T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie. Len jednu poznámku, pani poslankyňa, k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý ste vy dali. Sme v druhom čítaní, takže to je v právomoci potom spravodajcu, ak si osvojí tento návrh procedurálne vrátiť, alebo nepokračovať.

Je teraz priestor, aby ste sa prihlásili s faktickými poznámkami. S faktickou poznámkou sa hlási Ján Senko, Rafael Rafaj, Zdenka Kramplová, Oľga Nachtmannová, Viliam Jasaň, Zsolt Simon, Dušan Jarjabek, Ján Podmanický. Poprosím ďalej, keby ste posunuli. Štefan Zelník. Všetci? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Budem sa snažiť byť kľudný, aj keď som vnútorne pobúrený vystúpením pani poslankyne Biró. O čom všetkom ste to rozprávali? Čo všetko ste napadli? Vy ste dostatočne inteligentná, ale zámerne ste sa postavili do úlohy nepochopenca. Nepochopenca tohto návrhu zákona, ktorý je vyslovene o tolerancii. Je v súlade s Chartou národnostných aj menšinových jazykov, aj keď nemá tú ambíciu, aby sa s ňou alebo v zmysle nej porovnával, pretože Charta národnostných alebo menšinových jazykov je o niečom inom. Nakoniec pri schvaľovaní tej charty bola vaša strana, SMK. Vaša strana bola pri znefunkčnení tohto návrhu zákona alebo tohto zákona ako-takého, o to vám išlo. Zobrali ste na seba veľkú úlohu, pani poslankyňa. To je sila, čo ste tu povedali. Duch vášho vystúpenia sa nezmenil oproti prvému čítaniu. Myslel som si, že ste tolerantnejšia, bohužiaľ, som sa mýlil. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj, pripraví sa Zdenka Kramplová.

R. Rafaj, poslanec: Pani poslankyňa, na chvíľu som si spomenul na jeden vtip, keď Dunajská Streda hrá so Slovanom a Slovanisti prechádzajú a pýtajú sa miestnych, aký je stav a odpoveď je, vedieme a budeme vedieť. Ja som nadobudol pocit, že vy neviete a nechcete chápať, o čom je novela štátneho jazyka, dokonca mal som pocit, že zámerne vytrhávate niektoré pasáže a používate ich na strašenie obyvateľstva a pravdepodobne aj vašich voličov podobne ako jeden známy maďarský psychiater, ktorý svojho času vyhlásil, že keď sa 6-ročné deti oboznamujú so slovenčinou, tak sa vraj pomočujú, lebo majú traumu. Asi by som vám v tejto chvíli odporučil medikamenty od pána prezidenta Maďarskej republiky Sólyoma, ktorý koncom apríla 2009 navštívil Ukrajinu a po návšteve uviedol nasledovné, citujem: "Úplne súhlasíme s tým, že základným záujmom pre časti maďarského národa žijúceho v susedných krajinách je, aby sa naučil štátny jazyk týchto krajín." Samozrejme, že nesúhlasím s tou prvou časťou, pretože ide o národnostné a etnické menšiny a mám pocit, že keby sme spolu ležali v nemocnici, ako ja nedávno a kde v Bratislave staršia pani hovorila po maďarsky a bez problémov jej sestrička odpovedala, vy keby ste tam ležali, tak by ste museli mať diagnózu hypochonder, pretože som absolútne zmätený z toho, čo ste vy teraz uviedli.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má s faktickou poznámkou pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pripraví sa pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja by som mala 5 otázok na vás. Máte poznatok, že v Maďarskej republike existujú regióny alebo región alebo nejaká časť územia, kde sa Maďar nedorozumie v maďarčine? Predpokladám, že nie. Myslíte si, že je normálne, keď napríklad Slovákovi na vlastnom území štátu nestačí slovenčina na to, aby sa mohol dorozumieť v určitých regiónoch a aby si mohol prečítať určité texty, prípadne niektoré materiály v štátnom jazyku? Myslíte si, že je normálne, keď človek alebo Slovák si musí pomáhať angličtinou v určitých územiach na to, aby sa mohol spýtať to, čo potrebuje, trebárs, na úrade alebo sa mohol spýtať na ulici? Ako je možné, že ťažko nájdete na území Slovenska slovenských občanov s národnosťou ukrajinskou, nemeckou, bulharskou, rusínskou a inou, ktorí by neovládali a nechceli komunikovať v slovenčine? Je to snáď genetický potenciál slovenských občanov s maďarskou národnosťou alebo je to totálna ignorancia štátneho jazyka a Slovenskej republiky? Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pripraví sa Viliam Jasaň. (Ruch v sále.) Poprosím o kľud v rokovacej miestnosti.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, týmto svojím vystúpením ste ma veľmi prekvapili a musím povedať, veľmi negatívne. Určite tento zákon nie je proti menšinám, je to práve naopak. Spomínali ste dve významné európske inštitúcie, spomínali ste konkrétne OBSE. Ale veď veľmi dobre poznáte odporúčanie OBSE z roku 1998, týkajúce sa jazykových práv národnostných menšín, kde sa jednoznačne konštatuje, že bez riadneho ovládania štátneho jazyka nie je možná integrácia do občianskej spoločnosti. Ľudia by neboli rovnoprávnymi občanmi, ak by štátny jazyk neovládali. V podobnom duchu vystúpila nemecká kancelárka Angela Merkel vo svojom ostatnom vystúpení na pôde Rady Európy - toto bola druhá inštitúcia, ktorú ste spomenuli - v roku 2008, kde konštatovala, že ak ľudia neovládajú jazyk krajiny, v ktorej žijú, sú občiansky diskriminovaní. Nemôžu sa aktívne zúčastňovať na živote spoločnosti. Jednotný dorozumievací prostriedok konkrétneho štátu je dôležitým nástrojom demokracie. Žijeme v 21. storočí, storočí, kedy potrebujeme podporovať mobilitu občanov, a nie realizovať vaše predstavy, ktoré môžu viesť i k sociálnej exklúzii. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Viliam Jasaň, pripraví sa Zsolt Simon.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Poviem pravdu, som v úžase. Ale dotknem sa len jednej časti, keď ste hovorili o tom, že z časových dôvodov nie je dobré hovoriť na podujatiach národnostných menšín aj v slovenskom jazyku. Ja už som to tu hovoril, že som chodil na strednú školu, kde 30 % bolo Maďarov, 30 % Nemcov, sem-tam nejaký Róm a zvyšok my a nikdy sme medzi sebou problémy nemali. A vy hovoríte, že tam netreba hovoriť po slovensky a že to odradzuje. Koho odradzuje? Tých Slovákov, ktorí by tam radi si prišli vypočuť to, o čom sa tam národnostné menšiny rozprávajú? A práve tam, myslím si, že obsah vystúpení na týchto kultúrnych podujatiach pomôže, naopak, naplno k zblíženiu týchto ľudí, ktorí neovládajú reč národnostnej menšiny. A nie je to neúcta k tým, ktorí sa tam zastavia, chcú si to vypočuť, chcú bližšie spoznať kultúru, jazyk a aj zvyklosti svojich, možno zo susednej dediny občanov, spoluobčanov? A už som spomínal, že mnohokrát práve obsah na takýchto rôznych podujatiach môže napomôcť k zblíženiu ľudí, ale vy robíte pravý opak. Vy jednoducho odradzujete ľudí, ktorí by sa možno aj chceli zblížiť so svojim susedom, práve takýmito vyjadreniami.

Poviem z vlastných skúseností. Bol som na rôznych podujatiach a niekde som naozaj nerozumel tomu, čo tam rozprávajú a ten sused mi hovorí, že ale hovorí pekne. Ja viem, ja verím, že pekne, ale ja neviem čo. A mne chcete brániť, aby som si to vypočul aj v slovenskom jazyku? Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa Dušan Jarjabek.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa, rozprávali ste podľa mňa k veci, ale ja by som vás doplnil o niektoré poznatky, ktoré ste asi opomenuli vo vzťahu k pánovi ministrovi, aby pán minister kultúry Maďarič odpovedal: Čo považuje za úradný styk? Čo považuje za verejný styk? Kde je to v tomto zákone zadefinované? Kto ho určí a kto ho bude posudzovať? Pretože bez vyjasnenia si týchto pojmov, asi tento zákon je zneužiteľný. A osobne by som chcel poprosiť alebo požiadať ministra kultúry, ak si nechce vyslúžiť prívlastok "jazykový policajt", keby z tohto zákona vypustil pokuty, pretože Ústavný súd sa už raz k tejto veci vyjadril, že je to protiústavné. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Ján Podmanický.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, priznám sa, že trošku ma zaskočilo, čo ste povedali, aj po stránke formálnej, aj po stránke obsahovej. Trošku, prepáčte za výraz, tá na jednej strane nemiestna irónia, to také sebatrýznenie, sebautláčanie, až naozaj sebabičovanie, dokonca aj profesor Kusý už vám bol dobrý v tejto chvíli na to, aby ste argumentovali neargumentovateľné. Naozaj, však po obsahovej stránke sa bavme o hocičom, len tú formu sebatrýznenia, prosím vás pekne, toto naozaj dajte preč, lebo je to falošné. Prečo používate tie silné výrazy - cenzúra, štátna cenzúra, rozpor s ústavou? Načo proste rozpor s ústavou? Veď o tomto predsa rozhoduje Ústavný súd, nie vy. Prečo tie silné výrazy? Naozaj, keď niekto chce rozumieť a druhý mu to chce umožniť, vy to nazývate cenzúrou.

No a skutočne už ten príklad s hrobmi bol naozaj šialene pritiahnutý za vlasy, hovorím, šialene a myslím si, že okrem toho, že mal uraziť alebo urazil predkladateľa, ani nemal iné ambície, lebo bol naozaj úplne absurdný.

Hovorili ste o nemocniciach. Pani poslankyňa, tam si to už dávno život rieši sám, našťastie, a nie vždy k spokojnosti pacientov preto, lebo lekári, ktorí nevedia po maďarsky, sa naozaj snažia tú maďarčinu lámať. Viem, o čom hovorím, lebo mám absolútne informácie z Podunajských Biskupíc. Mohol by som vám povedať tisíc príkladov. Ale zrejme to chcete. Tak asi áno, ale život, pani poslankyňa, ide, chvalabohu, úplne iným smerom, ako ste to vy načrtli.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Ján Podmanický, pripraví sa Štefan Zelník.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Biró, veľmi hrubo a urážlivo zasahujete do diskusie o novele zákona o štátnom jazyku. Už v prvom čítaní ste dokázali neuveriteľnú vec, že ste napadli ústavné ustanovenie o tom, že v Slovenskej republike je štátnym jazykom slovenský jazyk a pokúšali ste sa ho dehonestovať a zmeniť len na nejaký úradný jazyk, hoci ústava veľmi jasne hovorí a, pani poslankyňa, vy ste poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, tak by ste mali rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, základný zákon štátu.

Pani poslankyňa, ja stále nechápem a prosím vás, tak povedzte, akým spôsobom, konkrétnym, sa zhorší stav národnostných práv v Slovenskej republike? Povedzte jediný prípad, ako sa týmto zákonom zhorší vaša pozícia, vaša situácia? Vari je zhoršenie situácie maďarskej menšiny v Slovenskej republike to, že, povedzme, na pamätníkoch bude musieť byť popri maďarčine aj slovenský text? To je zhoršenie? Veď to je len rozšírenie možností, aby, povedzme, pamätníky a označovanie pamätníkov bolo zrozumiteľné aj pre tých, ktorí maďarčinu neovládajú. Vy, pani poslankyňa, úmyselne bránite tomu, aby slovenský jazyk bol dorozumievací prostriedok na území Slovenskej republiky.

Pani poslankyňa, komplex slovensko-maďarských vzťahov pozostáva zo stoviek vzájomných alebo čiastkových vzťahov, z ktorých máme navzájom vysporiadaných možno 98 %, o 2 % vedieme diskusiu a vy tu vytvárate hystériu, ako keby vaša pozícia bola najhoršia na svete a pritom možno Slováci v Maďarsku vám aj tíško závidia. Pani poslankyňa, vyzývam vás, urobte všetko pre to, aby vaši maďarskí krajania v Maďarskej republike urobili aspoň polovicu z toho, čo urobila Slovenská republika pre vás.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefan Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Pani kolegyňa, hovorili ste, že nie je zabezpečené vysielanie v reči národnostných menšín. Pani kolegyňa, Bratislava je hlavné mesto a je tu viac ako 90 % slovenského obyvateľstva a keď prídem na ubytovňu Národnej rady a zapnem si rádio, len s veľkými problémami môžem naladiť slovenskú stanicu. A je to asi pomer 2 slovenské stanice k 5 maďarským. Prosím vás, ak o takomto niečom informujete zahraničie, tak potom vyložene klamete. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými vystúpili všetci prihlásení poslanci. S reakciou na faktické - pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Budem reagovať asi veľmi krátko, lebo pravdepodobne ste ma nepočúvali pozorne, alebo ste ma nepochopili, alebo ešte podľa reakcií môžem usúdiť, že tí, ktorí sa vyjadrili, nečítali návrh vládneho, teda vládny návrh zákona. Ja som totiž hovorila o tom, že slovenský jazyk nie je v ohrození. Že netreba sa oháňať a chrániť ho chartou. Charta regionálnych a menšinových jazykov je spravená preto, aby sa chránili menšinové jazyky. Ja som hovorila o tom, že slovenský jazyk treba chrániť ako kultúrnu hodnotu a vyslovila som obavu, že tento zákon to nenaplní. A nakoľko sa nás dotýka, vyslovila som naše pocity, to, že týmto zákonom kategorizujete občanov. Že sú jedni štátotvorní a sú tí druhí, ktorí musia byť vždy a v každom prípade len druhí aj svojím jazykom. Hovorila som o tom, že tento zákon nie je o efektívnej rovnosti všetkých občanov. Charta hovorí o viacjazyčnosti. A citovala som vám všetky odporúčania, ktoré dnes ležia na stole vlády. A tie odporúčania dávajú mne za pravdu, aj keď niektorí ste sa urazili.

Pani Zdenke Kramplovej len toľko, že je veľmi smutné, že nad jazyky vlastných občanov slovenského štátu nadraďujete a používate anglický jazyk. Bola by cesta k nám bližšia, keby sme si vzájomne rozumeli a nebola by to pre vás urážka. (Vystúpenie prerušené časomierou.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

O slovo požiadal navrhovateľ, pán minister Marek Maďarič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Do rozpravy sa ďalej pripraví Rafael Rafaj.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, rokujeme o zákone o štátnom jazyku. Nerokujeme o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. To chcem povedať predovšetkým možno nezainteresovaným poslucháčom a divákom, pretože mohli nadobudnúť tento dojem.

Veľmi ťažko sa reaguje na veľa zavádzajúcich a niektorých až absurdných tvrdení pani poslankyne Biró. Na pozmeňujúce návrhy, ktoré dala, budem reagovať vo svojom záverečnom vystúpení. Apelovala na odborný dialóg pri prijímaní tohto zákona. Ten odborný dialóg som viedol od začiatku. Dôkazom je aj to, že som akceptoval alebo prijal pozmeňujúce návrhy, pripomienky, ktoré formulovala verejnosť. Takisto aj niektoré návrhy, ktoré formulovali poslanci za SMK v gestorskom výbore. A viedol som aj politický dialóg na túto tému. Nikdy som sa nesnažil tento zákon spolitizovať a vždy mi išlo o to, aby sa dosiahol ten základný cieľ, ktorý som tu aj spomínal, aby tento zákon zabezpečil všetkým občanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej sfére mali dostupné všetky informácie, ktoré potrebujú v štátnom jazyku. A popri tom, zákon rozširuje oblasti používania jazykov národnostných menšín. A keďže vystúpenie pani poslankyne bolo práve o tomto, a naozaj sa ťažko vyvracajú niektoré zavádzajúce reči, inak najabsurdnejšiu povedal v nejakom médiu odídenec z SMK pán Bugár, že Záhoráci budú dokonca pokutovaní za to, že budú hovoriť po záhorácky.

Tak ja si dovolím teraz prečítať a bol by som veľmi rád, aby ste to pozorne počúvali, najmä poslanci SMK, aké pribudnú schválením tohto zákona nové zákonné možnosti pre menšinové jazyky. Ešte dovoľte jednu poznámku. V Rade pre menšiny všetci zástupcovia národnostných menšín pozitívne prijali tento návrh s výnimkou predstaviteľa maďarskej národnostnej menšiny.

1. § 4 ods. 3: Zavádza sa dvojjazyčnosť pri vedení ďalšej dokumentácie v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, t. j. ďalšia dokumentácia sa bude viesť aj v menšinovom jazyku. Doteraz? Dvojjazyčne sa mohli viesť iba tie dokumenty, ktoré tvorili súčasť pedagogickej dokumentácie. Prešiel pozmeňujúci návrh schválený v gestorskom výbore.

2. § 5 ods. 1 písm. b): V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa umožňuje vysielať iba v jazykoch národnostných menšín bez povinnosti zabezpečiť znenie v štátnom jazyku, vrátane živého vysielania bez simultánneho tlmočenia. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu v regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní, ak bola uvedená v menšinovom jazyku, aj v štátnom jazyku. Takisto prešiel pozmeňujúci návrh v gestorskom výbore.

3. § 5 ods. 1 písm. a) a písm. j): Zavedením jednotného režimu pre televízne vysielanie sa umožnilo využitie titulkov aj v regionálnom a lokálnom televíznom vysielaní, ako aj živé televízne vysielanie a živé celoštátne rozhlasové vysielanie so simultánnym prekladom. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú televíznu reláciu v regionálnom a lokálnom vysielaní aj v štátnom jazyku bez možnosti použitia titulkov. Živé vysielanie zákon neumožňoval. Je to vo vládnom návrhu zákona.

4. § 5 ods. 2: Zrušila sa povinnosť slovenského dabingu pri audiovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielaných v rámci televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín. Doteraz platila povinnosť slovenského dabingu pre všetky takéto diela. Je to vo vládnom návrhu zákona. (Je to asi veľmi zábavné, však, páni poslanci?)

5. § 5 ods. 5: Umožňuje sa pôvodné vydávanie príležitostných kultúrnych tlačovín v menšinových jazykoch, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku. Doteraz sa mohli vydávať tieto tlačoviny len v štátnom jazyku a znenie v menšinovom jazyku mohlo byť len prekladom zo štátneho jazyka. Pozmeňujúci návrh prešiel v gestorskom výbore.

6. § 5 ods. 6: Kultúrne podujatia národnostných menšín sa môžu uvádzať najskôr v menšinovom jazyku, až potom môže nasledovať ich uvedenie v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť uviesť kultúrne podujatie národnostných menšín najprv v štátnom jazyku. Je to vo vládnom návrhu zákona.

7. § 5 ods. 7 a § 8 ods. 6: Umožňuje sa pôvodná tvorba textov na pamätníkoch, nápisoch a oznamoch určených pre verejnosť v jazykoch národnostných menšín, ak je zabezpečené aj znenie v štátnom jazyku, t. j. nevyžaduje sa, aby text v menšinovom jazyku bol prekladom pôvodného textu v štátnom jazyku. Doteraz tieto texty mohli vznikať len v štátnom jazyku a inojazyčný text musel byť prekladom zo štátneho jazyka. Pozmeňujúci návrh prešiel v gestorskom výbore.

8. § 8 ods. 2 a 3: Umožňuje sa vyhotovovať písomné právne úkony, finančnú a technickú dokumentáciu a ďalšie dokumenty uvedené v ods. 3 aj v menšinovom jazyku. Znenie je tam v inom jazyku. Je to vo vládnom návrhu zákona.

9. § 8 ods. 4: Umožnila sa komunikácia pacientov a klientov v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v ich menšinovom jazyku v obciach, kde žijú príslušníci menšín. Doteraz mohli pacienti komunikovať v menšinovom jazyku len vtedy, ak neovládali štátny jazyk. Je to vo vládnom návrhu zákona.

Okrem toho, dámy a páni, sa prepojením so zákonom o používaní národnostných menšín dosiahlo, že nijaké ustanovenie zákona o štátnom jazyku sa nemôže dostať do rozporu s ustanovením zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čím sa jednoznačne garantuje rešpektovanie používania jazykov menšín v úradnom styku v celom zákonnom rozsahu tak, ako je upravené v zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Toto je moja odpoveď na demagógiu, ktorú tu šírila pani poslankyňa Biró.

Ďakujem. (Potlesk).

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami chcú reagovať pán predseda klubu Gyula Bárdos, pán poslanec Ján Senko, Ľudmila Mušková a pani predsedníčka výboru Ágnes Biró. Všetci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán predseda klubu Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vy nehovoríte pravdu. Vy zavádzate. Stále hovoríte a od začiatku tvrdíte, že tento návrh zákona sa netýka používania menšinových jazykov. Pozrite sa na návrh alebo na návrhy, ktoré podal pán kolega Senko, či náhodou tam nie sú vety, ktoré hovoria o používaní menšinových jazykov. Aj teraz, o čom ste vy hovorili, takisto ste sa zmienili o tom, že sa to týka aj používania menšinových jazykov. Takže nie je to pravda, že tento návrh zákona sa týka používania štátneho jazyka a netýka sa používania menšinových jazykov. Absolútne to nie je pravda, je to zavádzajúce, čo hovoríte. Ja som sa vás opýtal aj vo výbore, aj teraz v rámci pléna využijem túto možnosť, že ste vystúpili v rozprave, je možné na vás reagovať. Pán minister, kedy pripravíte návrh zákona, ktorý umožní rozšíriť používanie menšinových jazykov? Kedy nastúpite na trend, ktorý udáva Rada Európy? Trend, ktorý sa všade používa, ale u nás ideme iným smerom, lebo SMER sa rozhodol tak, že sprava sa chce nejakým spôsobom dostať pred Slovenskú národnú stranu. Teda ľavicová strana sprava chce predbiehať Slovenskú národnú stranu. Pán minister, to sú otázky, na ktoré ste jednoducho nedali odpoveď. Takisto, keď hovoríte o tom, že vám ide o čistotu jazyka, my to maximálne podporujeme. My maximálne podporujeme, aby čistota štátneho jazyka bola aj naďalej, aby sa robili opatrenia, ale nie na úkor používania menšinových jazykov. Pán minister, to je ten problém. A preto som sa tu pýtal, či náhodou nechcete súbežne riešiť tento problém, že chránite čistotu slovenského jazyka. Maximálne to podporujeme, ale hneď súbežne dať návrh na rozšírenie používania menšinových jazykov napríklad z 20 % na 10 %? To by bol dobrý s... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Ľudmila Mušková.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, pani poslankyňa veľmi dobre vie, čo vo výbore prešlo. Bola pri tom. Veď za uvedené pozmeňujúce návrhy hlasovala. Teraz ich dáva tu opäť. O čom to je? Ale ona podľa všetkého z nejakého poverenia moci strany musela vystúpiť tak, ako vystúpila. Zámerne, akože v duchu tolerancie a vzájomného pochopenia. Čo keby sme navrhli všetky tie ústretové veci, ktoré sme do zákona dostali, zrušiť? Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Pripraví sa pani predsedníčka výboru Ágnes Biró.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister reagoval na vystúpenie pani poslankyne Biró, ktorá povedala, že slovenský jazyk nie je v ohrození. Ale ja si dovolím povedať, že v ohrození sú ľudia, ktorí žijú v prostredí na juhu Slovenska a ovládajú iba slovenský jazyk. Poviem iba jeden príklad. Ak žijú ľudia, Slováci v obci, kde sa oznámi, v miestnom rozhlase vyhlasujú iba v maďarčine - a tak sa to, bohužiaľ, veľakrát deje -, tak napríklad pri hlásení o vypnutí vody majú títo občania pokazené potraviny v chladničkách. (Hlasy z pléna.) Ak je to pri vypnutí elektriny, tak majú pokazené chladničky. Ak je vypnutá voda, tak majú proste nedostatok vody, pretože si nemohli dostatok vody zobrať do zásoby. Sú to maličkosti a možno sa vám to zdá smiešne, pani poslankyňa, ale tým ľuďom, ktorí žijú, smiešne to nie je a títo ľudia sú izolovaní vo svojom prostredí, kde žijú iba vďaka tomu, že nerozumejú na Slovensku v menšinovom jazyku, pretože v štátnom jazyku nie je informácia vysielaná. Takže skutočne, tento jazykový zákon je iba o porozumení a dorozumení sa, pretože nie je možné, ako to už povedala pani poslankyňa Kramplová, aby človek, ktorý ide na juh Slovenska, musel hľadať iné jazyky na to, aby sa dorozumel s občanmi, ktorí žijú na tomto území. Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani predsedníčka výboru Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Pán minister, ja som sa vyjadrovala k vládnemu návrhu zákona. Viem veľmi dobre, aké pozmeňujúce návrhy prešli výborom. Už tie pozmeňujúce návrhy vítam a vítam aj to, že vy ste si ich osvojili a hovorili ste o nich, tak vrelo dúfam, že budú prijaté. Ale som chcela poukázať na to, že toto veľké gesto je len na polceste. Totiž len v jednom prípade ste odstúpili od poradia jazykov alebo veľkosti písma. Ja si myslím, že kľudne by sme to mohli spraviť aj v ostatných veciach. Naša reakcia, naše obavy preto sú také výrazné a možnože sú nepochopené z vašej strany, lebo zákon upravuje práve tú najcitlivejšiu oblasť, oblasť kultúry, ktorá sa naozaj najviac dotýka identity našich členov.

Ešte by som chcela povedať toľko, že vy ste sa viackrát vyjadrili a odvolávali na to, že v Rade vlády všetky menšiny okrem maďarskej národnostnej menšiny súhlasili s návrhom zákona. Ja som si vytiahla zápisnicu a chcem vám povedať, že nie je to pravda. Aj ostatné menšiny vyslovili svoje obavy, konkrétne Zväz Rusov a splnomocnenkyňa vlády pre rómsku komunitu, že tento návrh sa dotkne citlivo, vládny návrh sa dotkne citlivo a veľmi negatívne aj používania ich jazykov. Ja tu tú zápisnicu mám. Takže toľko som chcela k tomu pridať.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami vystúpili všetky poslankyne a poslanci, ktorí sa prihlásili. Pán minister nereaguje.

Takže vystúpi v rozprave ďalší rečník poverený za poslanecký klub a to predseda klubu Slovenskej národnej strany pán Rafael Rafaj.

Nech sa páči, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany k predmetnému návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Predovšetkým by som chcel povedať, keby bolo na Slovenskej národnej strane, tak stačili by v zákone prvé dva paragrafy. Všetko ostatné je zbytočné. § 1, ako je uvedené, štátnym jazykom je slovenský jazyk. § 2 - štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Všetko ostatné je zbytočné. Je to politikum. Ak niekto pochopí, čo je v prvých dvoch paragrafoch, nemusí sa rozčuľovať ani Strana maďarskej koalície, pravdepodobne ani opozícia a nikto iný.

Bohužiaľ, prvá poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, udala ako dirigent falošný tón, falošný tón tejto diskusie a snaží sa posunúť diskusiu nie o európskych trendoch, štandardoch ochrany a úpravy v používaní integrujúcich štátnych alebo úradných jazykoch, pretože celý svet sa integruje nielen navzájom, ale aj v rámci svojich národných území. Je mi ľúto, že dochádza rovnako k posunom výkladu medzinárodných dokumentov, ktoré majú buď relevantný alebo len odporúčajúci charakter, napríklad spomínanej charty, kde sa jednoznačne hovorí, že používanie iných jazykov okrem oficiálnych, v našom prípade štátneho, sa nesmie diať na úkor jazyka štátneho.

Je mi ľúto, ale aj to, čo povedal pán minister pred chvíľou a vysvetľoval pozmeňujúce návrhy, ktoré, bohužiaľ, prešli do spoločnej správy nášho výboru, znamená porušenie tohto, znamená nielen ústupok, ale aj istú výnimku nepotrebnosti buď používania alebo osvojenia si štátneho jazyka, keďže štátny jazyk by mal nasledovať, povedzme, až na druhom mieste. Dokonca sme tu počuli, že na čo rovnakou veľkosťou písma a podobné odstavovanie štátneho jazyka na vedľajšiu koľaj. S tým rozhodne, kategoricky nemôžem súhlasiť, pretože by išlo o porušenie spomínaného odseku 2 § 1 - štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Pravdepodobne, ak by prešiel tento pozmeňujúci návrh, bolo by to v kolízii s ústavnosťou a norma by musela ísť na Ústavný súd.

Je úplne štandardné, že až na malú výnimku z roku 2007 po desiatich rokoch spoločenskej praxe táto snemovňa opäť otvára zákon o štátnom jazyku. Ako vyspelá demokracia, aj Slovenská republika nepochybne má svoju jazykovú politiku a krédom tejto politiky alebo istým programovým dokumentom je dokument, ktorý sa schválil v roku 2001 s názvom Koncepcia ochrany štátneho jazyka v praxi. Takže štát má právo dohľadu, výkladu aj kontroly v rámci jazykovej politiky.

Štátny jazyk je nepochybne tým najdôležitejším integrujúcim jazykom. Už na začiatku pán minister citoval zo švédskej praxe, kde sa jednoznačne zdôrazňuje a hovorí o švédčine ako o hlavnom jazyku, ostatné sú vedľajšie. Takže, pokiaľ niekto uvažuje v kontexte, na čo štátny jazyk, vraj je potrebná bilingválnosť alebo viacjazyčnosť, pravdepodobne by chcel meniť aj fyzikálne zákony. Napadla mi gravitácia Zeme a gravitácia Mesiaca a teraz príde niekto z menšinového Mesiaca a on povie, že on sa nebude podriaďovať gravitácii Zeme, pretože on má vlastné zákony v tejto slnečnej sústave. No asi by tu bolo veľa karambolov, keby si každý jazdil po vlastnej dráhe. Čiže základom spoločnosti je vždy poriadok, je vždy priorita, ale je súčasne aj súhra a tá v právnom poriadku Slovenskej republiky je, pretože máme prijatý aj zákon o používaní jazykov menšín.

Chcel by som zdôrazniť, že toľko citovaná charta nekoncipuje vzťah medzi štátnymi jazykmi a regionálnymi alebo menšinovými jazykmi v oblasti kompetencií, alebo tam, kde dochádza k vzájomnému antagonizmu. Predstavuje interkultúrny a multilingválny prístup, v ktorom má každá kategória jazykov svoje správne miesto. My dnes hovoríme o tom najdôležitejšom, integrujúcom jazyku, ktorým je štátny jazyk Slovenskej republiky a ním je slovenčina.

Ak sa tu zdôrazňovalo, či je slovenčina v ohrození, rovnako môžem položiť otázku, ktorý menšinový jazyk na území Slovenskej republiky je v ohrození alebo má kategóriu takzvaných vymierajúcich jazykov? Podľa mňa ani jeden. Chcem tiež zdôrazniť, že nález Ústavného súdu z 18. 10. 2005 odmietol takzvanú pozitívnu diskrimináciu s tým, že ak je v právnom predpise zakotvené odlišné zaobchádzanie s odlišnými jednotlivcami, musí existovať legitímny dôvod pre takúto diskrimináciu. Nevidím dôvod, aby boli udeľované výnimky v používaní slovenčiny ako štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky tak, že by muselo dôjsť k jeho obmedzeniu, k obmedzeniu používania alebo k zmene priority tak, ako o tom hovorí § 1 ods. 2.

Chcem tiež povedať, že ochrana štátneho jazyka je konformná aj z pohľadu medzinárodných dokumentov a je legitímnym dôvodom na zásah do slobody prejavu a dokonca práva na súkromie. Štát podľa odporúčaní OBSE, myslím tým odporúčanie z Oslo, môže vyžadovať, aby sa štátny jazyk používal v tých sektoroch ekonomickej aktivity, ktoré sa dotýkajú práv ostatných alebo vyžadujú výmenu a komunikáciu s verejnými orgánmi. Podstatné pre nás je, že je garantované špecifické postavenie štátneho jazyka a že medzinárodnoprávne dokumenty takéto výnimočné postavenie aj rešpektujú a dokonca aj riešia jeho prednostné používanie. Väčšinou je to ponechané v kompetencii jednotlivých štátov.

Čiže táto novela štátneho jazyka, o používaní štátneho jazyka vlastne upravuje jednotný dorozumievací prostriedok aj v tej sfére, ktorú obsahuje každá právna norma a to je dohľad a súčasne aj rešpekt alebo vynutiteľnosť právnej normy. Aby sme nezostali osamotení v diskusii, v Bulharsku je učenie sa bulharského jazyka a jeho používanie právom, ale aj povinnosťou bulharského občana. My tu vôbec nehovoríme o nejakých povinnostiach. To je zvláštne. A tam, kde bola povinnosť, tak ju, povinnosť v rovine všeobecnej znižujeme len na úroveň adresnú, kde je úplne logické, že v Ozbrojených silách Slovenskej republiky alebo zložkách musí byť komunikačný jazyk Slovenskej republiky ako štátny jazyk. Neviem si predstaviť, že by niekto na povel odpovedal "nemtudom".

Ďalej, Rakúsko v ústave v článku 8 - nemecký jazyk je bez ohľadu na zákonné práva jazykových menšín štátnym jazykom republiky. Oficiálnym jazykom v Rumunsku je podľa článku 13 rumunský jazyk. A mohli by sme takýmto spôsobom citovať ďalšie a ďalšie citácie z ústav alebo z konkrétnych ustanovení zákonov štátov Európskej únie alebo iných štátov, kde rovnako ako na Slovensku je v ich právnom poriadku prijatá norma, ktorá upravuje používanie štátneho jazyka.

Pokiaľ vystupujem za klub Slovenskej národnej strany a pokiaľ sme už počuli v tejto sále, že z jazyka sa robí údajne politikum, no tak si potom nalejme čisté víno, kto toto politikum robí. Kto poslal v mene svojej strany list alebo istý apel na štátne organizácie alebo inštitúcie a definoval, citujem, "požiadavky politického charakteru v súvislosti s prijímaním tejto normy"? Mám informáciu, že to bola len jedna politická strana, ktorá je v tomto parlamente a jej predseda sa volá Pál Csáky. Akým právom si dovoľuje strana FIDESZ rovnakým spôsobom zasahovať do noriem, ktoré prijímame v tomto parlamente cez rôzne diplomatické nóty a vydaný takzvaný position paper FIDESZ-u? Dúfam, že úpravy, ktoré sčasti prešli v gesčnom výbore, nie sú reakciou na tieto politické požiadavky a hrubý politický nátlak.

Preto mi dovoľte, aby som predniesol tri pozmeňujúce návrhy k danému zákonu. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný s označením pod č. 1. V článku I bod 1, citujem: "V § 9a ods. 1 sa za slovami "ani po" vypúšťajú slová, citujem, "jeho opakovanom".".

Odôvodnenie. Ide o pôvodne uplatňovaný princíp zákona. Nie je totiž obvyklé v slovenskom právnom poriadku, aby pokuta bola ukladaná až následne po viacerých písomných upozorneniach a novom ďalšom určení lehoty na odstránenie protiprávneho stavu. Znamená to, že prvá lehota k odstráneniu by bola iba symbolická a teda právne irelevantná a neprispeli by sme takouto úpravou k rešpektu právnej normy. Okrem toho by tiež znamenal neúmerné, až neúnosné odďaľovanie odstránenia a nápravy protiprávneho stavu, čo by bolo dokonca priamo ustanovené zákonom a nebolo by v súlade s legislatívnymi pravidlami, ktoré sa uplatňujú v tejto rokovacej sále.

2. V § 9a sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie, citujem: "(3) Ministerstvo uloží ďalšiu pokutu vo výške 2 % z pokuty uloženej v ods. 2 za každý deň omeškania od uplynutia lehoty určenej rozhodnutím ministerstva až do odstránenia protiprávneho stavu alebo výkonu rozhodnutia." Koniec citácie. Pričom ods. 3 - 5 sa prečíslujú na 4 - 6."

Ak dovolíte odôvodním tento návrh, ktorý rieši situáciu, kedy sa obchádza súlad s týmto zákonom, by totiž neodstránil v lehote určenej ani v opakovanom rozhodnutí ministerstva nápravu daného stavu. Čiže ide o klasický nástroj vynutiteľnosti práva.

Ďalším pozmeňujúcim návrhom označeným a rozdaným vo vašich laviciach, vážení kolegovia, je s označením 2, ak dovolíte prečítam: "V čl. I bod 1 13. bod znie: "V § 4 ods. 3 znie, citujem: "(3) Celá pedagogická dokumentácia, ďalšia dokumentácia v školách a v školských zariadeniach sa vedie v štátnom jazyku. V školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín (odkaz na 8a) sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny (odkaz 8b). V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín (opäť odkaz 8a) sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny."." Koniec citačnej úpravy.

Odôvodnenie. V tomto ustanovení sa dáva do súladu súčasný právny stav vedenia pedagogickej dokumentácie, ktorá sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku a v školách a v zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Zároveň sa týmto ustanoví, že v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne. Ide však o jednoznačne pregnantnejšiu úpravu, ktorá necháva postavenie, prioritné postavenie slovenského jazyka a povinnosti viesť túto dokumentáciu a súčasne umožňuje viesť túto dokumentáciu aj v jazykoch menšín.

Keďže tento môj novelizačný bod je v kolízii s bodom 3 spoločnej správy, poprosil by som pani spravodajkyňu, keby vyňala bod 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Druhým novelizačným bodom v návrhu 2 je úprava pôvodného bodu 14, ktorý znie, citujem: "V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia § 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov nahrádza citáciou § 12 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z." Koniec citačného bodu.

Odôvodnenie. V bode 2 ide o legislatívno-technické zosúladenie podľa súčasného právneho stavu.

Nakoniec, vážení kolegovia, ak dovolíte, uvediem pozmeňujúci návrh označený a rozdaný vo vašich laviciach pod číslom 3. Má celkovo 5 zmien, takže budem prechádzať postupne od č. 1 až po č. 5.

1. Za 2. bod sa vkladá nový 3. bod, ktorý znie: "3. V § 2 sa dopĺňa nový odsek 1, ktorý znie, citujem: "(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona"."

Predmetný paragraf síce obsahuje formuláciu o ochrane štátneho jazyka, ale v ďalšej doterajšej textácii nie je praktická úprava, ani zmienka o ochrane štátneho jazyka. To je obrovský paradox oproti situácii, kde sa zdôrazňuje neustále ochrana jazykov menšín a etnických skupín. My dnes rokujeme o štátnom jazyku a v podstate neriešime, či už deklaratívne, filozoficky, pozične, systémovo jeho ochranu. Takže by som vás rád poprosil, keďže aj tieto návrhy v tomto treťom pozmeňujúcom návrhu by som dal o nich hlasovať samostatne, o každom zvlášť, vás poprosím o podporu všetkých.

Chcem ešte zdôrazniť, že tento návrh je tiež v súlade, ako som povedal, s nadpisom paragrafu a už som aj citoval odporúčanie OBSE, podľa určení ktorej je možné vyžadovať, aby sa štátny jazyk používal v tých sektoroch ekonomickej aktivity, ktoré sa dotýkajú aj práv ostatných alebo vyžadujú výmenu a komunikáciu s verejnými orgánmi. Doterajšie odseky 1 - 3 sa týmto prečíslujú na odseky 2 - 4 a následné body sa potom primerane rovnako prečíslujú.

Druhý novelizačný bod. V doterajšom 4. bode v § 3 ods. 1 znie, citujem: "(1) Štátne orgány a orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom povinne používajú v úradnom styku štátny jazyk, kým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu (odkaz 5aa). Preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce v určenej pracovnej činnosti v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, v iných orgánoch verejnej správy, nimi zriadených právnických osobách a právnických osobách zriadených zákonom podľa odkazu 5 v príslušnom zákone."."

Odôvodnenie. Pôvodné znenie návrhu novely zákona s poukázaním na riešenie otázky ovládania štátneho jazyka v § 3 ods. 2 z pohľadu praxe v bežnom živote spoločnosti môže vyvolať zbytočné komplikácie k otázke výkladu povinnosti ovládať štátny jazyk v úradnom styku. (Hlasy z pléna.) Ďakujem, kolegovia, budem pokračovať. Štát je povinný zabezpečiť prostredníctvom svojich orgánov príkladný vzťah k ovládaniu a používaniu štátneho jazyka v úradnom styku, pričom predpokladom tejto úlohy je skutočnosť, že osoby v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v týchto orgánoch budú plynulo slovom aj písmom ovládať štátny jazyk.

Tretí navrhovaný bod zmeny. V doterajšom 17. bode § 5 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa text, citujem: "Text v inojazyčnom preklade sa vždy uvádza až v texte v štátnom jazyku". Koniec citácie.

Odôvodnenie. Navrhovaný text je potrebné z dôvodu jednoznačnosti v otázke postupnosti uvádzania textov v štátnom jazyku a inojazyčnom preklade spresniť. V praxi totiž môže mať pôvodné znenie ustanovenia rôzny výklad. Nadväzujem na tie priority a ustanovenia, o ktorých som hovoril už v predchádzajúcej časti. Chcem rovnako poprosiť pani spravodajkyňu, keďže podľa mňa je tento 3. bod, lebo sa prekrýva so 6. bodom spoločnej správy, rovnako vyňať 6. bod spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Štvrtá úprava. V doterajšom 18. bode § 6 ods. 1 sa za slová "v služobnom styku" vkladajú slová "povinne".

Odôvodnenie. Zmena sleduje legislatívno-technické spresnenie obsahu ustanovenie príslušného paragrafu vo vzťahu k ostatným ustanoveniam zákona.

Nakoniec piata zmena. Za doterajší 21. bod sa vkladá bod 22., ktorý znie: "V § 8 ods. 1 sa za slovo "potravín" vkladá čiarka a slová "a liečiv" sa nahrádzajú slovami, citujem "liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru."." Koniec citačnej úpravy. Nasledujúce body sa následne primerane prečíslujú.

Chcem uviesť na odôvodnenie, že napriek uvedenému príkladnému výpočtu výrobkov, pri ktorých je povinné použitie štátneho jazyka v návodoch na používanie, vyplynula táto úprava z praxe a to doplniť výpočet o dôležité výrobky a tovary, predovšetkým spotrebnej elektroniky, keďže vývoj ide dopredu a máme veľa sťažností práve na obchádzanie tohto segmentu podnikania v spotrebiteľských právach občanov Slovenskej republiky.

Ako som povedal, dal by som hlasovať o každom mojom bode zvlášť, aj vrátane jednotlivých bodov.

Na záver chcem vás poprosiť o podporu a racionálne pochopenie nevyhnutnosti prijať novelu zákona o štátnom jazyku v takej forme, aby sme sa za ňu nemuseli hanbiť a aby štátny jazyk Slovenskej republiky bol skutočne integrujúcim prvkom spoločnosti, ktorý spája, ktorý pomáha ku komunikácii, k vzájomnému chápaniu a aj k reprezentatívnej zložke suverénnej Slovenskej republiky.

Ďakujem.