T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda klubu.
S faktickými poznámkami - Ján Senko, František Mikloško, Magdaléna Vášáryová, László Köteles. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý bude reagovať pán poslanec Ján Senko, pripraví sa František Mikloško.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo svojej úvodnej časti si hovoril o postavení štátneho jazyka a jeho úlohy v spoločnosti. Doplnil by som ťa skúsenosťou z praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý riešil niektoré prípady ohľadom používania štátneho jazyka. Na jeho rozhodnutí je podstatné to, že ide o všeobecné zásady. To znamená, o všeobecnú východiskovú judikatúru, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva podal výklad niektorých článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach najmä vo vzťahu k štátnemu jazyku a z tejto judikatúry vychádza pri riešení konkrétnych prípadov. Súd uznáva, že úradný jazyk je pre tieto štáty jednou zo základných ústavných hodnôt takým istým spôsobom, ako je národné územie, ako je organizačná štruktúra, ako je jeho národná zástava, že opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu a podporu štátneho jazyka, zodpovedajú ochrane práv a slobôd iných v zmysle čl. 8 ods. 2 dohovoru. Bol by som rád, keby si tieto ustanovenia vysvetlili a pochopili zástupcovia Strany maďarskej koalície, ako aj niektorí poslanci, ktorí s ustanoveniami tohto návrhu zákona majú problémy. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec František Mikloško, pripraví sa pani spravodajkyňa Vášáryová.
F. Mikloško, poslanec: Veľmi sa mi páčilo vystúpenie pána poslanca Rafaja a jeho obrana suverénnej Slovenskej republiky, pokiaľ ide o štátny jazyk, kodifikovaný. Chcel by som ale položiť otázku, prečo Slovenská národná strana a aj pán poslanec Rafael Rafaj neprotestovali vtedy, keď čínski súdruhovia bili Slovákov na Hodžovom námestí a nepoužívali pri tých rozkazoch kodifikovaný slovenský jazyk, ale používali čínsky dialekt, ktorý sa používa na potláčanie demonštrácie v cudzine. Prečo vtedy? Páni poslanci SNS, bráňte slovenskú suverenitu tam, kde treba, nie tam, kde sa naparujete. Už začínate byť veľmi únavní. (Hluk v sále.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani spravodajkyňa Vášáryová, nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ja by som chcela len upozorniť, v treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja je zdôvodnené, že ochrana, citujem, "ochrana štátneho jazyka je legitímnym dôvodom aj na zásah do slobody prejavu a práva na súkromie". Pokiaľ by to malo tak byť, pán kolega Rafaj, potom by sme nemohli byť členom Európskej únie ani Severoatlantickej aliancie. Takéto právo žiadna ústava demokratického štátu nezaručuje. A chcela by som na to ešte znovu upozorniť ako spravodajkyňa. Rokujeme o vládnom návrhu zákona a nie o pozmeňujúcich návrhoch z výboru pána Senka.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou vystúpi pán poslanec László Köteles.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, viete, vo vašom prípade človek nikdy nemá istotu, tak mi dovoľte položiť takú kacírsku otázku. Pod návrhom je aj meno Jána Slotu, ba aj podpis. Môžete mi odpovedať, kto to podpísal, resp. komu patrí tento podpis?
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickými vystúpili všetci prihlásení. S reakciou na faktické - pán poslanec Rafael Rafaj.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ďakujem najmä pánovi poslancovi Senkovi, ktorý pochopil, že ochrana štátneho jazyka je hodnotou aj princípom. A pre tých, ktorí na rozdiel od neho nepochopili, by som odporučil napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Bulgakov verzus Ukrajina, kde došlo ku konštatovaniu, že opatrenie zamerané na ochranu a podporu štátneho jazyka zodpovedá ochrane práv a slobôd iných v zmysle čl. 8 ods. 2 predmetného dohovoru.
Prešiel by som na reakciu pani spravodajkyne. Pokiaľ ste nezaznamenali, tak vám zopakujem, že išlo o citáciu z odporúčania alebo rozhodnutia OBSE z Oslo v prípade všeobecných podmienok na prijímanie štátnych jazykov.
Ďalší dvaja reagujúci, myslím, sa dostali na vedľajšiu koľaj v predmete prerokovanej veci.
Pánovi Mikloškovi by som len povedal, že my na rozdiel od neho veľmi dobre vieme, v čom väzí slovenská suverenita. A ak on si myslí, že ak by sme vytrepali dnešných Číňanov našimi čapicami, že úžasne si pomôžeme pri zvrchovanosti a suverenite Slovenskej republiky, tak je na omyle. A je mi ľúto, ak štátny jazyk Slovenskej republiky konzervatívci znižujú na úroveň akejsi pouličnej potýčky.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení pán poslanec Peter Dubravay, József Berényi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o 11.05 hodine budeme hlasovať.
Len na otázku z pléna odpovedám, že po hlasovaní pokračujeme v rozprave o tomto zákone.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o zaujatie miest v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v programe 39. schôdze. Pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, chcel by som v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, SMK navrhnúť bod programu. Týmto bodom programu navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým požiada ministra životného prostredia o predloženie správy o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy.
Krátke zdôvodnenie. Zoči-voči susedom či Maďarsku, či Česku sme predali za polovicu, resp. niečo viac ako za tretinu a v tomto zmysle ide o desiatky miliónov eur a táto zmluva môže ďalej pokračovať a potenciálne škody, ktoré môžu vzniknúť, sú aj stovky miliónov korún. A z tohto dôvodu je rozumné sa tým zapodievať na pôde Národnej rady.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 75 bolo za, 50 proti, 15 sa zdržalo.
(Potlesk.) Váš návrh, pán Frešo, sme schválili.
Budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Poprosím teraz pána poslanca Pelegriniho, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
Je to tlač 1140.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, keďže v rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 bolo za, 56 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 88 za, 15 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Poprosím, aby predsedovia príslušných výborov vzali na vedomie lehotu ihneď a prerokovali tento návrh cez obedňajšiu prestávku, aby sme mohli okamžite po prerokovaní pokračovať druhým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz pán poslanec Richter bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k
správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2008.
Je to tlač 1073. Pán poslanec.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada berie na vedomie predmetnú správu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2008.
Je to tlač 1129.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o hospodárení politických strán. Dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 127 bolo za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Schválili sme návrh uznesenia, ktorým Národná rada vzala uvedenú informáciu na vedomie.
Ďakujem pekne, odhlasovali sme prerokované body.
Dámy a páni, chcem vás ešte informovať, že vzhľadom na to, že včera nebola úspešná voľba na sudcu Disciplinárneho súdu, nová voľba sa uskutoční až na septembrovej schôdzi.
Pán predseda Pučík, nech sa páči.
R. Pučík, poslanec: Pán predseda Národnej rady, pri hlasovaní č. 228 ja som hlasoval proti a vykázalo ma za. (Hlas z pléna.)
No nie, hádam si nemyslíte, že som hlasoval za?
P. Paška, predseda NR SR: Berieme na vedomie, pán predseda.
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS navrhujem, aby sme dnes po interpeláciách rokovali v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Je súhlas? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 72 za, 49 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pán predseda výboru Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovolím si len pripomenúť, že o tej 12.00 hodine, alebo 12.15 hodine z dôvodov technicko-organizačných bude zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Takže, poprosím o 12.15 hodine, kolegyne, kolegovia. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam rokovanie hospodárskeho výboru na 12.00 hodinu do rokovačky oproti kancelárii kancelára. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že zvolávam výbor na 12.00 hodinu v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Golian.
J. Golian, poslanec: Pán predseda, chcem len požiadať, aby mi skontrolovali hlasovacie zariadenie, pretože pri predchádzajúcich hlasovaniach mi nevykázalo hlasovanie. Ja som hlasoval za napríklad návrh pána poslanca... (Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.)
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím technikov, aby sa pozreli na hlasovacie zariadenie. Ďakujem, pán poslanec.
Ešte vás chcem informovať, že, samozrejme, aj voľbu člena správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorá nebola úspešná včera, budeme opakovať na septembrovej schôdzi, tak ako aj člena alebo sudcu Disciplinárneho súdu. Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 hodiny a budeme potom pokračovať v prerušenom bode programu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poprosím pána ministra Marka Maďariča, aby zaujal miesto pre navrhovateľa, pani poslankyňu Vášáryovú ako spoločnú spravodajkyňu. Áno, je tu aj pani spravodajkyňa.
Takže v rozprave ďalej vystúpi písomne prihlásený Peter Dubravay, pripraví sa pán poslanec József Berényi. Kolegyne, kolegovia, poprosím, keby sme vytvorili priestor, aby pán poslanec Dubravay mohol v rozprave vystúpiť. Ďakujem pekne.
P. Dubravay, poslanec: Vážený pán podpredseda... (Hluk v sále.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Prepáčte ešte, pán poslanec. Panie poslankyne a páni poslanci, ak si niekto má čokoľvek povedať, nech to urobí mimo rokovacej miestnosti a nevyrušuje. Poprosím klub SDKÚ, keby sa bavili na chodbe, nie v rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Dubravay, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v každom z národnotvorných činiteľov, znakov charakterizujúcich národné spoločenstvo možno vidieť aj veľmi významný národnoidentifikačný prvok a to je bezpochyby jazyk národa. História národov dokumentuje, že atribút rozhodujúceho činiteľa pri vzniku, formovaní a ďalšom jestvovaní mnohých národov možno prisúdiť jazyku. Jazyk národa je nielen nástroj mnohospektrového dorozumievania sa a myslenia. Jeho prostredníctvom sa uchovávajú a tradujú duchovné schopnosti a výtvory predchádzajúcej generácie v národe.
Prostredníctvom jazyka sa všeobecne v minulosti i v súčasnosti riešili a riešia viaceré základné otázky národného, kultúrneho a politického života. Národný jazyk možno považovať za najvyššiu duchovnú hodnotu každého národa. Je preto logické a prirodzené, že býva záujem o zabezpečenie všestranného a funkčného používania národného jazyka spojeného so štátom, teda zjednodušene povedané, štátneho jazyka. Záujem štátu o jeho starostlivosť, starostlivosť o štátny jazyk Slovenskej republiky korešponduje s celoeurópskym úsilím o zachovanie multikultúrneho a multilingválneho spoločenstva v rámci zjednotenej Európy.
Ochrana je jednou z hlavných úloh vyplývajúcich pre Slovenskú republiku aj na základe Dohovoru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Áno, náš jazyk je obrovské kultúrne dedičstvo, dedičstvo nášho národa. Máme právo byť hrdí na náš jazyk, veď jeho uchovanie a pretrvanie v mnohonárodnostnom Uhorsku, zvlášť od 18. storočia vystaveného obrovskému asimilačnému tlaku, je niečo jedinečné a hovorí o obrovskej morálnej sile slovenského národa.
Treba pripomenúť v tejto súvislosti, keď prejednávame zákon o štátnom jazyku, že nové snahy v 20. storočí, úvahy na ochranu slovenského jazyka sa formovali v 60. rokoch, keď významný jazykovedec Jozef Ružička predložil návrh textu zákona o slovenčine v máji v roku 1968, ale, bohužiaľ, v ďalšom období normalizácie táto iniciatíva zanikla. Škoda, lebo už táto myšlienka bola na túto dobu veľkolepá v tom, že zmyslom návrhu bolo vyhlásiť slovenčinu spolu s češtinou za štátny jazyk v spoločnom štáte a ustanoviť, že používanie spisovnej slovenčiny ako základného úradného jazyka je vo verejnom živote na Slovensku záväzné.
Po strastiplnej ceste bol v roku 1990 schválený vládny návrh zákona, ktorý neproklamoval slovenčinu ako jediný štátny jazyk, ale ako druhý pomocný úradný jazyk pripúšťal češtinu a tým sa dostal po roku 1992 do nesúladu s článkom 6 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá slovenčinu zakotvuje ako štátny jazyk. Napĺňať skutočnú ochranu jazyka nášho národa, štátneho jazyka Slovenskej republiky začal napĺňať až zákon, posledný zákon 270/1995.
Po trinásťročnom uplatňovaní v praxi sa ukázala potreba pripraviť novelu tohto zákona a práve predkladaná novela, o čom som presvedčený, v celom jej rozsahu bude zabezpečovať vyššiu účinnosť a vykonávateľnosť tohto zákona a tým prispeje k ochrane a starostlivosti o náš štátny jazyk.
História nám priblížila cestu vývoja nášho jazyka, jazyka nášho národa, na ktorý musíme byť hrdí, lebo predstavuje nesmiernu duchovnú a morálnu hodnotu nášho prekrásneho Slovenska.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predtým, než urobím záver svojho vystúpenia, byť trošku osobný. V rôznych faktických poznámkach zo strany opozície, zo strany SMK i mojej predrečníčky z SMK zazneli myšlienky, ktoré veľmi, veľmi sa dotýkajú mňa osobne, mojej rodiny a všetkých tých, ktorí sú takto spojení s inými národnostnými menšinami. Štyridsaťdva rokov často sa stretávam v blízkej rodine s ukrajinskou a rusínskou národnostnou menšinou. Nevadí mi, že každý druhý deň z nášho bytu sa telefonuje po rusínsky alebo ukrajinsky. Ale mi vadí a zrejme mojej rodine, že práve SMK sa nominuje za tých, ktorí sa predstavujú ako ochrancovia národnostných menšín. Ani rusínska, ani ukrajinská národnostná menšina, ani česká, žijúca na našom území, si nežiadajú a som presvedčený, že neprajú, aby ich SMK na tomto fóre zastupovalo.
Učil som niekedy na stavebnej priemyslovke. Mali sme príkaz prijímať žiakov zo všetkých okresov Slovenska. Verte, samozrejme, že nie všetci, ale prišli žiaci z dolných okresov, z južných okresov, po týždni, po dvoch museli odísť, pretože nerozumeli slovenskému jazyku. Nerozumeli učiteľom, ktorí ich učili a nevedeli ani odpovedať. Opakujem, neboli to všetci žiaci. Takže i to je príklad toho, že každý občan na území Slovenskej republiky musí ovládať slovenský jazyk a slovenský jazyk mu musí byť štátnym jazykom.
Klub Slovenskej národnej strany bude plne podporovať tento návrh zákona. Dovoľte, pán minister, povedať, že je to kvalitný výkon vášho ministerstva a držím mu palce.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási Katarína Tóthová, ale keďže ju nevidím v rokovacej miestnosti, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa je tu, nech sa páči. Pán Senko, takisto s faktickou poznámkou? Takže s faktickými poznámkami - pani poslankyňa Katarína Tóthová, Ján Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vypočula som si prednes pána poslanca a myslím, že poukázal na historické otázky a ja doplním otázkou aktuálnou. Vypočula som si v rádiu aj vyjadrenie pani predsedníčky, kolegyne Biró a chcem povedať, že táto legislatívna úprava vonkoncom, ale vonkoncom nepotiera jazyky národnostných menšín, ale keď dáva sankciu za porušenie povinnosti v zákone, tak to je normálna otázka. V každom štáte, keď sa dá do zákona nejaká povinnosť, musí, ak to myslí a má v praxi fungovať a ak sa to myslí vážne, musí byť sankcia. Ak budeme dávať do zákonov povinnosti bez akejkoľvek súvislosti, čo nastane, keď tieto zákonné povinnosti sa neplnia? Tak naše zákony budú smiešne paškvily. To chcem zdôrazniť. Toto nie je útok, to je normálna vec v právnom štáte. Akákoľvek povinnosť, zdôrazňujem, akákoľvek povinnosť v zákone má mať súvislosť s tým, že keď nie je dodržaná zákonná povinnosť, dá sa sankcia. Z tejto právnej samozrejmosti vyvodzovať tie závery, ktoré som si v rozhlase vypočula, ktoré sa uvádzajú zo strany niektorých poslancov, sú neprijateľné. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel tiež doplniť pána poslanca v tom, že ozaj tento návrh zákona je o porozumení a o tolerancii a niektoré návrhy, ktoré sú z dielne SMK, sú opačného razenia. Ešte raz chcem potvrdiť, opačného razenia. Dokonca aj požiadavka vysielať v regionálnom alebo lokálnom televíznom vysielaní bez titulkov v štátnom jazyku, tak ako to predniesla pani poslankyňa Biró, je neprijateľná. Pretože súčasná prax potvrdzuje, že titulky v menšinovom vysielaní umožňujú sledovať tieto relácie aj tým občanom, ktorí neovládajú jazyk menšiny, čím sa odstraňujú bariéry medzi príslušníkmi viacerých národností a dokonca sa utvárajú aj podmienky na ich vzájomné zbližovanie sa a porozumenie. O tom to je, pani poslankyňa. Dokonca aj Výbor expertov vo svojej poslednej správe o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov zo 16. januára z roku 2006 veľmi pozitívne hodnotí využívanie titulkov v televíznom vysielaní. A teraz vám to ešte zacitujem, pretože ozaj tento zákon je v súlade aj s medzinárodnými dohovormi. "Výroba titulkov je z hľadiska charty, samozrejme, zaujímavá. Skutočnosť, že televízne programy musia byť doplnené titulkami v slovenčine, dáva príležitosť po slovensky hovoriacemu väčšinovému obyvateľstvu zoznámiť sa s maďarčinou alebo s menšinovým jazykom. To je osobitne dôležité z hľadiska čl. 7 ods. 3 charty." Takže ešte raz, náš zákon je o porozumení.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani predsedníčka, nemôžem vám dať slovo, pretože boli prihlásení dvaja rečníci s faktickou poznámkou. Ja som túto možnosť ukončil. Takže v rozprave teraz vystúpi posledný písomne prihlásený pán poslanec József Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, najprv mi dovoľte, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh. Je to v bode 11 k § 3.
Poznámku pod čiarou 7c navrhujem doplniť o jeden ďalší zákon a je to zákon č. 37/2009 Z. z. Je to zákon, ktorý sme nedávno schválili, vo februári sme prelomili aj veto pána prezidenta. Týka sa to zemepisných názvov v učebniciach, aby tento paragraf, čo sa týka zemepisných názvov, jasne sa odvolával aj na tento zákon. To znamená, že v učebniciach by to malo byť tak, ako je to v tomto schválenom zákone.
Ďalej dovoľte mi poznamenať, že som pripravil aj ja dlhší prejav, ale to neprednesiem, ale mal by som tri otázky na vás, pán minister, s tým, že nepochybne po rokovaní gestorského výboru tieto návrhy vylepšujú tento návrh zákona, je to pravda, ale stále by som mal tri otázky na vás.
Tá prvá otázka sa týka toho, že keď sa stretnú dvaja Maďari v Bratislave na obvodnom úrade napríklad a budú hovoriť po maďarsky, úradník a klient. Môžu byť pokutovaní, alebo nemôžu byť pokutovaní podľa tohto návrhu zákona? To je moja prvá otázka a to sa týka napríklad aj Rusíncov v Stropkove.
Ďalej moja druhá otázka je, čo sa týka zemepisných názvov, v národnostných médiách, ak budú naďalej uvádzať zemepisné názvy v ich jazyku, tak budú pokutovaní, alebo nebudú môcť byť pokutovaní podľa tohto zákona?
A moja tretia otázka sa týka kultúrnych podujatí, keď Csemadok zorganizuje slávnostné podujatie, tak kultúrny program na tomto podujatí musí byť taktiež aj v slovenčine uvedený, alebo nemusí byť v slovenčine uvedený? A ak nebude v slovenčine uvedený, tak budú môcť byť pokutovaní, alebo nie, organizátori tohto podujatia? Tá istá otázka sa týka Zväzu maďarských pedagógov, keď oni zorganizujú svoje podujatie v maďarskom jazyku a neuvedú program v slovenčine, to znamená pre svojich členov, tak môžu byť pokutovaní podľa tohto zákona, alebo nie?
Takže tri otázky mám na vás, pán minister, lebo ste hovorili viackrát, že sa to netýka používania jazykov národnostných menšín. To znamená, že logika hovorí, že by nemali byť pokutovaní tí, ktorí budú rozprávať na obvodnom úrade a tam, kde nie je 20 % obyvateľov národnostnej menšiny, napríklad v Bratislave napriek tomu, že keď sa tam nájde nejaký agent, ktorý ich udá, tak podľa tohto návrhu zákona, dúfam, že nebudú musieť platiť pokuty. Taktiež národnostné médiá, dúfam, že nebudú pokutované, ak budú uvádzať zemepisné názvy naďalej v ich jazyku a taktiež ani Csemadok, ani Zväz maďarských pedagógov pri svojich podujatiach nebudú pokutovaní, ak neuvedú náhodou pre svojich členov program v štátnom jazyku.
Vaša odpoveď pre mňa bude veľmi dôležitá, čo sa týka môjho hlasovania.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru. S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vaľová, pani predsedníčka výboru Ágnes Biró, pán poslanec Ján Senko. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pani poslankyňa Vaľová. Pripraví sa pani poslankyňa Ágnes Biró.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, mne to pripadá ako z tej Biblie. Viete, keď stavali tú babylonskú vežu, keď sa tí dvaja Maďari stretnú a idú na úrad a keďže ste už išli až do takýchto rozsahov, teda vy do detailov a čo si myslím, že to pokutovanie nie je také isté a kto by ich pokutoval. Idete až do takých rozsahov, ako keď tú vežu chceli postaviť až do neba. Viete, a pán Boh ich vtedy potrestal a dal im každému iný jazyk a tá veža spadla. Pretože nevedeli sa títo ľudia dorozumieť a mne to tak isto pripadá, čo všetko vy tu dneska predvádzate, že skutočne akoby ten štátny jazyk nemal byť, ako by sme si nemali rozumieť. A preto ja si myslím, že ak ideme stavať babylonskú vežu, nezabudnime na to, že potrebujeme jednu reč, aby sme jej všetci rozumeli, aby niekto nebol diskriminovaný, pretože, samozrejme, ja uznávam, že aj menšiny majú právo rozprávať svojím jazykom, ale ten štátny jazyk je potrebný, lebo verte mi, sme taká malá krajina, že sa môže stať, že táto babylonská veža bude aj u nás a zrúti sa to. Takže ja pevne podporujem a určite budem hlasovať za zákon o štátnom jazyku, aby sme mali memento aj z Biblie. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pani predsedníčka výboru Ágnes Biró. Nech sa páči.
Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na svojho kolegu a chcem povedať to, že nikto z nás nie je - doplniť ho chcem - proti štátnemu jazyku a slovenskému jazyku. Sme aj za porozumenie a toleranciu. Ale chcem, aby ste aj vy nám porozumeli a tolerovali. My tu tiež chceme využiť naše ústavné právo, aby sme sa mohli zúčastniť na veciach, ktoré sa nás týkajú. Preto sú vyslovené naše obavy. A na čo poukazujeme a o čom hovoríme, je to, že chceme, aby aj v tomto zákone sa uplatnila efektívna rovnosť, tak ako naša ústava hovorí v dôstojnosti a v právach pre každého občana Slovenskej republiky. Aby sme neschválili zákony, ktoré kategorizujú občanov.
A pani kolegyňa Tóthová, keď povedala, že zákon, ktorý nemá sankcie, je v praxi len paškvilom, tak vám chcem povedať, že existuje takýto paškvil a je to zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Senko. S reakciou sa pripraví pán poslanec József Berényi.
J. Senko, poslanec: Pán poslanec, vaša argumentácia je scestná, ako aj tie situácie, ktoré ste sa snažili navodiť. Prečo sa snažíte nejakým spôsobom vytvoriť dej, ktorý by mal v tejto spoločnosti vzniknúť? On nevznikol. A prečo by mal vzniknúť? Nerozumiem tomu. Zrejme asi vy chcete, aby taký dej vznikol, ale my Slováci určite nie. My sme ozaj za to porozumenie a za spoluprácu.
Čo sa týka postavenia štátneho jazyka, ja by som sa vás chcel opýtať na jednu otázku. Ak bude na prvom mieste jazyk menšiny, už pôjde o zrovnoprávnenie jazykov na území tohto štátu? Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky - pán predseda výboru József Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne. Môžem ubezpečiť pani Vaľovú, že ja s ňou vždy budem komunikovať v slovenčine, ak nebudete žiadať iný jazyk. Ale zase, keď sa stretnem s úradníkom, ešte raz opakujem, v Bratislave, ktorého poznám dlhé roky, tak nevidím dôvod, prečo by sme nemohli komunikovať taktiež v maďarčine a bez toho, aby nás dakto pokutoval. To som chcel zdôrazniť.
Čo sa týka pána Senka, tak pozrite sa, napísali ste taký návrh zákona, ktorý umožňuje takéto prípady, či chcete, alebo nechcete. Tie prípady sú relevantné podľa tohto návrhu, čo máme pred sebou. Preto som sa pýtal, či je to tak, alebo nie je to tak, ale keď pán minister povie, že to tak nebude, že nikto nebude pokutovať podľa tých prípadov, čo som spomenul, tak je to dobrý znak, čo sa týka tohto zákona. Ale mal by to povedať, samozrejme, do mikrofónu, že to tak nebude. Mám obavy, ak počúvam niekedy vás, niektorých kolegov z vládnej koalície, že skôr vy čakáte na takéto prípady, aby ste ukázali, kto je pánom doma, ale dúfam, že to tak nie je. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili všetci prihlásení do rozpravy písomne.
Teraz dávam priestor, aby sa prihlásili panie poslankyne a páni poslanci do rozpravy ústne. Takže registrujem, že do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Klára Sárközy, Dušan Jarjabek, László Nagy, Jozef Rydlo, Anna Szögedi, Pavol Minárik, Ján Senko, pán predseda klubu Gyula Bárdos. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy. Pripraví sa pán poslanec Dušan Jarjabek.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, musím sa priznať, že som sa nepripravovala vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale vyprovokovali ma k tomu dve poslankyne, ktoré vystupovali doobeda a nemám možnosť na ne inak reagovať.
Po prvé, pani poslankyňa Mušková, a teraz to hovorím jednak vám, ale skôr obyvateľom Slovenskej republiky z Kysúc a Oravy, pre tých obyvateľov, ktorí nemajú možnosť inak sa stretnúť s iným názorom len cez obrazovku alebo cez rozhlasové prijímače. To, čo ste povedali, ja by som ani nepovedala, že zavádzate, ale vy klamete. Pani poslankyňa, ja bývam vyše 30 rokov v jednom mestečku na južnom Slovensku vo Veľkom Mederi. Je to mestečko, kde je najviac obyvateľov maďarskej národnosti - 86,4 %. Či už v bývalom Česko-Slovensku, aj teraz, po rozdelení Česko-Slovenska máme tam veľmi veľa turistov a tí turisti sú jednak z Čiech, Poľska, zo Slovenska, ale zo Slovenska hlavne zo severných oblastí, z Kysúc a Oravy. Ja vás touto cestou pozývam do Veľkého Medera, ja vás tam budem sprevádzať na termálne kúpalisko, na trh, na obecnú samosprávu, pozvem vás na dobrý obed alebo na večeru a budeme sa rozprávať v meste len po slovensky. Ja som zvedavá, kde a na koho natrafíte, kto s vami nebude vedieť rozprávať po slovensky. Ja hovorím svoju skúsenosť. Týždenne, keď som doma, chodím na trh, tie babky, ktoré tam predávajú, tam predávajú 20 rokov. Mne sa stáva, že sa so mnou rozprávajú po slovensky, pretože automaticky majú viac klientov zo Slovenska. Ja im hovorím: "Babka, kľudne sa môžete rozprávať so mnou po maďarsky takisto ako 30 rokov a pevne verím, ešte budúcich 30 rokov."
Takže to, čo ste tu povedali, to možno platí pre tých, ktorí v živote živého Maďara nevideli a nikdy neboli na južnom Slovensku. Ale ešte raz zdôrazňujem, je desaťtisíce takých turistov z Kysúc, Oravy a Poľska, ktorí tam pravidelne chodia každý rok a chodia tam tridsať rokov. Myslíte si, že keby bola pravda to, čo ste povedali, že oni by sa tam vracali ročne? Sú medzi nimi jednak priateľské zväzky, ale veľmi veľa rodinných zväzkov. Musím povedať, že takto vznikali manželstvá medzi obyvateľmi z nášho mestečka a zo Žiliny, z Kysúc alebo z niektorých iných oblastí. Takže bola by som rada, keby ste tomu konečne začali veriť. Ja viem, že vaši voliči toto potrebujú počuť, ale ja vás ešte raz pozývam, pôjdeme spolu, začneme na obecnom úrade a skončíme u nás doma.
A pani poslankyňa Kramplová, vy ste boli síce krátky čas, ale boli ste bývalou ministerkou zahraničných vecí. V zahraničí ste hájili záujmy Slovenskej republiky, pevne verím. V tejto Slovenskej republike žije viac ako 10 % obyvateľov maďarskej národnosti. Hájili ste aj naše záujmy? Asi nie. Pretože inak to, čo ste povedali, by ste nepovedali. Pani poslankyňa Kramplová, ja vám dávam, takisto podávam vám ruku, stisnite tú moju ruku a keď budete mať cez prázdniny čas, pôjdeme na obecné úrady na južnom Slovensku a povedzte mi, na ktorom obecnom úrade sa s vami nevedia dohovoriť po slovensky, po anglicky určite nájdete obecné úrady či na južnom Slovensku, či v Bratislave, či v Kysuciach, kde sa s vami nedohovoria. Ale povedzte mi jeden, jediný obecný úrad na južnom Slovensku, kde sa s vami nevedia dohovoriť.
A ešte mám pár minút a už nebudem vystupovať, ale určite už to tu bolo a bude hovorené o tom, či zamestnanci alebo teda zamestnanci v zdravotníckych zariadeniach alebo sociálnych zariadeniach majú, alebo nemajú ovládať jazyk národnostnej menšiny. Lekári robia Hippokratovu prísahu. Robili to odjakživa a pevne verím, že budú to robiť ešte aj v budúcnosti. Lekár musí ošetriť každého. Vy ste tam teraz dali tú klauzulu, ako je to dobré, že je tam tá dvadsaťpercentná, je tam 20 %, bude, alebo nebude musieť ovládať jazyk národnostnej menšiny. Ja som tento prípad tu už hovorila, ale poviem to ešte raz. Vžite sa do situácie, keď vy potrebujete lekársku pomoc osem kilometrov od našich hraníc v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ako sa tam budete cítiť, keď budete - nehovorím, že v kóme, pretože keď ste v kóme, tak neviete komunikovať -, ale keď budete v takom stave, že veľmi dobre by vám padlo, keby vám tam lekár povedal jednu vetu po slovensky. Pevne verím, že sa nenájde lekár, ktorý neošetrí pacienta, či to bude Róm, Rusín, Bulhar, Maďar, Slovák a pretože, keby ste poznali históriu a vy tú históriu poznáte, len ju nechcete poznať, tak viete, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí bývali v piatich štátoch bez toho, aby vyšli z tej svojej dediny. Teraz hovorím o ľuďoch na východnom Slovensku. Prečo chcete znásilňovať niekoho, prečo chcete znásilňovať jazyky? Preboha živého, už vyrasťte a nebuďte frustrovaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie. S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vaľová, Kramplová, Mušková, Tóthová, pán poslanec Senko. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová, pripraví sa Zdenka Kramplová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja neviem, ale my asi máme úplne rozdielne chápanie a určite aj pán minister, ktorý predkladá tento zákon o štátnom jazyku. Však nikde sa nepíše, že vy nemôžete hovoriť jazykom menšín. Ja si tu čítam, reklamy môžu byť preložené do iných jazykov. Takisto, v zdravotných zariadeniach môžete komunikovať iným jazykom alebo jazykom menšiny, ak daný pacient nerozumie. Ale ste povinní ovládať štátny jazyk. Vy tu rozprávate, čo sa stane. Ja neviem, ja ešte raz opakujem, ja bývam na zmiešanom území Rusínov, Poliakov, už som to x-krát povedala, že moja mama je Rusínka, dedo bol Maďar, ja nerozumiem, my s tým vôbec nemáme problém a ja som ešte rada, že práve Rusíni a celé to územie, kde som, nikdy takéto pripomienky, nehnevajte sa na mňa, ako maďarská menšina nemali. A chceli, aby ich deti dobre ovládali slovenský jazyk. Mne to fakt pripadá ako tá babylonská veža, ktorú tu staviame a ja ešte raz hovorím, mal by byť jeden jazyk, ktorému rozumie každý. Nikomu sa tu nezakazuje hovoriť jazykom menšiny. Ja bežne rozprávam na rusínskom území po rusínsky, pretože viem tento jazyk, nehanbím sa za to a ešte raz hovorím, prečo vlastne staviate tú babylonskú vežu. Lebo vy ju skutočne v tejto republike staviate a aby nám tá veža nespadla na hlavu, pretože dôjde k tomu, že skutočne občania v tých zmiešaných územiach nebudú chcieť vedieť po slovensky a potom im skutočne uberáte aj možnosť dostať lepšie vzdelanie, lepšiu kvalifikáciu a uplatniť sa. Ja nevidím nič zlé na tom, že každý má ovládať slovenský jazyk a nech si každý rozpráva jazykom menšiny. A nikde v tomto zákone to nie je, že vy nemáte mať reklamy, čokoľvek, knihy, učebnice alebo v zdravotných zariadeniach rozprávať jazykom menšín.
Ďakujem veľmi pekne.