Voči týmto veciam chceme
dosiahnuť odpomoci rezolúciou, ktorú tu predkladáme
a síce resolúciou štvrtou. V tejto sa žiada,
aby pre nejednotnosť prakse pri udelovaní vyživovacích
štátnych príspevkov, menovite pokiaľ ide
o osoby k podporám oprávnené a o výšku
podpory, ministerstvo vňútra vydalo bez odkladu
jasné a podrobné instrukcie o všetkých
otázkach, ktoré súvisia s udelovaním
podpôr rodinám osôb, nachádzajúcich
sa vo vojenskej službe. To je preto, lebo sme zistili absolútnu
nejednotnosť pri tom, kdo má nárok na podporu
a v akom obnose.
Niekto dostáva až do
piateho kolena, inde ani žena, ani děti. Niekde dostávaju
23 halierov ako na pr. to bolo zistené v okresu jilemnickom,
kde sa vypláca Marií Jindřiškové
z Krašlic 23 halierov, inde 2-3 K na osobu denne.
Žiadame ďalej, aby ministerstvo
vňútra vo svojom nariadení zvlášte
poukázalo na to, že rodinám, ktorým
vyživovacia podpora bola zastavená bývalou
rakúsko-uherskou vládou z dôvodov politických,
má byť vyplácená podpora odo dňa
zastavenia a to celý zadržaný obnos naraz.
Myslím, pánovia, že netreba k tomu odôvodnenia.
Ďalej rodinám legionárov,
ktorí vstúpili do československých
legií priamo zo stavu občanského (sú
to menovite legionári americkí), má byť
vyplacená podpora odo dňa ich vstupu do československých
legií, celý dosial nevyplatený obnos naraz.
Keby boli slúžili v rakúsko-uhorskom vojsku,
boli by podporu dostávali a tak majú na ňu
právo i keď slúžili československej
republike. (Hlas: Sloužili také v Americe!)
Nárok týchto bude dobre oznámiť do legionárského
výboru, aby sa i touto otázkou zaoberal.
Ďalej žiadame, aby sa pamätalo
i na pravidelné podporovanie rodín, žijúcich
mimo hranice československej republiky a požiadalo
ministerstvo zabraničné o udelenie potrebných
instrukcií príslušným zahraničným
orgánom československej republiky.
Ďalej žiadame v resolúcii
tretej, aby ministerstvo vňútra dalo pokyn všetkým
príslušnym svojim orgánom (politickým
úradom), aby pri vyplácaní vyživovacích
príspevkov rodinám legionárov chovaly sa
s najväčšou benevolenciou a vybavovaly všetko
s najväčším urychlením; aby dalo
vyšetriť všetky prípady, v ktorých
politické úrady zachovaly resp. zachovávajú
sa pri udelovaní podpôr voči legionárom
alebo ich rodinám nezákonne, alebo urážlive
a aby boli vinníci potrestaní čo nejprísnejšie.
Myslím, že proti tomu
tiež nebude niakých námietok a prosil by som
len pánov, ktorí budú mať i naďalej
tieto veci v evidencii, aby sa interesovali o to, či proti
príslušnym previnilcom, ktorí boli oznámení,
bolo primeraným spôsobom zakročené
alebo či títo sedia ešte na svojich miestach.
Čo sa týka umiesťovania
legionárov, zistil výbor, že je o nich dosiaľ
postarané veľmi nedokonale. Zistil predovšetkým
to, že väčšina štátnych úradov
vyzerá tak ako vyzeraly moskevské elektriky: že
boly totiž vždy preplnené. Naše úrady
sú preplnené ľuďmi, ktorí pravdepodobne
za tych 5 mesiacov o osud Československej republiky zaslúžili
sa tak, že pre československého legionára
sa miesto už nájsť nemôže. (Posl.
Juriga: Vyhnať tých nemčúrov
a maďaronov!) Potom zistili sme, že nielen pri úradoch
štátnych, ale i pri úradoch súkromných,
ako i u jednotlivcov niet toho pochopenia a benevolencie, akú
bysme si predstavovali. Tak bol nám sdelený prípad,
že, tuším v Prahe, jednomu legionárovi
bol núkaný úrad zahradníka s 35 K
mesiačného platu a nejakým prídavkom.
(Hlas: A večer bramborový salát!)
Vzhľadom k tomu legionársky
výbor navrhuje: 1. Aby vláda bola zmocnená
k tomu, by v určitých prípadoch upustila
od podmienok, ktoré sú predpísané
starými rak.-uh. zákonami o prijímání
jednotlivcov do štátných úradov. Vedú
nás k tomu takéto prípady: K četnictvu
neprijímajú legionárov, ktorí svojou
dosavaďnou službou k tejto službe sa cítia
byť kvalifikovanými, preto, že ím chybí
nejaký ten centimeter alebo milimeter. Iných zase
neprijímajú k četníctvu preto, že
sú ženatí. Tedy na to, aby bojoval päť
rokov za slobodu republiky, mohol byť ženatý,
ale k tomu, aby teraz dostal štátnu určitú
službu, ukladá sa mu celibát.
Ďalej, vážené
shromaždenie, sú staré formalné predpisy,
kde žiadajú sa určité vysvedčenia,
ač každý z nás je presvedčený,
že Amerika dospela ku svojmu vysokému stupňu
bez toho, že by sa boly požadovaly pri jednotlivcoch
alebo úradoch všeliaké formalistické
vysvedčenia. Ale nechcem sa dovolávať ani Ameriky,
proste sa odvolávam na praks. Jednotlivý náš
vojak za hraniciami, ač JUDr., naučil sa dojiť
kravy, alebo iný JUDr. bol jedným z najlepších
sústružníkov v taganrožskom závode.
Na druhej strane z ľudí, ktorí nemali doktorátov,
stali sa veľmi schopní funkcionári v najrozmanitejších
úradoch na Rusku, v našom vojsku, mimo vojsko, v súkromných
i obecních úradoch atď., hoc i nemali potrebného
vysvedčenia zo školy. Týmito dôvodami
je diktovaný náš návrh o úlevách
pre prijímanie legionárov do štátných
služieb. Zákon podmienok neruší, ale dáva
vláde právo, aby, keď uzná skutočnú
kvalifikáciu legionára za odôvodnenú,
od týchto formálnych podmienok upustila.
Dalšia vec, ktorou smerujeme
k uľahčeniu otázky umiestenia legionárov,
je, že navrhujeme, aby pri každom osobnom referáte
rôznych ministerstiev bol dôverník umiesťovacieho
odboru kancelarie zahraničných vojsk pri ministerstve
Národnej obrany. (Výborně!) Jde tu
o to, aby kancelária zahraničných vojsk pri
ministerstve Národnej obrany vedela, aké miesta
sú uprázdnené, vedela, akých kandidátov
má na tie miesta a prečo sa ten ktorý kandidát
na to miesto dostáva. (Hlas: Aby bylo vidět,
že se národ o ně stará! Posl. Juriga:
Licencie dávajú židom! Mohli by dostávať
noviny na nádražích!)
Ovšem, pánovia, pri všeckej
našej a Vašej dobrej vôli máme určité
obavy, že s umiesťovaním našich legionárov
nepôjde to tak hladko a snaď tak, akobysme si to priali.
A práve preto parlamentná komisia vo svojej zpráve,
ktorú podala ministerstvu Národnej obrany o svojom
zájezde na Slovensko, predložila ministerstvu Národnej
obrany návrh, aby demobilizovanie legionárov dialo
sa podmienečne. Totíž: aby bolo vydané
okamžite nariadenie, ktorým sa dáva demobilizovaným
legionárom právo, aby tí, ktorí by
v určitej lehote po svojom prepustení z vojska nenašli
zodpovedajúce miesta, mohli sa vrátiť k svojmu
oddielu, a aby boli prijímaní do určenej
lehoty v hodnosti, v akej svoj oddiel opustili. Takto ďalej
slúžiaci legionári by mohli opustiť vojsko,
keby našli primerané zamestnanie, ovšem po tomto
druhom odchode z vojska by nemali už viac nárok na
znovaprijatie. Jde proste o to, abysme legionárom, ktorí
sú bez miesta a boli by odkázaní na podporu
nezamestnaných, práve preto, že je ím
ťažko brať túto podporu, dali možnosť,
aby sa vrátili tam, kde boli pred tým, kde slúžili
svojej vlasti, aby jej slúžili naďalej, do svojej
najmilejšej rodiny, do vojska, keď inde si tak teplého
hniezda, akým im bolo vojsko, nájsť nemôžú.
V tom ohľade nepredkladáme
len rezolúciu Národnému shromáždeniu,
poneváč sme presvedčení, že minister
Národnej obrany v tomto smere vydá nariadenie i
bez zvláštneho zákona. Ak by tomu tak nebolo,
legionársky výbor pri najbližšej príležitosti
by iste žiadal Národné shromaždenie o
pomoc, aby sa to stalo.
Ďalej, vážené
Národne shromaždenie, pamätáme v našom
návrhu zvlášte na amerických legionárov.
Americkí legionári sú úplne zvláštnou
skupinou v našom vojsku. Oni nedostali sa do vojska ako zajatci,
ale ako svobodní občanie americkí, zanechali
tam svoje rodiny, zanechali svoje výhodné postavenie
a šli na hlas Československej Národnej rady
za more, aby slúžili národu v radách
našich legionárov francúzských. Ovšem,
americkí legionári majú niektorí svoje
rodiny tu, iní majú ich v Amerike a väčšina
z nich má svoje pevné životné postavenie
v Amerike. Ovšem, mnohí z nich odišli z Ameriky
s úmyslom, že zostanú tu.
Ale dnes dospeli sme k tomu, že
počet legionárov z Ameriky, ktorí by chceli
zostať tu, klesá so dňa na deň. Ich
duša, ktorá vyrastla v skutečne slobodnej demokratickej
Amerike, proste nemôže sa spriateliť s tým
demokratickým-republikánskym režimom, ktorý
ešte dosiaľ vo veľkej miere panuje u nás.
Ích to tiahne zpät, za more, tam, kde je skutečná
sloboda. Keď sme, pánovia, nevedeli dosť vykonať,
aby sme ich udržali, tu musíme aspoň vykonať
to, aby sme im dali možnosť k spokojnému a slušnému
odchodu. Preto navrhujeme, aby demobilizácia amerických
legionárov postupovala v poradí, v akom do legií
vstupovali a nie podľa ročníkov. To je odôvednené
tým, že vojaci, ktorí vstúpili do legií
z radov zajatcov, dostali sa do vojska ako rakúsko-uhorskí
vojaci podľa svojich ročníkov a môžu
byť i prepustení podľa ročníkov,
ale naši vojaci sa dostali do vojska podľa toho, ako
sa do neho hlásili. Preto je správne, keď vytýkajú,
že je nemožno, aby človek trebárs 35 ročný,
ktorý sa hlásil do vojska v rijnu, bol už prepustený,
kdežto človek 31 ročný, ktorý
slúží už poldruhého roku, musel
zostať i na ďalej vo vojsku.
Ďalej žiadame pre amerických legionárov, aby bola opatrená doprava demobilizovaných legionárov do Ameriky, ako i tých, ktorí prišli do nášho vojska z Austrálie, do Austrálie. Ide o to, že tu nemajú žiadneho zamestnania a v Amerike ích očakáva domáce povolanie a ích rodiny. Preto je našou povinnosťou, aby sme ím návrat umožnili.
Ďalej vychádzame z toho
stanoviska, že americkí legionári boli mobilizovaní
na americkej pôde tamojším našim zastupiteľstvom,
považujeme tedy za slušné, aby ich demobilizácia,
zvlášte pokiaľ ide o hmotné nároky,
bola zakončená až na americkej pôde vtedy,
keď ích náš vojenský predstaviteľ
v Amerike prepustí domov. Z toho vyplýva, že
demobilizovaným americkým legionárom, dokiaľ
ich náš vojenský predstaviteľ v Amerike
neprepustí, patria všetky hmotné pôžitky,
ktoré sú našim legionárom predpísané.
Ďalej je vecou slušnosti,
aby tým, ktorí sem prišli bojovať za slobodu
a vracujú se domov, lebo tu skutočnú slobodu
nevidia a nevedia sa tu uplatniť, ale ktorí svoje
rodiny majú ešte tu, bol umožnený návrat
do Ameriky i s rodinami. A preto je treba, aby vláda demobilizovaným
legionárom z Ameriky, ktorí sa hodlají do
Ameriky vrátiť, nerobila prekážky v tom,
aby svoje rodiny vzali so sebou a i týmto rodinám
umožnila bezplatnú dopravu na dráhach a lodiach.
Konečne vzhladom na to, že
demobilizovaným legionárom, menovitě tým,
ktorí sa budú vracať so svojimi rodinami, na
túto cestu, do doby, kým nebudú prepustení
z radov nášho vojska, nestačia vojenské
pôžitky, navrhujeme, aby tým legionárom,
ktorí toho budú žiadať, bol daný
na cestu mimoriadný peňažný príspevok,
po prípade v podobě pôžičky, ktorú,
ak sa ím to dá v podobe pôžičky,
oni, akonáhle budú môcť, istotne vrátia.
Konečne je tu šiestý návrh, ktorý
je samozrejmý, ktorý Národné shromaždenie
schváli už preto, že legionársky výbor
vyslalo, a ktorý odôvodňujú všetky
dosavádne zkúsenosti, aby Národnému
shromaždeniu cestou legionárskeho výboru bola
umožnená kontrola všetkých opatrení,
ktoré sa v záujme legionárov dejú
a diať budú, či u ministerstva, či u
iných orgánov vlády či na základe
usnesenia Národného shromaždenia.
Toto sú veci, ktoré
navrhujeme upraviť už v tejto zpráve. Len v krátkosti
sa zmienim o veciach, ktoré čekajú na úpravu.
Je to menovite upravenie celého osudu invalidov.
Vy, pánovia, viete, že
zákonom, ktorý sme prijali o válečných
poškodencoch, táto otázka ešte nie je
upravená, viete, že to bol vlastne len zákon,
ktorý dáva určitú plnú moc,
a preto je velmi nutná úprava týchto vecí.
Naši invalidovia z Itálie a Francie sú tu,
z Ruska sa vracajú, o týchto musí byť
postarané čo naskorej. My bysme žiadali ministerstvo
pre sociálnu starostlivosť, aby k vypracovaniu týchto
návrhov boli pritiahnutí zástupcovia invalidov-legionárov.
Ďalej je tu návrh pána
kolegu Buřívala a spol. o úprave umiesťovania
legionarov vo štátnych úradoch. My bysme žiadali
štátne-zrízenecký výbor, aby
spolu s legionárskym výborom sa postaral o to, aby
i tento návrh dostal sa čo najskorej pred plénum
Národného shromaždenia.
Ďalej je tu návrh, ktorý
bude smerovať k tomu, aby legionárom a vôbec
všetkým účastníkom československého
revolučného hnutia boly nahradené všetky
úbytky, ktoré pre svoju revolučnú
činnosť utrpeli, potiaľ, pokiaľ toho potrebujú
a pokiaľ to budú žiadať. Je samozrejmé,
že tí, ktorí sa majú dobre, o tuto náhradu
žiadať nebudú. Ale je mnoho ľudí,
ktorí svojou revolučnou činnosťou prišli
na vnivoč, kdežto na druhej strane mnoho ľudí
vo válke zbohatlo na miliony, mnoho ľudí bohatne
ešte na legionároch, bohatnú na sláve
legionárov. Tedy je správne, aby z majetku týchto
ľudí boly nahradené úbytky všetkým
legionárom (Výborně! Potlesk.), ktorí
tieto náhrady potrebujú.
Návrh o živnostenskom
úvere pre poškodencov válečných
bol už v tisku rozdaný Národnému shromaždeniu
a dostane sa pri najbližšej príležitosti
k prejednaniu legionárskemu výboru. Len budeme žiadať,
aby pri organizačnom štatute, ktorým sa bude
tento zákon po prijatí prevádzať, bolo
primeraným spôsobem pamätané i na maloživnostníkov
legionárov.
Ďalej výbor bude žiadať finančné ministerstvo - a keď príjde k tomu čas, i Národne shromaždenie, - aby bola priznaná za štátnu pôžičku československého národa, ktorá bola vypožičaná v Rusku a ktorú upísali väčšinou práve naši vojaci a tí zajatci, ktorí boli organizovaní v našich revolučných organizáciach, menovite preto, že ešte pred likvidáciou tejto pôžičky budú mnohí v tak ťažkom položení, ktoré bude vyžadovať, aby svoje úpisy na tuto pôžičku československého národa lombardovali. Ale lombardovanie podmieňuje priznanie takých úpisov ako úpisov na štátnu pôžičku.
Ďalej bude legionársky
výbor pracovať na tom, aby študentom, ktorí
sa nachádzajú v légiach, boly poskytnuté
študijné úľavy a dovolené, ako
aj na tom, aby boly poskytnuté určité úľavy
tým remeslníckym učňom a tovaryšom,
ktorých válka zastihla driev, ako sa svojmu remeslu
mohli doučiť. Títo podľa formálnych
predpisov učebných hneď po svojej demobilizácii
svoje remeslo prevádzať nemôžu.
Ďalej bude žiadať
legionársky výbor pri vypracovaní príslušného
zákona, aby roky, ztrávené v revolučnej
službe československého národa, boly
započítané do služebného obdobia
trojnásobne. (Výborně!) Ďalej
bude legionársky výbor mať v evidencii i to,
aby pri upravení a zákonnom rozdelení pôdy
bolo pamätané na legionárov tak, ako si toho
zasluhujú a ako ím to bolo s mnohých miest
sľúbené. Poneváč je nebezpečie,
že táto úprava nenastane v blízkej dobe,
legionársky výbor bude žiadať, aby vo
forme nejakého družstevného hospodárstva
legionárom, ktorí sú zemedelci, bolo umožnené
usadiť sa na veľkostatkoch, ktorých správa
bola vzatá štátom do rúk ešte pred
úpravou celej pozemkovej otázky. Legionársky
výbor zaoberal sa konečne otázkou, či
má byť vyplatený legionárom t. zv. zajatecký
žold, totiž plat, na ktorý mal právo každý
bývalý rakúsko-uhorský vojak za dobu,
ktorú ztrávil v zajatí. Tento žold republika
až do 15. brezna vyplácala a, ako som už poukázal
vo svojej predešlej reči, keď legionárska
kancelária žiadala, aby zajatecký žold
bol vyplatený i tým, ktorí sa nevrátili
do republiky ako zajatci, šalamúnskym nariadením
bolo od 15. brezna zastavené vyplácanie zajat. žoldu
i tým, ktorí sa vrátili ako zajatci, i tým,
ktorí sa vrátili ako vojaci. Ale vtedy si mnohí
zajatci tento žold vybrali.
Jak legionári, tak i legionársky
výbor dospel k názoru, že bude doporučovať
legionárom, aby vyplácanie týchto žoldov
nežiadali, lebo vidí vo vyplácení týchto
žoldov sociálnu nespravedlnosť. To vyplácanie
speje k tomu, že jednoduchý vojak dostane niekoľko
korún alebo niekoľko sto korún, kdežto
dôstojnici za dobu ztrávenú v zajetí
dostanú niekoľko tisíc. Súdim, že
jednoduchý vojak trpel v zajatí viac, ako dôstojnik,
že o jednoduchého vojaka nebolo tak postarané,
kdežto o dôstojníka bolo postarané veľmi
dobre. Následkom toho by bolo nedôstojné,
aby takým zpôsobom bola upravená otázka
doby, ztrávenej v zajatí pri našich legionároch.
Práve tým, že budeme navrhovať náhradu
za škody, utrpené pre revolučnú činnosť
a na druhej strane tým, na čo som zabudol poukázať
pri svojich poznámkach k zpráve výboru a
k čomu sa vrátim, že budeme žiadať,
aby pre mimoriadne podporovanie legionárov a ích
rodín bol poskytnutý 50 milionový úver.
Týmto vidíme dostatočne alebo aspoň
pomerne dostatočne nahradené všetky úbytky,
ktoré legionári utrpeli pre svojú revolučnu
činnosť a preto myslím, že v súhlase
se všetkými legionármi nebudeme pre nich žiadať
zajatecký žold.
Podotknul som, vážené
Národné shromaždenie, že zabudnul som
vo svojich poznámkach k referátu na rezolúciu,
ktorá sa týka toho, aby položka vydania štátneho
rozpočtu republiky Československej určená,
pre upravenie hospodárskych a sociálnych pomerov
legionárov, obnášala 50 milionov korún
a aby spôsob vyplácania z týchto 50 milionov
korún bol upravený nariadením ministerstva
Národnej Obrany na základe návrhu legionárskej
kancelárie pri ministerstve Nár. obrany a konečne,
aby minister financií bol zplnomocnený, aby na účet
tejto položky mohol dať legionárskej kancelárii
závdavok, či ako sa po česky povie, zálohu
ešte pred odhlasovaním štátneho rozpočtu.
Na odôvodnenie stačí,
keď přečítam příslušné
body z memoranda legionárskej kancelárie.
Legionárská kancelária
žiada 50milionový kredit z takýchto dôvodov
(čte):