O § 30. dám hlasovati
nejprve podle návrhu p. kol. Jurigy, Matuše
Duly a soudr. a kdyby byl zamítnut, budeme hlasovati
o zprávě výborové. § 30. bude
zníti podle návrhu p. kol. Jurigy, Duly
a soudr., s nímž se konformoval také pan zpravodaj,
takto:
"Ustanovení §u 1.-12.,
§u 25. týkající se zrušení
§u 25. XXXI. čl. zák. uher. z r. 1894 jakož
i u §u 29. tohoto zákona vztahují se také
na Slovensko."
Kdo s tím souhlasí,
prosím, aby povstal. (Děje se.) To je většina,
jest přijato. Tím odpadá hlasování
o návrhu výboru.
Kdo souhlasí s § 31.
a 32. ve smyslu zprávy výborové, jakož
i s nadpisem zákona, prosím, aby povstal. (Děje
se.)
To je většina, §
31. a 32., jakož i nadpis zákona podle zprávy
výborové jsou schváleny.
Tím je prvé čtení
vyřízeno.
Přeje si pan zpravodaj k druhému
čtení slova? Není snad nějaká
textová změna?
Zpravodaj posl. dr. Bouček:
Navrhuji, aby v § 16. a) byla provedena jenom typografická
změna, že by ty první věty "1.
Soud vyšetří věc..." "2. Na
soudu je také..." a "3. Souhlasí-li oba
manželé.." tvořily jeden odstavec a následující
věta. "Jde-li o manželství před
působností atd." tvořily nový
odstavec.
Předseda:
Kdo souhlasí se zákonem, přijatým
právě ve čtení prvém, také
ve čtení druhém a s typografickou úpravou,
aby v § 16. tvořila slova "Jde-li o manželství
před působností" .... nový odstavec,
prosím, aby povstal. (Stalo se!) To jest většina,
zákon jest schválen také ve druhém
čtení. (Výborně! Bouřlivý
potlesk ve sněmovně a na galerii).
Předseda (zvoní.):
Žádám obecenstvo na galerii, aby se zdrželo
všelikých projevů. (Dlouhotrvající
potlesk.)
Přistoupíme ještě
k odhlasování resolucí. Přeje
si pan zpravodaj slova k resolucím? Ne. Jsou navrženy
dvě resoluce, jedna je obsažena ve zprávě
výborové, a sice v té původní
staré zprávě, ve smyslu návrhu pana
kol. dra Rolíčka. Mám ji snad čísti?
(Hlasy: Ne!) Není toho potřebí. Kdo
souhlasí s resolucí výborové zprávy,
prosím, aby povstal se svého místa. (Stalo
se.) To jest většina, resoluce zprávy výborové
jest schválena. (Zvoní.)
Při resolučním
návrhu p. kol. Austa doporučuje pan zpravodaj,
aby odstavec první byl odkázán výboru
finančnímu a druhé dva odstavce, druhý
a třetí, výboru právnímu. Kdo
souhlasí s návrhem pana zpravodaje, prosím,
aby povstal. (Stalo se.) To jest většina, tím
také tato resoluce jest vyřízena a přistoupíme
k odstavci dalšímu denního pořádku,
jímž jest
2. Zpráva výboru
pro upravenie hospodárskych a sociálnych pomerov
legionárov a ich rodín o návrhu členov
Národného shromaždenia dr. Ivana Markoviča,
Jána Jančeka ml.,
dr. Juraja Slávika a spol. o zriadení hospodárskych
a sociálnych pomerov legionárov a ich rodín
(tisk 975).
Zpravodajem je p. kol. dr. Markovič,
uděluji mu slovo.
Zpravodaj dr. Markovič:
Veľactené Národné shromaždenie!
(Hluk. Předseda zvoní: Prosím pány
kolegy, aby zachovali klid!) Ve svojej reči k návrhu
zákona o pomoci válečným poškodencom
upozornil som na mnohé neprístojnosti, ktoré
sa dialy a dejú s príslušníkami zahraničného
československého vojska, alebo, ako ích u
nás menujeme, s legionármi, a ktoré vzbudzujú
v radoch legionárov (Hluk. Predseda zvoní. Pane
kol. Rýpare!) .....skutočnú a
opravnenú nespokojnosť a oprávnené pohoršenie.
Na základe návrhu, ktorý bol potom predložený
Národnému shromaždeniu, bol konstituovaný
zvláštny výbor pre upravenie hospodárskych
a sociálnych pomerov legionárov a ich rodin, ktorému
bolo uložené prezkúmať celý komplex
otázok, ktoré súvisia s osudom týchto
najzaslúžilejších ľudí o našu
slobodu a o československú republiku. Výbor
presvedčil sa, že sťažnosti, ktoré
boly prednesené z kruhov legionárskych, boly vskutku
oprávnené. Ale aby výbor nemusel sa opierať
len o žaloby jednotlivcov, z iniciatívy ministerstva
Národnej obrany boly vyslané na Slovensko k okupačnej
armáde na demarkačnú čiaru, kde sa
nachádza väčšia časť našich
legionárov, tri parlamentné komisie, ktoré
na mieste navštívily jednotlivé pluky, prapory,
roty, i menšie oddiely na mieste vyšetrily sťažnosti
a názory našich legionárskych máss a
prišly i tu k názoru, že sťažnosti
legionárov sú oprávnené. K týmto
osobným zkúsenostiam na fronte pridružilo sa
mnoho a mnoho dopisov, ktoré dostala kancelária
zahraničného vojska pri ministerstve Národnej
obrany, i legionársky výbor, i jeho jednotliví
členovia.
Všeobecný dojem, ktorý
sme mali pri zájezde na demarkačnú čiaru
k našim legionárom, a vôbec zo všetkého,
čo sme zistili a videli, dal by sa shrnúť asi
takto: Nálada v oddieloch legionárskych je dobrá,
je všeobecná snaha konať vojenskú službu
svedomite a poctive, kým toho bude vyžadovať
záujem republiky. Dobrá je i disciplina v radoch
legionárského vojska. Ak možno zistiť
isté uvolnenie discipliny, vysvetľuje sa vo veliteľstve
československom hlavne tým, že prapory na demarkačnej
čiare nie sú pohromade už od ledna, su v stálej
službe a následkom toho vymykajú sa zo systematického
vedenia svojich veliteľov.
Ale na druhej strane sa zdôrazňuje,
že desercie v radoch legionárskych niet a samovolné
predlžovanie dovolenej stáva sa veľmi zriedka.
Najväčšou príčinou
nespokojnosti medzi legionármi sú tri momenty. Je
to v prvej rade to, že legionári majú dojem,
pokiaľ, ide o službu na fronte, ako by sa s nimi menovite
čo sa týka ich zásobovania, nakládalo
horšie, ako s domácim vojskom. Ovšem, táto
okolnosť vysvetľuje sa tým, že domácie
vojsko proste prevzalo celý zásobovací aparát
bývalého rakúsko-uhorského vojska,
ale naše oddiely, ktoré prišly zo zahraničia,
boly zásobované čiastočne mimo tento
aparát, čiastočne nemohly byť ešte
do tohoto aparátu v potrebnej miere zavedené a zasvätené.
Na druhej strane však vyskytá sa dojem, že u
niektorých vojenských orgánov niet voči
legionárskym oddielom benevolencie, ktorej by právom
zasluhovaly a ktorú by právom mohly požadovať.
Ďalším znepokojujúcim
dojmom legionárov je starosť o ích rodiny,
ktoré sú doma. Neskôr ešte poukážem,
ako som sa už zmienil vo svojej predošlej reči,
na priamo poburujúce veci, ktoré sa na tomto poli
dejú. Tu len konštatujem, že ešte i dnes
rodiny mnohých legionárov sú bez podpory
(Slyšte!), rodiny iných legionárov dostávajú
podporu hanebnú, ktorá sa vykazuje niekde 23 haliermi
na člena rodiny denne, že legionári, ktorí
žiadajú o podporu, ale menovite ích rodiny
prijímajú sa na niektorých hejtmanstvách,
tedy u politických úradov, ako aj u berných
úradov tak, ako by sme žili ešte v najtemnejšom
Rakúsku.
Ďalšou starosťou,
ktorá znepokojuje našich legionárov je, že
nevidia dosť jasne, čo bude s nimi, keď budú
z legií prepustení a dostanú sa do občanského
života. Oni vidia mnohých demobilizovaných
legionárov, ktorí sa potuľují po oslobodenej
vlasti ako psanci a nevedia, kde by sa uchýlili. Musia
sa uchýliť k podpore pre nezamestnaných, pre
nich hanebnej, nie preto, že by nechceli pracovať, ale
preto, že sa ím primeranej práce nedostáva.
K týmto dojmom poja sa ešte
dojmy všeobecného rázu. Legionári vidia,
že v československej republike ešte bují
rakušáctvo, vidia, že československá
republika vo svojom revolučnom rozmachu ešte v mnohom
a v mnohom nezmôhla sa na iné než na to, že
shodila císara a posadila miesto neho presidenta, ale v
ostatnom ponechala vo veľmi mnohých veciach celý
aparát takým, aký bol za císarského-kráľovského
režimu. (Výborně!) Na mnohých
miestach vidia ešte verných služebníkov
císara a kráľa, vidia ích ešte
sedeť na prvých miestach s povedomím, ako by
zlato i striebro mali ešte na svojich límcoch. Oni
vidia, že republika síce shodila císara a kráľa,
ale nezmôhla sa na to, aby shodila všetkých
nedôstojných ľudí v druhej, 3. 4. a 6.
atď. platebnej triede. Vidia, že ľudia sa do týchto
vysokých platebnych tried povyšujú, a nevedia
si to predstaviť, že by sa to mohlo diať za iné,
ako za služby, ktoré prekázali císarovi
a kráľovi. Vidia, že i vo vojsku na čelo
dostali sa i takí ľudia, ku ktorým nemôžu
mať dôvery, poneváč títo ľudia
vychovávali v nich nedôveru voči sebe na rakúsko-uhorskej
fronte. Vidia a divia sa tomu, že i takíto ľudia
sedia na vysokých miestach, že v rozpočte republiky
nachádzame ešte "dvorných radov",
ačkoľvek prezident Masaryk žiadneho dvora nemá.
Zkusujú na vlastnom tele, že u nás zostal v
najširších rozmeroch starý byrokratizmus,
zostaly všetky zastaralé predpisy, zostal všetek
jeho zastaralý spôsob a všetky zastaralé
jeho praktiky.
Ďalej vidia, a to ích
snáď bolí najviac, že v mnohých
vrstvách republiky niet dosť pochopenia pre psychologiu
legionárov. Vidia, že v republike sa nevidí
všade, že ten legionár vyriastol v uplne iných
okolnostiach, že všetky pomery jeho života vyvíjaly
se celkom inakšie, že on zapadol po mnohých a
mnohých rokoch z ďaleka sem do republiky. A predsa
v mnohom počítajú s legionárom, ako
s iným občanom, ktorý žil stále
tu, a začína sa zabúdať na to, že
treba dáko pomôcť tým legionárom,
aby sa dostali zase do tej istej situacie, na ktorej boli pred
válkou a na ktorej sú všetci, ktorým
osud doprial zostať doma, zachovať si svôj domácí
krb a svoje zamestnanie. S týmto v mnohých pripadoch,
u mnohých ľudí a na mnohých miestach
sa nepočíta. Legionár nežiada nič
iného, len restitutionem in integrum, t. j. také
položenie, aké by mal každý z nich, keby
práve nebol legionárom. Vytýka sa legionárom,
že žiadajú neaké zvláštne
nadprávia a privilégia, ačkoľvek žiadajú
len to, čo patrí každému a čo
má každý iný, ktorý náhodou
sa nestal československým legionárom.
Konečne znepokojuje našich
legionárov ešte jedno, že totížto
neupravujú sa dosť rýchle rozdiely alebo dojem
rozdielov medzi nimi a domácim vojskom. Pánovia,
týchto rozdielov medzi jednoduchým vojakom, ktorý
ešte musí nosiť rakúskú uniformu,
a medzi našim legionárom niet, ani medzi našim
nižšim dôstojnictvom. Ale je a pestuje sa rozdieľ
so strany tých, ktorí z rakúsko-uhorskej
armády, s rakúsko-uhorským duchom prešli
do armády československej. Máme dojem, pánovia,
bol bych rád, keby sme sa klamali, ale žiaľ bohu,
myslím, že sa neklameme - že medzi tymito pánmi
sú, ktorí rôznymi praktikami spejú
k tomu, aby medzi t. zv. domácim vojskom a legionármi
vybudovali nejakú priepasť, ktorá, neviem komu
má slúžiť, ktorá iste škodí
republike, její mohutnosti a znemožnuje všetky
snahy poctivých ľudí, aby tieto rozdiely prestaly.
Ale pochybujem, že by tieto pokusy osožily tým
pánom, ktorí tieto živly nesváru chcú
roznecovať, a som presvedčený, že tieto
živly smietly by v prvom rade týchto pánov.
To sú dojmy, ktoré
sme našli u našich legionárov, ktoré vzbudzujú
u nich starosť, nespokojenosť a nechuť. Ale, aby
som to ešte raz zdôraznil, všetko toto nebolo
dosiaľ v stave vzbudiť u nich i len myšlienku,
aby nedostáli svojmu sľubu, ktorý složili
do rúk československej Národnej rady a jej
predsedu, Masaryka: vytrvať v boji za svobodu národa
a v boji za záchranu tejto svobody až do konca. Skorej
ako by som prešiel k detailom, chcem upozorniť ešte
na jeden moment, totíž na určitý dojem
náš.
Ak môžeme vytýkať
so stanoviska vojenského i občanského určité
nedostatky v nálade alebo názoroch legionárov,
dľa jednotného názoru parlamentárnych
kokomisií tieto nedostatky majú svoj koreň
snaď v 99 % prípadov v dôstojnictve. Môžeme
povedať, pánovia, že aký dôstojnik,
taký je jeho oddiel. Oddiel je fotografiou svojho dôstojnika.
A tu vyskytly sa dojmy, akoby niektorí dôstojníci
po návrate domov boli zabudli na život, na zpôsob
stykov s vojakom, ktorému si navykly v zahraničí
a ktorému si navyklo v zahraničí naše
vojsko. Naši vojaci u niektorých svojich dôstojníkov
majú dojem, že títo pod tým či
iným vlivom stávajú sa zase pánmi-dôstojníkmi
a prestávajú byť bratmi dôstojníkmi.
Tento dojem budí u mnohých
nespokojenosť a vedie na niektorých miestach k zjavom,
ktoré iste nemôžú byť prijímané
námi s radosťou, ale ktoré - ako sme sa o tom
presvedčili - ťažko nesie i samo legionárske
vojsko. Tedy zdôrazňujem, že je treba, aby dôstojníci
- a je treba, aby dôstojníkov viedli k tomu všetci,
ktorí majú na nich vliv - i naďalej zostali
našim vojákom v legionárskych oddieloch tým,
čím sa im snažili byť a čím
im boli väčšinou v zahraničí, bratmi,
priateľmi a vodcami, ale nie pánmi, lebo náš
legionár nenavyknul a nenavykne, aby mal nad sebou pána.
(Výborně!)
Výbor pre upravenie hospodárskych
a sociálnych pomerov legionárov a ích rodín
pri svojich prácach prišiel k názoru, že
vecí, ktoré sa majú upraviť, je veľmi
mnoho. Preto nemôhol v jednej zprave vybaviť všetko.
Záležalo mu však na tom, aby, keď už
následkom zájezdu na Slovensko nemôhol dodržať
první predpísanú lehotu na podanie zprávy
do 10. kvetna, aspoň o najdôležitejších
otázkách, ktoré očakávajú
súrneho riešenia, podal zprávu a príslušné
návrhy čo nejskorej.
Preto v tejto zpráve, ako
je to podotknuté na konci, nepredkladá výbor
k sanovaniu alebo k riešeniu celý komplex otázek,
ktoré sa ukázaly pri študovaní pomerov
legionárskych a ich rodín, ale predkladá
k rešeniu len otázky nejpalčivejšie. To
je otázka podpôr, otázka demobilizácie
a umiesťovania a specielne otázka demobilizácie
Amerikánov. Nechcel by som vás, pánovia,
zdržovať dlho, aby som tu jednotlivé návrhy
široko odôvodňoval. Krátke odôvodnenie
jednotlivých návrhov je obsažené vo
zpráve výborovej. Tam je odôvodnené
i to, prečo sa výbor utieka na teraz, mimo jeden
prípad, nie k forme zákona, ale len k forme rezolúcie.
Výboru šlo totiž o to, aby vec bola riešená
čo najskôr, a ako sme poznali celý postup
a aparát, súdili sme, že vo forme rezolúcie
dajú sa riešiť niektoré otázky
skorej, ako vo forme zákona, ktorý by vychytil len
jednu vec z celého komplexu, ktorý má byť
zákonom upravený a následkom toho by kúskoval
systematickú prípravnú prácu, ktorou
sa už speje k zákonnej úprave hospodárskych
a sociálnych potrieb válečných poškodencov
v nejširšim slova smysle.
Čo sa týka otázky
podpôr, dostali sme priamo haldy, stá a stá
žalôb a žiadostí, aby boly dány
podpory rodinám jednotlivých legionárov,
ktoré podpôr nedostávajú. Legionárska
kancelaria pri ministerstve Národnej obrany vzala si na
starosť, aby tieto žiadosti boly vybavené čo
najskôr.
Pri tom práve pri sťažnostiach
ohľadne podpôr musíme poukázat na to,
že zlá vôľa, alebo byrokratismus, alebo
rakušáctvo, alebo všetko dohromady nepanuje len
v radoch vojska, ako sa to vo všeobecnosti hovorí,
ale panuje u civilných úradov práve tak.
Panuje to vo vyživovacích komisiách i v berných
úradoch. Je charakteristické, že úrad,
ktorý nemá inej povinnosti, ako honorovať proste
poukázku, ktorú dostane, a zkúmať, či
je poukázka podlé jeho byrokratického predpisu
správne vystavená, dovoľuje si povedať
matke legionára, ktorá snáď vo svojej
prostote nie je spokojná s obnosom, ktorý je jej
vyplatený: "Buďte rada, že dostanete to,
lebo keby bolo ešte Rakúsko, dostal by váš
syn provaz." (Hlasy: Slyšte! Slyšte! Skandál!
Hanba!) Ja nemám tu dokumentu, lebo vec bola rovno
odovzdaná na patričné miesto, aby bolo zakročené.
Mám prípad Boženy
Kroupovej. Svedčí o tom, že berný úrad
v Novej Kdýni robí si výsmešky z príslušníkov
legionárov. Berný úrad vo Slaném robí
to isté. Ovšem, konkrétny prípad, bohužiaľ,
tu nemám. Ďalej okresný hejtman Konipásek
v Tábore prehlásil, že dezerterom nevyplatí
podpory. (Hlasy: Hanba! Posl. Machar: Ještě
je okresním hejtmanem?) On tam ešte pravdepodobne
bude a pri najbližšej príležitosti postúpi
do vyššej platebnej triedy. (Poslanec Machar: Pane
ministře Švehlo! Pojďte si poslechnout!)
Ďalej: Chlupsa Antonín
z Řešihlav, okresné hejtmanstvo Rokycany, od
domáceho pluku 88. prehlásil, že hejtman dává
podporu len za kurata. (Poslanec Machar: Slyšte!)
Jednomu legionárovi píše
matka, že prišla s potvrdzenkou od legionárskej
kancelarie v Prahe, ktorá dokazuje, že má právo
na podporu, do Karlovic k vyživovacej komisii, a tam že
jej povedali, že nemá žiadneho nároku
na podporu už preto, že - jak píše tá
matka - si legionár a pripadáš Itálii
a niesi našim vojínom. (Odpor.)
Mám tu náhodou len
niektoré prípady, lebo väčšina
bola odovzdaná rovno na príslušné úrady,
legionárskej kancelárii, aby sa primerane zakročilo.
Je tu dopis, ktorý dostal
Matějka od 34. pluku, ktorý žiadal o podporu.
Jeho sostra mu píše: "Dopis od Tebe jsme obdrželi
i s tím lístkem na podporu. Tak s tím lístkem
šla do Loun na hejtmanství a tam ji odbyli, že
sloužíš pět roků, tak že patříš
domů. Povídali, že prý toho nadělají
s legionáři. To prý jsou ti přeběhlíci.
(Hlasy: Slyšte!) Takových prý by přišlo
pro podporu! Vaše velitelství prý si poroučí
se svým a oni také se svým. Řekli,
že prý se máš hlásit u velitelství,
že patříš domů, a pak prý
to máš napsat domů, a má s tím
jít zas do Loun.... na hejtmanství jenom každého
odbudou a nic nechtějí dát. Můžeš
jim to říci, co řekli."
Musím s vďakou zistiť
tu, že činnosť referenta pre sociálnu
starostlivosť na Slovensku v tomto smere je veľmi široká,
že referent pre sociálnu starostlivosť na Slovensku
stará se všemožne, aby potieral notárov
a iné maďarónske úrady, ktoré
chovajú sa práve tak, ako sa chovajú niektoré
úrady v Čechách a na Morave. Ministerstvo
pre Slovensko vydalo nariadenie zo dňa 14. února
a obežník zo dňa 25. brezna, v ktorom veľmi
podrobne sa dávajú príkazy, ako sa má
v týchto veciach postupovať. Krome toho referát
pre sociálnú starostlivosť v každom jednotlivom
prípade, ktorý mu je oznámený, veľmi
pečlive a energicky zakročuje.