T. Cabaj, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani ministerka, musím vám zobrať slovo.
Čas určený na hodinu otázok sme naplnili. Prerušujem rokovanie.
Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, aby technika mohla pripraviť zariadenie.
Po prestávke budeme pokračovať už avizovanými prvými čítaniami dvoch zákonov, ktoré máme v skrátenom legislatívnom konaní.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokračovať budeme skráteným legislatívnym konaním v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1291. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1318.
Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe aktuálnej potreby prijatia ďalších legislatívnych zmien na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť, najmä u vybraných uchádzačov o zamestnanie.
Následkom globálnej ekonomickej krízy dochádza k nárastu počtu občanov, ktorí stratili zamestnanie z organizačných dôvodov. V tomto období sa stávajú ohrozenou skupinou aj absolventi škôl, občania mladší ako 25 rokov veku, ktorí skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískali svoje prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je podporiť v prvom rade vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom poskytovania príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta podľa § 50e zákona pre uvedené skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to nahradeniu podmienky trojmesačného vedenia v evidencii týchto uchádzačov o zamestnanie dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ďalej, zamedziť účelové rušenie pracovných miest zamestnávateľom so zámerom získať príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta podľa § 50e tohto zákona, a to ustanovením 6-mesačného obdobia, počas ktorého nebude možné podporiť zamestnanie zamestnanca prepusteného z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce u toho istého zamestnávateľa.
Podporiť samostatnú zárobkovú činnosť absolventov, ktorí začnú a budú túto činnosť vykonávať v súlade s podmienkami § 49 zákona, a to nahradením podmienky trojmesačného vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem, dámy a páni, za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Janovi Kvorkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1291, ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 288 z 15. októbra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1318 z 15. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je podporiť vytváranie nových pracovných miest, zamedziť účelové rušenie pracovných miest zamestnávateľom a podporiť samostatnú zárobkovú činnosť absolventov škôl.
Navrhovanou právnou úpravou sa predpokladá v roku 2009 vytvorenie 500 pracovných miest a 3 000 pracovných miest v roku 2010 v rámci príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť a v rámci príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta sa predpokladá vytvorenie 500 pracovných miest v roku 2009 a 3 500 v roku 2010.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona predelený, a gestorský výbor, ho prerokovali v termíne ihneď.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1242. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1270.
Prosím ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady v podobe skráteného legislatívneho konania.
Novela zákona o štátnom rozpočte reaguje na výraznejšie spomalenie výkonnosti ekonomiky v dôsledku kulminácie globálnej krízy. Hospodárska kríza priniesla značné oslabenie zahraničného dopytu, ktorý spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského exportu, výroby, trhu práce a celkového domáceho dopytu a s tým súvisiaci výpadok daňových príjmov oproti objemu schválenému zákonom o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý bol schvaľovaný v čase, keď ešte bol otázny rozmer a trvanie ekonomického spomalenia.
Vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia zamerané na zmiernenie dosahov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Ide o opatrenia v daňovej oblasti zamerané na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pri dani z príjmov fyzických osôb a zvýšenie zamestnaneckej prémie, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a úpravu vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku pri dani z príjmov.
Uvedenými opatreniami dochádza k zníženiu daňových príjmov štátneho rozpočtu schválených v zákone č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009. Zároveň sa zreálňuje výška nedaňových príjmov, tuzemských grantov a transferov.
Navrhovaný zákon upravuje príjmy a schodok štátneho rozpočtu na rok 2009, objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2009, ako aj poskytnutie štátnej záruky za bankový úver konzorcia poskytnutý Európskou investičnou bankou v súvislosti so zabezpečením prostriedkov na financovanie úsekov diaľnice D1.
Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam teraz slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Ďakujem, skončil som. Poprosím pani predsedajúcu, otvorte rozpravu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kužma. Má ešte niekto záujem?
Ak je to všetko, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Kužma má slovo.
Š. Kužma, poslanec: Je to prvé čítanie, vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, čiže nebudeme hovoriť o pozmeňovákoch, ale o tom, že tento zákon tu je. Na jednej strane, samozrejme, vítame tento zákon, že prišiel, ale nemôžeme si odpustiť poznámku, že mal tu byť veľmi, veľmi dávno.
Pán minister, spomeňte si, ako sme vás už skoro pred polrokom vyzývali, aby ste prišli s takýmto zákonom, aby ste spresnili rozpočet. Všetky obce, všetky mestá, až po tie najmenšie, reagovali dávno, dávno pred vami na krízu. A správne by to malo byť opačne, že vy najprv zmeníte štátny rozpočet a ony reagujú. Nepoznám jednu obec, ktorá by už v júni, alebo mesto, aby už v júni nerobili opatrenia. Skutočne by neprežili, keby nezareagovali.
Je mi ľúto, že je to takto neskoro. Áno, z časti bola na vine kríza, že potrebujeme robiť zmeny, z veľkej časti aj totálna nepripravenosť na krízu. Minule ste spomenuli, že asi sme si nevšimli v opozícii, že je kríza. Ja som otázku toho, že nám hrozí kríza, v hospodárskom výbore otvoril ešte v máji 2008, som hovoril, že nie finančná, ale v našom prípade hospodárska kríza bude problém a možno ste zabudli, že v októbri, čiže skoro presne pred rokom sme predložili návrhy, ako by sa mohlo čeliť kríze. Nemuseli ste s nimi súhlasiť, ale mohli sme o nich rokovať, mohli ste predložiť vy vaše návrhy a mohli sme sa už pred rokom dostať ďalej.
Čiže, nie je pravda, že sme si nevšimli, my sme si všimli krízu a predložili návrhy pred rokom. Aby som vám osviežil, kedy to bolo. Bolo to presne vtedy, keď pán predseda vlády bol vo Vietname, on tam vtedy bol lákať vietnamských pracovníkov, aby prišli ku nám pracovať, že im dáme obrovské výhody, že budú mať podmienky aké občania Slovenskej republiky, len nech prídu, lebo u nás kríza nebude. Bolo to presne, presne v tom čase. On bol vtedy vo Vietname, keď sme dali našich päť bodov ako riešiť krízu. Čiže, veľká škoda, že sa nereagovalo, veľká škoda, že ešte skoro dva mesiace po tom v decembri 2008 ste tvrdili, že kríza nebude a toto tvrdenie ste podložili návrhom štátneho rozpočtu, kde ste dali vyše 6-percentný rast. Čiže asi ťažko môžem hovoriť, že ste vtedy pripúšťali možnosť príchodu krízy a robili opatrenia, keď ste do rozpočtu dali 6-percentný rast.
Obdivujem, že ste sa trafili takto presne, tých 6 % ste skoro uhádli, len to nebude rast, ale bude to prepad pravdepodobne na úrovni 5 - 6 %. Takže číslo vám vyšlo, len znamienko nie, pán minister.
Žiaľ, tento rozdiel medzi rastom a poklesom je asi najväčší v celej Európskej únii, možno aj v celej Európe. A krajiny, ktoré boli na tom oveľa horšie vlani, aj predpokladali oveľa horší výsledok vo svojich rozpočtoch, dnes dosahujú menšie prepady - Poľsko, Česká republika. My sme dnes tak na úrovni Maďarska.
Preto, pán minister, na jednej strane vítame, že prichádzate s týmito zmenami, na druhej strane hovoríme, že, žiaľ, neskoro, lebo dobrý rozpočet je aj dobrým základom pre východiská ako sa dostať z krízy, čiže, žiaľ, prichádzate neskoro. Je to len chyba vašej predvídavosti, lebo my sme tvrdili, hovorím vám presne kedy, v októbri sme predkladali návrh, že kríza bude. Vy ste v tom čase tvrdili, nebude, dávali ste 6-percentný rast. Čiže v tomto ste sa zmýlili a tento omyl stál túto krajinu tisíce nezamestnaných, ale aj veľa, veľa peňazí. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kužmu nie sú. Pardon, pán poslanec Štefanec. Ešte má niekto záujem prihlásiť sa s faktickou poznámkou? Nie, končím možnosť.
Pán poslanec Štefanec, máte má slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem doplniť pána poslanca Kužmu v tom, že ozaj, tiež si myslím, že revízia štátneho rozpočtu až na sklonku roku, až v IV. kvartáli je veľmi, veľmi zlým signálom pre občanov Slovenska, pre všetky inštitúcie, pre obce a mestá, ktoré boli nútené revidovať svoje rozpočty už omnoho, omnoho skôr. A opäť musím pripomenúť, že táto revízia je revíziou len na príjmovej, nie na výdavkovej stránke. Bohužiaľ, štátny rozpočet, ktorý tu dostávame na rok 2009, revidovaný, reviduje len príjmy, ale nereviduje výdavky, čiže nepovažujem za správne, že štát nechce do konca roka vôbec prijať žiadne úsporné opatrenie. Je to veľmi zlý signál pre všetkých ľudí.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kužma, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
Š. Kužma, poslanec: Zapnú ma? Chvalabohu. Pán kolega, spomínali ste obce, chvalabohu, že tieto mali lepších finančíkov na svojom čele alebo vo svojich úradoch, lebo sa zachovali tak, že keď videli, že sa nemôžu spoliehať na príjmy, ktoré im predpovedalo ministerstvo v štátnom rozpočte a všetci si menili ešte v I. polroku svoje rozpočty, alebo drvivá väčšina z nich, tak ich menili ako na stránke príjmov, tak aj na stránke výdavkov. Čiže sa našťastie samospráva chovala oveľa, oveľa zodpovednejšie ako štátna správa.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. To bolo vlastne jediné vystúpenie v rámci rozpravy.
Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: (Hlas z pléna: Na čo?) Dobrá otázka, že na čo. Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, budem teda naozaj stručný, len by som chcel pánom z opozície pripomenúť, keď už sa tu bavíme o tom, kto kedy zachytil, že začala kríza. Ja by som vám rád pripomenul vašu takzvanú nejakú programovú konferenciu, či čo ste to mali pred rokom, asi v septembri, keď vláda prvýkrát mimoriadne zasadala dokonca, myslím, že to bolo v sobotu, práve ako už reakcia na začínajúcu krízu, kde vy alebo teda vaši zástupcovia, zástupcovia SDKÚ, jednoznačne tvrdili, že to je len vytváranie akejsi paniky a žiadna kríza nie je. Tie citáty si môžete nájsť v novinách, sú presne zdokumentované. Takže to je na margo toho, kto kedy pochopil, že kríza sa naozaj udiala.
Teraz, čo sa týka rozsahu krízy, mne je úplne jasné, že sa vám hodí marketingovo interpretovať tú situáciu, ako keby bola unikátna na Slovensku. Vy ste si naozaj asi nevšimli, že kríza prešla ako tsunami okolo celej zemegule, vzhľadom na to, ako je už dnes medzinárodný obchod zglobalizovaný a dokonca krajiny, ktoré ste nám vy dlhé roky dávali za vzor a to sú hlavne pobaltské krajiny alebo Írsko, ktoré ste stavali na piedestál najdynamickejších a najlepšie zmanažovaných krajín z pohľadu verejných financií, sú dnes v stave najväčšieho úpadku. Mnohé z nich sú na hranici toho a nielen na hranici, ale aj závislé od toho, že jediný, kto im je dnes schopný poskytnúť pomoc, je Medzinárodný menový fond, lebo už nemajú žiadnu inú možnosť ako sa vôbec udržať pred reálnym bankrotom.
Tvrdíte, že reakcia vlády v roku 2009 je zlá. Zaujímavé je, že všetky relevantné inštitúcie, ktoré majú so Slovenskou republikou čo do činenia, ako je Medzinárodný fond, Svetová banka, Európska komisia, Európska centrálna banka jasne vo všetkých dokumentoch tvrdia, že fiškálna reakcia vlády v roku 2009 bola adekvátna. Adekvátna v zmysle, že sme zachovali výdavkovú obálku a zachovali sme pôsobenie automatických stabilizátorov na príjmovej strane a toto je považované za správnu a adekvátnu fiškálnu reakciu. Čiže nerozumiem tomu, kde beriete vy tú odvahu tvrdiť, že máte lepší recept ako všetci odborníci všetkých týchto inštitúcií a tvrdíte to, čo tvrdíte.
Navyše, ešte by som vás chcel upozorniť, že jeden z faktorov, ktorý zohrával a mal zásadný vplyv na ekonomiku Slovenska v tomto roku, bola aj plynová kríza a viem si predstaviť, že by ste boli schopní tvrdiť, že aj za tú môžeme my. Ale to vieme všetci, že vôbec nie je pravda, práve naopak, je možné, že keby Slovenský plynárenský priemysel nebol tak šmatlavo doslova sprivatizovaný, tak by ani k takejto situácii nemuselo dôjsť. To je úvaha. (Reakcia z pléna.)
Vláda počas roku 2009 vykonala množstvo opatrení, ktoré boli zamerané na zmiernenie krízy a vymenujem len niektoré z nich, ako bolo posilnenie kapacity Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, práve, aby bolo možné zvýšiť dostupnosť malého a stredného podnikania k úverovým prostriedkom. Taktiež sme navýšili úverovú kapacitu Eximbanky, vykonali množstvo úprav v daňových zákonoch, zvýšili sme nezdaniteľnú časť základu dane, dane z príjmu fyzických osôb, zaviedli sme zamestnaneckú prémiu, ktorá je vysoko hodnotená ako správny smer, skrátenie lehoty nadmerného odpočtu DPH, ochrana vkladov, množstvo iných. Keď vy ste nás ešte minulý rok v septembri obviňovali z toho, že len strašíme, že sem nejaká finančná kríza prichádza, už sme uvažovali nad tým ako sa vyhnúť tej prvej tsunami, ktorá prišla, to bola finančná kríza, čiže ochrana bankových domov kvázi, kde sme pristúpili odvážne ku kroku a zagarantovali sme vklady v plnom rozsahu, čo malo tiež nemalý vplyv na stabilizáciu bankového sektora. A určite sa zhodneme na tom, že bez stabilného bankového sektora žiadna ekonomika nie je schopná prežiť. No ale za akú cenu.
Práve dnes sa jasne ukazuje a tie najpozitívnejšie signály sú práve v oblasti stabilizácie v bankovom sektore, kde medzibankové transakcie sa dostávajú k normálnejším hodnotám, ako aj hodnoty úrokových sadzieb za prostriedky a transakcie medzibankové klesajú k úrovniam, ktoré sú už porovnateľné s predkrízovým obdobím, čo je okrem teda mäkkých indikátorov, ktoré naznačujú, že dochádza k oživeniu, toto sú už aj tvrdé dáta, ktoré to potvrdzujú. Takže sme optimisti v tom, že by to najhoršie mohlo byť za nami.
Samozrejme, veľkou výzvou do budúcna zostáva, a to nikto nepopiera, počet nezamestnaných a pozrite si štatistiky vo všetkých krajinách. Bohužiaľ, celá Európa prišla o množstvo pracovných miest. Samozrejme, že sa to nijako nemohlo vyhnúť ani Slovenska vzhľadom na našu otvorenosť a pomerne monotónnu štruktúru, ktorá je tiež výsledkom vášho vládnutia a sústredením sa najmä na automobilový priemysel a pomerne malá diverzifikácia priemyslu, ktorá spôsobila to, že tento sektor bol cyklom postihnutý výrazne a ten cyklus sa, samozrejme, do krajiny, kde vyrábame najviac áut pre kapitál, musel prejaviť v takomto prepade, aký tu zažívame.
Čiže, na záver len zopakujem. Všetky relevantné inštitúcie zhodne a bez nejakých zložitejších vysvetľovaní tvrdia, že fiškálna reakcia vlády v roku 2009 bola adekvátna.
Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky, tlač 1240.
Prosím pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, pán poslanca Štefana Kužmu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy k tomuto bodu sú ešte ústne prihlásení poslanci: Zdenka Kramplová, Gábor Gál a Stanislav Kahanec.
Slovo má pani poslankyňa Kramplová, po nej sa pripraví pán poslanec Gál. Nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti zapojila do diskusie aj ja, pretože poznáte ma, že nie sú mi ľahostajné záujmy občanov a nie je mi ľahostajné ani životné prostredie, v ktorom žijeme.
Súhlasím s pani poslankyňou Tkáčovou, teda s navrhovateľkou, pokiaľ ide o vplyv uránu na životné prostredie, pokiaľ ide o vplyv na devastáciu životného prostredia, na kontamináciu vôd a dokonca aj na ohrozenie cestovného ruchu. Tu, myslím si, že sa zhodneme takmer všetci.
Chápem aj rozhodnutie pani navrhovateľky prísť s návrhom zákona, krátkym návrhom zákona, ktorým sa zakáže ťažba uránu a chápem ju preto, že keď ja som sa asi pred dvomi rokmi zaoberala problémom ťažby, povrchovej ťažby zlata kyanidovým lúhovaním v Kremnici, tak to bola aj moja prvá reakcia, že som si myslela, že najlepšie by bolo, keby sme úplne zakázali takýto spôsob ťažby zlata na Slovensku. Samozrejme, keď som si sadla s odborníkmi a vysvetlili mi niektoré súvislosti, bolo mi jasné, že treba hľadať cestu tak, aby ťažba zlata, tá povrchová ťažba zlata bola riešená iným spôsobom a som veľmi rada, že ten spôsob sme našli, tu sme sa na ňom zhodli a že tak ako aj pri uráne, tak ako aj pri zlate nemali by to byť otázky politických záujmov, ale otázky záujmov občanov.
Pokiaľ ide o banský zákon a jeho novelu, ktorá tu bola schvaľovaná pred dvomi rokmi, bola som toho názoru a som aj dnes toho názoru, že banský zákon, tak ako bol schválený ešte v roku 1988, už prežil svoje obdobie a tento banský zákon bol v podstate šitý na štátne ťažobné spoločnosti alebo ťažiarenské spoločnosti, ktoré v každom prípade rešpektovali verejné záujmy spoločnosti, aj keď to bolo za iného režimu.
Tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, ale v tomto zákone existuje pomerne veľa dier. A práve tým, že existujú diery v tomto zákone, ťažobné spoločnosti, ktoré dnes na Slovensku prejavujú záujem o prieskum územia a aj ho realizujú už na viacerých miestach, majú záujem aj o dobývací priestor. Sú spoločnosti, ktoré prichádzajú z takých štátov, ako je Kanada alebo Austrália, jedna je dokonca z Cypru. A hlavne, pokiaľ ide o kanadské a austrálske spoločnosti, tieto spoločnosti majú problém vo vlastných štátoch, pretože sa sprísnila legislatíva, podobne to bolo aj s ťažbou zlata a v podstate boli nútení, aby ich ťažba bola vzdialená na určitý priestor od obývaného územia. Samozrejme, hľadajú štáty, kde táto legislatíva je deravá a kde si to môžu dovoliť a kde v podstate pozerajú len na peniaze. Boli by sme veľmi, veľmi naivní, keby sme si mysleli, že tieto ťažiarenské spoločnosti prichádzajú na Slovensko preto, aby, nedajbože, v niečom pomohli Slovensku, pretože poplatky, ktoré sú určené banským zákonom pre Slovenskú republiku sú také smiešne, že naozaj tá devastácia územia a devastácia zdravia občanov je nevyčísliteľná a v podstate environmentálne záťaže, ktoré by tu zostali, by boli veľkou záťažou pre všetky budúce generácie.
Keby sme sa pozreli na tie ťažiarenské spoločnosti, čo si myslím, že je veľmi dôležité pri tejto problematike, boli by sme prekvapení. Ja by som vám len chcela podať jednu krátku informáciu, kto sú tie ťažiarenské spoločnosti, ktoré sa v súčasnosti zaujímajú o dobývací priestor na ťažbu uránu a ktoré už v súčasnosti vykonávajú prieskum na našom území. Spomeniem spoločnosť Ludvika Energy s. r. o. Je to dcérska spoločnosť kanadskej firmy Tournigan. Myslím, že vám to viacerým niečo hovorí, pretože Tournigan bol ten, ktorý sa priamo aktivizoval a priamo riešil veci v Kremnici. Predal svoje práva jednej spoločnosti z Veľkej Británie, ale v podstate ešte tam má stále svoj vplyv. Čiže Tournigan sa zase posúva na ťažbu uránu.
Dnes v tých pätnástich územiach, kde robia prieskum v šiestich, má aktivity práve táto spoločnosť. Ďalšou spoločnosťou je Crown Energy, je to dcérska spoločnosť austrálskej firmy, ktorá v podstate má problémy na vlastnom území, teda vo vlastnom štáte pre sprísnenie kritérií na ťažbu a hlavne v dôsledku zmeny vlády, ktorá veľmi tvrdo ide v otázkach ochrany životného prostredia. Tá má tri územia, v ktorom robí prieskum.
Tretia spoločnosť je Central European Metals, čo je cyperská spoločnosť a rovnako robí aktivity vo viacerých štátoch a preskúmava možnosť legislatívy alebo legislatívnych dier tak, aby mohli ťažiť na územiach, kde vyťažia rudu a následne odchádzajú do iných priestorov, ale devastované územie zanechávajú.
A štvrtou zaujímavou spoločnosťou je Beckov Minerals. Táto spoločnosť robí v súčasnosti prieskum. Má aktivity hlavne v Trenčianskom kraji a hlavne sa sústreďuje na oblasť Nového Mesta, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou žiadnej zahraničnej firmy, ale je to spoločnosť slovenská, ktorú vlastní osoba s trvalým pobytom v Kanade. Takže tie určité prepojenia existujú a nie je tajné ani to, že istá kanadská spoločnosť na svojej internetovej stránke, je to spoločnosť Ultra Uranium, zverejnila, že ovláda na 100 % ložiská uránu na Slovensku.
Prečo som vymenovala tieto spoločnosti? Hlavne preto, že každá jedna zahraničná spoločnosť vyťaží, ide za ziskom, ide za peniazmi. Po zdevastovaní a vyťažení odchádza mimo územia Slovenska a hľadá ďalšie ložiská. Takže v tomto, myslím si, že sme v zhode a mňa veľmi mrzí to, že práve tieto spoločnosti robia prieskum a budú sa snažiť o získanie dobývacieho povolenia v oblastiach, ktoré sú aj chránenými oblasťami európskeho významu.
Tu sme my viazaní zmluvou, ktorú musíme dodržiavať, pretože územia európskeho významu skutočne sú vážneho charakteru a nie je možné, aby sme ich zdevastovali. Okrem toho sú to územia, kde sú zdroje pitnej vody. Ale najzaujímavejšie je, že si vybrali územia, ktoré sú perspektívne v územných plánoch určené hlavne na rozvoj cestovného ruchu.
Pani poslankyňa, ja keby som bola na vašom mieste, určite by som sa snažila poradiť s odborníkmi, aby som hľadala riešenie ako vylepšiť našu legislatívu a zaplátať tie diery, ktoré máme tak v banskom zákone, ako aj stavebnom zákone a rovnako aj v geologickom zákone.
Som presvedčená o tom, že zajtra v médiách budú tí, ktorí budú hlasovať proti tomuto návrhu zákona, označení ako poslanci, ktorí nechcú chrániť záujmy občanov, nemajú záujem o ochranu životného prostredia, ale majú záujem cez rôzne lobistické skupiny.
Chcem vás ubezpečiť, že väčšina poslancov, aj vládnej koalície, nemá takýto záujem. Naším záujmom je s odborníkmi dohodnúť spôsob ako riešiť novelami týchto vymenovaných zákonov to, čo je tu problémové a ako ochrániť územia, ktoré nie sú určené ani v surovinovej koncepcii za územia, ktoré nie sú pre ťažbu perspektívne alebo pre ťažbu reálne.
Nakoniec surovinová koncepcia je jasná, je platná a o ťažbe uránu v týchto oblastiach vôbec nehovorí. Preto by som bola rada, keby sme túto problematiku, ktorá je vážna, vyriešili. Pokladám ju naozaj za vážnu aj preto, že je tu podpísaná petícia. Ja si vážim ľudí, ktorí prejavili svoj názor a chcú si chrániť svoje územie, aby títo ľudia svoj názor, alebo mali dôvod, aby sme sa touto otázkou zaoberali, ale hlavne, aby sme našli riešenia, ktoré nebudú zakazovať dnes ťažbu uránu. Zajtra to môže byť krátky zákon, ktorý bude zakazovať nejakú inú ťažbu, ale nebude riešiť tie najpodstatnejšie veci, a to je, aby nebola naša legislatíva pre ťažiarenské spoločnosti priechodná a hlavne, aby nebolo možné cez súhlas pár úradníkov opomenúť a nebrať do úvahy územné plány, nebrať do úvahy obce, nebrať do úvahy vyššie územné celky.
Som presvedčená, že dozrel čas a priniesol to život, aby boli prehodnotené aj kompetencie vyšších územných celkov vo vzťahu k životnému prostrediu. Ale nedá sa to robiť z jedného dňa na druhý. Treba si k tomu sadnúť a treba skutočne zvážiť, ktoré kompetencie v oblasti ochrany životného prostredia by mali riešiť vyššie územné celky.
Pani poslankyňa, keďže môj názor na vplyv v ťažbe uránu je identický s vaším, ale nie je identický na spôsob riešenia, nebudem môcť podporiť tento váš návrh zákona. Ale budem sa snažiť, aby sme spoločne hľadali spôsob, ako čo najrýchlejšie, a predpokladám, že už by to mohlo byť na najbližšej schôdzi parlamentu, sme našli prostredníctvom novely banského, stavebného, prípadne geologického zákona taký spôsob, aby sme uchránili naše územie pre budúce generácie, aby sme nedávali dôvod ľuďom, aby boli nervózni a aby mali strach zo životného prostredia, čo bude, keď sa náhodou niečo nepovolí, alebo povolí, ale aby toto riešenie bolo rozumné.
Myslím, že život ukázal, že zákony, ktoré sme niekoľkokrát novelizovali a ktoré veľakrát pochádzajú ešte z obdobia spred roka ´89, bolo by nutné urobiť úplne nové, bez novelizácií a prispôsobiť ich novým podmienkam.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej - pán poslanec Pado, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Jánoš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, aby to zajtra nebolo v novinách, stačí, aby ste dnes podporili návrh pani poslankyne Tkáčovej, posunuli ho ďalej, dá sa s ním pracovať. Ja mám ale úprimné pochybnosti o záujme o životné prostredie zo strany vládnej koalície. Myslím tým na návrh, ktorý tu bol, ktorý nebudeme prerokúvať, pretože sa niekto spamätal, a mám teda na mysli návrh na trasovanie ropovodu cez územie Žitného ostrova. A ten návrh nebol stiahnutý preto, že ste uznali, že to nie je vhodné z hľadiska životného prostredia, ale preto, že došlo k neočakávanej reakcii verejnosti a médií a preto ste ho stiahli. To znamená, že možno bude dobré, keď sa zajtra objaví v novinách zoznam tých, ktorí nepodporia návrh pani poslankyne Tkáčovej. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Košútová - faktická poznámka.
M. Košútová, poslankyňa: Plne sa stotožňujem s tým, čo tu povedala pani poslankyňa Kramplová. Myslím si, že všetci vieme o tom, že v parlamente je petícia na Stop uránu a tam bude dostatok času na to, aby sme sa tejto problematike venovali do hĺbky, aby sme ju nielen v pléne, ale aj vo výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody dostatočne prebrali. Preto takisto sa nepripojím k podpore tohto návrhu zákona a myslím si, že bude čas na to, aby sme našli riešenia, aby to nebolo vhodné len pre obyvateľov Košického kraja, ale aby sme našli také riešenia, ktoré budú pre všetkých obyvateľov Slovenska. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy, páni, som z regiónu, ktorý je špecifický nie ťažbou uránu, ale hnedého energetického uhlia, takže čo-to môžem povedať o ťažbe a jej dôsledkoch, ale nie tak v negatívnom zmysle slova, možno v takom vyrovnanom zmysle, ako vlastne ťažba poznačila región, povedzme, Hornej Nitry. Je to ťažba uhlia, ako som už spomenul. A musím povedať, že dobývacie ložiská, ktoré už skončili svoju činnosť, sa pretvorili do takej symbiózy, ktorá je prijateľná pre občanov, ktorí žijú v tomto regióne.
Chcem vysvetliť, prečo nezahlasujem za tento návrh pani poslankyne - predkladateľky. Nie preto, že by som si nevážil ľudí, ktorí sa veľmi živo zaujímajú o dopady na životné prostredie v prípade ťažby alebo neťažby uránu, konkrétne vo východnej časti Slovenska, ale preto, že je tu už spomenutá petícia a mňa zaujímajú predovšetkým odborné stanoviská kompetentných ľudí v tejto oblasti, pretože tie argumenty, ktoré ste vy podali vo svojom návrhu a vo svojej odôvodňovacej správe, mne jednoducho nestačia a som veľmi zvedavý na prehodnotenie celej tejto petície občanov, ktorú ja si takisto vážim, pretože, podotýkam, som z regiónu, ktorý je poznačený ťažbou rudy.
Chcel by som ešte na záver pripomenúť aj to, čo spomínala pani Kramplová, posilniť kompetencie obcí a vyšších územných celkov. Samozrejme, súhlasím, ale len do tej miery, aby sa nediskvalifikovali štátne orgány. Mám tým na mysli krajské úrady životného prostredia, kde sú kompetentní odborníci na posudzovanie negatívnych alebo pozitívnych vplyvov.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Kramplová, chcete reagovať na faktické? Áno? Nech sa páči. Zapnite mikrofón.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem, už mám. Ja len zareagujem na pána poslanca Pada. Pán poslanec, myslím, že tak ako mne, aj mnohým mojim kolegom z vládnej koalície ide o rozumné riešenie tohto problému, a nie o získavanie politického kapitálu. Som presvedčená, že v tomto štádiu je návrh pani poslankyne Tkáčovej kontraproduktívny. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Tkáčová ako navrhovateľka, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Kramplová, tak teraz ste ma skutočne dojali. Vy ste ma obvinili z populizmu. Ja si myslím, že to bola vážna chyba, lebo doteraz, ako ste argumentovali, bola som pripravená vaše argumenty akceptovať, ale teraz ste dokázali, že najväčší problém, ktorý je s týmto zákonom, je to, že ho predkladá opozícia, opozičná poslankyňa. Vy so všetkým súhlasíte, ale hlasovať nebudete. Našli ste si výhovorku. Zlý návrh, zlá forma, hľadajme kompromisy.
Všetci sme dostali tieto návrhy, ktoré sú spracované pre banský zákon, stavebný zákon. Nikto ste si ich nechceli osvojiť. Tak mi tu nehovorte o vašej úprimnej snahe, pretože tá snaha akosi stráca úprimnosť v tom, že petícia sa nedostala na rokovanie parlamentu. Zrazu nevieme za mesiac spočítať 100 000 hlasov. Neverím tomu. Neprajete si, aby sa o tejto otázke teraz, v tomto čase hovorilo.
Moje riešenie je presne to, ako je vaše riešenie, len vaše riešenie je v banskom zákone, ja som vybrala na to formu osobitného zákona, pretože ja v ochrane životného prostredia kompromisy neberiem. Tak ako pán Pelegrini sa nás tu snažil presvedčiť, že však jeden ropovod cez Žitný ostrov to je jeden len maličký kompromis medzi životným prostredím a ekonomickými záujmami. Ale ja toto neberiem. Ten zákon, hoci opozičný, dáva jasný signál ľuďom, že nie, jednoducho uránová baňa pri meste nebude.
Pani Košútová, hoci som hovorila len o Košiciach, keby ste si zákon boli pozreli, tak sa volá zákon o zákaze ťažby uránu na území Slovenska, čiže aj v Trenčianskom kraji, kde tiež máte ložiská, kde sa vás to môže dotknúť. Čiže, nechránim tým len Košičanov, ale chránim všetkých občanov, snažím sa chrániť, lenže vy o to nemáte záujem.
Mohol by byť zákon vo výbore, keby ste zaň zahlasovali v prvom čítaní a mohli by sme sa v druhom čítaní o ňom baviť aj s odborníkmi, aj s každým, s kým chcete. Ale nie ste ochotní, nie ste pripravení ho podporiť a mňa to strašne mrzí, lebo skutočne z mojej strany to nie je politika.
A, pán Jánoš, viete, rozprávate o kompetentných úradníkoch na krajských úradoch. Dovoľte mi zasmiať sa. Tak zažili sme to v priamom prenose vo výbore pre životné prostredie, keď k nám chodili obhajovať skládku v Pezinku, ktorá napriek tomu, že nie je v územnom pláne, dneska stojí. A je len otázkou času, kedy ju znova títo vysokoerudovaní odborníci povolia. Tak prosím vás, nerobte z toho cirkus.
Ďakujem. (Potlesk.)