Zapisovatel posl. dr Markovič
(čte):
Dotaz
členov Národného shromaždenia Kornela
Stodolu a spol. na ministra s plnou mocou pre správu
Slovenska o pomerov školských na Slovensku.
V posledných týždňoch
vyskytajú sa vo verejnosti častejšie hlasy
o udajných neriadoch v referáte školskom v
Bratislave. Noviny slovenské, české i zahraničné
vytýkajú ministerstvu s plnou mocou a hlavne referentovi
školstva v Bratislave, že bezmyšlenkovite, nesystematicky,
častokráť hrubým, city maďarského
a nemeckého obyvatelstva na Slovensku urážajúcim
spôsobom, prepušťa slovenčiny neznajúcich
profesorov a učiteľov, že nešetrným
spôsobom zasahuje do autonomných práv církvi,
nestará sa o hladujúcich učiteľov a
šmahom počešťuje všetky školy.
Tážeme sa ministra s plnou mocou na Slovensku:
1. Či je pravda, že pri
znovuzriadení university bratislavskej sa staly chyby a
prechmaty na úkor práv maďarského obyvateľstva?
2. Či je pravda, že všetci
maďarskí a nemeckí učitelia a stredoškolskí
učitelia v Bratislave, v Košiciách a iných
mestách na Slovensku boli prepusteni?
3. Či je pravda, že referent
školstva zatvoril, rešpektive násilne poslovenčil
- počeštil všetky nemecké školy vo
Spiši?
4. Či je pravda, že referent
školstva násilne poštátnil všetky
katolícké a evanjelícké školy,
a hrubo urazil tak autonomné práva církví
na Slovensku?
5. Či je pravda, že obzvlášt
židovské školy a židovskí učitelia
sú vystaveni prenásledovániu referenta Štefánka?
6. Či je pravda, že na
Slovensku sa všetky školy hromadne počešťujú?
7. Či je pravda, že sa
českí učitelia a profesori na Slovensku nedôstojne
chovajú, city nábožného ľudu urážajú,
zo slovenčiny si posmech tropia?
8. Čo mieni pán ministr
vykonať na odstránenie biedy církevných
učiteľov?
9. Je minister s plnou mocou na Slovensku
ochotný, dať vývod o týchto palčivých,
verejnosť nadmieru znepokojujúcich otázkach
a je-li náklonný urobiť poriadok, aby dobré
meno republiky netrpelo škody? Stodola a spol.
Dotaz
členov Národného shromáždenia
Dra Dérera, Duchaja a súdruhov na
ministra s plnou mocou pre správu Slovenska o t. zv. pittsburskej
deklarácii po autonomii Slovenska.
Andrej Hlinka a jeho privrženci
prevadzajú agitáciu proti Čechom a štátnej
jednote československej pod heslom "Národnej
autonomie Slovenska" a odvolávajú sa na úmluvy
amerických Čechov a Slovákov, menovite na
deklaráciu, ktorú vraj podpísal v Pittsburgu
president Národnej rady československej v Paříži,
terajší president republiky T. G. Masaryk.
Propagandy za autonomiu slovenskú
chytily sa aj všetky elementy československej republike
nepriatelské a vyvolávajú u slovenského
ľudu nenávisť proti republike, poukazujúc,
že Slovensko bolo ukrivdené, že porúšené
boly smluvy a že neboly vyplnené podmienky, pod ktorými
stúpili zahraniční, menovite americkí
Slováci do boja za štát československý.
Táto agitacia, menovite odvolanie sa na smluvu podpísanú
hlavou štátu je spôsobilá vyvolať
na Slovensku politické zmatky a neistotu ohľadne dnešnej
štátnej formy Československej republiky, múti
pomer medzi Slovákmi a Čechmi, rozvírila
stranícky boj medzi našimi a americkými rodáky
a prinesená do zahraničnej tlače, uvádza
cudzinu do omylu, ako by si Slováci nepriali jednotného
štátu československého. Poneváč
pokládame Národné shromáždenie
republiky československej za jediné forum, ktoré
je kompetentné rešiť ústavné i
medzinárodné pomery tohoto štátu, spytujeme
sa pána ministra s plnou mocou pre správu Slovenska,
či vie o dohode terajšieho pána presidenta
republiky s americkími Slovákmi a aký štátoprávný
význam tejto dohode možno prikládať? Dr.
Dérer, Duchaj.
Předseda:
Slovo si k odpovědi vyžádal pan ministr dr.
Šrobár. Uděluji mu je.
Ministr dr. Šrobár:
Najprve mám česť odpovedeť ct. Narodnímu
shromaždeniu na otázku školskú.
Som povďačný,
že mi bola daná príležitosť posvietiť
na prácu ministerstva školstva a národnej osvety
a referátu školského na Slovensku, poneváč
v poslednej dobe sa skutočne mnoho píše a hovorí
o školskej práci a účinkovaní
českých učiteľov. Dovoľte mi, pánovia,
aby som vám nakreslil malý obrázok o školstve,
keď sme začiatkom listopádu minulého
roku okupovali Slovensko. Našli sme tam asi 300 roduverných
slovenských učiteľov pre obecné školy
(Předseda: Prosím o klid!) a asi 20 stredoškolských
profesorov slovenských, z nichž len malá časť
nám bola známa už z drievňajšej
doby. Vyše 4000 škôl ľudových a všetky
stredné a vysoké školy boly v rukách
Maďarov, Maďarónov, alebo Poloslovákov.
Na Slovensku nebolo vlastne slovenskej
školy, lebo v tých 339 slovenských školách
církevných, uvedených v maďarskej statistike
r. 1912-13, sa vyučovala dla zákona Apponyiho z
r. 1907 väčšina predmetov po maďarsky. Smele
môžeme tvrdiť, že až na niekoľko
škôl, na nichž účinkovala hŕstka
väčšinou evang. učiteľov, sa učilo
po maďarsky slovom i duchom.
Školy bolo treba poslovenčit
aspoň tam, kde žijú Slováci v kompaktných
masách, teda v tak zv. etnogr. čiastke Slovenska.
Túto obrovskú prácu, ktorá vyžadovala
veľkej energie, obozretnosti, taktu a odborných vedomostí,
nebolo možno vykonať za niekoľko mesiacov, nebolo
možno vykonať bez frikcií a častých
konfliktov. Referát školský konal túto
prácu spolu s ministerstvom školstva svedomite, rýchle
a s patričnou energiou. Maďarskí učitelia
a profesori sa bránia zubami, nehtami proti našej
práci očisťovacej, odvolávajú
sa na humanitu, paedagogiku, minoritné práva, obsypávajú
referát školský, mňa, ministerstvo školstva,
ba i samého presidenta protestami a deputáciami,
odvolávajú sa na to, že hranice republiky niesú
ešte definitivne určené atď.
Ctené Národné
shromaždenie! Našou povinnosťou je, stvoriť
slovenské školstvo. To znamená, zaplňovat
naše školy slovenskými profesory a učiteľmi.
Poneváč takých na teraz nemáme, požiadali
sme o pomoc českých pedagogov. Český
národ nás ochotne podoprel a dnes máme už
zhruba dielo reorganizácie hotové.
Máme slovenskú školu
ľudovú, slovenskú školu strednú,
mnoho obchodných, priemyslových a iných odborných
škol a máme už i jádro university v Bratislave.
Hovorím, že máme už slovenskú školu,
lebo českí učitelia a profesori sa učia
tak rýchlo a snadno slovensky, milujú slovenčinu
a pestujú ju s takým úspechom, že ľud
a inteligencia, ktorá sa obávala kde tu počeštenia
práve v škole, s radosťou uznáva ochotu
a bratrskú lásku týchto pionierov kultúry
na Slovensku. (Výborně! Potlesk.) O dákomsi
počešťovaní, dokonca o násilnom
počešťovaní v škole nemôže
byť ani reči, naopak českí učitelia
a profesori sa poslovenčujú; som skálopevne
přesvedčený, že o pár rokov bude
každý činiteľ školský na Slovensku
vedeť po slovensky. Pri tom ovšem uznávam s radosťou,
že ľud i žiactvo naše sa priúča
mnohému, čo nazývame duchovným počešťovaním.
Učíme sa pracovitosti, vytrvalosti, sebavedomiu,
národnej hrdosti a sebekázni od Čechov. (Výborně!)
Učíme sa obchodnému duchu, priemyslu, dokonalejšiemu
hospodárstvu roľníckemu a organizačnej
práci politickej. Na tomto poli sa chvála bohu češtíme.
Uznávám i to, že
niektorí českí učitelia a profesori
dopustili sa voči cirkvám a vlivným osobám
na Slovensku a snaď i proti ľudu a verejnej mravnosti
netaktných a hrubých priestupkov. Poľutovániahodných
prípadov takých bolo veľmi málo a konstatovať
musím, že referent Štefánek spolu s min.
školstva Habermannom v každom pripade zakročili
s drakonickou prísnosť a odstranili dotyčné
osoby. (Výborně! Potlesk.) Disciplinu udržujeme
bez ohľadu na osoby, lebo vlivných protektorov, práve
v oči českým vychovateľom prisnejšie.
Stojíme na stanovisku, že náboženské
city ľudu nesmejú byt ani v najmenšom narušené
alebo urážané, ale i naopak, nestrpíme,
aby heckapláni štvali a intrigovali proti českým
učiteľom, ktorým máme čo ďakovať,
že dnes na Slovensku máme slovenskú školu.
(Výborně! Potlesk.) My žiadame, aby
kňazstvo, ktoré je na Slovensku tak vážnym
činiteľom kultúrnym, sociálnym a politickým,
poctive pracovalo s nami na vybudovaní silného Slovenska
a silnej Republiky. (Výborně!) Nestrpíme,
aby Maďaróni zneužívali prílišnú
ambíciu jednotlivých ctibažných slovenských
kňazov ku podkopnej práci proti republike. (Výborně!
Potlesk.) Chvála bohu je väčšina roduverného,
republike oddaného kňazstva katolického na
našej strane a nie na strane Hlinkovej, Jehličkovej
atď. A toto kňazstvo vidí na českých
učiteľov i dobré vlastnosti a negeneralisuje
hriešnym spôsobom dľa vzoru maďarónskych
farárov katolických.
Ctené národné
shromaždenie! Dnes máme na Slovensku 4213 ľudových
škol a 5012 učiteľov, ktori složili temer
všetci sľub vernosti, zreorganisovali sme resp. založili
73 mešťianskych škol, na nichž účinkuje
výše 400 učiteľov.
Ďalej začíname
teraz vyučovaním na 45 slovenských stredných
ústavoch so 588 učiteľskými silami,
a konečne pripomenúť treba i universitu, na
ktorej je už zorganisovaná medec. fakulta troch klinických
ročníkov. Ale i Nemci spišski a Madari na juhu
a v mestách budú mať svoje školy.
Podotknúť musím,
že Nemci pred prevratom vôbec nemali žiadnej nemeckej
školy, ani strednej, ani obecnej.
30.000 Nemcov spišských
obdrží jedno evang. gymnasium v Kežmarku a 3
mešť. školy. Na všetkých ľudových
školách sme ponechali vyučovanie v materinskom
jazyku nemeckom.
Maďari budú mať
svoje kalvínskoevangelické gymnasium v Rim. Sobote,
ďalej gymnasium v Komarne, v Šiahách, paralelné
triedy v Košiciach, v Bratislave, Leviciach, Nových
Zámkov, Lučenci, Rozňave, v Užhorode,
mimo to radu meštianských škol a všetky
ľudové školy v maďarskom území,
navštevované maďarskými detmi, budú
mať paralelky na obchodných a priemyselných
školách.
Myslím, pánovia moji,
že sme Maďarom dali až kavaliersky mnoho a keď
srovnáme to, čo nám Maďari robili pred
prevratom, sme skutočne ako najštedrejší
rozhadzovači peňazí a majetku minorite.
A teraz si predstavte, pánovia
moji, že v cudzine Maďari prichádzajú
s tým, že žalujú na krívdy, ktoré
im robíme v školstve.
Z tohoto krátkeho náčrtku
videť, že ministerstvo s plnou mocou na Slovensku pracuje
úplne v intenciách svojho prezidenta, ktorý
veľmi horlive bdie nad tým, aby národnostná
otázka na Slovensku nevybočila ani v najmenšom
od zásad humanity a rozumnej tolerancie národnostnej
a náboženskej. Naša pokrokovosť javí
sa v školskej otázke v tom, že chceme dať
Slovákom, aby sa vo svojej materinskej reči ve všetkých
oboroch kultúrneho, hospodárskeho života uplatniť
mohli. Ale nebereme ani Maďarom, ani Nemcom ani jednu školu,
ktorá im dľa ľudských a historických
práv patrí. Vo svojej tolerancii ideme tak ďaleko,
že nenútíme ani Maďarov, ani Nemcov, aby
na svojich ústavoch uvádzali do učebného
rozvrhu slovenčinu ako povinný predmet. Nemci i
Maďari ovšem si žiadajú vyučovánie
slovenčiny temer všade.
Stalo sa nám, že zo Žitného
ostrova prišla deputácia zo 6 čiste maďarských
obcí a žiadala, aby sme im poslali slovenských
alebo českých učiteľov. To je predsa
zjav taký, že je videť, že rozumní
Maďari sami uznávajú, že bez znalosti
jazyka väčšiny, jazyka štátného,
nebudú sa môcť ich deti v republike uplatniť.
Podobne i církevné školy respektujeme všade,
ač právem by sme snadno mohli všetky školy
poštátnit, keby sme im odopreli značnú
štátnu podporu.
Že pri reorganizácii
školstva na Slovensku sa staly kde tu chyby, menovite že
boly niekde omylom prepustení i církevní
učitelia, uznávam ochotne, ale v každom prípade,
kde nám bola chyba vytknutá, sme vec napravili hneď.
Takýmto nehodám sa nedá vyhnúť,
tým viac, že sme odkázaný na pomoc českých
úradníkov, ktorí naše pomery a menovite
naše zákony církevno-školské dokonale
neznajú. Popieram taktiež, že by církevné
školy židovské boly vystavené vôbec
nejakým zvláštnym vexáciám. Židovská
církev nemá až na malé výnimky
slovenčiny znalých učiteľov. V čiste
slovenských obciach žiadame ovšem i tam slovenskú
židovskú školu. Ale i tu dávam všetkým
politicky nekompromitovaným židovským učiteľom,
ktorí sú ochotní složit sľub, príležitosť
ku reaktivovaniu, takže počet skutočne prepustených
učiteľov je veľmi malý. (Asi 20.)
Okrem toho židia uznávajú
dnes, že proti slovenskému národu hrešili
po stránke jazykovej a sriaďujú si kurzy slovenské.
Na tento kurs v Trnave vydržovaný im vláda
zaistila značnú subvenciu, aby sa ich učitelia
mohli naučiť jazyku slovenskému. Tedy v každom
ohľade ideme našim židom v ústrety, aby
sa mohli prispôsobiť a mali príležitosť
naučiť sa jazyku slovenskému.
Církevné školy
nemôžeme v dohľadnej dobe poštátniť
z politických i finančných dôvodov,
preto ponechávame všetky církevné školy
a síce: Katolické, evangelické, grécko-katolické
a židovské v rámci platných zákonov.
Žiadame ovšem od nich, aby tak verne slúžily
republike, ako driev slúžily maďarskému
štátu. Nestrpíme, aby pod firmou cirkvi agitovali
učitelia církevní proti nám a aby
v čiste slovenskom územi maďarizovali i ďalej.
Z týchto dôvodov nemohli
sme ponechať v Bratislave nedávno založenú
univerzitu maďarskú, ale premenili sme ju na československú.
Nenie pravda, že by sa boly staly pri znovusriadení
univerzity nejaké chyby alebo prechmaty, tým viac,
že táto nedávno založená maďarská
univerzita bola len torsom univerzity. Na príklad medicinská
fakulta mala len 3 klinické ročníky a i na
týchto chybuje 6 profesorov z 15. Celá fakulta by
potrebovala 21 profesorov a z tých chybuje 11 profesorov
a z 21 potrebných ústavov chybuje 14 ústavov.
Môže býť reč
o maďarskej univerzite v Bratislave? Je to nepatrný
zlomok, ktorý líči svetu, ako by sa voči
Maďarom páchalo nejaké barbarstvo a akoby sma
my nejaký maďarský ústav zrušovali.
(Posl. Juriga: Mali nám vystavať slovenskú
univerzitu, ktorá tam už dávno mala byť
dla platných uherských zákonov!). Mala
byť, ale bohužiaľ nie preto, aby slovenčila,
ale aby maďarčila. Ako videť, táto fakulta
nenie schopná udelovať svojim absolventom doktoráty
a od nás predsa nemožno žiadať, aby sme
nové maďarské katedry zaplňovali. Nemožno
to žiadať tým menej, že Slováci sa
v minulosti nemohli za 50 rokov domôcť ani len jednej
privatnej strednej školy, nieto univerzity. Pre maďarskú
univerzitu niet v československom štáte na
teraz vôbec žiadnej potreby. Nikde na celom svete nieť
prípadu, kde by pre 1/2mil. občanov,
pre maličkú minoritu, štát vydržoval
úplnú univerzitu. Takého prípadu nenie
nikde v Európe.
My budeme mať predsa svoje právo
československé, nemôžeme preto vyučovať
právu maďarského štátu, máme
ďalej príliš mnoho absolvovaných filozofov
pre stredné školy maďarské a nebudeme
ich počet rozmnožovať. (Souhlas.) Čo
sa prepustených profesorov universitných týka,
bol im ministerskou radou povolený celoročný
plat ako odstupné a po tom plná penzia, takže
im hlad nehrozí. (Slyšte! Slyšte!)
Čo sa týče profesorov
prepustených, platí sa im celoročný
plat a penzia. Tak kavaliersky naložiť s profesory,
ktorí ani jeden rok neboli profesory, myslím, že
taký prípad sa tiež v Europe nenájde.
Študentom sa umožňuje, aby na našej universite
mohli dosiahnuť doktorát, takže neztratia ani
jednoho semestru, ani nebudú nútení isť
na cudzie university dokončiť svoje štúdia.
Podobne nehrozí hlad ani ostatným prepusteným
stredoškolským profesorom, ba ani učiteľom,
poneváč je im priznaná penzia dľa platných
zákonov. Prepustenie učiteľov, profesorov,
ktorí ešte sľub nesložili v Bratislave,
v Košiciach atď., má ráz čiste
formálny, poneváč veľká väčšina
bude na novo prijatá, akonáhle predloží
svoje dokumenty a dokáže svoju paedagogickú
kvalitu.
Čo sa týka evangelických
škol vo Spiši, Šáryši a Gemeri, tu
podotýkám, že som do právomoci evangelickej
církvi v žiadnom spôsobe rušive nezasahoval.
Že sa spišským Nemcom žiadna krivda nestala,
dôkazom toho je, že prestavitel špišského
Nemectva, mesto Kežmarok, sa úplne uspokojilo tým,
čo Nemci dostali. Že pomaďarčení
Nemci v meste Novej Vsi, ktorá je väčšinou
slovenská, žiadajú výučbu maďarskú,
alebo aspoň nemeckú, tomu sa u týchto politizujúcich
profesorov nedivím. Posiaľ nemali špisskí
Nemci ani jednej nemeckej školy a boli spokojení.
Čo sa Prešova týka, sú ponosy tamojších
profesorov úplne bezzákladné, keď uvážime,
že mesto leží v čiste slovenskej krajine
a má podľa posledného sčítania
ľudu na 80 % Slovákov.
Čo sa týka hmotnej
úpravy učiteľského platu na Slovensku,
podotýkam toľko, že štátní
učitelia, ako i štátní úradníci
obdržali takzvanú náhlu výpomoc, ďalej
že hodlám predložiť ministerskej rade podobnú
úpravu platov i pre církevných učiteľov.
Tato úprava pohybovať sa bude v medziach minist. nariadenia
a bude brať ohľad menovite na učiteľov ženatých
a učiteľov bezzemkov.