F. Mikloško, poslanec: Ja by som požiadal alebo poprosil pána predsedu parlamentu, aby nám povedal svoju predstavu o ďalšom rokovaní tejto schôdze.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, ušlo vám, že zvolal rokovanie poslaneckého grémia na 12.00 hodinu, kde sa chce poradiť so šéfmi poslaneckých klubov práve na túto tému. Takže hneď potom budete, pán poslanec, informovaný. Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Dve minúty prestávka, aby sme stihli zaujať stanovisko a porozmýšľať o účasti na ďalšom prerokovaní bodu programu. Pokračuje pán minister Jahnátek so svojou skupinou návrhov zákonov. Dve minúty, prosím.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, tak by som poprosil, keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Ak je potrebné niečo dodiskutovať, tak potom hádam radšej mimo poslaneckej sály, lebo sa okrádame o čas a môžeme pokračovať v rokovaní.

Áno, nepochybne 11.00 hodina je úplne príslušná aj na odovzdanie valentínskych darčekov, takže gratulujem všetkým, ktorí boli obdarovaní.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím pána ministra Jahnátka, teraz som ho tu videl. Poprosím pána ministra Jahnátka, keby sa dostavil do rokovacej sály. Ďakujem pánovi ministrovi za urýchlený príchod do sály.

Vážené kolegyne, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 483 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 483a.

Pán minister Jahnátek, máte slovo a uveďte, prosím, tento vládny návrh zákona.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je transpozícia energetickej legislatívy Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a to konkrétne Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok a investícií do infraštruktúry. Takisto aplikácia poznatkov praxe z doterajšej legislatívnoprávnej úpravy, predovšetkým vo vzťahu k bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ako aj k bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí.

Predloženým návrhom zákona ministerstvo napĺňa zámery Programového vyhlásenia vlády na roky 2006 až 2010, osobitne vo vzťahu k zabezpečeniu rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, k možnému zneužívaniu dominantného postavenia monopolných účastníkov na trhu, precizovania úlohy slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečovaní vyrovnanej elektrickej bilancie, ako i vo vzťahu k pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky.

Podľa návrhu novely ministerstvo hospodárstva pri vypracovaní opatrení zameraných na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu bude zohľadňovať najmä význam zabezpečenia kontinuity dodávok elektriny, ako aj transparentného a stabilného regulačného rámca a možnosti cezhraničnej spolupráce v súvislosti s bezpečnosťou dodávok elektriny.

V návrhu zákona sú tiež zakotvené povinnosti pre dodávateľa elektriny a plynu, pre dodávateľa poslednej inštancie, ktorý bude určený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a úprava povinností prevádzkovateľa prenosovej a distribučnej sústavy. Predložený návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 483, v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 664 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 483, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008: ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 312 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 280 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 220 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 146 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 122 z 22. januára 2008.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 37 hlasovať spoločne s odporučením schváliť. O bode 6 hlasovať s odporučením neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady je v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 296 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predseda, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec, takže mu odovzdávam slovo.

T. Glenda, poslanec: Ja som sa prihlásil.

M. Číž, podpredseda NR SR: Jaj, vy ste sa hlásili ako prvý. Pán Štefanec, poprosím, ešte využíva svoje právo spravodajca. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po prerokovaní návrhu novely zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a  diskusii s predkladateľom zákona a regulačným úradom, ako aj s účastníkmi trhu s elektrinou a plynom som dospel k názoru, že je účelné ešte doplniť predložený návrh o niektoré ďalšie pozmeňujúce ustanovenia. V tejto súvislosti som si osvojil nasledovné návrhy, ktoré som predložil v mojom pozmeňujúcom návrhu v písomnej podobe.

Uvedené návrhy predkladám jednak z dôvodu posunu účinnosti novely zákona z 1. marca 2008 na 1. apríl 2008. Ďalej ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore ich kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple. Pri tejto príležitosti chcem požiadať o vyňatie bodu 33 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, nakoľko šiesty bod môjho návrhu je s ním v kolízii. A tiež chcem požiadať o podporu môjho návrhu a neschválenie bodu 33 spoločnej správy. O všetkých bodoch, o všetkých šiestich bodoch môjho návrhu odporúčam hlasovať spoločne.

A teraz mi dovoľte, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

"V čl. 1, v bode 48 § 21 ods. 4 písm. a) v bode 72 v § 27 ods. 6 a v bode 75 v § 28 ods. 5 písm. a) sa slová "do 31. marca" nahradzujú slovami "do 30. apríla"."

Z dôvodu posunu účinnosti novely zákona na 1. apríl 2008 je potrebné posunúť aj termín predkladaného návrhu záväzných pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií o jeden mesiac.

Body 115 až 118 znejú: "V § 65 ods. 1 sa vypúšťajú slová "druhej časti" a slová "osobitného predpisu" sa nahrádzajú slovami "osobitných predpisov". V bode 116 k poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa citácia "3. a 4. časť zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike" nahrádza citáciou "zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov"."

V § 10 zákona č. 555 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vybraných z obnoviteľných zdrojov, sortimente motorových benzínov a motorovej nafty uvádzaných na trh Slovenskej republiky.

V bode 117: "V § 65 ods. 1 písm. a) sa slová "držiteľov povolení" nahrádzajú slovami "účastníkov trhu s elektrinou a plynom"."

V bode 118: "V § 65 ods. 1 písm. a) bod 6 znie: "Zabezpečenia rozvoja a prevádzkyschopnosti sústavy a siete"."

Ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol stiahnutý z programu rokovania Národnej rady.

Po tretie, za bod 118 sa vkladajú nové body 119 až 122, ktoré znejú:

"V § 65 ods. 14 sa slová "dozor podľa tohto zákona" vkladajú slová "a podľa osobitných predpisov"."

V bode 120 § 66 ods. 1 písm. b) sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie: "5. Uložených v § 21 ods. 4, v § 27 ods. 6 a § 28 ods. 5."."

V bode 121: "V § 66 ods. 1 sa písm. c) dopĺňa bodom 5, ktorý znie: "Uložených v § 5 ods. 5, v § 21, v § 22, v § 24, v § 27, v § 28, v § 40, v § 41, v § 43, v § 46 a v § 48."."

V bode 122: "V § 66 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktorý znie: "Od 50 tis. Sk do 10 mil. Sk za nesplnenie uložených opatrení podľa § 65 ods. 7 písm. b) a § 65 ods. 8 písm. b) a za porušenie povinností podľa osobitných predpisov."." Poznámka pod čiarou k odkazu 1k znie: "Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov motorových benzínov a motorovej nafty uvádzaných na trh Slovenskej republiky." Ostatné body sa primerane prečíslujú.

Ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 429, ktorý bol stiahnutý z programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

V článku 4 za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: "V § 5 ods. 1 písm. ee) znie: "Ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov štandardnej kvality dodávaných tovarov a služieb poskytovaných podľa tohto zákona, spôsob ich sledovania, vyhodnocovania a zverejňovania regulovaným subjektom, ako aj spôsob výpočtu alebo výšku kompenzačnej platby za nedodržanie jednotlivých štandardov kvality dodávaných tovarov a služieb."." Ostatné body sa primerane prečíslujú. Navrhuje sa spresnenie kompetencie URSO na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o štandardoch kvality dodávaného tovaru a služieb.

5. Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: "V § 5 sa vypúšťa ods. 5." Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ide o technickú úpravu z dôvodu nadbytočnosti ustanovenia vzhľadom na nové znenie § 5 ods. 1 písm. ee).

V bode 6 bod 10 znie: "V § 12 ods. 10 znie: "Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva úrad, ustanoví:

a) priame určenie maximálnej ceny alebo minimálnej ceny alebo pevnej ceny alebo porovnateľnej ceny, alebo určí spôsob výpočtu maximálnej ceny alebo pevnej ceny alebo porovnanej ceny. Jednotlivé určenia ceny a spôsoby výpočtu ceny možno vzájomne spájať, alebo kombinovať;

b) postup a podmienky uplatňovania cien;

c) rozsah štruktúr a výšku oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady;

d) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a služieb;

e) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou;

f) spôsob určenia výšky primeraného zisku, v tomto predpise môže v záujme predchádzania stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu mieru primeraného zisku;

g) podrobnosti o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny;

h) spôsob, postupy a podmienky pre predmet regulácie podľa § 3."."

Ide o technickú úpravu z dôvodu spresnenia splnomocňujúceho ustanovenia vypustením slova "podrobnosti".

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Teraz vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Štefanec. Ale pre korektnosť sa pýtam, pán Štefanec, je o 2 minúty 12.00 hodín. Stihnete? Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, chcel by som vystúpiť k tomuto zákonu a predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve rozvoja menších elektrární. Mám za to, že minulá vláda privatizáciou zlepšila efektívnosť v energetike a zabezpečila strategických partnerov pre rozvoj. Sú tu predpoklady pre zavedenie konkurenčných prvkov a práve preto by sme mali podporovať nielen obnoviteľné zdroje, ale práve aj malé elektrárne.

Bohužiaľ, tu sa v článku 1 v bode 36 zavádza obmedzenie pre každú elektráreň do 1 MW, podľa ktorej sa má vyžadovať osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Jednak táto formulácia je pomerne nejasná, jednak to posudzovanie môže byť subjektívne, ale napríklad, keby aj to bolo exaktné, tak pre porovnanie v Českej republike je takýto limit na 30 MW.

Chcem teda predložiť nasledovný návrh. Znie:

"V článku 1 v bode 36 sa v § 11 ods. 1 písm. a) píše, slová "do 1 MW" sa nahrádzajú slovami "do 50 MW".."

Odôvodnenie. Podľa platného zákona sa osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky pre obnoviteľné zdroje nevyžaduje. Podľa navrhovanej novely by sa takáto autorizácia vyžadovala od 1 MW inštalovaného výkonu, čo je podľa môjho názoru neúmerne prísna a nepotrebná regulácia.

Dámy a páni, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, ale napriek tomu ešte sa opýtam, teda v rámci rozpravy sa opýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia poslanci: Kahanec, Lebocký. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať budeme v zmysle schváleného programu týmto bodom pravdepodobne po hodine otázok. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

 

Jedenásty deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. februára 2008 o 14.00 hodine

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

hodine otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 39 otázok predsedovi vlády a 35 otázok členom vlády.

Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého prosím, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj - zahraničná pracovná cesta v Bruseli, zastúpim ja. Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák - pracovná cesta Brezno, zastupuje minister obrany Jaroslav Baška. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš - zahraničná pracovná cesta Spojené štáty, zastupuje minister obrany Jaroslav Baška. Minister financií Ján Počiatek - neodkladné pracovné rokovanie, zastupuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Minister životného prostredia Jaroslav Izák - pracovná cesta, zastupuje minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová je takisto na pracovnej ceste a podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin má zdravotné dôvody, je práceneschopný. Pre týchto dvoch ministrov neboli vyžrebované žiadne otázky.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Zoltána Horvátha a otázka znie: "Pán premiér, v čase, keď ste boli v opozícii, ste neustále vtedajšej vláde vytýkali veľké regionálne rozdiely a chudobu. Aké konkrétne opatrenia vláda, ktorej ste predsedom, prijala, aby sa tieto rozdiely znížili?"

Prosím vás, pán podpredseda vlády, odpovedajte na otázku. Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, súčasná vláda sa od začiatku svojho pôsobenia stotožnila s európskou regionálnou politikou, ktorá je založená na princípe solidarity a podporuje vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj regiónov i odstraňovania regionálnych disparít. Zdôrazňuje to aj prvé moje vyhlásenie, kde sa uvádza, že hlavnou úlohou regionálnej politiky našej vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky. Sme si vedomí toho, že v rámci Slovenska existujú značné regionálne rozdiely. Napríklad ukazovateľ hrubého domáceho produktu na obyvateľa v Bratislavskom kraji hodnotou 120 % presahuje priemernú úroveň Európskej únie, teda Európskej únie 25, pričom ostatné regióny nedosahujú ani polovicu priemeru.

Pýtate sa na opatrenia, ktoré vláda prijala na znižovanie týchto rozdielov. Na ilustráciu môžem povedať, že na rokovaní vlády od júla 2006 do konca roku 2006 bolo prerokovaných 44 materiálov, týkajúcich sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu nielen na programové obdobie, ktoré postupne končí v roku 2008, to je 2004 - 2006, ale aj na nové programovacie obdobie 2007 - 2013. Od januára 2007 do dnešných dní bolo prerokovaných 55 materiálov, teda jednak týchto programovacích období, ktoré sa týkajú týchto oblastí. Tieto počty hovoria nielen o aktivite súčasnej vlády, ale aj o zložitosti a komplexnosti danej problematiky.

Súčasné obdobie počas rokov 2006 - 2008 je špecifické kvôli prieniku dvoch programovacích období. Na jednej strane sa dočerpávajú finančné prostriedky z programovacieho obdobia 2004 - 2006 a zároveň dochádza k nábehu na plné rozpočtové obdobie 2007 - 2013.

Môžem konštatovať, že rok 2007 bol úspešný. V priebehu roku 2007 sa vyčerpal záväzok roku 2005 na 98,17 %. Súčasná vláda vyvinula maximálne úsilie, aby sa čerpanie zlepšovalo. V roku 2008 je potrebné dočerpať záväzok roku 2006. Tu platí pravidlo M + 2, čo znamená, že alokované prostriedky na rok 2006 sa musia vyčerpať do konca roku 2008. Výška schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok konkrétne k 11. februáru tohto roku dosiahla za celé obdobie 61,4 mld. Sk, čo je vyše 98 % pri celkovom počte vyše 6 tisíc projektov. Tu treba uviesť, že väčšina týchto projektov je realizovaná v ekonomicky zaostávajúcejších regiónoch mimo Bratislavského kraja.

K novému programovému obdobiu 2007 - 2013 štrukturálnych fondov treba uviesť, že svojím rozsahom na rozvoj regiónov Slovenska bude mať bezprecedentný dopad. V súčasnosti sa nám dostáva ako členskému štátu Európskej únie jedinečná možnosť efektívne využiť jeden z významných nástrojov na znižovanie regionálnych disparít. Budeme prvýkrát riadiť a implementovať prostriedky štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu počas celej dĺžky jeho trvania, ktoré sú približne v sedemnásobne vyššom objeme v porovnaní so skráteným programovacím obdobím 2004 - 2006, čo, samozrejme, prikladá na vážnosti týchto úloh a na kapacitách, ktoré musia tieto úlohy zvládnuť.

V auguste 2007 Európska komisia schválila Národný strategický a referenčný rámec na obdobie rokov 2007 - 2013. Jeho strategickým cieľom je výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a tiež zamestnanosť. Na Národný strategický a referenčný rámec nadväzuje séria jednotlivých operačných programov, cez ktoré bude priamo zabezpečovaná implementácia projektov v regiónoch a obciach Slovenska. Spolu, nebudem to už ani opakovať, ale treba to pripomenúť, je 11 operačných programov, ktorých hodnota pomoci je vyše 11 mld. eur. Môžem s potešením konštatovať, že už v decembri 2007 bolo v Európskej komisii schválených všetkých 11 operačných programov. Tu treba jednoznačne uviesť, že rozhodujúca časť finančných príspevkov, ktoré k nám prichádzajú z Európskeho spoločenstva, z Európskej komisie, z Európskej únie, je 10,9 mld. eur. Z týchto programov bude predovšetkým realizovaná v rámci cieľa konvergencia, kde patria všetky kraje Slovenskej republiky okrem Bratislavského.

Každý z uvedených operačných programov má svoj regionálny priemet a bude na jednotlivých operačných programoch a ich riadiacich orgánoch, aby zabezpečili efektívne čerpanie týchto fondov s konečným cieľom podporiť sociálny a ekonomický rozvoj územia Slovenska a tiež aj jeho regiónov. Riadiace orgány sa poučili z programovacieho obdobia rokov 2004 - 2006 a kladú veľký dôraz na to, aby finančné prostriedky na podporu rozvoja regiónov mali synergický efekt, aby boli, jedným slovom, je to cudzie slovo, ale boli by komplementárne. Ak si predstavíme, že niekoľko tisíc projektov v rôznych oblastiach, doprava, trh práce, životné prostredie, regionálna infraštruktúra a informatizácia, priemysel, cestovný ruch, vzdelávanie, výskum a vývoj a podobne sa bude realizovať v období rokov 2008 až 2013 v rámci regiónov Cieľ a konvergencia, bude to mať nepochybne pozitívny dopad jednak na sociálno-ekonomický rozvoj obcí a regiónov, znižovanie regionálnych disparít, ale tiež, samozrejme, na riešenie problémov zaostávajúcich regiónov. Je to solidárne podaná ruka zo strany Európskej únie a našou povinnosťou je túto solidárne podanú ruku pri odstraňovaní týchto disparít maximálne tieto prostriedky zužitkovať.

V novom programovacom období rokov 2007 - 2013 sa snažíme vyhnúť nedostatkom, ktoré boli v prvom programovacom období. V rámci nastavenia procesov pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a prirodzene aj Kohézneho fondu, sa usilujeme o zjednotenie, zjednodušenie a zefektívnenie. Tento princíp sa uplatňuje na všetkých úrovniach riadenia pomoci, najmä vo vzťahu k prijímateľom z regiónov. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu fondov už spustili v decembri 2007 a v prvých dvoch mesiacoch tohto roku prvé výzvy na predkladanie nenávratných finančných príspevkov. Ide o Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Regionálny operačný program a Operačný program Životné prostredie. V najbližšom období očakávame spustenie ďalších výziev v ostatných programoch.

S podporou regionálneho rozvoja a s vyrovnávaním regionálnych disparít úzko súvisí aj podpora rozvoja vidieka. Znižovaniu regionálnych disproporcií bude okrem štrukturálnych fondov prispievať aj Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programovacie obdobie 2007 - 2013 s objemom finančných prostriedkov vyše 2,5 mld. eur. Cieľom tejto podpory je udržateľný rozvoj vidieckych oblastí s dôrazom na rozvoj ekonomických aktivít vhodných pre vidiek, na ochranu životného prostredia a kultúrneho fondu a zvýšenia kvality života vidieckeho obyvateľstva. Tento týždeň boli vyhlásené prvé výzvy na predkladanie projektov aj v tomto, osobitne sledovanom programe.

Ďalšou oblasťou, ktorá napomáha rozvoju zaostávajúcich regiónov, je aj prijatie zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý legislatívne upravuje nové pravidlá v oblasti poskytovania štátnej pomoci a ktorý na rozdiel od predchádzajúceho zákona okrem iného podporuje aj v oblasti technologických centier, centier strategických služieb a oblasti poskytovania služieb v cestovnom ruchu. Podmienky a limity pri poskytovaní jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane podľa odvetia a podľa regiónu pri zachovaní vyššej miery pomoci projektom v menej rozvinutých regiónoch.

Medzi ďalšie aktivity, ktoré podporujú znižovanie regionálnych rozdielov, patrí rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej dopad na regionálny rozvoj. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry je našou základnou prioritou v súlade s programovým vyhlásením vlády výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry zaradenej na Trans- European Transport Networks siete a podpora budovania nadradenej infraštruktúry Slovenskej republiky medzinárodného významu s cieľom odstraňovania regionálnych disparít v menej rozvinutých regiónoch našej vlasti. Napĺňanie týchto cieľov bude realizované viaczdrojovým financovaním spolufinancovaním z fondov Európskej únie, to je Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, zdrojmi zo štátneho rozpočtu, teda verejnými zdrojmi, zdrojmi zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry a zdrojmi verejno-súkromného partnerstva.

Vláda venuje pozornosť aj dopadom regionálnej nevyváženosti na konkrétneho občana. Predovšetkým ide o problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti a v niektorých prípadoch aj vami spomínanej chudoby. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, obsahuje okrem aktualizovaných existujúcich aktívnych opatrení na trhu práce aj nové príspevkové schémy na podporu zníženia regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a na podporu riešenia dlhodobej nezamestnanosti a to najmä:

1. Nové aktívne opatrenia na trhu práce na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na zníženie regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

2. Systémového riešenia dlhodobej nezamestnanosti v ekonomicky znevýhodnených regiónoch.

Do riešenia uvedených problémov na regionálnych a lokálnych trhoch práce chceme aktívnejšie zapojiť vyššie územné celky, obce a sociálnych partnerov na týchto úrovniach v rámci výborov pre otázky zamestnanosti. Vláda sa snaží svojou účasťou priamo v regiónoch cez výjazdové zasadnutia v menej rozvinutých regiónoch na mieste umožniť členom vlády lepšie poznať problémy regiónov a prijať aj adekvátne opatrenia. Doteraz sme zasadali v niekoľkých zaostávajúcich regiónoch, kde sme prijali rad cielených uznesení a konkrétnych opatrení, posledné je zo včerajška v regióne okresu Brezno.

Program tejto vlády je orientovaný predovšetkým na vytáranie podmienok pre dôstojný život každého občana bez ohľadu, kde v tejto nádhernej našej krajine nášho štátu, našej vlasti žije. Preto odstraňovanie regionálnych rozdielov neznamená vytvoriť Bratislavu na celkom Slovensku. Naopak, využiť hodnoty jednotlivých regiónov ako autonómny zdroj ich neopakovateľného ekonomického a sociálneho rozvoja. Som presvedčený, že sa nám to podarí.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Horváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Z. Horváth, poslanec: Áno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Áno. Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda vlády, sme takmer v polovici volebného obdobia a ja som sa pýtal, čo ste urobili, nie čo urobíte. A mne naozaj vychádza, že akurát tak vaša vláda chodí na výjazdové zasadnutia po regiónoch, kde po vás akurát tak stopy po bavorákoch zostanú v tých chudobnejších regiónoch. Taktiež si myslím, že financie rozdeľujete do Bratislavy a do bohatších regiónov, a nie do tých chudobnejších.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Myslím si, že tie kroky, ktoré robíme a priebežne ich aj zabezpečujeme, sú kroky predovšetkým pre občana v tých ohrozených regiónoch, napríklad aj v tom, že Regionálny operačný program sme sa rozhodli na zasadnutí na východnom Slovensku, aby 37 % prostriedkov išlo pre dva kraje z východného Slovenska, ktoré sú v tejto oblasti najhoršie a potrebujú postupný rozvoj, aby sa postupne dopracovali do tých lepších čísel, po ktorých všetci túžime, nehľadiac, či žijeme v Bratislave alebo žijeme v Čiernej nad Tisou. To je po prvé.

Po druhé naše rokovania, ktoré sa konajú v jednotlivých regiónoch, tam sú prijímané konkrétne opatrenia aj vo vzťahu ku konkrétnym regiónom a tie sú aj sledované a vyhodnocované a to sú konkrétne kroky, ktoré pomáhajú krok po kroku meniť túto krajinu, samozrejme, tento štát. My chceme prirodzene ešte výraznejšie ovplyvniť celý tento rozvoj. Nepovažujeme a vieme veľmi dobre, že Bratislava... (Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale uplynul 15-minútový limit, ktorý je určený pre odpovede predsedu vlády.

Takže ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Dušana Jarjabka a je to otázka ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Pán minister, konzultuje rezort kultúry s Bratislavskou samosprávou pripravovaný projekt výstavby aleje sôch významných osobností našich dejín na dunajskom nábreží?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pán poslanec, za zaujímavú otázku. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je informované o zámeroch mesta vybudovať aleju významných osobností našich dejín pozdĺž nového mestského bulváru Pribinova ulica. Do pozornosti vám dávam alebo pripomínam, že podľa zákona sú to mestá a obce, ktoré zodpovedajú za údržbu, ako aj technický stav sôch pamätníkov umiestnených na ich území, rovnako je výlučne v rukách mesta a to z hľadiska územnoplánovacieho aj z hľadiska stavebného, aké nové stavby budú stáť na mestských pozemkoch vrátane nových výtvarných diel, čiže aj sôch.

Podľa informácií, ktoré má ministerstvo kultúry, projekt výstavby aleje sôch významných osobností našich dejín má byť zahájený umiestnením súsošia generála Milana Rastislava Štefánika na mieste spojnice ulíc Dostojevského rád a Pribinova. Ide o jeden z variantov umiestnenia sochy, ktoré sú výsledkom verejnej diskusie o jej umiestnení, ktorú podnietilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nie je účastníkom stavebného konania v tejto veci. Podporilo však doteraz cez svoj grantový systém dokončenie tohto diela sumou 2,6 milióna korún, samozrejme, v priebehu viacerých rokov.

Faktom je, že myšlienka umiestnenia sochy Milana Rastislava Štefánika na spomínanom mieste paradoxne naráža na odpor samotnej Nadácie Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa odvoláva na uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva z roku 2003, ktoré odporúča jej umiestnenie v zóne Pribinova na nábreží Dunaja pred novostavbou Slovenského národného divadla. Na úrovni pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pána Dušana Čaploviča prebehli v roku 2007 rokovania zainteresovaných strán, kde sa riešilo najmä dofinancovanie sochy. Na týchto rokovaniach zástupcovia ministerstva kultúry prezentovali názory odborníkov z grantových komisií, ktoré pri poskytnutí dotácie, o ktorej som hovoril, formulovali požiadavku prehodnotenia umiestnenia sochy. Tieto výstupy sa stali podnetom na začatie úvah o zmene zámeru pôvodného umiestnenia a následne o vytvorení aleje osobností.

Oficiálny podnet zo strany Magistrátu hlavného mesta Bratislavy však ministerstvo kultúry k tejto otázke doteraz nedostalo. Samotná socha Milana Rastislava Štefánika, ako i ostatné sochy po ich dokončení prejdú do majetku mesta bez ohľadu na ich umiestnenie a finančné vstupy zainteresovaných strán a to na základe zákona o obecnom zriadení.

Vážený pán poslanec, hoci ideové naplnenie aleje významných osobností našich dejín nespadá do právomoci ministerstva kultúry, ministerstvo v prípade realizácie projektu privíta iniciatívu bratislavskej samosprávy a je pripravené v spolupráci so zástupcami odbornej a umeleckej verejnosti poskytnúť konzultácie, najmä pokiaľ ide o vhodný výber osobností viažucich sa k našim dejinám.

Pani podpredsedníčka, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa len poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Moja doplňujúca otázka by sa bola týkala práve sochy Milana Rastislava Štefánika, ale pán minister ma predbehol, takže veľmi pekne ďakujem ešte raz.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas a položil ju ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Mariánovi Januškovi. Otázka znie: "Pán minister, prečo ste v mene vlády Slovenskej republiky stiahli z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja?"

Nech sa páči, pán minister. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Farkas tu nie je? Aha, pardon, pán minister, ospravedlňujem sa.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Viliam Jasaň, ten tu je? Ďakujem. Otázku položil pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, veľmi často počúvam, že sa nevenujete PZ a že v polícii údajne chýba disciplína. Môžete, prosím vás, k týmto podľa mňa pseudonázorom povedať váš názor?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, čiže pána ministra Kaliňáka zastúpi pán minister obrany. Nech sa páči, pán minister.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

Pán poslanec, pán minister vnútra sa ospravedlnil, nie je tu, tak si budete musieť vystačiť so mnou a s odpoveďou, ktorú mi pripravili. Áno, pán poslanec, podľa ministra vnútra máte pravdu. Sú to pseudonázory, ktoré nemajú reálny základ a sú skôr výsledkom politickej frustrácie ich autorov. Minister vnútra absolútne rešpektuje opozičnú prácu so všetkým, čo k nej patrí, ale nemôže sa stotožniť s tým, ak sa na útoky proti jeho osobe zneužíva Policajný zbor a čo je ešte horšie, sprevádzané sú do neba volajúcim pokrytectvom a farizejstvom. Áno, počas 20-mesačného pôsobenia ministra vnútra vo funkcii sa objavili tri, štyri omyly polície, ktoré rezonovali vo verejnosti. Policajný zbor má však 21 tisíc príslušníkov a tak ako v každej inej firme či v rodine sa vždy nájdu aj čierne ovce. Dôležité je, že vo všetkých týchto prípadoch sa s nimi ministerstvo vnútra i Policajný zbor razantne vysporiadali a ak to bolo potrebné, aj prijali systémové opatrenia.

Predchodcovia ministra vnútra sa však zakaždým snažili z toho vytĺcť politický kapitál. Narobili neskutočný hluk a vietor, a keď ich už médiá nepočúvali, tak zvolali mimoriadny parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Jednoducho, za každú cenu chceli navodiť atmosféru, akoby tieto veci boli niečím novým, čo sa tu v minulosti nedialo. Ale to majú potom veľmi krátku pamäť.

Naposledy asi najviac zaujal prípad Romana Červenku, ktorý policajtom utiekol cez záchodové okno. Oponenti ministra vnútra z toho okamžite a bez kúska hanby urobili precedens. Ale verte, Roman Červenka nebol jediným zadržaným, ktorý za posledné roky utiekol policajtom, ba dokonca ani jediným zadržaným, ktorý utiekol cez záchodové okno. Tých prípadov je hneď niekoľko. Ale spomeniem tie v súčasnosti populárne, toaletné. V roku 2002 utiekol Pavol E. cez záchodové okno na polícii v Martine, alebo v roku 2006 Jaroslav G. si odskočil a už sa nevrátil. Tí, ktorí sa teraz škodoradostne smejú a kričia - a ešte ďalší -, počas ich pôsobenia sa stali omnoho závažnejšie prešľapy policajtov, po ktorých dokonca prišli ľudia o život. Spomeňme si na prípad Karola Sendreja, ktorého v roku 2001 zbili na smrť na policajnej stanici v Jeľšave či na tušickú tragédiu v roku 2002, keď po zaváhaní policajnej hliadky prišli zbytočne o život matka a dve deti.

Alebo z iného súdka a to doslova. Už sme zabudli na opileckú policajnú šnúru s autonehodami na začiatku roka 2001? Ak teda hovoríme o disciplíne v Policajnom zbore, aká bola vtedy? A ešte raz otázka. Kto bol vtedy ministrom vnútra? Zvolávali sa v tom čase mimoriadne výbory, či dokonca odstúpil niekto? A ešte jeden dôležitý moment v nie tak dávnych dejinách polície. V roku 2005 vyšli policajti na námestia, lebo boli ohrozené ich sociálne istoty. Vzhľadom na dlhodobý podstav v polícii išlo skutočne o dramatickú situáciu, ktorá mohla mať vážne následky. Dnes máme policajtov tam, kde ich celá spoločnosť chce mať, teda v službe, a nie na námestiach. Garantujeme im sociálne istoty a aktuálne schváleným zákonom o odmeňovaní chceme aj lepšie oceniť túto náročnú prácu.

Vrátim sa teda na začiatok. Jednoducho, chyby sa stávali a stávajú všade, nielen v polícii a úlohou ministrov vnútra je ich riešiť a prijímať také opatrenia, aby sa im v budúcnosti predchádzalo. Najviac ministra vnútra mrzí, že kvôli zopár jedincom sa potom otriasa dobré meno polície, ktorá dennodenne zasahuje úspešne v desiatkach, či v stovkách prípadov, aby chránila zdravie občanov a bezpečnosť ich majetku. A v tomto kontexte minister vnútra odsudzuje aj nezodpovedné správanie sa niektorých politikov.

Minister vnútra pevne verí, že drvivá väčšina verejnosti vidí súčasný Policajný zbor inak. Vidí policajtov plaziacich sa v Petržalke po tenkom ľade, aby zachránili topiaceho sa človeka. Vidí zvolenských policajtov, ktorí s nasadením vlastného života zachraňujú ľudí z horiaceho domu. Vidí policajtov, ktorí zadržia nebezpečný urán, či podieľajú sa na zadržaní kokaínu za takmer 2 miliardy korún a v neposlednom rade vidí profesionálne zvládnutú obrovskú úlohu zvanú Schengen.

Len od začiatku nového roka minister vnútra už povýšil a odmenil niekoľko policajtov, naposledy včera bolo ich 7 v Banskej Bystrici. Bude robiť všetko pre to, aby takýto obraz nepokrivilo ani zopár čiernych oviec a už vôbec nie politikov, ktorí by si chceli na jeho úkor prihriať svoju stranícku polievočku.

Ďakujem.