A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho - pán poslanec Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec, ja chcem upozorniť na jednu nezrovnalosť vo vašom texte. Keď ste najprv povedali, že ministerstvo školstva dáva do zákona niečo, čo tu už dlhšiu dobu fungovalo, tak potom v druhej časti, kde ste hovorili, že dôvodová správa obsahuje ustanovenie o tom, že to nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak to je zjavný rozpor, lebo sa fakultatívnym ustanovením zákona len dáva do zákona podľa vašich slov to, čo bolo. Takže, potom skutočne ten vplyv na podnikateľské prostredie sa nemení. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec Szigeti, na faktickú poznámku? Nie, ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej sa pripraví pán poslanec Tarčák.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Bod A: "Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 462/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Prvý bod: § 10 sa dopĺňa odsekom 18, ktorý znie: "Krajský školský úrad sa vyjadruje k zaradeniu školy, v ktorej vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolenie (poznámka pod čiarou 41b), do siete vo svojej územnej pôsobnosti podľa § 115, pardon, podľa § 15, ak nie je zriaďovateľom školy podľa potrieb na trhu práce.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41b) znie: "41b) § 27 odsek 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: "V § 14 ods. 6 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: "pri svojom rozhodovaní o zmenách v sieti prihliada na vyjadrenie príslušného krajského školského úradu"."
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu: "V § 16 sa ods. 1 dopĺňa písm. o) ktoré znie: "vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolenie, ak nie je zriaďovateľom"."
Bod 4: "Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý znie: § 35a ods.1: "Školy a školské zariadenia, ktoré sú zaradené do siete, majú povinnosť pri ročných zisťovaniach poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov do 20. septembra pre riadiacu a kontrolnú činnosť údaje podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, ktoré sa týkajú najmä počtu tried, učiteľov a zamestnancov a ich kvalifikácie, vekovej štruktúry detí a žiakov v členení podľa vyučovacieho jazyka, študijného odboru a učebného odboru, kapacít a tržieb školských jedální a školských internátov o počte stravníkov a ubytovaných. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo školám a školským zariadeniam každoročne do 31. augusta."."
Druhý odsek: "(2) Zriaďovatelia škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené do siete, majú povinnosť pri štvrťročných zisťovaniach poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka pre riadiacu a kontrolnú činnosť údaje za kalendárny štvrťrok týkajúce sa najmä počtu zamestnancov, vyplatených mzdových prostriedkov, čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z mimorozpočtových zdrojov. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení každoročne do 31. januára."."
Piaty bod: "V § 37 a) sa ods. 5 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie: "písm. c): Od 100 eur do 3 000 eur zriaďovateľovi, ktorý údaje podľa § 35 a) neposkytol alebo poskytol nepravdivé údaje"."
Šiesty bod: "Za § 39 a) sa vkladá § 39 b), ktorý znie: "§ 39 b): Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2009. O žiadostiach o zaradenie do siete alebo vyradenie zo siete, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa doterajších predpisov. Doterajší čl. 2 sa označí ako čl. 3."."
Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. K bodom 1, 2, 3, 6 navrhuje sa, aby krajský školský úrad sa vyjadroval k zaradeniu školy, ktorej vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Krajský školský úrad sa vyjadrí k zaradeniu školy do siete vo svojej územnej pôsobnosti podľa potrieb trhu práce.
Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Z dôvodu preradenia niektorých ročných a štvrťročných štatistických zisťovaní z programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009 až 2011 medzi administratívne zdroje údajov ministerstva bolo potrebné zákonom stanoviť povinnosť školám a školským zariadeniam poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov údaje potrebné pre jeho riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť. Zároveň sa navrhuje za nesplnenie povinnosti poskytnúť požadované údaje alebo poskytnutie nepravdivých údajov pre kontrolnú a riadiacu činnosť ministerstva pokuta zriaďovateľovi školy a školského zariadenia v rozmedzí od 100 eur do 3 000 eur.
Ďakujem za pozornosť. Skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej - pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fronc, máte slovo.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Nachtmannová, po prednesení vášho návrhu, ja si myslím, že legislatívcom zostanú len oči pre plač, pretože vy znova novelizujete iný zákon. Pri prerokovaní zákona o financovaní novelizujete zákon o školskej správe a samospráve. To nie je po prvýkrát. Tým vyrábate vyslovený právny guláš. A chcem upozorniť aj pána ministra, že... Pán minister, asi nemá záujem, ale aj tak to poviem. Tu sú body, ktoré novelizujete, ktoré sú v spoločnej správe v zákone o odbornom vzdelávaní takisto menené, tak som zvedavý, ako sa s tým legislatívne vysporiadate potom pri prerokovaní toho druhého zákona a jeho schvaľovaní. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Szigeti, nech sa páči.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V podstate kolega Fronc povedal všetko, čo som chcel aj ja. A nie náhodou som vo svojom vystúpení upozornil aj pána ministra, aj vás všetkých, že proste robíme také veci, ktoré by sme nemali. Aj pani poslankyňa Nachtmannová, keď pristúpila k mikrofónu, tak začala hovoriť o tom, že má pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a tento návrh je úplne o niečom inom.
Ale čo sa týka toho návrhu, podstaty veci, nemyslím si, že je dobré, že tá cesta, ktorú sme nastúpili pred niekoľkými rokmi, ktorá jednoznačne znamenala decentralizáciu riadenia, je negovaná a vraciame sa k etatistickým pohľadom v oblasti riadenia. Nemyslím si, že kompetencie krajských školských úradov by mali byť rozšírené do takej miery, že by sa mali vyjadrovať k zaradeniu škôl, hlavne, keď nie sú zriaďovateľmi týchto škôl. Školy zaraďuje a vyraďuje ministerstvo školstva, v podstate minister školstva. Nemyslím si, že je potrebný nejaký ďalší filter, nejaké ďalšie kádrovanie na úrovni krajských školských úradov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Váhala som, že sa vzdám mojej faktickej poznámky preto, lebo kolegovia povedali to, čo som chcela povedať. Ale predsa len dopĺňam ešte aspoň jedno odporúčanie pani poslankyni: Keby podala procedurálny návrh, aby sa o bodoch 4 a 5 jej pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické? Nie.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Po ňom sa pripraví pán poslanec Fronc.
J. Tarčák, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení pán, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004, zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 462/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
§ 14 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktorý znie:
"(8) Ministerstvo môže poskytnúť prostredníctvom krajského školského úradu štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti príspevok na činnosti súvisiace so zabezpečovaním úloh a činností v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry."
"(9) Príspevok podľa ods. 8 na príslušný kalendárny rok sa môže poskytnúť na žiadosť zriaďovateľa školy podľa počtu žiakov škôl, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka a výšky ročného príspevku na žiaka."
"(10) Výška ročného príspevku na žiaka sa určí ako podiel objemu finančných prostriedkov poskytnutých obciam v predchádzajúcom kalendárnom roku na činnosti súvisiace so zabezpečovaním úloh a činností v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry uvedené v § 7 o počte žiakov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka."."
Doterajší čl. II sa označuje ako III.
Krátke odôvodnenie. Nevidím najmenší dôvod, že by sa mal rozdiel robiť v tom, či ten žiačik študuje v takej alebo onakej škole, keď si plní svoje ústavné právo a štát by mu mal garantovať to, čo mu z ústavy patrí.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za vašu podporu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto.
A posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie zhrniem do troch poznámok.
Po prvé chcem povedať, že návrh zákona v tej podobe, ako bol predložený, o pozmeňujúcich návrhoch sa musíme ešte poradiť, ale v tej podobe ako bol predložený, aj prípadne s pozmeňujúcimi návrhmi, podporíme, nie preto, že by sme nemali voči tomu výhrady, ale si myslíme, že je to predsa len čosi lepšie ako súčasné znenie. Ale nemôžem si neodpustiť povedať niekoľko poznámok.
Keď ste pri nástupe do vlády v roku 2006 novelizovali tento zákon a mimochodom chcem povedať, že toto už je deviata novela, tak sme vás upozorňovali, že tá novela poškodzuje neštátne školstvo, že je dokonca v rozpore s tzv. prezidentskou zmluvou, ktorá bola uzavretá so Svätou stolicou a ktorá je nad zákonmi a jednoducho istým spôsobom ste obmedzili financovanie neštátneho školstva a najmä cirkevného školstva. Dnes niektoré veci sa vracajú späť, ale, viete, to je asi tak, ako keď niekomu vezmete na dva roky auto, potom mu ho trochu poškodené vrátite a tvárite sa ešte, že máte, neviem aké zásluhy.
A druhá moja poznámka sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré už zazneli a ktoré zazneli už vo výbore a vo výbore boli odsúhlasenia, ktoré predložila kolegyňa Smolková. Musím povedať, že tie návrhy vracajú možnosti, čo sa týka kapitálových výdavkov a dokonca v niektorých veciach ešte aj umožňujú financovanie dopravného pre neštátne školstvo, konkrétne pre cirkevné školy. Viete, musím povedať, že znova som pocítil, ako pravdivé je to staré latinské príslovie - si duo faciunt idem, no est idem, keď dvaja robia to isté, tak to nie je to isté.
V minulom volebnom období váš expert pre školstvo a zástupca v tejto Národnej rade so železnou pravidelnosťou ma napádal a kritizoval ako ministra len pre cirkevné školstvo a dokonca to bol aj jeden z argumentov, ktorý použil pri návrhu na moje odvolanie, tak teraz si kladiem otázku, či vás náhodou nenavrhne na vylúčenie zo strany SMER, pretože vy zachádzate ešte ďalej.
Ale platí to, čo som povedal. Podporíme tento návrh zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Fronca sa neprihlásil nikto. Bol posledný prihlásený do rozpravy.
Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nech sa páči, pán minister.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, na úvod by som sa chcel poďakovať za korektnú diskusiu, aj za to, že ako sa zdá, v konečnom dôsledku by ste všetci mohli podporiť tento pripravovaný zákon. Ale pokúsim sa vysvetliť výhrady a pripomienky, ktoré k zákonu máte.
K pánu poslancovi Szigetimu. To znižovanie počtu žiakov, viete, to netreba, hádam, rozdiskutovať. Vyšlo to zdola. Žiadna reforma alebo žiadne zvýšenie kvality bez zníženia počtu žiakov sa robiť nedá. Dali sme trojročné prechodné obdobie, aby sa samospráva, ktorá je zriaďovateľom škôl, na toto mohla prichystať. V minulom roku bolo vyčlenených takmer 300 miliónov Sk a v tomto roku je takisto vyčlenených 300 miliónov Sk, ktoré sú vyhradené na to, aby sa pomohlo tým školám - malotriedky a tak ďalej -, kde majú takéto problémy. Čiže, finančné prostriedky na to sú zabezpečené.
Pokiaľ ide o príspevky od zamestnávateľov do vzdelávania, však to chceme. To je cieľ. My by sme boli oveľa radšej, keby išli príspevky do vzdelávania ako do reklám. Keď si zoberiete, koľko miliárd slovenských korún ide do reklám, možno, že to je 6 - 7 miliárd korún, tak by sme boli oveľa radšej, keby šli cez vzdelávanie, povedzme, aj tieto príspevky. Čiže, robí sa všetko pre to, aby sme uľahčili cestu podnikateľskému sektoru dostať príspevky do škôl, do vzdelávania, mimoriadne dôležité pri odbornom školstve a toto je aj vo vzťahu k odbornému školstvu, pretože zákon o financovaní súvisí so všetkým. Každá zmena sa dotýka peňazí, čiže preto musel byť ten zákon, ale tentoraz je jeho novela, kde sme sa snažili už dostať naozaj všetko, aby veci mohli byť uzavreté.
Pokiaľ ide o súkromné školy, no, veď áno, cieľom zákona je, aby financovanie bolo rovnaké. To sme tam natvrdo napísali, že príspevky, ktoré dostávajú od zákonných rodičov, nie iných, musia byť použité iba na to, na čo je normatív, aby to bolo naozaj rovnaké, aby to išlo na výchovu a vzdelávanie, a nie, povedzme, na výstavbu bytov, na čo sme prišli, že aj to sa deje o jedno poschodie vyššie atď., atď. Nechcem to rozvíjať. Čiže zrovnoprávňujeme financovanie zo štátnych zdrojov a z tých zdrojov, ktoré sa vyberú od zákonných zástupcov detí.
Sankcie - bez sankcie, bez kontroly žiadne riadenie nie je, to viete. Sankcie sme dali najmä z dôvodu súkromných škôl, pretože nemáme dosah, keď je s. r. o., my nemáme žiaden dosah, ako sa s tými prostriedkami, ktoré my do tej školy dáme, vlastne narába. Možno, že vieme získať daňové priznanie, to je všetko. Ale nevieme skontrolovať. Čiže aj preto sankcia. Keď je sankcia, už sa môžeme ísť pozrieť, ako sa s tými prostriedkami hospodári.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu Nachtmannovú a to, čo tam navrhuje. Veď krajské školské úrady sme zvažovali, či ich zrušiť, či nie, ešte vy sami ste mi v osobných rozhovoroch aj s pánom poslancov Froncom radili, aby som ich nechal, lebo sú predĺženou rukou štátu, ministerstva školstva. No, ale keď sa rokuje o zaraďovaní škôl, kto vie lepšie posúdiť, ako ten, kto v tom teréne pracuje? My od zeleného stola na ministerstve? Čiže sa vyjadrujú, dávajú stanovisko. Oni mi ho dávajú aj dnes, ja si ho pýtam, len je to neoficiálne a niekedy ho aj naša sekcia zakomponuje, niekedy ho nezakomponuje. Ale oni vedia najlepšie, čo sa v tom regióne deje a či tá škola - lebo sú tam aj súkromné školy, aj cirkevné školy, aj materské školy pomaly -, tak ide o to, či je, alebo nie je, či spĺňa podmienky, vie najlepšie posúdiť krajský školský úrad. Keď už to tam máme, tak prečo by túto činnosť vykonávať nemohol? Nie schvaľuje, vyjadruje sa nám k tej žiadosti. Čiže, ja to beriem ako ďalší informačný zdroj. Nič iné. Neschvaľuje, len sa vyjadruje.
Pán poslanec Fronc, áno, máte pravdu s touto novelou, do tejto novely by sme naozaj chceli dať všetko. Každú zmenu, ktorú urobíme, tak musíme upraviť aj v zákone o financovaní, pretože bez peňazí v podstate žiadna zmena nie je.
A pokiaľ ide o cirkevné školy, cirkevné neštátne, my sme to rozdelili na cirkevné a súkromné školské zariadenia, umelecké školy. V zákone bolo trojročné prechodné obdobie, aby sme pomohli ten systém naštartovať. Vy ste to dali na Ústavný súd. Ústavný súd sa priklonil k nám. No, ale už je prvé stanovisko. Je hotové, aspoň ja viem - to je jedno - no, ale zdá sa, že pokiaľ moje informácie, ktoré mám, že sa ukázalo, ale to je jedno. Teraz sme dali len jednu vec do zákona a je to dohoda aj ZMOS-u, aj cirkví, že bude nariadenie vlády, ktoré rozpíše tieto finančné prostriedky a nariadenie vlády musí byť zo zákona. To je všetko, čo sme spravili. A bude na nariadení vlády koľko, komu, čo.
To, čo dala pani poslankyňa Mušková, to len viac rozpisuje, ako by to nariadenie vlády malo vyzerať.
To, čo dal pán poslanec Švidroň, hovorí, že musí byť nariadenie vlády, ktoré, teda niektoré ZMOS-u, ktoré samospráva má a je v tom aj tzv. milionárska daň, aby nešli do iných sektorov, ale aby šli priamo do sektoru školstva. A na to vy ako, páni poslanci, právo máte.
Chcel by som sa ešte raz poďakovať za podporu, ktorú ste tomuto zákonu vyslovili a dúfam, že to tak aj v skutočnosti bude.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa spýtať, pani poslankyňa. Nie, nechcete využiť právo záverečného slova, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 936 a informáciu máte ako tlač 936a.
Pán minister a podpredseda vlády, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon o stimuloch popri zákone č. 172/2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja v znení neskorších predpisov dotvorí konštrukciu celkových možností podpory vedy a techniky Slovenskej republiky, keď poskytne možnosť, aby aj podnikatelia žiadali o podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu na nimi vykonávaný výskum, aby bol vývoj bez vopred vyhlásenej súťaže. To je hlavný zmysel celého tohto zákona.
Konkrétne návrh zákona o stimuloch vytvorí priestor pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi, označenej ako dotácia zo štátneho rozpočtu, súčasne pre získanie daňovej úľavy pre podnikateľa, ktorý túto štátnu pomoc získa. Táto úľava bude do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane z príjmu podnikateľa. Pomerná časť základu dane z príjmu sa vypočíta tak, že základ dane z príjmu podnikateľa v danom finančnom roku sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel vlastných nákladov podnikateľa a súčtu nákladov z vlastných prostriedkov podnikateľa a dotácie zo štátneho rozpočtu, čo v podstate znamená, že ide o dynamický vzorec, ktorý umožní vyššiu dotáciu v úmere alebo vo funkcii na vlastné spolufinancovanie daného podnikateľského projektu. Stimuly budú podnikateľovi poskytnuté za podmienky, že vytvorí alebo rozšíri pracovisko výskumu a vývoja.
Na základe tohto zákona bude môcť podnikateľ, ktorého sme v zmysle smerníc Európskej únie, na ktorú tento zákon nadväzuje a konkrétne ide o Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj a inovácie, ktorý bol vydaný v úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2006/C 323 01 a Nariadenie Komisie Európskeho spoločenstva č. 800/2008 zo 6. augusta a o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88. Na základe toho sú rozdelení podnikatelia na mikro, malých a stredných, stredných a veľkých podnikateľov podľa toho, ako sú zapísaní v Obchodnom registri a môžu podľa vlastného uváženia a potreby požiadať o dotáciu na podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja, vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektu, zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva alebo dočasné zapožičanie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a úľavu na dani z príjmu.
Zákon definuje opäť v súlade so smernicami Európskej únie maximálnu výšku stimulov, ktorá sa pohybuje od 7,5 milióna eur na 1 projekt až po 20 miliónov eur.
Ďalej zákon definuje spolufinancovanie. V zákone sa hovorí o intenzite dotácie, opäť od experimentálneho vývoja, kde sú tie možnosti od 25 až po 40 %, cez aplikovaný výskum až po základný výskum, kde je možná dotácia zo štátu až 100 % výšky oprávnených nákladov. Je možné zvýšené spolufinancovanie a to v prípade, že sa spolupracuje s niektorým iným, menším podnikateľom alebo ide o cezhraničnú spoluprácu, alebo sa spolupracuje s organizáciou výskumu a vývoja, ako sú vysoké školy, niektorý z ústavov Slovenskej akadémie vied, poprípade rezortným výskumným ústavom a podobne.
Úľava na dani, ako som povedal, sa vypočíta podľa veľkosti spolufinancovania projektu ako zvyšujúca sa funkcia. V zákone sú definované aj minimálne výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Pre mikropodnikateľa, malopodnikateľa je to 0,25 milióna eur, pre veľkopodnikateľa je to 1 milión eur. Ďalej sú definované minimálne výšky oprávnených nákladov. Je definovaný aj proces rozhodovania alebo proces o tom, ako sa jednotlivé projekty posudzujú. Chcel by som povedať, že nejde o grantovú schému, ide o individuálne posúdenie jednotlivých návrhov projektov. Prevzal sa mechanizmus, ktorý funguje pre Agentúru pre výskum a vývoj s tým, že sa odtiaľ museli rozlíšiť odlišnosti, ktoré agentúra má a ktoré sú nastavené na posudzovanie súťaživosti jednotlivých projektov navzájom medzi sebou, čo v tomto prípade nie je možné, ale sú takisto dvaja nezávislí, anonymní posudzovatelia, takisto je ako na PVS zriadená komisia, kde budú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, podnikateľského sektora, všetkých stavovských organizácií a na základe toho a rozhodnutia komisie riaditeľ agentúry, alebo v tomto prípade minister školstva, rozhodnú o dotácii.
Nad 2 milióny eur musí ísť schvaľovanie do vlády, čo je zhruba 60 miliónov korún. Ak to porovnám so schvaľovacím procesom, ktorý je v rámci kapitálových výdavkov na vysoké školy, minister môže rozhodovať až do 100 miliónov Sk, nad 100 miliónov Sk sa musí ísť do vlády, čiže znížili sme hranicu takmer na 60 %, čo je v kompetencii ministra a čo je v kompetencii vlády.
Dôležité je aj to, že dotácia bude podnikateľom poskytnutá na základe kapitoly ministerstva školstva. Čiže na rozdiel od podobného zákona, ktorý sa týka inovácií, kde ministerstvo hospodárstva nemá vlastné finančné prostriedky, a preto s každým návrhom musí ísť do vlády, tu sa rozhoduje z prostriedkov, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva.
Vážený pán podpredseda, môžem ešte pokračovať. (So smiechom.)
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ospravedlňujem sa ctenej snemovni, ale riešili sme problematiku pozmeňujúcich návrhov k predchádzajúcemu zákonu, pán minister, z vašej dielne. Ďakujem pekne za úvodné slovo.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán spravodajca, nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, minister školstva náležite a podrobne odôvodnil návrh zákona, preto mi dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca výborov podal informáciu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. marca 2009 č. 1341 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Takisto gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky o prijatých uzneseniach rokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 595 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 476 z 8. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením 486 z 2. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením 153 zo 7. apríla odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.
Ďalej si vás dovoľujem informovať, že z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých znenie je uvedené spolu s ich odôvodnením v časti IV informácie, tlače 936.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor rokoval 15. apríla 2009 o návrhu spoločnej správy výborov o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor neprijal uznesenie o odporúčaní schváliť vládny návrh zákona a spoločnú správu výborov, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona, ak gestorský výbor neschváli spoločnú správu, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch prerokovania vo výboroch a predkladá ďalší návrh na postup. Vzhľadom na uznesenie výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave rozhodla o jednotlivých podaných návrhoch, o návrhu zákona ako celku.
Ako spoločný spravodajca navrhujem hlasovať o návrhoch uvedených v časti IV informácie nasledovne: o bodoch 1 až 8 a 10 až 19 spoločne a o bodoch 9 a 20 zvlášť o každom bode.
Ďakujem a prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku jednej kolegyne poslankyne, pani Tatiany Rosovej. Keď skončí jej vystúpenie v rozprave, tak bude možné sa prihlásiť do rozpravy potom aj ústne.
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister školstva, vážené kolegyne, milí kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý by už podľa názvu mal každý z nás privítať. Konečne tu máme riešenie ako podporiť súkromné firmy, aby vďaka štátnej pomoci aj na Slovensku rozvíjali svoje výskumné a vývojové aktivity. Takže výborne. A po druhé je to z dielne ministerstva školstva nie celkom obvyklé taký zákon, ktorý naozaj z formálnej stránky spĺňa náročné kritériá. Je to zákon, ktorý nerieši zbytočne to, čo zákon riešiť nemá. Je to zákon, kde ťažko nájsť nejaké formálne lapsusy. Takže žiadne školácke chyby.
Aj keď formálne chyby sa tomuto zákonu vytknúť nedajú, je tu predsa len viacero bodov, ktoré sa mu vytknúť dajú. Ja sa ospravedlňujem, že budem hovoriť dlhšie, ale práve preto, že je to zákon, ktorý považujeme naozaj za dôležitý, a za zákon, ktorý rieši podstatnú problematiku výskumu a vývoja, myslím si, že je za hodno diskutovať o ňom. Preto lebo istotne táto norma nie je definitívne riešenie.
Takže po prvé. V zdôvodňovaní zákona sa pán minister veľmi často odvoláva na Lisabonskú stratégiu. Ja tvrdím, že toto dovolávanie nie je na mieste. Tento zákon, aby sa napĺňal, určite zvýši objem, ktorý pôjde zo štátneho rozpočtu na vedu a výskum. Ale na druhej strane, domnievam sa, že nijako významne nezmení pomer medzi štátnymi a súkromnými zdrojmi, čo je vlastne jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie. Jednoducho povedané, súkromným firmám dávame podporu v konkrétnom objeme, pričom ale ich záväzky nie sú vyjadrené žiadnym finančným objemom, aspoň nie v zákone. A už vôbec nie záväzkom investovať dve tretiny z celkového objemu na projekt tak, ako je to cieľom Lisabonskej stratégie. Domnievam sa, že omnoho bližšie pravde by bolo, keby sme hovorili, že je to zákon, ktorý podporí konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale nehovorme o Lisabonskej stratégii. Na jej naplnenie budeme musieť ešte prijať iné opatrenia.
Po druhé, áno, určite je správne budovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky na vzdelanosti. V tom sa zhodneme. Ale práve preto by ministerstvo školstva malo naplniť svoju prvoradú úlohu v tejto oblasti. A tou je podľa môjho presvedčenia vytvárať podmienky pre kvalitnú vedu a výskum tam, kde vznikajú základné vedecké poznatky, tam, kde sa generujú vedecký a výskumný potenciál našej krajiny. No a tým miestom sú predovšetkým univerzity. Kým v tejto úlohe vytvárania podmienok pre kvalitnú vedu a výskum hlboko zaostávame, kým nie sme schopní vytvoriť stimulujúce prostredie pre kvalitné vzdelávanie na univerzitách, dovtedy by prioritou malo byť práve toto. Pretože pomerne zbytočne budeme stimulovať súkromné firmy k výskumu a vývoju, kým pre ne nebudeme vychovávať kvalitných výskumníkov.
No, navyše desaťročia už preverili pravdu, ktorú v svojej správe pre prezidenta Roosevelta zvestoval v roku 1945 vedec, ktorého rozhodne nemožno podozrievať z nejakého akademizmu. Vannevar Bush, človek, pod kontrolou ktorého boli najvýznamnejšie spojenecké výskumné projekty druhej svetovej vojny, veľmi aplikované projekty. V tej citovanej správe uvádza: "Najdôležitejšou cestou, ako môže vláda podporiť priemyselný", teda naším slovníkom aplikovaný výskum, "je zvýšiť prílev nových vedeckých poznatkov podporou základného výskumu." Berme si túto pravdu k srdcu.
Po tretie. Ak má aplikovaný výskum realizovaný v spolupráci so súkromným kapitálom naozaj prispieť ku konkurencieschopnosti Slovenska, mal by sledovať jasnú a konkrétnu stratégiu. Teda skôr, než sa rozhodneme podporovať výskum a vývoj, bolo by podľa mojej mienky potrebné rozhodnúť sa, aký výskum a vývoj to má byť. Rozhodnúť sa nie však na ministerstve, ale v spolupráci domácich aj zahraničných špičkových odborných kapacít. Vytypovať konkrétne oblasti výskumu a vývoja, ktoré majú byť strategicky pre Slovensko prioritou či už z hľadiska svetových trendov, z hľadiska našich kapacít a potenciálu, jednoducho zo všetkých strategických hľadísk. Pretože, ak budeme financovať po troške všetko, napokon z hľadiska konkurencieschopnosti z toho nebude nič.
Takže to boli výhrady k takým, dá sa povedať, filozofickým východiskám zákona. Ale vidím riziká aj v jeho realizačnej koncepcii. Pokiaľ teda ide o tieto riziká, po prvé mám dojem, že sa v zákone miešajú dva princípy dotácie alebo štátnej podpory. Na to, aby sme čosi podporovali alebo stimulovali z verejných zdrojov, sú, myslím, možné dva typy procedúry - pokiaľ hovorím len o transparentných a legálnych procedúrach. Na jednej strane je to princíp súťaže, ak chcete, grantov. V takom prípade, povedzme, ako to býva na základe výziev, sa umožní uchádzačom v konkrétnej lehote predložiť žiadosti, no a tie sa na základe jasne určených kritérií a stupníc vyhodnotia. Prostriedky sa pridelia tým najlepším podľa poradia a, samozrejme, aj podľa výšky prerozdeľovaného balíka.
Na druhej strane oproti tomu stojí iný princíp, princíp nárokovateľnosti. V takom prípade sa stanovia striktné a tvrdé kritériá. Ale každý, kto ich splní, má na podporu nárok. Na to je, samozrejme, potrebné kvalifikovane odhadnúť, na aký balík máme reálne potenciál. Chcem len povedať, že ak pán minister často hovorí o podobnosti tohto návrhu zákona s investičnými stimulmi, tak myslím, že by bolo za hodno tú podobnosť aplikovať aj tu, pretože cieľom investičných stimulov bolo dopracovať sa k čo najjasnejšiemu princípu nárokovateľnosti. V tomto zákone sa však neuplatňuje ani jeden z týchto princípov, čiže ani čistá súťaž, ani nárokovateľnosť. Kto teda dostane stimuly? Nuž, podľa tohto návrhu ten, kto podľa posudkov splní kritériá a navyše, ešte sa zapáči, povedzme, ministrovi alebo vláde. No a ten, kto nedostane, môžem povedať, že ten si ozaj môže pískať, pretože podľa tohto návrhu sa nemôže ani odvolať.
Po druhé v zákone pri posudzovaní žiadostí sa navrhuje postupovať podľa pravidiel APVV, ako sme to počuli aj v predkladacej správe. No a, myslím, že by bolo logické, aby tým, kto podľa týchto pravidiel postupuje, bola práve APVV, teda Agentúra na podporu výskumu a vývoja. V tomto návrhu to tak nie je. Rozhodovať má ministerstvo školstva. Čiže rozhodovať nemajú experti, ale úradníci. Zdá sa mi to nelogické tým skôr, že odborné tímy v rámci APVV rozhodujú o podstatne nižších sumách, rádovo nižších sumách. Vyzerá to tak, ako keby nám šlo o transparentnosť, korektnosť a nezávislosť, povedzme, pri projektoch do 200 000 eur, ale projekty do 2 miliónov už môžu byť v rukách nie nezávislej agentúry, ale ministerstva. Obávam sa, že výsledkom v takomto prípade by mohlo byť, že stimul nedostane ten najlepší, ani nie každý, kto splnil kritériá, ale ten, kto si to bude vedieť vybaviť.
Tretia výhrada alebo poznámka ku koncepčnému riešeniu zákona. Bude to pomaly rok, čo vláda s pomerne veľkou slávou reinkarnovala projekt Minerva s názvom Modernizačný program Slovensko 21. No a v krátkodobých opatreniach tohto projektu pod číslom 2 nájdeme záväzok: "Zvýšenie podielu špičkových zahraničných expertov ako hodnotiteľov podávaných projektov vo verejných grantových schémach." A odôvodnenie? "Projektovo-aktívna časť vedeckej komunity je relatívne málo početná a vedci sa navzájom poznajú, čo často devalvuje hodnotiaci proces a neprispieva k zvyšovaniu kvalitatívnej úrovne vedy na Slovensku." Veľmi presné. Lenže v rozpore s tým sa v predloženom návrhu zákona hovorí, že posudky majú vypracovať "slovenskí alebo zahraniční odborníci", teda nie slovenskí a, ale slovenskí alebo zahraniční odborníci. Znamená to, že zahraniční odborníci posudzovať môžu, ale nemusia.
V súlade s týmito výhradami predkladám môj pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Bod 1: "V § 3 ods. 4 písm. a) znie: písm. a): "Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ak ide o stimuly podľa odseku 1 písm. a)."."
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby poskytovateľom stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a) bola APVV, a nie ministerstvo školstva.
Bod 2: "V § 6 ods. 1 znie: "(1) Žiadateľ o stimuly predloží Agentúre na podporu výskumu a vývoja žiadosť o stimuly pred začatím práce na projekte podľa § 2 písm. b) až f) v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme."."
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 2 písm. a).
Bod 3: "V § 7 ods. 1 znie: "(1) Agentúra na podporu výskumu a vývoja posúdi úplnosť žiadosti o stimuly a zabezpečí dva odborné posudky, zamerané na posúdenie splnenia podmienok podľa § 4, vypracované slovenskými a zahraničnými odborníkmi do troch mesiacov od doručenia žiadosti o stimuly."."
Odôvodnenie. Jednak ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 4 písm. a) a jednak sa zavádza povinnosť vypracovať posudok ako slovenskými, tak aj zahraničnými odborníkmi.
Bod 4: "V § 7 v ods. 2, 4, 5, 6, 7, 8 a 10 sa slová "ministerstvo školstva" nahrádzajú slovami "Agentúra na podporu výskumu a vývoja"."
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou § 3 ods. 4 písm. a).
"V § 7 sa ods. 9 vypúšťa." Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú.
Odôvodnenie. Žiadateľovi sa touto úpravou nebráni odvolať sa proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stimuly podľa odsekov 5, 6 a 8.
A bod 6: "V § 10 sa v ods.1 slová "ministerstvo školstva" nahrádzajú slovami "Agentúra na podporu výskumu a vývoja"."
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 4 písm. a).
Zároveň by som chcela dať procedurálny návrh, aby sa o bodoch informácie z výboru č. 6, 7, 8 a 11 hlasovalo osobitne.
Týmto pozmeňujúcim návrhom by som chcela preniesť zodpovednosť za poskytnutie stimulu na Agentúru na podporu výskumu a vývoja, pričom ale zodpovednosť za kontrolu priebehu projektu ponechávam na ministerstve školstva. Zároveň sa ukladá, aby jeden z posudkov musel byť vypracovaný zahraničným odborníkom. Ak som hovorila, že ide o zákon prepracovaný, ten zákon sa odvoláva na pravidlá, nielen pravidlá APVV, ale aj na pravidlá stanovené Európskou komisiou, ktoré sú naozaj veľmi jasné a veľmi rigidne. To znamená, že v zásade rozhodovanie APVV má veľmi jasne vymedzený rámec, nie je tu veľký priestor, až na to, že myslím si, že takáto úprava odstráni pochybnosti o objektívnosti rozhodovania a o jej nezávislosti.
No, hovorila som o výhradách, ktoré som sformulovala do pozmeňujúceho návrhu, ale nie je to, myslím, celkom všetko, čo sa dá predkladanému návrhu zákona vyčítať, o čom by bolo dobré uvažovať. Myslím, že polemické je aj to, že sa v poskytovaní stimulov tento návrh zákona uberá dvomi smermi. Na jednej strane je to priama podpora a na druhej strane je to cesta daňových úľav. Pritom ale aj medzinárodné analýzy jasne ukazujú, ktorá z týchto dvoch ciest je efektívnejšia. Je to cesta priamej podpory. Krajiny, ktoré sú v podiele súkromných investícií vo vede a výskume na špičke a ktorým by sme sa isto chceli podobať, konkrétne napríklad Fínsko, vôbec nástroj daňových úľav na tento účel nepoužívajú. A zároveň z pohľadu daňovej reformy, o ktorej úspešnosti nepochybuje ani súčasná vláda, ide o deformáciu daňového prostredia. Pretože práve rôzne úľavy na daniach sú cestou k zneprehľadeniu daňového systému a cestou k rôznym typom daňových optimalizácií, alebo, inak povedané, obchádzania daňových povinností.
Ešte si dovolím poslednú poznámku. Ide o zákon, ktorý je úzko prepojený s európskou legislatívou, čo hovorím na jeho chválu. Ako schéma štátnej pomoci musí rešpektovať nariadenie komisie o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom alebo aj rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie.
Pán minister, ja mám ten druhý dokument pri sebe v slovenskom preklade. Teda údajne v slovenskom preklade, pretože myslím, že s takým prekladom by neobstál ani maturant. My v tejto snemovni ochraňujeme jazyk zákonom, ale v oficiálnych dokumentoch ho nechávame mrzačiť. Ale podstatné nie je ani tak, že sa neslovenský slovosled veľmi nedobre číta a nelahodí oku ani uchu, podstatné je, že znižuje zrozumiteľnosť tejto normy a nielen tejto. Dovolila som si túto poznámku nie kvôli konkrétnemu dokumentu, ale preto, lebo sa čoraz častejšie stretávam s tým, že práve nekvalitné preklady bruselských noriem zapríčiňujú niektoré byrokratické absurdnosti. Ja si myslím, že aj toto je dobrý dôkaz, že anglická gramotnosť sa naozaj stane postupne jednou z dôležitých kompetencií, tak ako je dnes, povedzme, počítačová gramotnosť a že ten návrh, aby bola angličtina povinný jeden z dvoch cudzích jazykov, ale povinný, nie je od veci. Aby sme neboli odkázaní na nekvalitné preklady, ktoré nás stoja milióny, aby sme si vedeli overiť, ako sa veci majú aj priamo.
No a celkom na záver. Pán minister, povedzme si pravdu. Zaoberáme sa zákonom, ktorý môžeme síce vychváliť, ale budeme naň mať? V dohľadnom čase, keď sa rúca rozpočet, keď sú prognózy, žiaľbohu, stále tmavšie? Ja sa obávam, že jednoducho naň nebudú peniaze. A pritom ale nedokážeme využívať tie peniaze, ktoré k dispozícii máme. Mám na mysli peniaze z európskych fondov. Správa o ich čerpaní je naozaj smutné čítanie. Takže, myslím si, že energia vkladaná do tohto úsilia vytvoriť zákon na stimuly, či už zo strany súkromného sektora alebo ministerstva, by bola určite v tejto chvíli efektívnejšie využitá pri riešení tohto problému.
Ďakujem vám za pozornosť.