M. Hort, podpredseda NR SR: To bolo záverečné slovo pána navrhovateľa. Zrejme aj pán spravodajca chce využiť právo záverečného slova.

Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tejto téme a vrátil sa v podstate k podstate tejto témy, čo je teda návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z., lebo myslím si, že tu bolo plno diskusných príspevkov, ktoré veľmi okrajovo súviseli práve s týmto zákonom.

Na úvod zase musím povedať, že tak ako teda stručné rétorické cvičenie predviedol pán spravodajca, pardon, pán predkladateľ, bolo veľmi dobré rétorické cvičenie, ale faktom je, že veľmi málo súviselo s predkladanou témou. A ja musím zase povedať, že práve preto súviselo s inými témami, lebo ja celkom neverím tomu, že myslí vážne tento návrh. A myslím si, že - a zdôvodním to, prečo si myslím, že nemyslí celkom vážne. A som hlboko a teda stopercentne presvedčený o tom, že pán predkladateľ by takýto návrh, ak by bol na mieste tejto vládnej koalície, vôbec by ho nepredložil. A svoje tvrdenie vychádzam z toho, čo vlastne aj nepriamo potvrdil pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš. A vráťme sa teda k daňovej reforme, ktorá bola urobená v roku 2004.

Daňová reforma bola jednoznačne fiškálne neutrálna, ale dnes podsúva tento návrh ako fiškálne nie neutrálnu, ale s vysokým dopadom na verejné financie Slovenskej republiky. Čiže znamená to v zjednodušenej podobe, že ak nie som pri moci, tak jednoducho každé riešenie, ktoré prináša deštrukciu verejných financií - lebo tvrdím, že je to deštrukcia verejných financií -, je dobré, ale na mieste toho, ak by som sedel na mieste ministra financií, nikdy, ale nikdy by to nebolo zrealizované. Jednoducho neverí ani predkladateľ, lebo jednoducho sa tu bavíme o iných témach, ktoré vôbec nesúvisia s touto predkladanou novelou zákona dane z príjmov.

A skúsim to na príklade, ktorý jasne dokumentuje to, že pán predkladateľ hovorí niečo, čomu jasne neverí. Skúsme si len premietnuť situáciu, ktorá bola v roku 2004. Veľmi dobre si pamätáte, za akých podmienok bol prijatý tento návrh zákona. Ja si dokonca poznám čísla, keď sa hovorilo o tom, ako nahradiť, ako nahradiť fiškálne neutrálnu túto reformu. Áno, znížime dane, ale tu sa zabudlo na malý detail. Tým malým detailom je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá sa univerzálne týka všetkých ľudí, na 19 %. To bolo to veľkolepé riešenie, kde sa znížili priame dane na úkor nepriamych daní. A to bolo to geniálne riešenie!

A keď to nestačilo, tak upozorňujem ctenú snemovňu a podstatná časť týchto ľudí bola aj v predchádzajúcom volebnom období, to znamená to, že v roku 2004 zistilo sa, že výpadok na dane z pridanej hodnoty nepostačuje na pokrytie príjmov alebo výdavkov štátneho rozpočtu, tak geniálne pán predkladateľ tohto zákona, bývalý exminister financií, prišiel s návrhom zvýšiť spotrebné dane. Takže tu nešlo o to, že ideme nejakou metódou znižovania daní aj za cenu fiškálneho deficitu, ale v roku 2004 na pol roka, čuduj sa svete, prišlo sa s návrhom, a nebola kríza, upozorňujem, prišlo sa s návrhom rozpočtu, zmeny štátneho rozpočtu, aby sa zvýšili spotrebné dane. Zvýšením spotrebných daní sa narovnávali výdavky a vtedy pán predkladateľ nemal plné ústa o tom, akým spôsobom sa majú šetriť peniaze vo verejných rozpočtoch. Naopak, poďme, hurá, poďme zvýšiť, zvýšime jednoducho spotrebné dane.

A to bola tá geniálna myšlienka, len jednoducho nebolo povedané, bolo povedané len a, ale nebolo povedané b - kde sa zobrali tie peniaze? A to je isté i pri tomto návrhu. Ak som takýto šikovný, tak poviem, áno, poviem a, zoberiem peniaze z dane z príjmov, kde to nahradím. V čase krízy? Mimochodom, všetci analytici v tom období do 25 rokov tvrdili, akým spôsobom bola úžasne urobená táto reforma. Teraz títo istí analytici, možno o niekoľko rokov starší, tvrdia, že to nie je dobré riešenie. Ja neviem, o aké znalosti alebo aké podklady sa opiera tento návrh, lebo tento návrh nemá ani podporu tých, ktorí to ospevovali v predchádzajúcom období. Tak ak v čase krízy hovorí aj OECD, aj Medzinárodný menový fond a iné organizácie, Európska komisia odporúča, že to nie je dobrým riešením v čase krízy znižovanie daní, tak dnes prichádza opozícia s veľmi populárnym opatrením, v ktoré, ja si osobne myslím, že veľmi tomu neverí, ale je to populárne. Každý občan rád počúva, že sa mu znížia dane.

No ale čo sa stáva v čase krízy? V čase krízy predsa neinvestujú tí, ktorí získajú na tejto dani. V prvom rade musí investovať štát - a to je odpoveď aj na pána Farkasa, keď tvrdil, že jednoducho v čase, v tomto čase investuje štát z verejného rozpočtu alebo z verejných financií viac, ako povedzme podnikateľská časť. Čo je logické. Je maximálne logické, lebo tí ľudia, ktorí majú vyššie príjmy, majú sklon k sporivosti, nie k niečomu takému, aby investovali. Veď si uvedomme, že je to základná poučka celej krízy. My neuvažujme o tom, že tí ľudia, ktorí získajú na dani, budú jednoducho investovať. Budú mať veľké problémy na to, aby zabezpečili udržateľnosť svojho podniku, svojej firmy alebo svojich domácich financií. To je základná úloha ľudí, ktorí získajú na tejto daňovej reforme, ak by bola presadená opozíciou.

Hovoríme o tom, že sklon k míňaniu peňazí alebo k tomu, aby zabezpečili svoje riadne vyžitie, majú ľudia s najnižšími príjmami. Preto je logické, že v krajinách sveta, berieme príklad v krajinách Európskej únie, majú ľudia s najnižšími príjmami nulovú daň alebo minimálnu daň. Práve preto aj sa zvýšila nezdaniteľná časť, aby práve títo ľudia jednak, že mali väčší príjem, lebo títo ľudia nemajú sklon k sporivosti, lebo nemajú toľko peňazí, aby dokázali realizovať svoje príjmy.

Problém je, a to je vlastne aj problémom hospodárskej krízy, je prebytočná kapacita. Prebytočná kapacita a práve preto tie podniky, ktoré by teoreticky mali aj zisk, tieto peniaze nepoužijú na rozvoj firmy. Práve preto dnes prichádza vláda s opatreniami na to, aby podporila agregovaný dopyt na to, aby jednoducho stavali sa diaľnice, aby sa jednoducho postavili alebo dokončili jadrové elektrárne, na to, aby povedzme aj za pomoci PPP projektov realizovali projekty, ktoré si mimochodom dala do vienka aj predchádzajúca vláda. Dokonca pripravila návrh zákona, a keď zistila, že jednoducho nemá zrealizované, nazveme to, odštátnenie ciest alebo, pardon, pozemkov pod týmito predpokladanými diaľnicami, jednoducho stopla tento zákon a nepokračovala ďalej. Dnes je to práve ten impulz, ktorý môže priniesť tejto ekonomike ďalšie pracovné miesta a synergiu týchto pracovných miest.

Čiže jednoducho tento zákon, pri všetkej úcte, ja pokladám fakt za niečo, čo je skôr farizejstvom, o ktorom práve hovoril pán predkladateľ, z iného uhla pohľadu. Ja práve preto beriem, že neverí tomu podľa môjho názoru ani opozícia.

A keď teda sa vrátim k iným štátom, ktoré povedzme uvažujú o znížení daní, no musíme sa porovnávať s inými krajinami. Ak Slovensko je tretie alebo je v prvej trojke krajín v rámci Európskej únie s najnižším daňovým a odvodovým zaťažením, tak, čuduj sa svete, iné krajiny znižujú alebo príklady iných krajín predsa sú tie pre nás, ktoré majú 40- alebo 45-percentné dane. Toto predsa nie je príklad pre Slovensko.

Slovensko nie je problémom investovania na Slovensku tým, že máme vysoké daňové a odvodové zaťaženie. To, čo prezentoval aj ten prieskum, a myslím, že sa k tomu vyjadril aj pán poslanec Petrák, hovorí iba o tom, každý, každý a každý z vás, ktorý tu sedí, by určite povedal, áno, znížte dane, znížte odvody. To je logické. Ale nie je to prekážkou a to jednoznačne v tej správe je prekážkou pre investovanie na Slovensku. Slovensko, ak by nebola hospodárska kríza, pokračuje vo svojich dobrých nastavených parametroch a funguje ďalej. Boli tu pripravení investori a investori, ktorí mali záujem investovať na Slovensku. Problém hospodárskej krízy je tak hlboký, že neovplyvní ho ani vláda v konečnom dôsledku. A ja by som bol veľmi rád, aby konečne slovo "eliminovanie" dopadov hospodárskej krízy vymizlo z týchto lavíc a hlavne z rétoriky opozície, lebo eliminácia je zrušenie, medzi nami, zrušenie a rozloženie nejakej časti. Jednoducho, ak by ste mali ten liek na to zrušenie hospodárskej krízy, tak myslím si, že budúca Nobelova cena za ekonomiku určite by stihla tých predkladateľov, ktorí predložili na mimoriadnej schôdzi alebo mali záujem predložiť na mimoriadnej schôdzi názov, ten názov si všimnite, "eliminácia dopadov hospodárskej krízy". Návrhy opozície.

Takže, mimochodom, musím povedať, že ak toto by bola pravda, tak už dnes máme tu vyriešenú svetovú hospodársku krízu a myslím, že títo ľudia by určite boli hlavnými prednášateľmi na stretnutí krajín G 8, najrozvinutejších krajín v rámci sveta, a určite tieto témy by boli asi predmetom tohto riešenia.

Musím povedať, že som si prečítal s veľmi, veľmi veľkým záujmom všetky tie prípravné opatrenia, ktoré pripravujú krajiny G 8. Musím povedať, že je veľký problém. Krajiny nie že len nespolupracujú, ale každá krajina hľadá svoje individuálne riešenie. A neexistuje všeobecný liek na hospodársku krízu. Ak by tým liekom bolo zníženie daní, myslím si, že každá krajina na svete by tu pristúpila k tomu a, myslím, že každá krajina by musela riešiť zníženie daní aj tou druhou stranou, kde získa tieto peniaze v schodku vo svojom rozpočte. Ja myslím si, že túto tému možno budeme rozvíjať ďalej ako pri ďalších možno zákonoch, ale je to nespočetne, by som povedal, mínusov, ktoré sú a jednoznačne pripravia tento štátny rozpočet o príjmy. Nehovoriac o tom, že ak hovoríme o farizejstve, tak hovoríme o polopravdách.

Pán poslanec Mikloš, vy ste tu deklarovali to, že vaším záujmom bolo rozdeliť časť medzi obce a mestá, tú, ktorú dostáva do štátneho rozpočtu štát, t. j. dane z príjmov fyzických osôb, čo je viac ako 5 %, ale to predstavuje "pouhých" 2,5 mld. slovenských korún. Ak by som to prepočítaval na eurá, nie je to ani nejakých 30, pardon, ani 60 mil. eur. Ak by som vychádzal z tejto premisy, tak musím povedať, že výpadky sú podstatne, ale podstatne významnejšie ako to, čo vy navrhujete. A nejaké opatrenie, to, že presunieme časť dane z príjmov fyzických osôb na mestá a obce a vyššie územné celky, zapríčiní iba to, že bude ešte väčší deficit na strane štátneho rozpočtu.

Osobne si myslím, že tento návrh tejto novely je pritom, akým spôsobom bol prezentovaný a ako sa prezentovali všetky iné opatrenia alebo všetky iné úvahy o všelijakých tendroch, ja neviem, premenovaním strany atď., myslím si, že je len slabou náplasťou toho, a ja pevne verím, že opozícia tento návrh nemyslela vážne.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95 Z. z. o poisťovníctve, je to tlač 990.

Návrh na pridelenie výborom je tlač 1010.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, uveďte svoj návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 990.)

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je druhý zo série zákonov, ktorými opozícia už od jesene navrhuje riešiť, resp. zmierniť - keď sa slovo čiastočná eliminácia pánovi poslancovi Burianovi nepáči, lebo to je typický príklad, my hovoríme o čiastočnej eliminácii, on to čiastočne nepovie a potom zosmiešňuje, že niekto chce eliminovať krízu. Takže aby to nebolo zneužívané, tak budem používať slovo zmiernenie. Je to ďalší zo série návrhov na zmiernenie dopadu svetovej finančnej a hospodárskej krízy a najmä na vytvorenie stimulov na to, aby slovenská ekonomika bola v budúcnosti konkurencieschopná, aby rástla a aby vznikali pracovné miesta.

U daní je pravda, že nie je stopercentná zhoda na tom, či plošné znižovanie daní áno, alebo nie, aj keď väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že aj dane. Ale u odvodov nie je pochybnosť žiadna.

Ak som spomínal tú anketu, ktorú robila Slovensko-nemecká obchodná priemyselná komora medzi nemeckými, rakúskymi a francúzskymi investormi, ktorí investovali na Slovensku, tak ani jeden nezabudol, ani jeden z tých anketovaných podnikov nezabudol zdôrazniť, že odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké a neprehľadné a že by sa malo riešiť. To, že vláda v tejto oblasti nekoná, je evidentné a zrejmé aj z toho, akým spôsobom odložila jedno z možných efektívnych riešení, ktorým je jednotný výber daní a odvodov. Projekt jednotného výberu daní a odvodov bol pripravený vo vláde Mikuláša Dzurindu a schválený ešte v roku 2005. Bol schválený aj harmonogram, ako odvody a dane zjednocovať. A v tomto harmonograme bol cieľový rok, od ktorého mal platiť jednotný výber daní a odvodov 1. január 2009. Ak by vláda Roberta Fica len pokračovala v tomto harmonograme, mohli sme mať jednotný výber daní a odvodov, ktorý podľa odhadu odborníkov by umožnil znížiť odvodové zaťaženie zhruba o 2,5 až 3 %. Výsledok vládnutia vlády Roberta Fica je ten, že povedal, áno, budeme zjednocovať výber daní a odvodov, ale urobíme tak až 1. 1. 2013. Počujete dobre, vláda si dala záväzok urobiť tak tri roky po skončení svojho funkčného obdobia. Napriek tomu, že to bolo pripravené, ak by práce len pokračovali tak, že už to mohlo platiť.

No, keďže to neplatí, tak prichádzame s iným riešením, a teda v reakcii na hospodársku krízu navrhujeme zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného na zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby zo súčasnej úrovne minimálnej mzdy, teda z úrovne 44,2 % priemernej mzdy platnej od 1. januára 2010, na úroveň životného minima. Toto opatrenie by znížilo finančnú záťaž existujúcich živnostníkov a zároveň by slúžilo na uľahčenie uplatnenia prepustených zamestnancov v oblasti drobného podnikania.

Ďalej navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku a to je ten hlavný návrh, pretože ten prvý návrh - zníženie minimálneho vymeriavacieho základu, ten by sa týkal len živnostníkov, ale zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch z vymeriavacieho základu by pozitívne zasiahlo všetkých. Teda všetkých zamestnancov aj všetkých zamestnávateľov. Konkrétne u zdravotného poistenia, teda u tejto tlače, navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu, ktorá zníži podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 3,5 eurá mesačne a zamestnancom zvýši ich čistú mesačnú mzdu v priemere o 1,4 eura. Odpočítateľná položka sa navrhuje zaviesť iba na prechodné obdobie do konca roku 2010, pričom navrhujeme, aby Národná rada zaviazala vládu na reformu systému odvodov tak, aby už od 1. januára 2011 platil jednotný výber daní a odvodov, teda aby sa skrátila tá vládou schválená lehota, ktorá je dnes platná, schválená od 1. 1. 2013.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Spravodajcom k vášmu návrhu zákona je pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (tlač 990). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť. Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočty VÚC, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1010 z 19. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán poslanec Mikloš opäť teraz uvedie v prvom čítaní návrh svojho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 991.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 991.)

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, vážení kolegovia, je to vlastne analogický návrh ako pri zdravotnom poistení, aj pri sociálnom poistení, čiže ide o návrh na zmenu platieb, na zmenu minimálneho vymeriavacieho základu z minimálnej mzdy na životné minimum a zavedenie odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu, ktorá by znížila podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 8,8 eur mesačne a zamestnancom by zvýšila ich čistú mesačnú mzdu o 3,3 eurá mesačne.

Čiže rád by som to zhrnul. Tieto dva návrhy, ten o zdravotnom poistení a o sociálnom poistení, by znamenali, že ak by boli schválené, tak zamestnávateľovi by sa znížili náklady na zamestnávanie o 371 korún mesačne, teda o 12,3 eur mesačne, a zamestnancovi by sa zvýšila, každému zamestnancovi, zdôrazňujem, zvýšila čistá mesačná mzda o 142 korún mesačne, teda o 4,7 eurá. Tieto opatrenia by zlepšili situáciu v tom a najmä vo väzbe na krízu, že by zvýšili čisté disponibilné príjmy zamestnávateľov aj zamestnancov, znížili by náklady na zamestnávanie a vytvorili by lepšie podmienky najmä u malých živnostníkov na to, aby si otvorili živnosti, čo platí najmä pre tých ľudí, ktorí stratia prácu v súvislosti s krízou, a tých ľudí nebude málo.

Chcem vás upozorniť, že podľa odhadov analytikov a odborníkov sú predpoklady, že v súvislosti s poklesom, s recesiou, ktorá je daná aj krízou, ale nielen krízou, by som rád zdôraznil aj v reakcii na to, čo tu zaznelo vo vystúpení predsedu výboru Buriana, keď povedal, že celý pokles je daný krízou. Nie je to tak, pretože slovenská vláda v prvej predikcii na tento rok, kde nepočítala so žiadnym vplyvom krízy, tá predikcia bola z leta minulého roka, predpokladala, že rast v tomto roku bude 6,5 %. Ale pred dvoma rokmi bol 10,4 %. Takže pokles, výrazný pokles z 10,4 na 6,5 bol predpokladaný samotnou vládou bez akéhokoľvek vplyvu krízy. Dnes je tu aj kríza a ten pokles je výrazný.

A práve preto som presvedčený, že takéto opatrenia, ktoré riešia zníženie odvodového zaťaženia, sú potrebné a mohli by zmierniť dopady krízy a vytvoriť lepšie podmienky pre ekonomický rast a rast zamestnanosti.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Spravodajcom k návrhu pána poslanca Mikloša je pán poslanec Horváth. Máte slovo, pán spravodajca.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu zákona pána Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 991), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 242 z 1. apríla 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1011 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Tento návrh zákona reaguje na hospodársku krízu a navrhuje zrušenie povinnosti prispievať na nemocenské poistenie a do rezervného fondu solidarity pre samostatne zárobkovo činné osoby. Súčasne sa navrhuje zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.

Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže dávam možnosť, kolegyne, kolegovia, prihlásiť sa do rozpravy, ak je záujem, ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, páni.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 992.

Pán poslanec Brocka. Je tu pán poslanec? Chvíľočku počkáme, aby... Pán poslanec, nech sa páči, uveďte za skupinu poslancov návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 992.)

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady predkladá návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh je, tak ako tie predchádzajúce poslanecké návrhy, reakciou na globálnu finančnú a hospodársku krízu a jeho cieľom je zmierniť negatívne dôsledky tejto krízy na obyvateľstvo, rodiny s deťmi, na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie i na podnikateľské prostredie. Nechcem ... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Táto všeobecná veta o tom, že je to reakcia na globálnu krízu, sa objavila aj v predchádzajúcich návrhoch zákonov a zopakujem ju aj v nasledujúcom návrhu zákona, pretože naozaj tento návrh je inšpirovaný práve zhoršujúcou sa situáciou na Slovensku a znižovaním sa konkurencieschopnosti Slovenskej republiky.

Dámy a páni, konkurencieschopnosť je to kľúčové slovo, kľúčové slovo pre ekonomický rast, rast v globálnom, v globalizovanom svete. Výrobcovia, investori hľadajú okrem zvyšovania produktivity najlepšie miesto na výrobu, najlepšie miesto na podnikanie tam, kde sa ľahšie vyrába, tam, kde sa lepšie podniká, tam nakoniec zakotvia investície. Tieto dnes cestujú po svete, ak sa... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí nemajú záujem o vystúpenie pána poslanca, aby radšej odišli a nerušili.

J. Brocka, poslanec: Ak sa výhodnejšie vyrába v Číne alebo v Indii, alebo na Slovensku, tak investori si tieto miesta veľmi rýchlo nájdu. Nakoniec Slovensko donedávna bolo veľmi atraktívnou krajinou pre investorov najmä vďaka opatreniam, ktoré na Slovensku boli zrealizované predchádzajúcu vládou alebo predchádzajúcimi vládami po roku 2000. Uskutočnili sa dôležité štrukturálne reformy, výrazne sme znížili dane, zjednodušili sme podmienky na podnikanie, zmenil sa Zákonník práce výrazne a výsledok sa dostavil v podobe vysokého ekonomického rastu, nezamestnanosť klesala, zvyšovali sa príjmy štátneho rozpočtu. Jednoducho Slovensko bolo atraktívnou krajinou a všetkým sa to oplatilo, aj tým, ktorí na Slovensko prichádzali, ale najmä tým, ktorí na Slovensku žijú.

Ako to je dnes? Už o tom bola reč aj v predchádzajúcich bodoch programu, ako sa výrazne zhoršuje pozícia Slovenska v Európe, ako sa výrazne zhoršuje pozícia Slovenska vo vzťahu k okolitým krajinám, samozrejme, susedným okolitým krajinám. Je to komplikovanejšie, samozrejme, preto, že je dnes svetová hospodárska kríza, ale o to viac je potrebné robiť opatrenia, ktorými Slovensko nestratí zo svojej atraktívnosti. A to môžeme, to musíme urobiť, lebo to je záujem všetkých občanov, lebo v opačnom prípade nás to všetkých bude stáť veľa, veľa prostriedkov a bude to veľmi drahé. Že Slovensko stráca svoju konkurencieschopnosť a svoje výhody oproti iným krajinám, vidieť aj zo správania sa nielen investorov, ale vidieť zo správania sa aj našich občanov. Donedávna, ešte aj keď som v jednej televíznej relácii pred tromi mesiacmi hovoril ministerke Tomanovej, že občania, ktorí susedia s Poľskom, Českom a Maďarskom, a nielen teda na hraniciach, ale aj hlboko vo vnútrozemí, míňajú svoje ťažko zarobené peniaze v susedných krajinách a, samozrejme, tým slovenská ekonomika stráca, tak ma vysmiala. Myslím, že dnes už, keď má vláda v rukách posledné štatistiky zo Štatistického úradu o prepade maloobchodného obratu, informácie o miliardách, o desiatkach miliárd korún, ktoré zostávajú v zahraničí a sú to príjmy našich občanov, tak to má nedozerné negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Samozrejme, o šrotovnom v tejto chvíli nemám ani potrebu, ani chuť hovoriť.

Chcem zdôrazniť to, že občania sa správajú rozumne. Občania sa vo všeobecnosti správajú tak, ako to je pre nich výhodné. A teraz ide o to, aby sa takto správala aj vláda, aj verejný sektor. Aby vláda vytvárala podmienky a motivovala ľudí k zodpovednému správaniu, preto je potrebné v našej legislatíve prijať viacero opatrení, ktoré ocenia napr. zodpovedný spôsob života. To, že napr. niekto zodpovedne vychováva svoje deti a snaží sa investovať do ich vzdelania, aby sa v živote ľahšie uplatnili. Jednoducho toto je takisto jeden z príkladov, kde vláda, ak by výraznejšie pomáhala práve takémuto spôsobu správania, tak v budúcnosti sa to v konečnom dôsledku odrazí aj na vyšších príjmoch štátneho rozpočtu a na nižších výdavkoch do sfér, ktoré sú mnoho ráz dôsledkom zlyhania štátu.

A teraz konkrétne, čo je obsahom novely zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladá skupina poslancov. Návrh v prvom rade umožňuje predčasný dôchodok všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu 1,2-násobku, resp. 0,6-násobku sumy životného minima. To 0,6-násobok sumy životného minima sa týka vlastne vzdialenej budúcnosti, ak budú títo záujemcovia o predčasný dôchodok už poberateľmi predčasného dôchodku aj z druhého piliera. Ale táto podmienka 1,2-násobok výšky životného minima, to znamená výška vypočítaného predčasného dôchodku, ak nie je splnená, tak mnoho ráz tí občania, ktorí v posledných rokoch, najmä na vidieku, pracovali za minimálnu mzdu alebo mali vo svojom produktívnom veku obdobia, keď boli bez práce a bez príjmu, tak ich dôchodok môže byť výrazne nižší ako ostatných občanov. Ale keďže dnes majú títo oveľa ťažšie možnosti uchytiť sa na trhu práce, ale na druhej strane sú ochotní žiť aj z menšieho príjmu, lebo napr. mnohé veci si vedia opatriť sami vo svojich záhradách alebo záhradkách. Toto opatrenie vlastne vytvára priestor, aby sme pomohli najmä tým najchudobnejším a ktorí sú najviac znevýhodnení na trhu práce.

Ďalší návrh zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časových intervalov je opodstatnené z toho dôvodu, že vývoj na trhu práce núti poistencov častejšie meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti.

Ďalej tiež sa upravuje dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti. Toto opatrenie je opatrením v súvislosti s novelou Zákonníka práce, o ktorej budeme rokovať v nasledujúcom bode. Práve v tom Zákonníku práce, kde v novele Zákonníka práce, kde navrhujeme znížiť náklady zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru, preto navrhujeme predĺžiť dobu poberania podpory v nezamestnanosti. Dĺžka obdobia poberania dávky v nezamestnanosti sa upravuje v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov, ktorí sú mladší ako 55 rokov, sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 10 mesiacov a pre starších ako 55 rokov na obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti sa navrhuje predĺžiť na 12 mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľné ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší čas na nájdenie pracovného miesta.

Toto opatrenie je súčasťou návrhov, ktoré majú dočasnú platnosť. Samozrejme, v dobrých časoch, keď ekonomika prosperuje a je potreba pracovných síl, tak ochrana zamestnancov v nezamestnanosti by sa mala logicky znižovať, aby motivovala ľudí hľadať si prácu, ale keď tej práce je menej, tak aj v súvislosti s podporou domáceho dopytu je potrebné upraviť podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti.

Zaregistroval som, že týmto návrhom alebo podobným návrhom sa zaoberali aj na Rade pre hospodársku krízu, a očakávam, že ak by tento môj návrh neprešiel, tak sa určite ním budeme zaoberať na niektorej z ďalších schôdzí, či na mimoriadnej, alebo na riadnej, a tentoraz už ako návrhom vládnym.

V návrhu novely sa tiež upravuje výška dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky jej poberania. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa táto dávka znižuje na 50 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne nižšej dávky v nezamestnanosti.

Ďalej sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.

Obsahom návrhu novely zákona je aj výrazné zníženie poistných odvodov. Je to iná alternatíva zníženia poistných odvodov, ako sme o nej diskutovali pred niekoľkými hodinami. Znižuje sa výška poistných odvodov zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb do rezervného fondu solidarity o 4,5 % z vymeriavacieho základu, čím sa dosiahne zníženie nákladov zamestnávateľov a vytvorí sa väčší priestor na udržanie jestvujúcich pracovných miest i pre vznik nových pracovných miest. Prijatím návrhu sa vytvoria podmienky na vytvorenie okolo 60-tisíc nových pracovných miest, teda ak počítam spôsobom, akým počíta aj vláda, keď navrhuje nejaké opatrenie, tak je to takéto číslo.

Zároveň sa navrhuje znížiť poistné odvody aj zamestnancom. Tento návrh som už navrhoval aj osobitnou novelou pred nejakým časom. Navrhujeme znížiť poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo o 400 korún na dieťa a mesiac, čo v čase hospodárskej krízy môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie mnohých rodín s deťmi i k zvýšeniu domácej spotreby.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na verejné financie. Bude na jednej strane znamenať zníženie príjmov Sociálnej poisťovne rádovo o 287 mil. eur v roku 2009, ale na druhej strane zvýšenie aj jej výdavkov o 22,1 mil. eur. V roku 2010 sa odhaduje výpadok príjmov na úrovni 430 mil. eur a zvýšenie výdavkov na úrovni 30 mil. eur. Navrhovaná úprava bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, na rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne. Návrh je v súlade s ústavou a s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, prihováram sa za vašu podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Spravodajkyňou k vášmu návrhu je pani poslankyňa Sárközy. Poprosím ju o informáciu.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1012 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Skupina poslancov predloženým návrhom reaguje na globálnu finančno-hospodársku krízu a jeho cieľom je zmierniť negatívne dôsledky tejto krízy na obyvateľstvo, rodiny s deťmi, na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na podnikateľské prostredie.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz opäť pán poslanec Brocka v prvom čítaní uvedie návrh poslancov pána poslanca Brocku, Mikloša a pani poslankyne Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Zákonník práce (tlač 993).

Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 993.)

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, Slovensko dnes viac ako inokedy potrebuje moderný Zákonník práce. Pred niekoľkými rokmi sme ho potrebovali preto, aby sme zvýšili konkurencieschopnosť krajiny v súťaži o zahraničné investície, v súťaži s inými krajinami o vyšší ekonomický rast, o vyššiu zamestnanosť.

Novela Zákonníka práce v réžii súčasnej vlády dopadla inak. Zákonník práce je preto dnes strnulý, rigidný, vyhovuje viac odborovým predstaviteľom ako zamestnancom či zamestnávateľov. V dobrých časoch, v čase vysokého ekonomického rastu, v čase dopytu po kvalifikovanej a lacnej pracovnej sile, keď zamestnávatelia zvyšujú výrobu, keď majú zabezpečený odbyt svojej produkcie, aj zlý Zákonník práce nemusí byť neprekonateľnou prekážkou či výraznou brzdou pre ekonomiku. Situácia sa však radikálne mení, keď prichádzajú pre ekonomiku zlé časy, keď klesá spotreba, keď klesá export a prepadávajú sa svetové trhy. V čase finančnej, hospodárskej krízy môže byť ťažkopádny a strnulý Zákonník práce pre našu otvorenú a silne proexportne orientovanú ekonomiku priam pohromou. Môže byť balvanom, ktorý brzdí ekonomický rast, znižuje zamestnanosť, ohrozuje jestvujúce pracovné miesta, a dokonca môže niektorých zamestnávateľov likvidovať, a tým paradoxne ohrozuje sociálne istoty najmä zamestnancov.

Dnes platný Zákonník práce škodí celej ekonomike a štátu, lebo znižovanie zamestnanosti vedie k poklesu aj príjmov štátneho rozpočtu a k zvyšovaniu jeho výdavkov cez sociálne dávky. Aj najnovšie štúdie Európskej únie o zamestnanosti konštatujú, že prísne právne predpisy v oblasti ochrany zamestnancov majú vplyv na znižovanie dynamiky pracovného trhu a zhoršujú perspektívy najmä starších a mladších pracovníkov a tiež ťažšie zamestnateľných uchádzačov o prácu.

Z týchto dôvodov navrhuje skupina poslancov novelu Zákonníka práce, ktorá odstraňuje jeho najväčšie deformácie s cieľom spružniť ho a urobiť flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok na podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytváranie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku. Neúmerné vysoké náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách sťažujú vytváranie nových pracovných miest, preto navrhujeme zníženie týchto nákladov.

Návrh tiež umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť sa so zamestnancom v prípade potreby na zvýšenom počte nadčasových hodín, rozširuje maximálny rozsah dohôd o vykonaní práce i dohôd o pracovnej činnosti, ďalej odstraňuje diskrimináciu zástupcov zamestnancov, zamestnaneckých rád a tiež sa vracia k pôvodnému inštitútu minimálnej mzdy, ktorej výšku určuje vláda Slovenskej republiky.

Dámy a páni, návrh je v súlade s ústavou a s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať priaznivý vplyv na štátny rozpočet i verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a tiež prispeje k rastu zamestnanosti na Slovensku, nebude mať vplyv na životné prostredie.

Ďakujem za vašu pozornosť a za prípadnú podporu tohto návrhu.