M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa prihlásili páni poslanci Pavol Frešo, Dušan Jarjabek a Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásenia sa v reakcii s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečníčka, pani kolegyňa poslankyňa Vášáryová, správne pomenovala predkladaný zákon ako zavedenie ďalšej dane. Tento zákon usvedčuje Smer z toho, že nemá riešenia a siaha k tomu, k čomu siahajú vždy ľavicové strany, keď sú vo vláde, a to k zvyšovaniu daní, bez toho, aby bolo zrejmé pre občanov, čo za túto zvýšenú daň dostanú. Z tohto dôvodu musíme tento zákon odmietnuť ako zákon, ktorý je neopodstatnený, ako zákon, ktorý je proti slobode, a ako zákon, za ktorý občan nedostane nič, akurát bude mať na krku ďalšiu povinnosť.
Plus veľmi správne upozornila, bude tu existovať ďalší subjekt, ktorý bude zhromažďovať veľké množstvo osobných údajov. A ako sme sami v týchto dňoch svedkami, tieto údaje sú často aj politicky zneužité. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem, ale ja musím byť znova nepríjemný, pani poslankyňa Vášáryová. Toto bol predvolebný prejav, všetko a nič. A na toto budete mať čas o dva roky.
K tomu, čo ste hovorili, o tých odborných veciach. Rád si sadnem s vaším pánom asistentom, ktorý vám to napísal. A skutočne bude mi cťou, keď sa o tom budem môcť s ním baviť, aby sme sa teda navzájom presviedčali, aby druhý raz napísal niečo iné.
No a keď ste už hovorili tak zainteresovane o tých počtoch redaktorov, ktorí odišli zo Slovenskej televízie. Viete, koľko redaktorov odišlo zo Slovenského rozhlasu? Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Senko Ján.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. No mne sa zdá, že pani poslankyňa si zákon nenaštudovala. Ďakujem. Ďalej sa vyjadrím, keď budem mať väčší priestor.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ja by som reagovala, len tu pán minister nie je.
Ak som si nepreštudovala dostatočne ten zákon, pýtam sa: Nie je agentúra eseročkou? Prosím, keby ste mi odpovedali na túto otázku. Nebude mať k dispozícii presne toľko údajov, ako som povedala? A to hovorím len o jednej veci, o ktorej som hovorila.
Vyrieši tento zákon financovanie verejnoprávnej televízie s tým, že bude vyrábať programy, ktoré od nej mnoho ľudí očakáva? Bude financovať filmy, inscenácie a podobne? Prečo potom pán minister pripravuje koncept zmlúv so štátom, ak by toto vyriešilo financovanie verejnoprávnej televízie? Tomu naozaj nerozumiem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Ágnes Biró.
Musím upozorniť všetkých, že pán minister Valentovič zastupuje pána Maďariča na základe uznesenia vlády k tomuto bodu.
Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, zámer predkladateľa tohto návrhu zákona bol, ja som o tom úprimne presvedčená, aby docielil čo najefektívnejší alebo, ako pán minister v správe pri predkladaní tohto materiálu povedal, primeraný výber peňazí na úhradu služieb poskytovaných v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania pri uplatnení princípu solidarity a spravodlivosti.
Sama som mala veľké očakávania s tým, že tento zákon prinesie konečne riešenie pre každého zainteresovaného, aj pre občana, aj pre verejnoprávne médiá. Týmto zákonom naozaj opúšťame nami už zaužívaný a veľmi známy terminus technicus koncesionárske poplatky. A s obsahom by nekorešpondoval ani poplatok za služby. Veď nepôjde o poplatok za oprávnenie používať televízny a rozhlasový prijímač a ani o poplatok za prijatie služby z oblasti televízneho a rozhlasového vysielania.
Podľa čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky sú dane a poplatky štátne alebo miestne. A práve preto bolo potrebné nájsť iný pojem namiesto pojmu poplatok. A tak sa prišlo na úhradu. Predložený návrh zákona zavádza teda nový pojem, úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Táto úhrada sa bude vzťahovať na každého bez ohľadu na príjem, spotrebu či majetok a na niektorých "solidárne" aj viacnásobne. Ani prívlastok zástrčkový, ktorým bol ovenčený, už nesedí. A ani nie je to už daň za elektrinu, ako ho tak niektorí výstižne nazvali, ako to aj odznelo od mojej predrečníčky.
Podľa predloženého návrhu zákona platiť budú tí, ktorí odoberajú elektrinu, ale aj tí, ktorí elektrinu neodoberajú. Podľa návrhu zákona platí aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov. A nebude sa zisťovať, či odoberá elektrinu, či vlastní televízny či rozhlasový prijímač. Na to nebude to potrebné, aby ho tá naša spravodlivosť "spravodlivo" stihla alebo, lepšie povedané, postihla.
Dámy a páni, podľa mojej mienky predložený návrh zákona nezohľadňuje základný princíp legitímnosti právnej úpravy, vyváženosť medzi účelom a cieľom a spôsobom, ako ho chce dosiahnuť, prelínanie verejnoprávnych vzťahov so vzťahmi súkromnoprávnymi. Zákonom uložená povinnosť platiť poplatok alebo úhradu, výber realizuje obchodná spoločnosť a vymáha ho v občianskoprávnom konaní, nie je správna. Úprava platiteľa je nejasná a zmätočná. Zavádza sa viacnásobný duplicitný poplatok. Nezohľadňuje základné zásady ochrany osobnosti a osobných údajov. Diskriminuje podnikateľské prostredie, zaťažuje podnikateľské prostredie, ale zaťažuje aj orgány verejnej správy zavádzaním nových administratívnych povinností a má vplyv aj na štátny rozpočet.
Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že všetci sme odberateľom elektriny. Navrhujem, aby sme si preto na tento návrh zákona troška posvietili. Pri pripomienkovom konaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poukázalo na negatívny dopad na najslabšie sociálne vrstvy, t. j. na sociálnu neúnosnosť pre niektoré skupiny obyvateľstva. Táto podľa mňa veľmi zásadná pripomienka nebola akceptovaná, bola predkladateľom zákona zamietnutá. Napriek tomu chcem poukázať na jej oprávnenosť prostredníctvom konkrétnych ustanovení v návrhu zákona.
Podľa § 3 tohto návrhu platiteľom úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je fyzická osoba a zamestnávateľ, t. j. aj fyzická osoba, samostatne zárobkovo činná, a právnická osoba.
Písmeno a) tohto paragrafu uvádza, že platiteľom je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v byte alebo v rodinnom dome. Avšak návrh zákona už nerieši vzájomné vzťahy vznikajúce v spoločnej domácnosti. Preto platitelia sme fakticky všetci členovia vrátane detí, a to bez ohľadu na to, či tá domácnosť, tá konkrétna rodina vlastní alebo nevlastní rozhlasový alebo televízny prijímač.
Písmeno b) tohto paragrafu uvádza, že platiteľom je zamestnávateľ, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere. Takáto definícia zamestnávateľa, platiteľa, bez ďalšieho rozlíšenia možnosti oslobodenia jedných zamestnávateľov zvýhodní a druhých duplicitne postihne alebo nespravodlivo diskriminuje. Niekoľko príkladov uvediem. Sú zamestnávatelia fyzické osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, alebo právnické osoby, ktoré majú svoje podnikanie v rodinnom dome či v byte. Takýmito sú napr. samostatne hospodáriaci roľníci, ktorých zamestnanci pracujú na roli, na poli, v skleníku, v maštali či v lese. A nakoľko ide o ručnú prácu, poväčšine majú viac ako troch zamestnancov. Ale títo zamestnanci nemajú možnosť služby poskytované televíziou či rozhlasom využiť. Je dosť pravdepodobné, že ani ich zamestnávateľ, SHR, teda samostatne hospodáriaci roľník, televízny či rozhlasový prijímač vo svojom podnikaní vôbec nemá, lebo by ho vo svojom podnikaní nevyužil, len ak by napr. v kravíne počúvaním hudby z rozhlasového prijímača chcel zlepšiť duševnú pohodu kráv, a tým priamo úmerne zvýšiť množstvo produkovaného mlieka. Alebo napr. z právnických osôb môžeme tu spomenúť spoločenstvo vlastníctva bytov, ktoré tiež sídlia poväčšine v byte predsedu spoločenstva.
Ale zákon je nespravodlivý aj voči zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú podľa § 52 Zákonníka práce a podľa § 58 Zákonníka práce. Nakoľko to bol zákon roka, ja som presvedčená o tom, že veľmi dobre viete, o akých zamestnávateľov ide. Sú to nové prvky v Zákonníku práce. A ide o takých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste. Ide o domácku prácu a teleprácu alebo pracovné pomery uzatvárané agentúrami dočasného zamestnávania, ktoré na základe zmluvy dočasne prideľujú svojich zamestnancov na výkon práce iným právnickým osobám. Aj títo budú platiť. Mohli by sme tu spomenúť napr. chránené dielne, ktoré aj dotujeme a kde sú zamestnaní zdravotne postihnutí ľudia. Ja poznám krajčírsku dielňu v tom mieste, kde bývam, ktorá zamestnáva sluchovo postihnutých ľudí, 15 zamestnancov má táto dielňa. Aj tí budú platiť. A ďalej sú tu podniky, ktorých prevádzka vylučuje využívanie služieb poskytovaných rozhlasom a televíziou. Nebudem ich menovať, každý si ich vie predstaviť od stolárskych cez ja neviem veľké závody, kde vôbec nie je možné vo výrobe počúvať a využívať služby televízie či rozhlasu. Títo zamestnávatelia budú platiť všetci a bez výnimky. Na druhej strane budeme mať zamestnávateľov, ktorí budú platiť minimálne alebo sa vyhnú plateniu a pracujú alebo podnikajú v oblasti hotelierstva, ako prevádzkovatelia rekreačných služieb, a to aj napriek tomu, že majú možnosť služby podľa tohto zákona Slovenskou televíziou a rozhlasom využívať vo svojom podnikaní a vlastnia viacero televíznych a rozhlasových prijímačov. Plateniu sa môžu vyhnúť preto, že zamestnávajú ľudí na dohody, najmä sezónne, t. j. že pracovný pomer týmto zamestnancom vôbec nevznikne alebo nemajú zamestnancov v prípade, ak ide o rodinné penzióny.
Dôvodová správa na strane 9 uvádza, že zákon nebude mať zvýšené nároky na verejné financie a nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. Ani toto tvrdenie predkladateľa nie je pravdivé. Veď podľa návrhu zákona zamestnávateľom, nie je to rozlíšené, bude aj štátna, aj verejná správa.
V § 6 sa pojednáva o úhradách.
A v odseku 1 pre fyzické osoby určuje tento paragraf úhradu vo výške 1 410 korún. Znova je to nespravodlivé a skrivodlivé. Veď akáže je to spravodlivosť, ak sa rovnako postihne slobodná mamička, teraz hovoríme o fyzických osobách, zarábajúca minimálnu mzdu, o ktorej sme nedávno hovorili, ktorá vlastne televízor nevlastní a nevlastní ani rozhlasový prijímač, a, povedzme, štátny úradník, ktorý pracoval na tomto zákone, alebo iný úradník, ktorý má slušný príjem.
Potom sú tam sadzby a pásma určené na úhradu pre zamestnávateľov, podnikateľov a aj teda štátnu a verejnú správu. V nadväznosti na uvedené považujem aj tieto sadzby za neprijateľné. Vyrubíme na nich ročne od 1 680 korún do 168 100 korún. Takže je to dosť vysoká daň, aj sa mi hlava zakrútila z toho. Povedzme, spravodlivá bude asi len na základe toho, že tí podnikatelia, ktorí sa snažia udržať pracovné miesta, mnohokrát chcú nájsť v daňovom zákone nejaké štrbinky, aby mohli ujsť pred takými vysokými sadzbami dane. Ale tu ich chytíme, určite. Podľa mojej mienky v praxi teda bude tento zákon problematický už aj ohľadom na tieto sadzby. A keď sa zavedie ročná platba, ktorá sa určí na základe počtu zamestnancov a prvý deň prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí, domnievam sa, že zamestnávatelia budú zvažovať, či si neprispôsobia počet zamestnancov na začiatku obdobia, za ktoré sa platí najnižšie pásmo. Vtedy ročná platba sa oplatí. Veď návrh zákona nepamätá na riešenie nedoplatku, ak v priebehu roka sa zvýši počet zamestnancov. Možnože to úradníkov za pochodu napadne, pričom občanov potešia ďalšou povinnosťou. A zavedieme ďalšie ročné zúčtovanie na úhradu za služby poskytované STV a SRo. Neviem, či to bude v súlade s Akčným programom znižovania administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku, ktorý nedávno prijala vláda Slovenskej republiky a ktorý bol prijatý na základe Lisabonskej stratégie a Akčného plánu Európskej komisie pre znižovanie administratívneho zaťaženia.
V § 9 sa zavádza nesystémový, finančne administratívne náročný systém, ktorý neprimerane zaťaží samotné verejnoprávne orgány. Úrad úradu, ale až na základe písomnej žiadosti, za úhradu poskytne údaje, samozrejme, o nás. A úrady budú zasielať naše osobné údaje krížom-krážom. Že je to v rozpore s legislatívou Európskej únie, v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, ba dokonca aj s čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je len bezvýznamnou maličkosťou. Takže čaká nás viac administrovania, na ktorom podľa dôvodovej správy konečne ušetríme.
Mnohí túto úhradu za služby verejnosti prirovnali k dani, dani za elektrinu a novej dani za zamestnanca. V takom prípade však máme na to daňové úrady a nie je potrebný ďalší úrad ani iná obchodná spoločnosť.
Dámy a páni, je pravdou, že Slovenský rozhlas a televízia sa topia v dlhoch a situáciu treba riešiť, ale legislatívnou normou, ktorá je spravodlivá, sociálna voči všetkým, slobodným mamičkám, zamestnávateľom, podnikateľským subjektom, hotelierom, veľkým podnikom. Ale dovtedy, kým bude, by pomohlo aj to, ak by štát plnil svoju zákonnú povinnosť podľa súčasne platných zákonov. Vláda 11. 10. 2007 rozhodla o poskytnutí peňazí pre Slovenský rozhlas z rezervy kabinetu vo výške 45,4 mil. Sk. Na budúci rok by sa podľa pána ministra Maďariča takáto dotácia opakovať nemala, keďže dúfa, že bude v platnosti nový zákon o úhrade verejnosti za služby SRo a STV, ktorý, citujem z neho, "spôsobí významný nárast pre tieto inštitúcie a tie nebudú musieť takýmto spôsobom žiadať dotácie na vykrývanie svojich strát".
Toto jeho presvedčenie je premietnuté aj do zákona. V čl. II ods. 5 sa uvádza: "V § 21 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase sa vypúšťa písmeno b)." V preklade to znamená, že sa ruší z troch štátnych transferov jeden transfer na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme, kde dnes rozhlas sústredil národnostné vysielanie. Dámy a páni, do vynútenej straty Slovenský rozhlas dostala niekoľkoročná absencia neplnenia si zákonnej povinnosti štátu, nechcem tu spomínať to, čo moja predrečníčka povedala, že je to nielen týmto neplnením povinnosti, ale aj zamestnanci, ktorí dnes sú zamestnaní na ministerstve kultúry. Ďalej je potrebné, aby sme sa rozhodli v súvislosti s týmto, či opustenie stredných vĺn nebude pre nás znamenať a pre Slovensko nebude znamenať neuváženú škodu, nakoľko stredné vlny sú medzinárodne koordinované pre celú Európu a sú stabilné. V prípade poruchy satelitných systémov, ku ktorej došlo približne pred dvomi týždňami, nezávisle a bez problémov vysielajú ďalej. A sú schopné aj technického rozvoja, môžu byť pripravené pre digitalizáciu formou DRM systému. Ani v prípade prijatia tohto návrhu zákona, veď na to v našom parlamente je dostatok síl, neprinesie tento nový zákon okamžité riešenie. A nakoľko dnes na stredných vlnách je umiestnené vysielanie pre všetky národnostné menšiny, je pre zachovanie ich statusu potrebné na rok 2008, na prechodné obdobie s touto zákonnou povinnosťou v rozpočte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky naďalej počítať. Bolo by potrebné poskytnutie transferu účelovo viazať na vysielanie v jazykoch národnostných menšín. Ak sa tak nestane, slučka z krku národnostného vysielania dňa 11. 10. 2007 poskytnutím transferu a priznaním, že je to zákonná povinnosť ministerstva kultúry, bola sňatá, ale Damoklov meč nad nimi naďalej zostal visieť.
Dámy a páni, svietiť sa už svieti. Či však je dostatok svetla, aby sme veci jasne videli a jasne vedeli rozlišovať, o tom nie som celkom presvedčená. Preto dovoľte mi podať procedurálny návrh. Podávam teda procedurálny návrh podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sa tento zákon vrátil jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni za diskusný príspevok.
A s faktickou poznámkou sa prihlásila pani Vášáryová Magda. Končím možnosť reagovania s faktickou poznámkou. Aj pán poslanec Jarjabek sa hlási do faktických poznámok? Tak potom zapnite aj pána poslanca Jarjabka po pani Magdaléne Vášáryovej.
Pani Vášáryová, máte slovo, nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Biró, ktorá veľmi precízne znovu vysvetlila, v čom je tento zákon neorientovaný do budúcnosti. Nerieši v podstate nič, žiadne ďalšie kroky, ktoré budeme potrebovať už budúci rok. To je jedna vec.
Zavádza verejnosť, pretože hovorí o nejakej úhrade, a pritom ide o ďalšiu daň, ktorú budú musieť platiť nielen všetky fyzické osoby, ale aj zamestnávatelia, a to za veľmi nejasných pravidiel, ktoré sú v tomto zákone uvedené.
A po tretie. Vzniká proste agentúra, ktorá si bude nakladať s našimi osobnými údajmi. A ja si myslím, že každý zákonodarca, ktorému aspoň trochu záleží na tom, aby sa aj o rok mohol ľuďom pozrieť do očí, musí o tomto debatovať a musíme sa týmto zaoberať.
A po štvrté. Tento zákon nerieši naozajstné financovanie verejnoprávnych médií a hlavne nedefinuje, čo vlastne od nich budeme chcieť. Takže hrozí ešte jedna vec, že síce za ideálnych podmienok pre verejnoprávne médiá budeme mať 3,1 mld. Sk naviac, teda na ich platby, ale tieto médiá budú môcť naďalej robiť dlhy, napr. ani toto nie je touto zákonnou normou vyriešené.
Takže ešte raz chcem podporiť všetko to, čo povedala pani poslankyňa Biró.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Dušan Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry. Ja by som mal na vás v tomto smere len jednu jedinú otázku: Vedeli by ste mi zhruba povedať, ako vyzerala predstava návrhu o koncesionárskych poplatkoch vášho ministerstva kultúry? A hovorím to vážne, preto že tá predstava bola. Takže, prosím vás pekne, povedzte mi, či poznáte vašu predstavu, teda predstavu vášho pána ministra či vlastne dvoch.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
Á. Biró, poslankyňa: Aká bola predstava. Tá predstava skutočne sa kryštalizovala. A viete dobre, že práve preto odišla pani Mistríková z ministerstva kultúry, že mala úplne inú predstavu, než je tá, o ktorej dnes hovoríme. V tých zásadných veciach má predstavu. A pri tom, čo som povedala, som sa snažila držať konkrétnych paragrafov. A si myslím, že tento zákon bude v praxi spôsobovať nemalé problémy. A asi aj odpor voči nemu vznikne. Takže tá predstava bola. A pretože sa nezhodli v tých zásadných veciach, pani Mistríková odchádzala z ministerstva kultúry.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Pán poslanec, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, niekoľko málo slov uvediem o tomto návrhu zákona, skôr teda o histórii vôbec, ako k takémuto návrhu zákona prišlo.
Ale najskôr by som chcel poopraviť pani bývalú štátnu tajomníčku, pani poslankyňu Biró, preto, lebo tá predstava bola veľmi totožná s tou predstavou. A dokonca aj k pani Mistríkovej poviem, keď už ste ju spomenuli, boli 4 návrhy za posledných 8 rokov, ktoré sa nedostali, bohužiaľ, do pléna. Ale boli 4 rôzne návrhy zákona o koncesionárskych poplatkoch. A všetky 4 návrhy, keď nehovoríme o zoštátnení, vychádzali práve z odberu elektrickej energie. Dokonca ja by som ich aj možno niekde ešte mal mať doma, takže môžem vám ich ukázať. Ale nie o tomto som chcel hovoriť preto, lebo to naozaj je v tejto chvíli nie až tak podstatné.
Dámy a páni, skutočne bavme sa o tomto zákone z hľadiska profesijného, a nie z hľadiska ideologického preto, lebo za týmto zákonom pôjde opäť ťažký zákon, to je návrh tlačového zákona, potom pôjde zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorý tiež spôsobí určite veľkú diskusiu.
Ak by sme sa vrátili veľmi, veľmi do histórie, tak by sme videli, že prvý raz o takomto návrhu zákona v súvislosti so spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie hovoril bývalý štátny tajomník na ministerstve kultúry Roman Zelenay. A tento dokonca vtedy mal aj predlohu a mal návrh zákona o spojení obidvoch inštitúcií. Odvtedy prešlo veľa vody. A myslím, že všetci budete so mnou súhlasiť, keď jednoducho si povieme, že koncesionársky návrh zákona v tomto smere, ako on existuje dnes, je dávno prekonaný. Jednoducho s televízorom už sa nekupuje koncesia, ako to bolo v roku 1953, aj vzhľadom na to, že televízny program a rozhlasový program, resp. vysielanie vy dnes môžete sledovať, počúvať cez mobilný telefón, cez počítače. Čiže hovoriť o nejakej licencii v zmysle koncesionárskeho zákona a s ňou kupovanou tzv. licenciou už je dnes absolútne mylné a nezodpovedá to skutočnosti. To je jedna vec.
Nasledovali minister Hudec, minister kultúry Kňažko, minister Chmel, minister Tóth, predtým minister Slobodník za Romana Zelenaya. Každý z týchto ministrov sa snažil riešiť návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Žiadnemu z týchto ministrov sa to nepodarilo. Boli tu rôzne pokusy pri menovaní riaditeľov, kde sa dávali priame dotácie zo štátneho rozpočtu, aby sa teda nejakým spôsobom odčlenili verejnoprávne inštitúcie od súkromných inštitúcií. Nepodarilo sa to.
Toto je pokus. Toto je pokus dať novú filozofiu nového zákona do tohto parlamentu. Skutočne, ak dospejeme k názoru, že tento návrh je zlý, tak stiahnime ho, rozmýšľajme ďalej, čo sa bude diať, ale nehovorme tuná tieto ideologické predvolebné nezmysly. Jednoducho pri tomto zákone, ani koncesionári si to nezaslúžia, zavádzame verejnosť, skutočne jednak zavádzame verejnosť a odpútavame pozornosť od problémov, ktoré verejnoprávne inštitúcie v súčasnosti majú, a jednak odpútavame verejnosť aj od problematiky tohto nového predkladaného zákona.
No ako my môžeme v tejto chvíli vedieť, čo nám prinesie 140 korún, týchto 100 plus 40 korún, ktoré vyberáme dnes, keď vlastne vieme, že značná časť týchto peňazí sa stratí, kým sa dostane do Slovenskej televízie a do Slovenského rozhlasu? Čo rieši tento zákon? No snaží sa, aby z týchto dvoch koncesionárskych poplatkov vznikol jeden a tá strata tých finančných prostriedkov, ktoré sa dostanú od koncesionára po verejnoprávne inštitúcie, bola čo najmenšia. Keď budeme vedieť v januári, vo februári, v marci, v apríli, koľko robí strata, resp. o koľko sa presne zvyšuje koncesionársky poplatok, budeme tuná všetci vedieť aj to, koľko nám ešte v rámci verejnoprávnych inštitúcií chýba, a budeme všetci rozmýšľať o tom, ako, ak chceme zachovať verejnoprávne inštitúcie, tie peniaze do týchto inštitúcií môžeme doniesť. Ale jednoducho bez tohto medzi kroku sa to nedá. Samozrejme, je pravda, že tento návrh zákona nevyrieši financovanie verejnoprávnych inštitúcií, však o tom ani nikto nehovorí, že ho vyrieši, len tento návrh tohto zákona, ak prejde, nám dá jasne najavo, koľko sa môže pri tomto výbere z toho reálneho 140-korunového poplatku, tých dvoch, ktoré sa v tejto chvíli dávajú do toho jedného, ušetrí, koľko sa z toho dostane do verejnoprávnych inštitúcií, ktoré si to zo zákona tohto predkladaného budú deliť na základe dohovoru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v pomere 3 : 7 alebo 7 : 3 Slovenská televízia, Slovenský rozhlas. To je jedna vec.
Ďalšia vec je, že sú tu predpoklady vzhľadom na doterajší výber finančných prostriedkov, ktorý bol konkrétne u právnických osôb 15 až 20 % a u fyzických osôb 75 %, že tým návrhom zákona koncesionárskym, ktorý doteraz tuná bol, jednoducho takýmto spôsobom tie finančné prostriedky boli nevymožiteľné. Ešte raz hovorím, bolo to u právnických osôb 15 až 20 %, u fyzických osôb 80 poťažne %. Hej? Čiže takýmto spôsobom, opäť hovorí o tom nový zákon, ono sa v reáli ani nezmení počet koncesionárov. Zostane zhruba ten istý. Ale pritom ten výber toho koncesionárskeho poplatku rovnakého bude ďaleko efektívnejší.
Samozrejme, bavme sa o § 10, ktorý hovorí o tzv. tej eseročke, ktorá vznikne po dohode Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ohľadne výberu peňazí. Bavme sa tam o tých kontrolných mechanizmoch. Skutočne to je vec, ktorá bude každého z nás sa dotýkať. A urobme ten mechanizmus kontroly taký, aby do tej eseročky mohli vstúpiť poslanci. No zo zákona to nemôžu urobiť preto, lebo zákon o tom tak hovorí. Ale pokiaľ v tej eseročke budú, a to znova v tom zákone je napísané, že to tak bude, budú zastúpení v dozornej komisii členovia Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu, znovu výbor, parlament môže týchto ľudí zaviazať k tomu, aby výboru parlamentu títo ľudia podali z tejto eseročky správy. Je to málo. Urobme ešte takú vec, aby eseročka musela robiť finančnú správu každého polroka, každý rok. Urobme ďalší mechanizmus, ktorý bude kontrolovať. Ale na tomto sa dohodli dve verejnoprávne inštitúcie, ktoré majú v zákone napísané, že sú nezávislé. Tak tento zákon takýmto spôsobom len podporuje ich nezávislosť.
Posledná veta úplne nakoniec. Ak sa tento zákon dostane do druhého čítania, budeme sa určite baviť o pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní. Ten výpočet ministerstva kultúry, ak je pravdivý, že teda takýmto spôsobom by sa mohlo dostať do týchto inštitúcií 900 mil. korún navyše od súčasného pôvodného stavu, tak už toto je moment, keď sa oplatí za tento zákon zahlasovať, lebo tých 900 mil. korún príde bez toho, aby sme museli meniť koncesionársky poplatok. Ten koncesionársky poplatok v tejto chvíli už nie je 100 a 40, ale 140 korún stále zostáva. Ale o tom až v tom druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pýtam sa, kto sa hlási na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou. Pani Gabániová, to je faktická poznámka? Je tu pani Gabániová? Nie. Skúste to tam vypnúť, prosím vás. Pani Vášáryová a pán Pavol Minárik sa hlásia s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pani Magda Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela pána vystupujúceho, pána poslanca Jarjabka, spýtať, on povedal, že sa koncesionárske poplatky strácajú, než dôjdu do verejnoprávnych médií, ja by som ho poprosila, keby ma informoval, kde sa strácajú a aké má o tom vedomosti, lebo pokiaľ ide o kriminálne činy, trestné činy, mal by to ohlásiť.
Ale k jednej veci by som chcela zásadnú poznámku povedať. My nevieme, koľko potrebujú finančných prostriedkov verejnoprávne inštitúcie, pretože to závisí od toho, akými úlohami budú poverené, čo od nich budeme očakávať my, zákonodarcovia, a čo budú od nich očakávať tí, ktorí sa na ne chcú pozerať. Takže bez ohľadu na to, či budú mať o 900 mil. alebo o 2 mld. viacej, to všetko dokážu stroviť, o tom niet pochýb. Nakoniec, Slovenská televízia je znovu v mínusových číslach, takže možno tých 900 mil. budeme potrebovať na vykrytie straty.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, málokedy s vami môžem vôbec v čomkoľvek súhlasiť, dneska aspoň je toho málo, naozaj. Toto je jedna z ciest, ako to zásadne zmeniť. A bola diskutovaná aj za predchádzajúcej vlády aj je používaná v Európe.
Len by som vás poprosil, v tom zákone je dosť veľa problémov, ktoré sa budú musieť v druhom čítaní odstraňovať pozmeňujúcimi návrhmi. Nevnášajme doň ešte ďalšie problémy, ktoré by mohli vzniknúť nejakými ingerenciami poslancov pri dohľade nad výberom koncesionárskych poplatkov. Naozaj poslanci majú v tomto štáte, Národná rada má v tomto štáte inú úlohu, ako vstupovať do akéhokoľvek výberu poplatkov. A nezhoršujme tú situáciu, ktorá tam je, pretože niekoľko, niekoľko problémov bude treba odstrániť, teda skôr si ich nepridávajme.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Jarjabek. (Ruch v sále.) Poprosím všetkých, ktorí prišli do rokovacej sály, aby sa upokojili, ešte rokujeme stále o predchádzajúcom bode programu. Až po reakcii pána Jarjabka bude hlasovanie. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Vášáryová, strácajú sa peniaze. A ja som to asi nepovedal dostatočne zrozumiteľne, ale tie peniaze sa strácajú práve tým, že je rozdelený koncesionársky poplatok na 40 a 100 korún, preto, lebo keď ho platíte cez poštu, tak pošta si isté peniaze sťahuje aj z jedného, aj z druhého koncesionárskeho poplatku. Tým pádom, že sa stane z dvoch koncesionárskych poplatkov jeden koncesionársky poplatok a v konečnom dôsledku si to televízia a rozhlas bude deliť v pomere 3 : 7, vlastne sa odbúrava táto strata čiastočne, ktorá vzniká na pošte. Túto stratu som mal na mysli. A nejde o žiadne, samozrejme, kriminálne činy. Je to všetko zo zákona. Takže ako kriminálne činy tuná neobstoja žiadne.
Pánovi poslancovi Minárikovi ďakujem. A chcem len potvrdiť, že akýkoľvek kontrolný mechanizmus, ktorý, pán poslanec, navrhnete vy alebo ktokoľvek ohľadne § 10, podporím či už na výbore alebo tu. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán poslanec Jarjabek bol posledný, kto bol prihlásený ústne do rozpravy.
Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu. Nie. Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete reagovať? (Hlasy v sále.) Je ešte všeobecný súhlas, aby sme ešte pustili pána spravodajcu so záverečným slovom vzhľadom na to, že už je 17.03 hodín? Pán spravodajca, na koľko máte to vystúpenie asi? Nech sa páči. Pán poslanec povedal, že má na tri minúty vystúpenie, tak ho, prosím vás, pustime, nech to skončíme. Ďakujem pekne za porozumenie. Nech sa páči.
J. Senko, poslanec: Skrátim to. Nebudem rozvádzať tu myšlienky, hoci diskusia, ktorá tu odznela, by si žiadala ešte dodať niektoré záležitosti.
V súvislosti s tým, ako som podal spravodajskú správu, vo svojom úvodnom vystúpení, by som chcel pozmeniť nové lehoty na prerokovanie uvedeného navrhnutého zákona na základe dohody poslaneckých klubov, a síce s tým, že odporúčam, aby na základe tejto dohody predmetný návrh zákona prerokovali v lehote výbory do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.
K tomu nepochopeniu iba toľko, že nejde tu o daň na hlavu, pretože zákon hovorí o tom, že platiteľom je koncový odberateľ elektriny. Ak je vo viacerých odberných miestach, teda bytoch, rodinných domoch, chatách, garážach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. To znamená, neplatí uvedenú úhradu každá osoba, ale iba rodina alebo odberateľ v jednom odbernom mieste. To je kvôli nepochopeniu niektorých vecí, ktoré tu odzneli.
Nezvyšuje sa žiadna daň, úhrada zostáva vo výške 140 korún, tak ako bola doteraz, a efektívnosť je v tom, čo už spomínal aj pán poslanec Jarjabek, že bude oslobodenie od jedného poplatku, pretože vlastne keď sme platili pre rozhlas a pre televíziu osobitné poplatky, teraz budeme platiť iba jeden, a to s tým, že bude percentuálne uvedený poplatok, ktorý bude vybratý a rozdelený medzi Slovenský rozhlas a televíziu.
Nebudú zaťažené štátne organizácie, ako sa tu snažila naznačiť pani poslankyňa Biró, pretože na základe poplatkov v kategórii ústredného orgánu štátnej správy, v kategórii zamestnancov od 500 do 249, rozdiel činí mínus asi 37 000 v prospech rozpočtu a nákladov, ktoré bude mať organizácia v rámci štátnej správy. Mohol by som to potom ďalej rozoberať.
Čo sa týka eseročky, len toľko, myslím si, že už tu aj bola a je a existuje istá organizácia, ktorá sa volá Koncesia, spol. s r. o. Čiže isté skúsenosti sú tu, zbierajú sa nejaké údaje, materiály. A na základe toho sú tu aj isté skúsenosti, podľa ktorých v nasledujúcom období bude môcť ísť. V Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii zabezpečujú príslušné organizačné úseky túto službu, koncesiu, kde rozdiel je skoro taký istý alebo ešte v podstate sa dosiahnu úspory vo vzťahu k nákladom na činnosť takejto eseročky, ktorá vznikne na základe zákona medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou.
Takže iba toľko v krátkosti na dovysvetlenie. Myslím si, že budeme mať aj dostatok priestoru na pozmeňujúce návrhy, tak aby zákon slúžil občanom a predovšetkým aby televízia a rozhlas si plnili svoje poslanie.
Na záver iba jedno možno nezávislé konštatovanie. Nie je moje, ale pomôžem si ním. Podpredseda Rady Slovenského rozhlasu pán Zeman povedal: "Tento zákon považujeme za dobrý, lebo je to výrazný posun v systémovosti a koncepčnosti. Doterajšie poplatky, spôsob výberu najmä nebol adekvátny situácii. Takže si myslím, že verejnoprávne médiá spoločne vítajú, že sa tu začína vlastne systémové riešenie na to, ako vlastne vyberať poplatky." Podobne sa vyjadril aj pán Malec, podpredseda Rady Slovenskej televízie. Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
To bolo záverečné slovo spravodajcu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A skôr ako budeme hlasovať, dávam slovo pánovi Františkovi Mikloškovi, ktorý sa hlási s procedurálnym návrhom.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, len doplňujem, že pán spravodajca povedal, že treba zákon prerokovať do 24. januára vo výboroch a v gestorskom do 25. Čiže pýtam sa, či sa nepomýlil, pretože mi to vychádza skôr na december.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, prosím vás, tú informáciu, ktorá zaznela vo vzťahu k timingu výborov, opakujte, prosím vás.
J. Senko, poslanec: Ako spravodajcovi tohto zákona mi vyplýva povinnosť na základe dohody, ešte raz, poslaneckých klubov. Navrhujem taký termín, aký som vo svojom vystúpení povedal, to znamená 24. január pre výbory a pre gestorský výbor 25. január 2008.
M. Hort, podpredseda NR SR: Je to návrh spravodajcu, o ktorom budeme hlasovať.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu definitívne.
A pristúpime k hlasovaniu.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch z programu 14. schôdze.
Poprosím teraz pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla ako spravodajkyňa hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 89 za, 1 bol proti, 50 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
L. Žitňanská, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady, s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení návrhu výborom a lehôt na jeho prerokovanie.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 129 za, 11 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme pridelili predmetný návrh zákona výborom a určili gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Teraz pán poslanec Pavlis ako určený spravodajca gestorského výboru pre hospodársku politiku uvedie hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, máte slovo.