K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.
Na rozdiel od niektorých predrečníkov myslím si, že práve preto môže vláda predkladať takýto návrh zákona, kde ide o rapídne zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pretože minulá vláda vďaka svojim reformám dosiahla zvýšený hospodársky rast pre Slovenskú republiku. Keby vláda nemala peniaze, tak asi by nemohla pripraviť takýto návrh zákona. Nemusíte s tým súhlasiť, určite s tým nesúhlasíte, lenže treba povedať, že ste pri moci vyše pätnásť mesiacov, takže konečne by ste už mohli aj vládnuť, nie vyhovárať sa na minulú vládu.
Čo mi vadí na tomto návrhu zákona. Pripájam sa k tomu, čo tu už povedal môj predrečník, pán poslanec Brocka. Keď vláda má peniaze na to, aby rozdávala, môžeme s tým súhlasiť, ona vládne, berie aj zodpovednosť. Mne takisto vadí to, že tento zvýšený príspevok 25 000 korún dostanú len prvorodičky. Moja otázka je, prečo to nedostanú tie druhé, tretie, štvrté alebo tie ďalšie deti. Voči tým ostatným deťom je to diskriminácia. To prvé dieťa sa v rodine narodí. Síce vo svete je taký trend, že postupne pribúdajú manželstvá bez detí, ale myslím si, že na Slovensku, chvalabohu, tento trend ešte nie je prítomný, aj keď v mizivých percentách určite je. Takže keď má vláda peniaze na to, aby zvyšovala príspevky pri narodení dieťaťa, moja otázka je, prečo to nie je aj pri ostatných deťoch.
A hlavne ja by som povedala ešte jednu pripomienku. Vy ste tu zdôrazňovali už vtedy, keď sa pripravoval tento návrh zákona, že však pri tom prvom dieťati je najviac výdavkov, treba kupovať kočík, vaničku, a nechcem tu pokračovať. S tým možno sčasti súhlasiť. Ale čo keď napr. sú také rodiny, a pevne verím, že ich je viac, keď to druhé dieťa sa narodí napr. po desiatich rokoch? Tam netreba od začiatku kupovať všetko? Však po tých desiatich rokoch už ten kočík a vanička a podobné záležitosti nespĺňajú svoj účel.
Teraz by som sa ešte vyjadrila trošičku k tej zdravotnej stránke tohto zákona, kde ste v predkladacej správe hovorili, že tam musí byť splnená podmienka, aby tie mamičky, ktoré chcú dostať tento príspevok, pravidelne navštevovali gynekologické poradne od štvrtého mesiaca tehotenstva. Moja otázka je, prečo to má byť práve od štvrtého mesiaca, keď tie prvé tri mesiace tehotenstva sú najrizikovejšie, a prečo nezaviesť túto podmienku aj pri druhom, treťom, štvrtom alebo piatom dieťati. Tomu nijako nerozumiem.
Kedy sa bude rodiť viac detí na Slovensku. Sme na Slovensku, takže nás zaujíma aj tento jav, pretože demografická krivka je veľmi zlá. Bude to vtedy, keď tu bude stabilita spoločnosti, keď mladé rodiny nebudú strašené mesiace Zákonníkom práce, fungovaním jednej zdravotnej poisťovne a keď minimálne rok nebudú počúvať, že sa zruší 2. pilier, čo bude s 1. pilierom a podobné záležitosti. Keď na Slovensku bude stabilita, bude sa rodiť určite viac detí.
Tento krok, ktorý teraz vláda predkladá, považujem za nesystémový jav, taký istý nesystémový jav, ako sú napr. vianočné dôchodky, pretože sú to populistické prvky. Keď sú peniaze, ešte raz zdôrazňujem, tie peniaze, ktoré má vláda k dispozícii na rodinnú politiku, treba rozdeliť medzi druhé, tretie alebo štvrté dieťa, pretože inak je to diskriminácia nielen k narodeniu prvého dieťaťa.
Napriek týmto výhradám, ktoré som povedala, poslanci Strany maďarskej koalície podporia tento návrh zákon. Neviem si v opačnom garde predstaviť, žeby poslanci strany Smer podporili hocijaký návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci Strany maďarskej koalície. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Damborská. (Hlas v sále.) Je to faktická, pani poslankyňa, hej? Dobre. Pani poslankyňa Tóthová sa ešte hlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Damborská. Nech sa páči.
M. Damborská, poslankyňa: Áno. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. A k pani poslankyni Sárközyovej asi toľko, či si nemyslí, že zvýšená finančná podpora pri narodení prvého dieťaťa je vnímaná aj ako podpora mladej rodiny. Mladí ľudia často neuzatvárajú manželstvá, pretože nemajú dobré finančné podmienky pre vznik rodiny. Nemajú byt a nemajú ani financie na založenie si rodiny a počatie prvého dieťaťa. Takže jednoducho ja som presvedčená o tom, že podpora pri narodení prvého dieťaťa pomáha uzatvárať manželstvá mladých ľudí, pretože mnoho razy sa nám deti rodia aj mimo manželstva. A myslím si, že aj toto je určitá motivácia. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, všimla som si, že vy veľmi často hovoríte o diskriminácii. A pritom tento pojem nemáte objasnený, čo vlastne diskriminácia je. Podľa logiky, s ktorou ste tu vystúpili o diskriminácii, by boli druhé a tretie deti diskriminované aj v tom, že prvé dieťa je v novom kočíku a druhé a tretie dieťa je v starom kočíku vodené, áno. Čiže táto vaša filozofia diskriminácie je neprijateľná.
Ďalej by som chcela uviesť, že asi ste si nevšimli, že sa posúva vek rodenia prvého dieťaťa často až na vek 30 rokov matky. Preto je to určené práve prvému dieťaťu, aby sme akosi motivovali, aby tie mladé rodiny vzhľadom na to, že sa finančne im pomôže, mohli mať skôr dieťa. Keď majú v mladšom veku prvé dieťa, je väčšia pravdepodobnosť, že potom budú aj ďalšie deti, čím sa podporuje zase demografický nárast obyvateľstva.
Po ďalšie. Hovorili ste o financiách. Pani poslankyňa, asi by sme mali aj ešte na ďalšie, keby táto vláda ťažké milióny nemusela zaplatiť spätne invalidným dôchodcom, ktorým ste vy znížili alebo odňali invalidný dôchodok protiústavne. To boli ťažké milióny.
A po ďalšie. Ako počujem o vašej láske k deťom, tak veľmi ma prekvapuje, že napr. náhradné výživné, ktoré skutočne bolo na podporu, aby ženy sa nebáli ostať matkami slobodnými alebo aby sa nebáli mať deti... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Damborská, no podľa vašej logiky vtedy sa budú brať mladé páry, keď dostanú 25 000 korún. Tak tá spoločnosť, v ktorej sa razí takýto trend, myslím si, je chorá.
Pani poslankyňa Tóthová, no veľmi ťažké je vám odpovedať, pretože ja som citovala pani ministerku, ktorá hovorila, že preto pri tom prvom dieťati sa ide zvyšovať tá suma na 25 000 korún, lebo tam treba kúpiť kočík, vaničku a ďalšie veci. Takže to bola len citácia.
No a prečo sme nepodporili toho času náhradné výživné? Pretože sme to považovali za nesystémový prvok, taký istý nesystémový prvok, ako je tento, alebo taký istý nesystémový prvok, ako sú vianočné dôchodky. To sú populistické veci. Viete veľmi dobre technicky, čo znamená náhradné výživné do dnešného dňa, ešte to stále nie je vyriešené a neprináša to ten osoh, ktorý by mal byť.
A, pani poslankyňa, bola by som rada, keby ste už o tých invalidných dôchodcoch, ktorým sme zobrali tie peniaze, prestali v takomto kontexte hovoriť, pretože ten návrh novely zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, o sociálnom poistení napr. invalidným dôchodcom, ktorí pracujú, zvyšuje odvody o 6 %. Tak sa potom spýtajte, kto robí zle pre invalidných dôchodcov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Keďže sme vyčerpali všetky vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať navrhovateľky: Chcete zaujať, pani ministerka, stanovisko? Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zareagovať na vystúpenia.
Pokiaľ ide o demografický vývoj, jeden fakt je, že ten demografický vývoj určite nie je taký najmä v oblasti teda detskej zložky populácie, ako aby sme si predstavovali, ale predsa len znamená nárast. V roku 2006 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to viac ako 500 detí, neviem, či to je 540 či 562 detí, ale je to nárast.
A pokiaľ ide o podporu zo strany súčasnej vlády rodičov a vôbec detí a rodín s deťmi, musím povedať, že napr. viete veľmi dobre, a stretli ste sa s tým i v legislatívnom konaní, pokiaľ ide o príspevok, ktorý nahradí daňový bonus rodičom, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok, a rodičom, ktorí nahrádzajú starostlivosť o deti, musím hovoriť o zabezpečení pravidelnej valorizácie daňového bonusu s účinnosťou od 1. 7. tohto roku. Musím spomenúť to, že pre deti, ktoré sa stali sirotami a ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, je vlastne v legislatívnom konaní návrh zákona, ktorým sa bude riešiť aj náhrada za riešenie náhradného výživného ako takého. Musím hovoriť o tom, že sú zvýšené dávky predovšetkým pre jednorodičovské deti s účinnosťou od 1. septembra tohto roku, ako aj minulého roku, zvýšené príspevky do náhradnej starostlivosti obdobne. Čiže mohla by som poukázať na rast množstva nástrojov, ktorými sa snažíme pomôcť rodinám s deťmi.
Zvýšený hospodársky výsledok. Myslím si, že je evidentné jeho dosahovanie aj tohto roku, pani poslankyňa Sárközyová. A musím povedať, že určite na ňom nemá teda takú zásluhu táto vláda.
Keď hovoríte o diskriminácii, ja sa znovu spýtam na to, na čo som sa tu už spytovala poslancov, pani poslankyne Sárközyovej a pána poslanca Brocku. O diskriminácii ste nehovorili vtedy, keď predchádzajúca vláda schválila pomoc v hmotnej núdzi. A išlo o zabezpečenie základných životných podmienok s dávkou zhruba 1 400 korún na mesiac. A zvýšenie tejto dávky bolo odôvodnené iba tej tehotnej žene od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktorá bola prvýkrát tehotná. Ide o zabezpečenie základných životných podmienok, bazálnych podmienok. Išlo o zvýšenie o 300 korún, to je jeden jogurt denne. Ja sa spytujem: Prečo ste ho priznali iba, a hovorím o základných životných podmienkach, žene pri prvom tehotenstve? Ďakujem za podporu. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Chcem sa ešte opýtať pani spravodajkyne: Chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní schôdze budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 437. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 428.
Prosím opäť pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o minimálnej mzde vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala preveriť možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v hospodárskej oblasti rozpočtovej, menovej, ale aj sociálnej politiky. Za tým účelom bola na základe záverov z plenárneho zasadnutia Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky vytvorená pracovná skupina na prehodnotenie mechanizmu ustanovovania a zvyšovania minimálnej mzdy upraveného v zákone č. 90/1996 Z. z. do nového návrhu zákona o minimálnej mzde zložená zo zástupcov príslušných ministerstiev, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Ekonomického ústavu, Sociologického ústavu a Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, Ekonomickej univerzity a spoločnosti s ručením obmedzeným TREXIMA. Návrh zákona bol dňa 25. júla 2007 predmetom rokovania mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a 30. júla 2007 plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady, ktorá odporučila predložiť návrh zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky po zapracovaní pripomienok, ktoré boli vznesené na tomto rokovaní. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že predmetný návrh zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi, ministerstvami a ďalšími relevantnými inštitúciami a je výsledkom dohody so sociálnymi partnermi.
Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o minimálnej mzde je ustanoviť najmä právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, nový postup pri úprave sumy minimálnej mzdy, kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy, mechanizmus na úpravu sumy minimálnej mzdy, ak nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy. Navrhovaný nový spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy dáva väčší priestor sociálnym partnerom a vláde Slovenskej republiky dospieť k vzájomnej dohode o sume minimálnej mzdy.
Vládny návrh zákona súčasne upravuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby dohodnutá alebo vypočítaná suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne, a to nariadením vlády Slovenskej republiky, na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Na dobu od 1. januára do 31. decembra 2008 sa navrhuje ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy, ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky, účinnej od 1. októbra tohto roku, ktorá predstavuje sumu 8 100 korún. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne vecí a bývanie, pani poslankyni Milade Belásovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť nový postup na úpravu sumy minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby suma minimálnej mzdy bola ustanovená každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára. Do zmien sa navrhujú aj ďalšie zmeny vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 428 z 28. septembra 2007 prideliť návrh zákona (tlač 437) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 27. novembra 2007.
Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 438, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 429.
Pani ministerka, prosím, ujmite sa slova a uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť predložený návrh zákona, ktorý je taktiež vypracovaný v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je najmä vymedziť okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre zamestnancov s presným členením a povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu, umožniť vytvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu aj u zamestnávateľov, u ktorých osobitný predpis zakazuje pôsobenie odborovej organizácie, zovšeobecniť základ pre tvorbu sociálneho fondu, spresniť základňu pre tvorbu sociálneho fondu pre zamestnancov pracujúcich v zahraničí, ktorým sa časť platu poskytuje v iných ako slovenských korunách, umožniť uhrádzať zo sociálneho fondu výdavky spojené s priebehom kolektívneho vyjednávania, a to na úhradu nákladov na posudky, expertízy a na iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania, poskytovať príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť verejnou dopravou. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Účelom návrhu zákona je rozšíriť možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu aj na úhradu nákladov na posudky, expertízy a iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 429 z 28. septembra 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodársku politiku, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. a gestorský výbor do 28. novembra 2007.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu, ktorý predkladala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, novele zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
Predkladaná novela zákona je ďalšia novela z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to ďalší zákon, ktorý predkladá ministerstvo a tým pádom strana Smer ako poďakovanie odborom za to, že vo volebnej kampani odbory a hlavne odboroví predáci podporovali stranu Smer.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce od začiatku budúceho roka rozšíriť možnosti použitia sociálneho fondu aj na účely kolektívneho vyjednávania. V kolektívnej zmluve by tak bolo možné dohodnúť poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Celková suma prostriedkov sociálneho fondu použitých na účely kolektívneho vyjednávania by podľa navrhovanej novely zákona nesmela prekročiť 0,05 % zo stanoveného základu.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo viac pripomienok k tejto predkladanej novele, dovoľte mi, aby som ja prečítala stanovisko ministerstva hospodárstva, ak sa nemýlim, minister hospodárstva pán Ľubomír Jahnátek je nominant strany Smer, ktorý mal zásadné pripomienky proti tomuto návrhu. Citujem pripomienky: "Sociálny fond ako taký slúži pre všetkých zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere, pričom sa nerozlišuje, či ide o členov alebo nečlenov odborov. Sociálny fond nemá s odbormi nič spoločné okrem možností stanoviť v kolektívnej zmluve podmienky jeho použitia pre zamestnancov osobitným či voľnejším spôsobom. Preto považuje ministerstvo hospodárstva za neprípustné, aby sa zo sociálneho fondu čerpali akékoľvek finančné prostriedky slúžiace na úhradu akýchkoľvek nákladov odborovej organizácie. Odborové organizácie majú svoje vlastné finančné zdroje, z ktorých najpodstatnejšou zložkou sú príjmy od členskej základne." To bola citácia z medzirezortného pripomienkového konania, ktoré predložilo ministerstvo hospodárstva. Plne sa stotožňuje Strana maďarskej koalície s touto pripomienkou. Ja viem, že táto pripomienka nebola braná do úvahy, ale tak my sme si už zvykli na to, že zo 122 zásadných pripomienok, ktoré v pripomienkovom konaní boli predložené k novele zákona o sociálnom poistení, nakoniec boli brané do úvahy asi len 2 pripomienky.
Práve preto, čo som pred chvíľou povedala, poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A keďže pani poslankyňa Sárközy bola jediná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať, pani ministerka, ako navrhovateľka chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Sárközyovej za pripomienku, ktorú tu predniesla, a predovšetkým za to, že upozornila, že ide o materiál, ktorým sa politická strana Smer snažila vyjsť v ústrety odborom.
Tento materiál bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, kde nebol schválený. A bol predložený s rozporom z toho dôvodu, že s týmto materiálom nesúhlasili zástupcovia zamestnancov, teda Konfederácia odborových zväzov, a nie Asociácia zamestnávateľských zväzov, Republiková únia zamestnávateľov. Títo tento návrh podporili a ide s ich súhlasom. Takže asi odporúčam pani poslankyni Sárközyovej zvážiť slová a nezameriavať sa len neustále na problém odborárov ako takých. Pripomínam, že pán minister Jahnátek, minister hospodárstva, zo svojej zásadnej pripomienky ustúpil. Zdôrazňujem ešte raz, že tento materiál prešiel v Hospodárskej a sociálnej rade podporou práve zástupcov zamestnávateľov.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 439, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 436.
Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby v zastúpení ministra kultúry vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 4. volebné obdobie.
Nová právna úprava ustanovuje pravidlá financovania verejnoprávnych vysielateľov vychádzajúce zo základných princípov zabezpečenia nezávislosti verejnoprávneho vysielania.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý je ekonomicky nenáročný vo vzťahu k finančnému zaťaženiu obyvateľstva.
Primárnym princípom navrhovanej úpravy je solidárnosť medzi platiteľmi, ako aj medzi verejnoprávnymi vysielateľmi. Navrhovanou právnou úpravou sa predkladateľ snaží zastaviť negatívny trend, keď obchádzanie súčasne platného zákona o koncesionárskych poplatkoch vytvára tlak na zvyšovanie poplatkov pre tých, ktorí zákon dodržiavajú. Návrh zabezpečí reálny výber úhrady za služby verejnosti, a tým spravodlivé podieľanie sa obyvateľstva na financovaní verejnoprávnych médií, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu v duálnom mediálnom systéme vysielania Slovenskej republiky nevyhnutnom pre realizáciu ústavných práv občanov. Návrh zákona zachováva oslobodenie od úhrady pre domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Zároveň ponecháva polovičnú sadzbu úhrady pre poberateľov dôchodku a zakladá ju aj pre domácnosti v hmotnej núdzi.
Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. V uvedenej problematike nie je Slovenská republiky viazaná medzinárodnými zmluvami.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov fyzických osôb. Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ustanovuje, že platiteľ fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 korún. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz. Vzniká nová skupina platiteľov, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, je tu miesto pre vás ako navrhovateľa.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou správou. Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Senko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, jeho § 72 ods. 1, to znamená, že doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a o vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Ďalej, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, ako aj návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2007 č. 436 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Senkovi, ktorý bol určený ako spravodajca pre tento návrh zákona.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Prihlásení sú pani Magda Vášáryová, pani Ágnes Biró, pán Dušan Jarjabek. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.
A dávam teraz priestor na vystúpenie v rozprave pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, aj keď je zvláštne, že to predkladáte vy ako minister zdravotníctva, ale predpokladám, že pán minister Maďarič je na nejakej dôležitejšej akcii, považujem za svoju povinnosť v prvom čítaní vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože sa treba postaviť proti niektorým dezinformáciám, ktoré stoja za vysvetlením tohto návrhu zákona, aby sme sa potom mohli naozaj vážne zamyslieť, akú zmenu a s akým výhľadom do budúcnosti máme teraz pred sebou.
Minister Maďarič predkladá návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Je to dlhý názov. Možno je aj preto taký dlhý, aby otupil výhrady. Preto sa nehovorí o platbách, ale o úhrade. Presne tak sa voľakedy hovorilo o upravovaní cien, aby sa nehovorilo o zdražovaní, aby si ľudia nevšimli, o čo ide.
Tu ide o zrušenie koncesionárskych poplatkov a o zavedenie novej platby. Nie je to teda zmena princípu platby iným spôsobom, ale zavedenie novej dane, povedzme si to tak, ako to je, tej ktorej my na tejto strane parlamentu hovoríme celkom oprávnene zásuvková. Ide teda o klasickú daň od hlavy, pretože každý bez ohľadu na príjmy musí platiť túto daň. Nechápem preto zdôvodnenie, že tento druh dane je solidárny. S kým je solidárny? Rodina na hranici hmotnej núdze platí rovnako ako boháč sediaci na svojom ranči s piatimi plazmovými obrazovkami. Tento zákon je teda zavádzaním nového spôsobu definovania záujmu verejnosti platiť si svoje zdroje informácií a zábavy cez odber elektrického prúdu. Týmto táto nová daň postihne všetky domácnosti plus všetky podniky, ktoré majú viac ako troch zamestnancov. Povedzme to teda takto na rovinu a nezavádzajme verejnosť. V konečnom dôsledku sa teda zavádza nová daň, ktorou sa bude financovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Návrh, o ktorom začíname rokovať v prvom čítaní, vznikol podľa pána ministra preto, lebo treba zabezpečiť viacej finančných prostriedkov pre Slovenskú televíziu a pre Slovenský rozhlas. Ako chceme donútiť k vyšším platbám aj podniky, kde sa zrejme pozerá celý deň televízia bez toho, aby sme zvyšovali poplatky za túto službu? Ale ako súvisí počet zamestnancov s platbou firiem za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi? Nijako, pretože každý zamestnanec, ktorý pracuje v tom podniku, už raz za túto službu zaplatil doma, cez zásuvkovú daň. Teda nejde len o zavedenie novej dane, ale aj prinútenie pracujúcich, aby svojím spôsobom, cez svojich zamestnávateľov, ktorí si to zahrnú do nákladov, pretože aj istým spôsobom to ich finančne postihuje, platili dvakrát za tú istú službu.
Objavuje sa aj v nových reakciách pána ministra na verejnosti, že SDKÚ - DS nemá právo vôbec o niečom hovoriť, pretože počas vlády Mikuláša Dzurindu nepripravila nový zákona o koncesionárskych poplatkoch. Život plynie bez ohľadu na striedanie vlád. A každá nová vláda prichádza s novými riešeniami rovnako tak, ako to robí aj opozícia. Nemôže jedna vláda vyriešiť všetky problémy, aby druhá vláda nemusela robiť vôbec nič, len míňať zdroje, ktoré dostala na podnose od Dzurindovej vlády. Ak by jedna vláda mohla všetko vyriešiť, druhá by predsa bola zbytočná. Ale krajina predsa nestojí na mieste a potrebuje ďalšie riešenia a ďalšie dobré perspektívy.
V návrhu tohto zákona a v jeho zdôvodnení pán minister Maďarič patrí medzi veľkých optimistov. Očakáva, že výber tejto zásuvkovej dane bude ideálny a že občania sa poskladajú na ďalších 3,1 mld. Sk. Ako zodpovední zákonodarcovia ale by sme mali predpokladať nie najvyšší možný, ale najnižší možný výber dane, pretože tak to robia všetci zodpovední hospodári. Výber bude totiž s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa nižší, ako predpokladá pán minister, nielen preto, že treba počítať s tým, že ľudia, ktorí dnes neplatia za elektrinu, a je veľmi ťažké to od nich vymámiť, nebudú platiť tým pádom ani za službu verejnoprávnych médií, ale aj preto, lebo táto nová daň a výnimky, ktoré tento nový zákon bude poskytovať, povzbudia tých, ktorí sú vždy pripravení kombinovať a hľadať cesty, ako platenie tejto novej dane obísť, napr. tým, že napíšu odber elektriny na svojich starších rodinných príslušníkov. S tým by mal tiež dobrý zákonodarca počítať. Kým občania by mali zaplatiť 2,6 mld., od zamestnávateľov počíta vláda len s 500 mil. korún. A čo keby sme začali uvažovať o tom, že niektorí zamestnávatelia, ktorí sú tesne na hranici zamestnávania, znížia jednoducho počet svojich zamestnancov tým, že ich donútia, aby pracovali na zmluvu, aby sa dostali do nižšej kategórie? Aj o tom musíme hovoriť v prvom čítaní tohto zákona, aby sme nestáli odtrhnutí od života a nepozerali sa na všetko len optimisticky.
A teraz by som si chcela položiť otázku, či tento zákon vyrieši financovanie verejnoprávnych médií. Nevyrieši ho. Podľa ministra Maďariča ho nevyrieši. Verejnoprávne médiá na to, aby v tejto štruktúre naplnili všetky viac-menej hmlisté očakávania, ktoré kladieme na verejnoprávne médiá, potrebujú oveľa viacej peňazí. Minister to chce riešiť ďalším dofinancovaním z daní občanov, teda zo štátneho rozpočtu, cez zmluvy napr. so Slovenskou televíziou tak, ako je to uvedené vo vládnom programe. To znamená, že zásuvková daň nebude znamenať odpolitizovanie verejnoprávnych médií, lebo cez zmluvy, ktorých obsah má vychádzať z programu tejto vlády a ktoré bude mať pod priamou kontrolou minister Maďarič, bude veľmi ľahko a veľmi elegantne určovať, čo má verejnoprávna televízia robiť, pripravovať, vyrábať a vysielať.
Ako problematické sa mi javí aj zriadenie obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným na výber poplatkov. Spomenúc fakt, že skonzumuje na svoju činnosť 106 mil. (to je ten najnižší odhad, 130 mil., to je náš odhad, pričom 130 mil. by sa dalo použiť minimálne na výrobu dvoch filmov alebo pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie Hreha by za to mohol vyrobiť dva predražené detské seriály, alebo by sme mohli mať na dva roky zaplatené poplatky na prenos hokejových zápasov pánu Širokému), dostane táto eseročka do ruky obrovskú moc. A na toto by som chcela slovenský parlament, slovenskú Národnú radu upozorniť. Táto spol. s r. o., spoločnosť bude viesť evidenciu poplatníkov novej dane, dostane právo zhromažďovať o občanoch a zamestnávateľoch obrovské množstvo informácií od nášho mena, adresy, trvalého pobytu, odberného miesta, adresy na doručovanie po zdravotný stav, lebo ten bude treba vedieť, ak niekto má dostať úľavu alebo je oslobodený od platenia, IČO firiem, počet zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Dostane právo žiadať od dodávateľov elektriny databázu ich zákazníkov, od katastrálneho úradu databázu vlastníkov bytov, výpisy z matriky, počty zamestnancov od Sociálnej poisťovne, od Ústredia práce databázu poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Takže táto eseročka, tento veľký brat bude vedieť všetko v koncentrovanej podobe, akou nedisponuje doteraz žiaden štátny úrad. Toto všetko bude v rukách eseročky. A ideme to urobiť v čase, keď sám pán premiér terajšej vlády vystupuje proti niektorým verejnoprávnym inštitúciám, ktoré sú podozrivé z úniku osobných údajov.
Predkladateľ, teda pán minister, priznáva, že dôvodom navrhovanej zmeny je hlavne problém s ochotou ľudí platiť koncesionárske poplatky, teda to, čomu sa doteraz hovorilo koncesionárske poplatky. Ale čo keď ľudí napr. nezaujíma spravodajstvo verejnoprávnej televízie? Veď po rozšírení pokrytia signálom TV Joj spravodajská relácia verejnoprávnej televízie, teda to, čo by malo byť výkladnou skriňou a je výkladnou skriňou skoro všetkých verejnoprávnych televízií, ktoré poznáme, spravodajstvo kleslo v pozeranosti na tretie miesto ešte za TV Joj. Verejnoprávna televízia, chcem pripomenúť, v spravodajských posledných dňoch odignorovala dokonca aj tak vážny fakt ako spustenie petičnej akcie na ochranu dôchodkovej reformy. Nepovažovala za potrebné vôbec sa o tom ani zmieniť. Chcela by som ešte upozorniť, že pod novým vedením sa rozpadla spravodajská redakcia. Pán šéfredaktor sa priznal, že po telefonáte hovorcu ministra kultúry odvolal redaktora a tak ďalej a tak ďalej. Dnes máme nový obsadený post šéfa regionálneho spravodajstva. Je to človek, ktorý tam pracoval na kampani Smeru. Toto má byť politicky nezávislé spravodajstvo?
Ak prijmeme tento zákon, nevyriešime situáciu dostatočného financovania verejnoprávnych médií, iba odložíme riešenie na čas, keď bude znova na stole otázka prípadného zvyšovania poplatkov. Navyše, týmto zákonom ani nepredídeme situácii, v ktorej sme boli svedkami pri šikanovaní koncesionárov súkromnou firmou. Ale to asi nebolo zámerom pána ministra Maďariča. On sa síce tváril a trápil nad osudom ľudí, ale nakoniec ľudia, ktorí spôsobili výpalníctvo koncesionárskych poplatkov, sú jeden šéfom, generálnym riaditeľom TASR a jedna generálnou riaditeľkou na jeho ministerstve.
Ja si myslím, že tieto argumenty, to znamená argumenty nedostatočného orientovania zákona do budúcnosti, nevyriešenia základného problému financovania verejnoprávnych inštitúcií a v podstate ani nedefinovania, čo si vlastne my predstavujeme, že by verejnoprávne inštitúcie mali poskytovať, ma oprávňujú požiadať, aby tento zákon bol odmietnutý Národnou radou. Ďakujem pekne.