Čo sa stalo pánovia
našim roľníckym dobrovoľníkom, ktorí
sa hlásili v Olomúci. Prijímal ich jeden
c. k. poddôstojník. Prijal jich týmto: "Vy
ste dobrovoľne narukovali? Patrne nemáte doma čo
žrať, že ste prišli na vojnu. Vy ste blázni,
že ste sa hlásili. Mňa by ani šesť
volov do fronty už nedostalo!" (Hlas: Kdo že
to je?)... To by sa dalo zistiť, nechcem sa šíriť
o tom, sú to faktá, ktoré na žalosť
spočívajú na dokumentoch.
Legionársky výbor podal
začiatkom kvetňa ministerstvu Národnej obrany
memorandum ohľadne reorganizácie a konsolidovania
pomerov dôstojníctva a poddôstojníctva
slovenského. Osvedčujem, že toto memorandum
prejíma slovensky klub za svoje a že trvá na
tom, aby sa vo smysle tom patričné kroky porobily.
Pri tej príležitosti
dovolil by som si zmieniť sa o vyživovacích pomeroch
rodín našich legionárov, ktorí ešte
dnes sú na Sibíri. Já sa hanbím priznať,
ako vy by ste sa hanbili priznať, že rodina našich
legionárov na Sibíri žijúcich dostáva
dnes na hlavu 1 K 80 h podpory. Túto číslicu
uvádzam, ale nekomentujem a doporučujem vláde,
aby študovala hospodárske pomery, že v Prahe
a okolí za 1 K 80 h nemôže žiť nikto,
ani príslušníci legionárski.
Veľactené Národné
shromáždenie, keď už som sa zmienil o bolševizme,
dovolil by som si poukázať k tomu, že tento bolševizmom
nazývaný, ale bez systému vedený protirepublikánský
ruch bol zväčša k nám importovaný
z Maďárie. Ale neboli by sme svedomití, keďby
sme si nepriznali, že na Slovensku sociálne pomery
nie sú ani z ďaleka tak uspokojivé, že
by k sociálnej nespokojenosti naprosto nebolo príčiny.
To, čo už všetci rečníci Slovenského
klubu tu zdôraznili, musím i ja zdôrazniť:
Slovensko potrebuje uhlie, ktoré žiada. Jest-li to
uhlie, ktoré už bolo žiadané nedostane,
hľadíme v ústrety nie len krízi priemyslovej,
ale krízi poľnohospodárskej. Teprve včera
mohli sme získať istotu, že to najpotrebnejšie
uhlie asi 100 vagónov bolo expedované. Ovšem
to je len na mlatbu, potom nastáva parná orba. Na
Slovensku je úroda slušná, a myslím,
že by sme nemali ohrožovať tieto dobré výsledky
tým, že by sme pre nedostatok dopravy - to je vždycky
výmluva - nemohli žne eskomptovať tak, ako chceme.
My by sme proti tomu nicoho nemali, i keby sa v zájmu dopravy
uhlia na niekoľko dní redukovala ostatná doprava.
Nezamestnanosť, ktorá
z nedostatku uhlia je u nás čím ďalej,
tým rozsiahlejšia, má prirodzene následky
priam prišerné. Mám v ruke výplatné
lístky delníkov, ktorí nie sú zamestnaní
a ktorí majú podporu. Čítam tieto
lístky na 110-150 K mesačnej podpory, z ktorých
sa odráta určitá mesačná predpísaná
výplata za stravu a pod. a kde konečná suma,
ktorú dostane robotník do rúk, činí
na jednom lístku 47 K 88 h mesačne, na druhom lístku
31 K 10 h. Na jednom lístku vidím tu rubriku úplne
prázdnu, lebo delník ostáva za minulý
mesiac dlžen 8 K 72 h. Jeden lístok vidím s
obnosom 9 K 58 h.
Pánovia, takto sa sociálna
politika nerobí, tak sa nerobí hospodárska
politika. My do našej výroby na Slovensku musíme
vniesť poriadok.
Veľactené Národné
shromaždenie, len s potešením môžem
konstatovať, ako pri rozpočtovej debate už bolo
prednesené, že vnútovná, miestna organisačná
a kultúrna práca, ktorú Slovensko tak nevyhnuteľne
potrebuje stále a stále, napreduje. Dovolil by som
si ale vzniesť apel, abysme my na Slovensku politickú
správu vybudovali v celom rozsahu. Nemôžeme
a nechceme spoliehať sa na tie úradnícké
elementy, ktoré driev tvorily politickú agentúru
bývalej starej ríše, chceme úradníkov
kvalifikovaných od Vás. Žiadame Vás,
aby ste nám v tomto šli na ruku. Bratislavský
správny odbor potrebuje teraz na 500 úradníkov
a má dosiaľ 20. Inak musí laborovať s
úradnictvom buďto naprosto nekvalifikovaným
alebo politicky tak nespolahlivým, ako ukazujú práve
posledné události.
Myslím, že v tejto veci
by ministerstvo vnútra mohlo prikročiť k regulovaniu
požitkov v tom smere, aby tí úradníci,
ktorí dnes sú ešte vo sväzku vojenskom,
ktorí majú poručnícke resp. nadporučnícke
platy, aby neboli stavaní do svojej starej triedy, keď
sa vráťá do civilu, ale aby sa im určitá
služba pripočítala k službe civilnej;
v takom prípade by sa veľmi mnoho úradníkov
vrátilo z vojenského stejnokroja do politického
úradu.
Najkrásnejší výsledok,
veľactené Národné shromaždenie,
bol docielený našou kultúrnou prácou
na Slovensku ohľadne školstva. Dovolil by som si poznamenať
toľko, že menovite stredné školstvo, humanistické
je dnes už slušne vybudované. Žiadali by
sme, aby ďalšia tvorčia práca v tomto
smere prešla už na inú koľaj. Potrebujeme
vedľa gymnazií a reálok školstvo odborné,
potrebujeme školy priemyslové, obchodné, hospodárske.
Potrebujeme i školy vysoké, všetko to, čaho
k rovnováhe kulturnej v národe vo školstve
tak zanedbanom je nutnosťou neodkladnou.
Dovolil by som si menovite k politike
obchodnej poznamenať to, že ako Čechy a Morava
tak i Slovensko veľmi trapne pociťuje ten veľký
nesúlad, ktorý sa javí medzi politikou valutárnou
a obchodnou a o ktorom sa obšírne zmienil už
dr. Bouček. Na Slovensku bude treba urobiť
opatrenie v tom smere, aby ihneď aspoň čiastočne
výroba začala, a abysme pre tieto valutárne
obavy neprišli do novej kríze, ale aby ministerstvo
obchodu považovalo za jednu zo svojich prvých úloh
uviesť v súlad pomery valutárné a obchodné.
-
Nový kabinet stojí
po stránke hospodárskej v znamení socializácie.
- Dovolil by som si upozorniť, že vo veciach tak obrovskej
reformy neodporučovalo by sa pracovať s heslami, keď
sa programatické heslá hodia do verejnosti, v takom
prípade musíme byť vystavení tomu, že
buďto z neporozumenia, z neinformovanosti, alebo zo zlomyseľnosti
proti tomuto heslu vedie sa taká agitácia, ktorá
bude vládny program sťažovať. Doporučoval
by som, aby si vláda vzala za úkol - a tu by som
apeloval na p. min. predsedu Tusara - aby postarala sa o vydanie
populárných spisov o tom, čo vlastne tá
socializácia znamená, spisov ovšem nie agitačných,
ale informačných, aby nimi informovaní boli
všetci, ktorí so socializáciou budú
mať čo robiť. Musím upozorniť, že
prave následkom tejto neinformovanosti na Slovensku medzi
malými priemyselníky zavládla istá
panika.
Malí priemyselníci,
ktorí pracujú so 3-4 až 10 pomocníkmi,
tedy remeslníci, obávajú sa socializácie,
poneváč nevedia, čo to je a aké má
zámery, a buďto vôbec opúšťajú
remeslá, alebo stavajú sa a budú sa stavať
proti vládnej politike zase z neinformovanosti tak príkre,
že nechtiac vzbudíme proti sebe reakciu. Myslím,
že takým regulovaním verejnej mienky v tejto
najdôležitejšej otázke našej aktuelnej
politiky ulomili bysme prst i tej akcii, ktorá proti vláde
sa vedie pod heslom, že ztratíme zahraničný
úver, že otrasie sa istota podnikavosti, a že
tým bude trpeť celý náš hospodársky
život. Neistota, neurovnanosť v hospodarskom živote
nesmie byť.
Veľactené nár.
shromaždenie! Podotknul som už, že máme
veľký zájem na tom, aby výroba hospodárska
na Slovensku bola zabezpečená. Dovolil by som si
ale upozorniť na to, že máme-li smysel pre Slovensko,
predne musíme mať smysel pre slovenskú výrobu
poľnohospodársku. Poľné hospodárstvo
bolo tou hospodárskou a sociálnou kategóriou,
ktorá bola u nás najúčinnejším
nástrojom útisku společenského, politického
a národného. Veľkostatok hospodáril
extensívne - čo z toho pre nás po stránke
politickej a národohospodárskej následovalo,
o tom mnoho rečí netreba.
Považujeme za prvú úlohu
vlády, aby nám umožnila prikročiť
k vykonávaniu zákona v zábere veľkých
pozemkov bez akéhokoľvek odkladu. Budeme považovať
za začiatok skutočne novej politickej éry
ten deň, keď na Slovensku započne svoju prácu
pozemkový úrad, výsledkom ktorej bude mravná,
hospodáska a sociálna reorganisácia celého
našeho Slovenska. (Tak jest!) Zaroveň s týmto
v súvislosti s pozemkovou reformou žiadame, aby činnosť
Zemskej banky po stránke úverovej rozšírila
sa i na Slovensko.
Veľactené nár.
shromaždenie! My na hospodárske otázky slovenské,
preto, že ich prizvukujeme v prvom rade, nehľadíme
so stanoviska partikularistického. Hľadíme
na hospodárske naše otázky práve zo
zorného uhlu tej jednoty hospodárskej, ktorá
je prvou podmienkou jednoty štátne-politickej. Dovoľte,
pánovia moji, aby som sa niekoľko slovmi zaoberal
námetom, ktorý včera vyznel so strany kol.
Šrámka, a ktorý hovoriac o požiadavku
autonómie pre Moravu dovolávál sa toho, že
v tomto smere sa javí veľké hnutie i na Slovensku.
Pánovia moji, ja by som predovšetkým
upozornil na to, že hocktoré heslo mže otráviť
politické koncepcie vždy a všade, tak musí
otráviť menovite heslo centralismu s jednej alebo
heslo autonomismu s druhej strany. (Tak jest.) Mám
pevné presvedčenie, že centralisti, ktorí
sa tak menujú, nie sú centralisty, ako nie sú
autonomisty tí, ktorí o autonómii hovoria.
Neviem si predstaviť takého centralistu, ktorý
by nechcel decentralisovať správu na také kategórie,
od ktorých sa centrálna správa a parlament
musí odbremeniť, chce-li konať úkoly štátne.
Miestne záležitosti patria do miestnej samosprávy.
Prirodzene struktúra nášho demokratického
štátu nemôže spočívať
na idei inej nežli demokratickej a samosprávnej. My
chceme samosprávu nie len preto, že táto bude
prejavom vôle ľudu k tomu, aby podľa svojich zájmov
sa mohol sám spravovať, ale my ich chceme preto, lebo
miestna samospráva je prvou najdôležitejšou
školu demokracie, kde sa vychovávajú charaktery,
talenty a ľudia, ktorí mžu potom i v zákonodárnych
sboroch zaplniť svoje miesto, jak to zájem štátu
skutočne vyžaduje.
Pánovia moji, keď hovorím
o tom, že chceme sa usporiadať na základe samosprávnom,
musím zvlášte zdôrazniť, že
samospráva nesmie býť rázu takého,
že by dopustila dnes alebo zajtra, alebo kedykoľvek
rozčlenenie našej republiky na určité
časti. O teritoriálnej autonómii my nechceme
ani počuť. My vôbec nechceme pri uskutočnení
zásady samosprávnej ako nejakú modlu respektovať
historické hranice, ktoré boly medzi rôznymi
zemami. Zásade samosprávy vyhovujeme tým,
že na určitých historicky k sebe patriacich,
súvislých krajoch národ sám sa spravuje.
Ovšem pre tie administratívne celky, nech sa menujú
župy alebo kraje, alebo akokoľvek požadujeme pravda
samosprávu nie na papiere, ale samosprávu serióznu.
Potrebujeme pre tieto celky samosprávu ohľadne školstva,
ohľadne domácich otázok zemedelských
a hospodárských vôbec, prirodzene i v otázkach
správy politickej, a potom v otázkach technických.
To by som pokládal za kategórie, ktoré tieto
administratívne celky samosprávne mať musia.
Veľactené Národné
shromaždenie! Abysme si dobre rozumeli, čo sa týka
autonomismu, ja sa osobne priznávam, že som bol svojho
času tiež autonomistom, ovšem nie v tom smysle,
že by som bol chcel na základe historicky daných
zemských hraníc rozparcelovať republiku na
Čechy, Moravu, Slezsko a Slovensko, na federatívny
štát. Predstavoval som si autonómiu smerom
zcela iným. Dovoľte, aby som menovite pána
kol. Šrámka upozornil na to, že loňského
decembru a v januári tohoto roku som bol v úradnom
poslaní v Budapešti a tam v tých politických
kruhoch, kde sa počítalo s faktorovy československej
republiky, bola zbožná žiadosť: Keď
tam už Slováci budú, nech tam aspoň
majú vydatnú autonómiu.
V únoru mal som príležitosť
vrátiť sa domov na Slovensko. A vtedy som počul
od nášho domáceho maďarónskeho
sudcu: Keď už tá československá
republika je, tak alespoň keby malo "naše"
Slovensko širokú autonomiu. Pánovia, čo
to znamená? To znamená, že autonómia
je tým posledným stebielkom, ktorého sa chytá
maďaronizmus. K takémuto otrásaniu našej
štátnej budúcnosti nie sme naklonení
a postupujeme celkom rozhodne proti tomu, aby chtiac alebo nechtiac
privážaly sá k nám také heslá,
ktoré poskytujú ideológiu, príležitosť
živlom priamo protirepublikánskym a protinárodným,
aby mohly s úspechom pracovať proti republike proti
jej naprostej jednotnosti a celistvosti. (Výborně!
Potlesk.) Naopak, pánovia, ja práve pri otázkach
hospodárskych poukázal som na to, že my, keď
tvoríme celok štátny a hospodársky,
musíme počítať s tým faktom,
že ešte v neďalekej minulosti celá hospodárska
výroba na Slovensku dirigovaná bola z Pešti,
a preto tendovala tiež do Pešti. Dnes úlohy našej
hospodárskej výroby na Slovensku musia býť
prirodzene zcela iné. Prvotná výroba musí
sa pri spôsobiť potrebám celonárodnym.
My prirodzene svoju múku budeme chceť mleť doma
a budeme chceť zo svojich plodín pestovať hospodársky
priemysel doma.
Rozumie sa ale samo sebou, že
nie ku potrebám celonárodnym, ale i obchodne-politickým
musíme prispôsobiť tú našu výrobu,
ktorá bude tvoriť akési plus nad domácu
našu potrebu. Z tohoto dôvodu myslím, že
všetky tieto naše organisačné práce,
ktoré v blízkej budúcnosti očakávame,
musia sa diať sub specie unitatis, zo zorného úhlu
státnej jednoty s tým programom, aby všetko,
čo táto republika na prírodnom bohatstve
má, prispelo k silnej hospodárskej zdatnosti nášho
celého štátu. (Výborně!)
Zvlášte v živote
právnom musíme konečne prikročit k
unifikácii. Aký je stav vecí dnes? My sa
nachodíme v právnom dualisme. Ten vzniknul právnym
vývojom, ktorý bol diametrálne rôznorodým
v Čechách a na Morave a zase na Slovensku. U Vás
v bývalom Rakúsku tendoval celý tento vývoj
k upevneniu štátu vrchnostenského, k upevneniu
štátu centralistického.
V Uhrách naproti tomu, ktoré
boly z příčin stavovskej politiky v stálej
opozícii a obstrukcii proti Viedni niesol sa tento vývoj
smerom k municipialismu. Stopy tohoto naprosto diametrálneho,
rôznorodého vývoja v bývalom Rakúsku
a Uhorsku môžeme videť ešte dnes. Tie sa
tak rychlo nemôžu vyhladiť. Ale jestliže
chceme pristúpiť k reorganizácii, k obnoveniu
celoštátnej našej struktúry, samo sebou
sa rozumie, že nemôžeme chceť a žiadať
ani na jednej strane, aby sa slepo bezo všetkého uvažovania
jednoducho prispôsobila právnemu rádu inému.
Som presvedčený, že rakúske právne
riady neodpovedajú ani československému štátu
dnešnému, že potrebuj úradikálnej
opravy a premeny. Som presvedčený, že najdeme
veľmi vzácné prvky administratívnych
zásad a organisácii práve v bývalých
Uhrách, ktoré nepotrebujú (Souhlas)
leč nového demokratického obsahu a presentujú
československej republike organizáciu a samosprávu
takú, akú by sme na zrúcaninách rakúskych
organizácií administratívnych jakživa
nemohli vybudovať.
Myslím tedy, veľactené
Národné shromaždenie, že z týchto
prvkov budeme museť vytvoriť niečo nového.
Budeme museť likvidovať minulosť a prikročiť
k vystavbe nových foriem našeho štátného
života.
Pánovia moji! Ohromná
je to práca, ktorá čaká na nás.
Je to práca ústavodárná, sociálne-reformná.
My všetci musíme sa prebrodiť - tu z atmosféry
vrchnostenského štátu a z oligarchického
štátu tam, - k novej syntézi štátne-demokratickej.
Táto práca, myslím, že nás bude
plne zamestnávať. A tu myslím, pánovia
moji, na túto dobu, keď mi budujeme fundament našeho
štátu, že naprosto nie je v zájme ani
žiadnej strany, a zvlášte v zájmu celoštátnom,
aby sme otravovali atmosféru bojom kultúrnym. Šiel
by som ešte ďalej a myslel by som, že čiste
stranícka politika, ktorá predsa často veľmi
rušive zasahovala do našej štátnej mašinérie,
mala by dnes ustúpiť do pozadia.