P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Váš čas vypršal.

Budeme pokračovať teraz otázkami na členov vlády.

Prvá otázka je od pána poslanca Berényiho a je smerovaná na pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a znie: "Ako mienite postupovať v prípade múru v Ostrovanoch, ktorý oddeľuje rómsku osadu od ostatných obyvateľov?"

Pán podpredseda, máte slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážení členovia parlamentu, vážené dámy, vážení páni, ja si dovolím spojiť tie dve otázky, lebo aj tá siedma otázka sa vlastne dotýka toho už známeho múru v Ostrovanoch.

Vážený pán poslanec, v úvode chcem vyhlásiť: Stavanie múrov nie je prostriedkom pre riešenie vzniknutých problémov. Moderná demokratická a najmä tolerantná spoločnosť nestavia múry, ale stavia mosty. Vieme, že existovali a existujú takéto múry vo svete. Nikdy však nič nevyriešili, ale naopak, izolovali. Najhoršie sú však múry na duši. Intolerancia je skutočne veľkým nebezpečenstvom pre Európu, ale, samozrejme, aj pre Slovensko, najmä v čase globálnej hospodárskej krízy, keď sú dopady voči občanom Slovenskej republiky veľmi ťažké a my sa ich snažíme zmierňovať voči občanom, ktorí túto hospodársku a finančnú krízu nespôsobili. Platí to pre každého občana v tomto štáte.

Ale však najväčším nebezpečenstvom je zakrývať si oči a falošne mlčať, keď sa bezhraničná sloboda jedných obracia voči slobode druhých. Znamená to nemlčať, ale konať otvorene, priamo a čestne voči tým, čo nerešpektujú zákony, ohrozujú bezpečnosť v našich obciach a mestách. Postihovať aj rodičov maloletých detí podieľajúcich sa na uličnej kriminalite, v domoch, záhradkách a na poliach na súkromnom majetku občanov Slovenskej republiky. Ďalej v spolupráci so samosprávou postihovať aj fetovanie detí, ktoré je často príčinou týchto niektorých javov, ale aj tých, ktorí to spôsobujú, ktorí na tom zarábajú. Nielen na díleroch, ale aj na úžerníkoch, ktorí pôsobia v osadách, a to je úloha, ktorú chceme v tejto oblasti riešiť a predovšetkým ju rieši nový vládny splnomocnenec, ktorý má skúsenosti v práci aj v tejto oblasti. Samozrejme, znamená to, lebo tu nie je prítomný pán poslanec Kužma, ktorý tak populisticky rozprával o týchto problémoch, postihovať aj rodičov za nezabezpečenie povinnej školskej dochádzky svojich detí. To znamená, nehovoriť len o právach na jednej strane, ale aj o povinnostiach a zodpovednosti pred zákonom, pred spoločnosťou a pred spoluobčanmi.

V tých obciach, a to chcem tu podčiarknuť, a všetka česť tým starostom, tým primátorom, ktorí to dokázali a dokážu aj v súčasnej dobe robiť, v tých obciach, kde sa tento prístup rešpektuje, najmä za pomoci samosprávy sa darí, nevznikajú tam tieto problémy, tam, kde to postrádame, narastá nespokojnosť občanov. Treba konať tvrdo, ale v medziach zákona a predovšetkým spravodlivo. V tomto duchu robí konkrétne kroky aj vládny splnomocnenec, ktorý väčšinu času v súčasnom období trávi práve v teréne a práve v týchto oblastiach, ktoré sú monitorované a ktoré osobitne sledujem.

Samozrejme, treba vystupovať voči tým, ktorí nerešpektujú zákony, vykladajú spravodlivosť podľa svojho videnia sveta na jednej, či na druhej strane. Práva a zodpovednosť platia pre každého, nehľadiac na farbu pleti, rasy, etnika či rodovej príslušnosti. Rovnako treba zakročiť voči kriminálnym živlom ohrozujúcim majetky, zdravie a životy našich občanov tak, ako sa stalo konkrétne v Ostrovanoch, konkrétne v Šarišských Michaľanoch a boli to práve ľudia, ktorí pochádzali z tejto osady z Ostrovian. Myslím si, že v tejto oblasti nachádzame spoločnú reč.

A teraz poďme ku konkrétnym veciam, ktoré sme podnikli aj vo vzťahu k spomínanému múru v Ostrovanoch. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity pán Ľudovít Galbavý navštívil obec dňa 20. októbra tohto roku. Úrad splnomocnenca pre rómske komunity písomne požiadal Stredisko pre ľudské práva, Slovenské národné stredisko, aby v predmetnej veci vydalo odborné stanovisko. Po tretie postupoval v zmysle § 1 písm. ods. f) zákona č. 308 o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, kde, samozrejme, je možné si vyžiadať tieto odborné stanoviská a konať v tejto veci. V súvislosti so vzniknutou situáciou v obci Ostrovany stredisko, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, aby som bol presný, plánuje na miesto vyslať svojich dvoch regionálnych zástupcov a na základe ich vyjadrenia zaujme k tomuto múru stanovisko. V prípade, že stredisko posúdi konanie obce Ostrovany, ku ktorému došlo na základe uznesenia obce, ako diskriminačné, prijmú sa v súlade s prijatým aj novelizovaným antidiskriminačným zákonom ďalšie kroky, aby došlo k náprave tohto stavu.

Z titulu funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny si dovoľujem zdôrazniť, že akékoľvek stavanie múrov či oplotení nikdy nebolo a nikdy nie je, ani nebude riešením situácií, ktoré majú dlhodobý charakter na úrovni samospráv či vyšších územných celkov, a ktoré vyžadujú úzku spoluprácu, úzku spoluprácu v trojuholníku - štát, samospráva a organizácie mimovládne, ktoré by mohli v tejto oblasti veľmi veľa urobiť.

Samosprávne orgány či vyššie územné celky by mali využívať existujúce nástroje, ktoré prispievajú k zlepšeniu integrácie príslušníkov rómskej národnostnej menšiny do spoločnosti. Ja teraz nebudem hovoriť o konkrétnych programoch, ktoré sa realizujú a ktoré sú obsiahnuté aj v tej výzve, inovované a veľmi aktuálne, pretože do tejto výzvy sa čoraz viac a viac prihlasuje obcí. Robia sa mnohé konferencie, podujatia v regiónoch, najmä v tých troch regiónoch: banskobystrickom, košickom a prešovskom. A, samozrejme, odtiaľto prichádzajú práve najčastejšie požiadavky na riešenie týchto situácií, ktoré sa snažíme riešiť.

Chcel by som takisto vysoko vyzdvihnúť spoluprácu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a s Policajným zborom, ktorý naozaj v tejto oblasti výrazne koná, posilnil tieto oblasti svojimi ľuďmi a naďalej ich posilňuje. Robí sa nielen represia, ako sa často pozeráme na to niekedy pri stretoch s tými, ktorí sa nevedia vtesnať do medzí zákona, ale robí sa predovšetkým prevencia aj príslušníkmi našej polície, ktorí sú veľmi nápomocní v tejto oblasti. Navyše, do tohto procesu po dohode s niektorými rómskymi organizáciami vstupujú aj organizované rómske hliadky z občanov Slovenskej republiky, ktorí do tejto oblasti, do tohto priestoru vstupujú.

Ďalej by som chcel vysoko vyzdvihnúť aj ďalšiu vec, pretože sa o nej málo hovorí, ale chcel by som vás pri tejto príležitosti informovať o programe Cesta, ktorý sa z iniciatívy predsedu Košického samosprávneho kraja pána Trebulu pripravuje pre všetky tri regionálne samosprávy, to znamená, banskobystrickú, košickú a prešovskú, ktorá má práve využívať tie zdroje, ktoré prichádzajú jednak prostredníctvom samospráv, a potom na konkrétne organizácie, ktoré tieto úlohy budú zabezpečovať z európskych zdrojov a prirodzene aj zo zdrojov verejných. To znamená, nielen z ústredia, zo štátu, jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa na týchto programoch podieľajú, ale, samozrejme, aj samospráv, či už regionálnych, miestnych, obecných alebo mestských. To je cesta, ktorá by mala v tejto oblasti napomôcť. Samozrejme, treba zvažovať aj niektoré novely zákonov v budúcnosti, o ktorých sa veľmi často hovorí, aby sme vytvorili skutočne čo najlepšie podmienky pre to, aby sa v našich obciach nestavali múry, ale stavali mosty medzi občanmi Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Berényi má záujem položiť doplňujúcu otázku. Máte na to dve minúty.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo a ďakujem aj za odpoveď pánovi podpredsedovi. Dovoľte, aby som vás informoval, pán podpredseda, že počas obedňajšej prestávky rokoval výbor pre ľudské práva a národnosti za prítomnosti pána splnomocnenca Ľudovíta Galbavého. Odporučili sme pánovi splnomocnencovi, aby sa ešte obrátil aj na verejného ochrancu ľudských práv, prípadne jeho stanovisko. Ďalej sme prijali uznesenie, že skupina poslancov taktiež navštívi obec, aby sme mali priame informácie. A zároveň by som sa vás rád spýtal, či ste neporozmýšľali nad tým, aby ste sa obrátili aj na prokuratúru, či výstavba tohto múru je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za položenú doplňujúcu otázku.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Veľmi krátko a stručne vám odpovedám, pán poslanec, pán predseda výboru. O tom, že zasadal výbor, viem, že tam išiel aj pán vládny splnomocnenec. Samozrejme, plne sa stotožňujem aj s odporúčaniami, ktoré ste prijali vo vzťahu k vládnemu splnomocnencovi a k úradu, ktorý zabezpečuje tieto úlohy v rámci koordinácie a môžete ešte lepšie tieto úlohy zabezpečovať.

Čo sa týka obrátenia sa na prokuratúru, musíme mať najprv stanovisko aj tých orgánov, ktoré sme poprosili a požiadali, aby urobili kompletné posúdenie vo vzťahu k samospráve, rozhodnutie týchto jednotlivých uznesení a na základe týchto stanovísk potom budeme konať a môžeme konať aj v tom duchu, ako ste aj vy hovorili, ale musí to byť skutočne tak, aby naše konanie vo vzťahu k prokuratúre bolo oprávnené.

Ďakujem vám veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Ďalšiu otázku vyžrebovali overovatelia. Položil ju pán poslanec Viliam Jasaň, adresoval ju ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi.

Otázka znie: "Vážený pán minister, už veľakrát ste podľa mňa úplne jasne a zrozumiteľne vysvetlili podstatu jazykového zákona a okrem niektorých politikov SMK a hlavne ich predsedu to pochopili všetci a neprekáža tento zákon ani predstaviteľom iných národnostných menšín na Slovensku. Čo si myslíte, prečo je to tak?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedzte.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo a ďakujem za otázku, pán poslanec.

Myslím, že okrem SMK a jej predsedu by sa našli ešte aj ďalší, ktorí podstatu novely zákona o štátnom jazyku nepochopili alebo pochopili a zámerne o nej zavádzajú verejnosť. Pýtate sa, prečo je to tak, prečo ju predstavitelia iných menšín na Slovensku pochopili, neprekáža im a ja dodám, že ju aj privítali, pretože vedia, že zákon o štátnom jazyku nerieši primárne používanie jazykov národnostných menšín a pozornosť venuje menšinovým alebo iným jazykom najmä vtedy, ak ide o ich používanie vo vzťahu k štátnemu jazyku. Vedia, že podstata zákona o štátnom jazyku tkvie v zabezpečení práva na informácie pre občanov Slovenskej republiky v štátnom jazyku, aby sa na Slovensku dalo komunikovať vo verejnej sfére aj v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný. A ostatné menšiny novelu podporili a privítali nielen preto, že neobmedzuje používanie ich menšinového jazyka, ale pretože popri naplnení základného cieľa sme novelu využili aj na rozšírenie možností na uplatnenie ostatných jazykov tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo. Napokon, píše sa to aj v posudku vysokého komisára OBSE, že zákon o štátnom jazyku rešpektuje práva národnostných menšín a nespôsobuje obmedzenie existujúcich jazykových práv príslušníkov národnostných menšín.

A prečo novela zákona o štátnom jazyku prekáža SMK a iným maďarským politikom? Odpoveď, pán poslanec, nájdeme v charaktere SMK a v cieľoch maďarskej politiky. Aký je charakter SMK? Je to etnická strana a v tomto zmysle európsky neštandardná. Keďže je etnická, jej nevyhnutnou agendou sú záujmy maďarskej menšiny a mohli by sme im zniesť modré z neba, oni budú vždy tvrdiť, že maďarská menšina sa má na Slovensku zle. Pretože, ak by pripustili, že menšinové práva na Slovensku sú dobré a majú ten najvyšší európsky štandard, existencia SMK by stratila zmysel. Aj preto viedla SMK útok na jazykový zákon úplne falošným smerom, ktorý vyhovuje tejto ich agende. Strašili a dezorientovali príslušníkov menšiny, že zákon o štátnom jazyku ich bude trestať za používanie ich materinského jazyka a vystrašili ich nie zákonom, ale klamstvami o zákone. Takáto falošná politická agenda poslúžila SMK nielen na zmobilizovanie svojich voličov a rozoštvávanie ľudí, ale vedie aj k napĺňaniu reálnych politických cieľov SMK, ktoré sú zrejmé aj po nedávnom republikovom kongrese SMK a sú v zhode s deklarovanými cieľmi Orbánovho Fideszu, ktorý dokonca už nehovorí o právach menšín, ale o právach akýchsi národných spoločenstiev v Karpatskej kotline na autonómiu. Takto treba čítať nielen klamstvá SMK, ktorými zavádzajú medzinárodné inštitúcie, ale aj požiadavky na zmenu zákona o štátnom jazyku, ktoré sledujú oslabenie postavenia slovenského jazyka v Slovenskej republike.

Žiadajú napríklad vypustenie sankčných ustanovení, ktoré sledujú, predpokladám, všeobecne vítaný cieľ, zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Alebo odrazu nie je nulová vymožiteľnosť práva problémom, ak ide o používanie slovenského jazyka? Pripomienky a návrhy SMK očividne smerujú k utváraniu jazykového geta, v ktorom však aj Slováci sú potom nútení učiť sa po maďarsky a následne vedie k územnej autonómii a môžu to stokrát maskovať slovom samospráva. Nebol to nikto iný, ako vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek, ktorý v septembri v Budapešti odsúdil maďarskú doktrínu spájania národa ponad hranice ako bezpečnostné riziko a povedal, budem citovať: "Ide o to, že výsledky cezhraničnej spolupráce majú byť v prospech všetkých obyvateľov, nezávisle na ich etnickom pozadí. Etnická spolupráca v prihraničných regiónoch môže vzbudzovať nedôveru v určitých kruhoch v súvislosti so skutočnou motiváciou, čo nahráva tým, ktorí hrajú iredentistickou kartou."

Všimnime si, že vysoký komisár hovoril o skutočnej motivácii Maďarov. Nehovoril, že im ide o jazykové práva. Hovoril o geopolitických súvislostiach a priamo vyslovil podozrenie z iredentizmu. To sú naozaj veľmi silné slová európskej autority, nie naše slová. Ja som rád, pán poslanec, že klamstvá SMK a maďarských politikov nenachádzajú v konečnom dôsledku živnú pôdu na medzinárodnej scéne, kde Maďari tento zákon zaťahujú a že Slovensko si svoju pozíciu obhájilo a obháji všade tam, kde treba. Naopak, tak ako SMK tlačí maďarskú menšinu do jazykového geta, dostáva sa takouto politikou sama do izolácie táto neštandardná politická strana a v tomto zmysle sa stáva neprijateľnou pre všetky politické strany, ktoré majú záujem na ochrane národno-štátnych záujmov Slovenska.

Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec Jasaň, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, máte na to dve minúty.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Myslím si, že jasnejšie sa to už povedať nedalo. Prečo som tú otázku dal? Ja som sa narodil a vyrastal v kraji, kde žije národnostná menšina maďarská a nemecká. Chodím tam veľmi často, stretávam sa s ľuďmi, s mojimi spolužiakmi, kamarátmi, ja neviem, známymi a nikdy som nenadobudol ten pocit, že práve tento jazykový zákon je problémom medzi naším ďalším bezproblémovým nažívaním. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Keďže nebola položená doplňujúca otázka, nemáte, pán minister, na čo odpovedať.

Tretiu otázku, ktorú vyžrebovali overovatelia, položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Je adresovaná takisto ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi: "V akom štádiu prebieha príprava vykonávacích predpisov k zákonu o štátnom jazyku?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Príprava prebieha v štádiu prípravy, ale teda odpoviem vám podrobnejšie. Materiál, ktorý vypracúva ministerstvo kultúry, sa týka zjednotenia výkladu niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku, vrátane postupu ministerstva kultúry pri výkone dohľadu nad dodržiavaním tých ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré podliehajú dohľadu ministerstva kultúry podľa § 9, pri ukladaní sankcií ministerstva kultúry podľa § 9a, ako aj pri spolupráci s odbornými slovakistickými pracoviskami v súvislosti s prerokúvaním a schvaľovaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka.

Materiál má názov Zásady vlády Slovenskej republiky na vykonávanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Zamestnanci ministerstva kultúry v súčasnosti pracujú na príprave posledných častí tohto materiálu, ktorý budeme v krátkom čase konzultovať s právnikmi úradu vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Po týchto konzultáciách sa materiál v novembri predloží na medzirezortné pripomienkové konanie.

Ďakujem, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa má záujem položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte na to dve minúty.

K. Sárközy, poslankyňa: Pán minister, na začiatok chcem povedať, bolo by dobré, keby ste vážili tie slová, ktoré tu odzneli pred chvíľou, pretože vy a vaši súputníci si musia uvedomovať, že bez poslancov Strany maďarskej koalície by Slovensko nebolo v NATO, ani v európskych štruktúrach, keby sme vtedy nezahlasovali, tak asi by dnešný a zajtrajší summit v Bratislave nebol pripravovaný. Bolo by dobré, keby ste si to uvedomili a keby ste si uvedomili aj to, že pán premiér by teraz nemohol vyskakovať po celom svete, čo sa týka Lisabonskej zmluvy, pretože aj Lisabonská zmluva prešla vďaka poslancom Strany maďarskej koalície.

Ale aby som vám položila aj otázku. Dozvedela som sa, že príprava je v štádiu prípravy a moja konkrétna otázka, pán minister, smeruje k vám. Budú aj príslušníci menšín pozvaní do tejto komisie, aby mohli povedať svoj názor, názor menšín, ktorých sa tento zákon dotýka najviac? A ešte by som to spresnila: Aká bude parita zástupcov v tejto skupine? Pretože určite inú silu má menšina, ktorá má 10 000 príslušníkov, možnože aj menej a podľa nás určite inú silu by v tejto komisie mali mať príslušníci tej menšiny, ktorá má vyše 500 000 príslušníkov, vlastne obyvateľov. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, azda nejde ani o paritu, ale o to, čo som aj vo svojej prvej odpovedi zdôraznil alebo na čo som odpovedal, že ostatné menšiny s týmto zákonom problém nemajú, takže určite skôr toto je hľadisko toho, prečo sa pri tej príprave rokuje s predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny. Ale musím vás upozorniť najprv, že vypracovaním toho materiálu, ktorý som vám pomenoval v odpovedi zásady vlády, bolo poverené ministerstvo kultúry a ono vypracúva tieto zásady. Počas prípravy tohto materiálu sa už na ministerstve kultúry uskutočnili rokovania s viacerými zástupcami národnostných menšín.

No, ale keďže vás zaujíma maďarská menšina, tak vám môžem povedať, že maďarskú národnostnú menšinu zastupoval na prvom rokovaní 28. septembra predstaviteľ a hovorca okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmán Petöcz, ktorý je aj riaditeľ Fóra inštitútu pre výskum menšín. Zúčastnil sa aj na druhom rokovaní 7. októbra spolu s ďalšími predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny, bola to pani Ildikó Harasztiová z Fóra inštitútu pre výskum menšín, pán Béla Hrubík z Csemadoku a László Pék - predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku. Títo zástupcovia okrúhleho stola Maďarov na Slovensku poskytli v písomnom materiáli, ktorý predložili ministerstvu kultúry, identifikáciu potenciálnych interpretačných problémov zákona o štátnom jazyku a na druhom spoločnom rokovaní so zástupcami ministerstva kultúry dohodli, že výklad týchto otázok sa zahrnie do pripravovaných zásad vlády. Samozrejme, že tieto zásady, tak ako predtým aj novela zákona, budú predmetom rokovania Rady vlády pre menšiny. A keď sa o to tak zaujímate, pani poslankyňa, musím vám povedať aj to, že rokovania so zástupcami okrúhleho stola Maďarov sú neporovnateľne konštruktívnejšie a vecnejšie ako všetky rokovania, na ktorých som sa zúčastnil s predstaviteľmi špeciálne SMK.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

Ďalšiu otázku položil Alexander Slafkovský. Položil ju ministrovi obrany Slovenskej republiky Jaroslavovi Baškovi. Ako bolo na úvod uvedené, neprítomného pána ministra obrany zastupuje pán podpredseda vlády, pán Robert Kaliňák.

Otázka znie: "Pán minister, kedy a či vôbec sa uvažuje s umožnením štúdia aj pre civilných študentov na VA M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, lebo bez nich je osud vojenského školstva temný?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nedá mi predsa len ešte, aby som sa nepristavil pri inej veci, pri vete, ktorú povedal pán premiér v súvislosti s jednotkou farizejstva. Bohužiaľ, bude s tým veľký problém, pretože väčšinou pri tých jednotkách, ktoré sú uložené v tom národnom alebo medzinárodnom archíve, to bývajú násobky. Čiže, od každej tej miery môžu byť následne násobky. Tu sme hneď zavalili vlastne najvyššiu sumu. Čiže vlastne všetko ďalšie, čo sa bude odvádzať, už môžu byť len dieliky. To len tak na odbočku medzi rečou.

Vážený pán poslanec, Akadémia ozbrojených síl Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši je podľa zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátna vysoká škola, na ktorej študujú študenti, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Môžu na nej študovať aj študenti, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a študenti vojenských vysokých škôl so sídlom v zahraničí. Zamestnanci vojenskej vysokej školy môžu štúdiom na vojenskej vysokej škole získať vysokoškolské vzdelanie III. stupňa. Akadémia ozbrojených síl poskytuje vysokoškolské vzdelanie prevažne vojensko-technického charakteru. Ako profilová vysoká škola pripravuje vysokoškolsky vzdelaných odborníkov iba pre potreby ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to v počte a štruktúre podľa požiadaviek náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Okrem vysokoškolskej prípravy kadetov akadémia zabezpečuje program celoživotného vzdelávania pre profesionálnych vojakov a civilných odborníkov v oblasti obrany a bezpečnosti. Ďalej sa podieľa na plnení medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania a výcviku príslušníkov ozbrojených síl a vojenských škôl Severoatlantickej aliancie a krajín Partnerstva za mier. V neposlednom rade plní úlohy vedy a výskumu v oblasti bezpečnosti a obrany. Zámerom rezortu obrany nie je poskytovať na profilovej vojenskej vysokej škole vysokoškolské vzdelanie pre civilných študentov. Nie je to ani potrebné, pretože v tomto regióne pôsobia ďalšie vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie pre civilných študentov. V meste Liptovský Mikuláš pôsobí detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity. Rezort obrany sa priamo zaslúžil o túto skutočnosť a tým, že v apríli 2008 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na prevod Kasární Pod hájom, kde škola pôsobí, na mesto Liptovský Mikuláš. V regióne tiež pôsobí Katolícka univerzita v Ružomberku s detašovanými pracoviskami v Levoči a Poprade.

Vážený pán poslanec, nestotožňujem sa s vaším konštatovaním, že bez civilných študentov je osud vojenského školstva temný. Je však pochopiteľné, že ďalší rozvoj a úlohy Akadémie ozbrojených síl sa odvíjajú od objektívnych potrieb a požiadaviek ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za odpoveď.

Doplňujúcu otázku chce položiť pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, máte na to dve minúty.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Neviem, či budete vedieť odpovedať na otázku, možno áno, ale každopádne sa nad ňou budete vedieť zamyslieť. Problém v druhom kroku je ten, že na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši v minulosti sa striedal režim, kedy niekedy tam mali možnosť študovať aj civilní študenti, potom nemali a tento režim sa asi trikrát za ostatných dvadsať rokov zmenil. V tom čase ale ešte fungovala profesionálna armáda a potreba počtov študentov bola pomerne vysoká. Dnes tie tabuľkové hodnoty pri prijímaní na školu klesli tak, že tam nastupuje do I. ročníka rádovo 30 až 35 žiakov. Ja si nemyslím, že vysoká škola, ktorá má dohromady "všeho všudy" spolu 150 študujúcich alebo so zahraničnými dohromady 220, bude mať tú kapacitu, ktorú potrebuje na to, aby sa tam tá vedecko-technická činnosť, vzdelávacia činnosť a kvalita pedagogického zboru vyvíjala tým smerom, aby aj do budúcna mala svoje opodstatnenie. Takže preto kladiem túto otázku, či by v záujme armády nebolo vhodné to riešiť podobne, ako je to riešené vo Francúzsku alebo v Nemecku, kde na špičkových vojenských školách študujú aj študenti civilného charakteru a prednášatelia sú naozaj, tie, poviem, najvyberanejšie mozgy danej krajiny. Možno nie je cieľom toto dosiahnuť, ale pokiaľ ten počet študentov sa tam nezmení, tak z roka na rok bude kvalita tejto školy slabnúť a výsledok bude, že ona viac-menej zanikne. Preto som takúto otázku položil a v rámci tej písomnej prípravy odpovede armáda tri roky zdržiavala prevod toho majetku, kým to nepreviedla, takže tam sa nedá robiť... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, keď počítam tri roky, znamená, že to bolo za vašej vlády, keď vám to nepreviedli a my sme to urýchlili a podarilo sa nám to pred dvoma rokmi previesť. Takže ja sa teším, že sa to podarilo. Ale aspoň vidíte, ako myslíme na tie regióny. (Hlasy z pléna.) Takže fakt je ten, že keď sa vám to nepodarilo v čase, kedy ste boli primátor, som rád, že sa to podarilo novému primátorovi.

Ale to nemalo byť, samozrejme, pán poslanec, neslušné, no tak povedali ste tri roky. V roku 2008 to previedli, znamená, že v roku 2005 vtedajšia vláda taký záujem nemala a táto vláda ten záujem mala, aby sme vyšli v ústrety Žilinskej univerzite. A to sú čisté fakty a počty bez toho, aby som to doplnil, no o to ľahšie sa to malo stať v čase, kedy ste primátorovali.

K otázke odborného školstva a dôvody, pre ktoré sa menili jednotlivé štruktúry študujúcich na univerzite, na to treba, samozrejme, spovedať velenie ozbrojených síl. Ak dneska pristúpili k tomuto režimu, mali na to zrejme buď dôvod, ktorý neumožňuje alebo neskvalitňoval ten priebeh výučby, možno sa časom k tomu niekto vráti. Ja by som si veľmi nedovolil spochybňovať rozhodnutia Generálneho štábu ozbrojených síl predovšetkým preto, že som v nich nie taký odborník.

Rozumiem ale dvom faktom. Nemyslím si, že vysoká škola je kvalitnejšia vtedy, keď má väčší počet študentov. Myslím si, že kvalitní vyučujúci sú vtedy, keď sú dobre zaplatení a keď majú priestor na výskum a na to, čomu sa chcú venovať. A vysoká škola pôsobiaca v Liptovskom Mikuláši je, samozrejme, aj rozpočtovaná zo zdrojov ministerstva obrany pravdepodobne a podobne, ako je rozpočtovaná Policajná akadémia v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Preto umožňujeme predovšetkým týmto spôsobom zvyšovať priestor na uplatňovanie si zvýšenia kvalifikácie alebo vedeckého bádania jednotlivých učiteľov, čiže to, myslím si, že má asi najväčší vplyv.

My na rozdiel od Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši umožňujeme civilné štúdiá aj pre civilistov, ale práve v špecifických odboroch bezpečnostnej ochrany. Čiže u nás, samozrejme, Policajný zbor je aj nevojenský, i keď vojensky organizovaný zbor a teda to nejako možné je. Asi by to chcelo možno štúdiu, čo to prinesie samotnej vysokej škole. Ale po mojej poslednej návšteve ešte ako predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť na tejto akadémii som vnímal veľmi pozitívne spoluprácu s NATO a samostatné časti, kde vlastne sa školia odborníci NATO a v súvislosti a s prepojením na výcvikové možnosti Slovenskej republiky si myslím, že tu by som videl najväčší rozvoj, že by som sa možno orientoval, keďže nás je menej, myslím tých tabuľkových počtov ozbrojených síl, aj na zahraničných študentov.

Dá sa povedať, tu som v tej poznámke neporozumel, ste hovorili, že kedysi bola profesionálna. No, dnes je profesionálna. Kedysi bola klasická povinná služba a nie som si úplne istý, že aj v tom čase, len podľa mňa z pohľadu počtu dôstojníkov ich bolo možno, tých vojakov z povolania bolo niekoľko desaťtisíc, čiže rozhodne viac ako dnes. Ale možno by stálo dať za pomer, to je tá otázka, ktorú môžete položiť ministrovi obrany aj nabudúce, tak pomer cena - výkon. To znamená, koľko to stojí z pohľadu, aké výsledky dosahujú učitelia. Ale mnohí odborníci vyškolení na tejto škole dnes sú poprednými manažérmi, keď odišli po skončení svojich zmluvných záväzkov k ozbrojeným silám do civilu. Viacerých z nich som mal možnosť spoznať a bezpochyby sú to špičkoví odborníci vo svojom odbore práve pre úzku špecializáciu, ktorá sa či už v telekomunikáciách alebo v iných odboroch na tejto škole študuje.

Takže je to asi na dobrú štúdiu, čo by vlastne znamenali civilní študenti, či aj technická prekážka rôznych vecí tam nebude. Takže asi by som iba špekuloval ďalej, pán poslanec, keby som sa snažil dať nejakú pravdivú odpoveď na toto.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Berényi pánu ministrovi kultúry: "V akom štádiu je vypracovanie metodických pokynov k jazykovému zákonu?"

Takže, nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Berényi bol v sále, keď som odpovedal na takmer identickú otázku, takže môžem len v krátkosti pripomenúť. Pripravuje sa materiál Zásady vlády Slovenskej republiky na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Pracuje sa na príprave posledných častí tohto materiálu. Budú sa konzultovať s právnikmi vysokého komisára OBSE a priebežne pri tej príprave sa konzultujú aj so zástupcami národnostných menšín. Po týchto konzultáciách sa predloží materiál v novembri na medzirezortné pripomienkové konanie.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán predseda výboru má záujem položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči. Nech sa páči, môžete.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem. Áno, ďakujem za slovo. Takže to znamená, pán minister, že poslanci Strany maďarskej koalície alebo iní poslanci maďarskej národnosti nebudú zapojení do prípravy takzvaných metodických pokynov alebo vládneho uznesenia?

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Pán poslanec, ja neviem, o čo vám ide. Ide vám o to, aby sa k týmto zásadám vyjadrili príslušníci národnostných menšín a v prípade maďarskej menšiny si dovolím povedať, naozaj v reprezentatívnom zložení, lebo je tam zástupca pedagógov, zástupca kultúrnej obce maďarskej, zástupca fóra menšín, to je jedna stránka veci. Takže ja si nemyslím, že by tam chýbali v tejto chvíli maďarskí politici alebo politickí reprezentanti menšiny. Nakoniec, keďže to bude aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, politici majú takisto priestor, aby tiež aj tu v Národnej rade do toho nejakým spôsobom vstupovali. To je jeden dôvod.

A druhý, ja som ho už povedal. Čím chcete vy, špeciálne v SMK prispieť k tvorbe tých zásad? Tými klamstvami, ktoré ste šírili? Pre mňa ste sa v tomto zmysle nestali dôveryhodným partnerom. Ale tú podstatu, na ktorú upozorňoval aj vysoký komisár OBSE, myslím si, že napĺňame, keď tieto veci konzultujeme naozaj so zástupcami, ktorí spĺňajú kritériá reprezentatívnosti, čo sa týka aj maďarskej menšiny.

Ďakujem, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Ďalej položila otázku pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Keďže nie je v rokovacej sále, nebude sa na jej otázku odpovedať.

Pán poslanec, predseda Berényi položil otázku podpredsedovi Čaplovičovi, ale je to identická otázka alebo podobná obsahu, na ktorú už pán podpredseda vlády odpovedal.

Ďalšiu otázku tiež má vylosovanú pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, nie je prítomná v rokovacej sále.

Pani poslankyňa Klára Sárközy položila otázku č. 9 ministrovi kultúry: "Pán minister, ako hodnotíte najnovšie umiestnenie Slovenska v rebríčku o ochrane slobody tlače, keď za posledný rok Slovensko kleslo zo 7. miesta na 44. miesto?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo a ďakujem za otázku.

Vážená pani poslankyňa, keď bolo Slovensko v roku 2007, to znamená, už v období súčasnej vlády v rebríčku Reportérov bez hraníc tretie, vtedy sa predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska pán Nemeček vyjadril, že tento rebríček treba brať s nemalou rezervou a keďže vzniká anketovým spôsobom, vždy obsahuje a bude obsahovať nemalú mieru subjektívneho pohľadu. Ja s ním plne súhlasím a myslím, že to platí aj pre aktuálny rebríček. Súhlasím aj s názorom mediálneho experta Gabriela Šípoša, ktorý napísal, že dotazník Reportérov bez hraníc je príliš hrubé sito na zachytenie problémov slobody médií v demokratických krajinách.

Súhlasím v určitom zmysle aj s komentátorom denníka Sme Leškom, ktorý videl vo vysokom umiestnení Slovenska v roku 2007 zlé alebo laxné vyplnenie dotazníka ľuďmi zo Slovenského syndikátu novinárov a vyjadril vieru, že Slovensko určite v rebríčku klesne, ak dotazník vyplní niekto iný. Tým, samozrejme, potvrdil nielen subjektívnosť tohto hodnotenia, ale ponúkol aj jasný návod, ako sa majú k dotazníku postaviť tí 20 anonymní ľudia zo Slovenska, ktorých názory nás posunuli dolu. Je to teda hodnotenie mimoriadne subjektívne a beriem ho s rezervou, podobne ako predseda Združenia vydavateľov tlače. Už nie s takou rezervou beriem vysvetlenie a zdôvodnenie, že tlačový zákon vytvoril, citujem, "nebezpečný koncept automatického práva na odpoveď a dáva ministrovi kultúry priestor a zodpovednosť ovplyvňovať zverejňované materiály."

Takže si dovolím pripomenúť, že tlačový zákon presne vymedzuje podmienky zverejnenia odpovede, v nejednom prípade práve nedodržanie týchto podmienok bolo dôvodom na neuverejnenie odpovede a v žiadnom prípade tlačový zákon neumožňuje ministrovi kultúry ovplyvňovať informácie, články či komentáre novinárov. Slobodu prejavu zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Či sú naše tlačové periodiká po prijatí tlačového zákona menej slobodné, na to si môžu utvoriť názor ich čitatelia a ja vás nebudem presviedčať, že slobodné sú. Ja čítam slovenské noviny každý deň a preto si dovolím povedať, že problém slovenskej tlače vidím inde, a totiž v kvalite jej obsahu. Ten stav je taký, že aj z dôvodu istej mojej vlastnej psychohygieny a nutnosti porovnávania čítam súčasne aj zahraničnú tlač v takom rozsahu, aký by nebol potrebný, keby boli naše noviny kvalitnejšie. V tomto zmysle aj chápem, že ak naše noviny nevedia zaujať čitateľov kvalitou, tak sa snažia vnútiť verejnosti predstavu, že musia bojovať o svoju slobodu. A možno, že aj s tou slobodou to nie je také ideálne, ale teraz mám na mysli to, čo sa stáva bežným redaktorom, že do obsahu ich článkov zasahuje editor alebo k nim prilepí taký titulok, ktorý je v rozpore s obsahom článku. Myslím si, že keby mohli alebo sa odhodlali niektorí radoví redaktori priniesť svedectvo o tom, aká panuje "sloboda" pre ich písanie vo vnútri redakcie, boli by sme prekvapení.

Takže, nie umiestnenie Slovenska v rebríčku organizácie Reportéri bez hraníc na základe dotazníkov vyplnených dvadsiatimi anonymnými ľuďmi, ale kvalita tlače a vnútroredakčná sloboda, to sú reálne problémy slovenskej tlače.

Ďakujem, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyňa, ešte máte priestor na položenie doplňujúcej otázky.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, aj keď mám iný názor, ako ste povedali vy, ďakujem vám za odpoveď. Momentálne ma zaujíma aj nasledujúca otázka, koľko nových pracovných miest vzniklo v sociálnych podnikoch. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Vaša ďalšia otázka je pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny: "Vážená pani ministerka, mohli by ste uviesť, koľko nových pracovných miest vzniklo doteraz v pilotných sociálnych podnikoch a koľko v sociálnych podnikoch, ktoré vznikli po novele zákona o službách zamestnanosti po 1. 3. 2009?"

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne sa chcem poďakovať za túto otázku, pretože skutočne, pani poslankyňa Sárközyová, snažíte sa vždy dehonestovať sociálne podniky, ktoré poskytujú zamestnávanie ľuďom a tým... (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)