Pátek 14. září 2007

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej majú pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Sániová, pán poslanec Devínsky a pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja myslím, že kladiete dôraz na jeden parciálny problém, ktorý hovorí o hodnotení kvality stredoškolského vzdelávania prostredníctvom monitora alebo nejakých iných foriem. Tvrdíte, že treba prelomiť mýtus o kvalite slovenského školstva. Ja osobne si myslím, že riešenie problému kvality školstva nespočíva len v hodnotení kvality poznatkov, lebo treba sa zaoberať aj štruktúrou školstva, stredného školstva predovšetkým. Za posledných 15 rokov sa absolútne zdevastovalo a zdecimovalo učňovské školstvo a dnes máme akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko. Aj v tejto súvislosti chcem povedať, absolútna voľnosť pri vzdelávaní, trh to nevyrieši. Osobne si myslím, že aj v oblasti školstva treba mať určité direktívy štátu, treba mať vízie, ako sa bude vyvíjať hospodárstvo štátu, aká bude potreba kvalifikovaných pracovných síl v tých alebo oných oblastiach. A potom môžeme zmysluplne rozvíjať aj školstvo a dávať impulzy aj pre rozvoj národného hospodárstva. Ale klásť dôraz len na parciálny problém kvality prostredníctvom hodnotenia, myslím si, to nie je cesta.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na tú časť, kde sa spomínal mýtus dobrého školstva. Pani kolegyňa, naše školstvo bolo nie dobré, ale výborné. A nie monitoringy dávajú pravý obraz, pravý obraz dáva uplatnenie v praxi. Pozrite sa do zahraničia. Bývalí absolventi vysokých škôl v zahraničí perfektne sa uplatňovali. Za vlády Vladimíra Mečiara napr. výučbu farmácie na Slovensku vysoko hodnotil Izrael, ktorý mal záujem, aby sme postavili program, že z Izraela budú u nás študovať farmáciu, lekárske fakulty a tak ďalej. Ale došiel zlom, že sa ponúkala súkromná sféra, ktorá platila oveľa viac, podvyživenému, slabo platenému školstvu, áno, oveľa vyššie zárobky. Tak dobrí učitelia odišli. Je katastrofa, keď na právnickej fakulte prof., DrSc. po 40 rokoch má základný plat 26 000 korún a nie sú peniaze na ďalšie ohodnotenia, o pár budov ďalej v banke sekretárka dvadsaťročná má plat 28 000 korún mesačne. Tak chcete takto robiť dobre vysoké školstvo? Osem rokov sa to tu trpelo, tu treba spraviť určitý vstup, vstup finančný, vstup hodnotiaci. A nie je možné ísť cestou voľného školstva, učiť, čo je práve učiteľom podľa ich predstavy a nebrať líniu základnú z ministerstva, pretože ak dospejeme tam, kde je americké školstvo, ktoré išlo touto cestou, tak budeme plakať nad našou vzdelanostnou úrovňou.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Sániová.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcela by som zareagovať na tie časti, čo spomínala pani poslankyňa Rosová, o štandardoch a výstupoch. Určite tieto momenty v rámci vzdelávacieho procesu sú veľmi dôležité. Samozrejme, ten výstup je ovplyvnený aj tým, s čím určite nový školský zákon, ktorý pripravuje ministerstvo školstva, bude počítať. A to je v prvom rade ocenenie učiteľov na základných a stredných školách a hlavne ďalšia dôležitá vec, o ktorej sa tu nehovorí. Je to agresívnosť na školách, je to šikanovanie, sú to drogy na školách a tak ďalej. Ten výstup je ovplyvnený aj týmto. Vieme, aké sú dnes zloženia detí na školách, čo všetko musí učiteľ podstúpiť, aby urobil pedagogický výstup, aby urobil to, na čo bolo toto poslanie učiteľa dané. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie kolegyne, kolegovia, nadväzujem na tú časť svojej predrečníčky, ktorá hovorila o kvalite, pretože kvalita je dnes kľúčovým slovom na celom svete. Pán kolega hovoril o porovnávaní a hovorím, či to je jedna jediná časť. To je tá jedna veľmi dôležitá časť, o ktorej hovorila aj pani kolegyňa Rosová, pretože vo všetkých oblastiach sa porovnáva, porovnáva sa percento nezamestnanosti, porovnáva sa celkový výkon štátu, nielen to, ako dopadli naši študenti v jednotlivých testoch. Ak bude zavedený systém, a ten systém závisí aj od legislatívy a predovšetkým od legislatívy, ktorému budú dôverovať aj vysoké školy, tak odpadne aj taká časť, drasticky a dramaticky sa zmení tá časť, ktorej dnes hovoríme prijímacie konanie. Samozrejme, ten negatívny demografický vývoj bude hrať svoju úlohu, ale pre tento štát bude absolútne kľúčové, aby naši žiaci boli konkurencieschopní, aby v hodnotiacich testoch, ktoré budú robiť iní, ktoré nebudeme robiť my, ktorí budú porovnávať, aký je výkon nášho vzdelávania, nedopadli podpriemerne tak, ako, žiaľbohu, je to dnes. Uvidíme, čo sa stane 4. decembra, keď sa zverejnia tie testy za rok 2006, ale ich predbežné výsledky ukazujú, že príliš veľké zlepšenie tam nebude. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Posledná faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Rosová, skutočne sa zhodneme na tom, že treba niečo robiť so školským zákonom. Potrebu nového školského zákona nikto z nás nespochybňuje, ale všetci rovnako vieme, že ministerstvo školstva má po roku odborných diskusií, tvorbe koncepcií sformulovaný legislatívny zámer, ktorý je v legislatívnom konaní. Ak ja osobne si dám na misku váh na jednej strane hotový návrh zákona z rúk predkladateľov, kolegov poslancov, a na druhú stranu si dám hotový legislatívny zámer, ktorý po paragrafovom znení, myslím si, bude riešiť komplexnejšie situáciu v regionálnom školstve, určite ja osobne dám prednosť tomu druhému variantu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za poznámky, v mnohom sa určite zhodneme, boli tu pomenované ďalšie problémy nášho školstva.

Ja som sa v mojom vystúpení zamerala konkrétne na kvalitu výstupov preto, lebo myslím, že tam treba začať pátranie, prečo nie sú naši žiaci konkurencieschopní. A, bohužiaľ, pani poslankyňa Tóthová, nie je to mýtus, jednoducho toto dokázali objektívne merania.

Som rada, že pani poslankyňa Sániová spomenula aj patologické javy na školách preto, lebo napr. tomu sa v legislatívnom zámere nevenuje prakticky žiadna pozornosť. Ale neskôr by som sa rada vyjadrila aj k tomu, čo analýzy ukazujú o príčinách toho, že výstupy z nášho školstva nie sú ideálne.

Pán poslanec Petrák, ja s vami súhlasím, áno, učňovské školstvo je obrovský problém. A tu treba tiež zboriť bariéry a povedať si jasne, že to, čo má zabezpečovať štát v učňovskom školstve, je vzdelanie, vzdelanie ľudí, ktorí sú pripravení prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam, prispôsobovať sa novým technológiám, pretože niekoľkokrát za svoj profesionálny život budú musieť úplne zmeniť svoj spôsob práce, výkon toho, čo vykonávajú. Takže štát má pripraviť týchto ľudí na to, aby boli flexibilní, aby boli schopní porozumieť zmenám a prispôsobiť sa im, a nemá vycvičovať robotou. Výcvik, to má byť záležitosťou tých, ktorí majú záujem zamestnať takúto kvalifikovanú, dobre vzdelanú, odbornú pracovnú silu. Mám pocit, že tu by sme tiež našli zhodu. Mám pocit, že tu je zhoda aj na strane zamestnávateľov, len si treba povedať, kde sú bariéry, prečo to zatiaľ takto nefunguje. Ale opakujem, v odbornom školstve treba oddeliť vzdelanie a výcvik, pretože vzdelanie je niečo čo pripraví človeka na celý život, kým výcvik ho pripraví na niekoľko... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

O slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel len reagovať v prvom rade na poznámky kolegu Petráka, pretože sa mi zdali byť vecné. A môžeme teda hovoriť vo vecnej rovine.

Viem, že mnohí tí, ktorí učia na vysokej škole, majú pocit, že kvalita študentov, ktorí nastupujú na vysokú školu, výrazne klesá. No nerád by som bol, aby to zaznelo ako zneváženie práce stredoškolských pedagógov, ale ten problém je inde. Ten problém je v tom, že v roku 1990 sme nemali ani 60 000 vysokoškolákov, dnes je ich viac ako 200 000. Dnes prakticky z populačného ročníka maturantov tam nastupuje každý, kto má na to. A myslím, že v tom sa zhodneme, že bol cieľ, aby každý mladý človek, ktorý má na to, sa mohol dostať na vysokú školu a získať vysokoškolské vzdelanie. Samozrejme, nemôže byť každý absolventom medicíny a práva, v tom sa takisto zhodneme. Ale čo vidím, je, že máme tuná objektívne merania. A teraz môžeme už na základe meraní, na základe maturitných testov, monitora rok po roku porovnávať výsledky jednotlivých škôl a aj objektívne porovnávať, či sa tá kvalita vzdelania zhoršuje alebo zlepšuje. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Ja viem, že ste citliví na to, čo hovoril kolega Devínsky o socialistickej indoktrinácii ap., ale ja vám poviem takto, ten model školstva, ktorý teraz zavedieme, ak ho prijmete, nepripustí indoktrináciu pre nikoho, ani zľava, ani sprava. V tomto by sme sa mohli zhodnúť, že tá štátna indoktrinácia, ideologická, by nemala jestvovať, pričom by sme mali nechať voľný priestor.

A ešte jedna poznámka k tomu, čo ste hovorili, k devastácii učňovského školstva. To sa tak ľahko a rado hovorí, že sa zdevastovalo. Ja by som povedal čosi iné. Viete, modelom financovania, ktorý sme urobili, dnes každý väčší podnikateľ si môže založiť svoju vlastnú školu, kde študijný program takpovediac ušije pre vlastné potreby a ešte aj štát mu rovnako zaplatí za každého študenta, lebo dnes financujeme školy na základe počtu študentov a, samozrejme, s tými rôznymi koeficientmi, ale rovnako bez ohľadu na to, či tá škola je zriadená vyšším územným celkom, súkromnou osobou, právnickou osobou alebo cirkevnou osobou, nuž každého rovnako. Ale ja som sa s tým stretol. Aj veľkí podnikatelia za mnou chodili, nariekali. A som sa ich opýtal, prečo si nezaložia takú školu. Ja sa nemôžem ubrániť pocitu a poviem to, viete, tak mi to pripadá trošku, a tu by sme sa mohli spojiť, pri niektorých tých podnikoch a u niektorých podnikateľov ako raný kapitalizmus. Chcú tie deti nútiť, nútiť istým spôsobom, áno, aby išli a učili sa za šičky napr., aby ich držali potom na minimálnom plate. Vy by ste svoje dieťa dali, aby tam išlo? Jednoducho to pokladám za nespravodlivé, pretože ten priestor naozaj majú, aby mohli vzdelávať, odborne, či potrebujú murárov, tesárov a podobne. A na druhej strane majú priestor na to, ak je nedostatok takejto pracovnej sily, tak mu jednoducho tú pracovnú silu môžu získať a prilákať zvýšením mzdy, ale nie tým, že držia tých pracovníkov na minimálnej mzde. Ďakujem zatiaľ.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca majú pán poslanec Švidroň, pán poslanec Devínsky, pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, predrečníci, porovnávali ste tu činnosť porovnateľných ministerstiev za predchádzajúceho alebo terajšieho vedenia. No ja si dovolím túto legislatívnu prácu popísať citáciami z dobovej tlače, keď píše autor, ideový iniciátor, známy to liberál alebo brat známeho liberála na spoločnej kandidátke istej insitnej strany. Tak čítajme: "Ostaňme pri školskom zákone. Má svoj pätnásťročný príbeh, do ktorého sme v konzervatívnom inštitúte vstúpili pred poldruha rokom," teraz sú to odvtedy už viac ako 3 roky, "diskusiou s odborníkmi z mimovládneho sektora, Štátneho pedagogického ústavu a z vysokoškolského prostredia," a tu je tá plánovitosť, "potom sme ponúkli ministrovi školstva Froncovi spoluprácu na príprave zákona. Pracovali sme na ňom s legislatívcami, jeho kanceláriou Ernesta Valka sme pripravili konečnú verziu." Takže to hovorí za všetko. Ako to tu porovnávať s tou koncepčnou prácou, ktorú teraz vyvíja náš minister, naše ministerstvo školstva? No musel som to povedať, aj keď som to pôvodne nechcel, lebo považujem pána Fronca takýmto svojím spôsobom za priateľa, aj keď je z opozície. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som reagoval na to, čo tuná povedal pán kolega Fronc, a síce o financovaní škôl podľa počtu študentov. K tomu treba povedať toľko, že demografický vývoj urobí svoje a určite veľmi rýchlo nastane doba, keď si školy budú konkurovať vzájomne a budú sa snažiť získať čo najviac detí. A práve preto musíme dať slobodu aj škole, aby mohla poskytovať vzdelávanie inak, ako to robí tá susedná a konkurenčná škola, aby to robila lepšie, aby poskytovala aj iné aktivity, ako len sedieť v škole a diskutovať. Vidíme to aj na vysokých školách, kde proces reformy prebieha pomalšie, ako sme predpokladali a chceli. Ale prebieha to preto tak, že dostali autonómie a dostali všetky akademické slobody. A keď pán kolega Petrák hovorí aj o tom, že vysoké školy sa vyvíjajú istým smerom, tak poviem, že sa vyvíjajú dobre tým smerom len preto, že majú dosť slobody. A myslím si, že to je kľúčová vec, je to kľúčová vec aj pre regionálne školstvo, aj pre základné školstvo, aj pre sekundárne školstvo, aby sa mohli prispôsobiť tým požiadavkám, ktoré žiaci a rodičia majú. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, ak hovoríme, ako som ja spomínal, že nie je problém len v zákone, ktorý pochádza z dôb socializmu, myslím to úplne vážne. A na čom to chcem preukázať? Systém školstva, ktorý bol na Slovensku, bol unikátny. A myslím si, že nám ho mohol závidieť celý svet. Materské školy, základné školstvo, učňovské školstvo, stredné školstvo, vysoké školstvo v určitej hierarchii a postupnosti, to všetko bolo jasné. Na začiatku sme prišli s tézou, že dieťa nemá vychovávať socialistická materská škola, ale že sa majú oň starať rodičia. A dnes zavádzame, povedzme, rómskych asistentov, aby sa niektoré skupiny obyvateľov naučili základným sociálnym návykom. Vidím to ako problém, kde vznikol problém s chybným krokom v oblasti školstva, v oblasti štruktúry školstva.

Hovoríte, že problémom nie je zadefinovať, že je zdevastované učňovské školstvo. Učňovské školstvo je skutočne zdevastované. A chýba kvalifikovaná pracovná sila, či si to chceme priznať alebo si to nechceme priznať.

A hovoríte o tom, že treba nechať priestor podnikom, podnikateľským subjektom, aby si utvárali odborné školy a vychovali si svojich odborných pracovníkov. Ja osobne si myslím, že tu má byť ingerencia štátu, ktorá zabezpečí určitý nadhľad, lebo ak to bude nechané len na podnikateľských subjektoch, tak tú pracovnú silu si budú vychovávať len na svoje podmienky. Ale myslím si, že štát by mal mať záujem na tom, aby tá pracovná sila bola trošku širšie koncipovaná, ak skončí prácu v jednom podnikateľskom subjekte, aby sa mohla zamestnať v druhom alebo v treťom. A myslím si, že tu treba hľadať nejakú cestu.

A skúsme odpolitizovať túto tému, lebo je to vysoko odborná téma a bude mať dopad na rozvoj Slovenska na dlhé obdobie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, asi sa v jednej filozofickej veci nezhodneme. Vy chcete viac, by som povedal, riadiacu funkciu štátu, ja si myslím, že treba nechať väčší priestor ľuďom, ktorí sú pri tom. Jednoducho vo Volkswagene určite skôr vedia, čo potrebujú, ako to vieme my, vy alebo ja. A takisto napr. v Prešove VÚC-ka vie skôr, aké odbory potrebuje, akých remeselníkov ap. potrebuje vzdelávať, ako to vieme vy a ja tu povedať. A ja pokladám za dôležité, aby štát vytvoril podmienky na to, aby takéto školy sa mohli vytvárať a tie podmienky boli vytvorené.

A čo sa týka kolegu Švidroňa. No, pán kolega, rád by som bol, keby ste uviedli svoje videnie a svoj názor, ako ste tuná čítali z tlače, poviem vám veľmi otvorene, ja som pomenoval, že mnoho ľudí na tom robilo. A boli to aj títo ľudia.

A že si niekto chce alebo nechce privlastniť zákon. Ja vám poviem, mne až na tom tak nezáleží, kto ten zákon podá a kto si ho privlastní. Mne ide skôr naozaj o tú reformu. A poviem vám, a to teraz aj verejne, keď som bol ministrom, osobne som požiadal vtedy zodpovedného predstaviteľa za školstvo pána Čaploviča, aby sme spolu vytvorili základ na nový školský zákon, aby ten zákon bol priechodný. Žiaľbohu, prisľúbili aj, že bude, čas plynul a nič sa neudialo.

Tak tým chcem len dokumentovať, čo pokladám za dôležité pre naše školstvo a ako by to malo fungovať. A tu si myslím, že by sme sa mali naozaj pokúsiť o zhodu aspoň v tom, v čom sa zhodnúť dá, pretože tu ide o budúcnosť celej krajiny, o naše deti. A to nie je fráza. Ja si myslím, že naozaj to je to, za čo stojí bojovať. A mrzí ma, a to poviem rovno, že vždy každý deklaruje, že vzdelanie pokladá za najdôležitejšie, pričom keď príde na lámanie chleba, tak to vzdelanie padá kdesi úplne na dno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k téme, ktorá sa prerokováva, to je reforma školstva, k téme, ktorá pravdepodobne zaznieva a bude ešte dlho zaznievať nielen tu na pôde parlamentu, ale aj v odbornej diskusii všetkých dotknutých článkov, ale aj v médiách.

Asi sa zhodneme na tom všetci, že reforma školstva je potrebná. Všetci sa zhodneme na tom, aspoň dúfam, že reforma by mala smerovať k väčšej slobode, k väčšej kreativite učenia, k väčšej podpore tvorivosti. Chceme predsa, aby sme vychovali už iného mladého človeka, tak ako tu bolo spomínané uplatnenie v praxi, aby tie nároky, ktoré teraz život kladie na mladých ľudí, dokázali absolventi našich škôl lepšie spĺňať, aby tých, ktorých budeme mať na úradoch práce, bolo stále menej a menej, aby sme dokázali aj legislatívou tento proces nataviť tak, aby bol zmysluplný. Ja sa niekedy usmejem so spätnou platnosťou nad tým, čoho sme boli svedkami my, keď sme chodili do škôl. Viete, niekedy nás tu niektorí poúčajú, aké to bolo dobré za toho socializmu, aké tie školy boli fantastické. Áno, vo všeobecnej rovine sme mali vzdelanú mládež, až tak vzdelanú, že vedela naspamäť odrecitovať časti kníh. Spomeniem si na geografiu. Mávam doma často diskusie s mojimi deťmi. A priznám sa, že geografia bol môj koníček. Zistil som, že tá geografia, tak ako sa učila ešte aj po páde železnej opony, bola o tom, že vedeli presne hlavné mestá, vedeli čo-to o tej-ktorej krajine povedať, ale keď sa im ukázala mapa, tak nevedeli tú-ktorú krajinu a to-ktoré mesto pomenovať na konkrétnom priestore. To je taký úsmevný príklad o tom, akým spôsobom by sa to robiť nemalo.

Ja by som sa ale chcel pozastaviť pri niektorých vystúpeniach, ktoré tu odzneli.

Najskôr ku kolegovi Petrákovi. Mrzí ma, že zrovna odišiel. Spomínal, že za našej éry, myslím tým vládu Mikuláša Dzurindu, a za pôsobenia aj pána Fronca sa tu zlikvidovalo učňovské školstvo. Viete, učňovské školstvo všade na svete je niečo, čo sa hľadá a kde sa hľadajú spôsoby, modely, ktoré by boli najpriliehavejšie a najefektívnejšie vo vzťahu k tej-ktorej krajine, vo vzťahu k tomu-ktorému regiónu, vo vzťahu k potrebám toho-ktorého regiónu. Ja pochádzam, netajím sa s tým, z konverziou postihnutej oblasti, kde boli známe učilištia ZVS Dubnica, ZŤS Dubnica, kde bolo silné zázemie pre vtedajšie zbrojárske fabriky, ktoré dohromady zamestnávali okolo 20 000 ľudí. No nastala konverzia. Našťastie sme prestali v takých množstvách vyrábať zbrane, ktoré ešte dnes slúžia teroristom, až na to, že odrazu aj učňovské školstvo v tomto regióne sa ocitlo v akejsi slepej uličke. A ocitlo sa v nej nie preto, že tí, ktorí sa mali o to starať, a podotýkam, že vtedy bola teda vláda Vladimíra Mečiara, sa o to nestarali, ale preto, že to, čo bola realita každodenného života v tom regióne, bolo už niečo iné, ako to, čo sme zdedili do roku 1990. A bola to objektívna skutočnosť. Dnes politicky nálepkovať a dávať niekomu vinu za to, že učňovské školstvo nie je také, ako ho poznáme trebárs v Taliansku, kde som svojho času ako primátor mal družbu a mali sme dokonca družbu s jednou špičkovou strednou školou, ktorá bola kombináciou učňovky a strednej školy, a tam som pochopil veľa vecí, akým spôsobom by sme sa možno my mali uberať aj v tejto oblasti, čiže hovoriť o tom, čo sa tu pokazilo, lebo jednak to nie je pravda, je to znova len nálepkovanie a osočovanie.

Ale môžeme sa trošku zamyslieť nad tým a prísť s niečím osobne, ako by sme si to učňovské školstvo chceli v budúcnosti predstaviť. Veď predsa v tých civilizovaných krajinách existuje aj viaczdrojové financovanie takéhoto školstva. A ak by táto vláda, ktorá teraz má zodpovednosť aj za učňovské školstvo, a už je to minimálne teda rok, už by naozaj ste nemali vystačiť, páni kolegovia a kolegyne z koalície, s poukazovaním iba do minulosti na akési chyby, ktoré navyše nie sú chybami objektívnymi, prišla s niečím novým, treba prísť a povedať, aká je vaša predstava. A pritom nemusíme chodiť ani do Talianska, ani do Rakúska, ani do Nemecka. Stačí, keď pôjdete do Skalice. Odporúčam to všetkým, ktorí tam ešte neboli. INA Skalica je firma, ktorá v spolupráci s učňovkou, ktorá je na pôde Skalice, dokáže spĺňať podmienky najvyššieho možného vzdelanie v tých odboroch, ktoré sa dajú uplatniť na trhu práce práve v tom regióne. Je tam zabezpečené aj viaczdrojové financovanie. Je tam jej nadštandardná spolupráca s firmou, ktorá zamestnáva dnes 2 900 ľudí a bude ich o chvíľu zamestnávať 3 600. Je tam nadštandardná spolupráca v oblasti viaczdrojového financovania, ale aj pomoci pri výbere odborov školských, ale aj pomoci pri dodávaní špičkových odborníkov firmy, ktorých si nemusí sama na plný úväzok platiť škola a ktorí si takýmto spôsobom navzájom pomáhajú, pretože efekt je obojstranný. Školu to toľko nestojí a škola pripravuje špičkových odborníkov pre firmu INA, ktorá je týmto spôsobom na tom tak ďaleko, že tam majú viac ako dvadsaťtisícový príjem pre svojich zamestnancov a v tých špičkových profesiách príjem nad 35 000. A to je realita aj preto, lebo sú dopĺňané kádre zo strednej odbornej školy alebo z učňovskej školy, ktorá je takýmto spôsobom naozaj pýchou toho regiónu.

Čiže opakujem, možno len treba sa prísť pozrieť už aj do slovenskej praxe, kde to takto funguje, kde majú slobodu, kde je to nie centrálne riadené a kde je invencia. A možno treba porozmýšľať nad tým, akým spôsobom to dať do legislatívy, lebo dnes už zodpovednosť za legislatívu, prepáčte, máte vy.

Zaujalo ma aj to, čo povedala pani Tóthová, aby sme sa pozreli, čo sa tu dialo so školstvom za ostatných 8 rokov hlavne vo vzťahu k platom. Škoda, že pani profesorka tu nie je , lebo ja by som sa jej spýtal, či za vlády Vladimíra Mečiara boli vyššie platy na školách, ako boli za našej éry, alebo či boli nižšie, alebo aké boli, lebo aj keď sa povie, čo sa tu dialo za tých ostatných 8 rokov, a nebudeme opakovať dobré známe skutočnosti, v akom stave sme my prebrali vtedy krajinu, v akom stave bola tvorba HDP, vidieť, mnohokrát už bolo povedané aj z úst naozaj špičkových odborníkov, "ekonómov", ktorí tu hovorili, že z grafov sa nenajeme, ale každému priemerne vzdelanému ekonómovi je jasné, že ak sa nenaštartuje makroekonomika, tak o všetkom ostatnom je možné hovoriť iba ako o populizme, ktorý zadlžuje nás a budúce generácie. Ale až vtedy, keď sa naštartuje ekonomika, tak ako sa to podarilo nám, tak sa dá uvažovať o tom, ako dávať aj do tej inej sféry, do ktorej patrí aj školstvo, viac finančných prostriedkov.

Čiže hovorím, ak je dnes stav taký, aký je v tvorbe HDP, v tvorbe získavaných finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu, neviem, či viete, niektorí kolegovia a kolegyne, keď budete študovať navrhnutý rozpočet vaším ministrom na rok 2008, tak skúste si ho porovnať s rokom 2004. Príjmová časť rozpočtu je o 104 mld. vyššia, ako bola v roku 2004. Takýto nárast v príjmoch krajiny a štátu sme nezaznamenali nikdy v histórii nielen samostatného Slovenska, ale ani Česko-Slovenska. Ja sa pýtam, ak je takýto nárast dnes, prečo na školstvo plánujete percentuálne menší podiel HDP, ako bol za našej vlády. Ja nehovorím, že nie je jeho nárast, ale to treba brať vo vzťahu k percentu tvorby HDP a možno aj k percentu tvorby príjmov štátneho rozpočtu cez dane, priame, nepriame, a cez všetky ostatné príjmy štátneho rozpočtu. Čiže tu sa len treba možno pozrieť do vlastných radov.

A keď už chceme nálepkovať, tak treba povedať, aká bola situácia za našej éry a aká je situácia dnes. Takáto možnosť, akú máte vy, sme my v živote nikdy nemali, aby sme to školstvo takým spôsobom podporili, ako to môžete urobiť vy. Len si treba trošku inak nastaviť priority. Potom nemôžete si kupovať silové skupiny obyvateľstva, nemôžete takým spôsobom hazardovať s takto vytvorenými príjmami, ako to robíte, nemôžete len hovoriť heslá o tom, že znižujete výdavky na štát, na štátnu správu a tak ďalej, keď na jednej strane urobíte populistický ťah, že zrušíte krajské úrady, na druhej strane vám inými dverami do tejto sféry prídu ďalšie tisíce ľudí a ďalšie milióny výdavkov, s ktorými sme my nikdy v živote nerátali a ktoré sme ani nechceli mať. Len si treba naliať čistého vína a povedať si pravdu.

A keď sa bavíme o tom školstve. Mnohí to viete, ja mám päť detí. A mal som jedno obdobie, keď som mal štyroch vysokoškolákov naraz. A bolo to zaujímavé, počúvať ich názory na školstvo, na stav školstva. Mimochodom, všetci teda prešli aj gymnáziom. A mám pocit, že to bolo aj preto, že som 12 rokov robil predsedu Školskej rady na Gymnáziu v Novej Dubnici, niečo o tom školstve viem. Mnohí ma poznajú, že som bol aj pri tvorbe zákona o zrovnoprávnení cirkevných a štátnych škôl, čo sa týka financovania.

Ale taká možnosť, ako je teraz vo vzťahu k stavu ekonomiky v tejto krajine, pre tých, ktorí to myslia dobre so vzdelanosťou, ešte nebola. Jedna vec je nastaviť ten systém vo vzťahu k spravodlivosti, vo vzťahu k motivácii, slobode, tvorivosti. Ale druhá vec je aj to, povedať si pravdu, že keď sme my voľakedy prišli s Minervou a hovorili sme o vede, o výskume a o tom, čo by sme chceli aj z peňazí Európskej únie, a takto bol aj nastavený štátny program vo vzťahu k Bruselu, ale aj o tom, čo by sme chceli z prostriedkov, ktoré vytvára štátny rozpočet, do vedy, výskumu, vzdelanosti dať, tak, vážení kolegovia a priatelia z koalície, vy ste to trošku zmenili. A ste to zmenili v neprospech vzdelanosti a v neprospech tých zámerov, ktoré sme mali pri takom plánovanom a očakávanom vývoji ekonomiky, o akých sme vedeli už vtedy, resp. aké nám ekonomika naznačovala.

Čiže odporúčam, aby každý, kto to myslí s touto krajinou vo vzťahu k školstvu dobre, predovšetkým z vás, vládnej koalície, povedal jasne, čo vlastne je vaša filozofia k tomu, čo školstvo by malo znamenať, ako by sa malo uberať po tej odbornej stránke. Ale predovšetkým skúste si to povedať aj na tých oklieštených koaličných radách alebo keď ste v kluboch. A nech vám to povie minister financií, aký je teraz do školstva, do vzdelania podiel financií, ale podiel z tvorby HDP, a aký bol za našej éry. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. (Hlasy z pléna.) Dobre. Pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Tkáčová sa ešte hlásia do faktických poznámok. Ešte niekto má záujem o faktickú poznámku? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, reagujem na tie slová pána podpredsedu, kde spomínal moje názory. Chcem uviesť, že ja si za nimi stojím a som o nich presvedčená.

Ďalej by som chcela uviesť, že tohoročný plán rozpočtu ešte nie je dodiskutovaný. Preto nerobme závery. A pokiaľ ide o financie, ktoré sa dávajú, že vznikol vyšší HDP ap., ekonomika sa rozvíjala, nuž ja mám ešte jednu pripomienku. Keby sme neboli privatizovali strategické podniky, prínosy do rozpočtu by boli oveľa vyššie, pretože z viacerých podnikov dostávame len percentuálny zisk, ale potom by sme mohli dostať celý. Je to príklad SPP a podobne. Takže, pán podpredseda, pokiaľ si pamätáte, viete, my sme, pokiaľ ste vy boli vo vláde, tiež apelovali, aby do školstva išlo viac. A vaša odpoveď bola, môžeme len toľko rozdeliť, koľko máme. Takže nerobte závery ešte z rozpočtu, ktorý nebol urobený pre rok 2008, a nehovorte, že táto vládna koalícia nemá záujem na školstve. Má ho. A rozhodne nemá tendenciu rušiť školy, zlučovať ich a dávať veľký počet, až 30, žiakov do jednej triedy, pretože to neskvalitňuje výučbu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť pána podpredsedu Národnej rady za jeho prehľad pri tomto vystúpení, kde sa dotkol takých dôležitých tém, ako je Minerva, ktorá už teraz takmer zanikla v rétorike súčasnej vlády, lebo si pamätáme, že napr. na Minervu sa odvolávalo aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Bohužiaľ, tie priority zostali len na papieri, čo sa týka podnikateľského prostredia, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja ľudských zdrojov, informatizácie.

Ale cítim aj z poznámok aj koaličných poslancov, že majú úprimný záujem na podpore školstva, čo ma teší. A cítim tu takú zhodu v tejto téme pri dnešnom rokovaní. Bohužiaľ, tie čísla hovoria diametrálne ináč, pretože keď hovoríme o tom, čo bolo trebárs od štátnych podnikov v štátnom rozpočte, tak vieme, že v prípade SPP sme dostali 1 mld., po privatizácii dostaneme 20 mld. z SPP už súkromného. Takže aj toto je o financovaní, ako ste správne povedali, máme momentálne viac o 100 mld. v štátnom rozpočte, než to bolo v roku 2004. A je to ozaj o hospodárení, je to o prioritách.

Bohužiaľ, v budúcoročnom štátnom rozpočte v prvom návrhu sa opäť zaznamenáva pokles výdavkov na školstvo, pokles na vedu a výskum. Je tam síce 7 mld. na ďalšie rozdelenie, ale keby sa celých 7 mld. dostalo do školstva, ani tak to nestačí, ani tak vláda nespĺňa ten sľub, ktorý dala.

Čiže na jednej strane sú tu deklarácie, ale chcem aj z tohto miesta vás všetkých požiadať, pani kolegyne, páni kolegovia, keď budeme hovoriť o štátnom rozpočte, podporte svoje slová aj činmi a pridajte školstvu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán kolega Hort, súhlasím s vami, že je skutočne problém v učňovskom školstve. Povedali ste, že aj všade na svete sa hľadajú vhodné modely učňovského školstva. Ale chcem sa spýtať, prečo ste ich za osem rokov nehľadali. A, bohužiaľ, musím povedať, že ani predložený návrh zákona, o ktorom diskutujeme, ich nehľadá. V § 33, ktorý sa týka učilíšť, ten paragraf má 7 odsekov, iba odsek 7 hovorí o tom, že podrobnosti o zriadení učilíšť, prijímanie na vzdelávanie, ukončovanie vzdelávania, organizáciu a priebeh vzdelávania určí ministerstvo školstva všeobecne záväznými právnymi predpismi. Čiže ani jeden odsek nie je venovaný tomu, aký vhodný model učilíšť by bol dobrý na to, aby ten problém vo vzdelávaní žiakov učilíšť nebol taký, ako je teraz. Takže žiaden model ani tento zákon nevynašiel. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická, pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som už nechcela reagovať, ale keďže pán podpredseda otvoril aj tému financovania, nedá mi k tomu sa nevyjadriť. Samozrejme, túto tému som nepredpokladala. Čiže nemám pred sebou údaje, ale jeden fakt si pamätám úplne presne. Pán bývalý predseda vlády Dzurinda sa Slovenskej rektorskej konferencii džentlmensky zaviazal, že bude každý rok zvyšovať na vysoké školy rozpočet o 0,1 % z HDP. Toto sa nestalo ani raz. A na výhrady reagoval, že HDP rástol rýchlejšie, ako sa predpokladalo, a preto tento záväzok sa splniť nedá. Takže aby sme nezavádzali, pán podpredseda, hovorím, že vôbec to tak nebolo, ako to tu viacerí prezentujete. Nemusíte mať starosť o to, že by vzdelávanie pre nás nebola priorita. Je to naša priorita. Vy ste to mali aj v roku 1998, aj v roku 2002 ako prioritu. A ako to dopadlo? Ja som bola v praxi, viem, ako to vzdelávanie vyzeralo. A práve preto, aby my sme ozaj naplnili ten záväzok, aby to bola priorita, hneď po nástupe novej vlády ministerstvo školstva pracovalo, intenzívne pracuje na novele školského zákona. Vráťme sa k meritu veci a hovorme o novele školského zákona, k návrhu zákona, ktorý tu teraz prezentujeme. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická, pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja od rána pozorne sledujem debatu vo svojej kancelárii a pôvodne som sa ani nechcela do tejto diskusie zapájať, pretože nie som odborník na školstvo. A to, že moje deti chodia do škôl, zo mňa ešte odborníka nerobí. Ani som v školstve nikdy nepracovala. Som len konzument školstva a musím povedať, že táto diskusia sa mi veľmi páči. Hádam počas tohto volebného obdobia je to prvá taká vecná diskusia k problému.

A čo mňa zaujalo a čo možno môžem tu povedať, je problematika učňovského školstva, ale nie z pohľadu toho, aké modely by sme mali v učňovskom školstve zaviesť. Viete, žiadny zákon, žiadny model ani žiadne financovanie nám nevyrieši to, že určité profesie jednoducho zanikajú. Mladí ľudia do týchto profesií nechcú ísť. Mladí ľudia nechcú ísť ani na školu, ktorá má v názve slovo "poľnohospodársky". A práve v poľnohospodárstve a v potravinárstve nastáva situácia, že napriek vysokej nezamestnanosti na Slovensku nemáme pracovné sily a hlavne nemáme mladých ľudí v týchto odboroch. Takže ja mám obavy, že nie ekonomická situácia alebo konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, ale práve nedostatok pracovných síl a mladých ľudí v týchto odboroch nám spôsobí kolaps poľnohospodárstva.

A ešte by som možno chcela predkladateľom povedať, možno to celkom nesúvisí s tým, o čom rokujeme, ale predsa aj materské školy a materské školstvo je veľmi dôležité, pretože tie deti už tam získavajú prvé návyky, prvé informácie, vytvárajú si prvé názory, že by som bola rada, keby v tejto diskusii možno niektoré poznámky aj k tomu zazneli. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, mrzí ma to, že musím takto reagovať, ale predsa nedá mi nereagovať. Keď ste spomínali privatizáciu, poviem, že rozdiel medzi našou a vašou je alebo bol, že z našej privatizácie 60 mld. korún išlo na sociálnu reformu, aj na ten dlh Sociálnej poisťovne, o ktorom sa toľko hovorí. A tie peniaze sú uložené a pripravené na použitie. Z vašej privatizácie mali prínos akurát tí, ktorí dostali tie podniky za korunu. Majú dnes tie peniaze na Kajmaních ostrovoch, majú ich v skriniach a neviem kde a štát z toho nemal nič.

Pani kolegyňa, 104 mld. korún je to, čo je zvýšený prínos rozpočtu v medziobdobí rokov 2004 až 2007. Takže ak dnes nemáme na to, aby sme zvyšovali prostriedky do školstva minimálne takým tempom, ak nie lepším, ako sme to robili my, tak je niekde chyba.

Rušenie škôl, zlučovanie. No chcem vám povedať, že fixné náklady na jedného žiaka v škole, ktorá má 700 žiakov a ktorá má 40, sú tak rozdielne a tak zbytočne vyhodené peniaze, len sa treba ísť pozrieť trošku do tej ekonomiky hlbšie a prídete na to, o čom to malo byť.

Pani kolegyňa Smolková, INA, ZVS Dubnica, to sú učilištia, ktoré za našej vlády mohli si urobiť reformu svoju. A urobili si ju dobre. Teraz si len treba urobiť možno v legislatíve poriadok lepší, ako sme ho vedeli my spraviť, ale už nás nekritizujte, veď vy máte dnes moc, vy máte zodpovednosť, robte vy, vy ste koalícia, ja mám stále pocit, keď vy vystupujete, ako keby tu pokračovalo to osemročné obdobie, čo všetko sme nespravili. Ale mali ste rok vládnutia, osem rokov predtým ste nás bili na mítingoch ako žito a sme mysleli, že na všetko máte liek. A dneska je rok a pol vášho vládnutia a nemáte vôbec žiadny zákon pripravený.

Pani Nachtmannová, Dzurinda v tomto smere sľúbil 1 mld., a nie 0,1 %. A to aj dodržal.

Čiže upozorňujem, ste v koalícii, príďte s nejakými rozumnými návrhmi. Na rozdiel od vás my vaše rozumné návrhy podporíme.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP