J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. (Ruch v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, dovtedy, kým nebude pokoj a ticho v rokovacej sále, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Prerušenie rokovania o 15.30 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.39 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prosím teraz pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na základe záverov ECOFIN-u zo dňa 7. novembra 2008, kde zúčastnené štáty prijali odporúčanie zvýšiť ochranu vkladov v bankách ako reakciu na negatívny vývoj na svetových finančných trhoch ako dôsledok svetovej finančnej krízy.
Legislatívnou úpravou zákona o ochrane vkladov sa navrhuje zavedenie náhrady nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu. Dôjde aj k zvýšeniu súčasnej ochrany vkladov z 90-percentného krytia nominálnej hodnoty vkladov na 100-percentné krytie, čím bude zrušená povinnosť poistnej účasti vkladateľa vo výške 10 %.
Cieľom nového legislatívneho opatrenia je snaha o preventívne zachovanie dôvery vkladateľov voči bankám, a tak zabrániť výberu vkladov, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na riešenie krízy. Zmena zavedenia vyššej náhrady za nedostupný vklad sa navrhuje od 1. novembra 2008. Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 a zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedených v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil za klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Farkas.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, rokujeme dnes o mimoriadne naliehavom a dôležitom návrhu novelizácie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane vkladov. Uvedomujúc si vážnosť situácie na svetových finančných trhoch a možnom dopade na Slovensko sme aj my poslanci za Stranu maďarskej koalície hlasovali za skrátené konanie o tomto vládnom návrhu zákona.
Opierajúc sa o vyhlásenie, ktoré sme zverejnili pred týždňom, opätovne vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby v rámci jej zodpovednosti priebežne analyzovala finančnú situáciu na Slovensku a v rámci jej možností v prípade potreby rozvážne a dôsledne konala s cieľom zabezpečenia záujmov občanov, živnostníkov, zachovania fiškálnej stability verejných financií, ako aj rovnováhy finančného systému a stability v oblasti zamestnanosti. Zároveň vyzývame občanov a živnostníkov, aby v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch konali rozvážne, aby nepodľahli zbytočnej panike a nespôsobili tým zbytočné nedozerné škody vo vzťahu k rovnováhe finančného systému peňažných ústavov na Slovensku.
Práve preto napriek nie priaznivým správam zo zahraničia chceme aktívne prispieť k upokojeniu situácie. Spoločne s vládou Slovenskej republiky máme záujem výrazným spôsobom posilniť ochranu vkladov občanov, živnostníkov v peňažných ústavoch. Pritom ale treba zvážiť mieru posilnenia garancií, aby sa zachovala rovnováha medzi záujmom vkladateľov peňazí na jednej strane, záujmom peňažných ústavov na druhej strane a zároveň reálnou možnosťou verejných financií štátneho rozpočtu ako potenciálneho garanta v prípade potreby v budúcnosti. Aj keď súhlasíme s tým, že tento krok má význam predovšetkým z psychologického hľadiska, treba zachovať dôveru ľudí k bankám, dôveru ľudí k peňažným ústavom.
Na samite lídrov členských štátov Európskej únie sa lídri zhodli na tom, že vzhľadom na situáciu na finančných trhoch v Európskej únii treba v členských štátoch posilniť garancie na vklady obyvateľov a živnostníkov v bankách, poukazujúc na spoločný záujem udržania fiškálnej a finančnej rovnováhy v krajinách Európskej únie za nepriaznivej kritickej situácie, pričom vlády v členských krajinách EÚ sa nezhodli na spoločnej miere garancií, lídri navrhli variantné riešenie. Vzniká tým problém, že susedné krajiny alebo blízke krajiny, ak zavedú rôznu mieru ochrany, môže to spôsobiť nežiaduci pohyb na finančných trhoch blízkych krajín.
Na základe tejto dohody minister financií predložil do vlády takisto variantný návrh, ale ani jeden z variantov neobsahoval neobmedzenú ochranu vkladov. Až politická diskusia vo vláde a výsledok hlasovania zmenil pôvodný návrh ministra na výsledný návrh vo vláde a výsledok hlasovania zmenil pôvodný návrh vlády pre poslancov na jednoznačné zavedenie neobmedzenej garancie na vklady. My sa nevyhýbame diskusii. Treba zabezpečiť maximálny komfort občanom, maximálny pocit bezpečia, treba ale aj zvážiť všetky riziká a možnosti štátneho rozpočtu, hospodársku silu krajiny.
Za súčasných podmienok, keď ochrana platí do výšky 20-tisíc eur so spoluúčasťou sporiteľa vo výške 10 % vkladu, vláda ručí za vklady vo výške 570 miliárd korún. Môžeme toto zvyšovať donekonečna? Sme na toľko istí, že turbulencia na svetových a európskych finančných trhoch nezasiahne Slovensko? Nebude treba vláde v budúcnosti zasiahnuť? Sme si istí na 100 %, že môžeme ísť až tak ďaleko, že pokojne s čistým svedomím môžeme neobmedzene zagarantovať vklady občanov v bankách? Zodpovedne vychádzajúc z reálnych možností slovenského hospodárstva a zároveň garantujúc vklady asi 99 % občanom v plnej miere a 1 % občanom čiastočne, z odborného hľadiska podporujeme navýšenie garancie na hodnotu 100-tisíc eur na občana a zároveň zrušenie spoluúčasti sporiteľa.
Nemôžeme súhlasiť s návrhom, aby sa akékoľvek posilnenie štátnej ochrany vkladov zaviedlo spolu s čiastočným zoštátnením bánk a peňažných ústavov alebo získaním manažérskych práv pre vládu Slovenskej republiky bez toho, aby sa štát stal akcionárom v týchto peňažných ústavoch zákonnou cestou v zmysle Obchodného zákonníka.
A zároveň sa pýtame, či v úvodzovkách sociálnodemokratická vláda s citom pre sociálnu spravodlivosť, ktorá viackrát za posledné dva roky vystupovala voči majetným, voči schopným a voči bohatým spoluobčanom, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť do vlastných rúk, táto vláda zavedením neobmedzenej garancie na vklady v bankách, či náhodou nezavádza generálny pardon na prevod príjmov zo šedej ekonomiky z účtov v daňových rajoch do slovenských bánk?
Dá sa takýto krok ospravedlniť súčasnou finančnou krízou? Prečo nestačí ochrana vo výške 100-tisíc eur, teda vo výške 3 milióny korún na osobu, keď tá osoba, ak má viac peňazí, môže ich diverzifikovať do viacerých bánk, môže tým zabezpečiť svoje vklady hoci aj vo výške 15 miliónov korún, ak ich uloží v piatich bankách. Lebo je nepravdepodobné, že päť bánk vyhlási bankrot naraz.
Doteraz sme z úst kompetentných počuli, že na Slovensku nehrozí scenár kolapsu bánk ako v niektorých krajinách západnej Európy. U nás kríza bude mať dosah maximálne na zamestnanosť tým, že sa spomalí hospodársky rast.
Prečo je teda potrebné zaviesť neobmedzenú ochranu? Čí záujem sa tým sleduje? Tvrdíme, že treba postupovať zodpovedne, ale zodpovedne voči všetkým, voči občanom, voči živnostníkom, voči bankám, ale netreba zbytočne hazardovať ani so zdrojmi štátu. V opozícii nemáme v súvislosti s možným dosahom svetovej krízy na Slovensko také množstvo informácií ako vláda. Máme ale kontakt s našimi voličmi a viackrát sa pýtajú, ako sa majú zachovať, aká bude mať kríza hĺbku na Slovensku.
Upokojujeme situáciu, sme za nevyvolávanie zbytočnej paniky. Aby sme spoločnými silami mohli napomôcť upokojenie situácie, navrhli sme pred týždňom spoločné rokovanie všetkých parlamentných strán na Slovensku s cieľom koordinácie postupov naprieč politickým spektrom na zmiernenie a minimalizáciu dosahu rozmáhajúcej sa svetovej hospodárskej krízy na Slovensko podľa možnosti pred začatím tohto zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože v istom okamihu sme vnímali nekoordinovaný postup, čo sa týka návrhov strán vládnej koalície.
Radi by sme si tiež vypočuli zámer a opatrenia vlády nielen na ochranu vkladov, ale i na udržanie zamestnanosti, na udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Je možné, že dnešná situácia ešte takýto spoločný postup nevyžaduje. Nevieme ale, čo prinesie budúcnosť, ako bude kríza postupovať ďalej. Je možné, že náš návrh bude aktuálny až o niekoľko mesiacov.
Na záver dovoľte, aby som sa vyjadril z hľadiska politického. Nie sme a priori proti zavedeniu neobmedzenej garancie na vklady. Nechceme ale súťažiť v populizme, vnímame tu jeden vážny odborný argument, ktorý hovorí za zavedenie neobmedzenej ochrany vkladov. A to je súťaž susedných alebo blízkych krajín v bankových garanciách. Ak v tejto oblasti sa politika nezjednotí na území Európskej únie, hrozí nežiaduci pohyb na finančných trhoch. Ale musíte uznať, že v podmienkach Slovenska len u mizivého percenta občanov.
A úplne na záver dovoľte jednu perličku z návrhu zákona. V návrhu zákona v časti odhad vplyvov na verejné financie je uvedené nasledovné: "Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie." Toto asi nepotrebuje komentár. Či k tomu príde, alebo nepríde, tak to nie je subjektívna, ale je to objektívna kategória. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Ďuračka má slovo. Nech sa páči.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená predsedajúca. Pán poslanec Farkas, myslím, že my ako kolegovia z finančného výboru si o tomto vieme povedať dosť, ale myslím si, že tu bol veľmi prezieravý krok pána premiéra aj pána ministra financií, že došlo k tomu, že Slovensko, ako myslím si, že štvrtá krajina v rámci Európskeho spoločenstva prijalo 100-percentné krytie vkladov občanov. Pretože ten krok, neviem si predstaviť, keby došlo k tomu teraz, že nastane nejaká panika a došlo by k výberu peňazí alebo cash, tak by to bolo niečo hrozné pre banky aj v rámci Slovenska. Ale keďže došlo k tomu, že vláda sa zaviazala a, samozrejme, parlament myslím si, že v rámci zákonodarstva tento zákon prijme a schváli k tomu, že bude 100-percentné krytie občanov, takže je to veľmi dobrý a prezieravý a myslím si, že štátnický krok.
Na druhej strane, keď si zoberieme, že z 540 miliárd korún, ktoré kryjeme pri 20-tisícoch euro, tak ten nárast robí iba 6 %. Šesť percent je zhruba voľajakých 30 miliárd, čiže nie je to až také strašné. Takže si myslím, že je to dobrý krok a plne ho schvaľujem. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký faktická poznámka.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel len skonštatovať, pán poslanec, že ohraničovať nejakú krízu veľmi je dosť ťažké, pretože asi to nebude v mesiacoch, rokoch. Otázka je, či to nebude trvať desať rokov alebo viacej rokov. Ale zaujíma ma názor váš na dve otázky. Či si myslíte, že je potrebné a vhodné garantovať všetky vklady, alebo len vklady občanov fyzických osôb? A ešte keby ste zopakovali, lebo som dobre nerozumel, aký je váš názor, či sa táto kríza ekonomická, finančná dotýka alebo v akom rozsahu verejných financií. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Farkasovi.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vážený predseda výboru, ďakujem za otázky. Ja si myslím, že my v tomto kontexte rokujeme o novelizácii zákona a ten zákonný rámec určuje samotnú garanciu pre osoby, pre súkromné osoby a pre živnostníkov, vlastne pre podnikateľov ako súkromné osoby. Ja si myslím, že istým spôsobom vaša otázka je irelevantná z toho hľadiska, že momentálne v tejto novelizácii nerozširujeme pôsobnosť tohto zákona na iné okruhy osôb alebo právnické osoby.
Čo sa týka druhej časti otázky, tak samozrejme, že je tu isté riziko v budúcnosti. Nevieme, aký bude mať táto kríza vývoj, čiže istým spôsobom teraz prejudikovať nejaký scenár, aký to bude mať dopad na fiškálnu stabilitu Slovenskej republiky je veľmi ťažké predpovedať. To hádam nemôže momentálne nikto na Slovensku.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Farkas bol jediný písomne prihlásený rečník do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Fronc, máte slovo.
M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, najprv by som pánovi spravodajcovi zopakoval, pretože nepochopil, čo povedal môj kolega Brocka. Kresťanskodemokratické hnutie je za ochranu vkladov, ale za zodpovednú ochranu a nie za ochranu, ktorá je bez akéhokoľvek ohraničenia. A v tom sa líšime.
Ale k samotnej ochrane a k ochrane, ktorá má byť pre vklady bez akéhokoľvek ohraničenia. Ja rozumiem tomu, že je snaha zabrániť panike, aby ľudia jednoducho nezačali lavínovitým spôsobom vyberať peniaze. Ale pýtam sa, že či takéto garantovanie niektorými krajinami úplnej ochrany nespôsobí pohyb medzi finančnými prostriedkami v bankách jednotlivých krajín. A jednoducho rozpúta lavínu. Ja si myslím, že dávať sľuby, ktoré sú nereálne, môže spôsobiť menšiu ochranu ako reálny sľub. A nechcem maľovať čerta na stenu, ale ktorá vláda je schopná garantovať všetky vklady? No, neviem, či už má pripravené dostatočné tlačiarenské stroje na to.
Dobre. Ako som povedal, rozumiem tomu, že chceme zabrániť panike. Ale aké následky má takáto úplná garancia pre vklady. Ja pripomeniem príbeh, ktorý sa nestal v cudzej krajine, stal sa tu na Slovensku. Bola to slovenská banka. Jednoducho, keď sa ocitla v ťažkej situácii, takpovediac pred bankrotom, začala lákať úložky od sporiteľov tým, že zvýši výraznejšie úroky ako iná banka. To sa udialo. Výsledok bol, že tá banka tak či tak skrachovala a výsledok znamená toľko, že všetci tu sme to de facto museli zaplatiť. Síce obmedzene, ale museli. Pri takejto úplnej garancii znamená to nič iné, lenže daňoví poplatníci v konečnom dôsledku tento krach zaplatia. A teraz sa pýtam, keď ste sociálna vláda, či to pokladáte za niečo v poriadku a morálne, aby tí obyčajní sporitelia, ktorí majú uložených pár stotisíc korún a ktorí celý život dreli, istým spôsobom doplatili na to, že budeme garantovať vklady multimilionárov - trebárs.
Viete, lebo naozaj ten obyčajný človek má tam svoje drobné úspory, a ak jednoducho treba zachrániť krachujúce banky alebo krachujúcu banku, tak to vláda nemá z čoho iného vyplatiť, len z prostriedkov, ktoré získava od daňových poplatníkov a môžu to byť presne takí, ako napríklad ktorí vedeli pravdepodobne včas, aký bude výmenný kurz a zarobili na tom desiatky alebo stovky miliónov korún. A títo, ktorí sú schopní získať prostriedky burzovými operáciami, ja nehovorím, že sú to operácie v rozpore so zákonom, ale tých peniaze budú garantovať tí obyčajní sporitelia. A toto si myslím, že je takisto nemorálne.
A preto len by som rád pripomenul, Česká republika, kde garancia bude ohraničená, tak ako povedali, tvrdí, že 95 % vkladateľov je schopná pokryť touto obmedzenou garanciou, nehovorím, že 95 % objemu vložených peňazí, lebo to je rozdiel, ale tých obyčajných vkladateľov áno. Preto náš postoj je, áno, chrániť vklady, ale chrániť vklady s obmedzením a môžeme sa dohodnúť na 50-tisíc alebo dokonca aj na 100-tisíc euro, lebo minulý týždeň som bol v Bruseli a Európska únia smeruje už pomaly, ale isto k hranici 100-tisíc, že by sa na tejto sume dohodli v celej Európskej únii. To si vieme predstaviť, ale nie neobmedzene. Toto je náš postoj a chcel ho tu uviesť aj s argumentmi, nad ktorými by sa bolo dobré zamyslieť.
A posledná vec. Zdá sa mi tento parlament už pomaly trápny. Trápny v tom, že takáto vážna vec sa deje a jednoducho jedna strana to bez mihnutia oka, bez problémov schváli. Nepotrebuje diskutovať o veci. Načo by diskutovala? Má väčšinu a bez ohľadu na to, že ide o vec, ktorá má mimoriadne vážne dôsledky, a preto si myslím, že by sme sa mali tomu venovať všetci a dávam, pán spravodajca, aj procedurálny návrh, aby tento zákon bol pridelený aj do výboru pre vzdelanie, v ktorom som. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, spomínali ste, že nie ste za návrh, ktorý bol predložený ako vládny návrh, ale ste za obmedzené garancie. Ako by ste vy videli situáciu, keby Slovensko prijalo obmedzené garancie a štáty okolo - Rakúsko prijali 100-percentnú garanciu. Nemáte pocit, že by došlo k vyberaniu financií a vkladaniu v rakúskych bankách, poprípade v iných bankách v okolitých štátoch? Nie je tu podľa vášho názoru riziko úniku peňazí, respektíve vyberania financií, ktorému chce vlastne vláda zabrániť? Nemáte z toho obavy? Nemáte predstavu, čo by to mohlo znamenať? Alebo len máte iný postoj ako vládna koalícia, pretože iný postoj vás môže zviditeľňovať. Odpovedzte mi, prosím. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolega poslanec Fronc má dostatok znalostí na to, aby predložil svoj vlastný návrh a ja sa s ním úplne stotožňujem s tým, že mala by byť limitovaná výška ochrany vkladov. A nie je to iba môj názor. Po diskusiách s ľuďmi, ktorí pracujú v bankovom sektore, mi viacerí hovorili, že určitý strop je potrebný. Samozrejme, že keď sa vyvíja dookola situácia ináč, môže to spôsobovať určité problémy. Predovšetkým je potrebné upokojiť situáciu, aby nedošlo k panike. To je, myslím, zásadná vec pri tom všetkom. Ale na druhej strane, ak by sa umožnila ochrana vkladov bez limitu, tak potom nás môžu čakať veľmi zaujímavé veci s presúvaním peňazí firiem a odčerpaním takých súm, že budeme z toho nielen červení, ale aj zelení. Takže ja plne podporujem stanovisko kolegu Fronca, aby táto výška ochrany vkladov bola limitovaná, lebo táto výška úplne bohato postačuje pre veľmi veľkú a skoro takmer úplne všetku väčšinu ľudí, ktorí majú svoje vklady a ďaleko, by som povedal, prevyšuje pri tej väčšine ich vklady.
Na druhej strane si uvedomujem takisto, že je potrebné chrániť aj podnikateľov, aj tých, ktorí vlastne používajú aj väčšie sumy, ale na druhej strane ochrana bez limitu sa mi zdá príliš veľkým rizikom do budúcnosti, ktoré môže nastať podobne, ako to bolo pri fungovaní v predchádzajúcom režime bánk, keď nám padala jedna banka za druhou práve z podobných dôvodov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcel som reagovať veľmi podobne ako pani poslankyňa Tóthová, takže tie otázky nebudem opakovať. Ale skúsim sa spýtať na jednu inú vec. V prípade bankových vkladov vám vadia garancie vo výške 100 %. Ja tomu celkom nerozumiem, lebo tie dôvody aj zo strany pána ministra boli úplne jasne povedané a myslím si, že vládna koalícia ich odkomunikovala úplne detailne. Ale zase na druhej strane pri inej 100-percentnej garancii v prípade dôchodkových správcovských spoločností, kde sú objemy finančných prostriedkov rádovo tiež v stovkách miliárd korún, problémy nemáte. Pričom minimálne pri rastovom fonde dôchodkových správcovských spoločností sú tieto prostriedky investované na kapitálových trhoch a nie úplne bezpečných, tak ako je to v prípade napríklad konzervatívneho fondu. To znamená, prečo používate dvojaký meter. V jednom prípade je to úplne kóšer a v druhom prípade s tým máte problémy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste pri vláde, zvýšte pravidlá ochrany vkladov, ktoré sa týkajú fondov a nemáme s tým problém.
Ale druhá vec. Ja som povedal argumenty, ktoré vidím, prečo by sme mali o týchto veciach diskutovať a čo hrozí. Neviem, či ste ich nepočúvali, alebo nechceli počuť, nebudem ich opakovať, ale keď sa už pýtate a pýtala sa aj pani poslankyňa Tóthová.
Nepotrebujem sa, pani poslankyňa, zviditeľňovať, ale jednoducho sa vás ja opýtam, deje sa to? Dnes ešte nie sú iným spôsobom garantované vklady. Zatiaľ nejaké veľké výbery nie sú. Ale pýtam sa, pán premiér, pán minister, všetci hovoríte, že aké sú naše banky zdravé. A prečo by niekto vyberal peniaze zo zdravých bánk a dával do bánk, ako vieme, pretože niektoré rakúske banky sú ohrozené. Do tých by to dával? Prečo by to robil? Môžete mi vy na toto odpovedať? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Fronc bol vlastne jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k nej stanovisko?
Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: K tej poslednej diskusii. Ja mám teda otázku, lebo tu zjavne vzniká taká nejaká aj logická chyba v tom, čo tu pán Fronc vykladal, a to je v tom, že áno, tvrdíme, že banky a bankový sektor na Slovensku je v poriadku. Ergo, naozaj sa nie je čoho obávať. Potom naozaj nevidím problém a nevidím dôvod na žiadne vaše obavy, prečo by sme to nemohli garantovať aj na 100 %.
A teraz k tomu, aký je rozdiel medzi garanciou tou navrhovanou a 100-percentnou. Ten pomer je asi taký, že podľa starej schémy bolo chránených zhruba 530 miliárd vkladov. Dnes je to zhruba 570. V tom vidíte problém? No, v tom naozaj problém nie je. Pretože, keby vznikol už ten problém, tak ten problém nie je o viac väčší, je väčší zhruba o 7 %. Čiže tento váš argument vôbec neobstojí v tom.
Po ďalšie. Vy ste vôbec nepochopili, o čo tu išlo zjavne. Tu ide o psychologický signál. Momentálne je situácia na trhu taká precitlivená, a je to ako vo fyzike, je to kritická hodnota, kritická masa. Akýkoľvek impulz by mohol vyvolať lavínový efekt. Oveľa dôležitejšie a silnejšie vyhlásenia, jedno jednoznačné vyhlásenie je, že garantujeme 100 % vkladov. A ak súhlasíte, a vy ste to nakoniec aj povedali, a v tom máte pravdu, že keby sme negarantovali 100 % a iné krajiny by garantovali, okolité krajiny by garantovali 100 %, jasné, že by zo špekulatívnych dôvodov došlo k pohybu nejakých peňazí, čo dnes aj sa eviduje medzi tými krajinami. Ale my sme neboli prvá krajina, ktorá to urobila. V podstate to už bola len naša reakcia na situáciu, ktorá vznikla. A preto sa vás pýtam. Podľa vás je to nesprávne chrániť tento náš trh za každú cenu? To chcete povedať? Ja som sám zvedavý, ako chcete hlasovať. Ale potom budete vy niesť za to zodpovednosť, za to, čo poviete. Pretože tu sú jasné jednoznačné argumenty na to, aby sme to urobili takto, vyplývajú zo situácie, ktorá vznikla a presne, čo tým sledujeme. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som tiež povedal, ja som možno v tej prvej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu vystúpil, ale fakt znovu opakujem, ja nerozumiem postoju Kresťanskodemokratického hnutia. Rozumiem tomu, že všetci chcú chrániť, ale nie všetci chcú chrániť niečo, čo je zmysluplné. V prvom rade sa tu bavíme o tom, že ochraňujeme hospodársky trh Slovenskej republiky. Ochraňujeme to, aby dnes nedospela panika do tých rozmedzí alebo rozmerov, ktoré by asi určite nikto neočakával na Slovensku.
Počul som tu niekoľko vystúpení či pána Farkasa a pána Fronca. Zaujal ma napríklad príklad tej banky, nemenovanej banky. My ju môžeme pokojne menovať. Volala sa Devín banka.
Problém bol ale jeden, pán poslanec Fronc, že tá banka poskytovala takmer dvojnásobné úrokové sadzby v čase, keď iné banky poskytovali 10 %, 11 %, táto banka bola ochotná poskytovať 19 %. Ale čuduj sa svete, ani Úrad pre dohľad, ani Národná banka, a dokonca ani ministerstvo neurobili žiadne opatrenie na to. A to boli vaše ministerstvá za vašej vlády. Neurobili žiadne opatrenie na to, aby jednoducho voči tomu niekto nejakým spôsobom zakročil. Dokonca v priamom prenose sa postavili nemenovaní ministri a povedali, že táto banka je v poriadku. Veď to bolo aké zavádzanie ľudí? Veď za normálnych okolností v prvom rade, čo by bolo treba urobiť, bolo by treba, keby som ja mal tie vklady v tejto banke, poviem vám pravdu, asi dám trestné oznámenie na toho, čo som menoval, na tých, ktorí nekonali v danom rozmedzí.
Dokonca na USD dolár, keď si pamätám, boli takmer trojnásobné úrokové sadzby poskytované nemenovanou bankou. Chceme dospieť k tomuto štádiu? A nehovoriac, nechcem sa opakovať o tom, čo už tu bolo povedané. Ak by Európska únia prijala jednotný systém riešenia danej veci, určite Slovensko by nemalo s tým problém. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 792, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 802.
Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení a zákon o sociálnom poistení sa navrhuje umožniť sporiteľom starobného dôchodkového sporenia vystúpiť zo systému starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, že súčasný negatívny vývoj na svetových finančných trhoch nepriaznivo ovplyvňuje úspory sporiteľov, starobného dôchodkového sporenia, a tým aj výšku ich budúceho dôchodku. Vzhľadom na túto skutočnosť možno odôvodnene predpokladať ohrozenie naplnenia účelu starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu s dôchodkom zo starobného poistenia zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe.
Súčasne sa navrhuje umožniť prípadným záujemcom aj vstup do takzvaného druhého piliera dôchodkového systému z dôvodu, že hmotné zabezpečenie dôchodkom z druhého piliera je výlučne na slobodnom rozhodnutí poistenca. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie Róbertovi Madejovi a prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 181 zo 14. októbra 2008 a aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 802 z 2. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je reagovať na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a dať možnosť sporiteľom zúčastneným na starobnom dôchodkovom sporení prehodnotiť svoje rozhodnutie a možnosť vystúpiť z tohto systému. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásili páni poslanci Štefanec, Zoltán Horváth a pán poslanec Halecký. Pán Štefanec je prítomný, takže má slovo. Pripraví sa pán poslanec Zoltán Horváth.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, k tomuto bodu sa rozvinula celkom zaujímavá debata už v bode číslo dva našej schôdzi, keď sa hovorilo len o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca sme boli svedkami takého širšieho výrazového slovníka od pani ministerky, takže mi nedá nezačať tým, že pani ministerka, čo sa týka tých vašich definícií demografického vývoja, rozhodne my to chápeme ináč. Aj čo sa týka vašich výrazových prostriedkov, tak zrejme na vašej planéte vy naháňate ľudí s papekom, ale na našej my hľadáme riešenia pre ľudí. Takže podľa očakávania tento zákon skôr je deformou ako reformou.
Dôchodková reforma je jednou z podstatných a nevyhnutých reforiem pre budúcnosť Slovenska. A čo sa týka demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života, tieto vyvolávajú potrebu zmien penzijných systémov vo väčšine európskych krajín. Počet ľudí v dôchodkovom veku rastie a násobne rastie aj pomer k ľuďom v produktívnom veku. O tom už tiež tu bola reč.
Jedinou reálnou možnosťou, ako zabezpečiť ľuďom v súčasnom produktívnom veku dôchodky, je vytvorenie možnosti si na ne individuálne a transparentne nasporiť. Slovensko takúto podstatnú zmenu realizovalo a umožnilo tak občanom prejaviť svoju zodpovednosť za svoje príjmy v dôchodkovom veku. Dôkazom, že občania pochopili výhodnosť týchto zmien je ich účasť v druhom pilieri.
Občania boli strašení, boli a sú vyháňaní z druhého piliera, ale o svoje úspory sa zatiaľ stále nemusia báť, pretože vieme, že peniaze sú oddelené od majetku správcu a štátny dozor vykonáva Národná banka Slovenska. Je to skutočne najprísnejšie kontrolovaný sektor finančného trhu.
Dámy a páni, vládna koalícia už presadila raz otvorenie druhého dôchodkového piliera v tomto volebnom období. Po skončení tohto obdobia sa dušovali aj predseda vlády, aj pani ministerka, že už tomu tak nebude. Pamätáme sa na ich vyjadrenia, keď odmietali opätovné otvorenie. Dnes sme konfrontovaní s inou situáciou, ktorú začal na platforme sociálneho výboru generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko svojím výrokom, že druhý dôchodkový pilier sa bude musieť otvoriť. Povedal to 9. septembra 2008.
Napriek tomu viackrát nielen zo strany opozície, ale zo strany nezávislých analytikov či zo strany guvernéra Národnej banky Slovenska sme viackrát počuli vyjadrenia o tom, že by bolo dobré nevnášať do systému žiadne zmeny. A deficity Sociálnej poisťovne má aj podľa guvernéra Národnej banky financovať vláda zo štátneho rozpočtu. Ako doslova povedal, deficit by mal sanovať štát, a nie sporitelia.
Vláda by mala využiť situáciu, že vysoký ekonomický rast prihráva štátnemu rozpočtu viac peňazí z daní ako po iné roky. Vieme, ako to bolo povedané, je to o 130 miliárd viac v budúcom roku ako v roku 2006.
Téma dôchodkového sporenia určite nie je nová. Dovolím si pripomenúť, že dvakrát sme predložili ústavný zákon o ochrane dôchodkov a dvakrát ho vládna koalícia zmietla zo stola. Dokonca sme zorganizovali petíciu, aby sa neprijímali zmeny zhoršujúce postavenie dôchodcov, aby sa nepresadzovali zmeny v druhom pilieri v neprospech sporiteľov. Za niečo viac ako dva týždne sa k tejto petícii pripojilo 130-tisíc podpisov. Doteraz v histórii Slovenska nebola taká úspešná petícia za taký krátky čas zorganizovaná. Ani to nebol dôvod, prečo by sa tým mala vládna koalícia zaoberať. Aj túto petíciu, ako vieme, ste, dámy a páni z vládnej koalície, zmietli zo stola, teda ignorovali vôľu občanov.
Čo sa týka súčasnej situácie, vieme, že sme konfrontovaní so svetovou finančnou krízou, ktorej dôsledky sú zatiaľ neznáme. Preto ma veľmi prekvapilo vaše odmietnutie návrhu, ktorý som dával dnes v snemovni, aby vláda predstavila svoje návrhy na zmiernenie dôsledkov finančnej krízy na Slovensko. My totiž svoje návrhy sme predstavili a sme pripravení o nich diskutovať a radi by sme si vypočuli aj návrhy zo strany vlády.
Dovolím si vám pripomenúť, že náš ochranný plán rastu, ktorý podporuje rozvoj, aktivitu, stabilitu a trend nezadlžovania krajiny, má osem konkrétnych opatrení. Tým prvým je zvýšenie odpočítateľnej položky na šesťnásobok priemernej mzdy. Druhým opatrením je zníženie rovnej dane z 19 na 16 % od 1. januára 2009. Ďalším opatrením sú daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas doby dvoch rokov. Ďalším opatrením je zvýšenie materskej dovolenky na 100 % čistej mzdy pre matky počas doby jedného roka. Ďalej je to práca pre dlhodobo nezamestnaných a medzitrh práce, ktorý, ako vieme, spočíva v tom, ak si niekto nájde prácu za mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda, tak štát mu rozdiel doplatí a takáto situácia je výhodnejšia aj pre štát, aj pre dotyčného.
Zlúčenie výberu daní a odvodov určite nie je nové opatrenie. Začala tento projekt už minulá vláda. Bohužiaľ, súčasná ho len odložila na ďalšie volebné obdobie a sme presvedčení, že keď by sa k nemu vrátila, a keď by zefektívnila systém daní odvodov, tak cieľom a dôsledkom tohto projektu by bolo viac peňazí a lepší výber odvodov, ale aj zníženie nepriamych nákladov a úspory na strane aj štátu, aj platiteľov. A je to ďalší predpoklad, jeden zo základných predpokladov pre zníženie odvodov v budúcnosti.
Ďalším opatrením je zefektívnenie verejnej správy. Nemyslíme len reštrukturalizáciu orgánov verejnej správy, ale aj efektívnejšie verejné obstarávanie, napríklad už svetoznámy tender s elektronickým mýtom.
V neposlednom rade pri prerozdelení investičných stimulov na stredné a východné Slovensko máme diametrálne iný názor. Vláda navrhuje investičné stimuly na budúci rok za 50 miliónov eur rozdeliť tak, že s výnimkou jedného projektu všetky investičné stimuly idú na západné Slovensko. My sme toho názoru, že treba podporiť práve rozvoj na strednom a východnom Slovensku.
Dámy a páni, snaha vlády o ochranu ľudí nie je úprimná. Ak by to vláda myslela vážne, tak určite by si nenaplánovala minutie peňazí, ktoré od ľudí získala. Namiesto opatrení pre rast chcete len ukradnúť ľuďom úspory z ich osobných účtov a prejesť ich za jeden rok. Je to nielen účelové, ale aj nezodpovedné a bezcharakterné.
Preto mi dovoľte, aby som podľa § 73 písm. b) navrhol, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)