M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Neregistrujem prihlášku s faktickými poznámkami, takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Zoltán Horváth, pripraví sa pán poslanec Jozef Halecký.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako nočná mora pôsobí na vládu, ako i na predsedu vlády Slovenskej republiky druhý pilier. Premiér využil prepady akciových trhov, ktoré viedli k prehĺbeniu krízy na finančných trhoch a znovu zaútočil na druhý dôchodkový pilier. Už neplatí, čo hovoril pred niekoľkými mesiacmi, že v júni tohto roku sa sporenie na penziu definitívne uzavrie a ten, kto si v ňom šetrí, už nebude mať možnosť vystúpiť.

Na mimoriadnom rokovaní vlády doterajšia premiérova definitíva padla. Druhý pilier sa znovu otvára. A to na sedem a pol mesiaca. Pýtam sa pani ministerky, budúci rok na jeseň prídete s návrhom na jeden rok, v roku 2010 opäť na dva roky možno otvoríte, v roku 2012 možno na päť rokov? Prosím vás, povedzte občanom Slovenskej republiky, sporiteľom, dokedy ich chcete terorizovať?

Toto pán premiér zdôvodní nasledovne, citujem. "Dávame priestor klientom dôchodkových spoločností, aby sa slobodne rozhodli, či chcú pri týchto mínusových výsledkoch zostať, či chcú znášať spojené riziká s krízou, alebo si zvolia iný spôsob šetrenia na zabezpečenie v starobe." Ďalej pán premiér tvrdí, že je to práve druhý pilier, ktorý je na Slovensku svetovou finančnou krízou postihnutý najviac. Pomáha si aj číslami. Všetky skupiny fondov, teda konzervatívne, vyvážené aj rastové sú podľa neho za posledných 12 mesiacov v mínuse.

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností hovorí o opaku. Druhý pilier je podľa nej finančnou krízou nie najviac, ale najmenej poškodená zložka finančného trhu.

Nuž ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako i občan, ale ako i sporiteľ v druhom pilieri určite viac dôverujem v tejto chvíli DSS-kám ako predsedovi vlády Robertovi Ficovi.

Premiér si pre spochybnenie sporenia na penziu zvolil výnosy tak, aby boli nízke, ba dokonca záporné. Dôchodkové spoločnosti prinášajú iné čísla. Priemerná miera zhodnotenia dôchodkových fondov sa napriek vplyvu svetovej krízy od ich vzniku až dodnes pohybuje v plusových hodnotách od 8 do 13 %, uvádza sa v stanovisku asociácie.

Aj to je pravda, že na dôchodkové sporenie sa treba pozerať ako na dlhodobý investičný produkt. Preto jeho výsledky nie je správne hodnotiť v každom výkyve na trhu. Predseda vlády ich zatiaľ hodnotil len vtedy, keď trhy klesali. Obdobie rastu vždy opomenul, nuž či zámerne, posúďte sami.

Ekonómovia si myslia, že ak sa druhý pilier bude každú chvíľu otvárať, obmedzí sa penzijným správcom možnosť robiť dlhodobé investície, čo znižuje spoľahlivosť systému, jeho efektívnosť a výnosnosť, teda aj sumu, ktorú si ľudia na penziu našetria.

Čo tak, pani ministerka, otvoriť druhý pilier natrvalo? Bolo by to podľa môjho názoru menšie zlo, hoci ani takýto návrh nie je dobrým riešením, avšak považujem to za lepšie riešenie ako riziko, že sa systém bude otvárať ešte niekoľkokrát. Ak toto však neprejde, tak nie je hlavný účel jeho otvorenia zodpovednosť občana a jeho slobodné rozhodnutie, ale presun finančných zdrojov do priebežného systému, teda do Sociálnej poisťovne. Toto nakoniec potvrdzuje aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2009. Ako? Nuž príjmy rozpočtu v sociálnej oblasti stúpli o viac ako 5,7 miliardy a schodok rozpočtu zhruba o 11,75 miliardy, ale keďže sa zvýšili aj príjmy Sociálnej poisťovne takmer o 7 miliárd Sk, všetko účtovne sedí a celkový deficit verejného sektora v roku 2009 zostáva na úrovni 1,7 % HDP.

Nuž a viete, odkiaľ získa Sociálna poisťovňa tých 7 miliárd Sk? No z druhého piliera. Tak, že vláda Slovenskej republiky vyženie z druhého piliera sporiteľov a ich peniaze zajtra rozdá na kupovanie si hlasov. Táto štátna poisťovňa totiž úplne vážne počíta s tým, že druhý pilier opustí 150-tisíc sporiteľov. Týmto aspoň zreteľne vidieť, že nie finančná kríza, ale materiálne záujmy koaličných strán vedú k otvoreniu druhého piliera a som o tom presvedčený, potrebujú ich na financovanie svojich dnešných priorít. Je to nehorázne, myslím si, že toto je takou najväčšou krádežou na občanoch Slovenska.

Opierať však verejné financie o odhad, že 150-tisíc ľudí sporenie na dôchodok zavrhne, je sadať si, pani ministerka, na suchý konár. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Madej ako spravodajca. Ešte niekto iný? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľujem si nesúhlasiť s niekoľkými vecami. Tento zákon je v prvom rade skutočne reakciou na vývoj na finančných trhoch, na tom, že štatistiky si môže každý vymyslieť, ako chce, ale je pravda, že v niektorých DSS-kách v rastových a vyvážených fondoch, tam, kde sa to prehnalo s nejakými akciami a nákupom sú na tom výnosy veľmi, veľmi nízke, ak nie až v mínuse. Toto je fakt za celé obdobie sporenia, to znamená od vzniku druhého piliera.

Druhú vec, s ktorou nesúhlasím, je skutočne tá, že myslím si, že by ste nemali robiť z ľudí nesvojprávnych ľudí. Po prvé, nikto sa nevyháňa z druhého piliera. Z druhého piliera môže každý slobodne a dobrovoľne vystúpiť na základe svojho vlastného uváženia zo situácie, ktorá je a ktorú môže predpokladať. Mnohí ekonómovia predpokladajú dlhú finančnú a hospodársku krízu. Ten, kto chce riskovať a investovať takýmto spôsobom, nech sa páči, môže, ale na druhej strane treba povedať, že je to jeho vlastné slobodné rozhodnutie na jeho vlastné riziko. A na druhej strane sa mu musí ale v tom prípade dať možnosť, aby vystúpil za takejto situácie, ktorá nastala a ktorá sa môže ešte zhoršovať. A to nikto nepopiera. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Halecký. Má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôchodková reforma, dôchodkový systém je jednou z dominantných a rozhodujúcich pák vlády a jednotlivých politických strán na presadzovanie správnych ekonomických, ale aj politických rozhodnutí. Nie je to téma, ktorá by bola jednorazová, ktorá by sa dala otvoriť, zatvoriť, prijať zákon a skončené. Je to systém, ktorý bude ovplyvňovať osudy ľudí v priebehu desiatok rokov, v priebehu 40 rokov, a preto považovať tento systém za uzatvorený, za systém, do ktorého nemožno zasiahnuť, myslím si, že nebolo by správne, pretože, ako ukazuje aj terajšia ekonomická situácia, sú chvíle a sú momenty, ktoré oprávňujú príslušnú vládu, pokiaľ je zodpovednou vládou, aby reagovala na rôzne vplyvy, či už demografické, ako tuná bolo hovorené, ekonomické a finančné a prijala príslušné opatrenia.

Chybou trošku je, že tento dôchodkový systém nie je stabilný, ako by sme si želali, aby si nevyžadoval zásahy v tom, že v predchádzajúcom období táto dôchodková reforma nebola prijatá spôsobom, ktorý by získal na svoju stranu či už koalíciu, ktorá to vždy, samozrejme, že presadzuje, ale aj opozíciu buď prijatím zákona na základe všeobecného konsenzu, prípadne aj skoro až ústavným zákonom, pretože pri politickej situácii takej alebo onakej vždy budú dôvody pre príslušnú vládu, aby niektoré či už čiastkové, či už nejaké marketingové, alebo možno aj zásadné opatrenia sa urobili.

Zdôvodnenie, že sa to robí teraz po dva a pol mesiaci, keď bol uzatvorený tento systém v júni tohto roku, bolo už dané v predchádzajúcom, teda nepriaznivá finančná a ekonomická situácia, ktorá znehodnocuje výnosy v druhom pilieri, a preto touto našou snahou je, aby sme dali príležitosť sporiteľom, ale aj poistencom v prvom pilieri, aby svoje rozhodnutie prehodnotili a prípadne, pokiaľ sa rozhodnú na základe informácií, ktoré im budú dodané v príslušnom období, v období pol roka, aby sa rozhodli buď zostať, aby zachovali status quo, alebo, aby prestúpili nielen z druhého do prvého piliera, ako to vyznieva vo väčšine príspevkov, ale opačne, je tu aj možnosť prestúpiť z prvého do druhého. Takže je rovnaká šanca pre sporiteľov v druhom pilieri, ale aj poistencov v prvom pilieri, aby na základe informácií nových, prípadne doplnených sa vedeli rozhodnúť a svoj čin zrealizovali, alebo sa upevnili v tom, že v druhom alebo v prvom pilieri je ich postavenie také, ako si predstavujú.

Chcem podotknúť, že ja vidím dôvod na to, aby sa ten pilier otváral nielen v terajšej akútnej finančnej a hospodárskej situácii, ale vidím dôvod aj v štrukturálnych a obsahových zmenách v samotných zákonoch, ktoré uzákonili druhý pilier a ustanovili aj určité mantinely aj v prvom pilieri, pretože podľa môjho názoru neboli stanovené v predchádzajúcom období primerane.

Chcem povedať, že vždy bude prvý pilier, teda dá sa povedať štátny dôchodkový systém dominantný a rozhodujúci a garantujúci práva a istoty občanov a druhý pilier, prípadne aj tretí pilier je vždy a bude vždy len doplnkový, výberový a pilier taký, ktorý na základe rozhodnutia sporiteľov bude garantovať vyšší dôchodok, ako by vyplýval z prvého piliera na základe solidarity a samozrejmá vec, že momentálne ešte platiaceho aj určitého fenoménu zásluhovosti.

Takže otvorenie piliera ja nepovažujem za žiadnu škandalóznu vec, za vec, ktorú možno hodnotiť len negatívami, ale pre občanov je to podľa mňa vždy ako pozitívna vec, pretože môžu sa rozhodnúť - môžu vystúpiť, nemusia vystúpiť, ale túto šancu majú. Dokonca v júni, keď sa uzatváral pilier, som v jednom rozhovore v jednom médiu povedal, že podľa môjho názoru by mohol byť tento pilier otvorený aj trvale, aby tí ľudia, ktorí vložia svoje nemalé financie v priebehu dlhých rokov do dôchodkového systému sa mohli rozhodnúť podľa vývoja ich osobnej, finančnej, vzdelanostnej a hospodárskej situácie, či zostanú v prvom pilieri, či prestúpia do druhého a opačne.

Samozrejmá vec, že otvorený trvale až do výplaty dôchodkov tento systém nemôže byť. V koncovke musí mať nejaké obdobie buď piatich, alebo desiatich rokov, aby sa uzatvoril, aby zamedzil špekulatívnym prechodom z jedného do druhého piliera podľa momentálnej situácie, ako vychádza výpočet dôchodku. Takže slovo otvorený sa myslí s uzatvorenou koncovkou.

Chcem len podotknúť, že to otvorenie systému vidím aj mimo tých výrazných poklesov v desiatkach percent vo výnosoch v dôchodcovských fondoch aj z toho dôvodu, že si myslím, že aj základné parametre, ktoré boli stanovené pre fungovanie prvého a druhého piliera boli postavené nesprávne a skôr či neskôr aj tak budú musieť byť zmenené, pretože náš hospodársky život, ekonomika hlavne, keď bude určité obdobie možno desiatich rokov, možno viacej, ťažko odhadnúť stagnácie, alebo poklesu v nasledujúcich rokoch, naša ekonomika si nebude môcť dovoliť dávať polovicu financií do druhého piliera, pretože, ako som spomínal, garanciou dôchodkového systému vždy bude prvý pilier, teda Sociálna poisťovňa, ktorá vždy a každému bude polovicu dôchodku vyplácať. A závisí zaiste aj od istoty a výšky dôchodku v tom prvom pilieri, ktorý je pre všetkých, pre tých v druhom pilieri len spolovice, aká bude jeho výška v ďalších desiatich, ale aj v dvadsiatich a štyridsiatich rokoch.

Teda predpokladám, že v krátkom alebo dlhšom období, najlepšie by to bolo v kratšom období prehodnotiť aj pomer sociálnych odvodov deväť ku deviatim percentám na pomer, ktorý by bol výhodnejší alebo výraznejší pre prvý pilier, či už ako sme to navrhovali Ľudová strana - HZDS v predchádzajúcom období 12 bodov pre prvý pilier a 6 bodov pre druhý pilier, alebo aj iný pomer, ktorý by možno z odborných, ale aj z politických dohovorov a konzultácií vyplynul. Otvorenie systému považujem len za formu. Obsahovo sa to dôchodkového systému netýka, pretože iba umožňuje ľuďom a ľudia môžu, ale nemusia nič vykonať.

Čiže základné zmeny, ktoré považujem za podstatné v dôchodkovom systéme, sú parametre odvodov, dĺžka sporenia. Vieme, že bola desať, teraz už je všeobecne akceptovaná pätnásť rokov, ale aj princíp zásluhovosti a jeho dĺžka trvania v prvom pilieri a z toho vyplývajúci konečný dôsledok, a to je prerozdelenie budúcich dôchodcov medzi obidva systémy, teda medzi prvý a druhý pilier.

Pomer, že v prvom je polovica budúcich dôchodcov a v druhom pilieri je tiež polovica, považujem za neprimeraný. Za primeraný by som považoval v prvom pilieri dve tretiny a jedna tretina v druhom pilieri. Vtedy by som tento systém považoval za vyvážený, ale s tou podmienkou, že mal by sa viacej ešte rozvinúť tretí pilier, pretože ten by mal plniť funkciu akéhosi pseudodruhého piliera, to znamená piliera, kde by si ľudia na základe svojej daňovej bonifikácie u zamestnávateľa mohli sporiť v treťom pilieri vo väčšom pomere, ako je to u nás.

U nás zhruba pre tretí pilier vychádza okolo 1 až 2 % sporiteľov alebo tých ľudí, ktorí si sporia na dôchodok. Vo vyspelejších krajinách je to od tých 5 % až do 35 %. Teda tretí pilier v západných krajinách, vo viacerých, hrá podstatnú a rozhodujúcu úlohu a do určitej miery plní aj úlohu druhého piliera. Takže tieto veci, pokiaľ nebudú dané na správnu mieru, systém považujem aj do budúcnosti za nestabilný a z tohto dôvodu si zrejme že bude asi vyžadovať aj určité zmeny zákonné aj v týchto základných parametroch.

Chcem pripomenúť, že zmeny, ktoré sa udejú otvorením systému nemusia byť nejaké dramatické, pretože tí ľudia, ktorí si nenasporia na primeraný dôchodok v druhom pilieri, či už vzhľadom hlavne na vekové kritérium, a je tam ešte dosť ľudí, ja odhadujem, že je to zhruba okolo 10 až 20 % ľudí, ktorí sú po štyridsiatke a tobôž po 35 rokoch svojho života, kedy sú tieto roky hraničné pre výhodnosť začlenenia sa do druhého piliera, budú mať možnosť, šancu, aby na základe informácií, ktoré v priebehu polroka dostanú, zvážili všetky plusy a mínusy a aby sa správne rozhodli.

Z tohto pohľadu by som považoval za potrebné akceptovať otvorenosť tohto systému a skôr uvažovať, ako vyriešiť otázku, a tu sa pokúsila pani ministerka zvolať nejakú komisiu na ministerstve, kde by koalícia, opozícia a odborníci uvažovali, ktoré zmeny sú prijateľné, ktoré sú nevyhnutné do budúcnosti tých piatich alebo desiatich rokov, aby predsa len sme sa priblížili v tom koalično-opozičnom zjednotení, že čo je potrebné zmeniť a čoho sa nie je potrebné dotýkať.

Otázka veku minimálnej doby sporenia v druhom pilieri, tiež neviem, či je veľmi vhodne zvolená, pretože tých desať rokov bolo samozrejmá vec veľmi málo, pretože za desať rokov sa nedá nasporiť na primeraný dôchodok v druhom pilieri. Tých pätnásť rokov je vylepšenie, ale otázka je, či je to správne rozhodnutie, pretože vo viacerých krajinách ten vek je vyšší.

Keď si pripomenieme našu susednú krajinu Českú republiku, tak tam vek, minimálna doba sporenia bude, myslím si, okolo tridsať až tridsaťpäť rokov. O takomto veku minimálnej doby sporenia uvažujú. A to už je sa čo zamyslieť či my, pokiaľ máme polovičnú dobu, či sme rozhodli a či zotrvávame na tom správnom základnom parametrickom ukazovateli našej dôchodkovej reformy.

O percentách som hovoril. A myslím si, že je tu ešte niekoľko otázok, ktoré si zaslúžia diskusiu, ale nie nejakú, by som povedal, diskusiu, ktorá je nenávistná alebo ktorá je príliš konfrontačná, takže nemôže dospieť k žiadnym záverom, ale diskusiu, či skutočne nie je vhodné tieto zmeny urobiť teraz na začiatku v prvých piatich rokoch fungovania dôchodkovej reformy, pretože prvý, druhý a tretí pilier nespochybňuje nikto. Každý len, alebo aspoň zo strany koalície uvažuje o tom, že samotné nastavenie základných parametrov a s tým súvisí to otvorenie systému, či je správne a či do budúcnosti bude produktívne, alebo kontraproduktívne.

Tak ako spomínal bývalý podpredseda vlády pán Mikloš, ten hospodársky rast nebude 10 %, zrejme, že nebude asi ani 5 % v nasledujúcich piatich a pätnástich rokoch. Bude sa pohybovať, dajme tomu, medzi 2 až 5 %, a tam už je to otázne, či ekonomika Slovenska, ten pomer deväť ku deviatim percentám, a či aj nakoniec všetky tie ďalšie okolnosti, o ktorých som spomínal, či budú schopné primerane absorbovať.

Pritom my hovoríme všetci o druhom pilieri. Pritom v podstate ide o prvý pilier, pretože ohrozený nie je druhý pilier, ten funguje. Má svoje zákony, sporenia, percentá. Najbližších pätnásť rokov sa nič diať nebude. Ale čo s prvým pilierom, pretože terajší dôchodcovia čakajú, že nebudú mať také dôchodky, aké majú teraz, ktoré im klesli od roku 1990 z tých 52 % na 43 % v terajšom období, ale títo ľudia čakajú, keďže všetky transformačné šoky museli absorbovať oni, terajší a najbližší budúci dôchodcovia, či tie dôchodky sa nezvýšia aspoň k tým päťdesiatim percentám, aby mohli žiť na úrovni terajšej doby.

A zdá sa, že pokiaľ bude deficit dvadsaťpäť miliárd každý rok a bude sa aj pri nižšom ekonomickom raste, ako je teraz, ešte viacej zostrovať, a pokiaľ už pominú financie z privatizácie, tento rast dôchodkov primeranej životnej úrovne terajších dôchodcov nie je garantovaný v prvom pilieri. Takže my by sme sa mali starať viacej o prvý pilier ako o druhý pilier. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani Sárközy, predpokladám, že to je, prosím? Dobre. Takže ďakujem pekne. Vystúpenie pána poslanca Haleckého bolo posledné vystúpenie rečníka prihláseného do rozpravy. Písomne otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Faktická poznámka jedna? Áno, pán Štefanec. Takže jedna faktická poznámka. Ešte niekto s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Haleckého? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

Slovo má pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Halecký, úvahy o zvyšovaní minimálnej doby sporenia považujem za veľmi, veľmi, veľmi nebezpečné, pretože vieme, že je to menenie pravidiel počas hry.

Už len zmena minimálnej doby sporenia z desať na pätnásť rokov, ktorá bola urobená, vyhnala sporiteľov z druhého piliera. Čiže my nie sme na začiatku. My máme už viac než jeden a pol milióna sporiteľov v druhom pilieri. Preto každá zmena pravidiel je veľmi nebezpečná, podľa mňa nezodpovedná.

Nesúhlasím ani s vašimi názormi na otvorenosť druhého piliera, ale veľmi oceňujem ústretovosť, keď ste hovorili o ústavnom zákone. Ja len si dovolím pripomenúť, že už dvakrát sme ústavný zákon predložili, a keď ste pripravení hovoriť na túto tému, mne sa to veľmi páči a chápem to ako ústretový signál k tomu, že keď predložíme takýto ústavný zákon do tretice, tak môžeme rátať aj s vašou podporou. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Halecký sa hlási s možnosťou reagovať na faktickú poznámku. Prosím, keby ste zapli mikrofón pánovi poslancovi Haleckému.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Len pripomienku k tomu, ústavný zákon áno. Je tá úvaha, myslím, že namieste. Mal byť na začiatku, ale keď už teraz, tak ústavný zákon musí byť pre prvý aj pre druhý pilier. Nemôže byť len pre druhý pilier, pretože v prvom pilieri je tiež jeden a pol milióna poistencov a títo tiež čakajú, že ich dôchodkové zabezpečenie bude také, ktoré bude zodpovedať terajšej dobe, životným nárokom.

Druhá poznámka k tej minimálnej dobe sporenia. Nehovorím, že môj návrh je na zmenu okamžitú alebo potrebnú, ale len konštatujem, že väčšina krajín má tú dobu väčšiu. Zodpovedá to minimálne dvojnásobku, ako je u nás. Uvediem ako príklad Českú republiku. To sú síce úvahy, ale myslím, že pokiaľ vôbec prijmú druhý pilier, tak budú uvažovať o tridsiatich rokoch minimálne. A to už je doba trošku rozdielna oproti našim pätnástim rokom, ale nakoniec, keď už nejaké zmeny vôbec, ja si priznávam, že skutočne zmeny nie sú dobré, keď sa vnesú do zákona. Ale už keď vôbec nejaké zmeny, tak na začiatku fungovania systému, ktorý má zaručovať dôchodky o štyridsať rokov. Také podobné zmeny, ako teraz sa dejú, o dvadsať rokov by boli skutočne nemožné a neprijateľné, ale v prvých štyroch alebo piatich rokoch ešte sú únosné.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže idem registrovať pánov poslancov, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne: pani poslankyňa Klára Sárközy, Ivan Mikloš, Petrák Ľubomír, Frešo Pavol. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no, priznám sa úplne, pán predseda výboru Halecký, že je dosť ťažké pre mňa vystupovať po tom, čo ste tu pred chvíľou povedali, pretože my teraz hovoríme o tom vládnom návrhu zákona a o druhom pilieri, aby ľudia mohli vystúpiť a vstúpiť do druhého piliera. A vaše posledné vety boli asi v tom zmysle, že nie je problém druhý pilier, ale prvý. No, my to hovoríme už dosť dávno. Ale treba povedať, že okrem toho, že vláda otvára a zatvára prvý pilier, v júni, vtedy povedala, že pre nich sa táto úloha skončila. Znova teraz otvára, až také veľké zmeny nenastali, ktoré by zhoršovali túto situáciu.

Dovoľte mi vrátiť sa do krátkej minulosti. Dnes máme 21. október. Ak sa dobre pamätám, vláda minulý týždeň rozhodla o tom, že tento vládny návrh zákona pôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Ale ja ako členka sociálneho výboru mám na to iný názor. O tom, že nastane táto situácia sme sa dozvedeli členovia sociálneho výboru 9. septembra, keď prvýkrát na rokovaní výboru bol nový generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko, ktorý na otázku opozičných poslancov okrem iného povedal, že podľa neho je správne, aby sa druhý pilier otvoril priebežne. Používal toto slovo.

Pani ministerka večer dementovala, povedala, že to bol názor len pána generálneho riaditeľa, ale pán premiér Fico povedal, že je to dobrý nápad a môžeme o tom diskutovať. Preto sme teraz tu. Mohli by sme o tom diskutovať, ale diskutovať o tom ťažko, pretože už je to rozhodnuté. Karty sú rozdané. O chvíľu sa bude o tom hlasovať.

Pani ministerka, vy ste tu dnes pri skrátenom legislatívnom konaní a v tej svojej záverečnej reči povedali, že tento návrh zákona si vynútila situácia na finančných trhoch. To bola dobrá zámienka, pretože už som to povedala vo svojej faktickej poznámke, že guvernér Národnej banky má na to iný názor. A vy ste povedali, že preto to treba spraviť, pretože sa bojíte o úspory sporiteľov v druhom pilieri a neviete, čo bude s nimi o pätnásť rokov. Ja som vám túto otázku dala viackrát, ale dám vám ju ešte raz. Viete, aká bude situácia v prvom pilieri o pätnásť rokov? Asi neviete. Viete, tak potom to zrejme poviete.

Pán premiér včera povedal, že to, čo sa stalo na Islande, môže sa stať aj u nás a sú ohrozené úspory ľudí v druhom pilieri. Ale pán premiér veľmi dobre vie, že na Islande neskrachovali dôchodcovské správcovské spoločnosti, ale banky. My teraz hovoríme o dôchodcovskej správcovskej spoločnosti a hlasujeme o nich, ale hovoríme o úsporách v druhom pilieri.

A že to nemyslíte vážne s tými úsporami, tak ja vám to poviem prečo. Pretože keby ste to mysleli vážne a keby, dovoľte mi parafrázovať tú vetu, mysleli v prvom rade na blaho ľudu tejto krajiny, ako to tu často počúvame, tak by ste to vybavili asi trošičku inak. Otvorili by ste priebežne alebo na určitú dobu druhý pilier. Každý by mohol vystúpiť alebo vstúpiť. Ale tí, ktorí chcú vystúpiť, tie peniaze, ktoré majú nasporené v druhom pilieri by im zostali a oni by sa k tým peniazom mohli dostať.

Ako to spraviť. Druhýkrát budem predkladať môj návrh zákona, ktorý toto rieši. Už som to predkladala pred polrokom. Keby ste to mysleli vážne, tak by ste sa s tými peniazmi sporiteľov rozhodli spraviť toto. Lenže vy to myslíte trošičku inak, pretože tie peniaze, ktoré majú sporitelia v druhom pilieri nasporené na svojich súkromných účtoch, sa prevedú do Sociálnej poisťovne. To ste tu aj uznali. Nie je to vôbec novinka. Však rozpočet Sociálnej poisťovne s tým už počíta, od sedem aj pol do desať miliárd korún.

Asi pred dvoma alebo troma týždňami maďarská ministerka práce a sociálnych vecí bola na návšteve Slovenskej republiky. Zúčastnila sa tu na medzinárodnej konferencii. Stretla som sa s ňou na neformálnom rozhovore. Okrem iného sa ma spýtala, čo Slovensko spraví s tými dobrými hospodárskymi výsledkami, ktoré má za posledný rok alebo posledné dva, tri roky. Povedala som, že to prejeme. A stojím si za tým.

Maďarsko zavádzalo druhý pilier v roku 1996. V Maďarsku aj v Poľsku druhý pilier zavádzala socialistická vláda. Pani ministerka povedala, teraz im prešlo desať rokov, pomaly treba myslieť na to, ako sa budú vyplácať prvé úspory z druhého piliera. Spustia masívnu kampaň kvôli tomu, aby sa čím viac ľudí prihlásilo do druhého piliera. Socialistická ministerka, socialistická vláda. Pretože ona myslí aj na to, čo bude o pätnásť, o dvadsať alebo o tridsať rokov.

Pani ministerka, keď ste úprimná, tak sa niekedy aj prerieknete. Povedali ste v reakcii na pána poslanca Mikloša, keď vystupoval k skrátenému legislatívnemu konaniu, že demografická kríza na Slovensku nehrozí. No a keď už áno, tak len v roku 2026 a pre Sociálnu poisťovňu to bude robiť problémy v roku 2035. No, prečo hovoríme, že za nami alebo za vami je potopa. No práve kvôli tomu, pretože my myslíme aj na to, čo bude s dôchodkami o pätnásť, o dvadsať alebo aj o tridsať rokov.

Ako robili túto dôchodkovú reformu susedné krajiny? Napríklad Poľsko. Nie tak ako my. Tam to tiež zavádzala socialistická vláda. My, keď sme spúšťali druhý pilier, tak bola povinnosť vstupu do druhého piliera pre tých, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce. V Poľsku to vybavili tak, že do toho povinne museli vstúpiť všetci, neviem presne, či do 35, alebo do 40. roka povinne. Nebolo to liberálne, povinne do toho museli vstúpiť. Ešte raz zdôrazňujem, bola to socialistická vláda aj v Poľsku, aj v Maďarsku. A teraz, aby som občanom, pretože aj vy radi hovoríte občanom, vysvetlila to, o čom je prvý a druhý pilier úplne jednoducho.

Všetci občania pomaly majú svoje úspory v bankách. Hlavne teraz kvôli situácii, ktorá je na finančných trhoch, ale aj kvôli tomu, že sa od 1. januára zavedie euro na Slovensku. Prvý pilier je bežný účet. Bežný účet, na ktorom majú peniaze všetci, ktorí peniaze dávajú do banky, čo sa s nimi deje. Dávajú tam svoju výplatu alebo svoje dôchodky a tie peniaze míňa.

O čom je druhý pilier? No, druhý pilier je termínovaný vklad s úrokmi. Ten, kto rozmýšľa zodpovedne, tie svoje peniaze, aspoň časť svojich peňazí dáva na termínovaný vklad, ktoré sa zúročia a potom sa k nim dostane, ale už v inej forme.

Pani ministerka, buďte taká dobrá, raz vystúpte v rozprave, vtedy povedzte svoj názor, ale už aby sa raz stalo, že keby to bolo v rozprave, aby sme na vás mohli reagovať a už využijem túto situáciu aj kvôli tomu. Ja som vám dala otázku, tu na to pred chvíľou pán poslanec Madej aj poslanec Halecký povedali, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pozvalo všetkých poslancov vrátane koalície aj opozície na okrúhly stôl. Ešte raz sa vás pýtam, či to boli všetci poslanci, koľko ich bolo, 150 alebo koľko a kto patrí medzi tých všetkých poslancov. Takže myslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa, ak môžem, končíte? Tak dobre.

K. Sárközy, poslankyňa: Už končím, pretože karty sú rozdané, hlasy budú o chvíľu, sa dozvieme, koľko hlasovalo za to. Ja môžem povedať za mňa a za poslancov Strany maďarskej koalície, nepodporíme dodatočné otvorenie druhého piliera a môžeme nazvať priebežne, dočasne a nepodporíme to kvôli tomu, čo som už pred chvíľou povedala, ale ešte na záver, dovoľte mi ešte dve vety o tom, že, pani ministerka, teraz sa počas hry menili pravidlá, keď sa zavádzal druhý pilier, tak bola povinná doba sporenia 10 rokov. Vy ste to počas hry zmenili na 15 rokov, opoziční poslanci toto dali na Ústavný súd. Ja už sa len pýtam, čo Ústavný súd môže s týmto robiť asi 10 mesiacov. Tam je odpoveď jasná. Ak už raz rozhodol Ústavný súd, nemôže rozhodnúť inak, lenže vy sa netajíte s tým, že to nebude 15 rokov, ale už včera som počula od predsedu finančného výboru, že to môže byť 20 rokov. No a už tu odznelo, že to môže byť 30, 40, dokonca už pre tých, ktorí majú 35 rokov sa nevyplatí sporiť v druhom pilieri.

Viackrát som vám to už povedala a v tej vízii, ktorú ste pripravili pre Európu a ktorú okrem iného robil aj váš expert Stanek, je veta, kde sa hovorí o tom, že bolo správne zaviesť v roku 2004 druhý pilier a od roku 2034 tento dôchodkový pilier bude plusový.

Ešte raz moja otázka. Povedzte občanom tejto republiky, kedy sa budú vyplácať dôchodky z druhého piliera prvýkrát podľa súčasnej legislatívy o 15 rokoch. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem len povedať, že prerokovaný, vlastne na hlasovanie máme iba jeden návrh zákona. Takže dám krátku päťminútovú prestávku, aby sa poslanci mohli dostaviť do rokovacej sály, odhlasujeme ten jeden zákon.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále. Na hlasovanie máme len jeden prerokovaný bod programu. Budeme hlasovať v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Je to tlač 818.

Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Burian, aby uviedol hlasovanie.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Poprosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné a neplatné. Ešte poprosím. Pán poslanec Fronc. Zapnite, prosím, pána poslanca. Zrušte to hlasovanie.

M. Fronc, poslanec: Áno. Pán predseda, ja som dal spravodajcovi procedurálny návrh a mal o tom informovať, lebo však o ňom musíme hlasovať.

J. Burian, poslanec: Ja som ho zapracoval do toho materiálu. Je tam ďalej.

M. Fronc, poslanec: No, dobre, v poriadku.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, aký bol procedurálny návrh?

J. Burian, poslanec: Procedurálny návrh bol pána Fronca o tom, aby tento materiál prerokoval aj výbor pre vzdelanie a kultúru.

P. Paška, predseda NR SR: Ale to budeme hlasovať v druhom hlasovaní, keď budeme prideľovať návrh výborom a hlasovať o lehotách. Takže budeme teraz ešte raz, dámy a páni, hlasovať o návrhu pána spravodajcu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 129 bolo za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania a teraz budeme hlasovať o výboroch a o lehotách.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie a kultúru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený výbor návrh prerokoval do 22. októbra 2008 vrátane gestorského výboru.

Poprosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme prerušili pred hlasovaním a poprosím techniku, aby mi ukázali, pán poslanec Mikloš do rozpravy. Pán poslanec nie je v sále, takže pán poslanec Petrák.

Dámy a páni, poprosím o pozornosť, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte tu nemáme navrhovateľku, takže počkáme chvíľočku. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, nie je tu navrhovateľka.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím pani ministerku, aby zaujala svoje miesto, aj pán poslanec Madej ako spoločný spravodajca. Do rozpravy bol prihlásený pán poslanec Petrák. Ešte počkáme chvíľočku, pretože prestávka bola do osemnásť. Je tu pán poslanec Petrák? Pán poslanec nie je v sále. Pán poslanec Frešo. Pán poslanec Petrák stratil poradie.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona je zdôvodňovaný ekonomickou krízou vo svete a tak, ako sme to tu v sále počuli a rovnako, ako píšu aj renomovaní ekonómovia, aj ekonómovia, ktorí dbajú o trochu svojej povesti, nejde o nič iné len o ďalší pokus, ako dostať ďalšie peniaze do štátneho rozpočtu v tejto chvíli. Ide o pokus, ako ľudí z druhého piliera presunúť a urobiť ich závislými od štátu.

Celý problém s druhým pilierom, ako som aj počúval pozorne diskusiu aj koaličných, aj opozičných partnerov, vyplýva z jedného zásadného neporozumenia, a to neporozumenie je v tom, že zatiaľ čo opozícia prijíma na seba zodpovednosť nielen za to, čo budeme hodovať tento rok, alebo nanajvýš budúci rok, ale aj za to, ako sa budú mať naše deti, akým spôsobom bude vyrezať táto krajina možno za tri roky, možno za päť, pätnásť, dvadsať rokov.

To zodpovedné rozhodnutie, ktoré urobila minulá vláda, myslím si, že zodpovedné rozhodnutie, ktoré nás aj zachránilo pred súčasnou finančnou krízou, bolo, že časť budúceho dlho, alebo teda dlhu, ktorý vzniká z demografickej krízy vlastne presunulo, respektíve rozhodlo sa riešiť už teraz a umožnilo ľuďom sporiť si na svojich osobných účtoch na svoje budúce dôchodky.

Pojem demografická kríza je trochu iný, ako ho tu vysvetľovala pani ministerka svojím papekovým prirovnaním. Pojem demografickej krízy je zodpovednosť voči našim nasledovníkom rovnako ako zodpovednosť voči generácii, ktorá dnes poberá dôchodky. Ten hlavný argument je, že politik musí byť dosť zodpovedný na to, aby nekonal len v prospech jednej konkrétnej skupiny, musí konať v prospech spoločnosti ako celku, na to tu bol zvolený, na to jeden poslanec zastupuje, keď to rozrátame na počet ľudí, zhruba 35-tisíc občanov Slovenska. To znamená, že jeho osobné záujmy, alebo dokonca aj záujmy momentálne marketingové jeho politickej strany musia ísť bokom, a preto si myslím, že keď už hovoríme o starých ľuďoch, tak, samozrejme, mali by sme hovoriť aj o našich deťoch.

Tá kríza je niečo, čomu sa môžeme tešiť na jednej strane z hľadiska toho, že áno, starne populácia v zmysle takom, že ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Na druhej strane treba povedať, že ak dôjdeme za necelých 40 rokov do stavu, že na jedného dôchodcu naozaj budú dvaja ľudia v produktívnom veku, tak musíme tejto generácii, ale nie až o 40 rokov, ale teraz vyslať jasný odkaz, či si prajeme, aby naše deti mali dvoj- až trojnásobné odvody, inými slovami, aby naše deti pri rovnakej námahe mali polovičné platy.

To je niečo, čo naozaj rozdeľuje ten pohľad medzi koalíciou a opozíciou, to znamená, zatiaľ čo koalícia hovorí nie, nezáleží nám tom, čo bude potom, nezáleží nám na tom, čo zjeme na budúci rok, tak opozícia hovorí, že nie, malo by nám záležať a mali by sme byť zodpovední voči ľuďom, ktorí si sporia na svoje dôchodky.

Je úplne irelevantné, čo je napísané v dôvodovej správe z hľadiska toho, že vyháňanie ľudí z druhého piliera je fakt. Bolo tu spomenutých viacero príkladov, počnúc porovnávaním s nebankovými subjektmi cez veľké bubliny ohľadne krachov penzijných fondov, až pokračujú cez absolútnu ignoráciu názorov Národnej banky Slovenska či prípadne akékoľvek výkyvy, ktoré boli spomenuté, sú vydávané za to, že druhý pilier je niečo nestabilné.

Druhý pilier je skutočne riešením pre naše deti a z toho hľadiska je aj riešením pre mladé rodiny, lebo z demografie je zrejmé, že o súčasnú generáciu, ktorá je v produktívnom veku, bude ťažké sa postarať, pokiaľ demografická kríza bude, a zrejme bude. Na toto som nepočul žiadnu fundovanú odpoveď zo strany koalície ani pani ministerky, ktorá by sa pokúsila čo len náznakom túto vec vyvrátiť. Nepočul som žiadnu teóriu, naopak, stále som počul neustále búšenie do toho, že peniaze sa neprejedia.

To už je taká elementárna pravda, že o nej nemá veľký zmysel sa sporiť, peniaze sú naplánované v štátnom rozpočte. Pani ministerka, predpokladám, že zaň vo vláde zdvihla ruku, čiže to, čo tu rozpráva, je rozdiel od toho, za čo ona sama hlasovala, kde sa ráta s 10 miliardami príjmu.

Pokiaľ ide o tú okamžitú spotrebu a o uhrádzanie dlhu Sociálnej poisťovne, to je predsa vec, ktorá sa nazýva transformačným nákladom a myslím si, že táto generácia a súčasná politická garnitúra by nemala dávať ruky preč od problému transformačného nákladu a mala by naozaj zodpovedne pristúpiť k tomu, čomu budú čeliť naše deti.

Inými slovami, samozrejme, som proti tomu, aby sa znova otváral druhý pilier, samozrejme, som proti tomu, aby sa otváral v atmosfére absolútnej hystérie a vyvolávania paniky, vyvolávania paniky zo strany vládnych predstaviteľov, dokonca aj vecami, ktoré sa dajú nazvať, že to sú klamstvá.

Pokiaľ niekto hovorí, že opozícia reprezentuje DSS-ky, to je proste hlúposť. Jednoducho opozícia sa správa zodpovedne voči našim aj vašim vlastným deťom. Ja chápem, že možno niekto si povie, že je dobre tak, možno sa to mojich detí netýka, lebo si zarobím na sociálnych podnikoch. Ja tomu rozumiem. Ale túto príležitosť nemajú všetci a nemalo by to byť o tom, že prijímame zákony len v prospech straníckych nominantov a z pohľadu straníckych nominantov. Mali by sme naozaj v zmysle na to, že zastupujeme občanov a v tomto zmysle predložený návrh zákona nerieši ich problémy.

Je mi veľmi smutno, keď som nepočul žiadne riešenie z hľadiska demografickej krízy zo strany koalície. Tak potom je zrejmý návrh, nechajme veci tak, nechajme občanov sporiť, možno niekto príde s niečím múdrejším.

Čo sa týka dotácie štátneho rozpočtu, ktorá sa predpokladá z peňazí ľudí, ktorí sporia v druhom dôchodkovom pilieri. Ja si myslím, že táto vláda má možnosti šetriť. Zaviazala sa k tomu že o 20 % zníži prebujnejú byrokraciu. Vláda sa takisto zaviazala k väčšej transparentnosti a k rôznym ďalším veciam, ktoré sú priamo vo vládnom programe. Avšak má problém toto plniť. Má problém to plniť, a preto sa rozhodla, že to bude plniť za peniaze sporiteľov, ktorým ale neponúka nič. A to je ten hlavný problém, pre ktorý je opozícia proti. Inými slovami za to, že dostanú sa peniaze do štátneho rozpočtu ľudí, ktorí si sporia na svojich osobných účtoch, táto vláda neponúka tým ľuďom nič. Je to ten prípad klasický, dajte peniaze a my vám niečo sľúbime. Že o 20, o 30, o 40 rokov možno snáď niekto ten účet zaplatí.

Ja by som sa tomu veľmi neusmieval v prípade koaličných poslancov, lebo tento scenár sa už stal v roku 1990 a v nasledujúcich rokoch. Existujú aj ľudia, ktorí 30, 40 rokov tvrdo pracovali a dostali veľmi, veľmi mizerné dôchodky. A bolo to presne z týchto istých princípov, ktoré navrhujete vy dnes. To znamená, vtedajšie plánované hospodárstvo robilo čo? Prejedalo dôchodky. Robilo to isté, o čo sa tu teraz pokúšate, to znamená, naozaj prejedalo peniaze okamžite, nerobilo žiadne investície do budúcnosti, nesporilo ľuďom na dôchodky a jednoducho nechalo ich úplne, úplne naholo.

Odhliadnuc od toho je tu ešte jedna vec, keď hovoríme o tom, že tento zákon by mal čeliť finančnej kríze. No, ale veď tento zákon priamo ďalšiu finančnú krízu zakladá. Postavenú na demografickej kríze. Inými slovami, pokiaľ sa dostanú naši potomkovia do situácie a koniec koncov aj my sami, že naše deti sa budú musieť dvaja skladať na jeden dôchodok, tak naozaj to bude kríza. Naozaj pôjde o krízu, ktorú ale zakladáme po tieto dni v tomto parlamente.

Čo sa týka tej debaty medzi koalíciou a opozíciou, ja si uvedomujem, že nie je jednoduché sa riadiť týmito ekonomickými pravidlami. Ja si uvedomujem, že možno koalícia je v pozícii istého hráča v kasíne, ktorý vidí veľký jackpot. Ale ten jackpot nepatrí koalícii. Ten jackpot patrí ľuďom, ktorí si dnes sporia na svoje dôchodky. A nie je morálne a nie je správne a dokonca nie je čestné im na tieto dôchodky siahať. A nielen im siahať tým, že budeme umelo v nich živiť strach z krízy a budeme šíriť paniku, ale aj inými spôsobmi, ktoré tu boli spomenuté. Napríklad núteným predĺžením povinnej doby sporenia. Neexistuje taký ekonomický výpočet, ktorý by hovoril, a dokonca ani známy to leták, ktorý ministerstvo distribuovalo, ktorý zničil snáď každý odborník, ktorý niečo znamená v oblasti ekonómie, neexistuje taký prepočet, ktorý by hovoril, koľko rokov povinnej doby sporenia je vhodných. Veď tam je jeden prechodný mechanizmus, ktorý úplne jasne hovorí o tom, že pokiaľ niekto sporí menej, tak sa mu zarátajú o to viac príslušné roky v prvom pilieri.

V tomto zmysle si myslím, že by mala pani ministerka naozaj vstať a povedať, že je to pravda. Je to pravda, lebo je to napísané v zákone. Rovnako, ako by mala vstať a povedať, že je pravda, že aj tieto vklady sú viacej garantované ako vklady v bankách, že sa robia denné porovnávania, že sú povinné matky dokladať, pokiaľ mu niektorý z tých fondov je menej výkonný, ako je priemer na trhu a tak ďalej.

V každom prípade sme v situácii, keď vládna koalícia je zaslepená množstvom miliárd, ktoré sú uložené na dôchodkových účtoch jednotlivých sporiteľov. To, čo povinnosťou opozície je, poslať jasnú správu voličom. Nedajte sa zvyklať, nedajte si siahnuť na svoje úspory a naozaj táto vláda, ktorá je chamtivá a ktorá by potrebovala dnes spotrebovať vaše peniaze tu nebude večne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)