P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Markovič, ja by som chcela len doplniť vaše vystúpenie o fakty z mojej praxe. Keď som nastúpila do praxe, tak bola lekárska služba prvej pomoci stomatologická do 6.00 hodiny večer. Potom sa predĺžila do 24.00 hodiny a potom sme slúžili v nočných službách. Nebudem sa k tomu vyjadrovať, lebo vy ste hovorili o percentách. Tie môžem len potvrdiť, pretože po polnoci naozaj prišli len veľmi zanedbaní ľudia, pretože bolesti nastupujú zhruba od 16.00 hodiny večer a kulminujú o 20.00 hodine večer. Čiže ten pacient, ktorý naozaj bude mať nepotlačiteľné bolesti, bude ošetrený do 24.00 hodiny. Úrazy a krvácania, samozrejme, bude prekrývať rýchla pohotovostná služba, ktorú si pacient tiež platí z daní, resp. zo zdravotného poistenia.

A ďalšia ešte poznámka k tomu, že neviem, prečo by sme strašili občanov. Občan je len neinformovaný, pretože rýchla lekárska služba ho dovezie v prípade ohrozenia života, v prípade nepotlačiteľných bolestí, krvácania ap. na ošetrenie určite rýchlejšie, ako by to stihol vlastným autom, a určite rýchlejšie, ako by to stihol autom, ktoré možno ani nemá po ruke z nejakých objektívnych príčin. Práve ste spomínali sociálne slabších a podobne. K tomu sa ani nebudem vyjadrovať.

Ďalšia vec. Pacient je prekrytý 24 hodín svojím všeobecným lekárom prvého kontaktu, ktorý je za to platený a veľmi dobre platený cez tzv. kapitáciu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Chcete reagovať, pán poslanec? Nie je tu pán poslanec Markovič? (Reakcia z pléna.) Je tu, prepáčte.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi v krátkosti. Ja sa nebránim riešeniu. Práve naopak, my sme na výbore pre zdravotníctvo ocenili, že ministerstvo prišlo s touto komplexnou správou a že sa táto diskusia otvorila. Len trošku prekvapivo prichádza táto poslanecká novela, ktorá práve sa drží tých odporúčaní, resp. je urobená v tom zmysle, ako to bolo aj postavené v správe ministerstva zdravotníctva. Ja tvrdím, že ministerstvo zdravotníctva jednoducho premrhalo šancu na seriózne komplexné riešenie tým, že prichádza táto poslanecká novela. Podľa mňa je dôležitý, a tu s vami nesúhlasím, práve záujem pacienta, človeka, ktorý je chorý a ktorý hľadá lekársku pomoc. A tento návrh mu štandard, ktorý doteraz bol, znižuje namiesto toho, aby ministerstvo prišlo s komplexným riešením nielen pre pacienta, ale aj pre lekárov a pre ostatných. Totiž tento návrh len v rámci systému, ktorý je, prerozdelí, resp. zmení isté vnútorné fungovanie. Ale v podstate ani pre celkový systém okrem toho, že pacientovi sa zníži štandard, to nič neprinesie.

A pokiaľ už tie záchranné služby tak dobre fungujú, pani poslankyňa Sániová, a naozaj nie je problém s tým, aby záchranka prišla, ja s vami súhlasím, tak sa pýtam, prečo potom bratislavská záchranná služba nakupuje 140 nových sanitiek, keď všetko tak dobre funguje, na čo nám treba ďalších 140 sanitiek za bezmála 900 mil. korún.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. No neviem, či to bude až také krátke, pretože mám niekoľko poznámok. A vzhľadom na to, čo už bolo povedané v rozprave, tak to možno budem troška komentovať. Ale mám k dispozícii petíciu od kolegov, ktorí nesúhlasia so skrátením pri tejto lekárskej službe. Ak medziiným v tej petícii hovoria, ak už to teda treba skrátiť, tak potom to treba skrátiť do 22.00 hodiny, aby sa potom mali aj ako dostať domov. Totiž sestrička z obce, ktorá je 15 km od miesta, kde vykonáva službu, sa ťažko asi dostane domov. A zostane tam niekde na gauči do rána a bude tam tak ako tak. U toho lekára to je to isté. Nie každý lekár býva za rohom, ako je ambulancia poskytnutá. Takže ten čas v petícii je do 22.00 hodiny. Možno to zoberiete ako podnet do druhého čítania, lebo predpokladám, že do druhého čítania sa to celé dostane. Ale zase na druhej strane si vôbec nemyslím, že by tento návrh zákona vyriešil problém s lekárskou službou prvej pomoci a s RZP-čkami.

Problémov je veľa, ale jeden zo základných problémov je ten, že si absolútne v našom systéme nevieme ustrážiť to, že RZP, rýchla zdravotná pomoc, je rýchlou zdravotnou pomocou pre pacientov, ktorí to skutočne nutne potrebujú. Ak sa zvážajú ľudia, ktorí dostanú hnačku a dvakrát sa povracajú a majú teplotu 37,2 a hovoria, že sú v kolapsovom stave do telefónu, a potom vybehnú sami na 4. poschodie bez toho, aby sme ich vrátili potom nazad, aby preplatili túto RZP-čku, pretože to bol neoprávnený výjazd, tak môžem povedať, že takýchto výjazdov máme veľa. S detskými pacientmi, som pediater, to je to isté. Akonáhle mamička zahlási, že má vygrcané, vyhnačkované decko s teplotou 37,4 - 38, ani jedna RZP-čka nepovie, že nepríde pre ňu. Všetkých RZP-čka dovezie a nejdú s ním k lekárovi na LSPP, idú rovno do nemocnice. Ale čo sa stane v nemocnici? V nemocniciach okrem veľkých fakultných nemocníc na priemernom oddelení slúži 5 - 6 lekárov koldokola. Na siedmich z deviatich oddelení sa nedodržuje Zákonník práce, pretože slúžia 24 hodín. Vypisujú si síce, že idú o 22.00 domov, ale zostávajú na oddelení do rána, pretože nemá tam kto slúžiť. Nebol by tam lekár, nebolo by to pokryté. Sedem z deviatich oddelení takto funguje dnes na Slovensku, lebo ináč by už nepokryli nemocničnú ústavnú pohotovostnú službu. A to ešte pritom prevádzkovatelia nemocníc tak šetria na nich, že môžu si vykázať 3 hodiny práce od 19.00 večer do 22.00 a po 22.00 sú platení za čakanie. A keď má výkon, tak si môže napísať polhodinu výkonu na to, že ošetril pacienta. To, že už nezaspí ďalšie dve hodiny od 3.00 do 5.00 alebo od 4.00 do 6.00, to už nemá nikde v plate zohľadnené. A je tam vedený ako v čakaní. A potom má na druhý deň ráno podávať normálny pracovný výkon. A my teraz týmto ľuďom chceme prihodiť ešte tých, ktorých predtým aspoň čiastočne ošetrovali v lekárskej službe prvej pomoci. Čiže varujem, že príde k takému stavu, v ktorom bola svojím spôsobom taká nekolegiálna, ale praktická lekárska vojna v mnohých špitáloch, v mnohých rajónoch, kde nemocniční lekári bojovali proti ambulantným, pretože ambulantní jeden čas nevykonávali služby, nebola LSPP. A s každým jedným dieťaťom, s prepáčením, ktorému stačilo do zadku strčiť rúrku, aby vyfučalo, tak prišli v noci na detské oddelenie, kde ten lekár bol povinný na druhý deň ráno pracovať ďalej. A my sa dostaneme do toho istého stavu, pretože noc má svoju moc a v noci všetko je dvakrát také veľké, dvakrát také boľavé. To je ako s deravým zubom v noci. Keď sa pozriete na dieru v zube, tak uvidíte, že má priemer pol milimetra, ale bolí vás to teda riadne. A v noci každá bolesť a všetko sa takto znásobuje. Takže aj to riešenie s pacientom, ktorý prichádza v noci, je na dlhšie, je to nie taká jednoduchá situácia. Preto si myslím, že tu treba zabezpečiť, aby lekárska služba prvej pomoci bola normálne reálne platená, aby lekári, revízni lekári neakceptovali absolútne všetko, pod čo sa podpíše RZP-čka. Či tam bol zdravotnícky pracovník na úrovni stredoškoláka alebo tam bol lekár, revízni lekári prakticky všetky výjazdy RZP-čkam akceptujú. Jedna RZP-čka stojí 700 000 korún, 23 000 eur dostane len za to, že funguje, aj keď stojí. A pridávame im ďalej. Ale nedbáme o to, aby bola využitá reálne, fakticky na to, na čo je potrebná. Možno by sme spočítali na prstoch jednej ruky, koľkokrát pacienta privezeného RZP-čkou za rok z oddelenia vrátili domov. Druhá vec, to sú tzv. tie centrálne príjmy, koľko tých centrálnych príjmov bude, kedy bude centrálny príjem v Trstenej, kedy bude centrálny príjem v Liptovskom Mikuláši, kedy bude centrálny príjem v Čadci a kto tam bude slúžiť, keď už dnes v Čadci nemá kto pracovať.

Ak niekto hovorí, že ako dobre sú platení obvodní lekári, nuž poviem, keby boli tak dobre platení obvodní lekári, tak sa o tie miesta trhajú, dneska nemá kto robiť vo Svidníku, v Bardejove, stačí si prečítať to, čo sa píše v Zdravotníckych novinách, kde sa ponúkajú voľné pracovné miesta. Je pravda, že praktický lekár zarobí viacej ako lekár v nemocnici. Ale je to dosť, keď mu po zaplatení všetkých nákladov v priemernej ambulancii zostane 40 000 korún, k práci a zodpovednosti, akú má? Je to určite dvojnásobok oproti tomu, čo má lekár, ktorý nastúpil do nemocnice. Ale je to dosť? Je to dosť na to, aby tam zostal, aby bol ochotný pracovať aj v noci? Vážení, takže problém je tu ešte niekde inde. Možno si niekto z vás všimol taký hodne dlhý článok v Zdravotníckych novinách z 11. 6. , kde hovorím, že zdravotníctvo je problém niekde inde. Základný problém je v tom, že nemôžeme ľuďom sľubovať nesmrteľnosť za štátne peniaze bez toho, aby si niečo zaplatili. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského majú pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja len chcem poďakovať za také praktické vystúpenie pánu kolegovi Slafkovskému, pretože je to lekár a v praxi vie, jednak čo obnáša služba LSPP, čo obnášajú služby záchrannej zdravotnej služby.

Trochu ma mrzí, pán kolega, že vaši kolegovia zdravotníci a lekári sa v tejto rozprave nevyjadrili, aby bolo možné uviesť svoje názory, ale ja by som rada možno prečítala len úplne jeden paragraf zákona o záchrannej zdravotnej službe, § 1, keď záchranná zdravotná služba, ktorá má po 24.00 hodine byť k dispozícii pacientom, ktorí by mohli byť len na LSPP, je poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe v stave, pri ktorom je bezprostredne ohrozený jej život alebo zdravie a osoba je odkázaná na poskytnutie pomoci. Myslím si, že v mnohých prípadoch nejde o to, a ešte snáď § 5, ktorý hovorí, a to som zvedavá, ako budeme posudzovať, keď vyštartuje záchranka k pacientovi, ktorý možno nepotreboval záchranku, keď zásahové stredisko je povinné, poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby je povinný zabezpečiť, aby výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby bol do jednej minúty od prijatia pokynu koordinačného strediska. My vieme, že v skutočných prípadoch to robia. A je to tak, ale opýtam sa: Bude to potrebné po tej 24.00 hodine k niektorým pacientom. A v tom istom čase, je to predpoklad, pani poslankyňa Sániová, je to len predpoklad, že sa to... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. K vystúpeniu pán poslanca Slafkovského chcel by som dodať, že riešenie, ktoré sa hľadá tuná touto novelou, vyplýva z určitých potrieb a sťažností, ktoré v predchádzajúcom období boli. Boli to hlavne sťažnosti lekárov, zdravotníckych pracovníkov na ich preťaženosť časovú, intelektuálnu a, dá sa povedať, zdravotnú. Takže vyplývali hlavne z tohto dôvodu. A vyplývali aj z toho dôvodu, že bola určitá disproporcia, dá sa povedať, medzi lekármi v rámci lekárskej služby prvej pomoci, ktorú obhospodarovali hlavne lekári všeobecného lekárstva a lôžkového stavu lekárov, pretože tam boli určité disharmónie. A v neposlednom rade, tak ako ste aj hovorili, aj tá finančná stránka a finančné ohodnotenie lekárov v službe, v lekárskej službe prvej pomoci nie je také, ako by sa v noci zaslúžilo. Zaiste toto, čo bolo predtým, je ten optimálny alebo, možno povedať, maximálny štandard. Takže ako to bude vnímané verejnosťou, aj keď je to zabezpečené zdravotnou rýchlou službou v noci, je otázne. Ale určité riešenie aj kvôli zdravotníckym pracovníkom muselo byť poskytnuté. A zdá sa, že toto je z tých riešení, ktoré boli k dispozícii, možnože najlepšie. Ak ukáže prax, môže sa to upraviť, môže sa to zmeniť, ale niečo aj so zaťaženosťou, preťaženosťou zdravotníckych pracovníkov bolo potrebné riešiť. A zaiste aj tá vyťaženosť po polnoci bola nižšia, takže poskytovala na toto priestor. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať MUDr. Slafkovskému za to, že jednoducho a technicky vysvetlil, čo by táto novela zákona priniesla. A chcem sa mu poďakovať aj za to, že sa zastal zdravotníckej obce, nielen lekárov, ale aj sestier, aj všeobecných lekárov, teda status všeobecného lekára je, hlavne keď je na dedine, na rozdiel od koaličnej poslankyne, ktorá povedala, že však všeobecní lekári zarábajú a majú nepretržite slúžiť.

Ale ja by som predkladateľovi dala jednu otázku. Prečo takúto dôležitú vec riešite poslaneckou novelou, prečo vládna koalícia a hlavne strana Smer nevyzvala svojho ministra, pána ministra Rašiho, aby túto problematiku vyriešila? No ja vám asi na to aj odpoviem, no asi je to preto, pretože, to už bolo povedané, po prvé, nebolo treba robiť medzirezortné pripomienkové konanie, ale to dôležitejšie je, samozrejme, vy robíte všetko pre ľud tejto krajiny, ale oveľa jednoduchšie je, keď vláda povie, že: "My nič, však prišla iniciatíva z poslaneckých lavíc a, samozrejme, nikto nemôže ničím protestovať, keď poslanci prichádzajú s takýmto zákonom." Takže vláda by mala túto dôležitú situáciu riešiť a nemala by to robiť poslaneckou novelou, keď to myslí so zdravotníctvom vážne a keď vie, aké vážne sú problémy v zdravotníctve. A okrem kozmetických úprav, treba povedať, že sa nič nedeje. A ja už počúvam tých ľudí, ktorých sa to bude týkať, že budú hovoriť o tom, že to Zajac je na vine, pretože im to budete tĺcť do hlavy. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Zhodneme sa všetci na tom tí, čo sme tu alebo čo trošku do toho vidíme, že ten systém, ktorý dnes je, nie je ten najlepší. A nie je dobrý, nemá kto a za čo slúžiť, je to také rozhárané, samozrejme, aj všeobecní lekári, súkromní lekári, štátni lekári, lekári VÚC. Táto novela však tento problém lekárskej pohotovostnej služby nerieši. Ona len tie problémy, ktoré sú, posúva. Presúva niečo na rýchlu zdravotnú pomoc, niečo na nemocnice. Ale systémovo nerieši nič. Posúva, ale nerieši problém.

A ja som to už povedal v predchádzajúcom vstupe, teraz to povedala kolegyňa Sárközy otázkou, prečo to nerieši Raši. Od čoho tu je minister zdravotníctva, keď má skĺbiť verejný sektor, štátne nemocnice, nemocnice VÚC, mestské nemocnice s privátnym sektorom všeobecných lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť. Kto to má robiť? Majú to byť poslanci? Ten postreh je veľmi presný. Týmto riešením, ktoré nejde v súlade s tým, čo pacienti chcú, ide proti pacientom, jednoducho keď sa zdvihne vlna odporu, vláda si umyje ruky, to nie my, to poslanci Národnej rady, nech sa páči. A vláda zostane a minister zostane ako úplná hviezda, ktorá sem-tam nakúpi nejaké stroje alebo 140 záchranných áut, bude strihať pásky a bude úplne v pohode pred ľuďmi. A pritom ten problém, ktorý tu je, má riešiť on. Od toho je ministrom. A ja by som neprenášal túto zodpovednosť na Národnú radu, na poslancov, ktorí to cítia, že je to problém. A tak to hoďte na Rašiho. Má aparát ľudí, štáb ľudí, nech rieši.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem za slová uznania. A vrátim sa len v krátkosti k tomu, čo hovoril kolega Halecký. No naozaj "nejsou lidi". Hovorí sa: "Dejte mi lidi, já to udělám." Ale na to treba peniažky. A pokiaľ bude niekto platiť za to, že príde večer na ošetrenie, 20 korún alebo zaplatí smiešne 2 eurá, tak z týchto peňazí nevytrhneme všeobecnú zdravotnú službu ani pediatrov, ani zubárov. A je to veľký problém a problémom to zostane. Ja sa ti, Jozef, divím, že sa chceš podpísať pod takúto novelu, lebo celá ústavno-lekárska obec prekľaje túto novelu a spolu s tým asi aj teba.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, chápem povinné jazdy opozície. A možnože keby sme tam boli my, robíme to isté. Treba jasne povedať, že na výbore keď to pomenoval pán poslanec Markovič aj pani poslankyňa Sabolová, došiel petičný výbor všeobecných lekárov a povedali, že nebudú slúžiť 32 až 34 hodín, veľmi dobre si na to pamätáte, za tak málo peňazí. Bola tam reč o Zákonníku práce, kde je teda povinná 8-hodinová prestávka v práci, že nebudú na druhý deň ambulovať a tak ďalej. Čo sa v tom čase stalo? Pani poslankyňa Sabolová ako obhajovateľ týchto myšlienok aj niektorí ďalší opoziční poslanci... (Hlas z pléna.) Však vám poslali aj list, aj ste žiadali, aby mohli prehovoriť. Takže títo poslanci vtedy boli zástancovia týchto lekárov, aby nemuseli pracovať 32 až 34 hodín. Vznikla potreba, a to pán poslanec Markovič povedal pravdu, a zaviazali sme ministerstvo zdravotníctva, aby vypracovalo štúdiu, štatistiku o LSPP. Keďže vznikla tam aj potreba urgentného riešenie LSPP, pretože nemá kto slúžiť, ale občanom treba LSPP poskytnúť, tak preto som sa podujal na túto úlohu, samozrejme, pán poslanec Slafkovský, po konzultácii s ministerstvom zdravotníctva riešiť jeden zo spôsobov, ktoré boli navrhované. Tak ako povedal pán poslanec Markovič, tak to bolo. Treba ale povedať, že teraz hovoríte, že občan nebude obslúžený, občana sa to týka. Chápem vašu rétoriku. Teraz je občan na prvom mieste. Keď ste podporili, páni poslanci, 6 Zajacových zákonov, ktoré drastickým spôsobom vstúpili do zdravotníctva, 95 % občanov, pre ktorých tieto zákony mali byť, ich odmietlo. Na sklonku vládnutia po vás hádzali biele plášte. A vy teraz hovoríte, že my sme tí zlí a vy ste tí najlepší, pán poslanec, že vy ste urobili z tohto zdravotníctva ja neviem hviezdu.

Otázka služieb. A potom sa vrátim k RZP, čo stále spomíname a pripomíname. Chcel by som vysvetliť, médiá zrejme nemajú záujem, ak by občania sledovali túto schôdzu, chcem že máme 3 druhy služby. Jedna služba je LSPP, ktorú, a to mi, dúfam, lekári dajú za pravdu, využíva asi 30 % obyvateľov. Druhá služba je tzv. chirurgická služba v istom regióne, kde chodia s úrazmi, bruchami. Taktiež ten, kto tomu rozumie, mi dá za pravdu, to je asi 30 %. A ďalej sú vo väčších nemocniciach centrálne príjmy a ústavné pohotovostné služby, kde sa zase zgrupujú so zhoršeným stavom tých internistických porážok, neurologických príznakov a tak ďalej. Čiže toto sú služby rozdelené asi u nás. Ak veríme tomu, a môžu byť aj malé odchýlky, pán poslanec, súhlasím, zrejme to spracovanie je také, aké je, ale teraz to zase vidno, ak teda lekári, zubári teraz neslúžia, no čia je to vina? Je naša? Však tieto zákony ste zaviedli vy. My ich teraz opravujeme. To je ten problém. No a teraz si zoberme, ja mám graf, a určite pán poslanec mi dá za pravdu, lebo tento graf bol v tej štúdii, tak terajšia dostupnosť LSPP je od 8 do 70 kilometrov, od 8 v Bratislave, teraz to nemám presne v pamäti, do 70 kilometrov niekde inde. Návštevnosť po 24.00 hodine LSPP, ale ak hovoríme o LSPP, hovoríme vždycky o zhoršenom zdravotnom stave, nie o akútnom ohrození pacienta, je od 2 do 8 %. To tam chceme tých lekárov držať od 24.00 na ďalší deň a ďalší deň v práci kvôli 8 alebo 2 alebo 3 % obyvateľov? Môžeme si odpovedať, že aj áno, ak áno, potom, páni, prečo je problém s LSPP, keď ste tie zákony zaviedli vy. Pokiaľ by boli dobré, žiaden problém, aj pani poslankyňa Sabolová, nie je. Však ste boli svedkami toho petičného výboru. A boli ste svedkami tých lekárov, ktorí tam prišli. Čiže my, samozrejme, môžeme pripustiť sa baviť, či to má byť do 2.00, do 24.00, do 4.00, do 6.00. To je pravda. Ak chceme byť populisti, tak môžeme povedať, že budú LSPP vykonávať aj 36 hodín, a nie 24. Ale myslíte, keď stále obhajujete, aj pán poslanec Janiš, lekárov, lekár je povinný robiť 32 hodín? Alebo potom môžeme urobiť ďalšiu vec, tak ako je to v iných krajinách sveta. Tam LSPP nie je, sú lekári, teda ktorí sú kapitolami tak ako u nás. Lekár sa tam stará o ľudí 365 krát 24 hodín. A oni sami si robia združenie už zadarmo, lebo majú kapitáciu, aby nemuseli každý deň byť v službe. Aj takéto riešenie by mohlo byť. No však ale je kapitovaný, má 45 zhruba korún alebo 48 za kapitáciu, teraz to neviem presne. Čiže aj toto riešenie by mohlo byť. Ale zdalo sa nám a mne sa osobne zdalo, keďže to bolo treba riešiť akútne, že o tomto riešení, samozrejme, možno diskutovať, polemizovať. Nikto nám ale nemôže uprieť snahu teda riešiť LSPP. V tomto parlamente je zvyk: "Keď nevieš, čo povedať, povedz, že to nie je systémové riešenie." By som sa opýtal pána poslanca Markoviča, čo teda by malo byť v rámci LSPP systémovým riešením. Ideme zriadiť LSPP, teda funguje, ale ideme to zriadiť na počet obyvateľov, geografickú dostupnosť. Rozširujeme možnosť slúženia lekárov v LSPP, že nemusia tam slúžiť len obvoďáci, čo bolo doteraz v zákone, ale aj internisti s aprobáciou internej medicíny, rozširujeme to. Tým nám vznikne menšia zaťaženosť lekárov. V čom je problém?

Teraz sa vrátim k RZP-čkam. Hovoríme, že keď budeme voziť RZP-čkou, to bude strašne drahé. Prosím vás, kto sprivatizoval RZP-čky, kto vytvoril body, kto zobral RZP-čky nemocniciam? Teraz hovorí pán poslanec Markovič, že ideme robiť výberové konanie na RZP. No, samozrejme, je to preto, lebo uplynula doba, tá, ktorú ste vy stanovili. A ste vydali na ne licencie. Keď ste brali RZP-čky nemocniciam, vtedy nikto nekričal? Napr. teraz budú nové výberové konania, vyhrá nemocnica x, dajme tomu, v Liptovskom Mikuláši na RZP, no však nech vyhrá, nech má také isté prostredie ako aj ten podnikateľ. Však tá nemocnica vie spravovať RZP-čky. Však ste vybrakovali, je tu pani docentka Sániová, tými vašimi rozhodnutiami ARO oddelenia a pomaly bola ohrozená starostlivosť v nemocniciach. Však, pán poslanec Slafkovský, dúfam, že aspoň v tomto mi dáš za pravdu, že to tak bolo, lebo si ťa vážim ako kolegu.

Čiže ja by som povedal asi toľko, nechcem skutočne zdržiavať, že ani jeden zákon nie je dokonalý. Možnože ani táto novela zákona nie je 100-percentne dokonalá, ale musíme uznať, že rieši niečo, čo je choré a čo riešiť musíme. Čiže bola moja úvaha, prečo som to chcel urobiť a prečo som vlastne do toho išiel.

Ešte sa vrátim k tej RZP-čke. V RZP-čke dostáva, poviem to v starých korunách, aby tomu každý rozumel, RLP 820 000 korún mesačne, či jazdia alebo nie, asi 530 000 korún mesačne dostáva RZP, to je tá bez toho lekára, či jazdia alebo nie, 22 korún, keď začnú jazdiť, dostáva za jeden kilometer odjazdeného času. No div sa svete, ja som urobil teraz RZP-čkovú aj RLP-čkovú vyťaženosť, je to 4 hodiny denne za 24 hodín, 4 až 6 hodín, pán poslanec Janiš. Ja som sa stotožnil, že vytvorili sa body RZP a sú fajn. (Hlasy z pléna.) Prosím? (Odpoveď z pléna.) No je to tak. Pán poslanec, ja mám 2 body v nemocnici, 4 až 6 hodín vyťaženosti. (Reakcia z pléna.)

Dobre, takže toto som sa pokúsil zodpovedať, čo nás k viedlo k tomuto zákonu, a chcel by som povedať k nejakému strašeniu občanov, že nebude sa kto mať o nich postarať, že to tu nebude dobré. Veď ja si myslím, že je to naopak. Starostlivosť bude lepšia, ak dostane pacient po polnoci bolesti pri srdci, bude okamžite ošetrený v nemocnici na centrálnych príjmoch a privezený tam, kam má byť privezený. A RZP-čka a RLP-čka či je to drahé alebo to je lacné, alebo je to akékoľvek, ona je na to, aby vozila pacientov a poskytovala starostlivosť pacientom, ktorí sú v ohrození života. A o to nám ide. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

Š. Zelník, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niekoľko rokov som slúžil v lekárskej službe prvej pomoci aj rýchlej zdravotnej pomoci. Takže o tom, o čom budem hovoriť, viem, lebo je to z praxe.

Nie je jednoduché zabezpečovať lekársku službu prvej pomoci v dnešnej dobe, pretože naozaj sa stáva, že čoraz častejšie je volaná buď RZP alebo lekárska služba prvej pomoci aj k prípadom, ku ktorým by vôbec nemusela byť volaná. O tom hovoril presne aj pán poslanec Slafkovský, že sme svedkami opakovaného doslova zneužívania či už rýchlej zdravotnej pomoci alebo normálnej lekárskej služby.

Tu treba povedať k neustálym takým nejakým krikom, že pozor, je tu občan a musí mať zabezpečenú 24-hodinovú službu. Áno, nikto ju nemení. Nepretržitá zdravotná starostlivosť zostane zachovaná. Ale ide o to, aby tu nešlo o kvantitu, ale o kvalitu.

Návrh zákona vychádza naozaj z odbornej analýzy po porade s poskytovateľmi lekárskej služby prvej pomoci. Veď na výbore sa tomu venovalo dostatok času.

Skutočnosť je naozaj taká, že aj ten lekár, ktorý slúži v lekárskej službe prvej pomoci, musí na druhý deň nastúpiť do práce. A pritom treba povedať, že po 24.00 hodine tá jeho vyťaženosť je minimálna. Mnohokrát sa stane, že pacient zavolá lekársku službu prvej pomoci len kvôli tomu, že mu došli lieky. Tu treba naozaj zvýšiť aj disciplinovanosť medzi samotnými obyvateľmi, pretože zneužíva sa princíp solidarity. Ak my chceme peniaze, ktoré do zdravotníctva prichádzajú, efektívne využiť, tak musíme si vstúpiť aj do svojich radov. Nie je predsa možné, aby bola volaná záchranka iba kvôli tomu, že niekoho poškrabe mačka alebo že niekto si zabudol dať predpísať lieky. Darmo zvýšime stanice či rýchlej zdravotnej pomoci alebo pohotovostných služieb, ak budú to niektorí nedisciplinovaní obyvatelia zneužívať. Mne sa stalo napr. to, že slúžil som v Turčianskych Tepliciach, volali ma do Rakše, pretože bola tam náhla mozgová príhoda u pacientky. Vchádzali sme do dediny a vtedy už boli vysielačky a volali ma, že na opačnom konci okresu je astmatický záchvat. A keď sme prišli do tej dedinky, bola tam babička, ktorá mala 75 rokov, ktorá už 15 rokov bola po mozgovej príhode. A na otázku, čo sa stalo, odpoveď príbuzných bola, že sa im zdalo, že sa s ňou niečo deje, že je iná ako včera. K astmatickému záchvatu sme nestihli prísť. Takže tu aj my musíme pôsobiť, poviem, výchovne na obyvateľstvo, že tá lekárska služba prvej pomoci, ale aj rýchla zdravotná pomoc je rezervovaná naozaj pre náhle vzniknuté ochorenia, pretože potom sa budeme veľmi čudovať, keď by sme aj zdvojnásobnili počet týchto staníc, že napriek tomu ten, ktorý ju bude potrebovať, tak pomoc od nej nedostane len práve kvôli tomu, že niekto si povie: "Načo by som ja išiel do ambulancie, veď ten doktor môže prísť za mnou."

Čiže ja si myslím, že zámer tej snahy kolegu vniesť poriadok medzi poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci je dobrý. A v druhom čítaní je čas na to, aby všetky návrhy, ktoré budú prednesené, alebo vylepšili ten zákon, alebo spravili ho tak, aby bol v súlade s tým, čo žiada lekárska obec, teda v súlade s tým, aby bol dodržiavaný aj Zákonník práce, a to, aby zdravotníci mali čas na svoj oddych, ale zároveň, aby i občan dostal lekársku službu prvej pomoci na úrovni, či to súvisí s technickým vybavením poskytovateľa a, samozrejme, aj s dostupnosťou a presunom z takejto pohotovostnej služby na špecializované pracovisko. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej, Pavla Freša a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1116, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1137.

Slovo dávam pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu s kolegami Frešom a Galbavým som predložila novelu Občianskeho zákonníka, ktorá je veľmi krátka, zrozumiteľná a vo svojej podstate veľmi jednoduchá.

Podstata návrhu spočíva v tom, aby zmluvy, ktoré sa týkajú verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu, boli účinné až ich zverejnením na internete. Prečo? Preto, pretože už niekoľkokrát sme svedkami toho, ako pri zmluvách, ktoré sa týkajú verejných, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu a sú nespochybniteľne podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniteľné podľa zákona a na vyžiadanie majú byť sprístupnené, nie je tomu tak. Občania aj poslanci sa musia domáhať, aby tieto zmluvy boli k dispozícii.

Tento zákon bude pôsobiť tak, že bude motivovať zmluvné strany, aby zmluva bola zverejnená, motivovať preto, pretože plniť na základe týchto zmlúv bude možné, až keď budú účinné, ergo až potom, keď budú riadne zverejnené, to znamená, najskôr zverejnenie zmluvy a potom plnenie. Myslím si, že je to legitímna požiadavka. Ide o zmluvy, ktoré sa týkajú verejných financií a nakladania s majetkom štátu. A preto ako občania, tak aj my všetci máme právo tieto zmluvy vidieť, aby sme videli, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá.

Právna úprava pamätá aj na to, ak by zmluva zverejnená nebola. V právnej úprave sa zavádza právna domnienka, ak nie je zmluva zverejnená do jedného mesiaca odo dňa jej podpisu, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Tým sa vytvorí tlak na účastníkov zmluvy, na to, aby zmluva bola naozaj zverejnená.

Týmto zákonom sa nijako nedotýka zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Tento zákon ale odkazuje na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Je naň napojený v tom zmysle, že povinnosť zverejniť zmluvy na internete, pokiaľ majú byť účinné, sa vzťahuje na všetky zmluvy, ktoré je povinná osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejniť.

Ako hovorím, ide o veľmi jednoduchý zákon, zákon, ktorý môže prispieť naozaj k transparentnosti nášho prostredia, k transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami, k transparentnosti nakladania s majetkom štátu.

A myslím, ak nám na tomto záleží, že by mal získať v tejto snemovni podporu, o túto podporu sa uchádzam aj spolu s kolegami. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru Mojmírovi Mamojkovi. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. júna 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pani Žitňanskej, pána Freša a pána Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto informáciu spravodajskú.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vyplýva z nej, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1137 z 1. júna 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v druhom čítaní do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.

Pani podpredsedníčka, to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil pán poslanec Mamojka, zároveň spravodajca, pán poslanec Frešo. Má ešte niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy? Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Mamojka. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne. Je taká intímna atmosféra, tak si trošku porozprávame, pretože je o čom, ale stručne, lebo však ešte bude druhé čítanie. Takže ide o to, že ja verím, že je úprimný úmysel pani poslankyne, hlavne čo sa týka transparentnosti a vôbec všetkého, čo navrhuje, s tým, že tu sa zase obmedzím tradične viac-menej na len právnu argumentáciu s tým, že chápem, úmysel je dobrý, ale minimálne niekoľko myšlienok.

Zmluva nadobúda účinnosť. Vieme, čo je účinnosť. Účinnosť je, keď je už zmluva žalovateľná, vymáhateľná, žalovateľné plnenie, s tým, že keď napr. účinnosť zmluvy je viazaná na rozhodnutie štátneho orgánu, je to moment relevantný, zachytiteľný v klasickej písomnej forme s tým, že zmluva nemá len ustanovenia o klasickom, obchodnom alebo inom tajomstve, lebo zmluva vždy je určitý intímny dokument, ktorý má aj nejaký ten konkurenčný charakter, aj keď v občianskoprávnych vzťahoch, samozrejme, o niečo menej ako v obchodnoprávnych. Ale predsa len si myslím, že je to neraz prejav súhlasnej vôle dvoch alebo viacerých subjektov, kde x intímnych častí, ktoré z titulu konkurenčného možno uverejňovať na internete ako celok, si myslím, môže byť diskutabilných, s tým, že ten moment vymáhateľnosti alebo účinnosti aj vplyvom toho, ja sa nehrám na počítačového experta, od toho som ďaleko, ale viem cez médiá, tlač, čo dokážu rôzni hackeri. A dokážu sa vlámať pomaly do softvéru Pentagónu. Takže obávam sa, že tu môže byť aj x vonkajších neovplyvniteľných vplyvov, ktoré môžu minimálne zneprehľadniť alebo výrazne spochybniť deň účinnosti zmluvy, pretože vieme, že zmluva keď je platná, uzavretá, účinná, ten relevantný moment je hlavne účinnosť.

Okrem toho si myslím, že tá snaha, opakujem, je dobrá, ale máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám. A mňa historici učili, že bolo x etáp v histórii nielen za Bacha a Metternicha, ktorí boli klasickí byrokrati aj v tom dobrom, aj v tom horšom. Ale keď sa niečo nie dosť rešpektuje, neznamená to, že to rešpektovanie sa posilní viacerými právnymi predpismi. Keď sa bude rešpektovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nepotrebujeme takýto zákon. A nemyslím si, že keď budú dva, že ten strach a tá preventívna chuť rešpektovať ich bude silnejšia, stačí možno zákon jeden. Je tu zákon o správe majetku štátu, ktorý tiež má x povinností vo vzťahu k štátnym organizáciám.

Takže ja sa domnievam, že ustálenie jednoznačné a nespochybniteľné dňa účinnosti uverejnením na internete vo väzbe na x okolností v jednoznačnej miere je diskutabilné. Zatiaľ stručne toľko. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mamojku nie sú, preto končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako jeden z predkladateľov by som chcel podporiť tento návrh novely zákona, nakoľko naozaj nejde o niečo, čo by bolo politické. Ale je to niečo, čo má v zásade uložiť istú povinnosť alebo motivovať k tomu, aby takto uzatvárané zmluvy, ktoré nakladajú s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami, boli automaticky prístupné verejnosti.

Ja by som sa obrátil na panie poslankyne a pánov poslancov s argumentáciou, ktorá by mohla byť zaujímavá pre nich ako pre zástupcov voličov. Táto novela samotná je na prospech určite voličom. Získajú väčšiu kontrolu nad tým, ako sa narába s ich prostriedkami, získajú istú takú preventívnu istotu, že tí, ktorí budú narábať s týmito prostriedkami, automaticky budú rátať s tým, že ich práca bude kontrolovateľná. A automaticky sa budú vyvarovávať situácií, v ktorých by sa spoliehali na to, že vzhľadom na nejaký neprehľadný byrokratický mechanizmus, ktorý popíšem i vo vystúpení neskôr, by sa mohli tejto verejnej kontrole vyhnúť. Určite pokiaľ by boli tieto ustanovenia zakotvené v zákone a táto povinnosť by bola dodržiavaná, by bola na prospech politikom. Politici sú ľudia, ktorí zastupujú občanov na rôznych úrovniach. A v zásade by im to umožňovalo kontrolovať iných politikov, či už z pozície koalície alebo opozície, ako robia istý druh výkonnej moci. Je to veľmi univerzálne, nehráme sa tu na žiadne slová. Týka sa to všetkých typov zmlúv. To znamená, či tu v parlamente by mohli ste vy ako kolegyne, kolegovia poslanci z koalície alebo opozície kontrolovať prakticky celú vládnu úroveň, tak to potom ide aj smerom nadol. Určite by to bolo na prospech, a v tomto prípade by som bol možno aj rád znova povedal, ani nie koalično-opozične, na prácu médií. Tie názory na médiá máme zjavne rozdielne. Ale si myslím, že pokiaľ by tie informácie boli úplné a celé, čo sa týka takýchto kontraktov na internete, tak veľmi ľahko by sa ukázalo, kde asi leží pravda. A dala by sa tá diskusia viesť v ďaleko vecnejšej rovine a možno menej v rovine dohadov a špekulácií a emócií. Ale by naozaj dalo sa vždy a pomerne málo krokmi dôjsť k nejakému objektívnemu záveru, ktorý by bol opretý o istú autoritu, resp. zverejnenú zmluvu.

Komu by bola táto novela na škodu a komu by to prirábalo prácu. V prvom rade by to prirobilo prácu a bolo by to na škodu byrokratom, nakoľko v takej byrokratickej komunite je to, že niektoré dokumenty nie sú prístupné, istým zdrojom, povedal by som, až liknavej práce a istým zdrojom takého, nazval by som to, temnejšieho správania sa k veciam verejným a k majetku, ktorý títo byrokrati spravujú. Ďalej by to bolo na škodu lobistom. Bolo by to na škodu lobistom, lebo by sa od toho momentu, keď by sme prijali túto novelu, museli prestať spoliehať na to, že akýkoľvek malý alebo zložitý kontrakt unikne pozornosti verejnosti. A v tomto zmysle, keďže lobing nie je niečo, čo je nezákonné, museli by robiť tú svoju prácu ďaleko, ďaleko kvalitnejšie, nakoľko by vedeli, že budú pod verejnou kontrolou. A v neposlednom rade by to bolo na škodu, a ako poslanec, a myslím si, všetci, čo tu sedíme, považujeme to za správne, kriminálnym živlom, ktoré sa tým pádom nebudú môcť spoliehať, že takto uzavreté zmluvy zostanú bez povšimnutia, trebárs nejako takto podvodne získaný prospech odputujú v rámci nejakej reťaze smerom ďalej.

Keď som hovoril na začiatku, že popíšem aj prípady, kde naozaj aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, dokonca aj ústava zlyháva, tak ja popíšem úplne vecne a nepoliticky krátku časť z príbehu o emisiách. To je jeden typický prípad, ktorý pokiaľ by bol zverejnený na internete od samého počiatku, dokonca aj vtedy, pokiaľ boli prijímané dodatky, lebo sú súčasťou zmluvy a ich účinnosť by bola práve vtedy, pokiaľ by boli zverejnené na internete, tak si tu ušetríme mnohomesačné hľadanie, ktorého boli účastní nielen opoziční poslanci v rámci poslaneckých prieskumov, ale aj koaliční. V tomto zmysle boli desiatky žiadostí o slobodnom prístupe k informáciám, boli dôvody, prečo tá zmluva nebola daná, ani keď tie dôvody neboli udané. Ale v každom prípade pokiaľ by tá zmluva bola skutočne účinná, tak by motivovala aj ľudí a úradníkov a možno aj byrokratov na ministerstvách alebo na tomto konkrétnom ministerstve, aby svoju prácu urobili poriadne. A takisto by vlastne umožnila táto novela, aby sme sa veľmi rýchlo oboznámili s podstatou celého problému. A tie škody, ktoré my predpokladáme, ale vy s tým nemusíte súhlasiť, vážení koaliční poslanci, by jednoducho boli vydiskutované hneď na začiatku, pokiaľ by celý kontrakt samotný vôbec mohol prebehnúť. A nemuseli by sme dôjsť k tomu, že po celých mesiacoch prídeme k nejakým dodatkom, o ktorých sme nevedeli, a to napriek tomu, že sme použili iný inštitút, ktorý nám ústava umožňuje. Urobili sme poslanecký prieskum. Po niekoľkých týždňoch, nakoniec sme na prieskume boli, boli sme tam niekoľko hodín, bolo tam asi desať poslancov, z toho dvaja boli z koalície, ani slovom ani ministerskí úradníci, ani pán minister nespomenuli, že predmetná zmluva, ktorá zaujíma, mimochodom, asi už celé Slovensko, má nejaké dodatky. Toto by sa jednoducho nestalo, pokiaľ by platil tento zákon. A v podstate tento zákon istým spôsobom zavádza znova lepšiu kontrolu verejnosti nad vládnou mocou. A zároveň pomáha aj lepšej kontrole parlamentu nad vládnou mocou.

Čo sa týka technických záležitostí, tu odpoviem pánovi kolegovi prof. Mamojkovi. To je pravda, že môžu byť isté problémy ohľadne internetu, a je pravda, že máme aj hackerov, aj keď sa to dá skutočne aj technicky riešiť. Pokiaľ tento zákon prejde do druhého čítania, a ja sa v tomto zhodou okolností považujem za experta vzhľadom na svoju predošlú profesiu, tak si myslím, že nájdeme isté ďalšie mechanizmy, vďaka ktorým táto idea môže byť naplnená. Skutočne z hľadiska takého expertného, ak toto má byť tá posledná prekážka, prečo tento zákon odmietnuť alebo nepodporiť, pustíme to do druhého čítania, sú mechanizmy, ako zabezpečiť isté zverejnenie na internete, sú mechanizmy, ako zabezpečiť k tomu isté doplnky, ktoré by jednoznačne určili dátum, kedy bola tá zmluva samotná zverejnená. Zhodou okolností úplne kľudne, ako tu stojím po tých pár minútach, čo som nad tým premýšľal, práve NBÚ tieto mechanizmy u nás gestoruje. Tie mechanizmy sú dnes funkčné, sú medzinárodne certifikované. A kedykoľvek môžeme napísať spoločne pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude opierať o dnes už zavedenú prax, mimochodom, zákonne aj doloženú ohľadne elektronického podpisu, kde by som ukázal isté mechanizmy časových pečiatok, ktoré tam môžeme kedykoľvek doplniť, a je to absolútne, absolútne funkčné, hoci aj zajtra. Čiže táto pripomienka je, rozumiem jej, relevantná. Môžeme sa toho obávať, aj keď tu nastáva naozaj iba 0,001 % prípadov. Ale rozumiem tomu, môžeme ju eliminovať v rámci dnes súčasne uznávaných a v tomto parlamente schválených zákonných postupov, ktoré, mimochodom, majú aj medzinárodnú a svetovú certifikáciu. A kedykoľvek aj ako členovia osobitného kontrolného výboru pre kontrolu NBÚ môžeme túto vec doplniť v druhom čítaní. Je to naozaj, naozaj malá zmena. Ďakujem pekne za pozornosť a pekný večer.