Štvrtý deň rokovania
19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. februára 2008 o 9.00 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, dámy a páni. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti požiadali páni poslanci Haľko a Kondrót.
Dovoľte, aby som privítal na dnešnom rokovaní nášho člena Európskej komisie pána Jána Figeľa, ktorého som osobne pozval na dnešné rokovanie (potlesk), aby nám predstavil legislatívny a pracovný program Európskej komisie. Som veľmi rád, že si našiel čas a veľmi krátko aj sme chvíľočku hovorili ešte predtým, ako sme vošli do sály, o tom, ako ďalej aj v súvislosti so zámermi Lisabonskej zmluvy prehlbovať kontakt a spoluprácu medzi národným parlamentom a medzi Komisiou.
Dámy a páni, ešte dovoľte, aby som dnes pripomenul a uctil významné výročie, ktoré si pripomíname, je to 130. výročie od narodenia Milana Hodžu, významného slovenského politika medzivojnovej Československej republiky. Bol v rokoch 1935 - 1938 predsedom vlády Československej republiky a treba pripomenúť, že to bol prvý Slovák, ktorý zastával taký významný post. Po Mníchovskej dohode emigroval do Francúzska, kde v novembri 1939 založil Slovenskú národnú radu ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja a stal sa jej predsedom. Jeho celoživotným krédom bola myšlienka zjednotenia európskeho priestoru a Hodžove myšlienky a politické úsilie bezpochyby významne ovplyvnili a predznamenali proces našej slovenskej aj dnešnej európskej integrácie. A práve dnes 1. februára by sa pán Milan Hodža, rodák zo Sučian, dožil 130 rokov.
Bol by som rád, keby sme si spoločne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky uctili tohto veľkého Slováka, Európana a vlastenca, bývalého predsedu československej vlády a bývalého predsedu Slovenskej národnej rady v Paríži. Takže dúfam, že mi odpustíte toto drobné expozé na úvod, pretože to považujem naozaj za veľmi významné výročie.
A teraz, dámy a páni, ešte predtým, ako dám slovo pánovi eurokomisárovi, keďže sme včera vykonali tajné voľby, poprosím overovateľku pani poslankyňu Nachtmannovú - je tu, áno, je tu -, aby nás informovala o výsledkoch tajného hlasovania. Najprv o návrhu na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu, potom na Radu Slovenskej televízie a potom na členov Rozhlasovej rady.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
[Výsledky tajného hlasovania: Návrh na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu (tlač 508).]
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán komisár, dovoľte, aby som vás oboznámila s výsledkami volieb, tajných volieb.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu 12 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných.
Zo 110 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Jána Fľaka hlasovalo za 85 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Poštového regulačného úradu zvolený Ján Fľak.
Overovatelia poverujú svojho člena Oľgu Nachtmannovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ja len ešte chcem informovať ctených kolegov, že po zvolení pána Fľaka do funkcie predsedu ešte musíme určiť alebo stanoviť jeho platové náležitosti a učiníme tak v utorok budúci týždeň pri hlasovaní, keď budeme hlasovať. Ďakujem.
Teraz vás poprosím o uvedenie výsledkov alebo informáciu o výsledkoch na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
[Výsledky tajného hlasovania: Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie (tlač 521).]
O. Nachtmannová, poslankyňa: Najskôr začnem o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu jedného člena Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie od 31. marca 2008 do 31. marca 2008.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu jedného člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie 16 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 114 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 32 neplatných a 82 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za, budem čítať prvé čísla za "hlasovalo za", druhé "hlasovalo proti" a tretie "zdržalo sa hlasovania":
- Stanislava Benická: 1, 31, 50,
- Pavol Dinka: 1, 32, 49,
- Marián Gábor: 0, 30, 52,
- Richard Herrgott: 1, 32, 49,
- Juraj Kiesel: 0, 32, 50,
- Peter Kubica: 0, 32, 50,
- František Kutlík: 0, 33, 49,
- Lukáš Machala: 0, 32, 50,
- Ľuboš Midriak: 0, 30, 52,
- Anna Miklovičová: 2, 30, 50,
- Danica Rísová: 0, 31, 51,
- Gabriela Rothmayerová: 60, 6, 16,
- Marian Tkáč: 0, 31, 51.
Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady Slovenskej televízie nikto zvolený.
Nakoľko nebol člen Rady Slovenskej televízie zvolený, vykoná sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov. Sú to Gabriela Rothmayerová a Anna Miklovičová.
A ďalej by som pokračovala tajným hlasovaním na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie 17 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 113 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 94 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za jednotlivých členov, a opäť budem čítať počty v poradí "hlasovalo za", "hlasovalo proti" a "zdržalo sa hlasovania":
- Stanislava Benická: 1, 41, 52,
- Pavol Dinka: 3, 43, 48,
- Marán Gábor: 68, 10, 16,
- Ján Greššo: 12, 40, 42,
- Richard Herrgott: 67, 13, 14,
- Lucia Jurgová: 22, 33, 39,
- Juraj Kiesel: 1, 42, 51,
- Miroslav Kollár: 18, 37, 39,
- Peter Kubica: 2, 42, 50,
- František Kutlík: 0, 43, 51,
- Lukáš Machala: 67, 13, 14,
- Ľuboš Midriak: 2, 43, 49,
- Anna Miklovičová: 68, 12, 14,
- Danica Rísová: 0, 43, 51,
- Gabriela Rothmayerová: 4, 41, 49,
- Marian Tkáč: 68, 12, 14.
Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenskej televízie zvolení Marián Gábor, Anna Miklovičová, Marian Tkáč, Richard Herrgott, Lukáš Machala.
[Výsledky tajného hlasovania: Návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady (tlač 522).]
A posledné tajné hlasovanie bolo o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 110 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za, opäť budem čítať v poradí "hlasovalo za", "hlasovalo proti", "zdržalo sa hlasovania":
- Alica Bieliková: 28, 43, 39,
- Marta Danielová: 3, 54, 53,
- Michal Dzurjanin: 78, 22, 10,
- Eva Jaššová: 69, 23, 18,
- Peter Jezný: 69, 23, 18,
- Milan Materák: 5, 56, 49,
- Jana Miklovičová: 2, 55, 53,
- Ondrej Patarák: 88, 9, 13,
- Ľubica Šajdová: 0, 55, 55,
- Peter Štrelinger: 1, 54, 55,
- Vladimír Valovič: 72, 19, 19,
- Andrej Zmeček: 1, 53, 56.
Na voľbu člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rozhlasovej rady zvolení Ondrej Patarák, Michal Dzurjanin, Vladimír Valovič, Eva Jaššová, Peter Jezný.
Ďalej vás budem informovať o výsledku žrebovania začiatku funkčného obdobia zvolených členov Rozhlasovej rady. Na základe výsledku žrebovania overovatelia konštatujú, že na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 1. marca 2008, boli zvolení členovia Vladimír Valovič, Eva Jaššová, Ondrej Patarák. Na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 4. marca 2008, bol zvolený člen Michal Dzurjanin. Na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 29. apríla 2008, bol zvolený člen Peter Jezný.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dovoľte ešte raz skonštatovať, že sme zvolili predsedu Poštového regulačného úradu, že sme nezvolili člena televíznej rady, ktorého mandát mal vypršať 31. marca.
V tejto súvislosti vás chcem informovať, že opakovanú voľbu, tak ako uviedla pani poslankyňa, uskutočníme budúci týždeň v utorok o 17.00 hod. pri riadnom hlasovaní.
A konštatujem, že sme zvolili piatich členov Rady Slovenskej televízie na šesťročné funkčné obdobie a takisto sme zvolili piatich členov Rozhlasovej rady na šesťročné funkčné obdobie, tak ako uviedla pani overovateľka.
Ďakujem pekne.
A teraz už pristúpime k prerokovaniu
Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008.
Je to materiál vlády ako tlač 519. Má dve časti. Jedna je Legislatívny a pracovný program Európskej komisie a druhá je Správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu pre Slovenskú republiku.
Poprosím teraz pána Jána Figeľa, člena Európskej komisie, aby nás informoval.
J. Figeľ, člen Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán vicepremiér, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, milí hostia, naozaj ďakujem za pozvanie na túto vašu schôdzu a za možnosť vystúpiť pred zákonodarným zborom Slovenskej republiky ako reprezentant jedného z vrcholových orgánov Európskej únie - Európskej komisie. Myslím, že sa to už stáva pomaly tradíciou aj vzhľadom na osobnú skúsenosť, ale aj na skúsenosť z viacerých parlamentov, že na úvod roka Komisia predstaví svoj Legislatívny a pracovný program na nasledujúce obdobie. Osobne vnímam tento krok alebo túto rodiacu sa tradíciu ako živú, organickú, každodennú prepojenosť Slovenska so spoločnou Európou.
Mojou úlohou dnes je stručne priblížiť práve spomínaný Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na tento rok. Je to naozaj dôležitý programovací, koordinačný dokument, ktorý načrtáva cestu pre najbližšie obdobie. Rád by som zdôraznil, že legislatívny program je už sám osebe výsledkom širokej spolupráce európskych inštitúcií a členských krajín. Osobitná pozornosť sa pri tomto programe venovala aj komunikácii s krajinami, ktoré budú Únii predsedať v tomto čase, a to je Slovinsko a po ňom Francúzsko. Napriek problémom, ktoré Európska únia v posledných rokoch prekonávala po dosiahnutí zhody o Lisabonskej zmluve, môžem konštatovať, že situácia je naozaj pokojnejšia a jednotlivé inštitúcie dosiahli vysokú mieru zhody na tomto strategickom dokumente. A to vlastne umožňuje, že Únia sa môže sústrediť na priority práce i na riešenie problémov občanov.
Plán na tento rok 2008 vychádza zo samotných strategických cieľov Barrosovej komisie. A my sme si ich dávali už na začiatku mandátu. Ide o, zjednodušene povedané, prosperitu, solidaritu, bezpečnosť, slobodu a silnejšiu Európu vo svete. Záber tohto legislatívneho programu na rok 2008 je aj preto relatívne široký. Zaoberáme sa v ňom náročnými témami od energie alebo energetiky k migrácii, od zamestnanosti až po náš príspevok k riešeniu problémov Afriky.
Európska únia chce pozerať tvárou v tvár všetkým vážnym aktuálnym problémom európskej i svetovej reality a riešiť ich, resp. aspoň pozitívne prispievať k riešeniu týchto problémov. Po prvýkrát v dejinách za vyše 50 rokov rozpočet Európskej únie na tento rok 2008 napríklad ako prvú položku z hľadiska rozsahu alebo objemu má politiku kohézie a konkurencieschopnosti, nie poľnohospodárske výdavky. Je to teda naozaj nový prístup, ktorý sa prenáša aj do realít roku 2008.
Spomínaný pomerne široký konsenzus ohľadom programu na tento rok bol dosiahnutý hlavne vďaka trom faktorom:
Po prvé preto, že sa mnohým problémom, ktorým v dnešnej dobe čelíme, nedá jednoducho vyhnúť, napr. klimatické zmeny, problémy vyplývajúce z rastúcej migrácie, legálnej i ilegálnej, hrozba chudoby vo svete - to sú globálne výzvy, globálne problémy, ktoré sa však dotýkajú každého z nás.
Po druhé jasne ukazujeme, že Európska únia je základňou pre riešenie týchto otázok. Možnosti jednotlivých štátov sú totiž obmedzené a je stále zrejmejšie, bez európskeho rozmeru mnohé otázky jednoducho nedokážeme riešiť.
A nakoniec po tretie by som rád vyzdvihol snahu všetkých inštitúcií Únie. Dialóg a spolupráca prinášajú svoje plody. Stratili sme menej síl vzájomnými spormi a viac sme sa zamerali na službu občanom. Myslím, že geniálna myšlienka otcov zakladateľov, ktorí založili tento jedinečný súbor inštitúcií, aj po 50 rokoch, po polstoročí, ukazuje svoju životaschopnosť.
Pracovný program na rok 2008 stanovuje naše hlavné iniciatívy a predstavuje dohodu, ktorá zaistí jasnú pridanú hodnotu pre európskych občanov. Snažíme sa klásť dôraz aj na obsah, aj na postupy. Naše iniciatívy zameriame na päť oblastí, ktoré majú veľký význam pre každého občana:
- hospodársky rast a zamestnanosť,
- trvale udržateľný rozvoj Európy,
- migrácia,
- centrálne postavenie občana a nakoniec
- zvýraznenie postavenia Európy ako dôležitého svetového partnera.
Podobne ako v minulom roku 2007, aj pracovný program na tento rok sa sústredí na obmedzený počet nových politických iniciatív. Toto nám umožní koncentrovať naše snahy a zdroje tam, kde sú skutočné priority. Ide o 26 strategických iniciatív zoskupených do 12 oblastí a 61 prioritných iniciatív sústredených do 49 balíkov. Tým, že predstavujeme svoje iniciatívy v tzv. balíkoch alebo v oblastiach, chceme zlepšiť vnútorné riadenie, dosiahnuť obsahovo pestrejšie politické návrhy s vyššou kvalitou, zlepšiť dopad na jednotlivé oblasti a v neposlednom rade aj zlepšiť komunikáciu s občanmi a štátmi.
Rád by som zdôraznil, že pri strategických iniciatívach je Komisia pevne rozhodnutá dosiahnuť 100-percentnú účinnosť, to znamená, aby všetkých 12 balíkov bolo prijatých na úrovni Komisie do konca roka.
Dovoľte mi spomenúť aspoň niekoľko dôležitých alebo najdôležitejších oblastí, ktoré sme zahrnuli do legislatívneho programu.
Lisabonská stratégia zostáva naším hlavným nástrojom pre dosiahnutie prosperujúcej, environmentálnej a sociálne orientovanej Európy. Budeme pokračovať vo vytváraní priaznivejších podmienok pre životné prostredie najmä v oblasti dopravy. Predstavíme nový zákon o podnikaní pre malých a stredných podnikateľov. Naďalej budeme presadzovať zdokonalenie legislatívneho rámca v rámci iniciatívy známej ako Lepšia regulácia. V oblasti migrácie sa budeme venovať všetkým jej aspektom, legálnej i nelegálnej migrácii. A dôležitou bude diskusia o ekonomickej migrácii vzhľadom na demografický vývoj na kontinente.
Ctené dámy a vážení páni, rovnako ako v minulom roku zahŕňa pracovný program popri strategických a prioritných iniciatívach aj zoznam iniciatív na tzv. zjednodušenie legislatívy, tých je 45, a zároveň zoznam návrhov, ktoré bude Komisia iniciovať na stiahnutie z legislatívneho procesu, tých je 30. V snahe podporiť viacročnú podstatu veľkého množstva akcií a v snahe zvýšiť celkovú transparentnosť sa budú viac využívať inštitúty tzv. dopadových štúdií, to znamená analýza možných dopadov vyplývajúcich z pripravovaných legislatívnych návrhov. Ide tu o komplexný proces štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami. Tento proces môže dať aj nové podnety k novým možným riešeniam v budúcnosti.
Chcel by som povedať, že dôležitou súčasťou programu Komisie je i pokračovanie úsilia smerom k znižovaniu administratívnej náročnosti. Tým sa vlastne napĺňa postupne Akčný plán Komisie z januára minulého roku 2007, podľa ktorého chceme do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž podnikov najmenej o 25 %. Behom posledných dvoch rokov sa Komisia zamerala aj na lepšiu komunikáciu a snaží sa zahrňovať občanov do verejných diskusií a nepriamo de facto aj do rozhodovacích procesov. To predovšetkým častejším uplatňovaním inštitútu konzultácií s občanmi a s inštitúciami. Budeme sa naďalej usilovať o zlepšovanie tejto komunikácie pri vysvetľovaní nových návrhov. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že všetky iniciatívy pracovného programu budú doplnené tzv. stručným vysvetľujúcim súhrnom pre občanov, ktorý bude obsahovať stručný a ľahko pochopiteľný popis jednotlivých návrhov.
Ako nové dodatočné opatrenie navrhujeme po prvýkrát, aby európske inštitúcie zhromaždili svoje komunikačné snahy a pracovali na komunikačných stratégiách viac spoločne, viac spolu. Verím, že môžeme počítať aj s istou spoluprácou so slovenskými vládnymi i mimovládnymi inštitúciami. Tento rok 2008 je výnimočne dôležitý aj z dôvodu nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009.
Súčasťou pracovného programu Komisie sú aj teda komunikačné priority. Tri sú spoločné pre všetky inštitúcie. Ide o Reformnú zmluvu, o energetiku a zmenu klímy a o Európsky rok dialógu medzi kultúrami.
Komisia si okrem toho stanovila aj ďalšie komunikačné priority. Už som ich spomenul v programe: Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť, vytvorenie lepšej právnej regulácie, migrácia, posilnenie postavenia Európskej únie vo svete, revízia rozpočtu a zhodnotenie sociálnej situácie.
Komisia predloží v tomto roku aj niekoľko iniciatív, ktoré by mali pozitívne pocítiť aj občania vo svojom živote, ide o legislatívne i nelegislatívne iniciatívy. Chcem spomenúť aspoň niekoľké z nich. Predložíme návrh Rámcovej smernice týkajúcej sa zmluvných práv spotrebiteľov. Jej cieľom bude zjednodušenie a posilnenie práv spotrebiteľa. Zhodnotíme fungovanie nariadenia o roomingu, ktoré sa pozitívne prejavilo u občanov, a pozrieme sa aj na ďalšie komunikačné služby, ako je hlasová služba alebo prenos dát, a posúdime prípadnú ich reguláciu. Komisia napríklad predstaví tzv. farmaceutický balík, ktorý by mal zvýšiť informovanosť pacientov ohľadne liekov najmä prostredníctvom internetu. A v neposlednej rade chceme zahájiť program zameraný na ochranu detí používajúcich internet a nové formy médií na rok 2009 až 2013.
Záverom mi dovoľte, dámy a páni, poukázať na pár hlavných priorít v oblasti vzdelávania, za ktorú nesiem zodpovednosť. Poviete, Lisabonská stratégia si postavila za cieľ vedomostnú ekonomiku, vedomostnú spoločnosť. V takejto stratégii sa nedá uspieť, ak vedomosti nie sú v centre stratégie záujmu podpory. Chcem, aby vedomosti boli naozaj viac cenené, oveľa viac motivované, stimulované a prenášané do reálnej praxe, či už v priemysle, službách, alebo celkovo v spoločenskom živote. Tieto politiky sa dostávajú čoraz viac do centra pozornosti. V predchádzajúcom období, v minulom roku sme sa zamerali hlavne na oblasť modernizácie univerzít, v tomto roku by som rád predstavil komunikáciu, ktorá sa zaoberá najmä modernizáciou základných a stredných škôl.
Ako som už spomínal, jednou z hlavných priorít v tomto roku pre Komisiu bude aj migrácia. Integrácia migrantov predstavuje dôležitý aspekt budovania, kohézie alebo súdržnosti v Európe. A práve vzdelávanie môže pôsobiť ako určitý katalyzátor integrácie migrantov. Môže uľahčiť ich adaptáciu na nové podmienky a pozitívne vplývať na ich postupnú integráciu do novej spoločnosti. Za týmto účelom na tento rok pripravujeme tzv. zelenú knihu o vzdelávaní a migrácii.
Ako iste dobre viete, tento rok bol vyhlásený za Európsky rok dialógu medzi kultúrami. Ja som to navrhoval ešte na svojom prvom híringu v roku 2004 a dnes som veľmi rád, že bol nielen silný konsenzus okolo tejto témy, ale že sa veľmi viditeľne táto téma zakoreňuje v inštitúciách a vo vzťahoch medzi organizáciami. Dnes je dialóg potrebný v rámci krajín, medzi štátmi, medzi starými a novými, alebo celkovo v rámci Európy či mimo Európy. V rámci môjho portfólia by som chcel nadviazať na tento rok už predloženým návrhom organizovať rok 2009 v Európe ako Európsky rok tvorivosti a inovácií. Má to veľký význam pre vzdelávanie a pre kultúru. Možno posledný, nie najmenej dôležitý, tento rok by mal byť obdobím etablovania Európskeho inštitútu pre technológie a inovácie, za ktorý nesiem aj osobitnú zodpovednosť. Je to príspevok k inovatívnejšej Európe, k Európe, ktorá viac rozvíja, cení a aplikuje nové poznatky, nové vedomosti.
Chcel by som záverom dodať, vážený pán predseda, že chcem vyjadriť poďakovanie aj za doterajší dialóg, ktorý som mohol realizovať či na pôde výborov, či pri vašich návštevách v Bruseli, dokonca aj s predsedom pri jeho oficiálnej návšteve v Európskej komisii. Chcem vyjadriť aj poďakovanie, aj pripravenosť v tomto dialógu pokračovať a, samozrejme, so zmyslom pre zodpovednosť za aplikáciu toho, čo je dôležité z hľadiska zodpovednosti aj národnej, ale osobitne v mojom prípade európskej úrovne.
Som presvedčený, že táto prepojenosť je na prospech obidvoch, že je vyjadrením aj takej zrelosti pre Európsku úniu, aj subsidiarity v aplikácii väčšej slobody, ktorej sme dnes súčasťou.
Takže ďakujem pekne, všetko dobré. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi eurokomisárovi Jánovi Figeľovi.
A teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby nás informoval o Správe o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 pre Slovenskú republiku.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán eurokomisár, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na zapojenie národných parlamentov do legislatívnych a pracovných procesov prebiehajúcich na úrovni Európskej únie dňa 19. októbra 2007 predseda Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky požiadal listom podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, aby vláda Slovenskej republiky v súlade s čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie predložila Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2008 po jeho zverejnení Európskou komisiou spolu so svojím stanoviskom k nemu na decembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Materiál sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2008 v pôvodnom nezmenenom znení, ako ho publikovala Európska komisia dňa 23. októbra 2007 pod č. KOM 640. Druhá časť materiálu je Správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 pre Slovenskú republiku, ktorá bola vypracovaná v úzkej spolupráci s ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy. Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok 2008 a zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú so zámermi vlády Slovenskej republiky a ako sa návrhy Komisie odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky.
Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Príloha je vytvorená na základe podkladov zo všetkých rezortov. Každá úloha Komisie je ohodnotená stupňom priority, pričom stupeň jeden predstavuje najvyššiu prioritu a stupeň tri najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálov k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120/2004. Ku každej úlohe s najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie, navyše úlohy legislatívneho charakteru s najvyššou prioritou, ktoré sú pre Národnú radu Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán smerodajné, sú v tabuľke zvýraznené hrubším písmom.
Zároveň si dovoľujem upozorniť, že v hornej časti kolónky vyhradenej na určenie gestorstva sa nachádzajú tie rezorty a ústredné orgány štátnej správy, ktorých sa daná problematika dotýka najviac, a pod nimi sa nachádzajú rezorty, ktoré sú spolugestormi.
Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Poprosím teraz pána predsedu výboru pre európske záležitosti Milana Urbániho, aby nás informoval o prerokovaní materiálu vo výbore.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán eurokomisár Figeľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, keď sme pred pár dňami schvaľovali program tejto schôdze, úprimne som sa tešil, že dnes budeme už druhou krajinou, ktorá schválila Reformnú zmluvu. Medzitým, žiaľ, nás predbehli Slovinci, ktorí majú dosť veľa problémov, si myslím, v parlamente a dokázali túto zmluvu schváliť, a dnes som smutný, že niektorí politici nepochopili dôležitosť schválenia tejto zmluvy nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu.
Po negatívnom signáli, ktorý sme vyslali do Európy, už sa nejedná o fakty. Ten čas sme premárnili, teraz to je už len o pocitoch a tie nie sú dobré. Sme zle vnímaní. Dôležitosť vnímania a dôveryhodnosti Slovenska som vysvetlil pri svojom prejave, keď sme hovorili o Reformnej zmluve. Politické záujmy by mali ustúpiť v záujme celého Slovenska a verím, že kolegovia, ktorí boli proti, pochopia dôležitosť schválenia tejto Reformnej zmluvy a na budúci týždeň túto zmluvu schválime. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa Sabolová, ak dovolíte, som spravodajca. (Reakcia z pléna.)
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás, kolegovia, pán predseda výboru ako spravodajca, najprv uveďte a potom.
M. Urbáni, poslanec: Ja uvádzam.
P. Paška, predseda NR SR: Môžete... Poprosím vás, poprosím vás, kolegyne, kolegovia, je to naozaj... (Reakcia z pléna.) Nie, nie, pani kolegyňa, nie je to ani prvýkrát, ani posledný krát, jednoducho pán spravodajca môže vystúpiť.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. Poprosím vás o informáciu.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Som rád, že pán komisár Figeľ spomenul dôležitosť národných parlamentov, čo sa týka hlavne subsidiarity.
Dovoľte, aby som prešiel ku konkrétnej informácii o výsledku prerokovania Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 a Správy o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 pre Slovenskú republiky (tlač 519).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 527 pridelil uvedené materiály na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, aby podal Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti o materiáloch rokoval na 33. schôdzi dňa 24. januára 2008 a vo svojom uznesení č. 152 odporučil Národnej rade uvedené materiály zobrať na vedomie.
Dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov k samotnému legislatívnemu programu Európskej komisie a správe o prioritách vyplývajúcich pre Slovenskú republiku. Európska komisia vydala dňa 23. 10. 2007 Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2008. Ide o dokument zásadného významu, ktorý predstavuje harmonogram legislatívnych aj nelegislatívnych aktivít Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok. Jeho dôležitosť možno prirovnať k Plánu práce vlády Slovenskej republiky, resp. k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2008. Výbor pre európske záležitosti bude plánovať svoje aktivity v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti voči vláde v súlade s týmto pracovným programom Európskej komisie. Pri prerokovávaní nových legislatívnych návrhov Európskej únie sa zameria najmä na tie návrhy, ktoré ministerstvá označili ako prioritné z pohľadu záujmov Slovenskej republiky. Ak členovia výboru dospejú k názoru, že predkladaný návrh môže mať zásadné dopady na Slovenskú republiku, uplatní možnosť ustanovenú v rokovacom poriadku a požiada o stanovisko príslušný vecný výbor. V minulosti tak urobil viackrát.
Výbor pre európske záležitosti nevyslovil žiadne zásadné pripomienky k prioritám stanoveným v uvedenej správe. Národná rada Slovenskej republiky nie je jediným parlamentom, ktorý prerokuje legislatívny plán Európskej komisie, okrem nás to urobia všetky parlamenty členských štátov Únie. Zaviazali sme sa k tomu už v roku 2004 na základe iniciatívy konferencie výborov pre európske záležitosti. Okrem toho, že výbor pre európske záležitosti prerokoval legislatívny plán Európskej komisie z pohľadu priorít pre Slovenskú republiku, vybral tiež tri legislatívne návrhy, ktoré odporučil do ďalšieho projektu kontroly subsidiarity a proporcionality v rámci COSAC-u. Takýmito projektmi sa národné parlamenty už tretí rok pripravujú na budúcu úlohu kontrolórov dodržiavania dôležitých princípov, ktorými sa riadi rozhodovací proces v Európskej únii. Nové kompetencie národných parlamentov sa naplno uplatnia po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy po jej ratifikácii všetkými členskými štátmi Európskej únie.
Na základe uvedenej informácie mi dovoľte v mene výboru pre európske záležitosti predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2008,
2. Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 pre Slovenskú republiku.
Ďakujem pekne za pozornosť aj tým, ktorí neradi počujú pravdu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, procedurálny návrh? Poprosím ale v zmysle rokovacieho poriadku naformulovať najprv procedurálny návrh, o ktorom sa dá hlasovať, a potom odôvodnenie tak, ako o tom hovorí rokovací poriadok aj príslušné uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré si môžete prečítať vo výkladovej časti. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za poučenie, pán predseda. Chcem v rámci procedurálneho návrhu vzniesť námietku v zmysle rokovacieho poriadku tak, že § 26 hovorí, že po vystúpení navrhovateľa vystúpi spravodajca a mal by predniesť spravodajskú správu, ak je určený. Voľná úvaha je možná počas vystúpenia spravodajcu a môže sa prihlásiť do rozpravy ako prvý kedykoľvek. Preto by som bola rada, keby sme rokovací poriadok dodržiavali a spravodajca vystúpil prv ako spravodajca. Nikto mu neberie politický názor, nikto mu neberie akúkoľvek možnosť vystúpenia, lebo má veľkú moc pri rokovaní v rozprave. Preto by som bola rada, aby sme postupovali v zmysle rokovacieho poriadku.
P. Paška, predseda NR SR: Pani predsedníčka, môžete mi skutočne teraz povedať, o čom by som tak mal dať hlasovať? Toto bola vaša voľná úvaha alebo esej, alebo o čom mám dať hlasovať? Prihlásili ste sa s procedurálnym návrhom. Pravdepodobne opäť o ničom, ako je to u vás zvykom. Chcem vás upozorniť, že neexistuje v rokovacom poriadku žiadny výklad o tom, v akom kontexte a v akých súvislostiach, či navrhovateľ, či už za vládu, alebo za poslancov, ak je to poslanecký návrh zákona, alebo iného materiálu, alebo spravodajca uvedie to, čomu hovoríme či odôvodnenie návrhu, alebo spravodajská informácia. Takže vás poprosím, aby ste sa pokúsili naozaj rešpektovať, ak máte iný názor a vy ste to práve, ktorí hovoríte o tom, ako niekto iný nechce počúvať vaše názory.
Myslím si, že pán spravodajca úplne v kontexte toho, o čom dnes hovoríme, o vzťahu Európskej komisie, národného parlamentu a v kontexte, ktorý ja nepoznám, nebol som na všetkých rokovaniach výborov, uviedol veci, ktoré veľmi úzko súvisia, a podal relevantnú spravodajskú informáciu.
Na záver by som vás láskavo poprosil, aby ste tak, ako som vás prosil, predtým, ako ste dostali slovo, ak budete uvádzať procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku a príslušného výkladu, ktorý je vo výkladovej časti rokovacieho poriadku, najprv uviedli návrh, o čom budeme hlasovať, a potom ho odôvodnili. Tak ako mnohokrát pred tým, aj teraz ste predviedli, že ste skutočne schopná z akýchkoľvek dôvodov porušovať rokovací poriadok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Je mi ľúto, dámy a páni, že opäť k takej vážnej téme, ako európska téma je (potlesk), sa dostávame do zbytočného napätia, ale pravdepodobne pre kresťanských demokratov európska téma je čímsi, kde sa dá hľadať len napätie.
Nech sa páči, otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy, pretože písomnú prihlášku som nedostal. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, pán minister, vážený pán eurokomisár, kolegyne, kolegovia, jediná možná reakcia je teraz v rámci rozpravy. Myslím si, že chcem sa prv ale dotknúť toho, že keď sme si pozvali eurokomisára, bolo by možno bývalo veľmi dobré, ak by sme v hojnejšom počte, páni poslanci, prišli do rokovacej sály a vypočuli si to, čo sa v Európskej únii a v rámci práce nášho eurokomisára za Slovenskú republiku deje. A bola by som očakávala aj vystúpenie spravodajcu, že sa bude týkať toho, o čom jeho výbor rokoval. Myslím si, že náš eurokomisár je reprezentantom Slovenskej republiky, a myslím si, že háji záujmy všetkých, tak vás koalície, ako nás ako opozície. A preto mu chcem poďakovať za jeho prácu a za to, že dobre a dôstojne reprezentuje Slovenskú republiku v Európskej únii.
Ale nedá mi povedať jednu poznámku na záver. Vážený pán predseda, myslím si, že je vždy treba dodržiavať rokovací poriadok tak a správať sa pri jednotlivých bodoch rokovania tak, aby boli dôstojné tomu bodu, ktorý prerokovávame, na čo zvyknete často upozorňovať a zvyknete aj odobrať slovo v prípade, že sa niekto tu pri tomto pulte vyjadruje k iným témam ako to, čo by ste vy radi počuli. A preto si myslím, že aj možnosť všetkých poslancov vystúpiť pri tejto téme k akémukoľvek inému, inej oblasti, ktorá sa týka Európskej únie, je možná, a preto som očakávala, že aj predseda výboru vystúpi a že aj táto téma zaznie, o ktorej hovoril na začiatku, ale nie v procedúre spravodajského vystúpenia. A preto ma mrzí, pán predseda, že vy v poslednom čase, musím povedať, viete len urážať poslancov a nevážite si nás ako kolegov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vaše poznámky nie sú, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán komisár, chcete k návrhu? Pán podpredseda vlády? Nie. Pán spravodajca, chcete ešte k rozprave zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem veľmi pekne za účasť pánovi eurokomisárovi, želám mu ďalej veľa úspechov, dobrú reprezentáciu Slovenskej republiky v Bruseli a dúfam, že sa tá tradícia, ktorú sme založili, premietne po úspešnom prijatí Lisabonskej zmluvy aj do veľmi úzkej spolupráce nášho národného parlamentu nielen s vami, ale s celou Európskou komisiou. Ďakujem pekne.
Teraz budeme, dámy a páni, pokračovať v rokovaní o prerušenom bode