M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, beriem na vedomie. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomu bodu, teda k bodu písomné odpovede členov vlády na interpelácie písomne podané do 20. februára 2009, tlač 959, hlási do rozpravy ústne.
Neregistrujem žiadneho pána poslanca, ktorý by sa hlásil do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu.
Pýtam sa teraz členov vlády, či sa k vystúpeniam poslancov chce vyjadriť niektorý člen vlády. Neregistrujem žiadnu prihlášku.
Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Teraz otváram bod
interpelácie poslancov.
Do tohto bodu máme prihlásených písomne viac poslancov. Prvá je pani poslankyňa Gibalová, potom je pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Štefanec.
Takže, teraz má slovo opäť pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, moja interpelácia opäť smeruje na pani ministerku Tomanovú.
Vážená pani ministerka, v súvislosti s uplatňovaním zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vás žiadam o poskytnutie nasledujúcich údajov.
Aký bol celkový počet poberateľov príspevku na opatrovanie, nie počet vyplatených dávok v roku 2008 a v jednotlivých mesiacoch prvého štvrťroka 2009?
Aká bola priemerná výška peňažného príspevku na opatrovanie v roku 2008 a aký bol celkový objem prostriedkov vyplatených v mesiacoch december 2008, január, február a marec 2009?
Prosím uviesť jednotlivo za každý mesiac.
Aký bol počet osôb poberajúcich v roku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorým bol tento príspevok krátený z dôvodu prekročenia zákonom určených limitov výšky príjmu?
Aká bola priemerná výška krátenia peňažného príspevku týmto osobám na opatrovanie v mesiacoch január až marec 2009?
Na základe ktorých ďalších ustanovení zákonov, okrem ustanovení § 19 ods. 12 a ods. 14 zákona č. 447/2008 je od 1. 1. 2009 krátený peňažný príspevok na opatrovanie?
Aký je odhad ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na potrebu navýšenia objemu prostriedkov potrebných na financovanie peňažného príspevku na opatrovanie v prípade zrušenia § 19 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.?
Ďakujem za pozornosť a teším sa na odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení neprítomní ministri a prítomná pani ministerka, chcem sa vyjadriť v tejto časti rokovania Národnej rady v interpeláciách k dvom témam.
Moje prvá interpelácia smeruje na pána ministra zdravotníctva, ktorého interpelujem vo veci rozhodnutia príkazu riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava o zasielanie všetkých vzoriek zo všetkých kliník v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na bioptické vyšetrenia v novovzniknutej súkromnej neštátnej patológii Histopatológia, s. r. o.
Po lustrácii v Obchodnom registri som zistila, že táto spoločnosť má sídlo na Antolskej, teda priamo v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda.
Pán minister, ako doteraz fungovalo bioptické vyšetrovanie vzoriek? Pán minister, ktoré zariadenia, štátne, či neštátne, vykonávali vyšetrenia týchto vzoriek?
Histopatológia, s. r. o. bola vybraná na základe výberového konania alebo ponúka také nízke ceny za vyšetrenia, že to viedlo riaditeľa Fakultnej nemocnice Ing. Vaďuru k vydaniu príkazu zo dňa 22. apríla 2009, teda včera, pre Nemocnicu sv. Cyrila a Metoda, kde odporúča, čítam priamo z príkazu, "spolupracovať pri spracovávaní vzoriek výlučne so spoločnosťou Histopatológia, s. r. o. Toto nariedenie sa týka vzoriek odobratých od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dnešným dňom 21. apríla sa prestávajú odovzdávať vzorky na spracovanie od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne spoločnosti Alfa Medical.
Zástupca riaditeľa MUDr. Sýkora urobí nevyhnutné organizačné opatrenia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam a aby odovzdávanie a preberanie vzoriek bolo jednoznačné, adresné, kontrolovateľné a v súlade s týmto rozhodnutím, čiže výlučne pre Histopatológiu. S týmto rozhodnutím musia byť oboznámení všetci vedúci pracovníci dotknutých medicínskych odborov."
Pre mňa je aj ďalšia skutočnosť veľkou otázkou. Pre novovzniknutý subjekt, kedy nie je dostatok zdrojov v zdravotnom poistení a uzatvárame zmluvy s neštátnym subjektom. "Podpísanie zmluvy medzi Spoločnou zdravotnou poisťovňou a spoločnosťou Histopatológia, s. r. o. očakávame tento týždeň, ostatné zdravotné poisťovne, okrem Zdravotnej poisťovne Dôvera by zmluvu mali podpísať do konca mesiaca. Dovtedy akékoľvek spracovanie mimo rámca uzatvorenej zmluvy ide na ťarchu dodávateľa Histopatológia, s. r. o."
Vážený pán minister, opätovne sa pýtam, bola Histopatológia, s. r. o. ako novovzniknutý neštátny subjekt vybratá na základe výberového konania za takú výhodnú cenu pre nemocnice s účasťou štátu?
Moja druhá interpelácia smeruje na pána predsedu vlády, nakoľko nemôžem interpelovať priamo pani predsedníčku Štatistického úradu.
Vážený pán premiér, interpelujem vás otázkou, aké dôvody vedú predsedníčku Štatistického úradu na zrušenie Ústavu pre výskum verejnej mienky a tým sa zdá, že aj zamedzenie možnosti vykonávať prieskumy verejnej mienky v rôznych oblastiach?
Ústav pre výskum verejnej mienky je organizačným útvarom Štatistického úradu, ktorý sa podieľal na výskume napríklad aj takýchto otázok: Ochrana osobných údajov v informačných systémoch z pohľadu občanov. Je to správa z prieskumu verejnej mienky. Názory občanov na zavedenie spoločnej meny euro v novembri 2008. Tiež informatívna správa z prieskumu verejnej mienky atď. Dalo by sa to na stránke Štatistického úradu načítať.
Z verejných informácií som sa dozvedela, že predsedníčka Štatistického úradu pani Benkovičová k 1. máju 2009 ruší Ústav pre výskum verejnej mienky, odvolávajúc sa na Európsky parlament a jeho nariadenie, na základe ktorého sa rozhodla ústav zrušiť. Podľa nej vraj Brusel namieta, že na Slovensku sa ešte vykonávajú prieskumy o politických otázkach. Môžem súhlasiť, že prieskumy o politických stranách sa v krajinách Európskej únie nevykonávajú, len na Slovensku. Ale to neznamená, že nám Brusel nariadil zrušenie Ústavu pre výskum verejnej mienky. Na základe preštudovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 223/2009 z 11. marca 2009 som sa s takýmto zákazom nestretla.
Vážený pán premiér, ako sa bude naďalej podieľať Štatistický úrad na prieskumoch verejnej mienky v Slovenskej republike pri rôznych vážnych otázkach, ak zrušíme Ústav pre prieskum verejnej mienky? Je to vec organizačnej zmeny a tým výmeny ľudí alebo je to zámer úplne zrušiť akékoľvek prieskumy?
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vášáryová, pripraví sa pán poslanec Štefanec.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem interpelovať ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča v tejto otázke.
Vážený pán minister, kedy sa začnú sanačné práce v budove Reduty, pretože jej porušená statika si vyžaduje okamžitý zásah? Kedy predložíte reálny rozpočet na rekonštrukciu Reduty tak, aby ste mohli vybrať vo verejnom obstarávaní firmu, ktorá bude Redutu prestavovať? Tieto otázky a odpovede na ne sú dnes kľúčové preto, aby sme dokázali odhadnúť ciele ministerstva kultúry v kauze rekonštrukcie Reduty, ktorá sa nepochopiteľne odkladá už dva a pol roka. V tomto probléme totiž nejde len o sídlo Slovenskej filharmónie, ale aj o Slovenské národné divadlo a jeho repertoár. Presťahovaním Slovenskej filharmónie do sídla Slovenského národného divadla sa mení radikálne schopnosť divadla pôsobiť efektívne v budove starej opery. Vzhľadom na to, že nevieme, v akom stave sú verejné financie Slovenskej republiky, je otázne, z čoho mieni Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky financovať dvojnásobne zvýšený rozpočet na rekonštrukciu Reduty. Vypratanie Reduty bez reálneho výhľadového plánu obnovy a termínu návratu Slovenskej filharmónie do svojho sídla môže ohroziť jedinú európsky známu koncertnú sálu na Slovensku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledný písomne prihlásený... Pani Tóthová - procedurálny návrh, to je omyl. Takže poprosím pána Štefanca ako posledného písomne prihláseného. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, vo svojej interpelácii sa obraciam na ministra školstva pána Jána Mikolaja.
Vážený pán minister školstva, chcem vás interpelovať ohľadom zloženia slovenského olympijského top tímu pre Olympijské hry v Londýne v roku 2012. Žiadam vás o vyjadrenie, prečo do tohto top tímu nebola zaradená, napriek splneniu potrebných kritérií, tenistka Dominika Cibulková.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Takže toto boli písomne prihlásení poslanci. Ďakujem.
Teraz sa, vážené poslankyne a poslanci, pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne v bode interpelácie. Pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Pado, registrujem. Ešte niekto, prosím? Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Potom po nej sa pripraví pán poslanec Pado.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za malé zmeškanie. Ak dovolíte, interpelovala by som pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.
Vážený pán minister, obracajú sa na mňa ako podpredsedníčku ústavnoprávneho výboru mnohí občania s rôznymi právnymi otázkami, s rôznymi prieťahmi v súdnom konaní. Tieto otázky vybavujeme tak, ako sa zvyknú už po dlhé roky vybavovať. Ale jeden prípad ma mimoriadne zaujal. Je to prípad inžiniera J. T., samozrejme, v interpelácii je rozpísané meno, vo veci neplnenia povinnosti sudcu Okresného súdu v Žiline, ktorý nevytýčil pojednávanie vo veci v zákonnej lehote tak, ako to ukladá Občiansky súdny poriadok. Ide o vytýčenie pojednávania vo veci výživného. Doteraz som sa viac-menej vždy angažovala vo výživnom v prospech matiek, ktoré sa starali o deti. Tentoraz, skutočne, ide o prípad otca a jeho určenia výživného.
Vážený pán minister, ja v interpelácii bližšie rozpisujem celý prípad. Gro problému je však v tom, že od 4. 12. 2007 doteraz nebolo vytýčené pojednávanie vo veci samej, t. j. vo veci výživného, napriek tomu, že podľa § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veci starostlivosti o maloletých musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Teda nielen začať, ale rozhodnúť vo veci.
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za vašu odpoveď.
Ďalej si dovolím interpelovať pána ministra zdravotníctva. Obrátili sa na mňa viacerí občania, diabetici, taká skupinka diabetikov ohľadne výroby, resp. zapísania do prírodných zdrojov, prepáčte, ja to prečítam, pretože je to trošku špecifická otázka. Teda tí občania majú skúsenosti s liečivami na báze stevizoid a rebaudiozid E-960 s otázkou, prečo v Slovenskej republike nepatrí táto látka medzi potravinové články, keďže v bežnej distribúcii ju nedostať. Podľa ich názoru by bolo účelné, aby si popri syntetických sladidlách mohli obstarať aj sladidlo z prírodných zdrojov, poprípade potraviny vyrobené takýmto sladidlom z prírodných zdrojov.
Po preštudovaní problematiky sme v mojej kancelárii zistili, že na báze rastliny stévia sa u nás už niekoľko rokov predávajú liečivá a liečebné čaje. Ako sladidlo je zaradené medzi potravinové doplnky v Japonsku, Švajčiarsku, v Kanade, v Austrálii a v USA, pretože toto sladidlo vyrábané z tých rastlín, ktoré som tu už čítala, je tristokrát sladšie ako sacharóza.
Dodávam, že hlavný hygienik Slovenskej republiky povolil výrobu sladidla zo stévie pre diabetikov pod názvom Cukrasal ešte v roku 2002.
Najnovšie výskumy a štúdie, ktoré previedla v roku 2006 Svetová zdravotnícka organizácia, odporúčajú túto prírodnú látku predávať aj ako potravinový doplnok. A práve ide o to a predmetom interpelácie je, či a z akých dôvodov táto látka nie je zapísaná medzi potravinové články, potravinové doplnky v Slovenskej republike?
Vážený pán minister, vopred vám srdečne ďakujem za vašu odpoveď.
Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja som skončila, kolegom a kolegyniam ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Ako posledný v tomto bode vystúpi pán poslanec Pado. Má slovo.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem interpelovať ministra vnútra Roberta Kaliňáka v súvislosti s udalosťou, ktorá sa stala na košickej policajnej stanici 21. marca tohto roku.
Na úvod musím povedať, že deväť policajtov, ktorí sa zúčastnili na tomto týraní maloletých a mladistvých rómskych chlapcov, už bolo postavených mimo služby a sedem bolo prepustených. To však, dúfam, že nielen podľa mňa, ale verím, že aj podľa ministra vnútra by nemalo byť to posledné, čo sa v súvislosti s týmto prípadom udeje.
Vážený pán minister vnútra, vy ste v jednom zo svojich vyjadrení povedali, že nadriadení majú nielen vydávať rozkazy, ale sa aj zaujímať o situáciu podriadených. Som presvedčený, pán minister, že toto vaše tvrdenie sa nevzťahuje len na nadriadených v postavení od šéfa obvodného oddelenia nižšie. Verím, že toto vyjadrenie platí aj pre vás a tiež pre najvyšších policajných funkcionárov.
Po Polomke v roku 2006 ste od januára 2007 zaviedli psychotesty pre elitné jednotky každé tri roky plus podľa potreby detektor lži. V roku 2008 ste, pán minister, povedali, že problém je s kapacitným zabezpečením častejších psychotestov pre všetkých policajtov. A rok 2009 minister Kaliňák a jeho vyjadrenie: "Všetci policajti sa psychotestom podrobia každých päť rokov." Pán minister, teraz to už kapacitne pôjde? Pýtam sa, prečo to nešlo vlani. Prečo to nešlo predvlani? Aké kroky, pán minister, ste urobili na to, aby sa dnes podarili zabezpečiť pravidelné päťročné psychodiagnostické testy pre všetkých policajtov? Čo všetko treba, pán minister, aby ste urobili kroky, ktoré sú potrebné, na ktoré ste upozorňovali? Musí sa to vždy stať na základe takýchto škandalóznych prípadov, ako je terajšie týranie maloletých a mladistvých, prípad hrubého porušovania základných ľudských práv, prípad zneužitia právomoci verejného činiteľa?
Ešte v roku 2006 26. 11. ste na adresu návrhu na zavedenie opakovaných psychotestov v kadencii maximálne 4 roky povedali nasledovné: "Ak je to návrh, ktorý situáciu zlepší, potom tento návrh prevezmeme."
Pán minister, tento návrh v roku 2006 nebol dobrý? Bol zlý? Nemal za cieľ zlepšiť situáciu? Vy teraz viac ako dva roky od tohto termínu chcete zaviesť do života podobný návrh, pravda, kadencia sa zo 4 rokov vo vašom návrhu zvyšuje na 5 rokov. Mimochodom, pán minister, na výbore pre ľudské práva po tom, čo ste navrhli sprísnenie psychodiagnostických testov pre policajtov, aby sa neopakovali prípady ako týranie rómskych chlapcov v Košiciach, ste kritizovali poslancov Národnej rady za SDKÚ - DS, že neprišli na rokovanie výboru pre ľudské práva, ktorý to riešil. Napriek tomu, že poslanci za SDKÚ - DS nie sú členmi tohto výboru. Pán minister, možno by bolo vhodnejšie, keby ste svoju pozornosť nevenovali tomu, kde sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ - DS a upriamili vašu pozornosť na to, čo sa deje v Policajnom zbore a na to, kto, kedy a akú zodpovednosť nesie za to, čo sa udeje v rezorte ministerstva vnútra a v Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Pán minister, pýtam sa vás, aké ste prijali rozhodnutia v personálnej oblasti po tom, čo sa udialo v Polomke, po totálne zbabranom prípade Hedvigy Malinovej, po zlyhaní v prípade kauzy Valko - Rehák, po škandále so zákrokom pani Bali Marzec, po neopodstatnených zásahoch v Nitre a v Trnave, po prípade Červenka, prípade riaditeľa Policajného zboru v Žiline a teraz v Košiciach?
Pán minister, všetko toto boli naozaj individuálne zlyhania? Aj ten posledný prípad, keď sa na ňom zúčastnilo 7 páchateľov? Aj toto posudzujete ako individuálne zlyhanie? Kedy sa to stane, pán minister, systémovou chybou? Až vtedy, keď sa v takýchto prípadoch objaví minimálne 50 príslušníkov Policajného zboru? A na to, aby niesol zodpovednosť prezident Policajného zboru, musí byť iniciátorom viceprezident? Kedy to bude systémové zlyhanie, pán minister?
Moja posledná otázka, pán minister, znie: Kedy toho všetkého už bude dosť na to, aby ste vy a prezident Policajného zboru prevzali na seba ten diel zodpovednosti, ktorý vám prináleží.
Ďakujem pekne za pozornosť a vám, pán minister, za odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pýtam sa teraz členov vlády, či niektorí nechcú odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Pokiaľ tak nie je, dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vyhlásil tento bod programu, teda bod interpelácie poslancov za skončený.
Ďakujem členom vlády za prítomnosť, tým, ktorí tu sú, samozrejme, predovšetkým.
A my budeme, vážené kolegyne, kolegovia, pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého... (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) ... Áno, ak je to tak, dobre, takže...
Ak je to tak, pokračujeme prerušeným bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Slovo má pán poslanec Palko, teda nemá slovo, ale prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, rovnako ako pána poslanca Petra Miššíka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu... (Hlasy z pléna.) Ešte ako spravodajca nie? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)
Tak poprosím, pán spravodajca, ešte spravodajskú správu, potom otvoríme všeobecnú rozpravu. Máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení návrhu ústavného zákona.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora a Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1062 z 31. marca 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú správu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Ak by to bolo možné, takže poprosím, že by sa páni poslanci, keďže nevidím, mohlo dôjsť k technickej chybe, ale nevidím tu nejakú prihlášku, takže registrujem pána poslanca Bauera, nejde to pánovi Minárikovi, takže tomu ešte keby ste to nejako zaregistrovali, ak sa to dá nejako technicky. Ďakujem. Ešte niekto prosím?
Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Bauer, pripraví sa pán poslanec Minárik.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem povedať, že som sa prihlásil riadne písomne ešte včera štandardným spôsobom.
Dámy a páni, teší ma veľký záujem koaličných poslancov o tento bod. Chcem povedať, že proces integrácie Európskej únie je podľa niektorých historikov postavený na princípe, ktorý nazývajú Monetovou metódou alebo slovom po francúzsky engrenage. Jean Monet je tu spomínaný preto, lebo celý život presadzoval integráciu Európy a aj sa mu to darilo a pretože podľa týchto historikov spolu s Paulom Henri Spakom majú takisto veľkú zásluhu na vzniku a vývoji Európskeho spoločenstva ako kresťanskí demokrati Konrád Adenauer, otec Európy Robert Schumann, či Alcide De Gasperi. Slovo engrenage je francúzskeho pôvodu a znamená ozubené súkolie.
Tento princíp, na ktorom je postavený proces integrácie Európskej únie, táto tzv. Monetova metóda sa uplatňuje pomocou troch stratégií. Využívaním zákonodarných právomocí obsiahnutých v základných zmluvách, vyvíjaním tlaku na vlády členských krajín na prenos pôsobnosti na európsku úroveň aj v ďalších oblastiach a rozširovaním spoločenstva. Proces integrácie Európskej únie je podľa tohto pohľadu skokovitý a jednotlivým skokom ako Rímska zmluva, Zmluva z Nice, Maastrichtská zmluva alebo Európska ústavná zmluva či Lisabonská zmluva predchádza vždy nejaká problémová, či až krízová situácia. Skok pri Európskej ústavnej zmluve sa nepodaril. Dve krajiny, Francúzsko a Holandsko sa v referendách vyjadrili proti jej prijatiu.
To, že sa v demokratických referendách vyjadrili desiatky miliónov obyvateľov dvoch zakladajúcich členov, ale zástancom integrácie nebránilo pripraviť ďalší skok k integrácii, Lisabonskú zmluvu. Lisabonskú zmluvu skoro nikto nečítal. Lisabonská zmluva je ale na 95 % identická s Európskou ústavnou zmluvou, ako to potvrdil aj jej autor Valéry Giscard d´Estaing, ale to sa už zabudlo. V Lisabonskej zmluve bolo urobených zopár kozmetických úprav oproti predchádzajúcej ústavnej zmluve. Napríklad Charta základných práv sa z II. hlavy ústavnej zmluvy dostala do prílohy Lisabonskej zmluvy. Je rovnako právne záväzná, ale niektorých to zmiatlo. To, čo je ale zvlášť dôležité v Lisabonskej zmluve, je klauzula passarelle, ktorá konečne nedovolí bežným ľuďom viac do európskeho projektu hovoriť. Tomu ale rozumie málokto. Len na pripomenutie klauzula passarelle alebo aj tzv. eskalátorová či v preklade výťahová klauzula, poskytuje šéfom štátov a vlád, teda národným exekutívam, nie národným parlamentom, právo, aby sa právomoci Európskej únie, pre ktoré platí požiadavka jednomyseľnosti, zmenili na právomoci, aké je možné vykonávať na základe väčšinových hlasovaní. Inými slovami, exekutíva je zmocnená, aby svojvoľne a bez nutnosti získať súhlas národného parlamentu, menila medzinárodnoprávnu zmluvu, ktorá má pre každý členský štát fundamentálny význam.
Charta základných práv zasa zavádza riskantné neodskúšané nové ľudské práva a nie je už postavená na prirodzenom práve, tak ako Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1950. Obrovský rozdiel je napríklad v základnom práve na založenie manželstva a rodiny. Oddelením práva na manželstvo a práva na založenie si rodiny charta umožňuje omnoho širší výklad manželstva, nielen ako posvätný zväzok muža a ženy. Opýtajte sa pani Pietruchovej.
Dámy a páni, Európska únia je projekt, ktorý má obrovské pozitíva - sloboda pohybu ľudí, kapitálu, služieb, informácií, pokojné spolunažívanie krajín členov Európskeho domu. Voči súčasnému vývoju Európskej únie však existujú aj výhrady. Hlavnými výhradami voči európskemu projektu sú nedostatok demokracie, netransparentná plazivá centralizácia a z nej vyplývajúce oslabovanie suverenity národných štátov.
Pokiaľ ide o demokraciu, centrálnu rolu v Európskej únii stále zohráva Rada ministrov. Tým, že je zložená na jednej strane z rezortných ministrov členských štátov, teda zo zástupcov exekutívy, na druhej strane však stojí formálne vedľa Európskeho parlamentu, no de facto pred ním ako časťou európskej legislatívy má akési postavenie uprostred. Dôležité európske legislatívne funkcie vykonávajú v protiklade k všetkým princípom deľby moci členovia exekutívy. Toto bolo možné, možno prijateľné v počiatočnej fáze európskej integrácie, keď išlo najmä o odbúravanie prekážok obchodu. Dnes má však Brusel v zásadnej miere regulačné kompetencie. Práve preto je súčasné postavenie Rady ministrov veľmi problematické. Ústavné kompetencie štátnych orgánov v členských štátoch, najmä národných parlamentov, sú vystavené substancionálnemu procesu vyprázdňovania. A to platí aj napriek tomu, že Lisabonská zmluva čiastočne posilňuje postavenie Európskeho parlamentu.
A ako je to so suverenitou členských štátov? Podľa už staršej analýzy, v ktorej nemecké spolkové ministerstvo spravodlivosti v rámci obdobia rokov 1998 - 2004 porovnalo počet právnych aktov Spolkovej republiky Nemecko s počtom právnych aktov Európskej únie, 84 % z nich pochádzalo už v tom období z Bruselu, len 16 % bolo originálnych z Berlína. Ak sa pozrieme na zákony, ktoré sa v posledných rokoch schvaľovali tu, v Národnej rade, takisto vysoká väčšina predložených vládnych návrhov bola predložená na základe prijatých smerníc Európskej komisie.
Čo sa týka druhej hlavnej výhrady centralizácie, príkladom môže byť to, čo sa v Bruseli nazýva "hra za čiarou". Nejaké národné ministerstvo, napríklad francúzske ministerstvo životného prostredia, ktoré nie je schopné nejaký regulačný návrh presadiť na národnej úrovni, pretože napríklad francúzsky minister práce tomu kladie odpor alebo by to v parlamente nemalo šancu, povzbudí diskrétne príslušný generálny direktoriát v Európskej komisii, aby takýto návrh vypracovalo pre celú Európsku úniu. V Bruseli sa to zväčša stretne s výraznou ochotou. Návrh Európskej únie potom prejde obvyklou procedúrou. Na konci o tom rozhoduje Rada ministrov, kde však sedia obyčajne zástupcovia toho ministerstva, ktoré daný návrh podnietilo a príslušní ministri z iných štátov, teda napríklad 27 ministrov životného prostredia. Iné ministerstvá či parlamenty v členských štátoch nie sú ani približne vtiahnuté do rozhodovacieho procesu, ako je to samozrejmosťou pri právnych aktoch na národnej úrovni a ako to predpisujú ústavy členských štátov. Mnohé z toho, čo sa nedá presadiť na národnej úrovni, sa takto okľukou cez Brusel presadí, teraz však už pre celú Európu. Dôsledkom je pokračujúca centralizácia, na počiatku ktorej stáli partikulárne národné záujmy.
Dámy a páni, v histórii Slovenska zostane zapísané, že práve za vlády súčasných opozičných strán, vrátane poslancov Konzervatívnych demokratov Slovenska sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Udialo sa to za pomoci mimoriadneho úsilia, ktoré bolo potrebné vynaložiť na zvrátenie vtedy nepriaznivého postavenia Slovenska, do ktorého ho dostala vláda Vladimíra Mečiara, v ktorej bolo aj HZDS, aj SNS, súčasné koaličné strany. Práve preto, že dnes sme plnoprávnym členom Európskej únie, je aj našou povinnosťou sledovať integračný vývoj a vyjadrovať sa k nemu. Chceme zabezpečiť všetky pozitíva, výhody, ktoré projekt Európskej únie priniesol. Preto, ak vidíme nezdravú plazivú centralizáciu, obchádzanie demokratických mechanizmov a podceňovanie ľudí, tak sme povinní sa ozvať.
Aby nedochádzalo k neželanému presunu právomocí z národných na európsku úroveň, Roman Herzog už dávnejšie navrhol vytvoriť konečný katalóg kompetencií, ktorý by presne vymedzoval pôsobnosť Európskej únie a jej členských štátov. Toto ale ústavný konvent odmietol. Preto navrhujeme povinné referendum a ústavný zákon pri každom presune pôsobností z národnej úrovne Slovenska na európsku úroveň. Tým bude najširším demokratickým mechanizmom zaistené, že integračný proces Európskej únie a jej ďalšia neželaná centralizácia nebude pokračovať obchádzaním ľudí a bez ich vedomia. Únia má patriť všetkým jej obyvateľom a pôsobnosť má byť rozdelená medzi národnú a európsku úroveň na základe princípu subsidiarity, to znamená, že to, čo je možné riešiť na národnej úrovni, tak nech tam aj zostane a to, čo je lepšie riešiť na úrovni európskej a je to pre všetkých lepšie a všetci s tým súhlasia, sa bude riešiť na tejto úrovni. Len tak môže byť projekt únie zavŕšený a Európska únia sa stane plnohodnotným svetovým hráčom.
Ako jeden z predkladateľov ústavného zákona Konzervatívnych demokratov Slovenska sa uchádzam o vašu podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bauera nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh, prichádzame s ponukou, ktorá by paradoxne mohla v hlasovaní spojiť tých, čo chceli zachovať Česko-Slovensko, resp. podmieňovali jeho rozdelenie referendom, a tých, čo chceli samostatné Slovensko za každú cenu.
Prečo sa vraciam pri tejto novele pred rok ´93? Lebo sme vo veľmi podobnej situácii. Aj dnes sa naša štátnosť pomaly, nebadane rozkladá, eroduje a to za výdatnej podpory politikov a bez skutočnej diskusie o budúcnosti vedenej s tými a medzi tými, ktorých sa to bezprostredne dotýka, teda s občanmi. Nechcime znovu doviesť krajinu do stavu, keď procesy budú tak ďaleko, že pýtať sa na mienku občanov v referende bude už neskoro.
Čo by teda malo viesť dve v úvode spomenuté skupiny k podpore nášho návrhu? Prví by mali ukázať, že záujem nechať rozhodovať ľudí o tom, kto bude nositeľom štátnej suverenity, bol úprimný a nepoužívali ho len účelovo na retardáciu pohybu a na udržiavanie štátu podľa vlastnej predstavy.
Dámy a páni, dnes, keď na národnej úrovni napríklad podľa Romana Herzoga sa rozhoduje menej ako 10 % legislatívy, je naozaj na mieste otázka, či EÚ už nie je štát eo ipso, či národné štáty a teda aj Slovensko už štátom vlastne ani nie je. A každý jeden prenos kompetencií, každé jedno zúženie práva veta národných štátov nás k istote, že EÚ štátom je, posúva. Inými slovami, tento parlament sa pomaly posúva k stavu, že to bude vlastne len akési VÚC-kárske zastupiteľstvo, a to zastupiteľstvo, ktoré nebude rozhodovať o vlastných veciach, ale bude povinné robiť transpozíciu európskych noriem.
EÚ štát, áno, to je legitímna predstava a túžba mnohých, teda najmä mnohých politikov. Je však legitímne, aby sa o tom, či sa táto predstava naplní, rozhodovalo na národných štátoch a rozhodovalo sa s tými, ktorí budú niesť dôsledky takéhoto rozhodnutia, a to sú občania. Máme, máte obrovskú príležitosť chrániť slovenskú štátnosť, tí, ktorí ju chceli za každú cenu, aj my, ktorí sme ju chceli vždy a chceme ju aj dnes. (Reakcia z pléna.) Nebol si ticho, Tomáš, a keď sa ti zdá, že som povedal nepravdu, tak mi to potom povedz vo faktickej poznámke.
Dámy a páni, občania sú určite konzervatívnejší a opatrnejší a vedia, že vlastne všetky dôsledky dopadnú na nich, ako aktivistickí politici v otázke prenosu kompetencií a neustále sa zrýchľujúcej integrácie Európskej únie. Ukazuje sa to bez rozdielu na všetky referendá, ktoré sa v tejto otázke v Európe uskutočnili. A je jedno, či to bolo veľké Francúzsko, stredné Holandsko alebo veľmi malé Írsko. A pritom napríklad Írsko je všeobecne pokladané najmä v etických otázkach za veľmi, veľmi konzervatívnu krajinu. Pozrime sa, akú majú legislatívu napríklad v potratoch.
A na druhej strane Holandsko je iný extrém. Je to bezpochyby asi jedna z najliberálnejších krajín, ktoré v Európskej únii sú. Preto týmito troma "nie" a nerešpektovaním týchto troch "nie" politici idú svojou cestou, nerešpektujúc názory svojich občanov. Dokonca tak ďaleko idú, že vo Francúzsku a v Holandsku im právo rozhodovať v referende zobrali, aby sa náhodou ich občania znovu nepomýlili. A na malé Írsko veľké krajiny veľmi tvrdo tlačia a na druhej strane ho uplácajú, napríklad výnimkami.
Ja sa pýtam: Francúzsko, ktoré sa hrdí tým, že je motorom európskej integrácie, sú to francúzski občania, ktorí sú tým motorom alebo francúzski politici? My máme na rozdiel od Francúzska, Holandska, ale aj iných krajín Európskej únie na západ od nás svoju nezameniteľnú, neopakovateľnú a neoceniteľnú skúsenosť, skúsenosť 40 rokov totality, kedy občan nemohol rozhodnúť nič, vôbec nič, dokonca ani to, či pôjde nevoliť totalitných predstaviteľov. Je to strašne drahá skúsenosť a bolo by trestuhodné ju nezužitkovať. My s takouto skúsenosťou by sme mali byť schopní ukázať aj tým, v úvodzovkách, "rozvinutým západným demokraciám", že vôľa občanov je vo všetkých otázkach sveta a v najzávažnejších otázkach, ktoré sa rozhodujú prakticky nezvratne alebo na veľmi dlhú dobu, sme ochotní túto vôľu rešpektovať a nielen ju rešpektovať, ale aj skúmať, aká tá vôľa je, aby sme vedeli, čo rešpektovať máme a čo rešpektovať chceme. A k tomu smeruje tento návrh zákona. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika - pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Je dobré si pripomenúť, kam vlastne smeruje slovenský parlamentarizmus. Je dobré, že pán poslanec povedal, že už v súčasnom Nemecku, ktoré je veľmocou európskou, sa za posledných neviem koľko rokov od 98. roku, 84 % zákonov rozhodovalo v Bruseli a iba 16 % sa rozhodovalo v Nemecku. Niečo podobné je aj na Slovensku. A niečo podobné bude čím ďalej na Slovensku viac. A tie sprievodné znaky môžeme už vidieť. Proste dnes už neexistuje skoro žiadna diskusia, polemika a zápas o zákonoch v slovenskom parlamente, nejakým spôsobom je to len implementácia. Dnes už je stále menej a menej schôdzí a paradoxne, že po 20. rokoch komunizmu sa pomalinky vraciame, vraciame tam, kde to bolo za komunizmu so slovenským parlamentom, že bolo len jarné a jesenné zasadnutie slovenského parlamentu. Až na to, našťastie, že dnes tí poslanci predsa sú trošku lepšie postavení, ako boli postavení poslanci za komunizmu. Ale k tomuto smerujeme, jarné a jesenné, kedy sa bude dvakrát hlasovať a dvíhať ruky o tom, čo rozhodla, teraz nie Moskva, ale Brusel, ale, samozrejme, Brusel a Moskvu nechcem v žiadnom prípade porovnávať.
A to znamená, že politický zápas v slovenskom parlamente pôjde iným smerom. Nebude to o zákonoch, bude to o nacionálnych otázkach, bude to o rozkrádaní eurofondov, bude to o takýchto záležitostiach. Čiže bude sa to presúvať všetko do výkonnej moci, kde sa bude nejakým spôsobom rozdeľovať koláč. Ja len teda pripomínam, že týmto smerom pôjdeme, ak si neponecháme aspoň trošku suverenity tejto krajiny, aby okrem vlajky, štátnych znakov, prezidenta a národného mužstva... (Ukončenie vystúpenia časomieru.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Minárik, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to taký paradox, že debata napríklad o tom, či poslanec Rafaj podpísal poslanca Slotu, tá vie na celé hodiny rozbúriť hladinu v slovenskom parlamente a tne sa tu do živého, rieši sa tento vskutku závažný morálny, politický a iný problém. Debata, či jedna poslankyňa stlačila tlačidlo miesto druhej poslankyne, to rozprúdi krv v žilách slovenským médiám, aj poslancom a dlhé hodiny sa o tom diskutuje v kuloároch, chatuje sa na internete atď. To sú naozaj veľké, veľké veci, veľké prelomové udalosti. Debata o tom, či náhodou pred rokom v apríli 2008 ústavná väčšina poslancov slovenského parlamentu neodhlasovala, nepodpísala zánik slovenskej štátnosti, taká debata v podstate ani nevznikne, a keď sa o takú debatu, my, Konzervatívni demokrati Slovenska pokúšame, tak reakciou z pléna je akurát jedno zjojknutie jedného poslanca SDKÚ. To sú také tie paradoxy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme pripomenuli, aby celé KDS pripomenulo, že proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy je vlastne opačný, reverzný proces, ako bol ten, ktorý tu prebiehal v rokoch 1990 až 1992. Vtedy prebiehal proces, kedy Slovenská republika získavala právomoci od česko-slovenskej federácie. Začalo to ústavným zákonom ešte na jeseň 1990, pokračovalo to potom až vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Každý, kto mal vtedy voči tomu nejaké pripomienky, kto hovoril o tom, že mohlo by to spôsobiť nejaké problémy, prinajmenšom dočasné a, samozrejme, aj spôsobilo, pretože Slovensko sa dostalo po niekoľkých rokoch do dosť ťažkej izolácie, každý bol označovaný za protislovenský živel, atď. Pripomínam, že tí istí politici, ktorí takto častovali takýmito nálepkami niektorých kolegov, tak teraz vlastne konajú opak toho, čo konali v období 1990 až 1992 a svojím hlasovaním a, zdôrazňujem, bolo to pred rokom v apríli 2008, prispeli tým, že hlasovali za Lisabonskú zmluvu, k tomu, že sa prechádza od štátnosti členských krajín k štátnosti európskej. Už teraz by som prirovnal kompetencie, ktoré Slovenská republika má v Európskej únii k podobným, ako boli tie, ktoré Slovenská republika mala v česko-slovenskej federácii. Až na to, že samozrejme, v Európskej únii, ktorá má 450 mil. obyvateľov, tá sila Slovenska je podstatne, podstatne menšia.
Kolega Mikloško už správne pripomenul, koľko legislatívy, ktorá sa tu schvaľuje, ktorá sa schvaľuje v tomto parlamente, ktorá sa schvaľuje formou vyhlášok na ministerstvách, je iba implementáciou už platných noriem, ktoré sa schválili úplne inde mimo Slovenska, v inštitúciách Európskej únie. Vlastne, keď sa to tak vezme, mohol by som osloviť toto auditórium, vážené panie implementátorky, vážení páni implementátori, lebo bolo by to pravdivé, implementujeme a implementujeme, ale úcta k slovenskej štátnosti a úcta ku kolegom mi v tom bráni a teda budem sa snažiť naďalej vás oslovovať, pani poslankyne, páni poslanci, aj keď už ide možno o určitý anachronizmus.
Nuž teda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh, ktorý tu ponúkame, ktorý navrhujeme, je istá snaha zabrániť najhoršiemu. Možno, aj keď je to už málo pravdepodobné, ale možno nedôjde k platnosti Lisabonskej zmluvy, ak účinnosť Lisabonskej zmluvy v Európskej únii, aj keď tomu dávam veľmi malé percento, stále platí, že Írsko odmietlo v referende tento konštrukt, presne tak ako ho odmietli pod iným názvom, ústavná zmluva, iné národy, Francúzi a Holanďania. Ak by teda Lisabonská zmluva nenadobudla účinnosť, tak potom my ponúkame ako riešenie to, aby sa odstránil ten demokratický deficit v Európskej únie a v jeho členských krajinách, aby sa konečne občania vyjadrovali a rozhodovali o tom, či to, čo nám ponúkajú európske elity, je jediná možné cesta vývoja, ďalšieho vývoja v Európskej únii. Čo je zlé na tom, aby sa o každej takej závažnej zmene primárneho európskeho práva, ako je zmena zmlúv, zmena základných zmlúv, čo je na tom zlé, aby sa o tomto rozhodovalo v referende u nás, v Slovenskej republike?
Vážené panie poslankyne, prosím, zvážte argumenty, ktoré sme vám predostreli a ešte raz na záver vás poprosím o podporu nášho návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)