A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. No, odhady meníte pomerne často, ale platný je ten rozpočet, ktorý bol schválený začiatkom decembra vlaňajšieho roka. Zmyslom predloženia revidovaného návrhu rozpočtu je, aby ste sa priznali, že vám padá rozpočet, že je zlý stav verejných financií a že je katastrofálny stav štátnych aktív a vy, pán minister, zrejme čakáte na nejaký zázrak, na nejakú božiu pomoc.
Druhým zmyslom je, aby ste paralelne s revíziou príjmov, príjmovej stránky revidovali aj výdavkovú stránku rozpočtu, aby ste začali vlastne šetriť. Pán minister, vaša neochota náhodou nepramení z politických dôvodov z toho, že sa zvolebnieva, že budú čoskoro voľby do Európskeho parlamentu, na jeseň budú voľby do regionálnych samospráv a vy náhodou nemáte záujem predložiť revidovaný štátny rozpočet až po týchto voľbách?
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
J. Počiatek, minister financií SR: No určite nie. Vy ste ma asi nepočúvali v celej tej odpovedi. Vy ste si tu teraz urobili svoje politické entrée, ale to s tým naozaj vôbec nesúvisí. Asi ste nepočúvali, že som hovoril o tom, že my môžeme prognózovať niečo naozaj kvalitne až na báze kvalitných údajov, ktoré dnes ešte nemáme. Samozrejme, že máme rôzne interné analýzy, ale tie sú ešte nie podložené úplne dátami, ktorými by sme v tento moment mohli disponovať. Akonáhle ich budeme mať, tak túto novú prognózu vygenerujeme s tým, že nebudeme predsa rozpočet otvárať niekoľkokrát za rok. Tá revízia je podľa mňa prípustná maximálne raz a to je tak v polovici roka, kde zaktualizujeme všetko, čo potrebné je a vôbec nijako to nesúvisí s termínom akýchkoľvek volieb, to s tým nijako priamo nesúvisí.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda, s ktorými inštitúciami spolupracujete pri zmapovaní špecifických problémov a požiadaviek rómskej menšiny?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, ako som vás v marci tohto roku vo svojej odpovedi na vašu interpeláciu informoval, koncepčné riešenie záležitostí týkajúcich sa príslušníkov rómskej národnostnej menšiny považuje vláda Slovenskej republiky za jednu z priorít svojej politiky. Cieľom zlepšenia životných podmienok príslušníkov rómskej národnostnej menšiny a najmä ich sociálnej inklúzie do väčšinovej spoločnosti so zachovaním národnostnej identity, na čo sa v minulosti zabúdalo, sa v súčasnosti na území Slovenskej republiky realizuje viacero strategických koncepcií a projektov v oblasti vzdelávania, bývania, zamestnania a zdravia. V súčasnosti sa Slovenská republika intenzívne pripravuje na prevzatie predsedníctva v Dekáde začleňovania rómskej populácie na roky 2005 - 2015. Nebudem teraz rozoberať dekádu, ale chcem vás informovať, že v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 Slovensko bude predsedajúcim štátom a otvoríme túto dekádu na Spiši a budeme, samozrejme, v rámci toho spolupracovať aj s výborom pre ľudské práva, národnostné menšiny a práva žien a, samozrejme, aj s inými inštitúciami, ktoré v tejto oblasti majú čo urobiť. Osobitne do tejto prípravy je vytvorená pracovná skupina dekády, ktorej predsedám osobne a ktorá pozostáva zo zástupcov štátnych orgánov, ako aj z predstaviteľov tretieho sektora. Táto pracovná skupina pravidelne zasadá na Úrade vlády Slovenskej republiky a intenzívne sa venuje príprave prevzatia predsedníctva, samozrejme, aj s definovaním jednotlivých úloh a prirodzene aj sprievodných podujatí.
V nadväznosti na vami položenú otázku mi dovoľte ešte uviesť, že požiadavky príslušníkov národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky sú intenzívne diskutované v rámci zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny a najbližšie zasadnutie tejto rady vlády bude 5. mája tohto roku. So zástupcami tretieho sektora intenzívne spolupracujem v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Najbližšie zasadnutie, pravidelné bude teraz budúci týždeň 28. apríla.
Na tomto mieste by som chcel vyzdvihnúť spoluprácu s tretím sektorom aj pri minuloročnej novelizácii tzv. antidiskriminačného zákona, v rámci ktorej na činnosti pracovnej skupiny predmetného zákona aktívne participovali aj zástupcovia mimovládnych organizácií, osobitne reprezentujúci hromadnú pripomienku, ktorá bola z veľkej časti aj pri príprave tejto novely akceptovaná. V súčasnosti sa efektívne rozvíja spolupráca so zástupcami mimovládnych organizácii v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Chcem povedať, že po nástupe tejto vlády sa finančné zdroje, ktoré idú do akčného plánu, výrazne zvýšili. Kým do roku 2006 to bolo vo výške 3 mil. korún, teraz je to vo výške 9 mil. Sk, teda v prepočte prirodzene aj na eurá.
Ďalej, samozrejme, pripravuje sa materiál do vlády. Bude informovaný aj výbor Národnej rady v tejto oblasti k tomuto akčnému plánu aj výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a práva žien.
Nezanedbateľnou je aj oblasť spolupráce so zahraničnými mimovládnymi organizáciami, s ktorými rokujem a veľmi často, to by som chcel podčiarknuť, u mňa majú dvere otvorené pri riešení otázok týkajúcich sa príslušníkov rómskej národnostnej menšiny, konkrétne Amnesty International a ďalšie organizácie, s ktorými v tejto oblasti veľmi často komunikujeme.
Veľmi dobrá spolupráca je so samosprávnymi krajmi, vyššími územnými celkami, najmä tými špecifickými, to je košický, prešovský a banskobystrický a dnes už aj nitriansky, predovšetkým ďalej s obcami a mestami prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenska. Z mimovládnych organizácií by som na tomto miestne menoval najmä Nadáciu Milana Šimečku a Rómsky vzdelávací fond, s ktorými je veľmi aktívna spolupráca, i keď sa niekedy nezhodneme, ale komunikujeme a na niektoré problémy nachádzame spoločné riešenia. Ďalej je to vynikajúca spolupráca s Vysokou školou sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety. Viete veľmi dobre, že už teraz sú v druhom ročníku mladí Rómovia, ktorí absolvujú bakalárske štúdium v Košiciach v oblasti zdravotníctva, čo v minulosti nebolo, aj vďaka tejto vysokej škole. Ďalej s Univerzitou Konštantína Filozofa a Ústavom romologických štúdií, ale aj napríklad z oblasti kultúry Slovenského národného múzea, najmä pri zrodení prvého Rómskeho múzea v Slovenskej republike, teraz nedávno otvoreného v Martine.
Dovolím si vás na záver uistiť, že Vláda Slovenskej republiky považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie sa špecializujú a významne napomáhajú šíreniu hodnôt tolerancie, multikulturalizmu či viackultúrnosti, medzikultúrnosti a nediskriminácie spoločnosti. Vyššie uvádzaný a spomínaný Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie sa v priebehu realizácie osvedčil aj ako vhodný nástroj na zabezpečenie spolupráce práve v oblasti mimovládnych organizácií so štátnymi orgánmi tak, aby bol sledovaný cieľ predchádzania diskriminácie, xenofóbie, rasizmu, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie komplexne napĺňaný kooperatívnou formou, podčiarkujem, všetkých prvokov občianskej spoločnosti. Som presvedčený, že túto efektívnu spoluprácu je možné rozšíriť aj na ďalšie oblasti. Ale keď ste sa pýtali na otázku postavenia rómskej národnostnej menšiny a vo vzťahu k rómskej národnostnej menšine, tak podčiarkujem zvlášť, v tejto oblasti tá spolupráca je dobrá.
Ďakujem veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký. Otázku položil ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jánovi Chrbetovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Stanislav Becík. Otázka znie: "Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. Ako hodnotí túto skutočnosť váš rezort?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Lebocký, prípad rezonoval v slovenskej verejnosti pod pojmom kauza Tichá a Kôprová dolina. O kauzu prejavili výnimočnú pozornosť predovšetkým slovenské médiá. Na jar v roku 2007 o vývoji v danej veci v priebehu asi dvoch mesiacov informovali televízie v hlavných spravodajských reláciách denne.
Podstata problému spočívala v tom, že dňa 19. novembra 2004 postihla najmä Vysoké Tatry víchrica, ktorá tu spôsobila polom na približne 13-tisícoch hektárov lesných porastov. Medzi postihnutými lokalitami sa ocitla aj spodná časť národného parku Tichá dolina a Kôprová dolina. Polom tu postihol 80 ha porastu. Paradoxne potom v Tichej a Kôprovej doline nepostihol ich ekologicky cenné časti, ale iba 80 ha rovnovekého a rovnorodého porastu smreka obyčajného vo veku asi 60 rokov. Smreky boli nie tatranského, alebo alpského pôvodu a teda s nevhodnými ekologickými vlastnosťami, čiže náchylné na polom. Taký porast v skutočnosti biotopom európskeho významu nie je. Naši predchodcovia tento poznatok pri konzultáciách s Európskou komisiou nevyužili, a tak sa konanie Európskej komisie č. 2006/4717 v danej veci pretiahlo od 27. 6. 2007 až do 14. 4. 2009, teda takmer 2 roky. Kvôli nečinnosti našich predchodcov sa podkôrnik mohol rozšíriť hore oboma dolinami a v súčasnosti už ohrozuje dve najcennejšie lokality, pralesovité porasty pod pásmom kosodreviny. Okrem našich predchodcov majú najväčší podiel viny na vývoji situácie v prvom rade príslušné mimovládne organizácie, ktoré podnet do Európskej komisie dávali. Prípad bol pre nás veľkým poučením a vyvodením dôsledkov predovšetkým pri príprave nových predpisov, napríklad návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, aby sa opakovaniu podobného prípadu predišlo.
Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Podľa vašich odhadov približne koľko rokov stratí naše hospodárstvo "vďaka" tejto kríze, kým znova dosiahne tempo rastu z minulých rokov?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, roky 2006 až 2008 boli obdobím bezprecedentného mimoriadneho rastu, ktorý bol najmä výsledkom priaznivého vonkajšieho prostredia. Avšak už počas tohto obdobia sa predpokladalo postupné spomalenie ekonomiky v nasledujúcich rokoch.
Ak si spomenieme, tak najoptimistickejšia prognóza ministerstva financií z júna 2008 predpokladala rast ekonomiky v roku 2011 na úrovni 5,8 %. Po doznení krízy, ktoré sa očakáva v rokoch 2011 až 2012, je možné odhadovať rast ekonomiky opäť na úrovni okolo 5 %. Všetko sú to však predpoklady a odhady, ktoré v tomto momente nie je možné potvrdiť a nikto naozaj presne nevie, čo sa v budúcnosti udeje, preto odpovedať presne na to, koľko sme stratili, je dnes ťažké.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Vážnemu, za ktorého bude odpovedať pán minister hospodárstva Jahnátek. Otázka znie: "Vážený pán minister, myslíte si, že aktuálna situácia v železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, kde prebiehajú nútené dvojtýždňové dovolenky pre zamestnancov a rokovania o skrátení ich pracovného času, naozaj a dostatočne zdôvodňujú vládnu pôžičku pre túto spoločnosť vo výške 165 mil. eur, ktorá má slúžiť práve na udržanie zamestnanosti?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ja môžem len prečítať odpoveď. Takže, ak dovolíte, v dôsledku zníženia prepravných výkonov ako priameho následku hospodárskej krízy spoločnosť Cargo naštartovala rad opatrení na zmiernenie dopadov krízy. V personálnej oblasti došlo po šesťmesačnom kolektívnom vyjednávaní k dohode s 9 odborovými centrálami pôsobiacimi v spoločnosti Cargo na znení podnikovej kolektívnej zmluvy pre rok 2009. S cieľom dosiahnuť optimálne výsledky hospodárenia a zníženia dopadu krízy na zamestnancov spoločnosti sa zamestnávateľ zaviazal, že zabezpečí zachovanie mzdovej úrovne z roku 2008. Odborové centrály súhlasili s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, ktoré vyplývajú z poklesu výkonov a s opatreniami spoločnosti vo forme celozávodnej dovolenky a náhrady mzdy vo výške 70 % pri skrátení pracovného týždňa. Prioritou spoločnosti naďalej zostáva udržanie zamestnanosti a životnej úrovne jej zamestnancov v interakcii s produktivitou práce i s pomocou poskytnutej návratnej finančnej pomoci.
Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Chcem sa len poďakovať pánovi ministrovi. Doplňujúcu otázku nepoložím, pretože nie je rezortný minister. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík. Otázku položil pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, čo je obsahom návrhu Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázku a dovoľte mi odpovedať. Európska komisia v decembri roku 2007 vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Kampaň v roku 2010 má za cieľ opätovne potvrdiť záväzok Európskej únie - rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť odstránenie chudoby a osloviť občanov Európskej únie a všetky zainteresované strany z verejnej, sociálnej a hospodárskej oblasti.
Jeho štyri špecifické ciele sú:
- uznanie práva ľudí žijúcich v chudobe a v sociálnom vylúčení na dôstojný život a na plnohodnotnú úlohu v spoločnosti,
- zodpovednosť v posilnení a zdôraznení zodpovednosti každého jednotlivca v súvislosti s riešením otázok chudoby a marginalizácie,
- súdržnejšia spoločnosť, kde nikto nepochybuje o tom, že spoločnosť ako celok má prospech z odstránenia chudoby,
- záväzok všetkých zúčastnených, pretože skutočný pokrok si vyžaduje dlhodobú snahu, ktorá zahŕňa všetky úrovne riadenia.
Európska komisia na realizáciu týchto cieľov vypracovala strategický dokument, rámcový dokument s prioritami a usmerneniami, v zmysle ktorých členské štáty vypracujú v spolupráci so zainteresovanými organizáciami svoje národné programy a to v súlade s národnými stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Materiál obsahuje aj vytýčenie úloh, ktoré treba splniť v rámci prípravy a realizácie roka boja proti chudobe na vnútroštátnej, regionálnej i na miestnej úrovni, komunikačnú stratégiu a opatrenia na vykonávanie činnosti, samozrejme, aj orientačný rozpočet a mechanizmy monitorovania a hodnotenia.
Návrh Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu má dve plánované etapy, a to koncepčnú a realizačnú. V prvej etape sa nepredpokladá dopad na verejné financie, v druhej samotnej realizačnej etape sa predpokladá spolufinancovanie zo strany Slovenskej republiky, pričom maximálna výška podpory je vo výške 176 894 eur a minimálna podpora je vo výške 120 000 eur. Návrh Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bol zverejnený 15. apríla na portáli právnych predpisov.
Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, čo je obsahom a zámerom spusteného programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach v SR?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach vypracovalo ministerstvo hospodárstva so zámerom postupne napĺňať ciele stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v oblasti výroby tepla z biomasy a slnečnej energie. Program je zameraný na podporu zariadení, ako sú kotol na biomasu a slnečné kolektory, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie pri vykurovaní a ohreve vody v rodinných a bytových domoch.
Výška dotácie je pre jednotlivé zariadenia a typy obytných objektov rôzna. Pre slnečné kolektory umiestnené na rodinných domoch do plochy kolektora 8 m2 je výška dotácie určená na 100 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora. Za každý ďalší m2 nad 8 m2 je určená na 50 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora.
Pre slnečné kolektory umiestnené na bytových domoch je výška dotácie určená na 100 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora, pričom každý byt v bytovom dome môže dostať dotáciu maximálne na plochu 3 m2 slnečného kolektora.
Výška dotácie pre kotly na biomasu v rodinných domoch je určená na 25 % z ceny kotla, pričom maximálna výška dotácie na kotol je 830 eur. Inštalované zariadenia musia spĺňať určité technické parametre. Pre slnečné kolektory je takýmto parametrom certifikát Solar Keymark a od budúceho roku k nemu pribudne aj posudzovanie minimálneho energetického zisku. Pri kotloch pre biomasu budú podporené len tie, ktoré budú spĺňať technické parametre a environmentálne požiadavky.
Týmto programom ministerstvo hospodárstva zabezpečí aj významný stimul pre podnikateľov, ktorí budú inštalovať tieto zariadenia. Realizáciou uvedeného programu sa zvýši využívanie obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike a súčasne sa zabezpečí efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností. Predpokladáme, že dotáciou 8 mil. eur sa podporí cca 15 tisíc domácností. Inštalácia zariadení v celkovej sume 32 mil. eur vytvorí približne 300 nových pracovných miest v oblasti inštalácie slnečných kolektorov a približne 50 nových pracovných miest v oblasti inštalácie kotlov na biomasu.
Všetky informácie o tomto programe, ako aj náležitosti, žiadosti sú uvedené na internetovej stránke ministerstva hospodárstva, resp. Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo.
Pán minister, veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Pevne verím, že ten program, ktorý realizovalo ministerstvo hospodárstva, veľmi ocenia všetky domácnosti na území Slovenskej republiky. A tá moja doplňujúca otázka bola tá, kde sa tí občania dostanú k týmto informáciám, resp. kde môžu svoje žiadosti adresovať. Ešte raz pekne ďakujem.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Čiže ešte raz opakujem, je to na internetovej stránke ministerstva, implementačného orgánu, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. A môžem vám, pán poslanec, povedať, že je obrovský záujem, je to niekoľko stoviek žiadostí, ktoré prichádzajú každý deň na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Richardovi Rašimu. Otázka znie: "Lehota návratnosti - cca 15 rokov - pôžičky na oddlženie zdravotníckych zariadení sa vám nezdá pridlhá?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, kolegovia, dámy a páni, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 938 zo 17. decembra 2008 bola schválená Koncepcia systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení v strednodobom horizonte. V rámci tejto koncepcie boli navrhnuté tri alternatívy riešenia zadlženosti, a bolo odporučené riešiť zadlženosť prvou alternatívou, t. j. návratnou finančnou výpomocou. Pri návrhu tejto alternatívy sme vychádzali z doterajších finančných výsledkov zdravotníckych zariadení, ktorých sa koncepcia týka. Návratnosť v priebehu pätnástich rokov s možnosťou odkladu splácania o dva roky bola navrhnutá z dôvodu finančnej výkonnosti zdravotníckych zariadení a z hľadiska, aby splácanie návratnej finančnej výpomoci neohrozilo kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Vážená pani poslankyňa, na vašu otázku, či sa mi lehota pôžičky nezdá pridlhá, odpovedám nie.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, súhlasím s vami, že je dnes potrebné a nutné pomôcť zdravotníckym zariadeniam, aby ak sa stanú zariadeniami s vyrovnanými rozpočtami, nebudú zadlžené, budú môcť čerpať aj iné zdroje. Len sa mi zdá dlhá lehota 15 rokov na vrátenie tejto pôžičky, preklenutie niekoľkých volebných období a zmenou niekoľkých možno legislatívnych noriem a tým pádom, ako keby to bola nie pôžička, ale vklad štátu väčšinou do štátnych zariadení. Preto sa vás pýtam, či by nebolo vhodné, aby zariadenia, ktoré túto pôžičku využijú, začali postupne v nejakých už možno malých splátkach sa podieľať na tej spoluzodpovednosti za tú pôžičku. Ja viem, že sa to nedá naraz splatiť, sú to veľké peniaze, ale myslím si, že povedať do 15 rokov, to je tak, ako keby - možno však sa už toho ani nedožijeme. Preto si myslím, či by nebolo vhodné v podmienkach, ktoré budete dávať týmto zariadeniam, uviesť, aby sa začala tá splátka v nejakých malých, aby tá zodpovednosť na poskytovateľoch alebo zdravotníckych zariadeniach - nemocniciach bola.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Práve filozofia návratnej finančnej výpomoci bola urobená presne na tom, aby sa raz musela splatiť, čiže, aby neviedla, aby bola aj motivačným charakterom. Tých 15 rokov nebolo vybratých preto, že si myslím, že 15 rokov ešte vydržím, ale práve kvôli tomu, že keď si pozriete vývoj zadlženosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, tak v roku 2006 to bolo 2,4 mld. nárast dlhu, v roku 2007 to bolo 1,4 mld. nárast dlhu, v roku 2008 to bolo 59 mil. korún. Hovorím ešte v korunách, bolo to pred 1. 1. 2009. Aj kvôli tomu predpokladáme, že na to, aby zdravotnícke zariadenia urobili vyrovnaný rozpočet a boli schopné splácať, to znamená, aby získali viacej prostriedkov, potrebujeme ešte minimálne rok a dva. Okrem toho treba rátať aj s tým, že zdravotnícke zariadenia musia vytvárať rezervu na novú obnovu prístrojového parku, na nové metódy, operačné techniky a liečebné metódy, čiže preto je tam tá doba dvoch rokoch, aby sa trošku "spamätali", dokázali robiť rozvoj a potom okrem toho všetkého dokázali ešte aj začať splácať. Preto tá doba dvoch rokov.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bauer. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, ako chcete zabrániť rozvratu verejných financií?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, rozvrat verejných financií predstavuje určite vážnu situáciu v krajine. Otázka však nekonkretizuje, čo mal pýtajúci sa na mysli, keďže verejné financie sú veľmi široký pojem a ako iste vie, skladá sa z viacerých subjektov, ktorých hospodárenie je nakoniec vyhodnocované. Ministerstvo financií zatiaľ nemá informácie o tom, že by hospodárenie územnej samosprávy, t. j. obcí a vyšších územných celkov alebo iných zložiek verejnej správy bolo, alebo, resp. smerovalo k rozvratu. Rovnako v prípade verejnoprávnych médií sa situácia nijako mimoriadne nevymyká trendom z minulosti. To isté platí pre štátne fondy, verejné vysoké školy, Fond národného majetku a iné inštitúcie. O čom môžeme hovoriť, je plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu a plnenie príjmov odvodov v prípade Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní. Samozrejme, že aktuálna makroekonomická situácia má vplyv na príjmovú stránku týchto subjektov, čo vôbec nikto nepopiera a nespochybňuje. Rovnako by sa deficit verejných financií ako percentuálny podiel na HDP zvyšoval vplyvom reálneho vývoja ukazovateľa rastu ekonomiky bez akýchkoľvek zásahov zo strany vlády. Hovoriť však o rozvrate verejných financií považujem v tomto momente za úplne nekorektné.
Ministerstvo financií bude naďalej aktualizovať prognózy makroekonomického vývoja, avšak pre potreby monitorovania vývoja verejných financií v roku 2009, ako aj pre účely zostavenia návrhu rozpočtov na roky 2010 až 2012 bude kľúčová prognóza očakávaná začiatkom júna tohto roku. Tento termín vychádza zo skutočnosti, že práve začiatkom mája budú k dispozícii prvé skutočné údaje za I. kvartál tohto roku, ktoré slúžia ako údajová základňa pre letnú makroekonomickú prognózu. Na základe týchto nových údajov budú, samozrejme, prijaté opatrenia obsahujúce potrebné vstupy do schváleného rozpočtu na rok 2009 tak, aby došlo ku korekcii negatívnych vplyvov, alebo povedané v terminológii pýtajúceho sa, zabráneniu rozvratu verejných financií.
Pri takej dôležitej otázke, akou je otvorenie schváleného zákona o štátnom rozpočte, by bolo nezodpovedné unáhliť sa pri prijímaní rozhodnutí najmä v čase, keď ešte nemáme dostatok relevantných údajov. To však neznamená, že by vláda zatiaľ nereagovala na meniace sa podmienky v rámci nástrojov, ktoré má k dispozícii. Dôkazom toho je aj vládou schválený návrh na realokáciu výdavkov štátneho rozpočtu v objeme 332 mil. eur, ktoré boli realokované na podporu ekonomického rastu a udržanie zamestnanosti v súlade s plánom obnovy prijatej na úrovni Európskej komisie.
Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte právo položiť doplňujúcu otázku. Uplatňujete si toto právo? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi. Máte dve minúty.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, moja otázka vznikla z toho, že na začiatku tejto schôdze boli tri návrhy zo strany opozície, aby ste podali, minimálne, aby ste podali informáciu o tom, ako sa vyvíjajú príjmy v štátnom rozpočte a čo chcete urobiť s výdavkami a myslím si, to, že koaliční poslanci neodsúhlasili ani jeden z týchto návrhov, je nekorektný prístup, pretože vy nemáte čo skrývať a určite nechceme od vás údaje, ktoré ešte nemáte alebo na ktoré, povedzme, je potrebné viacej času. Ale chceli sme údaje takého typu, ktoré máte za prvé mesiace, musíte predsa sledovať, ako sa vyvíjajú príjmy a toto môžete otvoriť a vy máte povinnosť to otvoriť pred poslaneckou snemovňou. To, že ste tak neurobili, je nekorektné a z toho vznikla moja otázka. Pretože vy nemôžete hrať so zatvorenými kartami, pretože je to aj poslanecká zodpovednosť za to, ako sa vyvíja štátny rozpočet a za rozhodnutia, ktoré vy robíte a ktoré ovplyvňujú verejné financie celkove. Mestá a obce, takmer všetky mestá a obce už majú prijaté opatrenia a korigujú svoje rozpočty. Štátny rozpočet má na to ďalší polrok alebo koľko? Preto vznikla moja otázka, ale ďakujem, že ste jej venovali aspoň pár minútovú odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, prosím, máte priestor na odpoveď.
J. Počiatek, minister financií SR: I keď nebola zjavne v tomto vašom poslednom vstupe položená žiadna konkrétna otázka, napriek tomu zareagujem. Všetky dáta, ktorými ministerstvo financií disponuje, sú verejne prístupné a nič neutajujeme, čiže všetky relevantné prognózy, výpočty, analýzy, ktoré máme, sú k dispozícii všetkým. Momentálne, ako som už x-krát opakoval, my nemáme tú voľnosť ako ľubovoľný bankový analytik, ktorý si môže vymyslieť číslo, aké chce a podloží to svojimi dátami, akými má, ale zostavovanie rozpočtu a všetky následné dokumenty, ktorých je kvantum, ktoré jednak musíme predkladať medzinárodným inštitúciám, ale fungujú aj pre zostavenie rozpočtu, čo je zákon, my nemôžeme generovať na základe nejakých náhodných informácií, ktoré sú.
Ako som hovoril, k revízii rozpočtu určite príde a všetky kroky, ktoré doteraz vláda mohla urobiť v rámci vývoja v súčasnej situácii, vieme, sme aj urobili, takže nie je úplne tiež korektné tváriť sa tu, že vláda nič nerobí, čo sa veľmi často zo strany opozície spomína. Robíme naozaj veľa. Ako viete, Rada pre hospodársku krízu pravidelne zasadá. Synchronizujeme sa aj s inými členskými krajinami, počúvame veľmi pozorne, čo komisia odporúča, aké sú skúsenosti iných krajín s opatreniami, ktoré sa prijímajú. Všetko toto sa u nás implementuje. Čiže, mám pocit, že sa z tohto robí trošku umelá bublina.
Nikto tu netvrdí zo strany vlády, že by sa tie podmienky oproti východiskám, ako bol zostavovaný rozpočet, nezhoršili. A, samozrejme, že to budeme reflektovať v revidovanom rozpočte. Ale treba si tiež uvedomiť, že Slovensko ako otvorená ekonomika je, samozrejme, životne závislá od zahraničného dopytu, ktorý dnes neexistuje. Čiže je to kríza, ktorá naozaj prišla, krízou zahraničného dopytu. Tie kolabujúce ekonomiky celosvetovo a naozaj krajiny, väčšina krajín je v oveľa väčších problémoch, ako je Slovensko. Ako tu aj bola otázka položená v reflexii na nejaký rozvrat verejných financií, to by som sa chcel spýtať, čo ste tým presne mysleli. Pretože naše verejné financie vôbec v žiadnom rozvrate nie sú. Sú niektoré krajiny, ktoré už dnes narážajú na problém ako ufinancovať tie problémy, ktoré majú. A to je už naozaj zásadný problém... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Posledné dve vety, pán minister, uplynul čas.
J. Počiatek, minister financií SR: ,.. ktorý možno aj vyriešiť nebudú schopní. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.
Ďakujem, samozrejme, predsedovi vlády, aj členom vlády za účasť na tomto bode programu.
Viete, že pokiaľ chceme pokračovať v ďalšom programe, je potrebné prepnúť technické zariadenie, takže mi dovoľte vyhlásiť trojminútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať riadnymi bodmi programu. V danom prípade to budú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady podané do 20. februára. Samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku je prítomnosť členov vlády na tomto bode programu povinná.
Ďakujem.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Žiadam vás, vážené kolegyne, kolegovia, o príchod naspäť do rokovacej sály, budeme pokračovať ďalšími dvomi bodmi.
Jednak bodom
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. februára 2009,
tlač 959, a následne potom bodom interpelácie poslancov.
Poprosím aj členov vlády, pokiaľ sa nachádzajú niekde mimo rokovacej sály, aby v rámci možností sa dostavili do rokovacej sály.
V tejto súvislosti mi ešte dovoľte, aby som z dôvodu prehľadnosti poprosil poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 959 nachádza. Takže dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu.
Informujem vás, že do rozpravy sa prihlásila písomne iba pani poslankyňa Gibalová.
Takže má slovo na svoje vystúpenie, potom dám možnosť prihlásiť sa do tohto bodu ústne.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, poprosila by som ich o pozornosť, ak sa to len trošku dá. Na schôdzi Národnej rady som interpelovala dvoch pánov ministrov, pána ministra Bašku a pani ministerku Tomanovú.
Chcem sa obom poďakovať za odpovede na interpelácie. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi Baškovi za interpeláciu, ktorá bola veľmi pre mňa dobrá, priaznivá, pretože veľmi dobre kvantifikoval to, čo som očakávala a bol to veľmi dobrý podklad pre kvantifikáciu dopadov pri predkladaní novely zákona o obecnom zriadení, ktorou som chcela urýchliť zrušenie Vojenského obvodu Javorina, žiaľ, koalícia nemala pre toto pochopenie. Je to materiál, ktorý bude aktuálny aj ďalej. Preto som zaň vďačná.
Chcela by som reagovať aj na odpoveď na interpeláciu, ktorú mi poslala pani ministerka Tomanová a tam sa už nemôžem nijako pochvalne vyjadriť. Skôr som pri čítaní tejto interpelácie nevedela, či mám plakať, alebo sa mám smiať. Pretože v tom čase, keď som pracovala na príprave vlastného návrhu novely zákona o sociálnom poistení a na výpočte ekonomických dopadov navrhovaných zmien na hospodárenie základného fondu poistenia v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, práve v tom čase som potrebovala reálny odhad nákladov vyplývajúcich z týchto mojich navrhovaných zmien zákona a chcela som ich použiť ako aktualizované informácie z dôveryhodného zdroja.
Po preštudovaní odpovede som veľmi rýchlo pochopila, že mám v ruke, žiaľ, bezcenný zdrap papiera. V rukách som držala dôkaz toho, že v pani ministerke Tomanovej pretrváva aj 10. marca 2009 idylka z obdobia rozkvetu hospodárstva. Podľa odpovede, pani ministerka, z 10. marca 2009 príjmy fondu určeného na financovanie z nezamestnaných... (Ruch v pléne.) Ja počkám. Pán podpredseda, až pani ministerka bude pozorne počúvať, uráža ma to. Podľa odpovede... (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Nemôžem fakt primať, aby vás niekto počúval, môžem sa ale pokúsiť o to, aby bol poriadok v sále, o to sa pokúšam. Poprosím, všetkých prosím, aby sme dodržiavali zásady jednak rokovacieho poriedku a jednak, samozrejme, aj etiky.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem vám, pán podpredseda.
Podľa vašej odpovede, pani ministerka, z 10. marca 2009 príjmy fondu určeného na financovanie nezamestnaných budú v rokoch 2009 až 2012 stúpať v priemere o 6 % ročne a stúpať bude aj počet zamestnancov, aj vymeriavací základ poistencov, no a priemerný počet poberateľov dávky v nezamestnanosti bude, akože ináč, klesať z 2 000, 7 000 v roku 2009 na 25 300 roku 2012. Pritom už v januári 2009 bolo 32 524 poberateľov dávky v nezamestnanosti a vo februári ich počet stúpol takmer na 38 900. To znamená, že za jeden, jediný mesiac stúpol počet poberateľov dávky o 6 300 osôb.
Okrem toho, pani ministerka, vôbec ste sa neunúvali odpovedať na posledný bod mojej interpelácie, teda: Aký je odhad počtu evidovaných nezamestnaných v rokoch 2009 až 2012? Musím skonštatovať, že ja sa hanbím sama za takúto odpoveď na interpeláciu. Nie som s ňou spokojná, ale, samozrejme, po skúsenostiach, ktoré mám v tejto snemovni, nebudem dávať hlasovať o tom, že nie som spokojná s interpeláciou, pretože keby som dala hlasovať aj o tom, že dnes je 23. apríla štvrtok, tak koaliční poslanci to na vedomie nezoberú.
Opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s odpoveďou a odporúčam vám, pani ministerka, aby ste sa s plnou vážnosťou venovali tomu, že počet nezamestnaných enormne stúpa.
Ďakujem, skončila som.