Posl. Štefánek:
Ctené Národné Shromaždenie!
Z poverenia klubu slovenských
poslancov mám česť prehovoriť k vám
v dobe krajne kritickej a ťažkej. (Hluk.)
Předseda:
(zvoní) Prosím o klid.
Posl. Štefánek:
Nepriateľské hordy maďarského samozvanca
prekročily hranice našej republiky a uchvátily
viac ako polovicu nášho drahého Slovenska.
Naše hrdinné vojska bojujú proti presile a
vykonávajú divy lásky a sebažertvy.
Už vyše troch týždňov odohrávajú
sa v horách i dolinách slovenských boje,
o ichž pravej podstate vedia len tí, ktorí
na mieste sú svedkovia borby na život a smrť.
Slovenský ľud so slzami v očiach sleduje chrabré
výkony našich vojevodcov a prostého mužstva.
Pokrevní bratia Češi a Slováci bojovali
na všetkých frontách sveta za oslobodenie vlasti,
ale teprv na nivách nášho Slovenska dokonajú
boj a dokonajú spojenie naše na večné
veky. Nie sme už len pokrevní, ale sme doslovne krvou
spojení, vyliatou krvou našich najdrahších
synov.
A národ spiaty tak drahocennou
krvou by chcel rozdvojiť Béla Kun s akýmsi
nastrčeným najbolševickým presidentom
na Slovensku Janouškom. Je to smiešno. Na tyrády
tohoto zavedeného a poblúdeného človeka
nevedia slovenskí poslanci, jediní to právni
zástupcovia národa slovenského inak odpovedať,
iba opovržením. Pán Janoušek a jeho súdruhovia
nie sú ani Slováci ani Češi, nemajú
práva ani schopnosti representovať vôľu
ľudu, ba ani vôľu delníctva. Som poverený
i slovenskými poslancami, ktorí zastupujú
v Národnom shromaždení 45.000 organizovaných
delníkov socialne-demokr. na Slovensku, protestovať
proti trúfalosti bolševického tyrana Janouška
a proti jeho maďarsko-židovským našeptávačom.
(Výborně!)
Ctené Národné
Shromaždenie! Bolo by zbytočné zabývať
sa bolševickou vládou vo východnej čiastke
Slovenska. Vieme bohužiaľ, že Kunove hordy natropia
tam úžasných škôd, ale sme presvedčení
i o tom, že sláva bolševizmu na Slovensku dlho
trvať nebude. Pritom všetkom bude dobre, uvedomiť
si, že táto duševná epidemia, ktorá
zachvátila východ Europy, a ktorá zničila
a ešte zničí mnoho drahocenných životov
a statkov hmotných, že tato epidemia zachvacuje i
náš chudobný a delnický ľud, ktorý
síce netrpí na komunistickú horečku,
ale behom vojny na niektorých miestach akosi zdivočel.
Bude treba mnoho usilovnej a účelnej práce
na sociálnom, hospodárskom a kultúrnom poli,
aby naše delníctvo sa presvedčilo o zmene kursu,
o zlepšení správy štátnej a o novom
živote.
Vôbec administrative a hospodárskemu
povzneseniu nemajetného ľudu musí vláda
venovať veľkú pozornosť.
Račte len uvážiť,
že Slovensku hrozí emigrácia delníctva
do Ameriky, že hrozí bolševicka nespokojnosť,
ak naše továrne i naďalej zostanú zatvorené.
V Podbrezovej je na 4000, v Bratislave na 1400, v Krompachoch,
v tomto nebezpečnom pomaďarčenom hniezde, 3000,
v Zvolenských dielňach na 900 delníkov bez
práce. V Trnave nepracuje na 500 delníkov a v Liptove
odpočíva na tisíce murárov. Jedna
z najväčších textilôk v bývalej
monarchii (v Ružomberke) od mesiacov už nepracuje, a
zase naopak, pre nedostatok pracovnej sily hnijú nám
lesy vo Zvolene, v Gemeri a inde. V inej variácii je zase
okrádaný štát lichvárskymi obchodníky
pre nedostatok úradníkov a štátnej kontroly.
Minister s plnou mocou vykonal síce
mnoho, ale čo by sme mali o tak zvanej "slovenskej
vláde" v Bratislave akúkoľvek dobrú
mienku, ona nemôže nahradiť ministerskú
radu a centrálne úrady. Že na Slovensku musíme
so zbraňou v ruke bojovať, že musíme o
bolševizme hovoriť, tomu na vine nie su Slováci,
ba ani nie naši poctiví, do úmoru pracujúci
českí úradníci. My sme si vedomí
našich nedostatkov, ale nie sme si vedomí žiadnej
viny!
Ct. pánovia! Slovensko šlo
do manželstva československého poctivo a dobrovoľne,
nik o ňom nevravel, že je vycibrené, učené,
politicky zrelé. Český národ vedel,
že je tá naša popoluška síce zdravá,
krásna, zachovalá, ale vedel i to, že potrebuje
ešte učiteľa, pestúna a ochrancu. Preto
bol poslaný Dr. Šrobár a niekoľko iných
pracovníkov do Žiliny pozdejšie do Bratislavy,
aby všetko vykonal, čo treba ku šťastnému
spolunažívaniu dvoch manželov. Čo ľudsky
bolo možno vykonať, sme vykonali a po siedmych mesiacoch
sme sa chlúbili mnohými úspechy. Ale Dr.
Šrobárova plná moc nebola plná, lebo
do vojenských záležitostí nemal čo
hovoriť. Pritom všetkom pomáhal i tu, nakoľko
mohol. Informoval, varoval, prosil, protestoval..., ale márne.
Nechcem rekriminovať, veď mnohé veci sú
už vysvetlené. Známe i ťažkosti,
s nimiž zápasil minister Klofáč, ale
konštatovať musím a aktami môžeme
dokázať, že na terajšom národnom
nešťastí viny nenesieme.
Ovšem radi by sme videli, že
by české politické strany a ministerstvo,
o ktorom sa už u nás s rozhorčením vravelo,
že boni amici senatores, de senatus mala bestia, aby vstúpili,
do seba a poučili sa z tohoto nášho nešťastia.
My vieme dobre, že národ český, ktorý
svoju lásku a oddanosť voči Slovensku skutkami
dokázal, je ochotný vykonať všetko, čo
bude v prospech Slovenska. Ale jednotliví politikovia,
rozohnení v straníckom boji, zabudli, že starorakušáckymi
metodami nemožno vládnuť v republike československej.
Oni pozabudli na Slovensko a mysleli, že Slovensko je predmestie
pražské, že stačí poslať do
16 žúp slovenských niekoľko úradníkov
a že Dr. Šrobár už zariadi s nimi všetko,
čo treba.
Nuž, ani minister s plnou mocou
není všemohúci, ani on nemôže úspešne
pracovať, ak nenie súhra Bratislavy s Prahou dokonalá.
V Prahe sme počuli rôzne
úsudky. Včera sme práve mali príležitosť
počuť zase slovo centralismus a autonomismus. Počuli
sme i výklady o tom a tu nebude od veci, keď sa zmienim
i ja o tom. Drahí bratia! Som poverený klubom slovenských
poslancov vyhlásiť tu, že nám i centralismus
i autonomismus i podobné slová neznejú dobre
v ušiach (Výborně!), že my nenávidime,
povedal by som skoro, alebo aspoň rozhodne nesympatisujeme
ani s centralismom ani s autonomismom.
My Slováci žiadame niečo
lepšieho, dokonalejšieho a úspešnejšieho.
My chceme niečo nového. Chceme dobrú správu,
dobrú školu, dobré hospodárstvo a dobrú
obranu Slovenska a keď toto dostaneme, je nám úplne
ľahostajné, akým spôsobom k tomu dojdeme,
jak toho docielime, akými prostriedky (Výborně!),
to je vedľajšie pre nás. My nelpieme, aby som
sa tak hodne drasticky vyjádril, ani na ministerstve s
plnou mocou, keď je vláda s to, nahradiť ho niečim
iným a lepším.
Včera sme mali príležitosť
vyslechnúť slová jednoho pána rečníka,
ktorý žiadal pre Moravu autonomiu. Nám, Slovákom,
prirodzene náleží, zaujať k tomu stanovisko.
Bude-li mať Morava autonomiu, to jest autonomiu takú,
teritorialnu, jak vôbec slovom autonomia myslíme,
bude-li ju mať, prirodzene i my, Slováci, museli by
sme ju požadovať.
My, Slováci, vieme veľmi
dobre a ač práve nie sme v politike snáď
velice šikovní, a hoc práve sa nám do
istej miery vytýkalo, že sme trochu ústupčiví,
my, Slováci, sme tak vzdelaní, že známe
situáciu, i čo by nám prinieslo nešťastie.
(Výborně!)
My vieme veľmi dobre, ktoré
sú naše dobré, silné stránky,
ale známe i svoje slabosti. Na Morave dať autonomiu
a na Slovensku vládnuť centralisticky, je nesmyselné.
Preto musíme povedať našim bratom Moravanom,
ktorí sa domáhajú autonomie, a to teritoriálnej
autonomie Moravy, že v tomto prípade naprosto nemôžu
na náš súhlas a na našu pomoc počítať.
Lebo v tom prípade by sme my pracovali proti vlastným
záujmom, keby im v tom napomáhali. Je síce
pravda, že i u nás sú jednotlivci, ktorí
si myslia, že by sa snáď takto Slovensku pomohlo.
Ale to sú len domnenky jednoho alebo druhého, ale
i tí, ktorí to zdravo a vážne uvažujú,
dajú si povedať a viem veľmi dobre, že na
príklad i poslanec Hlinka si v tomto smyslu dá povedať,
keď mu vysvetlíme všetko to, čo by nás
poškodilo, keby sme boli odkázaní len sami
na seba. Je síce pravda, čo hovoril Caesar: Lepší
"In Gallia primus" jako "Romae secundus",
ale my myslíme, že našim heslom má byť:
"Pragae primus" a na Slovensku tiež primus. To
je naše heslo. My chceme byť občany celej republiky,
ale chceme uhájiť všetko to, čo prospieva
speciálne našim záujmom slovenským.
(Výborně!) Ale to prirodzene môžeme
uhájiť len našimi metodami.
Ct. pánovia! Po ôsmych
mesiacoch nadobudli sme si isté zkúsenosti. Bez
dôkladných vedomostí nemožno Slovensko
spravovať, ani získavať pre republiku. Preto
úpenlive prosíme a žiadame všetkých
ministrov, štátných tajomníkov a iných
vedúcích úradníkov, aby Slovensko
naštevovali a na mieste sa poučovali, čoho
je Slovákom treba a jak nutno s nimi zachádzať.
Je to vec zdánlive tak samozrejmá a predsa niektorí
z týchto pánov ešte behom 7 mesacov (ba niektorý
v svojom živote) neprekročili rieku Moravu. - Pánovia,
kto myslí, že Slovensko netreba znať z osobného
názoru, ten nenie schopný byť ministrom Československej
republiky. (Tak jest!) Len kto Slovensko zná, kto
ho videl a študoval, móže Slovákov milovať
opravdivo, len ten porozumie našim dobrým vlastnostiam
i nedostatkom.
Presvedčili sme sa i o tom,
že síce väčšina úradnictva
a učiteľstva českého znamenite sa vžila
do pomerov a dobre pracuje, ale mnohí z nich úpejú
v starorakúskom byrokratismu a mnohí sa tam dostali
z protekcie. (Tak jest!) Presvedčili sme sa ďalej,
že geografická vzdialenosť Prahy, nedostatky
komunikačných prostriedkov obťažujú,
často priam znemožňujú styk s centrálnymi
úrady. Pred keťasmi a istými kapitalistickými
podnikateľmi, ktorí by chceli v munom loviť,
sa obránime rozhodne lepšie, keď bude mať
vláda pražská v Bratislave akúsi expositúru,
a keď my tam budeme mať rozhodujúce slovo (Posl.
Markovič: A keď vláda pražská nebude
sama protežovať.) No áno. Klub slovenských
poslancov bude ovšem každú rozumnú reformu,
ktorá by správu Slovenska a štátnu organizáciu
zdokonalila, podporovať. Klub stojí ovšem na
stanovisku, že kým nebude pacifikácia ukončená,
kým Slovensko nebude náležito odmaďarčené
a v rukách našich úradníkov, nelze meniť
zásadne na ustanovizni "Splnomocneného ministerstva"
ničoho. (Tak jest!)
Ovšem účelné
a nanajvýš potrebné by bolo, aby Slovensko
dostalo v ministerskej rade a v ministerstvách náležité
a svojej váhe primerané zastúpenie. (Tak
jest!) Ale klub slovenských poslancov je príliš
disciplinovaný, než aby nebral v úvahu našu
medzinárodnú situáciu a situáciu na
bojišti a aby sa niečoho dopustil, čo by vyzeralo
ako nejaké partikularistické vydieračstvo.
Pritom všetkom musíme dôrazne upozorniť
Národ. shromaždenie, aký význam má
pre nás menovite roľníctvo, lesníctvo,
školstvo, verejná správa, priemysel a cirkevné
veci. V úradoch, ktoré sa s týmito vecami
zaoberajú, musia byť bezpodmienečne odborníci
slovenskí.
Ct. pánovia! Organizačnú,
kultúrne národnú a hospodársku prácu,
ktorú sme posiaľ vykonali na Slovensku, nemožno
ešte prezreť v celom dosahu. Ale ujistiť vás
môžem, že je tak obsiahla a dôkladná,
že netreba sa obávať už našej zaostalosti.
Maďarská invázia nás síce vrhla
zpäť a zničila nemalú časť
našej pilnosti. Pritom všetkom sme optimisti a veríme,
že skoro nahradíme, čo bolševici zničili,
že naplníme Slovákov zase dôverou v budúcnosť
a že sa nám práca spojovacia bude dariť.
Nebude od veci, keď spomeniem, že menovite v prospech
delníctva a maloroľníctva sa vykonalo mnoho,
že naši robotníci a rolníci pokročili
značne v organizácii, že si uvedomujú
svoju národnosť slovenskú, že sa emancipujú
od cudzích, nám nepriateľských živlov
a že si pomalej uvedomujú svoje nové štátne
občianstvo. Žiadúce by ovšem bolo, aby
priemysel náš, ktorý pre nedostatok uhlia nesmierne
trpí, obdržal, čo mu patrí; aby prestaly
už žaloby, že ministerstvo verejných prác
zanedbáva nás a poskytuje našim továrňam
len 4 percenta celej ťažby uhelnej. I v župnej
a politickej správe nie sú pomery tak desolátne,
ako sa hovorí a píše. Tu ovšem väzia
príčiny v nedostatočnom počte štátu
verného úradníctva. Politickí úradníci
župní, hlavne zlúžnovci a notári
boli voskrz maďaróni. Vynasnažovali sme sa preto
všemožne nahradiť ich českými. Bolo
nám rečené, že ich nieto. Nuž vtedy
není inej žiadnej pomoci, než komandovať
juristov a administratívnych úradníkov na
Slovensko a notárskou prácou poverovať aspoň
čiastočne učiteľov.
Českí učitelia,
ktorí sa tak znamenite osvedčili a ichž činnosť
a vliv je už cítiť všade, kam prišli,
osvedčia sa i na tomto poli. Nechcem byť neskromným
a nebudem obšírne hovoriť o práci školského
referátu a Slovenského oddelenia pri ministerstve
výučby a národ. osvety. Len toľko podotýkam,
že behom 7 mesiacov sme sorganizovali a dobrými českými
profesory a učitely zaplnili asi 70 stredných, odborných
a mešťianských škôl, ďalej, že
sme usadili niekoľko sto učiteľov českých
na obecných školách, že sme odstránili
vyše 1200 maďarských a maďarónskych
profesorov a učiteľov z našich ústavov.
S pýchou a radosťou vám oznamujem, že
pred niekoľkými dňami začaly u nás
prvé maturitné zkúšky v mestách
od Skalice až po Lipt. Sv. Mikuláš.
Pánovia! Je mojou milou povinnosťou
vyhlásiť tu pred celým národom, že
českí učitelia a profesori vykonali na Slovensku
behom pol roka prácu obrovskú a neoceniteľnú.
(Výborně! Potlesk.) Ľud náš
hľadí príjemne prekvapený na týchto
pravých pionierov kultúry a vzdelanosti československej
a prilnul k nim s láskou otcovskou. Tu musím podotknúť
výslovne, že mimo pädagogickej práce vykonali
českí vychovatelia našej mládeže
i výkon nesmiernej politickej vážnosti. Pred
českým učiteľom sa báli mnohí
národovci slovenskí. Báli sa počeštenia,
báli sa akéhosi českého paganizmu,
ale českí profesori a učitelia skutkami dokázali,
že neprišli na Slovensko počeštovať,
ale poslovenčovať a pravej rodoláske, kultúre
a zbožnosti mládež vychovávať. (Výborně!)
Dnes znajú mnohí českí učitelia
lepšie slovensky než my sami.
Kladnú prácu sme vykonali
i na poli železničnej, poštovej správy.
Pokroky sú očividné. Preto nám nemajte
za zlé, keď Slováci sa stali sebevedomejšími
a optimistickými. My veríme v budúcnosť
našej republiky a veríme v rozmach kultúrny
a hospodársky Slovenska. (Výborně!)
Nebojte sa žiadnej reakcie z našej strany. Slovák
je síce veriaci katolík a evangelík, ale
priahne ako smädná laň po vzdelaní a
pokroku. Je pracovitý, poctivý a vďačný.
On vie, čo vykonal český národ zaň
a nechová v duši svojej žiadnych odstredivých
myšlienok.
Slovák je i sporivý.
Heslo pána ministra dra Rašína "Pracovat
a šetřit" je devízou slovenskou odjakživa.
Dr. Rašín snad ani nevie, jak minister s plnou mocou
na Slovensku šetrne narába s okupačným
kreditom. Mohol by som uviesť radu úspor idúcich
do milionov, ktoré sme docielili, v niektorých prípadoch
priamo zaobidením platných zákonov maďarských.
Uvediem len jeden príklad z mojej praxe. V istej položke
rozpočtu, ktorú nechcem menovať, docielil som
úspory na 2 miliony K ročne, a keby naše ministerstvá
v Prahe lepšie fungovaly a nehádzaly niekedy naše
úradné dopisy do koša, bol by som usporil ďalšie
2 milliony korún. Jak daleko ide naša snaha po sporivosti,
dokáže vám skutočnosť, že
mnohí referenti a vysokí úradníci
sedia, odpusťte slovu, v maštalách a nie v slušne
zariadených úradovnách, rekvirujú,
kde len možno, náradie, len aby štátu
nezapríčinili výdavkov.
Ale všetko sporenie má
svoje medze. Na úradníckych platoch, na automobiloch,
ktoré majú umožňovať prácu
županom a jednotlivým referátom, na investíciach
výnosových sporiť, znamená robiť
hokynársku politiku finančnú. Človek
dostáva závrať, keď pomyslí, koľko
stomilionov utratil štát na Slovensku pre neznalosť
a netečnosť mnohých úradníkov.
Sporiť sa nesmie pri investíciach, ktoré sú
potrebné ku pestovaniu a zdravej exploatácii nášho
najváčšieho a najvýnosnejšieho
majetku, našich lesov. Slovenskí politikovia sa zabývajú
práve vzhľadom na miliardový deficit s myšlienkou
navrhnúť zmenu ústavy, aby bolo ustanoveno
zvláštne ministerstvo lesníctva. (Hlasy:
Tak jest! Výborně!) Sporiť sa nesmie pri
investíciach na železnice pri dodávaní
uhlia na Slovensko a hlavne nič na armáde.
A, pánovia! Slováci
pevne veria, že deficit štátny bude možno
pri intenzivnom kultivovaní a pri poctivej správe
Slovenska rýchle zakryť. My radi a ochotne dáme
štátu, čo jeho jest. Veď republika nás
vyslobodila z jarma staletého, v republike Československej
spočíva celá naša nádej a budúcnosť.
Prosíme len o dôveru a cieľuvedomú poctivú
finančnú a daňovú politiku.
Neslobodno pustiť na Slovensko
hrabivých kapitalistov a nesvedomitých, korupcii
prístupných úradníkov. Žiadame
čo najrychlejšie rozparcelovanie veľkostatkov
a poštátnenie istých velkopodníkov na
Slovensku, žiadame rýchle poštátnenie
Bohumínsko - Košickej dráhy, aby Slovensko
vskutku rozkvitlo hospodársky a stalo sa zlatou baňou
republiky. U nás treba dôkladnej, ale i rýchlej
práce. Stará maďarská korrupcia, nakoľko
ešte zúri na Slovensku, musí prestať.
Na koniec sa vraciam opäť
ku hlavnému požiadavku, ktorý som už vyslovil.
Český národ a jeho vodcovia musia študovať,
zkúmať Slovensko, musia cestovať po našich
horách a dolinách, musia rýchle, (aby som
sa hodne názorne vyslovil), vysliediť v čom
sa líši Slovensko od Čiech a Moravy, žiadame
ďalej, aby náš zahraničný minister
sa energicky zastal v Paríži záujmov Slovenska,
aby nepriateľ skutočne bol donúcený
nahradiť škody, ktoré na Slovensku spôsobil
svojim, čisto lúpeživým nami nezavineným
vpádom teraz a lúpeživým obchodom zo
slovenského územia v októbru a novembru minulého
roku. (Tak jest!) Ale súčasne je žiadúcne,
aby sme sa dostali čim skorej do riadnych mierových
stykov hospodárskych s našimi, vojnou rozorvanými,
súsedmi. Pritom musejú mať naši ministri
a diplomati stále pred očami, že Maďari
sú národ orientálny, záludný
a lžemilovný. V tom nie je rozdielu medzi Kunom, Károlim,
Andrássym atd. Neverte nikdy slovám a buďte
nedôveriví a ostražití i voči
zdanlive korrektným skutkom.