Předseda
(zvoní): Dávám slovo dalšímu
řečníku, p. kol. Jurigovi.
Posl. Juriga: Slávne
shromáždenie!
Nemôžem tvrdiť, že
by som bol a že by som mohol býť proti t. zv.
"Kanzelparagrafu", to jest zákonu, ktorý
omezuje slova kazateľov na kazateľnách, aby bola
omezená na provody jednoho lebo druhého, nebo tretieho
či štvrtého náboženstva. Vo všeobecnosti
z náboženského, tým menej církevného,
stanoviska odovodňovať, že taký zákon
není možný, nepovažujem za možné,
tím menej, lebo sama cirkev katolická má
svoj Kanzelparagraf.
Práve najnovší
zákon: "Codex iuris canonici" kanon 1347, §
1., 2., 3. ustanovuje: "In sacris contionibus exponenda in
primis sunt, quae fideles credere et facere ad salutem oportet."
Prísno sa ohraničuje,
čo jeden služebník náboženstva
má konať, a tak daleko to ide, že "Si, quod
absit, concionator errores aut scandala disseminet, servetur praescriptum
can. 2317". že by niektorý kazateľ pohoršenie
zbudil, bludy hlásal, má sa zachovať sankcia,
ktorá je v canonu 2317, a ktorá hovorí, aby
bol z církve vyobcovaný a rôznym trestom odovzdaný.
Canon 2317 dal v mnohom ohľade prísnejšie tresty,
než navrhuje sama osnova. Jiste s čiste cirkevného
alebo náboženského stanoviska hovoriť
zásadne proti nejakému obmezeniu slov a rečí
s kazateľnic pri úkonoch náboženských
podľa mojej mienky ani nenapadá, zvrtne sa to ale
na tom, jaké majú býť tie omezenia a
aké tie tresty.
Nechcem hovoriť zo stanoviska
náboženského a cirkevného, ale vždy
je mi milejšia sloboda, než akékoľvek omezenie,
ktoré by snáď hatilo a omezovalo politické
strany. Viem, a som o tom presvedčený, že všetci
tí naboženskí služobníci, či
rabín, či hlasateľ slova božieho evanjelický
či katolický, sú tak chytrí, že
si budú vedeť svoju politiku i s kazateľnic hlásať
i napriek paragrafom a návrhu dra Boučka.
Budú to vedeť tak rozpovedať a rozložiť,
či v lásce, či v chytrosti, že sa ten
paragraf na neho vztahovať nebude, a jestli nebudú
tak opatrní a chytrí, budú vždy tak
smelí a tak ohniví, že sa neľaknú
paragrafov ani žalárov, že pôjdu za svoje
presvedčenie sedeť a budú provokovať kulturní
boj smrťou i žalárom.
Pánovia moji, s tohoto stanoviska
náboženského a církevného veľmi
zle to chápete a odôvodňujete dľa môjho
skromného presvedčenia tým viac, lebo ja
mám v tom ohľade zkusenosť v Uhorsku, kde takým
stúpaním na otlaky, takým píchnutím
šidlom ľudí múdrych smelých, odvážnych
a nebojácnych povstal dlhoročný boj, taký
boj, že sa nebál kňaz alebo duchovný
ani jednoho ani druhého náboženstva, dať
sa zatykať žandármi, dal sa zatvárať
i zomreť.
Tak sa nebojuje, priatelia, proti
náboženstvu alebo proti cirkvi obmezením slova.
Nehovorím so stanoviska náboženského,
ja sa o náboženstvo nebojím, bo som presvedčený,
že Bôh si obráni náboženstvo svoje
lepšie, než ktorýkoľvek kňaz. Stojím
na základe úplnej slobody, a hoc vidím, ktorý
je ten pravý Bôh, který zvíťazí,
predsa stojím na základe úplnej slobody,
svedomitej a spravedlivej. Sloboda slova je mi vzácnejším
a cennějším pokladom, než akékolvek
strannické zájmy, alebo politika jednoho človeka
na obmezovanie jeho na akémkoľvek mieste. Sloboda
slova je najkrásnejším, vydobytkom revolúcie
a najdražším pokladom republiky a som ten človek,
ktorý by sa nepohoršil nad kázaním ani
nejakého anarchisty, ktorý som sa nepohoršil
ani v tomto shromáždení, kde som čul
slova "je Bôh, či neni". Nepohoršil
som sa, lebo som presvedčený, že duch slobody
má panovať v republike a nadovšetko v revolúci,
sloboda úprimného slova. Nech si každý
kritisuje kde chce jak chce, ktorékoľvek zásady
a smery na tom mieste, kde k tomu oprávnený súdiť
a hovoriť dnes, tebe, zajtra mne. Nikdo nedá a nesmie
sa dať omezovať v slobode slova, kým neublíži
jinému na cti, kým nepoburuje ľud proti jasným
zákonom, proti pokladom tohoto človečenstva.
To je sväté právo
všeľudské, ktoré se nesmie podrobovať
žiadným straníckym zájmom, a tým
menej sa smie pušťať do kulturného boja.
Nech anarchisti, sociálni demokrati, atheisti, pantheisti,
všetci -isti a -ismy slobodne a volne si hlásajú
svoje presvedčenie, a scripta scriptis, verba verbis opponenda
- písma proti písmam, slova proti slovám,
ale nie paragrafy! (Hlasy: Tak jest! Výborně!
Posl. Časný: Kazatelny pro všechny lidi!)
Môžete si vystavať tú kazateľňu,
ja by som vám v tom veru neodporoval.
Ja nehovorím ze stanoviska
náboženského. My sme zkusili na svojom vlastnom
tele a na svojej vlastnej duši, čo znamená
paragraf buričský. Vy ste to ešte nezkusili,
jak sa to dá zvrátiť a proti svedomiu a pravde
použiť. My v bývalom Uhorsku mali sme §§
171. a 172., ktoré boly asi podobné ako tento, a
na základe týchto paragrafov ťahali nás
na skripec, kacerovali nás, žalarovali, menom všemohúcnosti
štátnej a menom štátnej idee maďarskej.
My sme museli trpeť za pravdu a presvedčenie a dokázali
sme to, čo chcete. Ja nehovorím svojim menom a nemám
v tomto ohľade za základ náboženstvo a
ohľad na cirkev, ale ide mi v prvom rade o slobodu všeľudskú,
lebo viem, čo znamená taký paragraf, keď
niekoho v presvědčení a slobode slova omezuje.
My sme to zkusili na svojom vlastnom tele. Zvlášte
teraz po revolúcii bysme mali byť voči druhým
snášenlivými a shovievavými, lebo ľudstvo
má stáť na mravnom základe. Nenachádzate-li
v terajších dobách paragraf ani na Munu na
Kladne (Výborně!) - ja nechcem riecť,
aby sa snaď vešal alebo zavieral, kým nikomu
neublížil - pak nemôžete také chceť
dajakým paragrafom omezovať slobodu presvedčenia
a slobodu slova inému.
Chcem povedať, milí priatelia,
že najdokonalejším a nejväčším
pokladom človečenstva je zvlášte po
revolúcii v republike sloboda presvedčenia a svedomia,
aby človek sub specie aeternitatis, so stanoviska náboženského
mohol projavovať svoje presvedčenie tak, jak mu srdce
káže. Chceť takto omezovať slobodu presvedčenia
považujem za útok proti slobode svedomia. Nech je
človek náboženstva jakéhokoľvek,
nech je príslušníkom strany ktorejkoľvek,
nech je jeho zásada, presvedčenie také či
inaké, i ten hlasateľ akéhokoľvek náboženstva
či rabín, alebo katolik, či protestant, to
je jedno, on je ustanovený na to a platený, aby
sub specie aeternitatis prednášal a vykládal
ľudu, ktorý nemá sám dosť času,
aby o veci uvažoval, aby svojou výmluvnosťou
a múdrosťou pomáhal chápať veci
v živote. Tu pravda mýli nás to, čo
vlastne patrí k predmetu náboženstva. K predmetu
náboženstva patrí všetko. Niektoré
náboženstva nemajú ani dogmat. Môžu
sa ľudia spolčiť a povedať "My sme
ľudia, ktorí ešte v nič neveríme
a nič nevieme. Ale vezmeme si jednoho kazateľa a povieme:
"Ty budeš studovať všetky knihy, lebo máš
k tomu čas, a budeš nám o tom vykládať
a kázať a my budeme dávať pozor a čo
sa nám bude ľúbiť, to prijmeme a čo
sa nám nebude ľúbiť, to neprijmeme. To
sa vzťahuje na všetky predmety sub specie aeternitatis,
takže z náboženského stanoviska není
predmetu indiferentného. Tak so stanoviska slobody svedomia
není to správné omezovať prednášky
alebo slova.
Ten ľud a národ, kteréhokoľvek,
náboženského lebo svetového názoru
má právo k tomu, aby mu ten, koho si ustanovil,
prednášal a ho poučoval. Je to teda povinnosťou
jeho, prednášať a je to právo ľudu,
ktorý ho ustanovil, ktorý mu platí, aby ho
o rôznych názoroch poučoval. Je to preto sloboda
slova, svedomia a právo ľudu, aby ten ľud mohol
chápať, o čem ho poučuje a má
na to právo, keď si to zaplatí, aby počul
o sústavách a systémoch. Nechcem hovoriť
o církevnom stanovisku. Ja môžem len toľko
poznamenať, že z ohládov republikánskych
a vývinu člověcenstva, keby som bol maliciosný
- a ja nie som maliciosny - hovoril bysom ďalej. Poznáte-li
kňaze, či už katolíckeho, evangelíckeho,
alebo rabína, není nič snadnejšieho
na svete, ako usrozumeť se s politikom ako so židom
a že židia kňazia pre svoju pohodlnosť a
spokojenosť poslúchajú i ustanovenie o sviatkoch
cyrilomethodějských, prijímajú i sviatok
založenia republiky Židom mnoho na tom nezáleží,
aby mohli prilnúť k moci, aby mohli založiť
obchody, kšefty a ani kňazia na to nedbajú.
Vidíte tedy, pánovia
moji, ja vás len laskave, priateľsky chcem upozorniť,
aby ste nepokračovali v takých veciach. Tými
len toho spiaceho človeka, tie rôzne náboženstva
a obrancov náboženstva probudíte. Ten ľud,
ktorý verí, ktorý svoju cirkev chce brániť
a ktorý na svoje náboženstvo dá, zbytočne
postavíte do šikov, do bojov, kde by potom trpel sám
štát, sama republika a strany. (Tak jest!) Jiste
že ani po tom boji nikdy nepadne náboženstvo.
Pozrite sa do Nemecka, do Ameriky, do Deutschösterreichu,
kde sú dnes volby. Delia sa všade na dva tábory:
jeden s Bohem, druhý proti Bohu, jedna strana na podklade
náboženskom, druhá strana na podklade agrárnom,
tretia na podklade socialistickom. Ale týmto provokujete
k boji ľudí, ktorí by ináče so
svetom boli spokojní, svoje otčenášky,
svoje modlitby si odrikávali, svoje kázaníčka
odkázávali a žili si ďalej spokojne ako
dosiaľ, nestarajúc sa o to, ako sa svet kolem nich
točí. Náboženstvo vňútornej
náboženskej jednoty nesmieme takýmito malichernosťami,
aké som uviedol, rozdražďovať, popuzovať,
lebo keby sa tento paragraf doopravdy prevádzal, rozhodne
vzbudí taký odpor, taký kulturný boj,
že od toho naša republika bude praskať! Nemecko
bolo veliké a Bismark tiež chcel niečo podobneho,
ale veru veľmi pochybil. Také v Uhersku nebol ten
zákon tak ostrý, ale predsa boj bol veľký
a mnoho to škodilo samému štátu.
Nie som proti samotnému paragrafu
vo všeobecnosti, ale zmierniť ho treba, lebo slušno
má byť, aby každé to náboženstvo
bolo postavené tak, aby sa vyjádrilo na podporu
štátu a na podporu republiky. Kdo to videl, aby na
pr. kazateľ nesmel vôbec hovoriť priamo o veciach
politických a štátnych? Dľa tohoto zákona
nemôže kazateľ ani chváliť republiku,
ani akýkoľvek zákon schvalovať. Bude-li
sa tento zákon prevádzať tak, ako zneje, nebude
mať smyslu, leboť potom nebude môcť žiadon
služebník náboženstva prehovoriť
o niečom, čo sa štátu týká,
lebo by ho zavreli. Zákon tak, ako zneje, nemôže
sa prevádzať. Prosil by som p. referenta, aby zákon
upravil tak, aby v prípade, že by sa ubližovalo
niekomu na cti, alebo kde by sa popuzovalo ku zlému, kde
by sa nabádalo k niečomu nedobrému, alebo
že by kňaz znesvěcoval svoje miesto, mohol
patričný kazateľ byť potrestaný.
Takto sa ale majů zacpať
ústa šátkom jednej strane, aby mlčala
a aby mohla druhá strana šikovne loviť. (Hlas.
Na kazatelne není stran!) Je to strana, povedzme, že
je to strana klerikálná. Není to správne
zacpávať ústa, - "scripta scriptis, verba
verbis opponenda!" My žiadame slobodu, žiadame
slobodu svedomia, právo ľudu a nie stranícké
zájmy. Dľa môjho presvedčenia škodí
to všeľudským právam a radšej, nech
klerikál, alebo kňaz proti niektorej strane na kazatelne
hovorí a nech ten rabín proti niektorej strane hovorí,
než aby sa mělo šlapať právo slobody
svedomia a slova. Radšej by som bol, aby ste mohli Vy v tom
kostele kričať, než aby tu bol paragraf proti
slobode slova, lebo milšie mi je sloboda slova, ten veľký
poklad človečenstva, než aby ten paragraf omezoval
slobodu ducha. (Nepokoj!) Ja by som v celom československom
národe úprimne prosil o toto: Já viem a uznávam,
že zvlášte církev katolická nesmierne
krivdila československému národu. (Různé
výkřiky!) A to nikdo neodstraní. To sa
nedá popierať, že papežovia a biskupovia
krivdili českému národu. Krivdili. (Výkřiky!)
Ano, krivdili, to sú fakta, vieme, čo urobili Husovi.
(Hlas: Keby bolo ešte Rakúsko, šiel byste
na index!) Iste, že českému národu,
zvlášte církev katolická v mnohom ohľade
krivdila, nehovorím ako jej služobník, ale
v jeho hlavách, biskupoch a kňazoch. (Hlas: To
je rozdiel.) To je rozdiel pre filosofa, ale pre jednoduchého
človeka je to církev a keď je kňaz zlý,
je dľa neho celá církev zlá. To sa môže
ľudom stále povedať a oni tomu nebudú
rozumeť; čo sa dálo s Husom, atď., to
odium padá na celú církev. To je isté.
Dľa môjho presvedčenia
krivdilo sa českému národu a nedivím
sa, že v mnohých vrstvách českého
národa oproti církvi panuje veľké rozhorčenie.
I nám Slovanom církev krivdila za Štefana II.
Za Adriana II. dovolila slovanskú reč ako reč
obradnú, potvrdil to i Ján VIII. za časov
Cyrila a Methoda a prišiel druhý pápež
a zakázal, aby kňaz vo slovanskej reči konal
bohoslužby. Ešte dnes srdce nám tou krivdou krváca
a na pápeže máme v tom ohľade stiežnosť.
A církev nechce dovoliť podnes, aby sa naše cyrilomethodejská
práva z hrobu navrátila, ako vravel pán predrečník,
chyba je v církvi. Ale tú církev my nezlepšíme,
budeme-li ji biť, pichať šidlom a stúpať
na vranie oká, ale treba postaviť ju v službu
ľúdu, zdemokratisovať, urobiť ju jedným
spolkom ľudovým na základe všeobecného
tajného hlasovacieho práva, treba dať církvi
autonomiu, neodvislosť, samostatnosť, aby v nej ľud
uplatnil svojho ducha, a ľud to môže presadiť,
aby sa stala inštitúciou národnou, aby sa stala
chrámom lásky národnej a nadovšetko
národnej reči a slobody, národného
práva.
Bolo by pochybené, milí
priatelia, aby sme zanedbávali krásne naše
chrámy, ako je na Hradčanech, u sv. Mikuláša
pre odpor proti tomu, čo nám cirkev niekdy urobila.
Naopak treba hľadeť, aby náboženstvo stálo
vo službách ľudu, aby konalo to, čo prikazuje
každému náboženstvo jeho, totíž
skutky telesného a duševného milosrdenstva.
To keby se stalo, keby cirkev s jednej strany konala to, že
by sa zdemokratisovala, že by kňazov a biskupov volil
ľud, že by reč národná bola rečou
bohoslužabnou, často i ten bezbožník,
ktorý dnes nenávidí náboženstvo
a cirkev, by aspoň dakedy do toho chrámu prišiel,
aby počul slová cyrilomethodejské, aby ľudovú
institúciu podporoval, ten bezbožník by platil
i na kňaza a prišiel by sa pozreť aspoň
na vianoce, čo to má za farára, na ktorého
20-30 K platí. (Veselost!) Intelligentný
človek není špatný, ale vina je v církvi,
že sa neprispôsobí duchu času a demokracii
národa. Ale, priatelia, zase na druhej strane chcete týmto
paragrafom cirkev znemožniť a jej ústa zacpať.
Treba ju naopak dať do služieb ľudu, do služieb
republiky a ohraničiť len na to ustanovenie zákona,
dejú-li sa na kazatelňe urážky, alebo
potupy, či poburovanie proti zákonu.
Takto ale nesmie kňaz hovoriť
ani o vlasti, o politických záležitostiach
ani priamo ani nepriamo.
Nebudete-li ten zákon prevádzať,
je zbytočným, budete-li ho prevádzať,
roztrpčíte ľud, dáte mu príležitosť
a zbraň k ohromnej agitácii, ľud môže
povedať: To je tá sloboda tej republiky, ktorá
prináša v tento čas takový zákon,
že nemôžeme počúvať toho, ktorého
máme na to ustanoveného a platíme ho, aby
nám hlásal slová pravdy? To je tá
sloboda? Pánovia, nebuďte zaslepení stranickou
nenávisťou a taktikou. Čipernejšia je
ktorákoľvek strana, na pr. sociálne-demokratická,
ktorá brožurkami, tiskom, a shromáždoniami
a jinými prostriedky bojuje. Načo se chytať
takej zbrane u palice, ktorá má dva konce?
A práve tak ako neodmietam
v zásade isté omezenie a poučenie každého
kňaza či rabína, luteránskeho či
kňaza katolíckeho, tak prosím pána
referenta, aby aspoň vynechal veci, ako pri prisluhovaní
svátostí, pri náboženskom vyučovaní
a cvičení, pri procesii, keď ľudia vyzdvihnú
koruhve a idú od jednej studničky k druhej, aby
nechal, ako po slovensky hovoríme, také tálafatky.
To nepatrí sem do zákona. Alebo pri púti,
keď nejaký strýček vedie asi 20 ľudí
na niekteré miesto a tam niečo povie. Tam predsa
nebudete museť posielať polícajta. Ale je to
asi starosť, že sa bojíte čohosi, bojíte
sa čohosi, že propadnete pri voľbách.
(Veselost.)
To sú veci, ktoré do
zákona nepatria. Že prehovorím, to je primitivné
právo i malého dieťaťa. Vraví sa
v návrhu: "kritisuje navrhované zákony".
Navrhovaný zákon ešte vôbec nemá
žiadnej sankcie, žiadnej hodnoty, žiadneho významu.
Čo sa pri tom Vašemu svědomiu tedy tak ohromne
prieči? Potom máme: "nařízení
vládní". Jak často. odpusťte pánovia,
vydávajú vlády nariadenia nerozumné,
ako obzvláště za války, ano zaslúži
odmenu, kdo niektoré nerozumné nariadenie niektorého
ministra kritisuje, ten se spamätá a stiahne ho zpäť.
(Nepokoj a hluk.)
Místopř. Konečný
(zvoní): Prosím o klid.
Posl. Juriga (pokračuje):
Prosím, pánovia, dôstojnejšie by bolo,
aby sa to sostrojilo vážne a nie tak malicherne. Tie
"tálafatky" môžete vynechať.
Urážka na cti, poburovanie, tupenie, pomluva a podobné
veci nech sa stihajú, ale čo tých 30-40 ženičiek
od studánky ku studánke ide, té snáď
nebudete chytať? Zdá sa mi to trochu malicherné.
Aquilla non captat muscas - orel nechytá much. (Veselost).
Tu chcete chytať muchy. Nadevšetko však ten smer
bysom prosil, aby ste v tom smere nepokračovali ďalej.
Mne sa to nezdá správným a celej našej
republike prospešným. Máme veci vážné,
chleba nemáme, uhlia nemáme, zeme nemáme,
a ľudia čakajú na pôdu; také vážné
veci máme, a tu není treba boja a hádek.
Nech každý mluví na tom mieste, kde môže,
ku ktorému má prístup. Náboženstvo
neprezývajme nikdy, ale náboženstvo stavajme
do služeb štátu, do služeb chudoby, do služeb
skutkov milosrdenstva telesného i duševného.
Do služieb ľudu sa majú všetké náboženstva
postaviť, tam sa má uviesť ľud a jeho práva
a všetci predstavení, všetky majetkové
záležitosti, majú záležať
od vôle a rozhodnutia ľudu, nie od pápeža
a biskupov. Nech kňazia hovoria pravdu, o níž
myslia, že sú její strážci, ale
v majetkových veciach vždy rozhoduje ľud, a to
je záležitosť vnútorná každého
náboženstva. Nech se náboženstvo postaví
do služeb ducha národného!
Naposled mi dovoľte povedať,
že to neodpovedá Vášmu čestnému
a krásnému stanovisku, ktoré som tu zkúsil
dosiaľ v tomto Národnom shromázdení,
že chcete mať všetci slobodnú církev
vo slobodnom štáte, chcete oddeliť církev
a oslobodiť náboženstvo od štátu.
Čo to znamená? Rob si, čo chceš, ja
sa ti do toho pliesť nebudem. Ty sa mi nemiešaj do môjho,
ja sa nebudem do tvojho.
Nie som klerikál a nestojím
na stanovisku, ktoré predstavuje dnes úradná
cirkev. Stojím na zásade ľudovej, na zásade
národnej reči a práv ľudu a stojím
i na tej zásade, aby bola slobodná neodvislá
církev, slobodné naboženstva vo slobodnom neodvislom
štáte. Nech si každý ide svojou stranou,
svojou cestou a preto, máme-li býť elegantní
a zachovávať svedomitě tento smer, musíme
sa riadiť zásadou: čo sa máme o teba
starať, nič nám do teba není, ako tebe
do nás.