M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani Rosovej sa neprihlásil nikto. Skôr ako dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne, tak chcem poprosiť o chvíľu pozornosti.

Ctené kolegyne a kolegovia, jednu informáciu mám pre vás. Dohodli sme sa aj s predsedom parlamentu, že vzhľadom na skutočnosť, že je zastavená doprava medzi Trnavou a Bratislavou a je veľa poslancov, ktorí sú v zápche a nemôžu sa dostaviť na hlasovanie a je to zo všetkých poslaneckých klubov, pretože sme prebrali dosiaľ iba jeden bod a predpokladá sa, že ešte aj tu bude rozprava pokračovať, tak hlasovanie o tlači 876 sa preloží na 17.00 hodinu s tým, že nebudeme o 11.00 hodine hlasovať. Ďakujem vám za porozumenie a ak môžete, oznámte to aj svojim kolegom, ktorí prípadne by riskovali v tej dopravnej situácii, ktorá je dnes v Bratislave, to, aby sa dostali načas, napriek tomu, že to viac-menej nie je možné. Takže hlasovanie o 11.00 hodine nebude a bude hlasovanie až o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pánov poslancov - Martin Fronc, Peter Dubravay, pani Tatiana Rosová. Čiže traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne.

A slovo má teraz v rozprave pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále, čiže pokračujeme bez prestávky na hlasovanie až do 12.00 hodiny. Všetkých, ktorí si majú čo povedať a netýka sa to tohto zákona, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie.

Slovo má pán poslanec Fronc, prvý prihlásený do rozpravy ústne.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, kládol som si otázku, prečo teraz rokujeme vlastne o takomto návrhu zákona. Zákona, ktorý, ako tu už aj moja predchodkyňa hovorila, je nie pokrytý... (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás vyruším. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, naozaj sa nedá rokovať v takomto prostredí. Poprosím tých, ktorí si chcú niečo povedať, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Skúste byť aspoň trošku tolerantní voči tomu, kto vám chce povedať svoj názor v rozprave. Ďakujem pekne.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ešte raz. Kládol som si otázku, prečo rokujeme o tomto návrhu zákona, ktorý hovorí o prerozdeľovaní finančných prostriedkov a tak, ako aj povedala moja predchodkyňa, finančne to vôbec nie je pokryté. Hovorí o virtuálnych finančných prostriedkoch. No, potom som sa pozrel do programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády je veda, výskum jedna z mála oblastí, kde je absolútne natvrdo napísané, že vláda dá 0,8 % z hrubého domáceho produktu. 0,8 % z hrubého domáceho produktu pre vedu a výskum je asi 600 mil. eur. Pre lepšiu predstavivosť to bude nejakých 17 až 18 mld. v našej bývalej mene, v slovenských korunách. A pán minister vám iste potom povie, koľko v skutočnosti v súčasnosti ide na vedu a výskum.

A druhá vec je, predpokladám, že sa bude odvolávať na čerpanie z európskych fondov. Len teraz prišla oficiálna správa o čerpaní z fondov daná ministrom financií a tam v čerpaní z fondov ministerstvo školstva sa pohybuje v desatinách percent, v desatinách z prostriedkov, ktoré boli pridelené. Obávam sa, že sa to tak skoro nezmení. Čiže, kládol som si naozaj takúto otázku. No pochopil som, že to je proces, ktorý vynašiel už dávno kedysi jeden šľachtic, knieža Potemkin. Staval "potemkinove dediny" a tu takisto ideme urobiť niečo podobné.

Druhá moja poznámka sa týka spôsobov prerozdeľovania. Ja viem, že ministerstvo školstva má v podstate menej možností ako niektoré iné ministerstvá, ale tu, tak ako sú nastavené tie pravidlá, začínam mať pocit, že sa buduje nový peňazovod. Pán minister, rozhodovať o 2 mil. eur, čo je, aby som to zase pripomenul, 60 mil. Sk a nenechať to naozaj na inštitúciu, ktorá je nezávislá, tak ako to fungovalo pri iných prostriedkoch, ktoré prerozdeľuje Agentúra na podporu vedy a výskumu, pokladám minimálne za vyrábanie si vlastných problémov a v budúcnosti veľmi ľahko vznikne podozrenie niečoho, čo nie je v súlade s transparentnosťou. Nemyslím si, že to potrebujete, pán minister. A toto si myslím, že je zlé. Súčasne chcem povedať, že napriek tomu, že sme upozorňovali pri rozdeľovaní prostriedkov cez APVV, že je dôležité, aby tam boli aj zahraniční posudzovatelia, napriek tomu, že vláda prijala tzv. modernizačný program, kde je explicitne napísané, že takto to má byť a myslím si, že aj pri prerozdeľovaní týchto prostriedkov pre stimuly by to takto malo byť, zatiaľ sa nič nezmenilo aj napriek tomu, že keď bol pán premiér na rokovaní výboru pre európske záležitosti, som ho na to upozornil a on povedal, že bude súlad tohto modernizačného programu so zákonmi, to znamená, aj s tým, že zahraniční posudzovatelia nebudú len možní, ale povinní.

A moja tretia poznámka sa týka, pán minister, úľavy na daniach. Ja by som si naozaj prial, aby bola cesta, ktorá pomôže vede aj tadiaľto, ale neviem, či ten zákon poriadne čítalo ministerstvo financií. Veľmi ma prekvapuje tento krok, pretože, ak prejdú úľavy na daniach, ja sa pýtam a celkom prirodzene predpokladám, že o mesiac tu budeme mať kultúru, ktorá sa bude rovnako dožadovať, zdravotníctvo a mnoho ďalších oblastí. Jednoducho je to, ak to prejde, precedens, ktorý rozbije daňový systém. A ak toto ministerstvo financií, v tomto smere neviním vás, vy sa celkom prirodzene snažíte nájsť spôsob ako získať peniaze, ak s týmto ministerstvo financií súhlasí, tak musím povedať, že vyvoláva to vo mne čosi, ako keby som sa pohyboval ako Alenka v ríši divov.

A moja posledná poznámka je už len taká trošku úsmevná. Povedal som ju aj na výbore, ktorý prerokoval tento návrh zákona. Ak, prosím vás, v dôvodovej správe sú prideľované prostriedky aj v roku 2012 v mene, ktorá už dávno neexistuje, len v slovenských korunách, no tak si myslím, že je to znak toho, že tento zákon aj táto dôvodová správa neboli vcelku zodpovedne pripravené, pretože nedá sa vyhovárať, že zákon sa pripravoval, keď ešte platila slovenská mena. Nedá sa, prosím vás, na to vyhovárať, pretože už vtedy bola povinnosť minimálne uvádzať aj v eurách, aj v slovenských korunách.

Pán minister, musím povedať, že už informáciu, ktorú mal pán spravodajca a nemal hovoriť o žiadnych odporúčaniach, keď tak, len o svojich a nie z výborov, svedčí o tom, že v tejto forme tento zákon nemôžeme podporiť.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na pána poslanca Fronca sa nehlási nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Dubravay.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásil som tu asi pred desiatimi minútami, že hlasovanie o 11.00 hodine nebude, pretože sú nejaké dopravné problémy medzi Bratislavou a Trnavou, resp. Trnavou a Bratislavou, tak poprosím, aby ste zachovali pokoj v rokovacej sále. O tom jedinom bode, ktorý sme dosiaľ prerokovali, budeme hlasovať o 17.00 hodine spolu s ostatnými bodmi, ktoré prerokujeme do 17.00 hodiny.

Poprosím ešte raz o pokoj v rokovacej sále a slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, schému poskytovania stimulov pre výskum a vývoj, vykonaný podnikateľmi podľa návrhu zákona o stimuloch možno prirovnať k poskytovaniu investičnej pomoci prostredníctvom zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 561/2007 Z. z. však neumožňuje poskytovať investičnú pomoc pre výskum a vývoj. Pred existenciou zákona č. 561/2007 Z. z. boli poskytované tzv. investičné stimuly v zmysle zákona o investičných stimuloch, ktoré ponúkali výhodné podmienky pre príchod zahraničných firiem na územie Slovenska, ale nepodmieňovali poskytnutie týchto stimulov tým, aby zahraničná firma bola povinná zriadiť si na území Slovenska pracovisko výskumu a vývoja. Takýmto spôsobom sa na území Slovenska etablovali veľké firmy ako napríklad U. S. Steel, Volkswagen, Kia a ďalšie, ale bez povinnosti budovať si vlastnú infraštruktúru výskumu a vývoja. Zahraničné firmy etablované takýmto spôsobom na Slovensku si zadávali objednávky z oblasti výskumu a vývoja vo svojej domovskej krajine. V súvislosti s týmto je potrebné uviesť, že práve návrh zákona o stimuloch umožní aj týmto zahraničným firmám, už niekoľko rokov pôsobiacich na Slovensku, požiadať o stimuly pre výskum a vývoj, ktorých dôsledkom bude vytvorenie vlastnej infraštruktúry výskumu a vývoja.

Zároveň je potrebné uviesť, že poskytovanie stimulov bude prístupné nielen pre podnikateľov zo zahraničia, ale aj pre domácich slovenských podnikateľov, ktorí po prvýkrát v histórii Slovenska budú mať rovnaké podmienky, umožňujúce uchádzať sa o stimuly zo štátneho rozpočtu, a to o stimuly pre výskum a vývoj, ktorý je bez námietok základným rozvojovým faktorom hospodárstva.

Na základe každoročných porovnávaní výstupov výskumu a vývoja v Slovenskej republike s výstupmi ostatných krajín Európskej únie a sveta možno konštatovať, že produkciou žiadostí o európske patenty, pardon, sa zaraďujeme na posledné miesta. Len pre zaujímavosť, Spojené štáty - 117 žiadostí, Japonsko - 174, Fínsko - 317, Rakúsko - 138, Holandsko - 450, Nemecko - 301, Dánsko - 231, naproti tomu Slovensko - 4 žiadosti. Sme teda na úrovni Poľska, ktoré podalo 3 žiadosti, Maďarska, ktoré podalo 9, Českej republiky - 8, ale aj tak sme ešte o niekoľko za nimi. Znamená to, že organizácie výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ktorých kapacity výskumu a vývoja sú podľa štatistických údajov za rok 2006 koncentrované hlavne v sektore vysokých škôl, cca 8 137 človekorokov, v štátnom sektore výskumu a vývoja, vrátane Slovenskej akadémie vied 3 732 človekorokov a v podnikateľskom sektore výskumu a vývoja sú len vo výške 3 144 človekorokov. Produkujú také výsledky v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú len minimálne aplikovateľné v praxi. Na vysvetlenie treba povedať, že, povedzme, v sektore vysokých škôl je takýchto, povedzme, 12 tisíc, ale sú niektorí na čiastočný úväzok na 2 hodiny, na 3 hodiny a prepočtom 40 hodín mesačne vychádza číslo 8 137.

Možno teda povedať, že sektor vysokých škôl a štátne sektory výskumu a vývoja sa len v minimálnej miere zameriavajú na riešenie takých problémov výskumu a vývoja, ktorých výsledky sú určené pre využitie v praxi či už výrobnej alebo v službách. Návrh zákona o stimuloch pomôže zlepšiť situáciu podnikateľov, kedy na základe poskytnutých stimulov môžu situáciu získavania výsledkov výskumu a vývoja aplikovateľných v praxi zlepšiť tým, že si vytvoria pracovisko výskumu a vývoja, ak ho ešte nemajú, alebo rozšíria už existujúce pracovisko, a tak si môžu doslova ušiť výsledky výskumu a vývoja podľa svojej miery.

Samozrejme, že štát bude tieto stimuly poskytovať len za splnenia v návrhu zákona stanovených podmienok a za účasti ich vlastných zdrojov, ktorá je povinná pre vytvorenie alebo rozšírenie pracoviska výskumu a vývoja a tiež je povinná pre poskytovanie stimulov na projekty aplikovaného výskumu, experimentálneho vývoja, projekty zapožičiavania vysoko kvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja.

Teda možno povedať, že poskytovanie stimulov bude pôsobiť ako faktor motivujúci, zvyšovať investície podnikateľskej sféry do výskumu a vývoja, čo je aj cieľom Lisabonskej stratégie. Stimuly tiež zlepšia mobilitu zamestnancov výskumu a vývoja v rámci rôznych sektorov, čo im otvorí priestor pre rozširovanie skúseností a zvyšovanie kvalifikovanosti.

Podnikateľom sa tak otvárajú možnosti, aby svoj rozvoj zakladali na takýchto rozvojových faktoroch, akými sú výskum a vývoj. V tom sú teda, tak ako som menoval, priority predstavovaného zákona, a preto je potrebné ho v plnej vážnosti podporiť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Rosová - do rozpravy.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja som už k návrhu tohto zákona vystúpila, milé pani kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave ako písomne prihlásená, ale predsa len som sa prihlásila ešte raz, pretože som sa dozvedela, že k môjmu pozmeňujúcemu návrhu existuje technická pripomienka zo strany ministerstva a bola by som veľmi nerada, keby pozmeňujúci návrh, ktorý podľa mojej mienky rieši veľmi podstatnú záležitosť - to, kto bude rozhodovať, a to, aby rozhodovanie bolo podľa možností transparentné a nezávislé -, neprešiel iba kvôli nejakému technickému problému. Preto som pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý by to mal riešiť.

Ide o to, že, samozrejme, ak zákonom o stimuloch dávame kompetenciu mojím pozmeňujúcim návrhom Agentúre na podporu výskumu a vývoja, je potrebné ošetriť aj zákon, ktorým je zakladaná táto agentúra, ktorý stanovuje jej kompetencie.

Takže ten pozmeňujúci návrh znie:

1. bod: Návrh zákona znie: "O stimuloch pre výskum a vývoj o doplnení zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z."

A 2. bod: "V § 12 ods. 2 sa vkladá písmeno, ktoré znie: "d) štátnej pomoci podľa zákona, ktorého číslo zatiaľ nepoznáme, o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov."."

Teda mení sa tým zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja s tým, že návrh rieši postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja tak, aby bola spôsobilá poskytovať štátnu pomoc formou stimulov.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, rozprávajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel vyjadriť určité potešenie nad tým, že súhlasíte s princípom zákona ako-takého a že je dobré, že takýto zákon je vypracovaný a predložený do Národnej rady. Dá sa povedať, že výhrady, ktoré máte, sú skôr, aspoň podľa môjho názoru, sú nie výhrady, ktoré by boli k filozofii alebo k štruktúre celého zákona, ale k jednotlivým technikám vykonávania tohto zákona.

Ale predsa len niekoľko poznámok aj ku konštrukcii, ktorú tu predniesla pani poslankyňa Rosová. Hovorí, že tento zákon nemôže vyplývať z Lisabonskej stratégie. Ale ja tvrdím, že, naopak, môže a musí vyplývať z Lisabonskej stratégie, kde sa hovorí, že dve tretiny investícií do výskumu musí ísť zo súkromného sektora. Ale my sme doteraz nemali žiadnu právnu úpravu, ktorá by umožňovala súkromnému sektoru financovať vedu a výskum s pomocou štátu alebo, povedzme, s niektorými daňovými úľavami. Doteraz takáto právna úprava na Slovensku nebola, preto sme pripravili zákon, ktorý tu je.

Samozrejme, ak pomôžeme podnikateľskému sektoru tým, že budeme spolufinancovať ich podnikateľské projekty na vede a výskume štátnou dotáciou, presne tak ako to vaša vláda robila pri dotáciách na výrobu a sú úspešné projekty, ako je KIA alebo Peugeot, kde išli stimuly podnikateľom. A my k tomu pridávame, že nielen na výrobu, ale aj na výskum a vývoj, čo je mimoriadne pozitívne a čo odpovedá aj súčasnej dobe. Čiže, rozširujeme to, čo ste zhruba už mali pripravené aj vy. Je škoda, že ste to neurobili vy vtedy, poviem otvorene, lebo keby ste dali KII alebo Peugeotu povinnosť priniesť so sebou aj vedeckovýskumnú základňu, tak sa nehovorí, že tu máme montážne haly a veda a výskum sa robí v Nemecku alebo niekde inde.

Takže, toľko k filozofii zákona. Že sú riziká? No tak, samozrejme, s každým zákonom sú nejaké riziká. Hovorí sa o rizikách, že tento zákon, ktorý hovorí naozaj o investičných stimuloch, je pravdou, že to nie je čistá súťaž, to nie je grantová schéma. Aj v zákone je jasne napísané, že individuálne môže podnikateľ požiadať o stimul s tým, že sám je rozhodnutý vložiť svoje investičné prostriedky na vedu a výskum a žiada pomoc štátu. No prečo by štát nepomohol, pokiaľ ide o vyššiu pridanú hodnotu našej výroby? Nie je dôvod.

Naopak, si myslím, že keď nebudeme pomáhať a nebudeme štátu vytvárať podmienky, aby podporoval nielen výrobu - to, čo sa dialo doteraz -, ale aj aplikovaný výskum, experimentálny vývoj, tak toto je jediná cesta dopredu. A keď raz tie automobilky odídu a ony odídu za pätnásť, dvadsať rokov určite odídu, aby namiesto nich tu bola nejaká sofistikovanejšia výroba s nižšou pridanou hodnotou. A to je cieľom tohto zákona. Čiže, nejde o grantovú schému, nejde o čistú súťaž. Takisto nemôže to byť automaticky nárokovateľné. Veď niekto musí posúdiť, či tu nejde o nejakú špekuláciu alebo niečo podobné. Čiže, musí byť každý projekt predsa posúdený. Vy dokonca voláte po posúdení, ktoré existuje pri grantových schémach v rámci Agentúry pre výskum a vývoj. Čiže, nemôže byť automaticky nárokovateľný. To je nezmysel. Takže, ani toto tam nepatrí. Ale je to individuálne posúdenie. A poviem otvorene, presne také, ako vy ste urobili pri KII alebo pri Peugeote, kde sa individuálne posudzoval ten-ktorý projekt a boli tam aj daňové úľavy, pán poslanec, t. j. boli daňové úľavy. Daňové prázdniny boli veľmi veľké, aj dodnes sú ešte z toho vyplývajúce.

Pokiaľ ide o samotnú procedúru, ktorú nám povedala pani poslankyňa ako-takú najdôležitejšiu, keď to správne odhadnem v tej jej časti, vy tvrdíte, aby sme preniesli, alebo, aby sme to rovno dali na Agentúru pre výskum a vývoj. Len treba domyslieť aj veci, ktoré z toho vyplývajú. To je agentúra pre grantové schémy, pre súťaže. Ale aký tam je systém? Ja tvrdím, že ten systém sme celý prebrali, pokiaľ sa prebrať dal. Sú dvaja nezávislí hodnotitelia. Súhlasím s tým, že jeden musí byť zo zahraničia, ale na APVV sú obrovské problémy. Keby ste si urobili prieskum na APVV, zistili by ste, že sa veľmi ťažko zháňajú zahraniční oponenti, lebo po prvé za také malé peniaze ako my na to máme vyčlenené, nám to robiť neprídu. A po druhé je to pre nich zbytočne náročné. Ani tomu tak celkom nerozumejú, prečo by každý projekt mal byť posudzovaný zahraničným oponentom na úkor slovenského. Ale povedzme, ten predpis tam je a musia to tak robiť. Čiže, súhlasíme s tým, že tých dvoch oponentov, z tých dvoch musí byť jeden zo zahraničia, a výnos, ktorý zákon predpisuje, ten výnos toto ustanovenie tam zakomponované už má. Potom rozhoduje v APVV komisia. No ale kto menuje komisiu? Predseda APVV alebo riaditeľ APVV? To znamená, že teraz to dáme všetko do rúk predsedovi APVV, aby on vymenoval komisiu, ktorá posúdi ten-ktorý projekt? Ale my máme aj iné grantové schémy, ako je VEGA a KEGA, kde tiež má svoje pravidlá a ktorá nejakým spôsobom funguje. Teraz sme dokonca dali aj vyššie právomoci tomu predsedníctvu a prišla obrovská kritika z Univerzity Komenského na to, ako nám pracuje VEGA a KEGA. Nesúhlasia s tým, čo ľudia, ktorí sú tam, za pravidlá zaviedli.

Takže, tiež nechcem na seba zobrať zbytočnú zodpovednosť. Prečo by som mal? Čiže náš návrh je taký, že musia byť dvaja nezávislí oponenti, z toho jeden musí byť zo zahraničia a rozhodnúť musí komisia. Súhlasím aj s tým, že to rozhodnutie komisie bude záväzné pre ministra. A v komisii musí byť, aj s tým súhlasím, nech je väčšina členov tak, ako je to pri VEGA, KEGA aj APVV, nech je väčšina členov komisie zo stavovských organizácií, z profesijných združení, ako je Asociácia zamestnávateľských zväzov a tak ďalej, a tak ďalej. Nie je s tým žiaden problém. Ale to musí byť súčasťou výnosu, pretože tento zákon predpokladá výnos.

Pokiaľ ide o finančné prostriedky, tak, samozrejme, že každý štát má svoje limity. My v štátnom rozpočte na vedu máme vyčlenených zhruba 1,7 mld. slovenských korún. Tu predpokladáme, že okolo 600 až 800 miliónov slovenských korún by mohlo ísť, pretože zákon bude platiť zhruba od pol roka, na tieto stimuly. Uvidíme, aký bude záujem, pretože ten záujem z hľadiska spolufinancovania je dosť ťažký. Ale všetko to vyplýva z tých európskych dokumentov, pretože pre 99 predpisov nám dávajú európske smernice. Čiže, aj minimálna čiastka, aj spoluúčasť je veľmi veľká. A keby išlo o 300-miliónový projekt, tak 200 miliónov musí dať samotný podnikateľ na vedu, výskum. No kto dnes dá? My sme už podobné grantové schémy na APVV mali. Boli veľmi neúspešné. Skončili fiaskom. Len traja sa nám prihlásili na takýto spoločný projekt, len traja.

Čiže, APVV už má podobné schémy. A tam to, dovolím si povedať, aj na to, čo oni robia, aj funguje. Tu ide o väčšie projekty, kde je väčšia zodpovednosť, aj ministra, oveľa väčšia. A budú individuálne posudzované a nad 60 miliónov korún, pretože pri kapitáloch na vysoké školy má minister kompetencie až do 100 miliónov korún, tu sme šli iba na úroveň 60 miliónov korún, čiže 60 % z toho, čo minister môže rozhodovať. Poznáte to, obidvaja ste boli ministrami. Pri kapitáloch na vysoké školy dostanú milión korún, bez problémov. A tu sme dali šesťdesiat na šesťdesiat do vlády, aby sme zas do vlády nechodili s každým projektom. Ale ja som aj zato. Kľudne, nech vláda schváli každý projekt, ktorý je v týchto stimuloch. Nevidím v tom skutočne žiaden problém.

Pokiaľ ide o ďalšie financie, pani poslankyňa, naznačili ste tu, aj pán poslanec Fronc, že Národný strategický referenčný rámec, tak len pre osvieženie pamäti, veď staré programovacie obdobie 2004 - 2006, koncom roka 2006, kedy skončilo celé obdobie, Martin, bolo 2,5 percenta vyčerpaných. Ale za vašej vlády, za vašej vlády na konci obdobia, dnes sme na začiatku obdobia. Na konci obdobia bolo 2,5 percenta vyčerpaných zo všetkých peňazí, dnes je 93. Staré obdobie hovorím. Staré obdobie. Bolo 2,5 na konci. My sme na začiatku. A opäť v minulom roku, viete, koľko bolo uzavretých kontraktov na ministerstve školstva? Za 12 miliárd, za 12 miliárd v minulom roku len tým, že je vzdelávanie šesť rokov, no tak ono aj šesť rokov musí trpieť, prebiehať. A ešte nie sú ukončené výberové konania, ale kontrakty sú uzavreté, čiže na 12 miliónov. A v tomto roku uzavrieme na 18 miliárd, v tomto roku, čiže sa dostávame na úroveň 60 %. A ešte máme ďalšie dva roky len to základné obdobie. Fantastické výsledky! A vy poviete, ako to, že sa od začiatku nečerpá, keď vzdelávanie je na šesť rokov a musí sa v prvom roku urobiť výberové konanie na to, kto vlastne bude vzdelávať. Takže treba sa pozerať na veci reálne. Nikto nepredpokladá, že také vyčerpanie bude. Za dva roky končíme. Ale, samozrejme, že vzdelávať sa musí celé obdobie plus dva alebo tri roky.

Takže toľko. Spojil som obidve vaše pripomienky, pretože ste hovorili o tom, aké sú financie, aké je čerpanie fondov. Výnos predpíše celú techniku a úľava na dani je limitovaná.

Ja som strašne rád, že sa podarilo vybaviť úľavu na dani. Nebolo to jednoduché riešenie. Ale páni podnikatelia povedali, no prečo by ste nám nedali úľavu na dani, keď investujeme naše finančné prostriedky na vedu a výskum? Je limitovaná, je dynamická a je závislá od spolufinancovania podnikateľského sektora. Kto dá viac, kto viac investuje, tak má úľavu. Ale je limitovaná výškou jeho oprávnených nákladov. Tam to končí.

Takže, ja si myslím, že to je vynikajúci úspech, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť a to sú možnosti pre podnikateľov, ktoré tu z hľadiska vedy, výskumu nikdy neboli a podľa môjho názoru je to správne a dobré.

Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 877.

Pán podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj odôvodní vládny návrh.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh zákona o odborom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh právneho predpisu nadväzuje na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon.

Cieľom predloženej právnej úpravy je vytvoriť funkčný systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom zriadenia tzv. Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu, ďalej krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a systému sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu.

Zákon ďalej stanovuje práva a povinnosti všetkých účastníkov systému odborného vzdelávania a prípravy. Ďalej vytvára motivujúci priestor pre vstup zamestnávateľom a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy a opäť pre vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy. Vstup zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy je v návrhu zákona riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielu na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia na stredných školách.

Návrh zákona vytvára podmienky pre využívanie daňových stimulov pre zamestnávateľa vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu alebo príprave na stredných odborných školách a školských zariadeniach. Daňové stimuly sú zamerané na zohľadnenie výdavkov zamestnávateľov, ktoré preukázateľne vynaložia do oblasti odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a školských zariadeniach. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Pán predseda, ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pani poslankyňa Nachtmannová je určenou spravodajkyňou z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov podala informáciu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 877, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1244 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona výbory vo svojich uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 594 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 477 z 8. apríla 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 373 z 30. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 261 z 2. apríla 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 236 z 1. apríla 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 152 zo 7. apríla 2009.

Ďalej si vás dovoľujem informovať, že z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých znenie je uvedené spolu s ich odôvodnením v IV. časti informácie, tlač 877a.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor rokoval 15. apríla 2009 o návrhu spoločnej správy výborov o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor neprijal uznesenie o odporúčaní schváliť vládny návrh zákona a spoločnú správu výborov, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona, ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenia výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave rozhodla o jednotlivých podaných návrhoch k návrhu zákona a o návrhu ako o celku. Ako spoločná spravodajkyňa navrhujem spoločne hlasovať o návrhoch v bodoch: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 a ďalej navrhujem spoločne hlasovať o návrhoch v bodoch 5, 8, 13 a 23.

Ďakujem a prosím, vážený pán predseda, otvorte rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Szigetiho za klub Strany maďarskej koalície, a potom ešte sa písomne prihlásila pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Dubravay.

Takže, pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, dovoľte mi vyjadriť sa k prerokúvanému návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Prerokúvaný vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nezaoberá problematikou odborného vzdelávania a prípravy v širšom zmysle slova, ale, žiaľ, chápe túto problematiku len ako súčasť nášho regionálneho školstva a predovšetkým upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v inštitucionálnej forme na našich stredných odborných školách, strediskách praktického vyučovania, na školských hospodárstvách, strediskách odbornej praxe, na pracovisku praktického vyučovania, na pracovisku inej fyzickej a právnickej osoby. Všade vo svete sa chápe táto problematika ako súčasť celoživotného vzdelávania, aj, samozrejme, ako súčasť vzdelávania dospelých, veď v 21. storočí ľudia musia byť pripravení a flexibilne prispôsobiví na zmenu povolania možno aj viackrát vo svojom živote. Práve preto považujem za veľký nedostatok návrhu zákona, že nevníma odborné vzdelávanie a prípravu zo spomínaného širšieho pohľadu.

Návrh zákona čiastočne konzervuje dosiaľ bežne používanú prax v oblasti postavenia a úloh orgánov štátnej správy, samosprávy, zamestnávateľov a zamestnancov, ale aj finančné a hmotné zabezpečenie žiakov, čo doteraz bolo riešené nižšou právnou normou, vyhláškami a smernicami. Aj keď je pravda, že prijatím nového školského zákona tieto vyhlášky a smernice prestali byť v platnosti.

Najväčším prínosom návrhu zákona je posilnenie právomocí, teda podľa môjho názoru, posilnenie právomocí stavovských organizácií, rôznych komôr a profesijných organizácií, ako aj návrh na vytvorenie fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Napriek tomu, že kompetencie stavovských organizácií budú posilnené a prijatie kvalitného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave by malo byť aj ich záujmom, s ľútosťou musím skonštatovať, že počas prerokúvania návrhu zákona v príslušnom výbore žiadna z týchto komôr neprejavila záujem a ani sa nezúčastnili na rokovaní výboru. Je to veľká škoda a považujem to za nedostatočný prístup zo strany našich rôznych hospodárskych či poľnohospodárskych, alebo živnostenských komôr.

Vytvorenie fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy by mohlo dodať potrebné impulzy na skvalitnenie tohto druhu vzdelávania, ale obávam sa, že za zákonom navrhnutých podmienok fond nebude mať dostatok finančných prostriedkov a nebude účinný. Myslím si, že subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na celoštátnej a regionálnej úrovni sú celkom dobre premyslené. Domnievam sa však, že okruh ministerstiev by bolo treba rozšíriť minimálne o ministerstvo životného prostredia a na celoštátnej úrovni tam pre mňa stále chýbajú predstavitelia rodičovských rád, resp. predstavitelia rodičov a na regionálnej úrovni územná školská rada. Je síce pravda, že medzi pozmeňujúcimi návrhmi sú naznačené tieto zmeny, dúfam, že sa prijmú aj tieto pozmeňujúce návrhy. Je otázne, či stačí raz za 4 roky upravovať odvetvovú koncepciu odborného vzdelávania a prípravy žiakov pre výkon povolania a odborných činností. Myslím si, že v odôvodniteľných prípadoch táto inovácia by mohla byť aj častejšia.

Žiaľ, nedá sa súhlasiť s výlučnou kompetenciu samosprávneho kraja v oblasti predkladania návrhov na zaradenie nového študijného odboru alebo učebného odboru do sústavy odborov vzdelávania alebo návrhom na vyjadrenie existujúcich študijných alebo učebných odborov zo sústavy odborov vzdelávania. Veď na území toho-ktorého samosprávneho kraja existujú, alebo môžu existovať aj cirkevné, aj súkromné školy a ich zriaďovatelia by mali mať podobné kompetencie ako samosprávne kraje. Určovanie počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre nasledujúce prijímacie konanie o možnosť vyjadriť sa zriaďovateľom stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti k počtu tried prvého ročníka všetkých stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, považujem za prvok centralizácie a za návrat do minulosti. Žiaľ, predložený návrh zákona jednoznačne svedčí aj o tom, že sa štát chce zbavovať svojich povinností a hlavne zodpovednosti, pretože sa spolieha len na dobrú vôľu a ústretovosť zamestnávateľov, podnikateľov a stavovských organizácií pri vytváraní podmienok a poskytovaní materiálno-technického zabezpečenia pre praktické vyučovanie. V § 5 sú vymenované kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií, na ktoré by bolo vhodné z ministerstva školstva prideliť aj finančné prostriedky na plnenie týchto, podľa môjho názoru náročných úloh.

Dovoľte mi niekoľko pripomienok k finančnému a hmotnému zabezpečeniu. Keď hovorím o finančnom a hmotnom zabezpečení, takéto niečo existovalo aj v predchádzajúcom období, samozrejme, že nie je to riešené v žiadnom zákone a je dobré, že sme to dali do tohto zákona. Poskytnutie finančného zabezpečenia je možnosťou, nie povinnosťou, avšak myslím si, že odmena za produktívnu prácu je povinnosťou. V zákone, v úvodnej časti je uvedené aj poskytnutie hmotného zabezpečenia ako možnosť, následne v ďalších odsekoch sa hovorí už ako o povinnosti. Jednoznačne by to mala byť povinnosť. Vzhľadom na to, že motivačné štipendiá sa žiakovi uhrádzajú z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie, nemali by sme limitovať maximálnu výšku. V zákone je návrh, aby to nemohlo byť viac ako 65 % životného minima. Myslím si, že sú to finančné prostriedky podnikateľov, fyzických a právnických osôb, a pokiaľ daná fyzická alebo právnická osoba na to má dostatok finančných prostriedkov, nech je to jeho záležitosťou, akým spôsobom mieni motivovať žiaka strednej odbornej školy. Veď ako hovorím, nie sú to verejné prostriedky, nech je to rozhodnutie tej-ktorej fyzickej osoby. Len sa obávam, že nebudeme mať a nenájdeme v každom regióne, hlavne tam, kde sociálne postavenie alebo ekonomická situácia je slabšia, dostatok podnikateľov, dostatok fyzických a právnických osôb, ktorí budú ochotní podporovať odborné vzdelávanie a prípravu takouto formou či formou poskytovania finančného zabezpečenia - motivačným štipendiom alebo inou formou. Čo sa týka hmotného zabezpečenia, situácia je podobná s predchádzajúcou. Znova je to len možnosť a podobne je to na dobrej vôli a ústretovosti podnikateľov, resp. fyzických a právnických osôb.

Najväčším problémom návrhu zákona je to, že Fond rozvoja odborného vzdelávania sa zriaďuje ako neštátny účelový fond, do ktorého štát cez štátny rozpočet nemôže prispievať a finančným zdrojom fondu nemôžu byť ani prostriedky z fondov Európskej únie. Zavedenie nového zdroja možného príspevku do fondu vo forme oprávneného prijímateľa podielu zaplatenej dane na osobitné účely v súlade s § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej rôzne dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických a fyzických osôb, príspevky od zamestnávateľov, zamestnávateľských organizácií, ktoré sú dobrovoľné - a toto by som chcel podčiarknuť, že všetko je na báze dobrovoľnosti - v podstate nedokáže naplniť fond finančnými prostriedkami a nedokáže zabezpečiť svoje poslanie. Pravdepodobne preto fond bude prázdny alebo poloprázdny, lebo bude mať málo finančných zdrojov.

Totiž je racionálnym riešením zo strany podnikateľov, aby si vybrali vo svojom regióne konkrétnu strednú odbornú školu, ktorú klasickým a tradičným spôsobom môžu podporovať. Bude to cielené, budú mať jednoznačne spätnú väzbu, akým spôsobom tá podpora bola používaná. Ale zákonom navrhovaná forma vlastne znamená toľko, že do spoločnej pokladnice nasypeme finančné prostriedky z jednotlivých regiónov a nie je garancia, že z tejto spoločnej pokladnice sa dostane podpora aj do konkrétneho regiónu, pretože finančné prostriedky z fondu sú nenárokovateľné a je to na rozhodnutí fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

Celá filozofia zákona sa príliš spolieha na zamestnávateľov, na stavovské organizácie. Chýba jednoznačne hlavne finančný vklad štátu do skvalitnenia odborného vzdelávania a prípravy, a preto osobne neočakávam po prijatí zákona zásadné pozitívne zmeny a skvalitňovanie úrovne odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku.

Ďakujem pekne.