A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtamnnová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Opäť ako všetci diskutujúci z opozície - rezonujú tu platy učiteľov. Ku koncu vášho vystúpenia ste niečo hovorili o politickom marketingu. Myslím si, že za jeden z takých najväčších príkladov politického marketingu bol predvolebný rok pred voľbami v roku 2002, keď ste poprijímali množstvo sociálnych zákonov. Prijali ste zákon o verejnej službe a tu sa mali práve týmto zákonom zlepšiť platové podmienky učiteľov. Tam bol zakomponovaný 13. a 14. plat. Učitelia nevideli ani polovicu z jedného platu, pretože vzápätí po zostavení vlády ste tento zákon rozbili úplne nezmyselne na dva zákony. Oddelili ste zamestnávanie zamestnancov vo verejnom záujme a oddelili ste odmeňovanie niektorých pracovníkov pri prácach vo verejnom záujme. Takže, prosím vás pekne, nehovorte nám tu nič o nejakom politickom marketingu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem za poznámky. Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že v našich pozmeňujúcich návrhoch sme vždy hovorili, odkiaľ tie peniaze chceme vziať a kam ich chceme presunúť, čiže nie je to tak, že chceme nejako nezodpovedne navyšovať rozpočet, ale presne naopak. V mojom návrhu som hovorila, aby sa zobrali peniaze na šport z úradu vlády a vrátili sa tam, kam patria, do kapitoly ministerstva školstva, a aby si úrad vlády, resp. pán predseda vlády nerobili za tieto peniaze svoju propagandu.

Pani poslankyňa Nachtmannová, klobúk dole, ako vy disciplinovane plníte vašu komunikačnú stratégiu. Ale chcem vás upozorniť po prvé, ja som v roku 2002 žiaden zákon neprijímala, po druhé, nikdy nerástli platy učiteľov a dodnes teda ani zďaleka nerastú takým tempom, ako to bolo v rokoch 2005 a 2006. Toľko z mojej strany.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró a po nej sa pripraví pán poslanec Janiš.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, prerokúvame a rozprávame sa o štátnom rozpočte dlhé hodiny a ja mám dojem, že už opozícia je poctená, keď na ňu ctená koalícia zareaguje, hoci viackrát sme zdôraznili, že by sme boli oveľa poctenejší, keby sme mohli diskutovať s členmi vlády, rezortnými ministrami, ale hold, prerokúva sa vraj zákon roka.

Tento zákon je tretí zo štyroch vládnych rozpočtov. Je to rozpočet predposledný v tomto volebnom období a mne sa zdá, že bol pripravený trochu aj ako rozpočet na zvládnutie super volebného roka, ako nazvala rok 2009 pani Belousovová. Veď, či si to priznáme, alebo nie, či o tom budeme hovoriť, alebo nie, voľby v budúcom roku do Európskeho parlamentu, do vyššieho územného celku a voľba hlavy štátu môžu rozhodnúť o mnohom, ak nerozhodnú o všetkom. A tak sa zrodil výrok, citujem pána premiéra, ktorý sa stal okrídlenou vetou a znie: "Vytvoril sa jeden z najsociálnejších rozpočtov v histórii Slovenska," potiaľ citát, "bez zvyšovania daní, pri historicky najnižšom schodku", tu vznikne byť vždy potlesk.

Vzápätí na potrebnú opatrnosť a to už v septembri, krátko po tom ako tento citát odznel, jemne začala upozorňovať Národná banka Slovenska, ktorá ako jedna z členov výboru pre daňové prognózy posúdila prognózu daňových príjmov Ministerstva financií Slovenskej republiky ako príliš optimistickú. Vláda však tieto upozorňovania prehliadla, lebo potrebovala rozpočet nie hospodárny, ale ako to jeden z koaličných kolegov vo výbore povedal, ambiciózny a taký trochu aj bourbonovský. Veď čo, povedali si ambiciózni tvorcovia rozpočtu, v najhoršom po nás príde potopa. A tí neprajníci môžu hovoriť, čo len chcú. Označovať rozpočet za nereálny, za nadhodnotený či stojaci na vode. Už je predsa všetko dohodnuté a rozhodnuté. A tu zrazu nečakaná zaťažkávajúca skúška. Prichádzajú správy o finančnej kríze, hovorí sa o spomalení hospodárskeho rastu a o tom, že eurozóna je na pokraji recesie. Podniky doma i v zahraničí ohlásili hromadné prepúšťanie, tu 50, tam 500 prepustených, vlády sveta prehodnocujú návrhy rozpočtov na budúci rok a prijímajú opatrenia na prekonanie dopadov svetovej finančnej krízy. My však potrebujeme štátny rozpočet ambiciózny, predsa naša vláda je bezchybná. Premiér vyhlasuje, citujem: "Vláda ponúkne Národnej rade určité riešenia, ktoré umožnia pružne reagovať na potrebu napríklad prehodnotiť niektoré čísla, ale nepôjdeme do jednotlivých kapitol," bourbonovská pružnosť.

Dámy a páni, mág alebo správny kúzelník má po ruke vždy zázračný klobúk, možno u nás je to tá slovenská ekonomika, alebo presnejšie náš štátny rozpočet, z ktorého vytiahneme a rozdáme toľko zajačikov a holubov, na koľkých sa koaliční partneri kultivovane za oponou dohodli. A že čary po predstavení sa pred očami divákov, rozumej občanov, raz rozplynú, s tým sa predsa na tomto predstavení počíta. A keby aj, tak sa to vysvetlí. Vysvetlila sa korekcia deficitu verejných financií, aj to, prečo je potrebná, keď potrebná nie je, keď namiesto toho by sa mohlo napríklad šetriť. Vysvetlenie na prípad ďalších komplikácií je plán B. Plán B je boj s triednym a národným nepriateľom pod heslom a teraz hovorme o... a najčastejšie o Maďaroch.

Dajme teraz kúzla a čary a pokusy o hypnózu nabok. Pozrime aj príjmovú a potom výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Predo mnou vystupujúci páni poslanci a panie poslankyne poukázali na to, že podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu je plánovaný vo výške 75,7 %, ale pri náraste HDP o 6,5 %. Poukázali na to, že od novembra, kedy ministerstvo financií zverejnilo aktuálne makroekonomické prognózy, v ktorých zrevidovalo svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky v budúcom roku zo 6,5 % na 4,5 %, je potrebné počítať so znížením príjmov štátneho rozpočtu viac ako o 0,33 mld. eur, t. j. o 10 mld. korún. Poukázali na to, že rozmeniť čísla na strane výdavkov, to znamená míňať, sa dá rôzne. Popísali, rozobrali, vysvetlili fundovane, odborne a kompetentne. Navrhli prehodnotiť spôsob prerozdelenia a spôsob spotrebovania príjmov štátneho rozpočtu štátom, ako i rozšíriť opatrenia na prekonanie dopadov hospodárskej krízy a o ďalšie, napríklad zmiernenie daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov na 16 %. Ja by som sa nad tým až tak neusmievala, lebo zastávam tiež názor, že zvýšenie motivácie tvorby hodnoty a výpadok výnosu dnešnej 19-percentnej dane zrušením výnimiek zo zákona o dani z príjmov by mohlo byť nahradené. Vláda však tieto zmeny nepripúšťa, veď má svoje všeriešiace opatrenia a sľuby. Vládne sľuby však vo mne osobne už dlhší čas vyvolávajú nedôveru a skepsu. Veď sľuby, ktorým sme naivne a dôverčivo uverili v roku 2006, priniesli len bolestivé sklamanie a prebudenie, keď pre vás nie, tak uisťujem vás, že pre 10 % obyvateľov príslušníkov národnostných menšín určite áno.

Mnohé z vládnych sľubov pán poslanec Mikloš vymenoval a menovala ich aj pani Vášáryová a pán Abrhan, preto dovoľte mi pripomenúť už len dva ďalšie, ktoré sa týkajú kultúrnej obce.

Prvý sľub je z volebného programu Slovenskej národnej strany. "Je potrebné," sľubovali, "perspektívne dosiahnuť v štátnom rozpočte 1 % HDP pre kultúru v roku 2007 a 1,5 % HDP pre kultúru v roku 2010". Pravý volebný sľub či zbožné želanie? Vôbec nie. I keď by sa splniť na 100 % nedal, ale priblížiť by sme sa mohli k sľúbeným hodnotám. Ale čo sa stalo? Boli sme svedkami úspešného, ako pán poslanec Brocka hovoril, žonglovania s číslami. Pán poslanec Jarjabek spomínal akési hodnoty kapitoly ministerstva kultúry, ale čísla sú relatívne. Podstatné je, v akom pomere sú tieto čísla k aktuálnemu objemu celkových výdavkov štátneho rozpočtu v konkrétnom rozpočtovom roku alebo aký je podiel rozpočtu ministerstva kultúry na HDP v konkrétnom rozpočtovom roku.

Dámy a páni, je pravdou, že v roku 2008 sa zvýšil rozpočet pre kapitolu ministerstva kultúry až o 26,9 %. A pre rok 2009 je navrhnuté zvýšenie až o ďalších 10,6 %. Ale nezabudnime na prepad rozpočtu v roku 2007, keď rozpočet ministerstva kultúry poklesol o 12,9 %, t. j. z 0,36 na úroveň 0,25 % v podiele na HDP. A dodnes je tam. A stalo sa to vtedy, keď slovenská ekonomika lámala rekordy. Mne sa zdá, že pri dobiehaní našich priateľov či členov rodiny z Európskej únie, alebo stačí len pomyslieť na krajiny V4, sme sa postavili na štartovaciu čiaru otočení chrbtom k cieľu.

Pán Dušan Čaplovič ešte ako poslanec Smeru zastával názor, citujem ho, citát: "Nedopláca sa na kultúru, ale na nekultúrnosť." Dúfam, že si na tento výrok spomenie nielen on, ale aj všetci tí, ktorí sú dnes, ako pán Čaplovič povedal, na vrcholci moci.

Druhý sľub je z volebného programu strany Smer. Citujem: "Smer - sociálna demokracia považuje za dôležité deklarovať snahu odstrániť platovú diskrimináciu celého sektora kultúry a dosiahnuť stav, keď kvalitný výsledok tvorivej a pracovnej aktivity umožní jej nositeľovi dôstojný život," potiaľ citát.

Dámy a páni, výbor pre kultúru a médiá si vyžiadal informáciu o priemernej mesačnej mzde a plate pracovníkov kultúry v rozpočtových a príspevkových organizáciách ministerstva kultúry. Prehľad, ktorý sme dostali k dispozícii, bol o priemernej mzde a plate k 30. 6. 2008. Z predloženého prehľadu sme zistili, že v polovici rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry priemerná mzda nedosahuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve a sú organizácie ministerstva kultúry, v ktorých priemerná mzda sa rovná alebo je nižšia ako priemerná mzda v najslabších odvetviach národného hospodárstva. Napríklad v Štátnej vedeckej knižnici zarábajú mesačne okolo, teda priemerná mzda je tam niečo nad 12 000 korún. Toľko o sľuboch a o plnení sľubov z volebných programov a z programového vyhlásenia.

A teraz by som chcela jednu konkrétnu pripomienku ku kapitole ministerstva kultúry, ku ktorej podávam aj pozmeňujúci návrh. To, že nebudem už hovoriť o číslach a percentách, je len preto, že pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Abrhan, predseda výboru pre kultúru a médiá, už ich dôkladne prebrali a ja s ich pripomienkami súhlasím.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, význam v Programe grantového systému v kapitole Ministerstva kultúry veľmi presne definovala v roku 2006 občianska iniciatíva Hlas pre kultúru, keď napísala, citujem: "Grantový systém sa existenčne dotýka závažných činností a aktivít umenia a kultúrneho priemyslu, ktoré nevykonávajú a často ani nemôžu vykonávať žiadne príspevkové ani rozpočtové organizácie zriaďované ministerstvom kultúry alebo samosprávou. Grantové programy iniciujú a pomáhajú realizovať tisícky aktivít v neštátnom prostredí organizovaných verejnými a verejnoprospešnými alebo súkromnými inštitúciami, podnikateľskými subjektmi, firmami, mestami a obcami aj jednotlivcami, a tak sa stávajú významným nástrojom kultúrnej politiky, ktorým štát dáva najavo svoje priority."

Grantový systém ministerstva kultúry v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009 bol navýšený oproti roku 2008 o 9 %. Rozpísanie tohto navýšenia na jednotlivé podprogramy je v návrhu však neúmerný a nespravodlivý. Navyše, objavila sa v systéme nová nesystémová položka s názvom Mimoriadne kultúrne aktivity. Podprogram takýmto názvom nikdy nebol a nie je ani vo výzve vyhlásenej na rok 2009, ktorá bola koncom jesene zverejnená na internetovej stránke ministerstva kultúry. V tejto výzve je každý podprogram presne vyšpecifikovaný a pomenovaný pre konkrétnu oblasť kultúry. Každá má svoje pravidlá a projekty bude hodnotiť odborná komisia v danej oblasti. Každým rokom v každom podprograme vždy boli a budú mimoriadne kultúrne aktivity, ale ak tieto sú naozaj dôležité a sú mimoriadne a významné, tak sa plánujú včas a spĺňajú podmienky a požiadavky vypísané vo výzvach. Nemali by sa objavovať nenazdajky a prekvapiť ministerstvo v priebehu roka.

Navrhujem preto túto neštandardnú a nesystémovú položku zrušiť a finančné prostriedky v nej alokované rozdeliť medzi štandardné programy grantového systému už aj preto, že vláda vo svojom programovom vyhlásení sľúbila odstrániť, citujem: "existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov," potiaľ citát. A vláda vraj je aj zástancom transparentných postupov. Áno, ja viem, že medzičasom sme zaznamenali akési korigovanie tohto, ktoré v ľudovom asi znie takto - Bližšia košeľa ako kabát. I keď si myslím a musím priznať, uznať, že je to elegantnejšie ako igelitka.

Dámy a páni, grantový systém je dôležitým nástrojom a vyjadrením štátnej kultúrnej politiky aj v oblasti kultúry národnostných menšín. Finančné prostriedky, ktoré sa poskytujú prostredníctvom tohto programu, sú pre menšiny nepostrádateľné. Synergický efekt sa objaví v rozvoji tolerantnej a otvorenej spoločnosti, čím sa stáva dôležitým nástrojom v prevencii voči všetkým neduhom, intolerancii, neznášanlivosti voči iným kultúram, náboženstvu, voči iným národom, etnikám a voči menšinám vôbec.

Navrhujem preto, aby navýšenie podprogramu Kultúra národnostných menšín bola navýšená percentom navýšenia grantového systému. Dávam k tomu pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

"Výdavky Programu grantový systém, podprogram Kultúra znevýhodnených skupín, kód 08S0209 a podprogram Mimoriadne kultúrne aktivity kód 08S020D znížiť každé o 100 tisíc eur a podprogram Kultúrne aktivity národnostných menšín kód 08S0202 zvýšiť o 200 tisíc eur."

Môj pozmeňujúci návrh ste dostali do lavíc, zdôvodnenie nebudem čítať.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte pripomenúť stále aktuálne a nenaplnené slová pána ministra Chmela, ktoré znejú: "Potrebujeme zmeniť názor, že kultúra je čiernou dierou, v ktorej peniaze nenávratne miznú." Mala by som to adresovať najmä pánovi ministrovi, ktorého už aj trošku ľutujem, ministrovi financií. "Investície do kultúry sú často veľmi konkrétne," hovoril pán minister Chmel, "investície do kultúry sú často veľmi konkrétnym krokom k rozvoju regiónov. A nielen to, štát bez vnútornej integrity, ktorú vytvára kultúra, je len nesúrodou množinou obyvateľov ohraničených umelými hranicami. Európa je bohatá a pre svet zaujímavá svojou kultúrnou rozmanitosťou, a nie obchodnými reťazcami." Potiaľ citát a slová pána ministra Chmela.

Naše návrhy, ja som presvedčená o tom, že smerujú k naplneniu tejto myšlienky.

A už úplne na záver. Dámy a páni, je známe, že umelci a ľudia od kultúry nie sú znalci čísel a pomýliť sa dá každý. Ale pamätajte si, že nie vždy, nie všade a nie všetci.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktická poznámka - pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Biró, ja absolútne odmietam toto vaše smutno-plačlivé hodnotenie rozpočtu. Naozaj to odmietam a pozícia martýrov alebo martýrstva skutočne v tejto chvíli je absolútne neadekvátna a dokonca je nepatričná. Použili ste výraz "po nás potopa". Ja si myslím, že po nás potopa - o tom ste mohli hovoriť, keď sa zrušilo zbytočne to množstvo kultúrnych inštitúcií, ktoré sa zrušilo. Ale opäť, keď o tom budem hovoriť, budete hovoriť, že sa vraciam do minulosti. Ale musím sa vracať, lebo to sú argumenty a vy ako keby ste si nepamätali alebo nechcete si pamätať. Ja nesúhlasím s vami, keď hovoríte o 10 % smutných obyvateľov. To je opäť jedna demagógia. Určite ich nie je 10 % a možno, že je to nejakých 14 smutných poslancov SMK, ale to je tak zhruba všetko.

Potom hovoríte o rozpočte, ako keby ste nevedeli, že v tom rozpočte skutočne prišlo k jednému obrovskému navýšeniu. Váš minister Mikloš prognózoval 3 mld. 941 mil. pre tento rok. Realita je 5,67. A potom, nehnevajte sa, hovoríte o pánovi ministrovi Chmelovi. Pán minister Chmel bol a je určite veľmi fajn človek, ale on neviedol ministerstvo kultúry, keď bol ministrom a vy to viete presne tak isto, dokonca lepšie ako ja, lebo ste boli vtedy štátnou tajomníčkou toho ministerstva kultúry, kde minister Chmel bol ministrom. Tak, prosím vás, hovorme si veci otvorene. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani kolegyňa? Nech sa páči, máte slovo.

Á. Biró, poslankyňa: Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo. Ja som neplakala, ja som len upozornila na to, na čo upozornila aj Národná banka Slovenska, aby sme boli hospodárni a opatrní. Vláda mala na výber doškrtať výdavky alebo zvýšiť štátny dlh. V tomto štátnom rozpočte sú naozaj úplne nerozumné výdavky na drahé autá, na všeličo možné. Ja si myslím, že niektoré veci by bolo potrebné v tomto čase naozaj zvážiť. A čo sa týka predchádzajúcej vlády a rozpočtu ministerstva kultúry, áno, nebolo ministerstvo kultúry nejako veľmi milované alebo prioritné, veľa sa o tom aj hovorilo, ale predsa ten rozpočet v porovnaní s rozpočtom, štátnym rozpočtom mal lepší podiel, než teraz pri tomto vami ospevovanom rozpočte. To je všetko.

A jaj, ešte aj to, čo kolegyňa hovorila. Prečo 14? Nás je zatiaľ 20.

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy - páni poslanci Janiš, nie je prítomný, pani poslankyňa Smolková, nie je prítomná, stráca poradie, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Poprosím, pani poslankyňa, pomôžte mi. (Hlasy mimo mikrofónu.) Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za pomoc, nemám môj počítač.

Vážení priatelia, teraz dovoľte, aby som vystúpila ako jedna z posledných v mene Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré ma poprosili, aby som v ich mene zdvihla hlas. Budem sprevádzať moje krátke vystúpenie pár fotografiami z Etiópie. V októbri na pozvanie Európskej komisie spolu s kolegami z Vyšehradskej štvorky som sa zúčastnila na dvanásťdennej ceste po jednej z 15 najchudobnejších krajín sveta. A pretože v stanovisku Platformy rozvojových mimovládnych organizácií sa uvádza, že vláda v tomto rozpočte nesplnila tie sľuby, ktoré im dávala o navýšení finančných prostriedkov pre rozvojovú pomoc, chcem vám tlmočiť ich prosbu.

Nebudem dávať pozmeňujúci návrh, pán poslanec, natoľko naivná nie som, viem, že ho odmietnete. Ja idem poprosiť pána ministra financií, ktorý tu nie je, prosím pána ministra Rašiho, aby to povedal, idem poprosiť, aby nekrátil v momente, keď budú problémy s rozpočtom, príspevok pre rozvojovú pomoc. Pretože ako na to upozornil môj kolega pán Kukan, pán poslanec, vy, čo ste sa smiali, rozpočet ministerstva zahraničných vecí je závislý od predaja budovy slovenského veľvyslanectva v Moskve. Dovoľujem si vás upozorniť, že v tom veľvyslanectve ešte slovenskí veľvyslanci sú a každý, kto predával niečo v zahraničí, vie, že to, aby sa dostali do rozpočtu v roku 2009 finančné prostriedky pre ministerstvo zahraničných vecí, bude mimoriadne obtiažne.

Takže chcem v mene mimovládnych organizácií pre rozvojovú pomoc požiadať, aby tých 0,0 %, ktoré tu máme, tých 7,5 mil. eur na rozvojovú pomoc, aby neboli krátené. Je nesporné, že Slovensko v niekoľkých rokoch ukázalo jasne, že sa dokáže dostať do vedúcej pozície v zahraničnopolitických témach, kam patrí aj rozvojová pomoc. Boli sme jedným z prvých nových členských štátov Európskej únie, ktorý prijal veľmi solídny zákon o rozvojovej pomoci a založil Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú pomoc. Zároveň treba podotknúť, že aj proces prípravy a navrhovaný obsah novej strednodobej stratégie slovenskej ODA bude pravdepodobne zárukou cieleného a premysleného používania prostriedkov v zmysle jasne stanovených kritérií pre tieto mimovládne organizácie. My by sme si nemali zahodiť túto vytvorenú šancu byť medzi špičkou v tejto sledovanej a hodnotenej oblasti. Tento obrázok je v škole, ktorá má štyri triedy. Školu postavila poľská charita. Je to jediná murovaná budova s podlahou a oknami v okolí 45 kilometrov. Všetci ostatní bývajú, ako to bolo na tom prvom obrázku, v hlinou vymazaných domoch. Tieto deti chodia do štyroch tried. V každej triede je vyše 100 žiakov, chodia na dve zmeny, sedia po 4 - 5 detí v jednej lavici a chodia do školy väčšinou len štyri roky. Naučia sa čítať, písať a počítať a učia sa tri jazyky. Svoj vlastný jazyk, pretože v Etiópii žije 54 národov, učia sa oficiálny jazyk, ktorý sa snaží vláda presadiť, amharštinu a učia sa angličtinu. Nemajú učebnice, ale majú 2, 3 zošity a jedno večné pero a považujú to za svoj veľký výdobytok.

Máme medzinárodné záväzky a zaviazali sme sa, že ich budeme plniť a to ako pri napĺňaní miléniovej deklarácie OSN a pri dosahovaní dohodnutých miléniových rozvojových cieľov spolu s ďalšími záväzkami, ktoré sme prijali naším členstvom v Európskej únii, to znamená, že Slovensko by malo razantne zvyšovať svoj potenciál pri poskytovaní rozvojovej pomoci. Ale myslím si, že dnes je naozaj reálne len požiadať, aby sa tých 225 miliónov nekrátilo. V momente, keď sa Slovenská republika v polovici roka dostane do problémov a všetci, ktorí tu sedíme, vieme, že sa do týchto problémov dostane, my by sme mali dosiahnuť v roku 2010, a k tomu sme sa zaviazali, ako cieľ 0,17 % podielu z hrubého domáceho produktu a 0,33 % v roku 2015.

Ale tá suma, ktorá je v štátnom rozpočte na rok 2009, je, samozrejme, veľmi nízka, ale ako vravím, nedávam pozmeňujúci návrh, viem, že neprejde, len žiadam, aby sa táto pomoc aspoň neznižovala. Lebo chýba reálna vôľa k naplneniu vyššie uvedených záväzkov v momente, chýba, keď má Slovensko 10,4-percentný rast a keďže už takýto rast dlho nebude mať, tak apelujem na vaše city aj týmito fotografiami.

Toto, čo vidíte, je kobka vymazaná hlinou, v ktorej býva učiteľ, učiteľ, ktorý má 19 rokov, býva v horách bez svojej rodiny a tá kobka má rozmery 1,8 m na 1,5 m. On je veľmi bohatý, pretože, ak si všimnete, má tam takú oranžovú nepremokavú plachtu, ktorá je zošitá z vriec, v ktorých prichádza rozvojová pomoc. Na tom má ako bohatší človek jeden matrac a tá taška, ten kúsok tašky, ktorý tam vidíte, to je jeho jediný majetok, ktorý má. Ale je bohatý, pretože táto kobka má dvere a na dverách je dokonca aj zámka. A zámku má aj 16-ročná učiteľka matematiky, ktorá žije vo výške 2 800 m, vysoko v horách a toto je tiež tam, kde býva. Takto vyzerajú deti. Napriek tomu všetkému, že nemajú vodu, pijú znečistenú a fluoridom naplnenú vodu, ktorá spôsobuje, že ich zúbky majú čierne alebo tmavohnedé škvrny. Ale rodičia posielajú deti do školy, aj keď to znamená, že idú peši 10 alebo 15 km. A to, čo majú ako školskú tašku, kde si nosia zošity, to je tiež ušité z vriec pre rozvojovú pomoc, tam dodávame kukuricu alebo ryžu, aby nezomreli od hladu. Ale deti sa chcú učiť a chcú niečo v živote dosiahnuť. Pominúc fakt, že každý druhý dospelý človek, s ktorým sa mi podarilo rozprávať v Etiópii, pretože potrebujete na to dvoch prekladateľov, jedného z angličtiny do amharčiny a jedného z amharčiny do miestneho jazyka, mi povedal, že by veľmi rád odišiel zo svojej zeme a chcel by, lebo počul, že v Európe je dostatok vody a dostatok potravín a ľudia si žijú oveľa lepšie ako oni, takže by chcel odísť. Ale v Etiópii žije 80 miliónov ľudí. Keby hneď len 2 milióny sa okamžite vydali na pochod, je našou povinnosťou pomôcť im zlepšiť ich sociálnu a zdravotnú situáciu doma.

Toto je dievčatko, ktoré je veľmi pyšné, že môže chodiť do školy. Toto je 26-ročná žena, ktorá štyrikrát denne znáša na svojom chrbte 50-kilový balík dreva, eukalyptového dreva z výšky 3 300 m do výšky 2 500 m a ide štyrikrát do roka. Toto nie sú ľudia, ktorí nepracujú a flákajú sa. Toto sú ľudia, ktorí ťažko pracujú a my by sme si mali uvedomiť, čo sú naše problémy a čo sú ich problémy.

A nakoniec, malý chlapček, ktorý sa ma držal za nohu a nechcel ma pustiť. Na fotografii nevidíte, že je špinavý a plný múch, ale on chce tiež chodiť do školy a hoci nemá ešte štyri roky, chodí sám desať kilometrov a sedáva s ostatnými spolužiakmi v triede.

Preto chcem, pán minister, aby ste tlmočili pánu ministrovi financií moju prosbu, aby to malé množstvo prostriedkov, ktoré niektorých bohatých kolegov možno nezdvihne ani zo sedadla, sa neskrátilo, pretože od neho sú závislí tí niekoľkí ľudia, aj tí niekoľkí ľudia, ktorých ste teraz osobne videli. Musíme si uvedomiť, že finančná a potravinová kríza, ktorá doľahne aj na nás, najviac doľahne na týchto ľudí, pretože nielenže nebudú žiť v dostatku, v akom žijeme my, to nikdy nebudú, ale zomrú od hladu. Ich priemerná dĺžka života je štyridsaťtri rokov, ale kým doteraz mohli možno mať jedno jedlo za deň, vysoké ceny potravín spôsobia, že nebudú mať ani to.

Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Počkám, či sa objavia faktické poznámky na vaše vystúpenie. Áno. Pán poslanec Fronc avizuje. Chvíľočku. Technici, zapnite mi tie spoje.

Pán poslanec Fronc, pán Bauer, pani Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som naozaj podporiť to, čo tu povedala kolegyňa Vášáryová. Sám som si to overil a vyskúšal v Afrike, v Keni a v Sudáne. A robíme tam naozaj neuveriteľnú vec, keď tam vzdelávame a zachraňujeme deti, hlavne cez univerzitu, teda vysokú školu svätej Alžbety, ktorú vedie pán profesor Krčméry. Ja len jednu poznámku poviem. Na Slovensku, keď sa prejdete cez dedinu, tak uvidíte občas množstvo túlavých mačiek. Tam majú street boys, deti ktoré žijú na ulici, o ktoré sa nikto nestará. Keď zomrie, zomrie. Keď trpí, trpí. Takéto deti zachraňujú práve títo naši ľudia. A preto si myslím, že naozaj tá rozvojová pomoc je našou povinnosťou a plne sa pridávam k tomu, čo povedala kolegyňa Vášáryová.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Takisto by som chcel podporiť pani kolegyňu Vášáryovú. Myslím si, že oficiálna rozvojová pomoc, ktorá išla za posledné roky, aj toho roku zo Slovenska, je veľmi efektívne využívaná. Spĺňa svoj účel. Robíme si tým dobré meno vo svete. A myslím si, že dávame naozaj strašne málo aj v porovnaní s inými krajinami. Vzhľadom na to, že sa Slovensku tak dobre darí posledné roky, že vlastne zaznamenávame za minulé roky taký obrovský hospodársky rast ako nikdy v histórii a stále, aj na budúci rok budeme na čele, čo sa týka rozvoja rastu, tak si myslím, že aj z tohto dôvodu by sme mali mať väčšiu zodpovednosť a povinnosť poskytovať pomoc aj iným rozvojovým krajinám v Afrike, aj v iných regiónoch. Byť viacej solidárni a mať sociálne cítenie. Chcel by som sa obrátiť na poslancov vládnej koalície, hlavne strany Smer, ktorí sa stále hlásia, aké majú sociálne cítenie. Páni poslanci, osvojte si pozmeňujúci návrh, ktorý pani poslankyňa nepodala, pretože vie, že hocičo čo príde z opozície, tak je a priori odmietnuté. Osvojte si vy, čo máte sociálne cítenie a hlásite sa k tomu, že ste solidárni, osvojte si, aby sme, povedzme, mohli dávať ešte viacej na rozvojovú pomoc na budúci rok pre takéto deti, aké sme videli z Etiópie pred chvíľkou. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela len toľko povedať, že Slovenská republika po vstupe do Európskej únie je donorskou krajinou. Je a podporuje takéto štáty. Viackrát som sa stretla a aj viacerí s pani štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí, pani inžinierkou Algayerovou, ktorá cestuje do týchto krajín, spolupracuje, usmerňuje a vie, ako Slovensko pomáha týmto krajinám. A, samozrejme, musíme si povedať, že bieda v niektorých rozvojových krajinách, aj keby sme celý náš štátny rozpočet tam nasmerovali, nemôžeme vyhladiť to, čo niektoré krajiny ako kolonizátori za dlhé roky spôsobili. Čiže, nielen pomáhať, ale aj pracovať na tom, aby aj iní, hlavne tí, ktorí boli určitý čas krajinami, ktoré čerpali z týchto krajín, aby si uvedomili, že majú významne a značnou hrivou prispieť na riešenie tohto problému.

Pani poslankyňa, ešte jednu takú osobnú pripomienku. Povedali ste, aby sme prejavili humánne cítenie. Môžem vás ubezpečiť, že viacerí, ktorí tu sedíme, máme humánne cítenie, vrátane k našim občanom, ktorých tiež treba riešiť. A čo som interpelovala minulé volebné obdobie, bezdomovcov. (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Tóthová, nemôžem si osvojiť, prepáčte, nemôžem si osvojiť ten mravný nihilizmus, že vlastne by sme to mali nechať na nejaké koloniálne krajiny. Ja nemôžem!

Chcem reagovať na mojich kolegov. Ďakujem veľmi pekne, pán Bauer, pán Fronc, za podporu. Nedávala som, pán minister financií, žiaden pozmeňujúci návrh, aby som nevyvolala úškrn na vašej tvári. Len som požiadala, a keďže ste tu neboli, znovu vás prosím v mene tých detí, ktorých fotografie som teraz ukazovala, a Platformy mimovládnych rozvojových organizácií na čele s predsedom pánom Čaučíkom, aby v momente, keď sa rozpočet dostane do problémov, a my vieme, že sa dostane, keď sa ministerstvo zahraničných vecí bude boriť s problémom, že nepredá a nedostane peniaze z predaja slovenského veľvyslanectva v Moskve do svojho rozpočtu, aby ste boli taký láskavý a neskrátili rozpočet na rozvojovú pomoc. To bola moja skromná malá prosba. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: A ďalší mal vystúpiť pán poslanec Galbavý, ktorý sa vzdal svojho poradia. A pán poslanec Janiš nie je prítomný. Pani poslankyňa Smolková nie je prítomná.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážené dámy, vážení páni, tak ako sme boli svedkami aj minulý rok, aj v tomto roku sa diskusia k návrhu rozpočtu verejnej správy niesla v duchu porovnávania nami predloženého rozpočtu s rozpočtom na rok 2006. Veľmi rád budem reagovať na tieto negatívne porovnávania. A dovoľte mi najprv reagovať na kritiku smerujúcu k makroekonomickej situácii a prehodnoteniu fiškálneho rámca rozpočtu. Na kritiku budem reagovať porovnávaním v slovenských korunách, aby nevzniklo podozrenie, ako odznelo z úst viacerých poslancov, že sa snažím eurom zakrývať negatíva rozpočtu.

Rast ekonomiky Slovenskej republiky odráža zvyšovanie produktivity výrobných faktorov a konkurencieschopnosti ekonomiky. Priebeh prognózovaného, ako aj skutočného rastu ekonomiky bol ovplyvňovaný najmä priebehom predpokladaného a skutočného vývoja budovania nábehu nových výrob a v menšej miere vývojom vonkajšej ekonomiky.

Počas vašej vlády prognózy vždy signalizovali, že intenzívny proces vytvárania viacerých výrob takmer paralelne bude viesť v prvej fáze k silnej akcelerácii rastu ekonomiky, ktorú vystrieda fáza so stabilnejšou dynamikou rastu na úrovni okolo 5 %. Ex post sa ukazuje, že skutočný vývoj ekonomiky bol doteraz vždy lepší, ako sa prognózovalo. Predikovaný kulminačný bod pre rast ekonomiky sa tak na základe skutočného vývoja posunul.

Takže, len aby som pripomenul to, ako neočakávaný je podľa vás - teraz to zníženie ekonomického rastu, tak v roku 2005, keď ste zostavovali rozpočty na 2006 a ďalej, sa predpokladalo na roky 2007 6,1 %, realita 10,4; na rok 2008 ste predpokladali 5,2 %, realita 7 a na rok 2009 ste predpokladali 5, ako aj na rok 2010, v našich aktualizovaných prognózach 4,6 a ergo 6,1; 4,6 vieme, prečo je.

Z uvedených čísel je teda zrejmé, že prirodzený zlom vo vývoji ekonomiky s unikátnym rastom sa dlho očakával a bol dokonca aj v istých ekonomických kruhoch vítaný, pretože vznikali obavy z prehrievania slovenskej ekonomiky. Nedá mi opätovne nezdôrazniť, že slovenská ekonomika bude aj v nasledujúcom období rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, ako aj krajín OECD. Tento predpoklad potvrdila aj samotná Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku rast až na úrovni 4,9 %.

Zároveň musím pripomenúť, že práve Slovensko sa týmto návrhom zákona radí medzi veľmi úzky okruh, a to len štyroch krajín v celej Európskej únii, ktorá v podmienkach finančnej krízy s reálnym dopadom na reálne ekonomiky plánuje znižovať zaťaženie budúcich generácií. Návrh výšky deficitu sa pohybuje pod hodnotou priemerného deficitu všetkých členských krajín únie.

Pri hodnotení konkurencieschopnosti prostredníctvom svetového ekonomického fóra, tak často citovaného, nemôžeme len čisto konštatovať, že Slovensko v porovnaní s hodnotením v rámci rokov 2007 až 2008 kleslo zo 41. miesta na 46., treba tiež dodať, že bodové hodnotenie sa takmer nezmenilo a významne na náš pokles v rebríčku malo rozšírenie počtu hodnotených krajín.

Pán poslanec Mikloš si cielene vybral len jedno čiastočne negatívne vyznievajúce hodnotenie. Existujú však aj iné medzinárodné porovnávania, ktoré potvrdzujú pozitívne kroky súčasnej vlády. Jedným z nich je tiež veľmi rešpektovaná štúdia Svetovej banky Doing Business. V rebríčku za rok Is of Doing Business 2009 sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste spomedzi všetkých 181 krajín. Za posledný rok sme si polepšili o jednu priečku. Umiestnili sme sa najlepšie spomedzi krajín V4. Len na porovnanie, Maďarsko 41. miesto, Česká republika 75., Poľsko dokonca 76. miesto. Výrazne sme sa zlepšili v kategórii Starting Business, kde Slovensko postúpilo o 28 priečok.

Bol som naozaj prekvapený, že pri diskusii zaznel názor, podľa ktorého sme s prehodnotením fiškálneho rámca rozpočtu ako reakciou na prebiehajúcu globálnu krízu čakali až do konania zasadnutia výboru pre financie, rozpočet a menu. Na tomto mieste sa musím voči tomuto obvineniu ohradiť, pretože neustále sa meniace svetové ekonomické podmienky a prebiehajúca príprava stabilizačných krokov na úrovni Európskej únie si vyžadovali dôslednú koordináciu krokov a dôkladné zváženie všetkých faktorov vplývajúcich na zmenu makroekonomických predpokladov.

Musím tiež pripomenúť, že opatrenia vlády, ktoré boli prijaté k riešeniu krízy, sú úplne v súlade s plánom Európskej komisie na oživenie rastu v Európe, tzv. European economic recovery plan, ktorý predstavila komisia len včera. Jedným zo základných cieľov tohto plánu je v krátkodobom horizonte stimulovať agregátny dopyt, teda ekonomický rast v členských krajinách EÚ prostredníctvom rozpočtového impulzu vo výške až 200 mld. eur, čo je 1,5 percenta HDP Európskej únie. K tomuto impulzu by mali prispievať jednak členské štáty v predpokladanej sume a zároveň aj rozpočet Európskej únie.

V prípade Slovenska návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 predpokladá fiškálny impulz v roku 2009 vo výške 0,9 % HDP. Uvedená hodnota však nezahŕňa vplyv významných investičných projektov, ako je výstavba diaľnic prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva a taktiež plánovaná dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne, ktoré tento impulz ešte zintenzívnia.

Keďže globálna finančná kríza zasiahne slovenskú ekonomiku v menšej miere v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie, považuje ministerstvo financií navrhnutý fiškálny impulz za primeraný a úplne v súlade s očakávaniami a odporúčaniami Európskej únie aj komisie.

Na ukážku len také krátke porovnanie. Opatrenie Európskej komisie a nami prijatého balíčka na podporu ekonomiky v týchto ťažkých časoch - tak len niektoré si vyberiem - návrhy komisie: urýchlenie realizácie verejných investícií v oblasti infraštruktúry, úspory energie a energetickej bezpečnosti. Naše opatrenia: zabezpečiť realizáciu PPP projektov v oblasti výstavby diaľničnej siete v plánovanom rozsahu alebo alternatívny plán financovania výstavby, zvýšenie domácej spotreby zabezpečiť z domácich zdrojov, dostavba Mochoviec - tretí, štvrtý blok, rekonštrukcia a výstavba tepelných elektrární a paroplynových cyklov. Opatrenie komisie alebo návrh opatrenia: nižšie dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami. Naše opatrenie: vo väzbe na politiku trhu práce a rozpočtové možnosti a po dohode so sociálnymi partnermi zvážiť rozšírenie zamestnaneckej prémie tak, aby zasiahla väčší počet pracujúcich s nízkymi príjmami a došlo k výraznejšiemu zníženiu ich daňového zaťaženia. Opatrenie komisie: upraviť pravidlá na stanovenie miezd tak, aby neviedli k strate konkurencieschopnosti. Vláda Slovenskej republiky vyzvala zamestnávateľov a sociálnych partnerov, aby v nasledujúcom období zohľadňovali očakávaný rast produktivity a očakávanú infláciu. Opatrenie komisie: znižovanie administratívnej záťaže firiem, zjednodušenie zakladania podnikov. Naše opatrenie: znižovanie administratívnych bremien, lepšia regulácia, zaviesť jednotné kontaktné miesta pre všetky skupiny a formy podnikov. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale idem už asi skôr k rozpočtu.

Predtým ako prejdem k problematike príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy, budem ešte prezentovať pár myšlienok ku kritike dosahovaného deficitu. V roku 2005 dosiahla predchádzajúca vláda deficit na úrovni 2,8 % HDP. Rok 2006 naša vláda síce skončila s deficitom na úrovni 3,5; ale netreba zabúdať na to, že plánovaný deficit bol 4,2 %. Čiže, keď sme sa tu bavili o nejakom marketingu, tak marketing robila bývalá vláda práve v roku 2006 veľkou a masívnou fiškálnou expanziou v podobe schváleného rozpočtu s deficitom až na úrovni 4,2 %. Skončili sme na 3,5 %, len treba ešte pripomenúť, že sme museli vyriešiť práve za predchádzajúcu vládu dlh za Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice Slovenskej republiky, Vodohospodársku výstavbu a ďalšie oblasti, čím sa schodok zvýšil až o 0,7 % HDP. Čiže museli sme zalepiť diery, ktoré tu zostali.

Argument výrazného vplyvu rastu ekonomiky na skutočne dosiahnutú výšku deficitu v roku 2007 je tiež irelevantný, pretože rast ekonomiky vo výške 10,4 % mal pozitívny vplyv na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy len o 0,1 % HDP. Zároveň celkovo dosiahnuté konsolidované príjmy verejného sektora predstavovali 32,7 % a rozpočtované konsolidované príjmy verejného sektora predstavovali 33,7 %. Z uvedeného vyplýva, že vplyv rastu HDP na zníženie schodku sa výrazne preceňuje.

Taktiež by som sa rád povenoval tvrdeniu, že sme premrhali príležitosť, keď medzi rokmi 2006 a 2009 vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 126 mld. Pozrime sa, na čo sa tých 126 mld. spotrebovalo. Tak v najväčšej miere je to pokles deficitu, ktorý absorboval 30 mld. z tejto sumy. Ďalšia časť je 30 mld. v eurofondoch, ktoré sú ďalej rozdistribuované v rámci schválených operačných programov a sú smerované práve do tých oblastí, ktoré sme sa predsa rozhodli podporovať. A tie zvyšné miliardy, zhruba 47 mld., ktoré sa dajú veľmi ľahko identifikovať, kam boli alokované, a to: 9,4 mld. ministerstvo školstva, a to najmä na vysoké školy, regionálne školstvo, vedu a výskum, nespochybniteľné. Ministerstvo zdravotníctva - 12,3 mld., ministerstvo práce - 8 mld., podpora rodiny, kompenzácia ťažko zdravotne postihnutých, starostlivosť o ohrozené deti, výplaty vianočného príspevku. Ministerstvo dopravy - 5 mld., výstavba diaľnic, výkony vo verejnom záujme, rozvoj a modernizácia železníc. Ministerstvo obrany - systém odmeňovania profesionálnych vojakov - 1,6 mld. Ministerstvo vnútra - 3,1 mld., systém odmeňovania policajtov a hasičov. Ministerstvo spravodlivosti - systém odmeňovania sudcov, vyšších súdnych úradníkov, ako aj príslušníkov väzenskej a justičnej stráže. Ministerstvo životného prostredia - 1,1 mld., protipovodňové opatrenia. Ministerstvo pôdohospodárstva - národná vyrovnávacia platba a spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vo všetkých kapitolách.

Čiže žiadna premrhaná šanca, ale tituly, ktoré sú pre nás prioritné. A keď vy nás tu nabádate k tomu, aby sme podporovali niektoré z nich ešte viac, potom sa pýtam odkiaľ.

Teraz by som sa rád vrátil aj ku kritike výdavkov jednotlivých kapitol a zdôrazňujem, že aj napriek zhoršeným podmienkam, s ktorými sa vláda musela vyrovnať, predložený návrh rozpočtu zabezpečuje plnenie programového vyhlásenia s jasným dôrazom na prosociálnu politiku v podobe zabezpečenia krytia opatrení, najmä sociálneho balíčka a mnohými ďalšími opatreniami, ktoré sú súčasťou predkladaného návrhu rozpočtu. Na podporu sociálnej oblasti bol vytvorený sociálny balíček, na ktorý bolo alokovaných masívnych 11 mld. korún. Medzi najvýznamnejšie zmeny v tejto oblasti určite môžeme zahrnúť zmenu termínu valorizácie dôchodkov z 1. júla na 1. január, čo znamená, že poberateľ dôchodku získa zvýšenie dôchodku o takmer 7 % o 6 mesiacov skôr, rozšírenie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa, čím sa dosiahne rovnaká úroveň podpory rodiny vo výške 25 000 korún na dieťa. Realizácia zvýšenia prídavku na dieťa od 1. januára, čo je o 1 200 korún ročne. Zlepšenie systému kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých, ktorý obsahuje novú konštrukciu príspevkov, automatickú valorizáciu vo výške životného minima, zvýšenie paušálnych príspevkov, medzi rokmi 2008 a 2009 dochádza v tejto oblasti k nárastu finančných prostriedkov až o 16 %. Taktiež sa rozšírilo množstvo poberateľov vianočného dôchodku a poberateľov vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku. Taktiež sme zaviedli nový adresný nástroj na podporu starostlivosti o maloleté dieťa s cieľom zosúladenia rodinného a pracovného života.

Spomínanými zmenami sa zabezpečuje medziročný nárast finančných prostriedkov na podporu rodiny vo výške 10 % a oproti roku 2006 až o 21 %. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2006 celkové disponibilné zdroje kapitoly ministerstva práce za rok 2009 vzrástli za obdobie 3 rokov o 8 mld. a z uvedenej sumy zhruba 7 mld. predstavujú zdroje štátneho rozpočtu. Pri kritike sociálnych dávok nemožno vychádzať len z porovnávania jednoduchých čísel, ale je nevyhnutné zohľadniť skutočný vývoj v jednotlivých rokoch a projekcie čerpania do konca rozpočtového roka, tzv. očakávanú skutočnosť. Táto metodika logicky vyplýva z charakteru rozpočtového procesu, ktorý sa skladá z jednotlivých etáp: tvorba východísk a vládny návrh štátneho rozpočtu.

V oblasti sociálnej politiky veľmi nerád počúvam porovnávania výdavkov našej vlády s úrovňou, ktorá bola rozpočtovaná počas predchádzajúcej vlády. V období rokov 2004 a 2005 návrh rozpočtu rezortu práce a sociálnych vecí bol umelo nadhodnotený, a to najmä v oblasti sociálnych dávok a príspevkov. Bola to ako keby taká tichá rezerva ministra. V roku 2004 skutočné výdavky kapitoly boli o 6,5 mld. nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2004, z toho 5,6 mld. pripadalo práve na sociálne dávky a príspevky. Obdobná situácia bola aj v roku 2005, keď skutočné výdavky kapitoly boli o takmer 5 mld. nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom, z čoho takmer 4 mld. pripadlo na sociálne dávky a príspevky.

Návrh rozpočtu na rok 2009 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Pri prídavku na dieťa musím zdôrazniť, že návrh rozpočtu umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa, ktorý nebol valorizovaný za predchádzajúcej vlády, aj keď prostriedky boli rozpočtovo zabezpečené. Naopak, návrh rozpočtu na rok 2009 umožňuje jeho zvýšenie vysoko nad úroveň prognózovanej inflácie a súčasne zvyšuje túto dávku už od 1. januára, čím rodina získa ročne na každé dieťa o 800 korún viac. Doteraz sa zvyšoval prídavok na dieťa až od 1. septembra. Na toto opatrenie vláda vyčlenila zdroje v sume 1,5 mld. Sk. Teda namiesto klasického zvýšenia prídavku na dieťa, kde sa zvyšoval o 22 korún mesačne, sme zvýšili tento prídavok až o 100 korún mesačne.

Pri posudzovaní objemu výdavkov na jednotlivé dávky a príspevky je potrebné brať do úvahy aj počet poberateľov. Pri projekcii výdavkov v oblasti podpory rodiny na roky 2009 až 2011 bol zohľadnený skutočný vývoj v rokoch 2006 až 2008 z prognózy Výskumného demografického centra a Ústavu informácií a prognóz školstva.

Pri analyzovaní politiky zamestnanosti nie je možné zužovať sa len na národné programy, ktoré sú plne financované zo zdrojov štátneho rozpočtu. Do výdavkov aktívnej politiky trhu práce patria aj výdavky medzirezortného programu Ľudské zdroje, ktorý zahŕňa aj výdavky Európskej únie, vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2006 návrh rozpočtu na rok 2009 v objeme 4,3 mld. síce mierne klesá, čo je však spôsobené poklesom miery nezamestnanosti, keď podľa aktuálnej októbrovej prognózy sa táto miera predpokladá vo výške 7,5 %. Prosociálne opatrenia nie sú len obsahom kapitoly ministerstva práce, čoho dôkazom je aj podpora mladých rodín bonifikáciou hypotekárnych úverov pre mladých, a to až do výšky 3 %. Riešeniu otázky bývania majú napomôcť aj zmeny v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu a súčasne sa rozšíril okruh stavebných sporiteľov.

Návrh rozpočtu pre oblasť školstva a vedy poukazuje na skutočnosť, že si vláda uvedomuje výrazný vplyv tejto oblasti na zvyšovanie kvality slovenskej ekonomiky, ako aj životnej úrovne obyvateľstva. Celkové zdroje na vzdelávanie medziročne rastú o 14,6 %, pričom verejné zdroje rastú o 15,1 a výdavky samotného ministerstva školstva až o 17,8 %. Celkové verejné zdroje v roku 2009 na regionálne školstvo rastú oproti roku 2008 o 7,8 % a oproti roku 2006 až o 27,7 %. Verejné výdavky pre vysoké školy medzi rokmi 2008 a 2009 rastú o 33,4 %, v porovnaní s rokom 2006 až o 56 %. Platy učiteľov regionálneho školstva budú rásť medziročne o 10,5 % a sú zabezpečené prostriedky na dosiahnutie 100-pecentnej úrovne predpokladaného priemerného platu v národnom hospodárstve. Platy nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva budú rásť o 7 %. Pri financovaní vedy dochádza k medziročnému nárastu na úrovni 48 % a oproti roku 2006 až o 63 %.

Na životnú úroveň obyvateľov krajiny nemajú vplyv len prosociálne opatrenia, ale, samozrejme, aj rozvoj infraštruktúry. Prioritou pre túto vládu je zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť, ako aj zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov Slovenskej republiky v nadradenej dopravnej infraštruktúre. Celkové zdroje na dopravu rastú v porovnaní s rokom 2008 o 21 % a oproti roku 2006 až o 33 %. Samotné výdavky ministerstva dopravy rastú oproti roku 2008 o 34,1 %, teda nie je v žiadnom prípade pravdou, že medzi rokmi 2006 a 2009 dochádza k poklesu zdrojov v tejto oblasti. Nedochádza ani k poklesu národných zdrojov, vrátane spolufinancovania, keďže medzi rokmi 2006 a 2009 sa rozpočtuje nárast na úrovni skoro 66 %.

Na tomto mieste musím podotknúť, že práve predchádzajúca vláda zadlžila Národnú diaľničnú spoločnosť na maximálnu možnú úroveň a táto spoločnosť je v súčasnosti postavená len do úlohy dlžníka, ktorá bude musieť tieto úvery dlhé roky splácať. Tým sa im úplne uzavrel ich úverový rámec a potenciál na čerpanie ďalších úverových možností.

Vláda sa výrazne venuje aj oblasti bytovej výstavby. Prijala viacero opatrení, ako napríklad rozšírila sa možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu. Rozšíril sa okruh stavebných sporiteľov o niektoré právnické osoby s možnosťou čerpania štátnej prémie. Bola rozšírená možnosť použitia prostriedkov zo stavebného sporenia na stavebné účely, ktoré súvisia s bývaním. Zvýšila sa percentuálna sadzba štátnej prémie, čím sa znížila ročná výška efektívneho vkladu stavebného sporiteľa. Zvýšil sa štátny príspevok pre mladých, poskytovanému mladému poberateľovi hypotekárneho úveru.

Na záver by som rád podotkol a dotkol sa témy znižovania výdavkov slúžiacich na štátnu správu. Áno, je pravda, že vláda za účelom efektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov uložila kapitolám štátneho rozpočtu zabezpečiť 20-percentné zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Pri zabezpečení plnenia predmetnej úlohy však netreba zabúdať na skutočnosť, že sa malo prihliadať na individuálne potreby jednotlivých kapitol. Nie som si celkom istý, či by predchádzajúca vláda pristúpila k znižovaniu určitých skupín zamestnancov, ako napríklad učitelia, sudcovia, prokurátori, colníci, hasiči, policajti, vojaci administratívne kapacity na čerpanie európskych fondov. Jej kroky z minulosti to úplne vyvracajú. Táto vláda práve znížila počet klasických štátnych úradníkov o 7 439 a deklarované marginálne zvyšovanie počtu zamestnancov medzi rokmi 2008 a 2009 súvisí len s posilnením súdnictva a euroagendy spojenej s druhým programovým obdobím.

Na záver by som skonštatoval teda už len pár faktov. Stále platí, že aj týmto rozpočtom sa Slovensko dostáva na prvé miesto rebríčka v rýchlosti rastu v rámci celého OECD, aj Európskej únie. Sme len jedna zo štyroch krajín, ktorá bude znižovať deficit verejných financií, plánovaný deficit verejných financií, avšak všetky ostatné krajiny Európskej únie budú zvyšovať a to v priemere o 0,7 %. Máme historicky najnižší plánovaný deficit a to na úrovni 2,08 %. Financujeme všetky rozhodujúce a v programovom vyhlásení identifikované ako prioritné oblasti.

Preto si myslím, že tak ako aj predchádzajúce rozpočty je tento rozpočet dobrou správou, čo sa potvrdzuje aj v tom, že dnes napríklad agentúra Standard & Poor´s zvýšila rating Slovenska na A+, čo je dôkazom toho, že určite verejné financie riadime správnym spôsobom.

Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)