M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zalu sa prihlásili pán poslanec Martin Fronc, Daniel Lipšic, Rudolf Bauer. Končím možnosť prihlásenia... pán poslanec Horváth. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Slovo dávam pánovi poslancovi Martinovi Froncovi. Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán kolega Zala, až na ten koniec by sa dalo s vami aj polemizovať a diskutovať. Áno, cieľom bolo určite aj to, aby sme dokázali mierovo riešiť konflikty a či sa to podarí, alebo nie, to bude otázka aj toho, či sa veci budú vnucovať, alebo nebudú vnucovať, pretože Rakúsko-Uhorsko práve preto sa rozpadlo, že sa to vnucovalo. To je otázka budúcnosti, ale chcel by som vás predsa len trošku poopraviť. Vy viete iste, že existoval druhý Vatikánsky koncil, ktorý jednoducho garantuje slobodu svedomia a my sme ako veriaci v tomto duchu, že garantujeme a takisto rešpektujeme slobodu svedomia. Čiže nejde o vnucovanie.
A keď hovoríme o kresťanských koreňoch, kresťansko-judaistickej tradícii, je to o niečom inom, pretože táto Európa, jej kultúra je postavená na tom. Ja som ten príklad uvádzal a uvediem ho znova.
V mnohých právnych systémoch vychádzajúc z náboženstva je možné sa pomstiť. Viete do dobre. Ale práve aj v právnom systéme všetkých európskych krajín pomsta nepatrí do rúk človeka a na to je vytvorené špeciálna inštitúcia, a to práve vychádza z kresťanstva a z kresťanskej filozofie. Chcem tým povedať, že tieto hodnoty prešli do spoločného majetku, takpovediac duchovného vlastníctva celej Európy bez ohľadu na to, či dneska je niekto veriaci, alebo neveriaci, alebo či je agnostik, jednoducho o to nám ide, aby tieto hodnoty boli brané vážne a v tomto smere ako máme obavy, a preto bol ten problém a myslím vážny problém s Chartou na ktorú, žiaľbohu, musím povedať, že ste nereagovali, mohli sme mnoho a rozumnejšie o mnohých veciach diskutovať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán presedajúci. Pán kolega Zala, text Lisabonskej zmluvy nie je o klobásach, ale o tom, kde sa budú robiť niektoré rozhodnutia. A priznám sa, že v tomto naozaj je sekundárne, ako tie rozhodnutia budú vyzerať, ale kde sa budú robiť. Či sa bude o daniach rozhodovať, alebo o trestnej politike na Slovensku alebo v Bruseli. O tom je základný problém. A dneska máte väčšinu na Slovensku predsa vy. Aj napriek tomu hovorím, že by sme tie kľúčové rozhodnutia mali robiť v slovenskom parlamente. Napriek tomu, že to nebudú rozhodnutia, ktoré presadzuje KDH zjavne, keďže je v opozícii.
Chcem povedať, že už aj dnes, samozrejme, Európsky súdny dvor má jurisdikciu rozhodovať o kompetenčných otázkach. Ale keďže ide o inštitúciu Európskej únie, poznajúc jej judikatúru, je to inštitúcia a jej judikatúra, ktorá ďalej centralizuje Európsku úniu. A ak máte záujem, pokojne si k tomu sadnime a môžeme o tom hovoriť, v ktorých oblastiach, ktorými rozhodnutiami - ale Európsky súdny dvor nie je garanciou ochrany členských štátov pri všetkej úcte.
Spomínali ste aj to, že my to, a konkrétne ja to vyhraňujem a hovorím, keď niečo poviem, tak hovorím, samozrejme, svoj názor, no, pán kolega, predpokladám, že aj vy, ak niečo hovoríte, tak s tým, že máte pravdu, to hovoríte. Myslíte si to. Ja nemusím mať pravdu, ale keď niečo hovorím, tak si myslím, že ju mám. Inak by som asi podceňoval všetkých, ktorí ma počúvajú, keby som im vedome hovoril veci, o ktorých si nemyslím, že sú pravdivé. Čiže to je klišé, pán poslanec Zala? Ja predpokladám, že vy nepodceňujete parlament tiež takýmto spôsobom a že keď niečo hovoríte, tak si myslíte, že máte pravdu. Nemusíte ju mať, ale myslíte si a v dobrej viere o tom hovoríte. Takže takého argumenty považujem za také klišé.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bauer. Nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja chcem na úvod oceniť pán kolegu Zalu, že sa pokúsil o taký argumentačný príspevok, možno jediný ako v dnešnej rozprave zo strany vládnej koalície. Chýbalo mi tam, že ste vôbec nereagovali na to, čo sme viacerí kritizovali, že vlastne rozdiel medzi ústavnou zmluvou a súčasnou zmluvou je veľmi malý a že hlavným dôvodom bola alebo zadaním, ktoré bolo, aby sa obišli referendá. Ak obhajujete tento spôsob, tak s tým, samozrejme, sa nedá súhlasiť, pretože to je obchádzanie demokratických inštitúcií. To nie je posilňovanie demokracie a v tom sa nezhodneme. Namiesto toho, aby sa hľadal spôsob, ako treba modifikovať tú zmluvu, aby bola prijateľná pre tie krajiny, v ktorých nebolo referendum úspešné, tak sa hľadal spôsob, ako obísť referendá.
Po druhé, hovorili ste, že hodnoty sú v Európe zhruba rovnaké. Že keď postavíte Španiela, Maďara, Slováka, takže tie hodnoty sú rovnaké. Ale pravdou je aj to, že legislatíva jednotlivých krajín už je rozdielna vo vzťahu v tom, ktoré majú dopad na hodnoty.
Napríklad zoberme si rodinu a manželstvo. Keď porovnám vývoj legislatívy, aký je v Holandsku, Belgicku, v severných krajinách aj v Španielsku po príchode sociálnej vlády, tak legislatíva sa vyvíja tým spôsobom, že tá hodnota rodiny je úplne omnoho nižšia, ako bola predtým a ako je, povedzme, ešte dneska na Slovensku alebo v Poľsku, alebo v Írsku. Čiže keď z tohto pohľadu si porovnáte, aký má legislatíva dopad na hodnotovú orientáciu, tak sú veľké rozdiely.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán Juraj Horváth. Nech sa páči.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený kolega, pán predseda zahraničného výboru, dovoľte mi len stručne podčiarknuť myšlienku toho intelektuálneho diskurzu o hodnotách, ktorý sa snažíte teraz vnášať do parlamentného dialógu. Oceňujem, aspoň stručne si to dovoľujem oceniť preto, lebo táto snaha viesť dialóg, intelektuálny dialóg s KDH o hodnotách má určite väčšiu cenu, vyššiu hodnotu pre nás všetkých, nielen pre mňa, ale pre nás všetkých, ako čeliť a brániť sa politickému výpalníctvu, ktorého sme svedkom. Veľmi pekne ďakujem a chcem to oceniť ešte raz. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Zala chce reagovať? Treba sa prihlásiť, pán kolega, skúste zapnúť pána poslanca Zalu, chce reagovať na rečníkov vystúpených vo faktickej poznámke.
B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne, len veľmi kratučko. Pán poslanec Lipšic, ja s vami plne súhlasím, že keď niečo hovorím, idem to hovoriť s presvedčením o tom, že mám pravdu, že idem hovoriť svoje argumenty a vložím sa, ale neurobím ten krok, ktorý urobíte vždy vy, že poviem, že tí ostatní klamú. Prednášať svoju pravdu, neznamená obviniť tých druhých, že klamú. V tom je rozdiel medzi nami.
Pokiaľ ide o problematiku ústavnej zmluvy, pán poslanec Bauer. No, ja som podporoval aj ústavnú zmluvu a patrím medzi tých, ktorí úprimne hovoria o tom, že tak ústavná zmluva, ako aj Lisabonská zmluva smeruje k istej forme európskej štátnosti. Ja to nezakrývam, hovorím to úplne otvorene. Ja viem, prečo kresťanskí demokrati nechcú, aby to smerovalo k tejto štátnosti. A ja túto cestu k forme istej európskej štátnosti podporujem.
Vo svojom hlavom prejave som sa pokúšal zdôvodniť aj zahraničnopolitické, mocenské a iné aspekty ekonomické, ktoré k tomu Európsku úniu vedú. Sú to predovšetkým pozície v tom, že európske krajiny a štáty strácajú vo svetovej politike aj ekonomike svoje pozície. Preto vytvárajú isté silné zoskupenie, ktoré, či chceme, či nechceme, tieto mocné sily budú viesť napokon aj k istej forme európskej štátnosti a táto zmluva je jedným z krokov týmto smerom. Keď ste spomínali problematiku rodiny. Ja v plnej miere akceptujem, že tieto rozdiely skutočne existujú aj v poňatí miesta, funkcie a hodnotového významu rodiny v jednotlivých štátoch, ale ukazuje sa, že tieto mocnejšie sily nás budú viesť k tomu, že túto diskusiu budeme musieť previesť na európsku úroveň. A budeme musieť na európskej úrovni o tom diskutovať a nedá sa ubrániť tomu, že teraz momentálne, povedzme, vyhrávajú socialistické idey, tak si to všetko zizolujeme na Slovensko. Táto diskusia bude musieť prebehnúť v Európskej únii.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej do rozpravy prihláseným je pán poslanec Mikuláš Krajkovič. Nech sa páči.
M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, páni poslanci, rád by som tiež krátko reagoval na vystúpenie pána ministra zahraničných vecí, ktorý predstavil plénu Národnej rady návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.
Lisabonská zmluva je významný dokument v živote Európskej únie a jej členských krajín, ako aj jej občanov. Ide o takzvanú prechodnú zmluvu, ktorou sa menia základné zmluvné dokumenty a ktorou sa prijíma kľúčová inštitucionálna reforma Európskej únie. Národná rada nerokuje o inštitucionálnej reforme prvýkrát. Poslanci už ústavnou väčšinou vyslovili súhlas s ratifikáciou ústavnej zmluvy. Plénum tejto Národnej rady tiež vzalo na vedomie v októbri roku 2007 správu o stave rokovaní na medzivládnej konferencii o reformnej zmluve. Už vtedy sme mali príležitosť podrobne sa oboznámiť s podstatou tohto dokumentu, ktorý dnes máme na stole a o ktorom rokujeme.
Slovensko je od mája roku 2004 integrálnou súčasťou Európskej únie. Sme jej plnohodnotný a zodpovedný člen. Takmer štyri roky občania plne využívajú výhody členstva v tomto elitnom klube európskych národov. Všetkým, ktorým budúcnosť Európskej únie nie je ľahostajná, je zrejmé, že Únia musí prejsť nevyhnutnými reformami. Už v budúcom roku je potrebné nabehnúť na nový mechanizmus fungovania jej inštitúcií, aby sa rozšírená Európska únia mohla prispôsobiť novým pomerom a podmienkam a aby mohla ešte efektívnejšie plniť úlohu dôveryhodného hráča vo svete.
Nesieme aj na našich pleciach zodpovednosť za budúcnosť Európy. Vytvorenie dobrých podmienok pre kvalitné fungovanie jej inštitúcií je nevyhnutným predpokladom. Reformná zmluva preto prinesie v konečnom dôsledku benefity pre občanov celej Európskej únie. Veď Slovensko sa aktívne zapojilo do procesu prípravy Lisabonskej zmluvy a treba tu tiež oceniť všetkých, ktorí k úspechu tohto procesu prispeli. Dnes je text prijatý a konečne. Máme teda dnes dve možnosti - text prijať, alebo ho odmietnuť.
Prijať podľa mňa znamená, vyjadriť sa pre budúcnosť v rámci Európskej únie. Potvrdiť hodnoty, ktoré Európska únia zdieľa a ktoré zdieľajú jej členské štáty a podporiť tiež budúcnosť prosperujúceho Slovenska v rámci Európskej únie.
Odmietnuť tento text by zrejme znamenalo vystaviť Slovensko hrozbe marginalizácie alebo outsaiderstva. Odmietnuť, znamená spochybniť Úniu ako takú, ale aj demokratické princípy, na ktorých Európska únia stojí. Takýto krok môže ohroziť všetkých občanov Európskej únie. Žiadna demokratická politická sila na takýto krok sa nemôže podujať.
Vážené kolegyne, kolegovia, v pléne tu tiež zaznelo a chcel by som tu dať ešte do pozornosti dve veci v súvislosti so spomenutím takzvaných výdobytkov, respektíve výnimiek niektorých členských krajín Únie. Aby som bol konkrétny, ide o Spojené kráľovstvo a Poľsko.
Vláda Spojeného kráľovstva a aj osobne britský premiér boli vystavení veľkej domácej kritike zo strany odborových zväzov práve za výnimku Spojeného kráľovstva z uplatňovania Charty základných práv Európskej únie. Postoj Spojeného kráľovstva ku tejto Charte preto nie je taký jednoliaty, ako sa nám to môže zdať. Britskí odborári veľmi jasne požadovali zrušenie tejto výnimky.
A čo sa týka Poľska a Charty základných práv. Nová poľská vláda prehodnotila postoj ku Charte a chcela zrušiť túto poľskú výnimku. Nakoniec sa tak nestalo z čisto politických dôvodov, aby bola zabezpečená parlamentná podpora Lisabonskej zmluvy aj dnes opozičnej strane Právo a spravodlivosť.
Myslím si, že nemáme dnes nad čím váhať. Zmluvu sme prerokovali v trinástich výboroch, kde sa len pred týždňom za jej prijatie vyjadrila nielen celá koalícia, ale aj drvivá väčšina opozičných poslancov. Treba preto podporiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a sústrediť sa na jej budúcnosť, ktorú tento krok prinesie, a sústrediť sa na praktické kroky súvisiace s jej implementáciou. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou prihlásený jediný poslanec Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ja len jednu poznámku k tej Charte. To bol mandát, ktorý dostala vláda od Dolnej snemovne. V Británii stále pochádza moc od ľudu a o nej rozhodujú zástupcovia, poslanci v Dolnej snemovni, nie odborárske centrály. Britskí voliči, britskí občania Chartu nechcú. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslia odborárski bosovia.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať? Nie. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Ivan Mikloš. Konštatujem, že nie je v sále, stráca poradie. Ďalším, ktorý mal vystúpiť, je Tibor Mikuš, ktorý už raz stratil poradie a nie je prítomný. Tým pádom prichádza o možnosť vystúpenia úplne. A tým, že Ivan Mikloš tu tiež nie je, tak prichádza o možnosť vystúpenia v rozprave.
V súlade s § 28 rokovacieho poriadku sa teraz prihlásil do rozpravy pán predseda parlamentu Pavol Paška. Nech sa páči.
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, priznám sa hneď v úvode napriek tomu, že sa pokúsim potom predniesť vecný prejav k téme, o ktorej rokujeme, a tým je text, reformovaný text zmluvy o pristúpení k Európskym spoločenstvám, vyjadriť svoj subjektívny pocit, že mi je veľmi ľúto, že sme takú vážnu tému z politických, výsostne z politických dôvodov, pretože niektoré argumenty predstaviteľov kresťanských demokratov veľmi dobre poznám a ťažko ich brať vážne a reagovať na nich, ale že sme z čisto dôvodov politických takú vážnu tému dostali tam, kde ju dnes máme.
Mával som vždy aj ako občan a potom aj ako poslanec, keďže som tu sedel v predchádzajúcom období, relatívne príjemný a vznešený pocit, keď sme hovorievali o Európe, o našej budúcnosti, o agende, ktorá, a dnes to potvrdili aj prieskumy Eurobarometra, je po viac ako troch rokoch členstva na Slovensku veľmi príťažlivá pre viac ako 70 % ľudí. Je to dokonca aj v Európskej únii jav nevídaný, a preto ma devalvácia aktu, ktorý, bezpochyby dúfam, väčšina aj tých, ktorí sa dnes tvária alebo hrajú tú politickú hru, považuje za ďalší pozitívny prínos pre budúcnosť nás, ale aj našich detí a možno aj dúfam našich vnukov.
Parlament je miestom, kde sa prijímajú dôležité politické rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život ľudí a nestáva sa každý deň, aby parlament bol miestom, kde sa prijímajú rozhodnutia, ktoré poznamenávajú alebo vstupujú, alebo ovplyvňujú históriu nielen národa a štátu, ale celej Európy.
Dnes máme pred sebou text reformnej Zmluvy o Európskej únii, ktorý musia ratifikovať všetky jednotlivé členské krajiny a tento dokument bezpochyby môže Európu posunúť o ďalší krok vpred a zapísať sa do histórie ako niečo, čo umožnilo Európskej únii, aby sa vydala cestou ďalšieho prehlbovania spolupráce, zefektívnenia svojej činnosti a posilnenia svojho postavenia na globálnej scéne.
Slovensko dnes môže prispieť k tomu, aby Európska únia začala písať novú kapitolu svojich dejín. Aj náš príbeh je už viac ako tri roky príbehom celej Európskej únie. Preto aj na našich ramenách leží zodpovednosť za ďalší vývoj. A dnes tu v našom národnom parlamente nastáva chvíľa, keď našu zodpovednosť môžeme prejaviť a ukázať, že Slovensku osud Európskej únie skutočne leží na srdci.
Netreba azda pripomínať, že náš národ prešiel neľahkou historickou cestou, na ktorej sme sa po stáročia stretali s útlakom a neslobodou. Zakaždým sme však dokázali nájsť vnútornú silu a vzoprieť sa. Aj vďaka tomu sme prednedávnom oslávili 15. výročie samostatnosti, 15. výročie vlastnej zvrchovanej demokratickej republiky. Naše dejiny dosvedčujú, že sme hrdý európsky národ, ktorý vždy tiahol k slobode a emancipácii.
Lenže, dámy a páni, tohto roku neoslavujeme iba 15. výročie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale je to zhoda náhod, aj 15. výročie ratifikácie Maastrichtskej zmluvy, a teda aj 15. výročie vzniku Únie. A nemôžeme si zakrývať oči pred tým, že naša pätnásťročná história samostatnosti po celý čas úzko súvisela práve s európskym kontextom.
Dejinná snaha Slovákov o emancipáciu nás doviedla až do Európskej únie, a to nie je paradox. Som presvedčený, že vstupom do Európskej únie sme svoju slobodu nestratili, tak ako to zaznieva aj dnes z úst predstaviteľov KDH, ale naopak. My sme svoju národnú slobodu získali, obhájili a dúfam, že naveky potvrdili.
V dnešnom globalizovanom svete totiž národná emancipácia neznamená uzavrieť sa ako slimáky do svojej ulity a spokojne si užívať v domnelej slobode a suverenite. Schovávať sa do ulity dnes pre národný štát znamená hrozbu, že sa budú presne ako ten slimák pohybovať zúfalo pomaly a prepasú svoju šancu na úspešnú budúcnosť.
V dnešnom globalizovanom svete je jednoducho nevyhnutné vystrčiť rožky, vyjsť z tej pomyselnej slimačej ulity a hľadať priateľov na ceste ku skutočnej slobode. A skutočná pozitívna sloboda predpokladá aj dôstojné materiálne podmienky, pretože bez nich je človek vazalom mocných a vplyvných. Neplatí to len pre človeka, platí to aj pre národy. Ak chce byť národ skutočne slobodný, musí byť ekonomicky silný. A globalizácia znamená, že môžeme byť silní, iba ak budeme súčasťou ekonomicky silnejších celkov.
Aj preto som presvedčený, že grandiózny projekt Európskej únie je šancou pre všetky európske národy, aby opäť ukázali svoju silu a obhájili svoje dôstojné miesto v globálnej konkurencii. Som presvedčený, že Európska únia prináša pre európske národy naozajstnú slobodu.
A napokon som presvedčený, a teraz zopakujem myšlienku, ktorú som vyslovil aj na minuloročnej májovej Konferencii predsedov parlamentov Európskej únie v Bratislave, ktorej som predsedal.
Som presvedčený, dámy a páni, že čím silnejšia bude Európska únia, tým silnejšie bude aj Slovensko. Silnejšia Európa, to bol cieľ európskej ústavnej zmluvy. Aj preto Národná rada Slovenskej republiky ústavnú zmluvu ratifikovala a väčšina politického spektra vrátane strany SMER - sociálna demokracia ju aj vytrvalo obhajovala.
Napriek tomu, že ústavná zmluva napokon nebola prijatá zo známych dôvodov, nemáme dôvod smútiť. Na svete je dokument, ktorý je obsahovo veľmi blízky ústavnej zmluve. A hovorím to s plnou vážnosťou napriek tomu, že niektorým z vás to príde ako ten najväčší dôvod na kriticizmus.
Európski lídri sa dohodli na tzv. Lisabonskej zmluve a vytvorili tak reálny priestor pre konečné dosiahnutie nášho spoločného cieľa, ktorý predznamenali už Rímske zmluvy, ktorých 50. výročie sme oslavovali minulý rok. Vytvorili priestor pre silný sui generis subjekt medzinárodného práva, pre zvýšenie ekonomického potenciálu starého kontinentu, ale predovšetkým pre nárast konkurencieschopnosti Európskej únie na globálnom trhu.
Ja som osobne veľmi rád, že sa prekážkou naplnenia týchto cieľov nestal národný, a teraz mi odpusťte, nový a možno nie celkom zrozumiteľný termín slimakizmus niektorých euroskeptikov, ktorý do istej miery vytvára živnú pôdu pre radikálne nacionalistické názory. A asi nie som jediný, kto je dnes vážne znepokojený narastajúcim národným šovinizmom v niektorých európskych krajinách rastúcou xenofóbiou a homofóbiou.
Dámy a páni, najlepšou odpoveďou na tieto zlovestné signály je myšlienka známeho slovenského štátnika a sociálneho demokrata Alexandra Dubčeka, o ktorej som sa už viackrát zmienil, ale jej sila stojí za zopakovanie. Vyslovil ju pri udeľovaní Sacharovovej ceny. Pán Dubček vyzýval európske národy k hľadaniu toho, čo ich spája, a nie toho, čo ich rozdeľuje. (Potlesk.)
Som presvedčený, že presne o tom bola, je a dúfam aj bude európska integrácia, ktorá, dúfam, nezastane aj kvôli malosti, ktorú tu dnes sledujeme. Ak Slovensko neodratifikuje text reformnej zmluvy, môže to mať vážne dôsledky na ďalšie rozširovanie Európskej únie i Únie a ďalšiu integráciu.
Preto vás chcem požiadať, aby sme sa všetci sústredili na to, čo nás spája, pretože väčšia jednota Európskej únie je dnes globálnou nevyhnutnosťou či už z ekonomického, bezpečnostného, alebo úplne prirodzeného medziľudského hľadiska. Aj preto som rád, že Európa sa vďaka dohode na Lisabonskej zmluve po rokoch dostala zo slepej uličky. Áno, Európa sa opäť zhodla na spoločnej ceste, a to je najlepšou odpoveďou pre všetkých euroskeptikov.
Som presvedčený, že po ratifikácii Lisabonskej zmluvy všetkými členskými štátmi Európskej únie sa Európa posunie o ďalší kus dopredu. Európska únia bude demokratickejšia, rozhodovanie bude transparentnejšie, členské štáty budú môcť v spoločných otázkach konať efektívnejšie a právne záväzná Charta základných práv Európskej únie zdôrazní sociálnu dimenziu uskutočňovaných zmien.
Dámy a páni, netreba zabúdať, že Lisabonská zmluva ruší trojpilierovú štruktúru doterajšej zmluvnej základne Európskej únie a výslovne priznáva Európskej únii právnu subjektivitu. Lisabonská zmluva Únii zároveň poskytne právny rámec a nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev vyplývajúcich z globalizácie, terorizmu, zo zmien v životnom prostredí, ale aj iných významných výziev.
Za veľmi dôležité tiež považujem, že Lisabonská zmluva zjednotí vystupovanie Európy vo vzťahoch s partnermi po celom svete. Spojenie hospodárskej, humanitárnej, politickej a diplomatickej sily Európy celosvetovo umocní propagáciu európskych záujmov a hodnôt s rešpektom pre záujmy jednotlivých členských štátov v zahraničných veciach.
Okrem toho sa v legislatívnej oblasti posilní úloha národných parlamentov, čo ma ako predsedu slovenského parlamentu obzvlášť teší. A napokon Európska únia bude vďaka Lisabonskej zmluve lepšie pripravená na ďalšie rozširovanie. Jedným slovom, Európa bude vďaka tejto zmluve demokratickejšia, efektívnejšia, sociálnejšia a otvorenejšia. A presne takto si aj ja modernú Európu predstavujem.
Vážené dámy a vážení páni, môžete sa ma pýtať, aké je miesto národného štátu vo federalizujúcej sa Európe? Ja vám úprimne odpoviem, že dobre viem, že ešte aj dnes zaznievajú hlasy, podľa ktorých môže zjednotená Európa ohroziť suverenitu národných štátov. Nezapchávam si uši pred argumentmi euroskeptikov. Byť proeurópsky však rozhodne neznamená nebyť vlastenecký. A ja, a dúfam, že to odo mňa nepočujete po prvýkrát, som hlboko a úprimne presvedčený, že je našou povinnosťou hľadať vyváženú hranicu medzi národným a európskym, medzi národnými špecifikami a spoločnými európskymi záujmami. Takú hranicu, ktorá neohrozí ekonomický a politický potenciál zjednotenej Európy ako silného hráča na poli medzinárodných vzťahov. Ak chce Európska únia obstáť v globálnej konkurencii, musí sa stať silnou mocnosťou so všetkým, čo k tomu patrí.
Osobne som presvedčený, že v dnešnom globálnom svete je potrebné spájať sily, lebo jedine tak môžeme efektívne prispieť k realizácii národných záujmov. A cieľom skutočnej suverenity je práve realizácia národných záujmov.
Isteže, a tiež to tu zaznelo z úst tých, ktorí pochybujú, suverenita sa dá chápať aj inak. Dá sa chápať ako akési patetické volanie po absolútnej národnej zvrchovanosti, ktoré nerešpektuje, že svet sa od 19. storočia od základov zmenil a že dnes žijeme v jednej obrovskej globálnej sieti. V tejto sieti nám nepomôže patetická suverenita, ale jedine reálna suverenita postavená na spoločných postupoch a spoločných cieľoch.
Určite sa nájdu odporcovia tohto tvrdenia, ktorí uviazli niekde v 19. storočí a naďalej volajú a budú volať po tej patetickej suverenite ako po najvyššom cieli. Áno, môžeme sa tu všetci pekne utvrdzovať v tom, že najsuverénnejšia krajina na svete je tá, ktorá so svojimi susedmi nezdieľa žiadne rozhodnutia, dokonca ani nepúšťa na svoje územia a lipne na tom, čomu sa hovorí národný záujem.
Ja nechcem, aby Slovensko išlo touto cestou, lebo chcem, aby sme išli európskou cestou. A preto vítam dohodu na texte Lisabonskej zmluvy a som presvedčený, že Národná rada aj po tom, čo včera začali predvádzať niektorí predstavitelia opozície, nájde tú skutočnú suverenitu, nie tú patetickú, ale tú skutočnú suverenitu a že nakoniec text Lisabonskej zmluvy navrhneme ratifikovať, a tým posunieme aj Slovensko o ďalší kus vpred.
Lisabonskou zmluvou sa možno vzdáme časti patetickej suverenity, ale na druhej strane si druhou rukou berieme omnoho viac reálnej suverenity, a to je to najdôležitejšie pre život ľudí na Slovensku. Pretože, a to mi odpusťte, je to možno expresívnejšie, z patetických fráz sa nikdy nikto nenajedol, ani sa nikdy nikto nenaje.
A, dámy a páni, Európska únia je nielen cieľom o sebe, vďaka ktorému môžeme byť a žiť v stabilnom mierovom a jednotnom prostredí, Európska únia je aj prostriedkom k posilneniu národných záujmov. A teda aj k posilneniu reálnej suverenity malých štátov ku globálnej ekonomike. A aj o tom je vlastenectvo. Aj preto je pre mňa schválenie reformnej zmluvy nielen dobrou správou pre Európu, ale aj dobrou správou pre ľudí na Slovensku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä v posledných dňoch som začal vnímať, že sa medzi poslancami a politikmi začali objavovať hlasy, a teraz skutočne nemám na mysli to, čo sa tu deje od včerajšieho poobedia a aj tu v tejto sále, ktorí hovoria, kam sa ponáhľame, prečo tak rýchlo chceme robiť niečo, prečo nediskutujeme.
A ja sa spýtam, dámy a páni, reagujem aj na niektoré výčitky, ktoré zazneli od kresťanských demokratov, a to sme a ste všetci šesť rokov spali? Na jednej strane priznávate, že samotná ústava, ktorú Konvent pripravoval dlhé roky, je skoro identická, a ja som **to tiež priznal s Lisabonskou zmluvou, a na druhej strane poviete, že chcete diskutovať? Všetko, čo sme chceli povedať a čo chceli povedať občania, vyjadrili dávno predtým.
Kresťanskí demokrati sa obrátili na mňa 8. januára. Oni vraj nemajú k dispozícii text Lisabonskej zmluvy. Nuž, mne je ľúto, možno človek predpokladal, že v 21. storočí, kedy informovanosť a využívanie IT aj vzácnymi kolegami, ktorí všetci majú k dispozícii od kancelárií, notebookov je dostatočná na to, aby verejne dostupné dokumenty, ktoré teda nielen to, čo je interpretované médiami, ten, kto to považuje za nevyhnutný obsah svojej činnosti, a myslím si, že my politici by sme s informáciami mali byť schopní narábať, sa tomu bude venovať.
Dnes tu opäť zaznievalo, že sme nevyužili čas na diskusiu. Mne nie je známe ani z postojov politikov, ale ani ľudí, a znovu použijem príklad obrovskej proeurópskej podpory väčšiny obyvateľstva na Slovensku, že by sa boli objavili zásadné negatívne postoje a odmietanie textu Lisabonskej zmluvy s výnimkou, legitímnou výnimkou predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré malo, a to treba povedať, výhrady aj voči ratifikovanej ústavnej zmluve, prechádzajúcej ústavnej zmluve.
A odpusťte, ani u vás, dámy a páni z SDKÚ alebo zo Strany maďarskej koalície, som ešte do včera a nielen na rokovaniach výborov alebo rokovaniach pléna, ale aj v tlači nezaznamenal ani len náznak možnosti nepodieľať sa na ratifikácii zmluvy preto, že by text, ktorý podpísali lídri európskych krajín, Európskej únie v Lisabone niečím nevyhovoval. Aj preto si myslím, že sú to všetko pseudoargumenty, ktoré, samozrejme, majú slúžiť z môjho pohľadu a odpusťte veľmi nízkemu politickému cieľu a malosti, ktorú tu predvádzate.
A teraz sa vás spýtam, pretože, a očakávam odpoveď. Koľkože to času by ešte bolo treba? Mesiac, dva, päť mesiacov, rok, päť rokov? Ja chcem len upozorniť, že jedna z podmienok prijatia a ratifikácie zmluvy je dvanásť mesiacov tak, aby sme boli schopní aj my politické subjekty na Slovensku nominovať našich kandidátov za europoslancov, pretože celý ďalší chod v ďalšom volebnom období Európskej únie a inštitúcií je postavený na tomto texte. Koľko ešte si potrebujete vysvetľovať problematiku? Ja osobne si myslím, že vy si nepotrebujete hľadať čas, aby ste si vysvetlili problematiku s ľuďmi. Vy potrebujete, dámy a páni z opozície, čas na vlastné svedomie, aby ste si boli schopní nájsť u seba odpoveď na otázku, čo vlastne chcete. Či svoj utilitárny politický záujem, alebo naozaj prosperitu Slovenska.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že pokiaľ niekto chce, aby sa Európa a Slovensko pohli ďalej, potom nemá dôvod reformnú zmluvu nepodporiť, a to aj tu a teraz počas rokovania v pléne Národnej rady.
Sú chvíle, keď sa každý politik musí vedieť rozhodnúť a jeho rozhodnutie ho bude sprevádzať celým životom. To sa ukázalo, dám to ako príklad, už pred pätnástimi rokmi, keď slovenský parlament prijímal Ústavu samostatnej Slovenskej republiky. Ani vtedy všetci poslanci tento základný stavebný kameň našej národnej suverenity nepodporili. História ale potvrdzuje, že existuje veľké množstvo rozhodnutí, pri ktorých sa človek musí správať ako politik a niekedy aj dobré zámery musí podporiť, a to aj napriek tomu, že možno niekedy má na vec iný pohľad. Chce to len vidieť za roh, dámy a páni. Chce to len nezostať v malom subjektívnom mikrosvete, ale snažiť sa vidieť do budúcnosti.
Sú však, dámy a páni, rozhodnutia, pri ktorých nestačí byť politikom, a to sú rozhodnutia, pri ktorých je nevyhnutné byť štátnikom. A dnes alebo zajtra, keď budeme hlasovať o návrhu textu reformnej zmluvy, budete všetci stáť, ktorí tu budete sedieť, pred týmto štátnickým rozhodnutím.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že sa väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o návrhu textu Lisabonskej zmluvy zachováte ako štátnici a že parlament vysloví súhlas s ratifikáciou reformnej zmluvy o Európskej únii, čím dokáže sebe, ale najmä Európe, že aj keď sme ako Slováci a ostatní ľudia, ktorí na Slovensku žijú malý národ, neznamená to, že naše konanie a zmýšľanie musí byť sprevádzané tým, čomu sa hovorí národná malosť.
A keď dovolíte, predsa len by som rád zareagoval na situáciu, ktorá vznikla, použil také malé prirovnanie. Tí, ktorí to budú chcieť pochopiť, to bezpochyby pochopia. Zvyknem hovoriť, že politika nie je partia bridžu. Ale zároveň som presvedčený, že ak zoberieme do úvahy všetky súvislosti, možno niekedy politiku prirovnať hre v karty. Pretože keď hráme karty, ale možno aj nejaký iný druh hry, všetci rešpektujeme, že táto hra má isté pravidlá. Čo je ale zaujímavé pri hre s kartami, že raz má lepšie karty jeden, raz má lepšie karty druhý hráč. No obaja napriek tomu, ako s tými kartami stoja, rešpektujú pravidlá hry, a to aj vtedy, keď zistia, že tromfy má v rukách súper. A o tom je hra v karty a o tom je aj politika. Aj demokracia má isté pravidlá. Jedným z nich, a rád vám to pripomeniem, pretože o tom veľakrát aj v Národnej rade hovoríte, je, že ak má súper lepšie karty, to znamená, ak má v politike demokratickú väčšinu, ktorú nadobudol štandardným legitímnym demokratickým spôsobom, a aj tak neprestane hrať alebo porušovať pravidlá a bude hrať férovo. Demokracia je totiž aj o tom, že v ďalšej partii tie karty môžu byť rozdané úplne inak.
Dnes má, a opäť chcem zdôrazniť na základe legitímneho výsledku demokratických volieb, zdá sa tromfy v rukách táto vládna koalícia. Darí sa jej, má väčšinu, ľudia jej dlhodobo dôverujú, nuž a ja chápem, že opozícia je nervózna. Ale to neznamená, že prestane hrať férovo. Že prestane rešpektovať pravidlá. Jedno z tých pravidiel, ktoré sme ako všetci hráči prijali, bolo aj naše proeurópske smerovanie, naša spoločná zodpovednosť voči Európe, voči projektu európskej integrácie.
Dámy a páni, chcem vás vyzvať a požiadať, aby sme ďalej pokračovali v hre podľa pravidiel. Ja viem, že sa nedarí a že asi nejde karta, ale prestať rešpektovať pravidlá a hodnoty, o ktorých je hra nazývaná demokracia, to je cesta do pekla. A ak chce niekto hrať, musí vedieť aj prehrávať. Musí vedieť rešpektovať, že súper má v ruke full how, zatiaľ čo oni žmolia možno pár desiatok. A ak niekomu dlhodobo nejde karta, neznamená to, že karty rozhádže od jedu po zemi, alebo že začne vydierať súpera, alebo že sa dokonca začne vyhrážať. Lenže to, čo sa dnes alebo zajtra podľa vašich vyjadrení chystáte urobiť pri hlasovaní o reformnej zmluve, dámy a páni z opozície, sa mi zdá, že je proti všetkým pravidlám, o ktorých som hovoril. Vy sa chystáte totižto obetovať celú dôveru našich európskych partnerov len pre jednu vašu účelovú partiu kariet. Chcete rozhádzať po zemi všetky karty, lebo neviete prehrávať. Ale o tomto demokracia nie je. Demokracia je o zodpovednosti. A takisto naše členstvo v Európskej únii, dámy a páni, je o zodpovednosti.
Nenechajte kvôli jednej partii v štichu celú Európu, celú vašu identitu, celú reputáciu Slovenska. Neberte si kvôli jednej nepodstatnej partii za rukojemníka pol miliardy alebo možno viac občanov Európskej únie, ale aj tých ďalších, ktorí na rozšírenie čakajú, hovoríme o Chorvátoch, Ukrajincoch, národoch západného Balkánu bez prijatia reformnej zmluvy, ktorých integrácia nie je možná.
Viete, možno dokážete vysvetliť vašim kolegom vašich frakcií v Európskej únii, že ste kvôli prvému čítaniu tlačového zákona, alebo ako to tu teraz zaznieva ako ďalší argument kvôli tomu, že sa vraj s vami nikto o tom nechcel rozprávať obetovali Európsku zmluvu, na ktorej prijatí stojí a padá ďalšia budúcnosť európskej integrácie. Možno to dokážete, ste zdatní rétori a niečo už za sebou v politike máte. Problém je, ak vám ešte niekto v tej Európe zdvihne telefón.
Dámy a páni, kto chce hrať hru zvaná politika, musí rešpektovať jej pravidlá. Preto verím, že v sebe nájdete vnútornú silu a dokážete tie rozmetané, vami rozmetané karty zo zeme pozbierať a dohrať so cťou podľa pravidiel túto partiu, pretože tá Európa za to stojí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. O necelé dve minúty bude devätnásť hodín. Chcem sa spýtať ctenej sály, či ideme pokračovať vo faktických vystúpeniach, alebo zajtra? (Reakcie z pléna.) Sú tu návrhy, aby sme pokračovali? Keďže nie je súhlas, musíme pokračovať, pardon (ruch v sále), procedurálny návrh pána Františka Mikloška.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda Paška, celý čas ste rozprávali o slušnosti a demokracii, teraz chcete mať posledné slovo. Tak nerobte tuná komikov zo seba.
Pán predseda, vy si schovajte svoju demokraciu za váš klobúk predsednícky. (Reakcie v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rozpravu k tomuto bodu a pokračovať budeme ráno o 9.00 hodine. Poprosím technikov, aby zaregistrovali prihlásených poslancov s faktickými poznámkami.
(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)