P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Spravodajcom k návrhu, ktorý ste predniesli, je pán poslanec Šimko. Máte slovo, pán spravodajca.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 993), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 242 z 1. apríla 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1013 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Skupina poslancov navrhuje novelu Zákonníka práce s cieľom spružniť ho a urobiť flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok pre podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytváranie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rokovacím poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.
Pán predseda, skončil som svoju spravodajskú informáciu, Môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Keďže nemám prihlášku písomnú, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Poprosím pána poslanca Ďuračku, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, je to tlač 962.
Pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 962.)
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 99 za, 5 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Ďuračka, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 991 z 3. marca 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj výboru ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 122 za, 12 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Lipšic bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 966.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 966.)
D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 11 za, 72 proti, 32 sa zdržalo, 22 nehlasovalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Pán poslanec Burian uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je to tlač 989.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 989.)
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 63 za, 62 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán poslanec Novotný uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána Ivana Mikloša, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení, je to tlač 990.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 990.)
V. Novotný, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 62 za, 66 proti, 9 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.
Pán poslanec Horváth v prvom čítaní uvedie hlasovaní o návrhu poslanca Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 991.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 991).
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 63 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania a nebudeme pokračovať.
Pani poslankyňa Klára Sárközy uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 992.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 992).
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje novelu zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 56 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.
A pán poslanec Šimko bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Z. z. Zákonník práce, je to tlač 993.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 993.)
J. Šimko, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 62 za, 60 proti, 15 sa zdržalo.
Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.
Odhlasovali sme prerokované body. Dámy a páni, chcem vás ešte požiadať o súhlas pri niektorých zmenách, ktoré chcem navrhnúť. Pán guvernér Národnej banky ma požiadal, aby mohol predniesť Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008 v utorok budúci týždeň. Navrhujem ako prvý bod o 9.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Takisto pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu ma požiadal, aby mohol predniesť Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2008 v utorok. Navrhujem, aby to bol bod číslo dva po správe guvernéra Národnej banky. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Vzhľadom na to, že v utorok minister obrany pozval pri príležitosti výročia vstupu do NATO aj poslancov členov osobitných výborov, chcem požiadať o súhlas, aby sme v utorok nehlasovali o 11.00 hod., ale až o 17.00 hod., aby sa tí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí chcú prijať pozvanie ministra obrany, mohli tohto podujatia na ministerstve obrany zúčastniť. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
A posledný návrh je, aby sme tajné hlasovanie, tak ako ich máme zaradené v programe, vykonali budúci týždeň v stredu hneď po hlasovaní o 17.00 hodine. Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem vám pekne.
Takže krátka prestávka do 11.20 hod. a budeme pokračovať v prerokovávaní bodov programu schôdze.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 994.
Pani poslankyňa Cibulková za skupinu poslancov návrh uvedie. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky), tlač 994.]
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa. Kolegyne, kolegovia, začali sme prerokovávať návrh zákona.
Nech sa páči.
K. Cibulková, poslankyňa: Dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
I tento návrh zákona predkladáme ako jedno z opatrení, ktoré by malo pomôcť zmierniť dopady krízy a ušetriť v štátnom rozpočte okrem 5 mil. eur - a pre lepšiu predstavivosť bude ďalej uvádzať aj prepočty v slovenských korunách -, čo je teda asi okolo 160 mil. korún, ktoré sú určené na náklady Fondu národného majetku, ale i 4,4 mil. eur, čo je asi 132 mil. korún, ktoré fond ročne vydáva napríklad na zaistenie činnosti spojených s privatizáciou, pričom nie je celkom jasné, na aký účel sa tieto sumy míňajú, keďže Fond národného majetku si od nástupu vlády Roberta Fica neplní svoju hlavnú funkciu.
V roku 1991, keď fond vznikal, mal svoje jasné politické, ale i ekonomické opodstatnenie. Po páde komunistického režimu bol jedným zo základných a nevyhnutných predpokladov zmeny práve vznik fungujúcej trhovej ekonomiky. Bolo teda prirodzené, že sa využívali nástroje, aby táto zmena nastala. Zmyslom existencie Fondu národného majetku, a teda jeho hlavnou činnosťou, je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.
Vláda Slovenskej republiky však vo svojom programovom vyhlásení v časti Privatizácia jednoznačne vyhlásila, že nebude pokračovať v privatizácii a doprivatizácii majetkovej účasti štátu strategických podnikov. Vláda tiež deklarovala, že bude rešpektovať výsledok privatizácie a garantovať nemennosť podmienok v privatizovaných podnikoch, ak sa proces privatizácie uskutočnil v súlade so zákonom. Zároveň však zdôrazňuje, že v strategických podnikoch s majetkovou účasť štátu bude vláda Slovenskej republiky dôrazne uplatňovať záujmy štátu.
Vláda Slovenskej republiky teda jasne deklaruje, že nebude pokračovať v privatizácii, čo aj v praxi realizuje. Ale Fond národného majetku však napriek tomu stále existuje, i keď podľa súčasnej vlády by mal stratiť svoje opodstatnenie.
Existencia Fondu národného majetku v čase hospodárskej a finančnej krízy je nákladná, a to najmä s ohľadom na počet, na rozsiahlu štruktúru orgánov a počet zamestnancov, ale aj vzhľadom na náklady a výdavky, ktoré sú spojené s existenciou Fondu národného majetku a s rozsiahlymi výdavkami na outsourcing najmä právnych a ekonomických služieb.
A teraz mi dovoľte, aby som uviedla na osvieženie pamäti niekoľko faktov. Orgánmi fondu sú Prezídium, Výkonný výbor a Dozorná rada. Prezídium Fondu národného majetku má 9 členov, Dozorná rada má 7 členov a Výkonný výbor, ktorý je štatutárnym orgánom Fondu národného majetku, má 11 členov. Jednotliví členovia Výkonného výboru okrem jeho predsedu stoja na čele konkrétnych sekcií Fondu národného majetku, teda Fond národného majetku sa okrem troch početných orgánov člení na 10 sekcií. Členovia orgánov fondu, ktorí nie sú zamestnancami fondu, majú za výkon funkcie nárok na odmenu mesačne do výšku platu poslanca Národnej rady. Prezidentovi Prezídia sa takto určená odmena zvyšuje o 100 %, predsedovi Dozornej rady 50 % a podpredsedovi Dozornej rady o 20 %. Členovia orgánov fondu majú popri odmene nárok na náhradu cestovných a ďalších nákladov spojených s výkonom ich funkcie v preukázateľnej výške.
A teraz si priblížme tieto sumy v konkrétnych číslach. Šéf Výkonného výboru má základnú mzdu 2 070 eur a k tomu 100 % mesačnú odmenu. Desať členov má mesačné mzdy vo výške 3 450 eur, mzda šéfa Prezídia sa pohybuje asi vo výške 4 000 eur, 8 členov Prezídia má približne mzdu 2 000 eur.
Vládni poslanci schválili v novembri 2008 rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2009 až 2011. Rozpočet okrem iného počíta i s odmenami členov orgánov v spoločnosti v sume cca 466 000 eur, čo je asi 14 mil. slovenských korún, reprezentačné vo výške cca 23 000 eur, čo je 700 000 korún, či nájomné firme Doprastav vo výške cca 660 000 eur, čo je približne 20 mil. slovenských korún. Na obnovu tzv. zastaranej kancelárskej techniky má ísť 16 000 eur, približne 500 000 korún.
Som presvedčená, že musíme vážne zvážiť, či je nevyhnutné tieto milióny eur dať práve na tieto účely. A to som ešte, vážené kolegyne a kolegovia, nespomenula právne analýzy, ktoré si fond dáva vypracovávať napríklad i za účelom potvrdenia svojho opodstatnenia. Spomeňme si tiež, ako Fond národného majetku išiel presviedčať verejnosť o svojej opodstatnenosti cez súkromnú agentúru, pričom tá v projekte uvádzala, že cieľom spolupráce je presvedčiť verejnú mienku o opodstatnenosti existencie Fondu národného majetku. Pričom fond za toto poradenstvo mal zaplatiť viac ako 1,1 mil. korún.
Je naozaj nevyhnutné v čase, keď fabriky prepúšťajú stovky zamestnancov, aby členovia dozorných rád dostávali tisícové odmeny v eurách, čo predstavuje v korunách státisíce? Je nám všetkým veľmi dobre jasné bez ohľadu na stranícke tričko, že šetrenie verejných financií v tomto čase je nevyhnutnosťou, ba, povedala by som, priam povinnosťou.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, aj keď jeho skutočnú výšku nie je možné presne kvantifikovať. Zrušením Fondu národného majetku by teda došlo k zániku spomínaných orgánov, k stopnutiu odmien členom Prezídia a Dozornej rady. Odpadla by taktiež položka týkajúca sa zabezpečenia existencie a činnosti Fondu národného majetku ako inštitúcie a v neposlednom rade by došlo k výraznej úspore aj ukončením rozsiahleho outsourcingu externých, najmä právnych a ekonomických služieb, ktoré - ako som už spomínala vyššie - nie sú lacnou záležitosťou najmä v čase prehlbujúcej sa krízy.
Právnym základom na zrušenie Fondu národného majetku je ustanovenie § 40a zákona o veľkej privatizácii. Uvedené ustanovenie predpokladá, že o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
Predložený návrh zákona neobsahuje ustanovenie o likvidácii Fondu národného majetku, pretože sa navrhuje delimitácia majetku Fondu národného majetku na štát. Návrh zákona, ktorý predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša s republika viazaná.
Vážené kolegyne a kolegovia, ak myslíte úprimne a vážne vaše heslá o šetrení verejných financií a solidarite, iste nebude problémom zahlasovať za predložený návrh zákona a posunúť ho do druhého čítania.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec je spravodajcom určený príslušným gestorským výborom.
S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, predložiť spravodajskú informáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky), tlač 994.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1014 z 19. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto chce vystúpiť v rozprave? Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Pavlis. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko sa chcem aj ja vyjadriť ako predkladateľ návrhu zákona a chcem sa trošičku vrátiť aj do minulosti a chcem hovoriť krátko, veľmi krátko v niekoľkých odrážkach o postavení fondu.
Privatizácia ako proces zmeny vlastníckych vzťahov v ekonomike je v Slovenskej republike od začiatku uskutočňovania celkovej transformácie bývalej direktívnej ekonomiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na ekonomiku trhovú zviazaná inštitucionálne i organizačne so vznikom a samostatným pôsobením Fondu národného majetku.
Fond je právnickou osobou od roku 1991. Jeho zmyslom jeho existencie a hlavnou činnosťou je a bol prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty. Prevod sa vykonával podľa zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu. Po právnej stránke je majetok fondu oddelený od majetku štátu a možno ho použiť len na účely ustanovené zákonom.
Ešte jedna odrážka k takému historickému exkurzu. Prostriedky fondu sú používané taktiež na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky. Rozsah použitia finančných prostriedkov na uvedené účely schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky na návrh fondu. A preto si predkladatelia teda myslíme a predkladáme tento návrh zákona, že nič nebráni tomu, aby sme previedli všetky úkony, všetku zodpovednosť, všetky financie a majetok fondu do rezortu kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktoré by určilo jeho použitie v rámci štátneho rozpočtu. A aj tak Národná rada tak, ako dnes musí rozhodnúť o použití prostriedkov a výťažku z Fondu národného majetku, bude rozhodovať aj pri predkladaní z ministerstva financií. Filozofia Fondu národného majetku je naplnená. Splnila poslanie, a preto splynutie alebo prevod kompetencií na ministerstvo financií je oveľa hospodárnejším riešením a hlavne ešte v období, v čase hospodárskej krízy.
Zákonom, ktorým rušíme Fond národného majetku, presúvame kompetencie, ako hovorila kolegyňa, na ministerstvo financií. A v čase hospodárskej krízy - a to treba zdôrazňovať aj po jej zdôvodnení a vyčíslení, ako administratívne fungovanie jedného ústredného orgánu je ekonomicky náročné alebo zaťažuje rozpočet verejných financií - je potrebné v čase hospodárskej krízy šetriť aj na takýchto výdavkoch.
Jednou z inštitúcií, ktorá si práve koncom roka, keď sme už zaznamenali vážne hospodárske problémy nielen vo svete, ale aj na Slovensku, vyplatila najvyššie odmeny ako akýkoľvek iný štátny orgán a myslím si, že toto je v rozpore aj s dobrými mravmi. Čiže tu netreba hovoriť len o hospodárskej, ekonomickej situácii, ale aj o istých etických, o etickom správaní sa predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy.
Týmto zákonom ušetríme verejné zdroje. Možno sa zdá a aj ministerstvo financií hovorí, že to nie sú, a aj kolegovia z koalície sa nechali počuť, keď ten návrh zákona prišiel do parlamentu, aj niektorí predstavitelia vlády, že sa tým veľa neušetrí. Ale len takýmito postupnými racionálnymi krokmi je možné aj v Slovenskej republike aj vo verejných financiách získavať zdroje pre iné programy, aby sa mnohé veci a mnohé sociálne aktivity či v zdravotníctve, v sociálnej sfére mohli naplniť.
A preto vás prosím, páni kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili. A tak ako aj vy ste deklarovali už vo svojom programovom vyhlásení, že privatizácia tak, ako tu prebiehala po minulé roky, je už prekovaná, aby ste aj vy dnes tento inštitút, tento ústredný orgán štátnej správy zrušili a vrátili pod ministerstvo financií.
Ďakujem za podporu.
P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Štefanec. Končím možnosť sa prihlásiť.
Máte slovo, pán Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som podporiť predkladateľov aj pani poslankyňu Sabolovú pri predložení tejto novely zákona, pretože stačí sa pozrieť na webovú stránku Fondu národného majetku, kde je napísané doslova, citujem: "Zmyslom jeho existencie, a teda aj hlavnou činnosťou je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty." Koniec citátu. Ak teda v programovom vyhlásení vlády sa doslova uvádza, že vláda nebude privatizovať, nevidím žiadny zmysel existencie Fondu národného majetku.
Podobnú situáciu vyriešili napríklad v Česku už tým, že Fond národného majetku tam neexistuje, a myslím si, že zrušenie Fondu národného majetku na Slovensku práve dnes v čase prehlbujúcej sa ekonomickej krízy by bolo najlepším dôkazom zastavenia plytvania s verejnými zdrojmi.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Pán poslanec Pavlis do rozpravy.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, "Fond národného majetku ako akcionár spoločnosti s majetkovou účasťou fondu nakladá s týmto majetkom v rozsahu vymedzenom zákonom. Vykonáva práva akcionára v nich založených v akciových spoločnostiach a práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach", to je citácia zo zákona.
Vláda Mikuláša Dzurindu sa ho po uskutočnených privatizáciách chystala zrušiť. Chystala, ale nezrušila. Je teda namieste otázka - prečo? Možno preto, že žiadna skartácia dokumentov nemôže byť taká dokonalá ako zlikvidovanie inštitúcie samostatnej. Dáte mi, dámy a páni z dnešnej opozície, asi za pravdu, keby to bolo také jednoduché, už by sme dnes na túto tému nediskutovali. Lenže diskutujeme a dokonca na váš podnet. Život je asi trochu zložitejší, akoby sme si ho predstavovali, a vy z opozície viete o tom nepochybne svoje.
Pre menej zainteresovaných prejdem teraz v hustom lese len zopár úsekov po modrej turistickej značke, aby bolo zrejmé, aké pasce na nás pri neopatrnosti a ľahkovážnosti číhajú.
To základné nebezpečenstvo viem pomenovať jednoznačne. Fond národného majetku stále vykonáva vo veľkom rozsahu činnosti vyplývajúce z predchádzajúceho privatizačného procesu. Mám na mysli približne 300 súdnych sporov, ktoré po vás treba riešiť. Modrým či skôr čiernym bonusom pre súčasnú vládu, vládnu garnitúru je zhruba 250 neukončených privatizačných zmlúv. Na túto tému sa môžu baviť niektorí poslanci dobre na maškarnom plese v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, ale realita je však ďaleko prozaickejšia. Tých 250 neukončených zmlúv je potrebné sledovať, kontrolovať a vysporiadať pohľadávky Fondu národného majetku z nich vzniknuté. Mám na mysli aj 37-tisíc ešte nevyplatených dlhopisov. Na fonde sa totiž každoročne aj v tomto období vybavujú tisícky prípadov občanov, notárov, exekútorov, ktoré súvisia s vyplácaním dlhopisov. Fond je aj vlastníkom okolo stovky majetkových účastí v akciových spoločnostiach, v ktorých je nutné vykonávať akcionárske práva.
Možno len jeden príklad. Nebyť aktívnej činnosti Fondu národného majetku, dnes by fond a štát nebol znova vlastníkom bratislavského letiska. A fond by ako majoritný akcionár nemohol aktívne vstupovať pri financovaní výstavby terminálu.
A keď už na tom vašom neoliberálnom srdci zrazu tak máte starosť o občana, tak si vám dovolím pripomenúť novelu zákona o veľkej privatizácii, ktorá stanovuje Fondu národného majetku povinnosti vykupovať bezcenné cenné papiere z kupónovej privatizácie od zhruba jedného milióna fyzických osôb.
Páni kresťanskí demokrati, to sú gaštany, ktoré vskutku ležia na zemi a treba ich zodvihnúť a práve na riešenie stručne načrtnutých problémov v minulosti ide značná časť rozpočtu Fondu národného majetku.
Máte pravdu, keby sme si v uplynulom období poctivo vykonávali svoju prácu, mohli sme dnes značnú časť týchto peňazí vynaložiť ináč. Keby sa tak nestalo vždy a všade, súdne spory sa v nejednom prípade budú ťahať ešte niekoľko rokov a neukončené privatizačné zmluvy budú strašiť nielen Roberta Fica, ale aj dvoch-troch jeho nasledovníkov. A zhodneme sa aspoň na tom, že to bude stále drahší a drahší špás. V politike by sme si mali vziať príklad z matematiky. Keď pri riešení rovnice sme úspešní vtedy, keď sa ľavá strana rovná pravej. Pri rovnici o troch neznámych FNM by sme zistili, že náklady na zrušenie fondu by prevýšili úsporu, o ktorej tu hovoríte v súvislosti so zrušením fondu, a tak by nám skúška správnosti asi nedopadla dobre.
V čase krízy hľadáte opozičné chodníčky na šetrenie štátnych peňazí. Máte v žalúdku 4 mil. eur, teda zhruba 120 mil. korún, ktoré podľa vašich slov čerpá fond z pokladnice štátu. A teraz to najpodstatnejšie, o čom by sme tu vôbec nemuseli diskutovať, o čom by sme sa nemuseli baviť. Nakoľko základný dokument upravujúci postavenie fondu, čím sa myslí zákon č. 92/1991, totiž hovorí jasnou rečou, že príjmy a výdavky fondu nie sú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Fond ako právnická osoba hospodári so svojimi vlastnými finančnými prostriedkami, nečerpá peniaze zo štátneho rozpočtu, ale naopak, do štátneho rozpočtu prispieva prostredníctvom ministerstva financií, ktoré mu každoročne uvoľňuje príjmy zo získaných dividend na posilnenie štátnych finančných aktív. Aj po zastavení privatizácie je fond schopný pokryť svoje režijné náklady z vlastných zdrojov, v súčasnosti najmä z úrokov.
Uvedomujete si vôbec, aký balvan by ste štátu zavesili na krk zrušením tejto inštitúcie? Tak ja vám to pripomeniem. Aby som vám oživil pamäť, v rámci privatizačného procesu v minulých volebných obdobiach vznikli na strane Fondu národného majetku potenciálne záväzky v hodnote približne 40 mld. korún. Zobral som si kalkulačku do rúk a v porovnaní so 120-miliónovým rozpočtom fondu je to 333-násobok toho. Toto číslo hovorí samo osebe. V prípade zrušenia Fondu národného majetku a prevedenia jeho aktív a pasív na štát to môže mať katastrofálny dopad na výšku štátneho dlhu. Uvedomujete si vôbec veľkosť rizika vášho návrhu alebo je to zámer z opozičného bestselleru Ficovu hlavu XXII?
Z opozičnej strany v tejto sále počúvam, že v prípade Fondu národného majetku ide o nepotrebnú inštitúciu. Keď vám to vyhovuje, dokážete celé minúty citovať pasáže z materiálu OECD, Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu. Ak dovolíte, zoberiem si z vás na chvíľku príklad a tiež si pomôžem skúsenosťami z vyspelého štátu. Je totiž jasné, kde sa jasne hovorí, že inštitúcie obdobného charakteru, ako je náš Fond národného majetku, spravujúci majetkové účasti štátu v akciových spoločnostiach, úspešne využíva 12 z 21 členských štátov Európskej únie vrátane Francúzska, Veľkej Británie, Španielska či Talianska. A to sú štáty, ktorým by ste slovenskú privatizačnú cestu museli dlho vysvetľovať, a obávam sa, že by tomu aj tak neporozumeli.
Sú to štáty, kde Mikloškov, pardon, Miklošov bájny expert na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Šušák z Credit Swisse Boston ani za éry Margaret Thatcherovej nedokázal vysvetliť, ako prinútil legitímnu vládu zaplatiť za 51 % akcií, hoci v skutočnosti jej zostalo v rukách len 49. Keď najbližšie pôjdete do Prahy, zaklopte na dvere a spýtajte sa, čo všetko prinieslo rozhodnutie o zrušení Fondu národného majetku v Českej republike.
V našom prípade by bolo potrebné novelizovať cca 30 právnych predpisov, nájsť právneho nástupcu fondu a v prípade prevedenia doterajšej majetkovej účasti Fondu národného majetku na niektoré ministerstvo by hrozil aj konflikt záujmov. Nech to znie paradoxne a nech sa vám to pozdáva, nech sa vám to počúva strašne nepríjemne, bývalá koalícia má, čuduj sa svete, najväčšiu zásluhu na tom, že Fond národného majetku je potrebné zachovať. Fond národného majetku sa svojej zodpovednosti nezbaví, ak chceme riadne vysporiadať celý privatizačný proces uplynulého obdobia, na to je potrebné najmenej 5 rokov. Na tieto nášľapné míny nemôžeme zasadiť odmínovaciu techniku Božena ani inú techniku. Tu si musí veci vysporiadať Fond národného majetku. Tak sofistikovane ste viedli privatizačný proces.
Preto by som aj na pôde slovenského parlamentu skôr očakával zmysluplnú diskusiu o ďalšom smerovaním Fondu národného majetku. V takejto výmene názorov sa zhodneme na potrebe reštrukturalizovať, rekonštruovať, modernizovať, ozdraviť alebo zregenerovať. Nazvime to, ako chceme, v konkrétnej praxi to nemôže byť samoúčelný krok.
Ak teda povieme nie zošrotovaniu Fondu národného majetku, potom treba povedať aj b, teda čo ďalej s ním. Ako vhodná alternatíva prichádza do úvahy postup, pri ktorom by došlo k úplnej transformácii doterajšieho Fondu národného majetku na novú, osobitným zákonom zriadenú právnickú osobu, ktorá by sa stala právnym nástupcom terajšieho fondu. Inač povedané, prakticky naplnením takého návrhu by prišlo k recyklácii, teda k zrušeniu doterajšieho bez likvidácie. Právny nástupca Fondu národného majetku by predstavoval modernú a súčasným európskym trendom prispôsobenú inštitúciu, ktorá by disponovala majetkovou samostatnosťou a nezávislosťou od verejného rozpočtu. Takto koncipovaný právny nástupca Fondu národného majetku by zabezpečoval najmä centrálnu správu majetkovej účasti štátu a evidenciu, poradenstvo, prípadne aj riadenie nakladania so štátnym nehnuteľným majetkom. Centralizované riadenie zo strany právneho nástupcu Fondu národného majetku umožňuje použiť know-how všetkého dobrého, čo sa pod strechou Fondu národného majetku koncentrovalo, dlhoročné skúsenosti existujúcej inštitúcie nevynímajúc. Dá sa pritom oprieť aj o relatívnu rozpočtovú samostatnosť, zužitkovať črtajúcu sa väčšiu flexibilitu v realizácii investorských a obchodných zámerov vlády. Z hľadiska riadenia by nová inštitúcia bola podriadená vláde, ktorá by vymenúvala aj jeho riadiaci orgán. V tomto prípade by do úvahy prichádzala externá kontrola zo strany NKÚ a Úradu vlády a tiež interné kontroly prostredníctvom Dozornej rady.
Každé zlo je na niečo dobré. Kríza na trhu práce posilňuje pracovné miesta v štátnom sektore. Musím súhlasiť s tvrdením pána poslanca Mikloša, ktorý v rozhovore pre Hospodárske noviny podčiarkol potrebu minimalizovať v čase krízy prepúšťanie zamestnancov vo verejnej sfére. Fond národného majetku nevynímajúc. Tento princíp by sme mali zohľadniť aj pri rekonštrukcii fondu, pritom treba otvorene priznať, že citlivé znižovanie počtu zamestnancov a zefektívnenie chodu fondu je trvalým javom.
Ďakujem za pozornosť.