Co sa týka nás, veľactené
Národné Shromaždenie, vo Slovenskom klube,
s počiatku nebolo jednomyseľnej mienky v tom, aké
stanovisko máme zaujať voči novej vláde.
Bola malá menšina, ktorá javila voči
vstúpeniu do novej koalície určité
obavy. Musím ale konstatovať, že i v tejto menšine
viac rozhodujúcim bolo to, čo je v záujme
republiky, než to, čo je subjektívny názor.
Musím konstatovať, že i táto menšina
nahľiadla, že v záujme štátotvornej
politiky nie je radno a slobodno vyprovokovať sociálne
eksplósie, ale že je treba privolať zástupcov
najširších vrstiev i všetkých socialistických
skupin k práci konstruktívnej a k vláde odpovednej.
Je tedy dnes jednomyseľný názor u nás,
že my ako národ nekapitalistický a dovolím
si povedať protikapitalistický, (Tak jest!) - že
my ako národ a ako zástupcovia ľudu pracujúceho
k novej vláde chováme naprostú dôveru
v očakávaní, že všetky podmienky
tu vyhlásené alebo medzi nami v podrobnostiach -
čo sa týka Slovenska ujednané, respektované
budú bez výhrady.
Podľa našeho názoru
táto koalícia, ako sa utvárala, je dnes celkom
politicky ucelená, lebo pozostáva z takých
prvkov, ktoré pri riešení sociálnych
otázok môžu konať medzi sebou kompromisy,
aniž by tieto mohly v podstate riešeniu týchto
otazok překážať. Môže sa naskytnúť
otázka, zdali by v koalícii, v ktorej zaujíma
miesto s jednej strany socialismus, s druhej strany agrarismus
a roľnícka demokracia, zda by v takej koalicii nemohlo
byť miesto i pre ten konservatismus, ktorý je u nás
zastúpený československou ľudovou stranou.
Po mojom názore ani kultúrny konservatismus, keď
ma v sebe určité národné, sociálne
prvky, takejto koalícii zo zásadných príčin
byvadiť naprosto nemohol a nevidel by som ani prekážok,
aby konzervatívne živly v tejto koalícii, inak
nekonservativnej, boly zastúpené.
Čo sa týka tej strany
nášho Národného shromaždenia, jejž
hospodársko politickou podstatou je hospodársky
liberalismus, tedy národnej demokracie, myslím,
že vec stojí trocha inak. Myslím, že tie
kompromisy, ktoré by nový koalovaný útvar
musel snovať s hospodárskym liberalismom, zťažovaly,
ba znemožňovaly by sociálné reformy,
na nich podstatne spočíva program vlády.
Myslím, že pri tom všetkom
na liberálnu skupinu nášho Národného
shromaždenia čaká úkol vďačný.
Strana, ktorá odjakživa zastupuje kostru buržoázie,
ktorá má tak skvelú tradíciu, neodumre
tým, že sa dnes nezúčastní positívnej
vladnej práce. Ona môže v tomto Národnom
shromaždení i voči tomuto vládnému
útvaru pôsobiť kritikou, môže zastávať
svedomie národa, môže treba i kritikou kúsavou
a nešetrnou hájiť nepriamo záujmy republiky.
Menovite by som si dovolil pripomenúť, že muž,
ktorý je v čele tejto strany, u nás požívá
osobných sympatií bez ohľadu na to, či
s ním zásadne sme srozumení, a či
nie. Vidíme v ňom na každý pád
representačného muža českého
nacionalismu a myslím, že nadíde čas
a okolnosti, keď on svojou suverénnou kultúrou
i svojim charakterom bude národu iste užitočný.
Ale ja mám dnes pocit, že
dr. Kramář bude mať dnes alebo zajtra v Paríži
zlý deň. Myslím, že sa chytí
za hlavu, keď sa dozvie o spôsobe, akým o zahraničnej
politike s tohoto miesta hovoril včera zástupca
jeho vlastnej strany. Pánovia moji, dovoľujem si poukázať
na to, že zo zahraničnej politiky nesmieme robiť
politiku straníckú. (Tak jest!)
Smernice našej zahraničnej
politiky sú určené mužmi, ktorí
sú zastúpení i v dnešnej vláde,
ako boli zastúpení i vtedy, keď sa táto
politika rodila. Práve v otázkach zahraničnej
politiky môže mať opozícia priam báječnú
úlohu. Pripomínam vám, akú báječnú
úlohu mala opozícia práve v otázke
zahraničnej politiky na pr. v bývalom štáte
uhorskom. Kritika opozičná, ktorá má
na zreteli určité zájmy republiky a ktorá
si nedá zkaliť zrak ohľadmi straníckymi,
môže nepriamo napomáhať, čo vláda
práve v zahraničnej politike na prospech štátu
vykonať chce a môže. Včera, ale bola rečníkom
národnej demokracie nám vyslovená obava,
že táto koalícia nebude sa pohybovať na
línii zahraničnej politiky, ktorou sme pomenovali
liniou slovanskou. Prosil by som pánov z národnej
demokracie: Nemajte o to starosť! Koalícia, v ktorej
má svoje miesto Slovenský klub, nemôže
robiť politiku inú, než politiku línie
slovanskej. (Výborně! Potlesk). My sme dedici
ducha Kolárovho a Šafaříkovho, a nám
na prosto netreba ani len pripomienky alebo direktívy v
onom smere, aby sme so slovanskými súsedy udržovali
na večné časy najsrdečnejšie
styky. Tá pravda neznamená, že by sme pod slovanskou
politikou boli naklonení prijímať rôzne
černosotnenské tendencie. Naopak podľa nášho
názoru práve byzantské a prušiacke tradície
ruského carismu to boly, čo zavinily rozvrat, ktorého
sme boli v Rusku svedkami, (Tak jest!) a ktorý carismus
nemá o nič menej viny na tom, čo sa deje
tam v Rusku, než ochlokracia, ktorá v Rusku dnes panuje.
Pánovia moji, situácia v Rusku označuje sa
dnes dvoma menama: na jednej strane Kolčak, na druhej Trocký.
Buďme si vedomí toho, že tam, kde je dnes Trocký,
tam musí byť zajtra Kolčak; tam, kde je dnes
rozvrat, tam musí byť zajtra reakcia.
Rečník národnej
demokracie bol včera veľmi zvedavý na určité
programatické podrobnosti novej vlády. On pátral
snáď v tej domnenke, že vlada chce čo
najviac si zatajiť, a vyslovil sa tak, že stojí
akosi pred Saďským
obrazom, ktorý by chcel odhaliť. Pánovia, keby
to nebol práve dr, Rašín, dovoliI by som si
tú poznámku, že snáď je v tom príliš
mnoho poézie. Ja z tejto jeho zvedavosti mám skoro
ten dojem, koby stál pred námi hráč,
ktorý úzkostlive sa napína a chce zistiť,
či sme my z talónu zdvihli škíza. Keby
tu bol prítomný bývalý pán
minister financí Rašín, ja by som ho ubezpečil:
áno, máme ho, sme o tom presvedčení,
aby som ten jeden príklad uviedol, že veľmi značné
zvýšenie dane z válečnych ziskov stane
sa skutkom, že sa skutkom stať musí. (Výborně!
Potlesk.)
Vážené Národné
shromaždenie! Čo v prvom rade zachytilo našu
pozornosť, je stanovisko našej vlády v otázkach
vojenských. My sme prekonali hroznú dobu a dnes
ďakujeme predne všetkým vojakom, legionárom
a dobrovoľníkom. Pripomíname si ich ako priklad
a vzor národa, ktorý rozumie, čo je sloboda,
a ktorý je ochotný túto slobodu na dlhú
dobu obhájiť.
Vzdávam vďaku sborom
sokolským. Ale nevďakou by bolo nespomenúť
i veliteľov našich vojsk Hennoquea, Mittelhausera, Šnejdárka.
My v tejto chvíli pripomíname si mohyly tam, kde
Slováci krvácali vo Francii a v tomto zvrate udalostí
vidím symbolické zpečatenie našeho s
Franciou, tejto kolísky volnosti a demokracie. (Výborně!)
Dovolím si ale upozorniť,
pánovia moji, i na to, že tým, čo dnes
na slovenskom bojišti sa stalo, naša aféra s
Maďarmi nenie skončená. Optimismus nás
už raz stál jednu vojnu, a ja by vás vystriehal,
ja by som vás zaprisahal, aby sme sa zase neoddali optimismu,
ktorý by nám v budúcnosti mohol zkaliť
zrak. Ne môžeme založiť ruky v klín,
ale musíme mať stále na mysli, že len
tá sloboda je istá, ktorú si vždy a
vždy obhájime sami. (Tak jest! Potlesk.)
Na to, čo oficielne maďarská vláda sem
tam sdeľuje, nemôže seriózny národ
nič dáť.
Ja si vám dovolím,
veľactené Národné shromaždenie,
predniesť prejavy samých maďarských bolševikov,
ako boly prednesené tvárou v tvár voči
dôstojníkom, ktorí za autenticitu týchto
prejavov prejímajú úplnú odpovednosť.
Bolo to v poslednom čase, keď sa vyjednávalo
na neutrálnej zóne. Dôstojníci vo svojom
úradnom poslaní hovorili so zástupci maďarských
bolševikov peštských i miestnych. Čo tam
bolo rečené a čo bolševici vyhlasovali
ako svoj program ohľadne Slovenska, znie takto: "My
bolševici sme za integritu Uhorska. Žiadna zmena hraníc
nás neuspokojí, my chceme Uhorsko celé. Prímerie
pokladáme len za dočasný stav. Už dnes
sme Čechoslovákov porazili, ale za málo týždňov
alebo mesiacov, až si zriadime armádu, a až dohoda
nebude môcť alebo chceť Čechoslovákom
pomáhať, octneme sa tvárou tvár proti
nim a za niekoľko dní ich vyženieme z nášho
územia."
Pánovia moji! Kdo takto odvažuje
sa hovoriť, ten nejedná na svoju päsť. Kdo
takto odvažuje se mluviť, mluví v tom vedomí,
že má za sebou iných, ktorí ho kryjú,
alebo je on sám už produktom atmosféry, ktorá
otrávila celú Maďáriu. Celá Maďaria
tak smyšľa, lebo v dojemnej harmónii nie len
bolševici hovoria takto, ale s komunistickými kruhy
sa spojujú i kruhy reakcionárské. Istá
vojenská delegácia hovorila s bývalým
maďarským novohradským županom, o jehož
politickej kvalite medzi námi nemusí byť reči.
Tento pán celkom otvorene povedal: "Áno, my
maďarská šľachta ideme s bolševiky,
lebo v ich taktike a boji vidíme hájenie integrity
maďarskej i jej zájmov." To nám potvrdila
missia, ktorá je tak neomyľne objektívna, že
často sa jej vytýkala akási sklonnosť
k Maďarom. Táto missia musela konstatovať to,
že i keď by prišla v Uhrách nejaká
konservatívna vláda na miesto dnešnej, že
i v tom prípade Maďarstvo by považovalo za svoju
prirodzenú povinnosť, a i vláda by to považovala
za povinnosť, zahájiť urputný boj, aby
nám Slovensko zase bolo vyrvané.
Konečne čo sa týka
bývalých maďarských konservatívnych
strán, to prirodzene neprekvapuje. Čo sa však
týka krajných komunistov maďarských,
chcel by som sa predsa spýtať, kde je tedy ten imperialismus,
ktorým očerňovali nás, keď sme
hájili holé svoje životy. Mám v ruke
dokument, ktorý charakterisuje maďarských komunistov
tak, ako žiadne výklady alebo komentáre by
ich charakterisovať nemohly. Tento leták nie je prirodzene
samojediný, takých nájdete na Slovensku veľké
množstvo, na ukázku som vám ho sem doniesol.
Proletári sveta spojte
sa! Vyzvanie budapeštianského robotníctva k proletárom
na Slovensku!
Organizované robotníctvo
vytiahlo na frontu, aby obránilo Radovú Republiku,
aby prekazilo navrátenie sa panstva kapitalistov a veľkostatkárov
a aby nás oslobodilo od rabujúceho panstva českých
kapitalistov a veľkostatkárov.
V záujme robotníctva
celej krajiny rozhodol sa proletariát Budapešti k
tomuto tvrdému a odhodlanému skutku. Právom
teda môže žiadať, aby ho vo veľkom boji,
ktorý vedie za socialismus a proti kapitalismu, robotníctvo
celej krajiny a menovite oslobodeného Slovenska
s celou svojou silou a oddanosťou podporovalo. Na Slovensku
je mnoho takých plodín a článkov pre
verejnú potrebu, ktoré zápasiaci budapeštiansky
poletariát bezpodmienečne potrebuje. Na Slovensko
teda čekajú významné povinnosti v
boji za proletársku vlasť. Robotníctvo Budapešti
s tým vyzvaním obracia sa k oslobodenému
proletariátu, k priemyselným robotníkom a
chudobným roľníkom na Slovensku, aby aj oni
po príklade hlavného mesta sostavili robotnícke
bataillony, utvorili proletárske robotnícke regimenty,
aby proletárska diktatúra mala nezlomnú moc
aj na Slovensku.
Robotníctvo Budapešti
vyzýva robotníctvo na Slovensku, aby pomáhalo
hlavnému mestu rozličnými potravnými
článkami. Rady robotnícke a direktóriumy
nech urobia všetko, aby gazdovské, dôrobkové
družstvá a gazdovia všetky potravné články,
bez ktorých sa mžu zaobísť, poslali do
Budapešti. Neveríme, že by revolučná
statočnosť pracujúceho ľudu na Slovensku
čo len, na okamih trpela, aby ženy a deti proletárov
v Budapešti trpeli hlad vtedy, keď robotníci
Budapešti vonku na fronte bojujú, aby obsadené
územia oslobodili od hordy rabujúcich imperialistov!"
Pánovia moji, charakterisovať
to nebudem - to je lúpež, zrovna tak, ako sme sa učili,
že pred 1000 rokmi bol tu jeden národ, ktorý
vychádzal na lúpež a znepokojoval okolo seba
celý svet. Ale pánovia moji, myslím, že
patríme medzi tých, ktorých kultúrnym
a národnym poslaním je, aby bol konečne zvrátený
tento kolobeh histórie. My sme tu na to, aby sme konečne
utvorili nové formy medzinárodného života;
pravda predne zahraničnou politikou na základe humanity
a demokracie. (Výborně!)
Ale aby sme týmto zásadám
platnosť mohli získať, na to len statočnosť
a len humanita nestačí. Preto zdôrazňujeme,
že čo si vláda naznačila za úkol,
že vojenskú pohotovosť zachová, pokládame
za krvavú serióznosť, za samoprvú úlohu
vlády terajšej. (Výborně! Potlesk.)
Čo sa týka politiky
zahraničnej, pánovia moji, ja dnes znova musím
vysloviť svoje poľutovanie nad tým, že dohodová
politika dopustila se tej chyby zájmom celého ľudstva
osudnej, že keď bola víťazom, keď boli
tu víťazovia a poražení, že neodzbrojili
Pešť a Viedeň, čo bolo jej povinnosťou
tým viac, poneváč celé východisko
války bol boj proti imperialismu; kde tedy dnes ešte
hniezda militarismu a imperialismu sú pod akýmkoľvek
pláštikom, tam bolo treba siahnuť pevnou rukou.
Pánovia moji, my máme
vzhľadom na vojenskú politiku nášho kabinetu
celkom určité žiadosti. Budeme požadovať,
aby branný zákon, ktorý dnes ešte je
nie v štádiu štúdia ministeriálneho,
prišiel čo najskôr na stôl tejto snemovne.
Predstavujeme si branný zákon na základe
čiste demokratickom. Vychádzame zo zásady,
že armáda nesmie vziať ani ľudu ani výrobe
ani jednoho muža, ale celý národ musí
byť hotový vo zbrani, keď to vyžaduje zájem
republiky.
Žiadam ďalej, aby sa uskutočnila
konsolidácia a organizácia vo sbore dôstojnickom
a mužstve. Potrebujeme armádu jednotnú. Tam
na bojišti na Slovensku nebolo rozdielu medzi "c. a
k." a legionárom, tam všetci boli vojakmi československými.
Žiadame, aby boly vytvorené vecné záruky,
že rôznorodosť, ktorá zavdala toľko
príčin k nedorozumeniam, prestala, aby naša
armáda bola duchom i navonok skutočne armádou
jednotnou. (Výborně!)
Sú dnes ovšem ešte
prekážky. My známe ducha "c. k.",
my vieme, že tí dôstojníci, ktorí
sú týmto duchom preniknutí, sú tým
nevinní; preto myslím, že práve im výjdeme
v ústrety v ich vlastných intenciách, keď
budeme žiadať pro nich určité akademické
kursy, kde by, i čo do ducha našej armády,
mohli sa postaviť na roveň tým, ktorí
našu armádu za hranicami stvorili.
Pánovia, čo sa týka
dôstojnického sboru na Slovensku, mal by som žiadosť,
aby sa konečne precúdením týchto dôstojnikov
započalo. To čím sa dnes v Prahe rozumie
slovom "slovenský dôstojník", to
nenie slovenský dôstojník; to je bývalý
c. k. dôstojník, ktorý náhodou vedel
po slovensky toľko, koľko zájem služby práve
vyžadoval. Ráčte vedeť, koľko to
bolo. Žiadam pre slovenské pluky veľmi dobrých
dôstojníkov. Žiadam ich preto, lebo viem, že
dôstojníci budú mať úlohu vďačnú.
Slovák je príslovečne znamenitý vojenský
materiál. Dnes, keď jeho pôda bola v nebezpečí,
stá a stá, tisíce a tisíce prichádzali
k nám, k plukovníkovi Šnejdárkovi, a
keď im nemohol dať zbraň, vzali cepy a kosy a
šli na frontu, aby zomreli za svoju slobodu. A s takým
národom treba počítať a dať mu
príležitosť, aby v prípade potreby sám
si obhájil zem. (Tak jest! Výborně!).
Mám stiažnosť ohľadne
poddôstojnického sboru. Bol prevzatý bezo
všetkej kritiky. Ten poddôstojnícky sbor to
boli, zvčša tí, ktorí dosiaľ v
c. k. armáde mali ten úkol, aby špehovali našich
slovenských ľudí, (Hlas: Aby je maďarisovali!),
... aby celej armade dali ráz maďarský a v
čas války konali žandarmské služby
proti takzvaným nespoľahlivým slovenským
elementom. Nie len charakterove, ale ani vecne tento element nemôžeme
pokládať za schopný pre výchovu mužstva,
keď budujeme novú demokratickú armádu.
Žiadame primerané rozdelenie legionárov (Tak
jest!), menovite po slovenských plukoch a žiadame,
aby tí, ktorí sú spôsobilí vychovávať
mužstvo, boli čo najskôr pridelení k
plukom slovenským.