A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj vzhľadom na to, že je pokročilý čas a nechcem zdržiavať ctené kolégium a nechcem zdržiavať pánov poslancov a čaká nás ešte ďalší program rokovania, aj keď mám pripravených dosť veľa statí, myslím si, že poviem iba jednu vetu a tou jednou vetou je tá správa, ktorá prešla aj dnes v médiách a to znamená to, že Slovensko sa radí medzi najlepšie krajiny v rámci krajín V4, pokiaľ sa týka ratingu, ratingovej agentúry Standard & Poor´s, ktorá zvýšila rating z A na A+.
Ja si myslím, že môžeme mať rôzne predstavy o rozpočte, môžeme mať rôzne úvahy, ja si tiež viem predstaviť možno lepší rozpočet v niektorých častiach, ale je to len otázka toho, aby sa tu dohodla koalícia, aby tu bol konsenzus a konsenzus, ktorý vytvára predpoklady na to, že Slovensko rastie, rastie ako ekonomika s najvyšším rastom v rámci OECD a znižujeme schodok verejných financií. To je veľmi dôležité. (Ruch v pléne.)
A ja ešte, vážené kolegyne, kolegovia... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, preruším chvíľočku a poprosím ostatných poslancov a poslankyne, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.
J. Burian, poslanec: A ešte chcem poprosiť o to, že dnešné hlasovanie k štátnemu rozpočtu by som rád, aby sme uskutočnili zajtra o 11.00 hodine vzhľadom na to, že potrebujem prípravu. Odznelo tu veľa pozmeňujúcich návrhov a rád by som, aby sme konsenzuálne alebo s konsenzom prešli na to hlasovanie zajtra normálne v štandardnej forme tak, ako sa sluší k štátnemu rozpočtu na rok 2009 a rozpočtu verejných financií na roky 2009 až 2011.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní. Ešte požiadam aj ostatných kolegov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.
Takže, dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Laššáková - s procedurálnym návrhom.
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov Smer - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS podávam návrh, aby sme o štátnom rozpočte hlasovali zajtra o 11.00 hodine a ďalej, aby sme do programu 29. schôdze zaradili tieto body: Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona. Tieto body navrhujem zaradiť do programu ihneď. Ďalej navrhujem, aby sme o týchto bodoch rokovali v prípade potreby aj po 19.00 hodine až do ich prerokovania, vrátane hlasovania. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Hlasy v sále: Áno, nie.) Nie, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa navrhla, aby sme o prerokovanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovali zajtra o 11.00 hodine, to bol jeden návrh. Na to je súhlas, čiže na to nemusíme hlasovať.
A druhý návrh, aby sa do programu 29. schôdze zaradili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona ihneď a aby sme dnes rokovali o týchto dvoch bodoch programu aj po 19.00 hodine v prípade, ak to bude nevyhnutné, vrátane hlasovania o týchto bodoch. Môžeme alebo budeme hlasovať? Je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne, takže máme všeobecný... Nie je, takže budeme hlasovať o návrhu.
(Hlasovanie.) 117 prítomných, 115 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Máme súhlas. Na základe hlasovania zaraďujem tieto dva body do programu a budeme o nich rokovať ihneď.
Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som vás informoval, že pán generálny riaditeľ Eximbanky Igor Lichnovský ma z dôvodu jeho zahraničnej pracovnej cesty požiadal o súhlas, aby návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2009, je to tlač 823, uviedol štatutárny zástupca tejto inštitúcie pán Marián Šedo. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna: Nie.) Nie. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 79 za, 42 proti, 3 sa zdržali, 5 nehlasovali.
Súhlas sme vyslovili.
Teraz už poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odôvodnil
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
je to tlač 864.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážené dámy a páni, budem pri tomto návrhu stručnejší, bližšie uvediem samotný návrh pri samotnom prvom čítaní.
Vláda Slovenskej republiky predkladá tento iniciatívny materiál na rokovanie Národnej rady ako návrh na skrátenie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh na skrátené legislatívne konanie prerokovala vláda Slovenskej republiky a schválila ho 27. novembra uznesením č. 873/2008. Cieľom právnej úpravy je upraviť účinky podania mimoriadneho dovolania spočívajúceho v odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Doterajšia právna úprava v § 243 Občianskeho súdneho poriadku obsahuje iba odkaz na primerané použitie ustanovení o konaní na dovolacom súde a danú otázku priamo nerieši. Z uvedeného dôvodu je nanajvýš želateľné, aby predmetný aspekt bol v zákone výslovne upravený a uvedené prispeje nemalým spôsobom k posilneniu princípu právnej istoty a to tým, že k odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia dôjde priamo zo zákona, teda ex lege, pričom ponechanie účinkov odkladu vykonateľnosti bude posudzovať kedykoľvek počas konania samotný dovolací súd.
Význam predloženého návrhu zákona spĺňa požiadavky v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovensku republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 27. novembra 2008 č. 869 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 864, s termínom ihneď.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 65. schôdzi 27. novembra 2008.
Uznesením z 27. novembra tohto roku č. 541 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.
Podala som vám informáciu, prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, ktorému dávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa vyjadrím rozsiahlejšie potom k prvému čítaniu o merite veci. Ale tu je dôležité sa opýtať, kde vidí vláda dôvody na skrátené legislatívne konanie. Zrejme vidí tie dôvody v tom, aby neodišli do zajtra 2 miliardy korún nejakým fešákom registrovaným na Cypre. Asi v tom to je. Fajn.
Rozhodnutie súdu, ktoré môže byť zvrátené mimoriadnym dovolaním, bolo vyhlásené 7. augusta. Dnes máme koniec novembra. Čiže vláda mohla konať aj v riadnom konaní, dávno. Rozhodla sa tak na poslednú chvíľu, čiže v zásade zaspala. Ale prebudila sa dnes, v poriadku.
Ale podstatnejšia je druhá vec, ku ktorej sa vyjadrím potom už v rozprave k prvému čítaniu. Všetci vieme, že existuje okrem vykonateľného rozhodnutia súdu ešte aj nejaká dohoda, ktorú nikto z nás nevidel a dokonca ju nevidel, verte, alebo neverte, ani pán minister vnútra.
Otázka je, aký záväzok dnes má Tipos splniť. Má plniť záväzok z vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré touto novelou chceme dať šancu, aby bolo zmenené, alebo zo zmluvy, ktorú Tipos podpísal s cyperskou firmou? To dnes nikto nevie, to dnes nikto nevie.
A preto prvoradá vec, ktorú by mala urobiť vláda, ministerstvo financií vo vzťahu k občanom tejto republiky, kde hrozí, že oni budú platiť 2 miliardy korún, je, aby zverejnili zmluvu, ktorú uzavrel Tipos s cyperskou firmou. Tá zmluva neobsahuje žiadne obchodné tajomstvo, obsahuje zrejme podmienky platby. Ale aj keby obsahovala obchodné tajomstvo, tak musí byť zverejnená preto, že sa týka použitia verejných zdrojov a náš infozákon v takomto prípade preferuje nie finančné skupiny a ich obchodné alebo iné tajomstvá, ale daňových poplatníkov. A to by mala urobiť aj vláda. Vyjadrím sa v prvom čítaní.
Ale mňa by zaujímalo, v čom vláda vidí tie podmienky z dôvodu, že od 7. augusta je rozhodnutie súdu a v tom, že z akého titulu vlastne má dnes Tipos plniť cyperskej firme. Z titulu vykonateľného súdneho rozhodnutia? Alebo z titulu zmluvy, dohody, ktorú nikto z nás nepozná? To by ma zaujímalo.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica - pán poslanec Mikloš, Gál, pán podpredseda Číž. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Áno, chcem doplniť vystúpenie kolegu Lipšica v tom zmysle, že naozaj tá dohoda, ktorá sa konkrétne volá - my vieme len, ako sa volá, lebo včera do výboru pre rozpočet, financie a menu, na ktorom sme chceli prerokúvať túto dohodu, rokovať o nej, nám bola predložená len prázdna obálka, čiže my vieme, ako sa volá - volá sa Dohoda o urovnaní a prevode know-how medzi spoločnosťou Tipos, národná lotériová spoločnosť a Spoločnosť Lemikon Limited na Cypre. A ten problém je v tom, že ministerstvo financií pokračuje v obštrukciách. Najskôr nám nedoručili tú zmluvu, lebo sme ju žiadali medzi Tiposom a Vítekom, pretože iné informácie sme nemali medializované, kto vlastne tá druhá zmluvná strana je. Potom sme prijali už správne uznesenie včera, v ktorom sme ministerstvo požiadali bezodkladne predložiť túto zmluvu, dodnes predlžená výboru nebola s tým, že sa odvolávajú na povinnosť mlčanlivosti. Dnes preto musel byť zrušený poslanecký prieskum výboru, ktorý sme chceli uskutočniť dnes o 12.30 hodine a chystáme sa na ďalší, na ktorý, vám oznamujem, že minimálne opoziční poslanci naňho pôjdeme bez ohľadu na to, či bude ministerstvo financií a Tipos ďalej pokračovať v obštrukciách a tajiť obsah tejto zmluvy, ktorou sa zaviazali vyplatiť 2 miliardy korún a zaviazali sa nepoužiť mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie generálneho prokurátora, ktoré sa v podobnej kauze Duckého zmeniek ukázalo byť veľmi účinné a na základe ktorého sa podarilo zmeniť pôvodné rozhodnutie z roku 2001 Senátu Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil platnosť Duckého zmeniek a na základe práve tohto mimoriadneho dovolania, ktorého sa ministerstvo a Tipos dobrovoľne vzdali, práve na základe tohto dovolania v roku 2002 päťčlenný Senát Najvyššieho súdu zrušil platnosť Duckého zmeniek. Takže toto je zásadná vec, ktorú chceme vidieť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, vy ste hovorili o tom, že vláda zaspala. Právom sa vynára otázka, či to bol spánok prirodzený alebo umelý. Mne sa zdá, že od augusta to bol umelý spánok. Kebyže túto kauzu nevytiahnú médiá, tak by naša vláda kľudne zaplatila 2 miliardy bez toho, aby sa urobili nejaké právne kroky, ako, povedzme, toto mimoriadne dovolanie alebo teraz skrátené legislatívne konanie. Čo by sa stalo, kebyže to médiá nevytiahnú? Už niekto by mal tie 2 miliardy na účte na Cypre. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja využijem túto faktickú poznámku len na pripomenutie, že teraz máme návrh na skrátené konanie, čiže máme diskutovať o skrátenom konaní. (Hlasy z pléna.) Vecne, vecne máme diskutovať v prvom čítaní. Úplne logicky.
Po ďalšie, čo je ale dôležité, je neuveriteľné počúvať pána Lipšica. Ja som už niekoľkokrát povedal, že ho nebudem komentovať. Prednedávnom sme tu riešili SPP, prednedávnom tu lietal problém tajných zmlúv, kde sme my všetci kričali - áno, kde sa nakladá s verejnými peniazmi, nie je možné, aby boli tajné dodatky, kde jednoducho nie je možná verejná kontrola. Ten istý Lipšic, aj u Mikloša tak isto nemá význam ani o tom hovoriť, tu narozprávali obrovské tirády, prečo sa to nesmie. Sám som konzultoval následne v tejto súvislosti tieto otázky a hovorili mi právnici, vzhľadom na to, že nevieme, aký je mechanizmus riešenia tohto sporu, ktorý súd, kde v Štokholme alebo kde v háji, alebo ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať ten spor, že to riziko, že zaplatíme zmluvnú pokutu za to, že porušíme zmluvnú povinnosť, že sme prestali túto vec eskalovať. Títo istí ľudia sa postavia nemilosrdne, či to je charakter, alebo čo to je, a začnú tu vyprávať o tom, že toto je, či sú verejné peniaze a treba s nimi nejako nakladať. No budem musieť, samozrejme, znovu sa k tejto otázke vrátiť, ale je to nepochopiteľné a v tejto časti na to treba aspoň upozorniť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Pán podpredseda, ja vám to potom vysvetlím v rámci rozpravy v prvom čítaní, ale pokiaľ si kliknete medzitým na internet, tak zistíte, že na stránke vlády je ešte stále analýza ohľadne zverejňovania investičných zmlúv vypracovaná ministerstvom spravodlivosti pod mojím vedením, ktoré zabezpečila práve zverejňovanie zmlúv počas času, keď som ja bol vo vláde, ako sú KIA, Peugeot a mnohé ďalšie a budem o tom hovoriť, pán podpredseda, budem o tom hovoriť. Môj názor na zverejňovanie zmlúv, kde štát verejné zdroje používa, je jasný a bol jasný, keď som bol v koalícii a bol jasný, keď som v opozícii. Ubezpečujem vás.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihláseného rečníka.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skočenú. Pán minister, ako navrhovateľ chcete zaujať stanovisko? Nie. A pani spravodajkyňa? Nie.
Čiže teraz pristúpime k hlasovaniu. (Hlasy z pléna.)
P. Paška, predseda NR SR: Budeme teraz hlasovať, dámy a páni. Poprosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:
"Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. (Hlasy z pléna.)
Pán Brocka, poprosím vás, nechajte si to niekam na vianočné trhy.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, všetci boli za.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Preto pristúpime k prvému čítaniu a požiadam teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby uviedol v prvom čítaní
vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
je to tlač 865.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, tu sa vytvára akýsi dojem, že niekto má chuť niečo zaplatiť a pritom vlastne vôbec nemusel. Základom tohto všetkého je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal rozhodnutie, ktoré je dnes právoplatné a vykonateľné. Rozumiem, že u mnohých sú medzery medzi vyhláseným rozsudkom a právoplatným rozsudkom.
Rozumiem, že sú u niektorých medzery, že podať opravné prostriedky môžete len proti právoplatným, mimoriadne, proti právoplatným, vyhlásený rozsudok bezpochyby právoplatný nie je. Čiže je to hrubé zavádzanie a uvádzanie absolútne právnych nezmyslov. Čudujem sa, že právne vzdelaný človek takéto niečo povie. Mýliť sa môžeme v otázke právnych názorov, môžeme mať odlišné právne názory. Platí starý vtip - traja právnici, šesť názorov. Ale o veciach, že podávať mimoriadne opravné prostriedky možno iba voči právoplatným rozhodnutiam minimálne existujúcim v písomnej podobe, to znamená, že viete, na čo reagujete, ja si nepamätám, že by bolo možné podať odvolanie voči rozsudku, ktorý ešte nie je napísaný. Ale to je vedľajšie, to je úplne zbytočné vysvetľovať, pretože zámer je jasný.
Pravdou však je, ktorú potvrdil aj generálny prokurátor, že v tejto chvíli neexistuje žiadny prostriedok, ktorý by odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Pán Mikloš teda klamal, keď povedal, že existuje. Pán Mikloš priamo v televízii povedal, že veď mohol požiadať o odklad vykonateľnosti. Nemohol, pán Mikloš, ako mnohokrát, ani v tomto prípade nemáte pravdu. Proste tomu nerozumiete. Proste ste nekompetentný. Ale my sme si už zvykli, že sa vyjadrujete úplne ku všetkému, a preto, samozrejme, toto všetko akceptujeme a volič vám to už vysvetlil. (Potlesk.)
Viete, čo je zaujímavé? Že vám vôbec neprekáža, že platíme vami vystavené účty. To sú vaše účty, to sú vaše spory a vaše účty, ktoré ste vy napísali. (Potlesk.) Nie, či za 130 miliónov to bolo možné vyriešiť, nie či za 21 miliónov toto bolo možné vyriešiť. To bolo možné vyriešiť piatimi korunami, alebo neviem, koľko vtedy stála poštová známka na obálku, v ktorej by bola výpoveď zmluvy. Keby niekto neignoroval existenciu určitých právnych dokumentov, mohol to mať vybavené dávno a dnes sme tu nemuseli všetci byť. Platíme vami vystavené účty. (Potlesk.)
Pán Mikloš povedal, že to bol podvod. Dobre. Prečo ste nepodali osem rokov trestné oznámenie? Možno sa mal vás opýtať pán Gábor Gál, prečo ste tak dlho spali. A zjavne ste sa nezobudili ani dnes. (Potlesk.) Povedal aj také niečo, že platí sa za nič. Áno, za nič, za ničnerobenie bývalej vlády. To je najväčší problém. (Reakcie z pléna.) Váš vzťah k rokovaciemu poriadku ma naozaj milo prekvapil. (Smiech v sále.) Viete, poviem vám pravdu, že to, čo som počul od niektorých vševedúcich poslancov, to bola výzva na bezprávie, na postupovanie v rozpore s naším právnym poriadkom. My sa však chceme vydať len na cestu práva a riešiť veci právnou cestou. Dôležité je, naozaj, nechcem, budem naozaj empatický a nebudem reagovať, lebo mal by som na to zopár vtipných poznámok.
Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil všetky body, ktoré viedli navrhovateľa k tomu, aby zákon pripravil. Verím, že vám to nebude prekážať. Ďakujem za porozumenie.
Rád by som sa vrátil k tomu, že ideme cestou práva. Ideme takou cestou, aby sme dokázali zvrátiť výsledky vášho osemročného nekonania. To je úloha, ktorou sa dnes veľmi často, až príliš často musí vláda zaoberať. Poviem vám pravdu, že dnes máme ďalšie spory, ktoré sú vlastne rozhodnuté. Je úplne neuveriteľné, že ministerstvo vnútra by malo platiť za dodávku zeleniny do školských jedální len preto, pani poslankyňa, že niektorí prednostovia obvodného úradu sa rozhodli, že proste pre nich zmluva nie je nič, ani netreba napísať výpoveď. Jedna výpoveď by znamenala za 5 korún na známku, že dnes nemusíme platiť 600 miliónov. (Hluk v pléne.) Bohužiaľ, však možno vy, ja neviem, pán poslanec, možno však platí, že vám sa do toho, samozrejme, nechcelo už vtedy a nechce ani dnes.
Viete, priznám sa, keď niekto má možnosť kúpiť firmu za 21 miliónov a mať po spore a neurobí tak, zamyslím sa nad tým, že možno sa mu to zdalo veľa. Keď ale potom jej časť, časť tejto firmy, ktorá bola za 21 miliónov, bez tohto sporu kúpi za 23 miliónov, znamená to špekuláciu. Špekuláciu, za ktorou bezpochyby môžeme hľadať všetky možné dôvody, len nie snahu vyriešiť tento spor s úplne bezvýznamnými finančnými nákladmi. Pretože to by neboli peniaze zaplatené, len odpísané z penále, mínus. Žiadny keš. Všetko na účte štátu. Nič také sa nestalo. A preto tu dnes sedíme a snažíme sa zachrániť niečo, čo vykonala predchádzajúca vláda. Zo skríň naozaj postupne vypadávajú všetky možné druhy kostlivcov.
Viete, mimoriadne ma pobavilo, keď sa aj teraz v tom, čo tu vlastne povedal pán Mikloš vo faktickej poznámke, bezpochyby určite vystúpi aj v rozprave, tak mu dávam možnosť vysvetliť, prečo to, čo využil pri zmenkách SPP, nevyužil pri kauze ČSOB. Prečo sa v zmluve ČSOB zaviazal, že nepoužije žiadny opravný prostriedok proti 26 miliardám? Prečo to urobil? (Potlesk.) Ako dnes môžete kritizovať úplne iný prípad? Prípad, ktorý nie je podobný s tým, že ste nevyužili viacero opravných prostriedkov, ktoré ste k dispozícii mali. Na strane druhej, kde žiadny opravný riadny prostriedok nie je a ani mimoriadny opravný prostriedok nie je schopný zabrániť vykonateľnosti rozsudku. To je naozaj, naozaj, pod úroveň. Avšak sme si zvykli, že ste schopní zaprieť aj nos medzi vlastnými očami. Nuž, tak sa na to bude pozerať aj verejnosť.
Vážené dámy a páni, aby sme zvládli celú túto situáciu, kde sa predovšetkým musíme pozerať na príčiny a my dnes riešime práve to, čo z tých príčin vzniklo, musíme dať možnosť generálnemu prokurátorovi, aby mohol podať aj nie riadne zdôvodnené mimoriadne dovolanie, čo môže urobiť vzápätí po doručení podnetu, ak uzná, že takýto výkon rozhodnutia by mohol spôsobiť nezvratné škody, ale zároveň s doručením tohto mimoriadneho dovolania by nastali ex lege účinky zastavenia výkonu rozhodnutia, čiže, nebolo by ďalej ministerstvo, resp. Tipos pod vykonateľným rozsudkom. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu zákona.
Ak teda mám odpovedať ešte na otázku, že tu niekto spal asi týždeň, kedy rozmýšľal ako zvrátiť následky, ktoré ste spôsobili, chcem povedať, že v súvislosti napríklad s kauzou ČSOB sa nikto doteraz neprebral. A štát a daňový poplatník, ktorým sa tu každý z vás oháňa, každý z vás je chudobnejší o 27 alebo 25, prepáčte, neviem presné číslo, 25 miliárd slovenských korún. Morálne právo na vašej strane niekoho poučovať o práve je úplne, ale úplne nulové.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 865.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady z dnešného dňa. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná zákonmi. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 870 z 20. novembra tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky do 28. novembra tohto roku.
Predniesla som spravodajskú informáciu.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Lipšic za klub Kresťanskodemokratického hnutia.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som chcel reagovať aj na pána ministra. Ďakujem.
No, najskôr k tomu poučovaniu o právoplatnosti a vykonateľnosti. My tu rokujeme nie o mimoriadnom dovolaní, pán minister, ale o návrhu novely OSP. Návrh novely OSP ste mohli sem podať 8. augusta, keď ste vedeli, že spor je prehratý a mimoriadne dovolanie mohol generálny prokurátor potom podať hneď, ako nadobudol rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť. Hovoríme o dvoch odlišných veciach. Tak vás prosím, nechajte si to vaše poučovanie na iné auditórium. To po prvé. (Potlesk.)
Po druhé, máme tu teda právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré ale nie je nekritizovateľné a, samozrejme, že aj touto novelou vláda chce dosiahnuť šancu na jeho zmenu. To rozhodnutie spočíva najmä v tom, že Tipos neoprávnene používal know-how - know-how Športky, know-how Sazky, know-how Matesu. A ja nie som odborník na duševné vlastníctvo, ani na obchodné právo, to už som povedal vo výbore. O aké know-how v tomto prípade išlo? To, ako sa vyťahujú Matesu z loptičky uši, to všetci dobre vedia. To nie je žiadne know-how. Otázne teda naozaj je, o čo je opreté toto súdne rozhodnutie. Ale to je len parciálny problém, ktorý snáď budeme vedieť vyriešiť, keď bude podané mimoriadne dovolanie. Fajn.
Je ale iný problém, ktorý spočíva v tom, že nepoznáme dohodu, ktorú uzatvorilo ministerstvo financií s cyperskou spoločnosťou. Myslím si - neviem, či tu je aj pán podpredseda Číž, nie je tu -, že rozhodnutie ministerstva financií nezverejniť dohodu, resp. viazať jej zverejnenie na súhlas zmluvných strán, je rozhodnutím nezákonným. Podľa nášho zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetko, čo sa týka čerpania verejných zdrojov, musí byť zverejnené. Už som to v reakcii povedal.
Dobre si pamätáte, keď v minulosti bol spor aj za minulej vlády, ktorej som bol členom, o tom, či sa majú, alebo nemajú zverejňovať investičné zmluvy. A práve kvôli tomu sporu ministerstvo spravodlivosti vypracovalo pomerne podrobnú analýzu, ktorá je zrejme dodnes platná, o tom, čo sa zverejňovať musí a čo nie. A na základe tejto analýzy a aj môjho sporu s ministrom Ruskom sa všetky investičné zmluvy od roku 2003 zverejnili. Povinne sa zverejnili. A ja hovorím to isté aj dnes. Ak niečo platia daňoví poplatníci a majú platiť zatiaľ 2 miliardy, tak je potrebné, aby zmluva bola zverejnená. Aby nebol preferovaný nejaký finančný žralok registrovaný na Cypre, ale aby boli preferovaní daňoví poplatníci, jednoduchí ľudia. Vy veľa hovoríte o tom, ako preferujete tých sociálne najslabších. Ale naozaj ich preferujete? Keď je spor medzi jednoduchými ľuďmi a finančnou skupinou, koho podporujete? Nie slovami, skutkami. Obávam sa, že tú finančnú skupinu, čoho výsledkom je práve nezverejnená dohoda medzi Tiposom, teda ministerstvom financií na jednej strane a touto cyperskou firmou na strane druhej.
Ďalšia právna otázka je, či mimoriadne dovolanie a eventuálne aj úspešné mimoriadne dovolanie, ktoré zruší právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu, bude mať, alebo nebude mať vplyv na povinnosť Tiposu tejto cyperskej firme plniť. Práve preto, že zrejme ten záväzok vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia bol nahradený záväzkom zo zmluvy, ktorá mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, aj úspešným, dotknutá nebude. Navyše, v tejto zmluve podľa vyjadrení ministra financií sa Tipos zaviazal, že nevyužije mimoriadne opravné prostriedky, vrátane toho, že nepodá podnet generálnej prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania.
A teraz vám prečítam ustanovenie nášho Občianskeho zákonníka § 574 ods. 2: "Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná." Je táto dohoda uzatvorená a obhajovaná ministrom financií Počiatkom neplatná, alebo je v tejto časti neplatná? Nevieme. Nikto z nás ju nevidel. A ak je absolútne neplatná, je možné napadnúť na súde určovacou žalobou jej neplatnosť a žiadať predbežným opatrením, aby sa z tej zmluvy neplnilo? Nevieme, lebo sme tú zmluvu nevideli. To nie je od témy. Hovoríme o téme, ako zachrániť republike 2 miliardy korún. O tom hovoríme? (Hlasy v pléne.) O tom hovoríme.
A preto je kľúčové vidieť tú zmluvu, pretože podľa mojej mienky bude dôležitejšie možno ako podanie dovolania zabránenie tomu, aby sa plnilo zo zmluvy. Ak je naozaj neplatná a dobre viete, že ak je neplatná absolútne, tak je možné ju napadnúť takmer kýmkoľvek na súde. Ale preto potrebujeme vidieť zmluvu. A kde je tá zmluva? Prečo ju nechcete ukázať daňovým poplatníkom, ktorí zatiaľ z nej sú povinní platiť? To ja považujem za arogantné, to ja považujem za výsmech ľuďom, ktorých máte plné ústa. Ale skutky sú trochu iné. Preto si myslím, že dokiaľ nebude zverejnená zmluva, tak nebudeme vedieť celkom ako ďalej.
Odcitujem ešte rozhodnutie Ústavného súdu vo vzťahu ku vzdaniu sa práv. Je to rozhodnutie zverejnené pod spisovou značkou III US 64/2000. Ústavný súd v tomto rozhodnutí napísal, že podľa článku 12 ods. 1 ústavy sa základných práv nemožno vzdať, účinne vzdať. Právo na súdnu ochranu, teda aj právo na podávanie opravných prostriedkov podľa článku 46 ods. 1 je základným právom, a preto sa ho nemožno účinne vzdať. Súdnej ochrany svojich práv sa môže domáhať i ten, kto sa jej v minulosti akokoľvek vzdal a pri súdnom rozhodovaní o jeho právach sa majú aplikovať rovnaké normy ako u iných občanov. Tipos, akciová spoločnosť, je subjekt súkromného práva, ktorý je tiež chránený našou ústavou. Nemožno sa vzdať práva na súdnu ochranu. Ministerstvo financií sa vzdalo práva na súdnu ochranu v neprospech daňových poplatníkov, v prospech finančnej skupiny a preto musíme robiť všetko pre to, aby sme nielen novelu prijali, ale aby sme aj zastavili účinnosť zrejme škandalóznej zmluvy, v ktorej sa ministerstvo financií zaviazalo platiť cez Tipos finančnému subjektu registrovanému na Cypre.
Preto aj vás vyzývam, pán minister vnútra, ako podpredsedu vlády, aj ako právnika, aby ste urobili všetko pre to, aby poslanci a občania tejto republiky v čo najkratšom čase spoznali obsah zmluvy, podľa ktorej majú platiť občania republiky 2 miliardy korún na Cyprus. Kým to nebudeme vedieť, pohybujeme sa naozaj v rovinách čisto špekulatívnych a nevieme ako zabrániť tomu, aby 2 miliardy cez víkend, tento víkend neskončili na Cypre.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Hlásili ste sa? Pardon. Pán poslanec Mikloš, to je? Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mikloš, pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.
Pán poslanec Abrhan, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Pani predsedajúca, chcel by som predniesť procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že už vo vystúpení pána poslanca Lipšica boli vznesené otázky na pána ministra financií, pána Počiatka, môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby zajtra pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v druhom a treťom čítaní sa na tomto prerokovaní zúčastnil aj pán minister financií Počiatek, aby mohol informovať o zmluve, ktorá je zatiaľ utajená, aby sme mali tieto informácie. Môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby sa zajtra okrem predkladateľa pána ministra vnútra na prerokovaní návrhu zákona zúčastnil aj minister financií. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Čiže žiadate hlasovať o tom, aby sa zajtra zúčastnil pán minister Počiatek pri rokovaní o čom? Ešte raz.
P. Abrhan, poslanec: O tomto návrhu zákona aj so zmluvou, alebo aby podal informáciu o zmluve.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: O tomto návrhu zákona a podal informáciu o zmluve. Je všeobecný súhlas?
(Hlasy z pléna: Áno. Nie.)
Nie? Takže budeme hlasovať. (Hluk v pléne.) Čiže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Abrhana. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 82, za 50, proti 5, zdržalo sa 20, nehlasovalo 7.
Procedurálny návrh pána poslanca Abrhana sme schválili. (Potlesk.)
Ďalej budeme pokračovať rozpravou ústne prihlásených rečníkov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloš, po ňom pán podpredseda Národnej rady Číž.
Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci... (Hluk v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poprosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa utíšili a venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.
I. Mikloš, poslanec: Musím povedať, že prvá vec, ktorá ma zaujala na tomto, na tejto legislatívnej iniciatíve, bola tá, že ju prišiel predkladať pán podpredseda vlády a minister vnútra. Priznám sa, že najskôr som si myslel, že pán minister spravodlivosti, keďže ide o OSP, je niekde v zahraničí. Ale keď som ho tu asi pred polhodinou zazrel, tak som si uvedomil, čo je príčina. Pán predseda vlády si zrejme povedal, že keď mu páni Počiatek a Kaliňák navarili takúto kašu, tak nech si ju idú aj lízať. (Smiech a potlesk v sále.) Celkom ho, musím povedať, chápem v tomto.
Ku kauze a k tomu, akým spôsobom sa aj tu teraz minister vnútra snažil a už takmer týždeň sa snaží minister financií celý tento problém hádzať na krk mne, chcem urobiť veľmi krátku, veľmi stručnú retrospektívu toho, o čo teda vlastne išlo a kedy problém vznikol, a potom sa vyjadrím k zásadným kľúčovým veciam, aj k tým veciam, o ktoré ma žiadal minister vnútra, aby som sa k nim vyjadril a na ne reagoval.
Takže po prvé chcem povedať, že jadro sporu alebo vlastne to, čo potom bolo rozporované, vzniklo, keď sa delila Sazka, a. s., ktorá bola československou firmou a rozdelila sa tak, že Sazka ostala fungovať ako česká firma a vznikla akciová spoločnosť Tipos, ktorá bola založená v začiatku roka 1993, ktorej akcionárom bolo ministerstvo financií a zároveň Športka, a. s. existovala, kde akcionárom boli telovýchovné zväzy - Slovenský zväz telesnej kultúry a niektoré ďalšie telovýchovné zväzy. Zásadný problém, ktorý vecne trval asi 3 alebo 4 roky, bol ten, že systém fungoval tak, že Tipos si objednával prevádzkovanie lotérií u Športky a Športka si ich objednávala najskôr u českej Sazky, ale to len krátke obdobie, a potom u americkej firmy Gitech, ktorá dodnes zabezpečuje prevádzkovanie lotérií. Po asi troch rokoch, ešte za vlády pána Mečiara, ministerstvo financií usúdilo, musím povedať, že veľmi správne, že Športka je len umelým prostredníkom, ktorý vlastne to isté, čo od neho Tipos objednáva, potom objednáva u Gitechu bez akejkoľvek pridanej hodnoty, len berie peniaze za to, že to isté objednáva ďalej. Takže ministerstvo financií sa rozhodlo z tohto vzťahu tohto umelého prostredníka bez akejkoľvek pridanej hodnoty vyhodiť. Tak sa aj stalo v roku 1996 alebo 1997, to sa dá zistiť kedy presne.
Potom nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu a aj v oblasti telovýchovných zväzov sa chcel urobiť a začal robiť poriadok aj v hospodárení, účtovníctve, atď., atď. a zhruba v roku 2000 Športka podala žalobu na Tipos z troch dôvodov. Vraj Tipos jej ukradol know-how, vraj nekalo súťažil a vraj neoprávnene užíval ochranné známky. Tento spor sa teda vedie, súdny spor od roku 2000, kedy, len pripomínam najmä kolegom zo Smeru, ministerkou financií bola pani Brigita Schmögnerová z SDĽ, ministrom školstva, pretože išlo aj o šport, bol pán Ftáčnik, minister SDĽ, šéfom Tiposu bol pán Sokira, člen SDĽ. (Potlesk.) Tým nechcem povedať, že pani ministerka Schmögnerová postupovala zle, keď odmietla platiť a keď sa začala súdiť. Opakujem, žalobu podala Športka, Tipos, kde 100-percentným akcionárom je ministerstvo, sa súdil a odmietal zaplatiť za niečo, o čom sme od začiatku presvedčení, že neexistovalo. Ani know-how, ani nekalá súťaž, ani ochranné známky. K tomu sa ešte neskôr dostanem.
Súdny spor teda pokračoval od roku 2000, ja som ho v roku 2002 ako nastupujúci minister financií prebral a počas svojho štvorročného pôsobenia som sa pokúsil tento problém riešiť. Pokúsil som sa ho riešiť aj mimosúdnym vyrovnaním, ale hranicu, ktorú sme si stanovili, za ktorú sme neboli ochotní ísť, tá hranica bola 100 miliónov korún. Keď sa spýtate, prečo 100 miliónov korún, tak preto, že sme odhadli, že 100 miliónov korún môžu byť zhruba náklady za dlhotrvajúci spor a aj keby sme tento spor vyhrali, o čom sme boli presvedčení od začiatku, že by sme ho vyhrať mali, tak aj keby sme tento spor vyhrali, tak tie peniaze síce môžeme potom vymáhať od strany, ktorá ju prehrá, ale keď Športka nemala žiaden majetok, tak, samozrejme, vedeli sme, že by sme ani korunu nedostali. Preto bolo prijaté rozhodnutie, že mimosúdne vyrovnanie do 100 miliónov korún je akceptovateľné a pre daňových poplatníkov výhodné, pretože tie straty tak, či tak 100 miliónov zhruba budú.
Bola pripravená mimosúdna dohoda, nie na 21 miliónov korún, ako to neustále dnes omieľal predseda vlády a znovu to opakuje minister vnútra, ale zhruba na 90 miliónov korún, ktorú som aj schválil ako minister financií, teda ako valné zhromaždenie, ale nakoniec k jej podpisu nedošlo preto, že druhá zmluvná strana predložila iný text, než bol ten, na ktorom sme sa dohodli, pričom nás na to neupozornila a zistili to až naši právnici, ktorí mi odporučili, aby som takúto zmluvu nepodpísal, pretože tam bola urobená táto zásadná zmena.
Potom bol ešte jeden pokus, čiže dva pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa neuzavreli kvôli obštrukcii druhej strany. Potom, ešte v prvom polroku 2006 som dostal od Tiposu na rozhodnutie, či bude súhlas s 200-miliónovým súdnym vyrovnaním. Toto 200-miliónové mimosúdne vyrovnanie som odmietol práve preto, že 100 miliónov korún bola odhadnutá hranica, ktorá je akceptovateľná a nevidel som žiaden dôvod, prečo platiť navyše 100 miliónov za niečo, čo neexistovalo, niekomu, kto s tým len špekuloval.
Teraz sa dostávam k júnu, júlu 2006. Áno, ja som v prvom polroku 2006 mimosúdnu dohodu za 200 miliónov korún odmietol a hlásim sa k tomu. Ale zároveň sa pýtam, ak teda mimosúdna dohoda za 200 miliónov korún je taká skvelá vec, prečo ju minister Počiatek neurobil. Je vo funkcii od začiatku júla 2006. Dnes, pokiaľ viem, máme koniec roka 2008. Minister Počiatek je ministrom financií, ktorý vykonáva práva 100-percentného akcionára dva a pol roka a viete, čo urobil? Nič. Jediné, čo urobil, je, že podpísal alebo umožnil podpísať dohodu, ktorú tu už spomínal kolega Lipšic, ku ktorej sa nevieme dostať a na základe ktorej má dôjsť k dohode o urovnaní, k dohode o urovnaní, zdôrazňujem, za 2 miliardy korún. Navyše, prvý veľký súdny spor, ktorý Tipos prehral na krajskom súde, aby som bol teda úplný, prehral jeden súdny spor vo výške 100 miliónov korún v roku 2003, teda ešte za môjho pôsobenia, Tipos ho napadol na Najvyššom súde a Najvyšší súd zrušil tento rozsudok v neprospech Tiposu za 100 miliónov korún a vrátil to na opätovné prerokovanie krajskému súdu.
Potom prvý veľký rozsudok v neprospech Tiposu vo výške, ak sa nemýlim, 1,6 miliardy korún, prišiel na jar v roku 2007. Ešte raz, na jar roku 2007, čiže pred jeden a pol rokom. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že minister financií a vedenie Tiposu najmenej jeden a pol roka vedia, že je tu reálna hrozba prehry takmer 2 miliárd korún. Napriek tomu nepripravovali, už vtedy mohli začať pripravovať, pracovať na aktívnych krokoch a celkom určite na využití všetkých právnych prostriedkov, vrátane mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Ale čo sa stalo? Stalo sa to, že ministerstvo, teda Tipos, ale ministerstvo je vždy za tým ako 100-percentný akcionár, vymenil právneho zástupcu, čuduj sa svete, právne zastupovanie prebrala kancelária, v ktorej v minulosti pôsobil aj pán minister vnútra a táto právna kancelária úspešne aktívne celý spor prehrala. (Smiech v sále a potlesk.) Právna kancelária, ktorá mimochodom je nejako veľmi schopná, lebo dokázala vyhrať spor Jána Počiatka s dôchodkyňou, čo sa týka bytu. (Smiech v sále, ruch v sále). Ale čo sa týka miliárd korún, tam nie. Čiže, prehra na krajskom súde vo výške 1,6 mld. korún, prehra na jar 2007, prehra na Najvyššom súde v auguste 2008 vo výške 2 mld. korún, stále ticho, nič, žiaden krok. Žiadna snaha o mimosúdne vyrovnanie v roku 2006 za 200 miliónov korún. Keď ma dnes kritizujú, prečo som to vtedy za 200 miliónov korún neurobil v prvom polroku 2006, ja sa pýtam, prečo to oni neurobili v druhom polroku toho istého roka? Keď nie za 200, možno za 250. Čiže nerobili nič. Nerobili vôbec nič napriek tomu, že bol rozsudok krajského súdu z jari 2007, kde Tipos prehral 1,6 mld. korún a v auguste 2 mld. korún.
Jediné, čo ministerstvo urobilo, je, vždy keď hovorím ministerstvo a Tipos, lebo my ani dnes nevieme dokonca, kto podpisoval tú dohodu o urovnaní s tou cyperskou firmou, či to bolo ministerstvo financií alebo či to bol Tipos. Teda ministerstvo a Tipos jediné, čo urobili, bolo, že tri mesiace rokovali o tejto dohode o urovnaní. Nakoniec ju podpísali a čo je kľúčové a podstatné, spomenul to kolega Gál, ale ja to považujem za naozaj veľmi dôležité, keby nebolo jedného, možno dvoch českých novinárov, tak by sme tu dnes o tom nerokovali, my by sme ani nevedeli, že niečo také existuje. Koncom týždňa by 2 miliardy odišli na Cyprus a my by sme ani netušili, že sa niečo deje.
Keby bol postup ministerstva a Tiposu naozaj korektný a najlepší možný, aký je, tak logické by bolo, keby prišli, zvolali tlačovú konferenciu a povedali, pozrite sa, takáto je situácia, je tu rozsudok Najvyššieho súdu, možnosti iné nemáme, alebo máme a sú horšie. Najlepšia možnosť, akú môžeme urobiť, je uzavrieť túto dohodu o urovnaní za 2 mld. korún. Stalo sa to takto? Nie. Nikto nevedel, čo sa deje a nebyť českého servera internetového, tak by sme to dodnes nevedeli. Až keď sa to zverejnilo, tak minister urobil tlačovú konferenciu, na ktorej obvinil mňa, že za to môžem ja.
A teraz aký je rozdiel ČOP-ky v prípade Československej obchodnej banky? Nebudem vás zdržiavať s tým, kedy tento spor vznikol, prečo vznikol, ale zhruba v decembri v roku 2005 sme prehrali spor na ICSID, je medzinárodný súd zo sporov z investícií vo Washingtone a prehrali sme zhruba tých 24 až 25 mld. korún. A ak dnes predseda vlády máva týmto rozsudkom a tým, že sme neuplatnili odvolanie, ktoré sme mohli uplatniť, tak to považujem len a len za zúfalé odvádzanie pozornosti od kauzy Tipos. Dôvod, prečo to považujem za zúfalé odvádzanie pozornosti od kauzy Tipos, je ten, že rozhodnutie o tom, že neuplatníme odvolanie, toto rozhodnutie sme dopredu komunikovali s verejnosťou, dopredu sme ho oznámili a oznámili sme aj dôvody, ktoré nás k tomu vedú. Predtým, ako sme sa takto rozhodli, sme, samozrejme, analyzovali možnosti, ktoré sú a dôvody, ktoré nás k tomu viedli, sme prezentovali na tlačových konferenciách a dali sme to schváliť vláde.
A mimochodom, keď teda bola to vec verejná, nebola oznámená preto, že nejaký novinár to vypátral, že sme to chystali niekde potajomky, a potom sme to odmietli zverejniť. My sme to zverejnili dopredu, že to chceme urobiť, ideme urobiť a prečo to ideme urobiť. Na rozdiel od kauzy Tipos. A mimochodom, keďže sme to zverejnili, tak, samozrejme, o tom vedel aj vtedajší líder opozície Robert Fico. Prečo nás vtedy za to nekritizoval? Prečo odvtedy, keď odvtedy uplynuli štyri roky, nás za to nekritizoval? Až dnes to vypátral. Dnes vypátral, že tu niečo také je. Dnes, keď má na hlave maslo a musí lízať kašu, ktorú mu niektorí páni navarili. Takže myslím si, že je to celkom a celkom jasné a evidentné.
A to podstatné a kľúčové v kauze Tipos je podľa mňa to, že či teda boli iné možnosti a či tieto iné možnosti by mohli viesť k riešeniu a k výsledku, ktorý by bol lepší. No naozaj, nielen kauza Duckého zmeniek, ale mnohé iné kauzy, pretože dnes predseda vlády tvrdí, že ja obviňujem sudcov Najvyššieho súdu z toho, že sa podieľali na páchaní podvodu. To sa dozvedel teraz z tlačovej konferencie, kde moje meno znelo častejšie ako Tipos a, samozrejme, že omnoho častejšie ako meno Počiatek. Ale netvrdil som, netvrdím, nemám na to ani dôkazy, ale čo tvrdím, je, že existuje pomerne veľa prípadov, najznámejší z tých prípadov sú Duckého zmenky, kedy Senát Najvyššieho súdu nejako rozhodol, ale potom dovolací senát, kde, dovolím si tvrdiť, že aj tá miera objektívnosti je objektívne vyššia, keď rozhoduje viac sudcov, päť sudcov v senáte takéto rozhodnutie zrušil. Áno, máme dnes aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré je výsledkom rozhodnutia trojčlenného senátu, ktorého výsledok je taký, že Tipos prehral spor vo výške 2 mld. korún.
Ale prečo Tipos a ministerstvo financií nevyužili právnu možnosť, ktorá sa v minulosti ukázala veľmi efektívna, ktorá viedla k tomu, že sme nemuseli platiť ani korunu. Pri Duckého zmenkách v roku 2001 Senát Najvyššieho súdu rozhodol, že sú platné. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, pretože SPP a vláda konala vtedy a požiadala generálneho prokurátora, dala podnet generálnemu prokurátorovi, aby takéto mimoriadne dovolanie podal, generálny prokurátor ho podal a dovolací päťčlenný Senát Najvyššieho súdu v roku 2002 platnosť Duckého zmeniek zrušil tak, že sme nemuseli platiť ani korunu.
Takže prvý záver je, že vláda aktívne nevyužila ministerstvo financií, Tipos v spolupráci s právnou kanceláriou aktívne nevyužil prostriedok, ktorý sa v minulosti ukázal byť mimoriadne účinný nielen v kauze Duckého zmeniek, ale aj v iných ďalších kauzách, ako o tom na výbore včera napríklad informoval pán poslanec Lipšic.
Druhý dôvod, prečo si myslím, že v tejto kauze ide o podvod, je ten, že nebol využitý ďalší inštitút a inštrument, ktorým je konkurz. Pán minister financií dokonca tak vášnivo odmieta konkurz na Tipos, že zverejnil, že na mňa podá trestné oznámenie, pretože vraj navádzam na poškodzovanie práv veriteľa. Je zaujímavé, že práva veriteľa - občana Českej republiky Víteka sú pre ministra financií tak zásadné dôležité a oveľa dôležitejšie, ako to, či slovenskí daňoví poplatníci zaplatia 2 mld. korún, že na mňa ide podávať trestné oznámenie. Nech sa páči. (Potlesk.) Nech sa páči, nech ho podá, len chcem upozorniť, že máme platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý pozná inštitút konkurzu a ktorý dokonca predpokladá, že keď je podnik v úpadku alebo v predĺžení, tak je dokonca povinnosťou predstavenstva, samé predstavenstvo má povinnosť dať spoločnosť do konkurzu. A chcem vás teda oboznámiť s tým, že predĺženie je v zákone definované tak, že vzniká vtedy, keď záväzky po lehote splatnosti sú vyššie ako majetok spoločnosti. Záväzky po lehote splatnosti v tomto prípade sú 2 mld. korún. Majetok spoločnosti je odhadovaný na niekoľko sto miliónov korún. Pretože Tipos vlastní v majetku budovu, vlastní zariadenie, autá, vlastní akcie nejakého kasína, ale tie nie sú príliš bonitné, resp. nemajú príliš veľkú hodnotu a má aj peniaze na účtoch, ale to sú väčšinou peniaze, ktoré tí, ktorí hrajú, vkladajú a potom väčšina z nich je vyplácaná vlastne vo forme výhier. A teda konkurz je normálnym spôsobom riešenia predĺženej obchodnej spoločnosti, pretože zdôrazňujem, že Tipos je obchodná spoločnosť. Je to akciová spoločnosť.
Pán minister financií opakovane tvrdí, že to nemohol dať do konkurzu, lebo po prvé by pán Vítek prebral kontrolu nad Tiposom a nemali by sme Tipos, ale mal by ho pán Vítek. Tak si dovolím jasne povedať, že to je absolútny nezmysel. Cez konkurz veriteľ neovláda spoločnosť. Cez konkurz sa stanovuje správca konkurznej podstaty, ktorý speňažuje majetok spoločnosti a z výnosu zo speňaženia tohto majetku sa uhrádzajú záväzky tejto spoločnosti. A zároveň ale platí, že aj firma v konkurze môže ďalej fungovať. Čiže kľudne, keby bol Tipos daný do konkurzu, Tipos ďalej mohol fungovať, správca konkurznej podstaty by zároveň speňažoval majetok Tiposu, uhradili by sa záväzky, ale len v tej výške výnosu z predaja majetku, čiže niekoľko sto miliónov, ale nie 2 mld. korún a zároveň mohol byť založený nový Tipos alebo iná spoločnosť, čo má štát plne v rukách, pretože štát udeľuje licenciu a hry mohli fungovať bez toho, aby sa to občanov akokoľvek dotklo.
Keďže ani jedna z týchto možností nebola využitá, ale potajomky sa pripravovala a podpísala dohoda o urovnaní, kde sa Tipos a ministerstvo zaviazali vyplatiť 2 mld. korún, tak sme sa dostali do situácie, do ktorej sme sa dostali.
Takže ja si bez problémov obhájim všetky kroky, ktoré som ako minister financií počas štvorročného obdobia v kauze Tipos urobil. Ubezpečujem vás, že som konal vždy v záujme verejnom, že som sa vždy aj v kauze Tipos snažil, aby daňoví poplatníci neplatili špekulantom. Na rozdiel odo mňa minister financií Počiatek za dva a pol roka neurobil nič, okrem uzavretia pochybnej dohody o urovnaní, dokonca utajenej, na základe ktorej chcel vyplatiť špekulantom 2 mld. korún. Keby sa to neprevalilo v českých médiách, ani by sme o tom nevedeli. Preto trvám na tom, že je to v tomto zmysle podvod.
A čo sa týka trestných oznámení, ja som sa o tomto, samozrejme, dozvedel tak ako všetci okrem niektorých pánov až minulý štvrtok alebo piatok. Áno, odvtedy, čo som sa to dozvedel, podnikám spolu so svojimi kolegami z opozície aktívne kroky, aby tie peniaze neodišli. Podal som podnet generálnemu prokurátorovi, pripravujem podanie trestného oznámenia na generálneho riaditeľa Tiposu práve kvôli podpisu tej dohody, o ktorej hovoríme.
Ako konáte vy, páni? Do dnešného dňa minister financií tvrdil, že sa nedá robiť nič, že peniaze treba vyplatiť. Do dnešného dňa aj Robert Fico ešte v utorok večer po vašom mimoriadnom predsedníctve hovoril, že sa nič nedeje a že sa nič nedá robiť. Nebyť tlaku verejnosti, ktorý tu je, nebyť tlaku, ktorý sme vytvorili aj my, aj verejnosť, aj médiá, tak by sa nedialo nič. Peniaze by potichu odišli.
Dnes vykopávate týmto zákonom v poslednej sekunde gól z vlastnej brány. Dvojmiliardový gól, ktorý niekto upiekol v aktívnej súčinnosti s ministrom financií a s vedením Tiposu. Taká je situácia, či sa vám to páči, alebo nie. A konať ste sa rozhodli až vtedy, keď ste zbadali, že je to neudržateľné. Ale chvalabohu aj za to. Chvalabohu aj za to a aj preto my tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)