Minister pre výživu a
zásobovanie ľudu Houdek: Ctené Nár.
shromaždenie!
Proti cenám, ktoré
stanovené boly zvlášte na obilie, bola na území
bezmála celej republiky vyvinutá veľká
agitácia. Rozliční rečníci
dôvodili, že tie ceny sú vysoké a že
majú byť snížené. Jestliže
by oficiálne ceny obilia stanovené boly nepomerne
nízko proti nákladom produkcie, viedlo by to vždy
k predaju pod rukou a k úžere s obilím, čo
by malo za následok, že značné množstvo
obilia by bez kontroly za zvýšené ceny prišlo
do konsumu; kontingenty, predpísané pre zásobovanie
obyvateľstva, neboly by dodržované a následkom
toho bolo by potreba snižovať spotrebnú dávku
až na hranicu, ktorá by nepostačovala viac
k výžive obyvateľstva nezásobeného;
nízke ceny a podmienený tým obchod pod rukou
podlamovaly by verejnú morálku povážlive
nielen na strane producentov, ale i na strane konsumentov. Z odborných
posudkov znalcov, informovaných v oboru hospodárstva
zemedelského, došla vláda k záveru,
že režijné nakládky zemedelcov stúpajú,
takže zvýšenie ceny proti roku laňajšiemu
javí sa odôvodneným; nielen že ukrátenie
doby pracovnej prenieslo sa i do zemedelstva a vyžiadalo
si väčší počet pracovníkov,
teda i náklad na ich výživu, ale vyžadovalo
i absolútne zvýšenie nákladov mzdových,
lebo stúpanie cien vyžadovalo i relatívne zvyšovanie
mzdy.
Ďalším momentom
prestúpnutie réžie zemedelcovej je i stúpnutie
cien všetkých surovín k produkcii zemedelskej
potrebných. - Z týchto dôvodov nemohla sa
vláda uzavrieť zvýšeniu cien obilných
a rozhodla sa pre dočasné zvýšenie vo
forme prémie. Ohľad musel sa vziať i na ceny
svetové, poneváč sa nemôžeme vyhnúť
vyrovnávaniu za cien na svetovom tržišti. Srovnáme-li
ceny obilné u nás s cenami obilia na pr. len v Rakúsku,
vidíme, že stúpnutie cien v Rakúsku
je nepomerne väčšie; platí sa totiž
u nás za žito a pšenicu 80 K za 1 q, jačmeň
a ovos 75 K za 1 q, kdežto v nemeckom Rakúsku stojí
žito a pšenica 130 K 1 q, jačmeň a ovos
113 K 1 q. Podobne sú vyššie ceny i v Nemecku.
Nehovorím ani o cenách, ktoré platiť
musíme v Juhoslávii a Amerike.
Podobným spôsobom sa
to má i s cenou zemiakov. Kdežto u žita je spotreba
nekrytá domácou výrobou, dokazuje sa pri
zemiakoch, že pri letošnej úrode mohla by sa
cena stanoviť niže. Jestliže vec zkúmame
správne, prijdeme na to, že vlastne stanovené
ceny ani pri obilí ani pri múke ani pri zemiakoch
konsum nebude považovať za vysoké, jestliže
oba články za tú cenu skutočne dostane.
Darmo by sa na papieri snižovala cena, jestliže by konsument
nemohol za tú cenu produkt dostať. O rade iných
článkov máme zkúsenosti, že pri
snížení cien, jestliže toho článku
sa nedostáva v dostatočnej miere, veľká
časť produkcie zmizí pre konsum a dostane sa
do jeho rúk len okľukou za značne zvýšené
ceny, ako je to pri obilí už dnes. - A práve
tak by to bolo i so zemiakmi, ktoré nahradzujú nedostávajúce
sa články iné.
Úroda v Čechách
a na Morave, zdá sa, že bude veľmi dobrá,
lepšia než bola posledného roku. To však
nemôžeme povedať o Slovensku, kde bezmála
celý rok trval dážď a chlad. Následkom
toho sa obilie nevyvíjalo a je úroda ešte,
vcelku vzato možno povedať, i menšia než roku
minulého. Výnimku tvoria južné kraje,
kde je úroda lepšia než vlani. Stojíme
pred prechodom k novému roku hospodárskemu a prichodíme
do neho s istými ťažkosťami. Sú to
tie ťažkosti, že úroda sa značne
opozdila a v mnohých krajoch obilie je tak mokré,
že sa nemôže hneď mleť. Ale i samé
mlyny pri mletí sú zatiažené tým,
že nemajú dostatok uhlia a benzínu. U zemedelcov,
to musím z tohoto miesta konštatovať, že
javí sa nepochopiteľné neporozumenie situácie
hospodárskej a že nedodávajú obilia
v tej miere, ako by to mohli robiť. (Hlas: "Nemají,
pane ministře, také uhlí a benzinu".)
Táto výtka je do istej miery správna.
Nemyslím ani v prvej rade na menšie hospodárstva,
ale mám na mysli veľké hospodárstva,
ktoré si uhlie vedely zaopatriť, keď nie prídelom,
tak nákupom. Fakt je, že veľkostatky uhlie majú
a pri tom všetkom sa obilie predsa nedodávajú.
Vo všeobecnosti sa vykupuje
denne 60,100 až 120 vagónov obilia. Jestliže
by to šlo takto i naďalej, nemôžeme zaručiť,
že to množstvo, ktoré sa od 21. zárí
sľúbilo, konsumenti už na začiatku plne
dostanú. Podnikli sme všetko možné, aby
výkup dial rýchlejším tempom, ale dosiaľ
sme toho nemohli dosiahnuť a preto sa dovolávam kruhov
zemedelských, aby spolky a časopisy zemedelské
samy medzi svojimi organizáciami pôsobily, aby toto
vykupovanie šlo rýchlejšie.
V republike počítame
asi 9 miliónov nesamozasobiteľov. Pri zvýšených
dávkach potrebujeme pre nich 10.000 vagónov mesačne.
Jestliže výkup šiel by týmto spôsobom
ešte istý čas ako dosiaľ - viem, že
sa zlepší - v prechodnej dobe konsum za čas
musel by sa spokojiť s dávkou síce zvýšenou,
ale nie sľúbenou. Domácou úrodou celá
potreba nebude krytá. Počíta sa, že
celková potreba jest asi 100.000 vagónov. Domácim
výkup ony uhradíme z toho len čiastku, a
následkom toho musíme zase v cudzine i tohoto roku
zakúpiť väčšie množstvo vagónov
múky.
Zemedelci musia pochopiť, že
čím väčšie kvantum obilia dajú
svojmu štátu k hospodáreniu, tým menej
budeme nútení zakúpiť v zahraničí
a tým vo zvýšenej miere prispejú oni
k poľahčeniu našej finančnej situácie.
Valutu, získanú vývozom
rozličných článkov, upotrebiť
máme k nákupu surovín pre priemysel, aby
priemysel mohol postupne svoje ceny odbudovávať a
aby mohol byť úplne zamestnaný.
Potreba obilia, ktorú som
práve spomenul, zvýši sa nám ešte,
ako náhle bude pripojené k našej republike
ruské autonómne čiastočne ešte
Rumunmi obsadené územie, ktoré je pasívne
a ktoré budeme musieť v značnej miere zásobovať.
Boľavou stránkou zemedelcov
je rekvirovanie rožného dobytka. Stále dochádzajú
v tej príčine ponosy zvlášť na
Slovensko, kde sa im pripisuje ešte politické úzadie.
Rožného dobytka nemáme zrovna nedostatok. Veď
už pred vojnou dovážal sa do Čiech a vo
zvýšenej miere musí sa dovážať
ešte i dnes, poneváč jeho stav za váľky
značne sa zmenšil. V tomto smere bol učinený
počiatok s Juhosláviou, odkiaľ doviezlo sa
už vyše tisíc kusov prvotriedneho dobytka, a
ja tento nákup v Juhoslávii a inde všemožne
podporujem (Výborně!), aby sme náš
rožný dobytok dľa možnosti chránili.
Čo sa týka ošípaných
tu budeme snáď v budoucom období na tom lepšie
než dosiaľ. Bravov sa chová letos v republike
o mnoho viac než loňského roku a keď prídelom
krmiva dostane sa teraz zemedelcovi možnosť, aby skutočne
väčšie množstvo veprov choval, dúfam,
že dostane sa nám jednako lacnejšieho veprového
mäsa, jednako i viac sadla. Obchod mliekom a mléčnymi
výrobky bol na naléhanie interesentov zvlášte
ale konsumentov uvolnený. Uvolnenie nemalo na ceny mlieka
vliv skoro žiadny. Pravda nedajú sa dnešné
ceny mlieka srovnať s cenami predválečnými.
Tu treba však mať na zreteli, že produkcia mliekárni
válkou neobyčajne utrpela a že medzery, vzniklé
vo stavu našich dojníc, dajú sa doplniť
až v období dlhých rokov. Proti sčítaniu
v roku 1910 ubudlo kráv v Čechách 17.60%,
na Morave 22.06%, v Sliezsku 17.27% - zo Slovenska nemám
cifru. Týmto úbytkom vo stave kráv nenie
však nijako vyjadrený úbytok v množstve
vyrobeného mlieka. Množstvo vyrobeného mlieka
kleslo percenticky ďaleko viac, poneváč to,
čo tu zbolo, sú zvieratá, ktoré by
v dobách normálnych už dávno boly bývaly
predané mäsiarovi. Primyslí-li sa k tomu katastrofálny
nedostatok krmiva, ktorý bol u nás až do jara,
nenie divu, že mlieka je nedostatok a následkom toho
ceny jeho sú vysoké. Náprava môže
nastať len doplnením nášho stavu dojníc,
ale cesta tá je veľmi zdĺhavá, poneváč
nenie z čoho by sa doplňovalo. Obnáša
úbytok proti stavu predválečnému u
jalovíc v Čechách 63.67%, na Moravě
36.40%, v Sliezsku 29.87%. S vysokými cenami mlieka sotkávame
sa však nielen u nás, ale i v zahraničí.
U nás pohybuje sa dnes cena mlieka okolo 2 K, v Londýne
stál l mlieka v srpnu 2 K 73 h, v zári 3 K 08 h.
Čo sa týka maslá,
pohybujú sa ceny jeho medzi 32 až 50 K. V niektorých
venkovských mestách stojí máslo 32
K, v severočeských priemyslových a lázeňských
mestách až K 50. V Prahe sa platí dnes máslo
K 40 až K 46. Máme-li na zreteli, že v ďubni
platilo sa za máslo až K 70, je pokles cien v tomto
obore veľmi značný. Pri tom nesluší
zapomenúť, že do uvolnenia obchodu bolo obecenstvo
nútené pracne vyhľadávať zemedelca,
ktorý by mu máslo predal, kdežto dnes je v
tržniciach másla pomerne dostatok. (Post. Časný:
Chudý lid si ho koupit nemůže!) Poznámka
tá je pravdivá a práve preto som dovolil
dovoz másla zo zahraničia, aby to kvantum, ktoré
sa nedostáva výrobou domáceho, bolo kryté
dovozom zo zahraničia.
Ústredne bývajú
so všetkých strán napádané z
rôznych príčin. I moje stanovisko je to, že
oprávnenosť majú ústredne len do tej
doby, kým je treba, aby sa s niektorými predmetmi
štátne hospodárilo, alebo aby sa prostredníctvom
ústrední vlívalo jednak na ceny a na výrobu,
jednak na rozdelavanie.
(Posl. dr. Blaho: Dúfam,
že to bude posledný rok ústrední.)
Ústredne, ktoré súvisia s ministerstvom zásobovania,
vynasnažím sa, len čo bude možno, zrušiť.
Výtky, ktoré sa proti ústredniam ozývajú,
sú len do istej miery oprávnené a to preto,
že v nich vo správnych miestach majú zastúpenie
všetky politické strany, ktoré následkom
toho majú vždy možnosť, prostredníctvom
svojho zástupcu v ústredni upozorniť na to,
jestliže ústredňa koná niečo
nesprávneho, aby v jej vedení nastala náprava.
(Posl. dr. Blaho: Tam sú všetci v shode! V ústredniach
sa nehádajú!) Ja konštatujem, že všetky
strany politické majú v ústredniach svojich
zástupcov, a jestliže tá ktorá strana
proti niektorej centrále vystupuje, nech jej zástupca
tam vykoná to, čo sa tej strane páči.
Nepopulárnosť ústrední
spočíva vtom, že ako sa vraví: mnoho
berú a málo dávajú (Veselost, hlasy:
To jest pravda. Souhlas.) Ale žiadny štátny
úrad, ktorý má účasť na
zásobovaní, nevyhovel producentom a konsumentom
zároveň. Istú nápravu vidím
pri ústredniach v tom, aby rozpiatie medzi nákupnou
cenou a cenou prikazovacou nebolo tak veľké. Sú
mylné náhľady, že prebytky, ktoré
zostávajú v ústredniach, sú majetkom
ústrední. Tu by som chcel zistiť to, že
prebytky, ktoré musia ústredne odovzdávať
ministerstvu financií, patrie do štátnej pokladne.
So zrušovaním ústrední sa započalo
a prvá, ktorá sa zrušila, bola ústredna
zeleninová, ktorá je v likvidácii a v zrušovaní
druhých sa bude postup nepokračovať. Ponosa
bola vyslovená i na kontrolu cien, ktorú vykonáva
pri ministerstve zásobovania zriadená štátna
kancelária revízna, ktorá vykonáva
jednak kontrolu veľkostatkov, mlynov, jednak i rozličných
ústavov, ktoré k zásobovaniu patria. V celku
štátna revízna kancelária sa veľmi
dobre osvedčuje a chybou je jedine to, že má
dosiaľ podľa rozpočtu málo personálu,
poneváč všetkých úradníkov
je tam 28, a keď počítame, že koľko
mlýnov je v republike, koľko rôznych ústavov
a veľkostatkov by bolo treba kontrolovať, vidíme,
že je tento počet nedostatočný a musí
sa rozmnožiť. Aby som vám krátko znázornil
činnosť týchto úradov, uvediem vám
len niekoľko dát. V celku zrevidovala táto
revizná kancelária 133 hospodárských
podnikov, 32 mlýnov, 19 komisionárov, 27 aprovizácií
a 13 rozličných iných podnikov. Vykúpené
bolo na týchto úhrnom 30.000 q obilia a zemiakov.
Zhabané bolo v celku 153 vagónov, za 4,000.000 K
javí sa pri tom ako finančný efekt. Kancelária
táto zasahuje do štátneho hospodárenia,
ako vidno, veľmi silne, a jestliže sa lepšie vybuduje,
budú výsledky ešte o mnoho priaznivejšie.
(Posl. Sechtr: Mnoho-li bylo zabaveno látek a koží?)
Okrem toho je v ministerstve ústredný úrad
pre prenasledovanie úžery - potierania lichvy, ktorý
má svoj úrad pre Čechy v Prahe, pre Moravu
v Brne, pre Sliezsko v Moravskej Ostrave a pre Slovensko v Bratislave.
Netreba dokladať, že jestliže tie úrady
pre potieranie lichvy majú vyvinúť činnosť
náležitú, je nezbytné, aby rozmnožené
boly ich sily úradnícke. Je treba v Čechách
vybudovať ešte odbočky v niektorých väčších
mestách, ako sa to podobne už i na Slovensku stalo,
kde sú expozitúry jednak v Košiciach, jednak
v Žiline. Úrad tento od 1. listopadu 1918 až
do 1. srpna t. r. vykonal trestných vyšetrovaní
3723, prehľadávok domov a skladíšť
8.000, rôznych vyšetrovaní na 3.000; zabavil
zbožia rozličného celkom 8 mil. kg, rôzneho
kusového zbožia bez udania váhy 1,200.000 kusov
a 34.000 l rozličných tekutín, 6.000 balíkov
zbožia, 10.000 krabíc zbožia a 98.000 párov
bot, 174.000 m látky a 30.000 cievok nití; pozastavil
127 vagónov strižného tovaru a zabavil na hotovosti
na 1,100.000 K.
Z toho videť, že úrad
tento pracuje a pracoval by ešte viac, keby mal viac úradníctva.
Veľkú oporu má ministerstvo v hospodárskych
radách. Utvorením hosp. rád získaný
bol obsiahly kontrolný aparát vo veciach zásobovacích,
ktorý prenikave a nezištne vykonáva služby
občianskej kontroly, ktorá prejavila sa byť
potrebnou vzhľadom k všeobecnej nedôvere obyvateľstva
k orgánom úradným, prevzatým z bývalého
Rakúska.
Driev vykonávaly túto
činnosť zvláštne kontrolné orgány,
na vydržovanie ktorých len v Čechách
bolo treba čiastky korún 10,000.000, a orgány
tieto neplnily úkol svoj tak, jako ho plnia hospodárske
rady. Mimo to k týmto kontrolným orgánom
nemalo obyvateľstvo dôvery, pretože boly to orgány
úradné a často podliehaly vlivom interesentov.
Zatajovanie zbožia, úžera, predražovanie,
reťazové obchody, podludný vývoz a iné
neprístojnosti v zásobovacom ohľade rozmohly
sa v oblasti našej republiky tak, že žiadne úradné
orgány nemohly im čeliť. Mimo to bolo treba
vytvoriť taký orgán, ku ktorému by malo
obyvateľstvo dôveru a ktorý by bezo všetkých
ohľadov na záujmy jednotlivých interesentov
a skupín potieral všetko zlé, ktoré
behom války vzrástlo a ktoré i teraz preniká
všetkými složkami nášho národohospodárskeho
života. Orgánom takým sú hospodárske
rady, utvorením ktorých získané bolo
k občianskej kontrolnej službe okrúhle 55.000
občanov a občaniek. Okresných hospodárskych
rád máme v Čechách, na Morave a v
Sliezsku 140. Každá z týchto hosp. rád
má 5 až 10 členov, takže k občianskej
kontrolnej službe, ako dozorčích orgánov
nad kontrolnou službou v okresoch získané je
1400 občanov a občaniek.
Obecných hospodárskych
rád je ustavených v Čechách, na Morave
a v Sliezsku okrúhle asi 11.000. Mienim tieto špeciálne
hospodárske rady pozakladať trocha na inom podklade
i na Slovensku a v ruskom autonómnom území.
Spomína, že tieto hospodárske rady v mnohých
prípadoch, spadajúcich do hospodárskeho a
zásobovacieho oboru, vykonávajú skutočne
intenzívnu činnosť, napr. ich zásluhou
boly odhalené mnohé zločiny, mnohé
podludné a reťazové obchody. Uvádzam
tu prípad Ortov a Netušilov, kde hospodárske
rady majú tiež veľké zásluhy. Hospodárske
rady sa ponosujú, že nemajú žiadnej exekutívnej
moci. Pomocou ľudových súdov, ktoré
sú navrhnuté ministerstvom spravedlnosti v návrhu
zákona, dúfam, že dostane sa hospodárskym
radám značnej posily. Poneváč štátna
revízna kancelária a úrad na potieranie úžery
nesúvisia dostatočne medzi sebou, hodlám
zaviesť organizáciu jednotnú, ktorá
by sa sbiehala v ministerstve zásobovania rad tento, jestliže
bude vybudovaný a organizovaný správne, bude
môcť v miere a mnoho väčšej zamedziť
úžeru a obchody pokútne, ktoré otravujú
celý náš hospodársky život. (Výborně!
Hlučný potlesk).
Místopředseda Konečný:
Uděluji slovo dalšímu řečníkovi,
občanu Bezděkovi.
Posl. Bezděk: Vážené
Národní shromáždění!
Dovoluji si ujmouti se slova jménem
Československé strany lidové jako dělník,
a to jako dělník, který chodí do tohoto
slavného sboru přímo z dílny, který
své výrobní prostředky nepověsil
někam na půdu, jako staré atributy a myslím,
že mám tolik práva, poněvadž na
přání dělnictva sem chodím,
které za mnou stojí, abych také stesk jeho
zde projevil.
Včerejší dotazy
i včerejší řeči pánů
ministrů, jakož i dnešní řeči
nutno považovati poněkud i jako dozvuky pražských
demonstrací minulý týden se udavších,
které u nás na Moravě způsobily hodně
rozruchu a prapodivné historky o nich jsou vykládány.
Povolaným činitelům v naší republice,
kormidelníkům naší lodičky státní,
byly zajisté tyto demonstrace do jisté míry
pohodlné a i nepohodlné. Pohodlné byly proto,
poněvadž měly odvrátiti pozornost obecenstva
od nechutných událostí, které se právě
zde sběhly a nepohodlné byly poněkud demonstrace
ty, poněvadž svědčily o živelním
odporu zdravých lidových mas proti nynějšímu
vládnímu systému. Nezastaví se proud
této nespokojenosti ani vojskem, ani jinými prostředky,
dokud se nesáhne na kořen zla a neodstraní
se příčiny, z nichž nespokojenost lidu,
a to oprávněná, pramení. První
zlo spočívá v tom, a mezi naším
lidem jest také na to poukazováno, že je to
naše slavné Národní shromáždění,
které v první řadě zklamalo veřejnost
a nepostaralo se o nejzákladnější prostředky
naší státní i hospodářské
existence. To vyvolalo v národě strašné
stranické jitření a úplně ztratilo
bázi a opravdovost.
Další zlo jest úžasná
a příšerná korupce našich úředníků
a s ní spojený byrokratismus úředních
osob. Kamkoliv náš člověk se obrátí,
naráží na neochotu, zlovůli, stranictví
a osobní prospěchářství.
Nejhůře působí
v širokých vrstvách lichva, která za
doby trvání republiky se rozšířila
hrozně, a není dosti ochoty zabrániti tomu
a zejména tam, kde se to provádí pod úřední
patronací a ve velkém.
Naše právní jistota
jest na hliněných nohách. Pod záštitou
politického stranictví bují nešvary
i podvody, úřady mají vůči
politickým stranám svázány ruce. Významné
osobnosti pustoší státní finance. Což
může to přispěti k uklidnění
veřejnosti, pánové, když kterákoliv
funkce pro republiku, která druhdy považována
byla čestnou, honoruje se 40-60 tisíci korunami
za práci, které dotyčný nekoná
a kterou konati po případě není třeba
ani schopen?
Já již 22. července,
když jednáno bylo o zvýšení cen
obili, jsem prohlásil jménem našeho Československého
klubu lidového, že budeme podporovati každou
akci, která působiti bude k zmírnění
drahoty. Mám-li přiznati dobrou vůlí,
musím říci, že v zásobování
stala se do jisté míry i náprava. Kdyby zde
nebylo mouky z Ameriky, těch konzerv, toho špeku a
toho masa, nevím, co bychom byli bývali do této
doby činili. Jistě jsou to věci dosti drahé,
ale přece aspoň zámožní si je
mohli opatřiti, a ti méně zámožní
si mohli opatřiti lacinější předměty.
Ale ty staré boláky tu ještě zůstaly.
Zůstaly centrály, rekvizice, lichva a drahota. My
jsme již dávno a několikráte s naší
strany podávali návrhy na zrušení centrál,
kde jest největší zřídlo veškeré
lichvy, ale když vidíme, jak právě před
chvílí pan ministr zásobování
prohlásil, že se jeví velká neochota
v dodávkách, pak máme také i vážné
obavy, že potom bychom ve velkých městech neměli
vůbec co jísti. A tak přicházíme
k tomu názoru, že to nutné zlo, ale povinnosti
nás všech jest, abychom toto nutné zlo co nejdříve
odstranili.