Pánové, radím
Vám, prohlížejte lidsky, ale všude. Dnes
to není možno, aby to venkov strpěl, abyste
domácnosti prohlíželi jenom na venkově,
ale ve městech nechali lahůdkářské
obchody, restauranty a průmysl keťasit s dobrými
hodnotami dále a venku, aby měli živořiti
takovým způsobem. (Výborně! Posl.
Johanis: Ty nechce nikdo hájit! Posl. Vraný: O těch
ale nemluvíte!)
Velectění pánové,
prosím, nebuďme malichernými ve věcech
nepatrných, hleďme si tu vážnost doby
vštípiti a zodpovědnost všichni, jak zde
jsme a pak ty problémy budeme mnohem střízlivěji
posuzovati, než se tak stalo, bohužel, i od nás
- vašich poměrů, i od Vás, dělníků,
- našich poměrů.
A přicházím
k nejsmutnější kapitole: aprovisaci národní.
Pánové, my musíme se skrýti pod jednu
ideu. Velká pohroma se řítí na náš
národ, a tou jest demoralisace. Demoralisace ve všech
vrstvách. Rakousko sem ji vštípilo. My ji třídní
politikou pěstovali a my jí dnes máme více
než dost, než to mladé těleso našeho
národa dovede snést. My máme keťasy
a lichváře ve všech vrstvách a stavech,
my jistě máme jich mnoho, ale, velectění
pánové, není jich většina. (Souhlas.)
S tou hrdostí půjdu do posledního dechu v
hájení zájmů venkova, abych prohlásil,
že tu se mu děje křivda. Musíme se spojiti
a říci, že máme je všude. Spojenými
silami proti těmto hyenám a bestiím lidovým
a kulturním, které musí zmizeti, má-li
nastati obroda žití v nové republice. (Výborně!
Hlasy: To je správné! Potlesk.)
A teď končím své
vývody. Ne demagogicky, ale demokraticky. (Potlesk.)
Volám Vás k zodpovědnosti, abyste s námi
šli a vyčistili ten chlév, aby to byl stánek,
ne chlév, stánek opravdové dohody, pravdivosti,
upřímnosti a krajní loyality. A pak, pánové,
jsme bezpečni, že žádná moc a síla
zde není, která by nás mohla rozraziti, i
kdyby nám to záviděly všechny stavy
a státy vůkolní. Pak jistě naděje
změní se v určitou jistotu a v brzké
uskutečnění.
K tomuto ideálu a těmto
snahám volám Vás všechny ke spolupráci.
(Výborně! Potlesk.)
Předseda:
Dalším řečníkem jest p. kol.
Juriga. Uděluji mu slovo:
Posl. P. Juriga (vítán
potleskem): Slavné shromaždenie!
Ja vidím, milí bratia,
že v mnohom ohľade žijeme v tomto sneme ohryzovaním
tých starých kostí, bárs by sme mohli
byť radi, že sme tie už pochovali, lebo zase z
toho ten starý duch povstane, že pôjde stav
proti stavu. Budúcnosť novej republiky môže
sa vystavit len na základoch lásky a svornosti.
Štastna forma neni jádrom života. Boli aj v republikách
tyrani, lebo boli bez lásky. Lepšiu budúcnost
si môžeme vyvinúť jako celý život
len láskou a silnejšia bude Československá
republika len v láske a svornosti. - Preto by som myslal,
že netreba vzpomínať na staré časy,
a keď vidíme, že padly koruny a nastal nový
život, nový svet, neni treba ísť zpät
do starých časov. Nové časy potrebujú
nové úsudky. Jestli chceme stavať na starých
rumách, tak prídeme opäť do starých
hriechov. Potreba je hľadať základy nového
života, nové formy k novému svetu.
Dovolte, aby som prehovoril nie na
základe stavovskom, som totiž synkom rolnickym, na
peci - ako u nás hovoria - narodený a omáčkou
krstený. Usiloval som sa, aby som sa vo svojom živote
povzniesol nad obmedzenost stavovskú, svetové chápanie
a videl som, že jak národ tak aj stav nemôže
byť cielom, lež ľudstvo. - Následkom toho
každý človek je obmedzený a neni hoden
nových časov, jak náhle stavie záujmy
stavovské, záujmy čisto národné,
nad záujmy všeľudské. Následkem
toho len záujmy celého ľudstva môžu
byť smerodajnými. Jestli tú nestrannosť
zachováme, som presvedčený, že najdeme
nové formy pre nové časy, na základe
ktorých by mal každý, čo mu patri. -
Tu, sl. shromaždenie, dovolte,
aby som Vás v krátkosti upozornil na to, čo
je ovocem vojny revolucii nových časov. Je to predo
všetkým právo sebaurčenia a za druhé
demokracia. Demokracia a sebaurčovacie právo - hľa
krídla toho ducha a tej teploty, ktorá narodila
sa z tej ľudskej krvi a tých vzdychov, mozolov a potu
vycedeného za války. Sebeurčovacie právo
a demokracia v jedno spojené, hľa tvoria federalismus,
tvoria vlastne federalisaciu človeka, lebo má-li
kto právo sebaurčovacie, jako to príroda
sama vyžaduje, tak treba jej tento smer nechať, tento
smer je jej spásou a blahom, a z toho môže sa
vybrať len to, čoho treba pre všeobecný
záujem.
Teda len všeobecný záujem
obmedzuje toto sebaurčovacie právo, všeľudský
záujem vzniká na zrúceninách liberalismu,
toto heslo universálne, žiadajúce, aby sa obmedzila
osobnosť. Zo spojení idealismu, universalismu, liberalismu
a komunistického socialismu vychádza práve
ten nový život, tá jediná pravá
stredná cesta, ktorá zodpovie aj prírode
slovanskej, lebo Slovania sú náramne individualistický
národ, Slovania sú veľmi srdečný
národ, ktorý rád sedí pri jednom stole
a uťahuje sa aj do kúta hostínca, kde jako
kuriatko rado štebotá a hovorí s celou ľúbeznasťou
slovanskou. Vzdor tomu aj u Slovanov jestvuje individualismus,
ktorý sa u Poliakov zrkadlí vo slove: "niepozwalam".
Slovan rád má hromadné vystupovanie v živote
spoločenskom práve tak jako vták, jako ryba,
jako kuriatko alebo husiatko, on rád žije spoločensky
a tu nebolo by možno spravodlivo sriadiť svet, jak náhle
by ste nezabezpečili záruky, že toto sebaurčovacie
právo nikdy nebude použité proti záujmom
všeľudstva a človečenstva.
Demokracia brání sa,
aby stromy, ako sa hovorí, nerôstly do neba, iudividualismus
a sebaurčovacie právo stojá zase na svojich
nohách, aby ich osobnosť a ich prírodu doplňujúce
a zdokonalujúce práva mu neboly odňaté.
Keď vidíme u národov toto sebaurčovacie
právo, túto demokraciu, jedným slovom federalismus,
sme presvedčeni, že sa pokojné národy
vyhladávať budú a vládnuť bude
záujem všeľudský.
Pri náboženstve sme to
už zbadali, že to sebaurčujúce právo
dialo sa náboženstvom.
Kde sa dáva autonomiou oddeliť
jedno náboženstvo od druhého, pre mňa
bárs evanjelického, kalvinského, alebo katolického,
Vaše veci si spravujte na základe Vašej demokratickej
autonomie sami, my sa Vám do toho miešať nebudeme,
a Vy sa nebudete miešať do našeho. Smiešný
by bol každý, kdo by dnes chcel medzi ľudmi rozpútat
náboženský boj.
To isté platí aj ohľadom
národov. Je to len tak možné, ak jeden druhého
neutiskuje a nevykorisťuje, nechá mu svoje: "suum
cuique dare et neminem laedere". ldeály svoje dať
a nikoho neuraziť, nikomu újem neučiniť.
Len takto je to možno. A jestli náboženský
život to sebaurčovacie právo ľudstva učinilo
ten pokoj a jestli v národnom živote to sebaurčovacie
právo spojene s demokraciou zavedie medzi národy
rovnováhu, budú hladať narody jeden druhého,
a československá republika ešte priateľsky
to vyrovná s Nemcami, lebo nemôže byť
ani československá republika od celého sveta
oddelená. - To "Mitteleuropa" dokázala,
že si nemôže byť nikto sám dostatočným,
životným cieľom, ale že každý
človek je odkázaný na druhé národy
a státy. - Jestli si trúfame, že sa to v národnom
živote tak neustáli, tak pánovia, dovolte,
aby som Vám povedal, čo hospodárska otázka
stavu o zabezpečení výživy dľa
môjho presvedčenia len týmto spôsobom
dá ustanoviti. Nemyslime si, že rečnením
agrárnickým alebo delnickým je možno
nám dakoho kapacitovať. (Výborně!)
Já som aspoň toho presvedčenia, že by
s touto zásadou to vypadlo ako s tou volbou 7 kandidátov.
Každý hovoril zlatými ústami, až
mäd tiekal z úst, každému tlieskali jeho
ľudie a druhí kričali "hanba". Naposledy
sa našiel jeden múdry človek, ktorý
riekol: "Vidíte, pánovia, jako sa to všecko
vadí, já Vám podám program, na ktorý
všetcia pristúpite, ač práve je Vás
7 strán. - Z týchto 7 strán kričali
jedni "Sláva!", druhí "Hanba!"
Jestli nám povieš taký program, ty budeš
tým vyslancom, ty budeš našim delegátom."
A tu ten človek povedal: "Viem, že všetcia
na to pristúpite. Ja chcem, aby každý lacno
kupoval a draho predával." (Veselost!) Všetky
tie strany prirodzene na to pristúpily a tak šťastne
stal sa vyslancom.
Tak milí pratelia, nato sa
kapacitovať, aby niekto draho kupoval a lacno predával,
to myslím, že nelža, a myslím tiež,
že poslaneckými rečami nedá si nikto
názory v hlave prevrátiť, tým menej
do vačku siahať.
Tu je treba, myslím, aby tie
stavovské záujmy neprerostaly v tom smere, jako
náboženské vojny, kde ľudia preto, čo
bude po smrti, sa bili a v národných bojoch
o reč a tradiciu, o svetový názor jeden druhého
chňápali. Preto, že jeden riekol, že je
Němec a druhý Čech, sakra hned jeden do druhého.
Nepopustili by v ničom. Rvali sa na život na smrť,
až ich roztrhli, aby nemohli na seba.
Vidíte, je to do istej miery
můj osobný vynález, ktorý má
práve svoju základnu v prirodzenom práve
a dokazuje to život náboženský, že
právě ten istý federalismus, t. j. sebaurčovacie
právo, spočívajúce na základe
demokratickom, môže rozluštiť stravovacú
otázku.
Jako si to predstavujem? Jako aj
v náboženstve je pribuzenstvo milostné, jako
aj v národe pribuzenstvo pokrevné, tak aj v každom
stave je přibuzenstvo práce a potu. Rolník
nemecký a český, oba sťažujú
si společně na velkokapitalistov a velkostatkárov.
Ich pot ich spojuje, v tomto ohľade
sú medzinárodní a interkonfejsijní.
Podobne robotník v chlebovej otázke k vôli
nejakej jednotnej českej republike by bol náklonný
hladom mreť, a potom vysílený položil
sa do hrobu? Na tom základe myslím, že príbuzenstvo
toho potu tak pevne spojuje, že třeba im dať
sebaurčovacie právo, aby sa nevadili a netrhali.
Teda jak stav priemyslový,
tak delnický, rolnický, obchodnický, stav
inteligencie, stav remeselnický a služobnický,
jako úradníci a podobne musí vládnuť
so svojimi výrobkami. Nech on vám ustanoví
hodnotu a cenu, nech vymieňajú tie stavy výrobky
svoje medzi sebou.
Nech roľníci vezmú
všecko do svojich rúk, lebo oni najlepšie vedia,
čo majú. Žiaden úrad, ani finančný,
neprejde cez rozum rolníkovi, a jestli páni myslia,
že majú rozum, tak ho má sedliak za ušima
viacej, než niektori páni v hlave. (Veselost!)
Rolníka neošiali nikto! Preto ho treba nechať
na svojom rozume, dať mu jeho sebaurčovacie právo
a podobne dať aj robotníkom, aby aj oni boli pánmi
svojho potu, aby rolníci, robotníci vzhľedom
svojej samosprávy - aby som sa tak vyjadril - sami rozhodovali
nad hodnotami svojej roboty, nad tovarmi a mzdou, lebo to je jeho
majetkom.
Jako ten rolník produkuje
to zbožie zo svojho potu, tak aj remeselník a inteligent
musí byť pánom nad svojimi výrobkami.
Oni tomu najlepšie rozumia, oni majú právo
nad tým, jako v samospráve.
To by bol jeden hospodársky
stav so samosprávou. Oni sa sídú na základe
demokratickom. Rolníci vedia čo majú, robotníci
a priemyslníci znajů, čoho potrebujú,
oni sa medzi sebou vyrovnajú.
Sožeňte tých representantov
stavu robotnickeho, priemyslového, remeselnickeho, inteligentného
a obchodného do jednoho kúta a uvidíte, že
si porazumejú, poneváč sa musí žíť.
Naposledy by oni to tak zariadili,
jako aj zariaďujú kardináli, keť oni volia
pápeža. Zavrú ich do konklave a včul
sa tam vaďte, pokiať pápeža nezvolíte.
Podobne representanti tejto samosprávy
hospodárskej, či robotníci, či priemyselníci,
či rolníci, jako politické strany záujmy
svoje zastávajú.
Ich samosprávo by sa iste
vytvorilo na základe demokratickom najlepšej jakosti
jako predstavitelia, v rôznych stavoch boli by jako
kolečka v hodinkách. A teraz, keď jedno
koliesko zasekne, celé hodiny zastanú, každému
je to na škodu. Tak sú nútení životnou
potrebou, aby všetky stavy hájily záujmy všeľudské
a nie stavovské, že by v istej miere požadovaly
a nedopustily ničoho z toho, čo potrebujú
k životu. Ale zase na druhej strane museli by v záujme
všeobecnosti popustiť z toho, čo je zbytočné.
- Tým kontrola týchto výrobkov je snadná.
Rolník pride so svojim zbožím, robotník
pride so svojou prácou, priemyselník so svojim tovarom,
a čo teraz zaň dáš? Z rúčky
do rúčky a sa vyrovnáme. - Na základe
tej lásky majú záujmy byť vždy
všeľudské, všenárodné, státne,
to iste by bol len zlosyn, ktorý by záujmy svojho
stavu nadnášal nad záujmy všeľudské,
lebo človečenské.
Týmto činom, milí
priatelia, myslím, že každý ten stav sám
by vládal so svojou silou pracovou a viedol by svoje zaujmy,
majúc vyššie mravné ciele pred očima.
Len tak je možno, aby nastal pokoj a láska, ináč
nie. Je to len figliarstvo politické, jak náhle
jeden vydrapuje z vačku a z komory, pokiať to stačí.
- Agrárník, či robotník, či
priemyselník, to je všetko jedno. Lebo dnes neni určitého
spôsobu a ľudia nemajú na to žiadnej formy
jako sa vyrovnať. Sídú sa v snemovni, kde si
vynadajú a v novínách jeden vytýká
druhému.
Rolník hovorí: "čo
ten fabrický robotník, ten mi tuná bude vydrapovať
chleba", a robotník zase vidiac rolníka, zas
hovorí: "vidíš, jako je vyžraný
od samej slaniny." (Veselost!) Z človečenstva
ráz lepší sú tí, ktorí
sú ludia, ktorí majú srdce, ktorí
nehľadia na stav, ale na to, že je člověkom,
jako to hovorí česká píseň:
"jestli někdo zavolá slovo Čech, ohlásí
se v tobě člověk." - Týmto činom
popustí a nestavia záujmy ani jednoho, ani druhého,
ani tretého, ani štvrtého nad záujmy
ľudstva. A tento cieľ bysme museli mať, milí
přatelia. - Jestli my túto hviezdu pred naše
oči nevytýčíme, je to všetko
marné. Jestli my nové vino do nových sudov
nedáme, nedá sa to udržať. - Len tak je
to možné, že táto vláda a tento
snem nemá ďalej na základe starých časov
- jako sa to v Rakúsku robievalo - fušovať, ale
nové základy založiť. Toto by som forsirovaľ
za nejpotrebnejšie, vypracovať na základe hospodárskeho
práva sebaurčovacého, samosprávy každého
stavu. - Nech každý stav si ovláda svoje výrobné
prostriedky, svoje tovary, svoju silu a svoje schopnosti, a potom
na základe tohoto sebaurčovacího práva,
ktoré by vyplývalo z demokracie, mohly by sa
tie rôzne stavy vyrovnať a postarať sa o výživu.
-
Lebo, jestli to tak nepôjde,
iste rolník bude vzdorovať delníkovi a priemyslníkovi
a ten robotník bude sa hnevať na rolníka a
lásky na svete nebude. - My chceme založiť nový
svet na základe lásky a tým bola by odstránená
hlavná príčina nespokojnosti a z jednej strany
u delníka a z druhej strany u rolníka. Jak náhle
by rolník vedel, čo je mu nazbyt, dal by potom ochotne
a rád, to by on dostal na výmenu patričné
potreby priemyslové iné veci a svoje potreby vôbec.
- Ale keď rolník za peniaze musí predať,
kde si topánky lebo šaty kúpí? Je potom
nútený pod rukou čachrovať. Vezme mlieko,
zanesie do mesta, dá ho za petrolej, alebo dá robotníkovi,
ktorý mu spraví pec. Oni čachrujú
súkromne medzi sebou a takto sa vyvinie obchod reťazový
a lichvársky.
Jestli je to pri státe možno,
čo to znamená, že stát jako státoprávna
osoba vymeňuje svoje majetky smluvami s druhami státmi
- práve tak je možno a musí to byť možno,
aby jeden stav s druhým vyrovnával protivy, jako
rovnocenný, samostatný, svojej výroby hodný
človek. Myslím, že práve s touto
myšlienkou, týmto smerom na základe toho zavládne
v Československej republike taký svet nebývalej
lásky a uznalosti, tak že sa uskutoční,
že nebudeme takí, že by sme sa hryzli o kosť
jeden s druhým, lebo vlk vlka neuhryzne, jak praví
stará slovenská pravda a aj pes psu je bratom; a
človek človeka nemal by milovať a dať
mu, čo mu patrí? Týmto duchom vedení
na základe hesla: "Svůj svému"
dostane každý, čo mu patrí. - Jestli
bude lásky a pravda panovať, nezahyne nikto, poneváč
nám záleží na každému človeku,
či je to rolník, lebo robotník, lebo záujmy
stavovské má každý podrobiť státnym
a najvyšším záujmom človečenstva,
tak, aby dokázal český národ to, čo
sa o ňom hovorí: "Když na tebe zavolá
Čech, nechť se u tebe ozve člověk".
(Výborně! Bouřlivý potlesk.)
Předseda:
Jako poslední řečník v řečnické
listině je zaznamenán koll. Pik. Uděluji
mu slovo.
Posl. Pik: Slavné Národní
shromáždění!
Správě bylo poznamenáno
v debatě, že otázky zásobovací
a vyživovací jsou v souvislosti s otázkami
politickými a kromě toho, že souvisí
s vnitřními poměry naší
republiky, našeho nového státu. Chci právě
reagovati na politickou část a chci zejména
po stránce politické zdůrazniti nejvysší
potřebu takového opatření a takových
kroků, které by uvedly v soulad a soustředily
celý náš politický život na hlavní
úkoly československé republiky.
Po mém soudu trvá ještě
pro Národní shromáždění
a pro celý český národ ona základna,
která byla dána prohlášením z
30. května 1917, základna, která byla dána
zejména prohlášením ze dne 6. ledna
1918. Tato základna, prohlášení o české
samostatnosti, soustředila všechnu politickou potenci
československého národa v boji za jeho státní
samostatnost, tato základna způsobila, že vnitřní
situace reagovala na poměry mezinárodní a
že za pomoci té vnitřní konstelace umožnila
v zahraniční politice takový stav, že
zahraniční demokracie akceptovala požadavek
české státní samostatnosti a ze zahraniční
demokracie pomohla vnitřně soustředěné
síle české politiky k tomu, aby se realisovalo
to, před čím stojíme: samostatná,
svobodná československá republika.
Ovšem mám názor,
že tato základna z 30. května a 6. ledna vyvolala
nutnost vzájemné povinnosti všech složek
českého národa. Povinnost, pokud se týká
pracující třídy, byla splněna.
České dělnictvo socialistické vykonalo
v boji za českou státní samostatnost
svou povinnost, která je předepsána programem,
naproti tomu musím však zdůrazniti, že
touž povinnost naproti státu nejen po stránce
politické a národní, nýbrž i
po stránce existenční mají plniti
také oni činitelé, kteří oplývají
statky vyživovacími a zásobovacími,
aby tu sílu, která se stala základem naší
svobody, posílili fysicky i morálně, aby
republika měla v lidu, zejména v dělnictvu,
svůj přirozený a silný základ.
(Výborně!)
Jsem i toho názoru, že
toto Národní shromáždění
jest výsledkem politické kooperace českých
stran. Ono nerepresentuje sice správně početní
sílu jednotlivých stran, zejména socialistických.
Toto Národní shromáždění
představuje vůli českých politických
stran a jest poslední etapou souručenství
všech politických stran českých. (Výborně!)