A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica - pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Keďže je 17.02 hodina, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili ešte tento návrh vládneho zákona. (Ruch v sále.)
Takže v poriadku. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej sa bude hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Budeme hlasovať, dámy a páni.
Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Lipšic a navrhuje, aby Národná rady vyslovila súhlas s vystúpením pána Máčaja. Takže budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 53 za, 54 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Súhlas sme nevyslovili.
Budeme teraz ešte hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.
Je to tlač 842.
(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 7. novembra 2008.)
Najprv budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Tkáčovej, že písomnú odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho na jej interpeláciu č. 2 nepovažuje za uspokojivú. Čiže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 57 za, 35 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme neschválili.
Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 76 za, 30 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Písomné odpovede sme zobrali na vedomie.
V bode interpelácie pani poslankyňa Gibalová interpelovala ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Januška vo veci poskytovania finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zároveň podala návrh, aby Národná rada v súlade s § 130 ods. 2 rokovacieho poriadku vyhlásila interpeláciu za naliehavú a určila lehotu na odpoveď 15 dní. O tom musíme hlasovať. Takže budeme hlasovať.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 57 bolo za, 16 proti, 58 sa zdržalo.
Skrátenie lehoty na odpoveď sme neschválili, ale odpoveď, samozrejme, pani poslankyňa, dostanete vo vymeranej lehote.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k
návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Je to tlač 862.
Pán poslanec Pelegrini bude uvádzať hlasovanie.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpili piati páni poslanci, ktorí nepodali pozmeňujúce návrhy k uzneseniu. Navrhli ale hlasovať v rozprave tajne. Keďže takéto hlasovanie vyplýva priamo z rokovacieho poriadku, ak Národná rada sa nerozhodne inak, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, ktorý som ako spravodajca predniesol, aby sme o návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky hlasovali verejne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 76 bolo za, 55 proti, 1 nehlasoval.
Takže budeme o návrhu na odvolanie hlasovať verejne.
Poprosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh na hlasovanie.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odvoláva podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a ods. 10 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 75 za, 55 proti, 3 sa zdržali.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády odvolala Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať, na poslaneckom grémiu pred začiatkom 29. schôdze som hovoril, že tak ako to býva pekným zvykom a dúfam, že to tak aj ďalej bude, by sme pred Mikulášom mohli rozsvietiť vianočný stromček. Pôvodne ste dostali pozvánku na dnes po ukončení hlasovania. Chcem vás požiadať o súhlas s drobnou zmenou, aby sme dnes rokovali do 18.30 hodiny a ukončili rokovanie dnešného rokovacieho dňa o 18.30 hodine a tí, ktorí máte záujem, chcem vás pozvať na rozsvietenie vianočného stromčeka pred Národnou radou. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne. Takže budeme teraz... Ešte, pán Martin Fronc, nech sa páči návrh.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pani predsedajúca hovorila, že pána ministra Rašiho ospravedlnil a poveril pán predseda vlády. Ale to môže pri hodine otázok a interpeláciách. Pokiaľ ide o predkladanie zákona, musí byť uznesenie vlády o poverení. Tak sa vás chcem opýtať, pán predseda, ktoré to uznesenie alebo aké má číslo, ktorým bol poverený pán minister Raši zastupovať pána ministra Harabina.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, na základe čoho ste povedali, že zvykového práva alebo čoho?
M. Fronc, poslanec: Tak to je a tak to bolo aj za minulých čias.
P. Paška, predseda NR SR: Čo všetko bolo a už je ináč.
M. Fronc, poslanec: Pán predseda!
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec... (Ruch v sále.) Pán poslanec...
M. Fronc, poslanec: Pán predseda, dodržujte rokovací poriadok!
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, ja vás chcem požiadať, skutočne, pani poslankyne, páni poslanci, ja si uvedomujem a aj sme s organizačným odborom chvíľu, keď došiel takýto návrh z vlády, nad tým uvažovali. Skutočne ide o jediný bod, to riešenie vyplývalo z toho, že podpredsedovia vlády, ako aj podpredseda vlády pán Harabin je mimo a za týmto bodom nasledujú body pána ministra zdravotníctva. Chcem vás požiadať a, samozrejme, aj prisľúbiť a myslím si, že to nie je obvyklé, aby sme v tomto prípade rešpektovali, ale súhlasím, že určite by sme všetci privítali, aby bol predkladateľom príslušný rezortný minister. Chcem vás požiadať o zhovievavosť v tomto prípade a aby sme dokončili tento jediný bod a za ním budeme pokračovať bodmi, ktoré bude predkladať pán minister.
Takže, pán predseda Hrušovský.
P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ja chcem byť zhovievavý, ale, žiaľ, toto upravuje rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky, ktorá musí svojím uznesením splnomocniť konkrétneho ministra, ktorý je oprávnený v Národnej rade predložiť za vládu návrh. Ja by som rád videl uznesenie vlády, ktorým oprávnila pána ministra Rašiho predložiť za ministra spravodlivosti návrh Národnej rade.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda, pán predseda, dobre. Pýtam sa, ak je to taký zásadný problém...
P. Hrušovský, poslanec: Je. Je.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ja by som sa ešte rád, pán predseda, spýtal, lebo nás pani predsedajúca informovala, že pán minister spravodlivosti má dovolenku. Podľa akých ustanovení, ktorých našich právnych predpisov si ministri vyberajú dovolenky, keby ste nás ešte informovali.
P. Paška, predseda NR SR: Ja vás chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, je mojou drobnou ľudskou slabosťou niekedy sa pokúšať s vami viesť normálny ľudský dialóg, ale vidím, že to nemá zmysel. Takže skúsme. Pán Lipšic, procedurálny návrh, o čom chcete hlasovať? Nemáte. Dobre. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Minulé volebné obdobie bolo generálne zmocnenie členov vlády, aby sa navzájom zastupovali. Žiadam, aby sa zistilo, či aj takéto zmocnenie, takéto uznesenie nie je aj v tejto vláde. Ak je, je všetko v poriadku a pán minister Raši môže predkladať.
P. Paška, predseda NR SR: Osobne si myslím, že je, ale nebudem tu teraz viesť zbytočne dialóg o čomsi, čo je absolútne zbytočné. Dobre. Budeme, pán poslanec Simon, vy ste chceli reagovať na rozpravu, takže nechajte si to, prosím, až budeme tento bod prerokúvať.
A teraz pristúpime k rokovaniu o... (Hlasy z pléna.). Takže budeme pokračovať teraz prvým čítaním, ešte budeme rokovať teraz o návrhu pani poslankyne Tkáčovej, pretože sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že po hlasovaní budeme rokovať o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 139 o rybárstve.
(Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.)
Pani poslankyňa, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda, aj za zhovievavosť, že sme mohli tento bod takto predsunúť. Vážené dámy a páni, počkám chvíľočku, kým sa utíšime. (Ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste sa pokúsili utlmiť eufóriu z dobrého pocitu, že sme zasiahli pozitívne do rokovania Národnej rady a prenechali priestor pani kolegyni Tkáčovej, ktorá chce predniesť svoj návrh.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Takže, dámy a páni, prichádzame pred vás s novelou zákona o rybárstve. Rybárstvo mnohí považujú iba za šport a rybári sú často považovaní alebo označovaní za tichých bláznov, ale pre mňa podľa môjho názoru je rybárstvo životným štýlom, je spôsobom ochrany prírody, je spôsobom ochrany stavov rýb, je to jednoducho relax. Rybár prírodu miluje, chráni ju a samotnú rybačku považuje za súťaž medzi rovnými partnermi, medzi tým tichým tvorom na dne jazera či v bystrine a svojou technikou, svojím umom. Tí, ktorí máte doma rybára, a ja mám doma dvoch, poznáte tie prípravy pred rybačkou a musím povedať, že vôbec nie sú lacné. Zájsť do obchodu, nakúpiť nové návnady, mušky, silony, vykopať dážďovky, nachytať malé návnadové rybky a čo mne osobne vadí, kúpiť aj kostné červíky, ktoré sa mi potom hemžia, síce v krabičke, ale v chladničke... (Neutíchajúci ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pani kolegyňa. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ktorí nemáte záujem sledovať vystúpenie pani poslankyne, poprosím vás, radšej opustite miestnosť. Pani poslankyňa, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem. Takže vrátim sa možno k takej téme, ktorá vás veľmi nezaujíma, ale ktorá zaujíma určite 300 tisíc rybárov, ktorí sú registrovaní v Slovenskom rybárskom zväze. Často sa rybár vráti bez úlovku, ale spokojný, šťastný, oddýchnutý, pretože jeho cieľom nebolo doniesť poživeň, ako to kedysi museli naši predkovia, jeho cieľom bolo zarybárčiť si, odpočinúť. Som oveľa spokojnejšia, keď môj syn je na rybačke, ako keby mal oxidovať v niektorom klube alebo pube.
Novela, ktorú vám predkladáme, vznikla na podnet samotných rybárov, ktorí sa pokúšali nájsť riešenie spolu s rybárskym zväzom, dokonca dvakrát, ale neboli vypočutí. Možno preto, že revíry Chyť a pusť, o ktoré v tejto novele ide, tvoria iba zlomok revírov, ktoré sú na Slovensku a nebol záujem riešiť takú malú skupinu rybárov. Jedným z atribútov právneho štátu však je ochrana menšín, menšinových záujmov a nie sú to len práva národnostných menšín, ale napríklad aj menšiny politickej, kolegovia, to značí opozície, alebo, ak chcete menšiny rybárov z revírov Chyť a pusť. Revír Chyť a pusť, ako to vyplýva už z jeho názvu, je revír s režimom, v ktorom každá ulovená ryba je vrátená späť do vody. Koniec koncov, každý revír má svoj obmedzený režim Chyť a pusť, pretože rybár je povinný každú rybu, ktorá nedosahuje limit, vrátiť späť do vody. Na Slovensku máme 12 revírov s takýmto režimom, 5 z toho je aj v ochrannom pásme, pretože sú tam chránené vtáčie územia, takže naša novela sa dotkne hlavne tých 7 revírov s režimom Chyť a pusť.
V § 11 zákona sú stanovené časové úseky, kedy je zakázané loviť ryby v jednotlivých vodách. Tým, že revíry s režimom Chyť a pusť sú určené len na športový rybolov a z komerčného hľadiska sú pre rybárske organizácie, ktoré ich spravujú, určitým príjmom, ktorý je v ďalšom kroku použitý na zarybnenie ostatných revírov, sú tieto organizácie znevýhodnené v porovnaní s majiteľmi súkromných revírov, na ktorých sa toto časové obmedzenie nevzťahuje. V období najväčšieho rybárskeho hladu, teda pred začiatkom hlavnej rybárskej sezóny je lov na týchto kaprových revíroch podľa § 11 zákona o rybárstve zakázaný a teda celý rybársky tlak je tým presmerovaný na privátne vody.
Postavením revírov s režimom bez privlastnenia úlovku mimo tohto časového obmedzenia by došlo k zrovnoprávneniu podmienok medzi miestnymi rybárskymi organizáciami spravujúcimi tieto vody a vlastníkmi privátnych revírov. Odozva na našu iniciatívu je u rybárov, ktorí neboli iniciátormi zmeny, kladná a vecná a dovolím si zacitovať dve z týchto stanovísk. Po prvé, citujem: "Chcem poďakovať za predloženie návrhu. Ak by bol zákon realizovaný podľa vášho návrhu, nám tichým bláznom, ako nás niektorí volajú, bude umožnené venovať sa svojmu koníčku v jarných mesiacoch vo väčšej miere, ako je to doteraz." A z druhého e-mailu, citujem: "Ja a veľa kolegov, hlavne pretekárov by som bol za širší záber novely, to znamená, že v čase individuálnej ochrany rýb by boli všetky revíry iba v režime Chyť a pusť. Určite, ale aj táto vaša novela je krok dopredu, dúfam, že sa nám podarí prepracovať zákon k spokojnosti väčšiny."
Je tiež pravdou, že Prezídium Slovenského rybárskeho zväzu má problém s našou novelou, nie vecný, hlavná obava pramení z toho, aby sa neotvárali paragrafy súvisiace s vedením zväzu, ktoré by mohli ohroziť jeho exkluzívne postavenie zo zákona. Na spoločnom rokovaní predkladateľov a rybárov s tajomníkom zväzu sme dali prísľub a teraz ho dávame aj verejne, že v prípade, ak by sa takéto návrhy objavili a presadili, ako predkladateľky návrh zákona stiahneme.
Okrem podpory novely nám prišlo veľa podnetov na úpravu jednotlivých ustanovení zákona o rybárstve, požiadavka na celkovú modernizáciu zákona, preto aj zvažujeme, že do budúcna pripravíme v spolupráci s rybárskou verejnosťou širšiu novelu, ktorú by sme ale dali do verejného pripomienkovania odbornej verejnosti cez tlačoviny rybárov a naše webové stránky, aby boli dodržané všetky princípy ochrany prírody a zároveň poskytnutá občanom s týmto koníčkom široká možnosť vyžitia v prírode. Ide, ako som už spomínala, o záujmy 300 tisíc registrovaných členov Slovenského rybárskeho zväzu, čo nie je až taká malá skupina ľudí, ktorá pomáha chrániť prírodu a udržiavať v riekach a jazerách stavy rýb.
Dámy a páni, na základe uvedených faktov vás žiadam, nerobme z tejto výsostne odbornej témy politiku a skúsme podporiť všetci tento návrh zákona.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Spravodajcom je pán Tibor Lebocký, poprosím ho, aby v prvom čítaní podal informáciu.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milé kolegyne navrhovateľky, predkladateľky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 336 z 18. novembra 2008 ma určil ako spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona, parlamentná tlač 849. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2008 č. 857 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť.
T. Lebocký, poslanec: Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode sa priznávam, že ihneď ako som si prvýkrát prečítal všeobecnú časť dôvodovej správy návrhu na zmenu a doplnenie zákona o rybárstve, zdalo sa mi, že ide skutočne o relevantný návrh, ktorého cieľom bude pravdepodobne nielen v dôvodovej správe deklarované zrovnoprávnenie užívateľských práv rôznych subjektov, ktorým ministerstvo pridelilo výkon rybárskeho práva, ale že bude prínosom aj pre určité alternatívne financovanie zarybňovania rybárskych revírov.
Výlučne z dôvodu, že považujem rybárstvo rovnako ako aj poľovníctvo za veľmi špecifický druh prevažne voľnočasovej aktivity, ktorá je charakterizovaná zásahmi človeka do biológie voľne žijúcich živočíchov a, samozrejme, aj z dôvodu, že k riadeniu aktivít ovplyvňujúcich stav a vývoj populácií poľovných, teda aj hospodársky využívaných druhov zveri na Slovensku mám aj poloprofesionálny a profesionálne osobný vzťah. Minimálne z týchto uvedených dôvodov som oslovil kolegov z Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu a z Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Kto iný by mal prezentovať podporné stanovisko k zmenám v platnej legislatíve, ak nie Slovenský rybársky zväz, ktorý je ako veľmi silné, opakujem, veľmi silné občianske, to znamená, nie na politických základoch založené, ale občianske združenie zo zákona poverené úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov a výkonu rybárskeho práva alebo kto iný ako špičkoví odborníci z univerzitného prostredia?
Medzi hlavné úlohy Slovenského rybárskeho zväzu, aby som to tak trošku vysvetlil, že nie je to tak celkom, ako to naznačila pani kolegyňa Tkáčová, medzi hlavné úlohy Slovenského rybárskeho zväzu podľa stanov tohto zväzu totiž patrí spolupráca s orgánmi verejnej správy, rybárskymi ústavmi, rybárskymi školami vo veciach týkajúcich sa rybárstva, najmä v príprave a pri spracovaní základných dokumentov, programových cieľov a právnych predpisov.
Názor 11-členného Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu, podotýkam, že v tomto orgáne rozhodujú demokraticky volení zástupcovia rybárov, okrem prezidenta a tajomníka je to 8 členov, ktorí boli zvolení do tohto orgánu za 8 krajov Slovenskej republiky, sa vzácne zhoduje s názorom docenta Stráňaja, hlavného ichtyológa a odborného garanta predmetu rybárstvo nielen na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale aj na Technickej univerzite vo Zvolene, konkrétne, na lesníckej fakulte. Minimálne s názorom týchto odborníkov na potrebu zachovania prirodzených podmienok a ochrany v čase rozmnožovania ako základného predpokladu trvalo udržateľného obhospodarovania voľne žijúcich živočíchov, ryby nevynímajúc, sa úplne stotožňujem. Z tohto aspektu je váš návrh na zmenu priorít v tom smere, aby sa v záujme uspokojenia akéhosi najväčšieho rybárskeho hladu zrušila zákonná ochrana v období kladenia prírastku, podľa môjho názoru neakceptovateľná a táto ctená snemovňa by ho nemala podporiť.
Keď sme už pri určitých skutočnostiach a určitých citátoch, ktoré tu boli uvedené navrhovateľkou v tom zmysle, že dostala určité podporné stanoviská od konkrétnych rybárov, či už vo forme e-mailovej alebo možno aj poštovej komunikácie, pôvodne som to nechcel predniesť, chcel som to dať po mojom vystúpení do rúk navrhovateľkám s tým, že v prípade, ak v budúcnosti odstránia určité nedostatky svojho návrhu, tak budem možno schopný a ochotný tento návrh aj podporiť.
Dovoľte mi teda, aby som predniesol veľmi krátko oficiálne stanovisko oficiálneho orgánu Slovenského rybárskeho zväzu, teda toho istého rybárskeho zväzu, o ktorom tu pani poslankyňa Tkáčová hovorila, že je to veľmi silná organizácia, má 300 tisíc registrovaných členov a podobne. Toto stanovisko je z 2. 12. 2008 pod č. 2273, ale nebudem čítať všetko, ja vám ho potom odovzdám. Je to adresované konkrétne na moje meno vzhľadom na to, že som si to stanovisko vyžiadal.
"Predkladáme vám stanovisko Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré sa mimoriadne zišlo dňa 21. 11. 2008 a zásadne odmietlo poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 o rybárstve v znení neskorších predpisov. S predmetným návrhom novely zákona o rybárstve predloženým poslankyňami Národnej rady Slovenskej republiky Tatianou Rosovou a Jarmilou Tkáčovou zásadne nesúhlasíme. Z hľadiska jeho obsahu a očakávaného prínosu považujeme tento návrh za nekoncepčný, značne nepresný a tým aj dezinformačný a po odbornej stránke nepripravený. Dôvodová správa návrhu z hľadiska vecného pôsobí veľmi nesúrodo a chaoticky.
Uvedený kritický postoj opierame o nasledovné."
Ak teda dovolíte, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, je to dosť rozsiahly materiál, podpísal ho Ing. Ferdinand Baláž, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu, ja s vaším dovolením by som nepokračoval, aby sme sa tu nedostali do ďalších podrobností. Ja tento materiál odovzdám zástupkyni, resp. jednej z navrhovateliek. Nech sa páči.
Vzhľadom na uvedené, vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Chcete do rozpravy, alebo po rozprave, pani navrhovateľka? Do rozpravy ešte. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, milí kolegovia, nechcem sa tváriť, že sa vyznám do rybačky. Bola som na rybách možno dvakrát, aj to veľmi dávno. Ale myslím si, že aj keď nerozumiem rybárčine, iste rozumiem tomu, čo je základná spravodlivosť. A myslím si tiež, že rozumiem mojej úlohe poslanca, ktorou je prinášať do tejto snemovne aj také návrhy našich voličov, občanov, ktoré jednoznačne smerujú k tomu, aby legislatíva Slovenskej republiky bola spravodlivejšia a lepšia. A tak je to aj s týmto návrhom novely, ktorý má mimochodom len niekoľko slov, sotva polriadka. Takže to všetko, čo ste počuli od pána spravodajcu, sa týka skutočne len necelej jednej vety.
Ale táto novela rieši problém, s ktorým sa na mňa osobne obrátili rybári z regiónu, v ktorom mám jednu z mojich regionálnych poslaneckých kancelárií. Dozvedela som sa od nich pre mňa mnoho nových informácií a myslím si, že budú tieto informácie nové aj pre mnohých z vás, ktorí nie ste priamo zainteresovaní. A preto si dovolím oboznámiť vás s niektorými z nich.
Takže, dozvedela som sa, že na Slovensku existuje nie veľa, ale niekoľko rybárskych revírov, ktoré sú tzv. revírmi bez privlastnenia úlovku, revíry Chyť a pusť. Chcem podotknúť, keď tu dnes bola taká zaujímavá situácia, že pán minister zdravotníctva predkladal návrh na zrušenie vojenských súdov, že keď hovoríme o režime Chyť a pusť, tak nehovoríme o súdnom poriadku, ale o rybárstve. Takže, je to režim, ktorý je naozaj progresívny, ktorý je vlastne v zmysle ochrany prírody a ktorý podčiarkuje túto ochranársku a taktiež športovú časť rybolovu. Väčšina takýchto revírov s týmto režimom bez privlastnenia úlovku sú v správe členov rybárskeho zväzu. Sú ale aj také revíry, ktoré sú súkromné. A podmienky v oboch týchto typoch, teda v každom z týchto typov nie sú rovnaké a to je vlastne celý dôvod novely. Na revíry spravované dobrovoľníkmi z miestnych rybárskych organizácií sa vzťahuje zákaz lovu od 15. marca do 31. mája, a to pre súkromné revíry neplatí. To je naozaj celé, to je kameň úrazu. Na jedných sa vzťahuje obmedzenie, na druhých sa nevzťahuje. Rozdiel medzi nimi je len v type vlastníctva.
Členov rybárskeho zväzu, ktorí investujú svoje vlastné peniaze do násad a krmiva, investujú množstvo času a energie do údržby revírov, oberá toto obmedzenie o možnosť, aby sa im do rozpočtu dostalo viac zdrojov na pokrytie týchto potrieb, tak ako vlastne aj na prvý pohľad usúdil pán spravodajca a hovoril to vo svojom prejave.
Ako teda súvisí to obmedzenie lovu s peniazmi a s príjmom? Jednoducho, lebo z jari po zimnej prestávke a pred hlavnou sezónou sa rybári snažia, ako sa už povedalo, uspokojiť svoj hlad a uprednostňujú tie revíry, kde sa rybárčiť smie. V tomto prípade teda revíry súkromné, či už tie, ktoré sú na Slovensku, alebo potom revíry, kde obmedzenie neplatí, v zahraničí, najmä v Maďarsku. A tým pádom možné finančné zdroje, ktoré by šli do revírov chránených členmi rybárskeho zväzu, idú inam.
Takže, je podľa vás správne, aby existovala diskriminácia na základe charakteru vlastníctva? Ak nie je správne, aby bolo na jednej strane súkromné vlastníctvo diskriminované voči štátnemu, rovnako to predsa nemôže byť správne ani naopak. A v našom návrhu ide, opakujem, len a len o to. Zrovnoprávniť revíry, aj ich správcov bez ohľadu na to, kto tie revíry vlastní.
Milé kolegyne, kolegovia, je tu návrh apolitický, podľa mojej mienky veľmi jednoduchý a jednoznačne spravodlivý. Priznám sa, že sa nepamätám, že by sa ktorákoľvek moja iniciatíva ako poslankyne stretla s takou pozitívnou odozvou verejnosti, ako už hovorila moja kolegyňa. Dostávali sme mnoho e-mailov aj listov, kde rybári našu iniciatívu ocenili. No a práve preto mi nenapadlo, že takýto jednoduchý apolitický a zjavne spravodlivý návrh vyvolá takú prudkú reakciu a taký tlak na to, aby sme tento návrh stiahli. Dokonca, ako ste počuli, Slovenský rybársky zväz kvôli tomuto návrhu zvolal zasadnutie predsedníctva a uznesením sa vyjadril proti nemu.
Samozrejme, aj mňa zaujímali argumenty. Pýtala som sa, čo je na ňom neprijateľné, komu to škodí. No a tie argumenty, ktorých sa mne dostalo, sú nasledovné. Takýchto revírov je veľmi málo. Ja na to vravím. Keby bol čo len jeden, je to dôvod na to, aby bol diskriminovaný? Ja vravím, teraz je ich málo, ale nebolo by dobré, keby ich bolo viac? Keby takéto revíry pribúdali? Ktoré chránia životné prostredie, chránia ryby? A nebudú pribúdať práve vtedy, keď sa zlepšia podmienky tak, ako to navrhujeme v našom zákone?
Ďalší argument. Okolo vody v čase obmedzenia, zákazu lovenia hniezdia vtáky. Rybári by ich rušili. No ale ja sa pýtam a v súkromných revíroch nehniezdia? A to isté platí taktiež aj o množení rýb. Presne rovnako je to v súkromných ako vo verejných revíroch, akurát v jedných sa loviť smie a v druhých nie. Taktiež som sa stretla s argumentom, že vraj nedochádza k finančným stratám, pretože rybári si povolenie aj tak kupujú na celú sezónu. Žiaľ, tento argument sa ukázal ako zavádzajúci a nepravdivý, pretože sa to týka iba miestnych rybárov. Ale práve tí, ktorí by mohli byť zdrojom ďalších financií, tí, ktorí prišli loviť len sezónne alebo len na niekoľko dní, prípadne na jeden deň, tí by boli zaujímaví z hľadiska doplnkových financií pre rybárov, ktorí investujú svoje vlastné peniaze do svojho koníčka.
Takže v skutočnosti som nezaznamenala žiaden vecný argument, aspoň nie taký, ktorý by hovoril o tom, prečo revíry v jednom type vlastníctva majú mať obmedzenie a v inom type vlastníctva obmedzenie mať nemajú.
No a prečo teda toľko energie, prečo mimoriadne zasadnutie predsedníctva Slovenského rybárskeho zväzu, také razantné vyjadrenie? Prečo toľko námahy, aby sa tento náš návrh zniesol zo sveta? No, možno preto, že existuje naozaj len málo takýchto revírov a nenašli podporu v rybárskom zväze. A oveľa viac, než záujem podporiť menšinu v tomto zväze, je záujem zachovať postavenie Slovenského rybárskeho zväzu v našom rybnom hospodárstve tak, ako mu to teraz vlastne umožňuje a ukladá zákon.
Takže myslím si, že to, čoho sa obávajú a nielen myslím, ale potvrdila som si to aj v niekoľkých rozhovoroch, je to, že by sa v tejto snemovni našlo dosť hlasov na to, aby sa zmenilo postavenie Slovenského rybárskeho zväzu ako zákonom stanoveného vykonávateľa rybárskeho práva. Obávajú sa toho, že sa nájde väčšina hlasov, ktorá zmení znenie § 4 ods. 3 zákona o rybárstve. Inak povedané, obávajú sa toho, že v tejto snemovni prevládne biznis nad verejným záujmom. A ja si myslím, že máme možnosť, dámy a páni, ukázať, že to tak nie je, pretože iba na vás záleží, či sa tieto obavy naplnia, alebo nie. Obraciam sa teda na vás s prosbou, aby ste podporili spravodlivé riešenie, aby sme spolu dopriali moderným a nezištným rybárom z revírov bez privlastnenia úlovku užiť si celú sezónu a aby sme to urobili bez toho, aby bolo ohrozené postavenie Slovenského rybárskeho zväzu v slovenskom rybnom hospodárstve.
Myslím si, že tento príbeh, ak dobre dopadne, môže byť príkladom toho, že regionálne kancelárie poslancov nie sú iba nejaké fiktívne, že sa v nich naozaj stretávame s voličmi, že tých voličov počúvame a snažíme sa riešiť ich problémy. Niekedy ich riešime komunikáciou s úradmi, niekedy odbornou radou, ale niekedy aj tým, že ich návrhy prenesieme do návrhov zmeny novelizácie legislatívy. Preto prosím všetkých vás, ktorí rovnako pristupujete k svojej práci v regiónoch, aby ste tento návrh podporili a dali najavo, že naša práca má aj iný zmysel než sedenie v tejto snemovni.
Ďakujem vám pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka bola vystupujúcou v rozprave, a preto s faktickými poznámkami je možné sa prihlásiť. Čiže pani Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja vôbec nepotrebujem podporou vášho legislatívneho návrhu presviedčať verejnosť, že moja práca má zmysel a že moje kancelárie v teritóriu tiež majú zmysel, lebo tak ste to postavili, že podporme, aby sme presvedčili. Opakujem, ja nepotrebujem presviedčať. Moje činy presviedčajú dostatočne. To je po prvé.
Po ďalšie, keď hovoríte o diskriminácii, nejdem to rozvádzať, lebo nemám toľko času, tak ujednoťme aj právny režim v rybných revíroch rybárskeho zväzu prenesme aj do súkromných revírov a bude ujednotené. Prečo to chcete opačne? Prečo? Tak spravme opačne a potom nebude diskriminácia. Prosím? (Hlasy z pléna.) Potom to bude ujednotené. Prijmite právnu reguláciu, aká je vo väčšine, aj pre súkromné a potom nemáte diskrimináciu. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu v tejto chvíli.
Pýtam sa, chcete ešte využiť aj právo záverečného slova. Nie. Á, pardon, skúste ale sa druhýkrát prihlásiť. Čiže ešte najskôr pani Rosová chce reagovať na faktickú poznámku. Kľudne ste to ale mohli urobiť, pani poslankyňa, v záverečnom slove.
Takže uzatváram rozpravu a máte právo záverečného slova. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Takže len stručne. Veľmi pekne ďakujem za reakciu. Som rada, pani poslankyňa, že si tak všímate moje vystúpenia a komentujete ich, je to pre mňa poctou. Myslím si, že váš návrh môžete predniesť v druhom čítaní, budeme tomu radi. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať zajtra.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 829 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 835.
Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo už ako minister zdravotníctva.
Takže účelom návrhu tohto zákona je zavedenie opatrení na efektívne využívanie verejných zdrojov pri praktickej realizácii liekovej politiky. S problematikou liekovej politiky pri liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách a novela s tým súvisí, takže určuje najmenej štyri termíny kategorizácie liečiv a liekov v súlade so Smernicou Rady 89/105.
Ďalej navrhujeme doplnenie medicínsko-ekonomického rozboru dietetickej potraviny a dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých sa ministerstvu zdravotníctva ustanovujú úlohy v oblasti kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Zo zákona sa vypúšťajú z prílohy č. 2 niektoré ustanovenia o očkovaní vzhľadom na to, že sú súčasťou vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá sa vydáva ako vykonávací predpis k zákonu č. 355/2007 Z. z.
Návrh zákona ďalej reaguje aj na konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 v platnom znení. Slovenská republika sa zaviazala odstrániť nedostatky vo veci vykonávania Smernice Rady č. 80/105.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás o podporu predloženého zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 829.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Predložený návrh nebude mať dopad na zamestnanosť, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 835 z 23. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 28. januára a gestorský výbor do 30. januára 2008.
Pán predseda, skončil som.