Štvrtý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
14. septembra 2007 o 9.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 388).
Prosím teraz pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pani spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. (Ruch v sále.)
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Prosím pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
A ďalej budeme pokračovať faktickými poznámkami na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej. Prihlásení sú páni poslanci Švidroň, Szigeti, Ivančo a Devínsky.
Slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý predložil predkladateľ, má doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, čo citovala už pani poslankyňa Nachtmannová. Takže nie je pravda, že predložený návrh zákona nezakladá nároky na financovanie zo štátneho rozpočtu. Je to ešte horšie. Vzniká dojem nevinnosti, že predkladateľ sa to dozvedel až po tomto termíne čiže po predložení návrhu do parlamentu. Ale on do súčasného legislatívneho procesu s tým už vstupoval, keď mu už rok a pol predtým, presne 17. 2. 2006, tieto skutočnosti oznámilo ministerstvo vtedy ešte pod vedením Ivana Mikloša, že nesúhlasí s názorom predkladateľa, že naopak, predpokladá vplyv na verejné financie. Odvtedy sa na zákone nezmenilo nič okrem obligátnych dátumov. Neviem to nazvať ináč ako zavádzanie, neúcta k parlamentu, ale aj k tomu nedokonalému dielku, ktoré okrem vecných nedostatkov, ktoré tiež pani Nachtmannová uvádzala, má aj tieto formálne, obligatórne podmienky kladené na návrh zákona.
Pri každom zákone je dôležité to, čo vymedzuje, aký priestor vymedzuje. No tak tu sa k tej vecnosti vyjadrím tak, že skutočne podľa tohto zákona je možné všetko, všetko. Proste jednoducho liberalizmus si tu zavyvádzal, či už je to ten voľný trh so všetkým, čo na pôde školstva bude, alebo obsah, vzdelávanie, metódy, formy, nuž toto je experiment na deťoch. Bude neskoro, keď zistíme, že sme do vzdelávania pustili chaos. Ak aj niektorí učitelia, no tak už som prišiel o čas, ak... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Szigeti. Pán poslanec nie je prítomný v sále, stráca možnosť faktickej poznámky.
Ďalej, pán poslanec Ivančo, faktická poznámka. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Ivanča.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Prajem hlavne všetkým príjemné dobré ráno. A aj keď s odstupom niekoľkých hodín dovolím si povedať pár poznámok k vystúpeniu pani kolegyne Nachtmannovej.
V prvom rade chcem oceniť vecný tón vášho vystúpenia, pani kolegyňa. Chcem oceniť aj to, že ste poukázali možno podľa vás na vecné nedostatky zákona, ale chcem zdôrazniť, že všetky tieto vaše pripomienky, myslím, že ich bolo 14 alebo viac, technického charakteru alebo technickolegislatívneho charakteru sa dajú podľa môjho skromného názoru odstrániť v druhom čítaní, ak by sme tento zákon posunuli do druhého čítania.
Ešte pár poznámok k tomu konkrétnemu, čo ste tam uviedli. Týka sa to individuálneho vzdelávacieho programu. Samozrejme, individuálny vzdelávací program, tak ako je projektovaný v tomto zákone, nemá definíciu požiadaviek vzdelania toho, kto má robiť vzdelávacie programy individuálne, ale zase v § 10 ods. 8 je jasne napísané, že takýto žiak bude musieť robiť komisionálne skúšky na kmeňovej škole. A to, si myslím, dostatočne garantuje to, že žiak prejde istým stupňom vzdelania a bude musieť preukázať istý balík vedomostí na to, aby tento stupeň vzdelania dosiahol.
Čo sa týka tu proklamovaného stanoviska ministerstva financií, akokoľvek by sme ho chceli hodnotiť, či už tento zákon teraz má alebo nemá dopady, som presvedčený, že ale aj každý ďalší zákon, aj ten, ktorý pripraví ministerstvo školstva potenciálne, bude mať podľa môjho názoru dopad na verejné financie. Ale potom takýto argument, že práve preto nie tento zákon... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Posledná faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani kolegyňa, aj vám ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré, si myslím, všetkých troch predkladateľov veľmi potešilo. Vy ste totižto vôbec nespochybnili filozofiu tohto návrhu. A z vášho vystúpenia vyplýva, že vy ste si veľmi starostlivo preštudovali návrh. A predniesli ste niekoľko nepresností, ktoré ste v ňom našli, celkom určite preto, aby sme ich mohli odstrániť aj v druhom čítaní.
Ale ja by som sa vás rád opýtal, ak dovolíte, že prečo si myslíte, že paragrafové znenie zákona, ktoré pripravuje ministerstvo školstva, bude také isté, ako hovorí legislatívny zámer, ktorý, samozrejme, už nemôžeme pripomienkovať, lebo 31. júla skončilo obdobie jeho pripomienkovania. A keby bol taký istý, to by asi nebolo to najlepšie a ideálne riešenie. Iba pred dvoma mesiacmi sme tu prerokúvali novelu vysokoškolského zákona, ktorého paragrafové znenie bolo diametrálne odlišné od legislatívneho zámeru. A niekoľkými desiatkami pozmeňujúcich návrhov, a to by som rád podčiarkol, aj koalície sme ho potom tu opravovali. Ja len pripomeniem, pani kolegyňa, k postaveniu a právomociam akademických senátov by som bol veľmi rád, keby ste mi mohli dať odpoveď.
A ešte na záver by som sa chcel poďakovať tým 24 poslancom, ktorí ešte včera večer vydržali tu sedieť a zúčastnili sa diskusie o školskom zákone, ktorý je jeden z najdôležitejších zákonov nielen v oblasti školstva, ale aj v tom, že je rozhodujúci pre našu spoločnosť. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne a ďakujem aj kolegom za reakcie na moje vystúpenie. Samozrejme, nestihnem úplne na všetky odpovedať.
Prvé vystúpenie bolo pani poslankyne Rosovej. Chcela by som vám povedať, že môj optimizmus z toho, že ministerstvo školstva dodá dobre prepracovaný návrh zákona, vyplýva z toho, že dochádzalo pri príprave legislatívneho zámeru, pri tvorbe koncepcie pre legislatívny zámer k stretnutiu odborníkov z praxe, čo som prezentovala vo svojom vystúpení, čo veľmi pozitívne hodnotili na poslednom stretnutí členov prezídií jednotlivých asociácií. Vymenujem niektoré z nich. Sú to Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia pre odborné školstvo, Asociácia pre umelecké školstvo, Zväz samosprávnych škôl, Asociácia učiteľov cudzích jazykov, Zastúpenie učiteľov materských škôl. Predstavitelia týchto prezídií privítali, že mali možnosť sa počas celého roka prípravy legislatívneho zámeru k jednotlivým koncepciám vyjadriť. A ich pripomienky boli zapracované, ak boli dobre zargumentované. Rovnako sa mali možnosť vyjadriť aj zamestnávateľské zväzy ku tvorbe koncepcií. Takže si myslím, že toto je dobrý dôvod na to, aby môj optimizmus bol namieste. V žiadnom prípade sa nestotožňujem s tvrdením, že tento legislatívny zámer je neprepracovaný, dokonca to bolo oveľa sugestívnejšie povedané. Toto jasne dokumentuje, že je prepracovaný, že ho nerobia len teoretici, ministerskí úradníci, ktorí potom diktujú učiteľom regionálneho školstva, ako majú postupovať. Ale práve experti, učitelia, iní odborníci z praxe od samého začiatku mali možnosť na tom pracovať.
Pán poslanec Fronc, aj keď sa abstrahujem od vášho pôsobenia ako štátneho tajomníka ministerstva školstva, myslím si, že skoro štyri roky zastávať post ministra a nezmeniť... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Do rozpravy sa ešte písomne prihlásili pán poslanec Devínsky a pani poslankyňa Szögedi.
Slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.
Nech sa páči, o slovo sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Chcem krátko zareagovať na otázku financií, lebo o tom hovorila pani kolegyňa Nachtmannová aj pán poslanec Švidroň. Keď je v stanovisku ministerstva financií napísané, že nie je jasné, ako bude zabezpečovaná Kurikulárna rada, no tak musím si položiť otázku, čo tým vlastne mieni. Ministerstvá zriaďujú mnohé iné orgány a zabezpečujú ich z vlastných financií. A ministerstvo financií ani by na to nedalo. A keď vezmem do úvahy, že ministerstvo školstva má miliardový rozpočet, to je úplne o zanedbateľných čiastkach. Pán kolega Švidroň, pozrite si tie dve stanoviská, čo sa týka ministerstva financií, a uvidíte, v čom sa rozchádzajú. Ale dobre si ich najprv prečítajte a potom budeme o tom diskutovať.
A čo sa týka zabezpečovania reformy. Jednoducho ak bude pán minister bojovať o svoj rozpočet a bude mať priestor na to, aby ako v minulosti mal tých 6 % a mohol ich vyčleniť na rozvojové programy, bude mať na takéto zmeny obrovský balík peňazí. To nie je o zmene financovania, to sú mnohé technické úpravy. Áno, bude treba na ne aj nejaké financie, ale to sú financie z toho, čo sa stále zabezpečuje.
A technicky keď sa pozriete, pán kolega Švidroň, na to, kedy je plánované rozbehnutie jednotlivých krokov - v rokoch 2008, 2009, 2011 -, veď to je dlhý proces, tak zistíte, že naozaj, aj keby ste to nejako veľmi chceli, tak na budúci rok to nevyžiada prakticky žiadne financie. Ale ma zaráža, keď o tom tak hovoríte, pretože tu sme mali pred polrokom zákon o reforme financovania a bolo tam stanovisko ministerstva financií, že si to nevyžiada nič. A už to stálo tri štvrte miliardy. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ešte faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Fronca má pán poslanec Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec Fronc, v prvom rade sa rozchádzajú stanoviská, ktoré ste uvádzali vy do návrhu aj predtým, aj teraz. A obidve stanoviská ministerstva financií hovoria v podstate o tom istom. Samozrejme, toto terajšie bližšie špecifikuje zákonné ustanovenia, ktoré ste mali dodržať. Tak len je to o tom istom, vy sa rozchádzate.
No a čo sa týka ďalších vecí, tak, samozrejme, ten nábeh bude iný než len okamžitý. Sami ste vo svojom úvodnom slove povedali, že možno podľa tohto zákona, ktorý pripravujete, ostane všetko po starom. No to je presne to, o čom som hovoril, lebo tento zákon to skutočne aj pripúšťa. Tak ste povedali, že možnože to pôjde po starom, pretože je tak široko koncipovaný, že sa do toho zmestí všetko to, čo je možné aj podľa terajšieho zákona. Takže isteže ten nábeh na financie nebude taký rýchly, ale vyžaduje si to legislatíva. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
O slovo sa prihlásila spravodajkyňa pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, máte slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcela by som tiež na margo vystúpenia pána poslanca Švidroňa povedať, že ma trochu prekvapuje, že ho najviac trápi dopad tohto zákona na financovanie, keďže je vlastne z politickej strany, ktorá má ministra školstva. Takto pred rokom pán minister z tejto pôdy ohlasoval, že rozpočet pre školstvo dosiahne do konca volebného obdobia 5 % HDP. No a v takom prípade by dopad na financie z hľadiska tohto zákona naozaj bol takmer zanedbateľný. Čo je ale smutné, pre rok 2008 predbežne je plánovaných len 3,77 % HDP na rozpočet školstva celkovo vrátane vedy a výskumu. Takže je to ďaleko od 5 %.
Ale ešte aj k vystúpeniu pani poslankyne Nachtmannovej. Jednak ten legislatívny zámer, o ktorý sa opierate a ktorý obhajujete, je filozoficky dosť odlišný od toho, akým spôsobom ste včera komentovali predložený návrh zákona, tak ako už povedal pán poslanec Devínsky, vy ste aj na moje prekvapenie - a milé prekvapenie - naozaj išli po vecnej stránke, po odbornej a technickolegislatívnej stránke tohto zákona, ale zdá sa, že s tou filozofiou sa stotožniť viete. Tým pádom ale nie je celkom dobre možné obhajovať aj legislatívny zámer, nie preto, že by jeho filozofia bola v priamom rozpore, ale preto, že ten legislatívny zámer žiadnu jednotnú filozofiu nemá. A to je v dôsledku toho, čo ste sama spomínali, že sa na jeho príprave podieľalo veľa subjektov. Je to chvályhodné, samozrejme, treba vypočuť všetky názory, ale neexistoval zjavne subjekt, ktorý by tie názory zladil, ktorý by to vyselektoval. Takže ten výsledok je taký, ako keď sme sa kedysi v detstve hrávali takú hru, že niekto napísal vetu, zakryl ju na papieriku, nechal len jej posledné slovo, ďalší dopísal inú vetu a pokračovalo to tak až do konca, z čoho vznikol veľmi vždy zaujímavý dadaistický text, ale bez toho, že by mal nejakú jednotnú myšlienku. Takýmto spôsobom mám pocit, že sa postupovalo podobne aj pri tomto legislatívnom zámere, kde naozaj každá časť je odlišná a nesúvisí s ostatnými časťami alebo dokonca im aj protirečí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej majú pán poslanec Švidroň, pán poslanec Ivančo a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Pani poslankyňa, navrhovateľka, veľmi málo som venoval času v svojom krátkom príspevku práve financovaniu. To bola poznámka na začiatku. Viac ma trápi samotný nevymedzený alebo široko vymedzený diapazón, keď som povedal, že podľa tohto zákona je skutočne možné všetko, čo si len aj najväčší fantasta učiteľ vie predstaviť. A to skutočne potom je niečo, čo pripomína chaos. Ja som mal možnosť spoznať tento zákon v priebehu minulých rokov, keď horlivci horliaci zaň brázdili Slovensko, vykladali ho. No a skutočne na niektoré príklady, ktoré tam uvádzali, a, žiaľ, bolo to aj za prítomnosti niektorých predkladateľov, bolo treba aj silný žalúdok, a to na to, čo za príklady, ktoré sa majú dostať do výchovno-vzdelávacieho procesu, sa tam dali. No celé to jednoducho pripomína situáciu, keď aj niektorí učitelia, pedagógovia súhlasia s tým, čo predkladáte. Celé to pripomína situáciu, ako keby ste im stláčali nos, aby otvorili ústa. No a keď potom sa najedia toho, čo ste im ponúkli, tak vás chvália v nádeji, že sa to nebude opakovať. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa zastaviť pri vystúpení pani poslankyne Rosovej v časti, kde podľa môjho názoru veľmi, veľmi správne uviedla to, že jej predrečníčka kolegyňa Nachtmannová nevyjadrila žiadne negatívne postoje k celkovej filozofii zákona, k celkovej filozofii zmeny vzdelávacieho systému, len uviedla technickolegislatívne pripomienky, ktoré, ako som už uviedol aj ja, sa dajú zmeniť v druhom čítaní.
Čo sa týka peňazí, pokúsim sa dať takú rečnícku otázku. Skutočne teraz, keď chceme, a myslím si, že to chce celá spoločnosť, nielen učitelia a riaditelia, lebo je to tlak celej verejnosti, zmeniť niečo v slovenskom vzdelávacom systéme, to v tejto chvíli je priestor na to, aby sme sa bavili o sume peňazí, koľko to bude stáť? Som presvedčený o tom, že vzdelávanie je dosť silným nástrojom toho, aby sme posunuli aj niektoré sociálne aspekty vývoja spoločnosti dopredu. A, samozrejme, ak budeme poctiví a úprimní, tak treba ale povedať aj to, že aj súčasné zvýšenie rozpočtu školstva na rok 2007, ktoré prišlo, myslím, že je to nejakých 700 mil., v podstate bolo len na zabezpečenie zvyšovania platov pedagógov, lebo žiadna koruna nešla do toho, aby sme skvalitňovali vzdelávací systém, až na pár rozvojových projektov, ktoré sa týkali toho, že nejaké školy dostanú 200 000 - 250 000 korún, pričom je ich veľmi málo. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Rosová, myslím si, že nie je namieste dehonestácia odborníkov z praxe. Ja som už raz hovorila o tom, že pripomienky odborníkov boli zapracované do koncepcií a následne legislatívneho zámeru, ak boli dobre zargumentované, nešlo o žiadnu skladačku, ako ste to prezentovali, zargumentované, a potom boli spracované odborníkmi na ministerstve. Takže nešlo tu o žiadnu detskú hru. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Rosová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.
Takže ďalej budeme pokračovať vystúpeniami písomne prihlásených poslancov a slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som začal programovým vyhlásením vlády. V ňom sa táto vláda zaväzuje, že vzdelávanie a výchovu bude rozvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov a že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu. To znamená, že vláda sľubuje, že bude podporovať školstvo a spoločnosť založenú na znalostiach. Otázka však znie, ako to chce spraviť, keď legislatíva, ktorou sa naše školstvo riadi, pochádza z prvej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Dnes už totiž nie je kľúčovým problémom rozsah namemorovaných vedomostí v tzv. jednotnej škole. Na celom svete si dnes v súvislosti s primárnym a sekundárnym vzdelávaním kladieme otázky, či sú žiaci, študenti a učitelia pripravení pre budúce výzvy, či vedia poznatky efektívne analyzovať, či vedia argumentovať a výsledky odkomunikovať a či budú schopní pokračovať vo vzdelávaní počas celého svojho života, či získajú žiaci v škole také znalosti a zručnosti, ktoré sú kľúčové pre dobré uplatnenie sa v spoločnosti, ale aj to, či sú naši žiaci, študenti, ale aj učitelia schopní spracúvať kvalitne a rýchlo, geometrickým radom narastajúci objem informácií a vybrať si tie, ktoré sú podstatné, a nakoniec, či vedia všetci zúčastnení na základe týchto informácií rozhodovať tak, aby ich rozhodnutia neprinášali len maximálny úžitok, ale aby súčasne zohľadňovali aj prijaté etické a spoločenské normy.
Odpovede na tieto otázky nie sú ani jednoduché, ani ľahké. A krajiny OECD sa pokúsili nájsť odpoveď a v rámci Programu medzinárodného hodnotenia študentov, to je tá známa PISA, otestovali pätnásťročných žiakov zo 40 krajín. A všetci, ktorí sa touto problematikou zaoberáme, vieme, že slovenskí žiaci nedopadli dobre, keď ani v jednej zo štyroch hodnotených oblastí, a boli to matematika, prírodné vedy, riešenie problémov a čitateľská zručnosť, nedosiahli ani len priemer krajín OECD. Len tak pre zaujímavosť poviem, predbehlo nás dosť výrazne aj Macao. Dokonca aj v porovnaní s Českou republikou, s ktorou sme mali spoločné východiskové štartovacie bázy, sme v tom dopadli o triedu horšie. V prírodovednej gramotnosti a matematike sme skončili na 20. a 21. mieste zo štyridsiatich, avšak aj to bolo pod priemerom OECD. Podobne sme dopadli aj v oblasti známej ako riešenie problémov, kde sme obsadili 22. miesto. Vážnym problémom však je, že najhoršie sme skončili v najdôležitejšom teste, a to v oblasti čitateľskej zručnosti, čo je schopnosť pochopiť, reflektovať a použiť písaný text tak, aby žiak rozvíjal svoje znalosti a dosiahol tie ciele, ktoré si stanovil. Inými slovami, testovaní žiaci nedokázali správne pochopiť písaný text a reagovať naň primeraným spôsobom. Tu sme sa umiestnili na 30. mieste ako posledná z krajín Európskej únie. A ukázalo sa, že všade tam, kde bolo treba kreatívne spájať isté znalosti, napr. aj pri slovných úlohách, na rozdiel od testov, ktoré si vyžadovali namemorované vedomosti, kde sme dopadli dobre, v týchto ostatných testoch, kde bolo treba individuálny prístup, kde bolo treba dať vlastnú myšlienku, kde bolo treba analyzovať, kde to bolo treba syntetizovať a nakoniec to odkomunikovať, tam sme dopadli zle. Môžeme mať rôzny názor na program (PISA), môžeme povedať, že to sú testy, ktoré pre nás nie sú vhodné, no v každom prípade OECD, Európa a svet sa nepýtajú, či sú testy pre nás vhodné, ale testujú to tak, aby zistili, akú kvalitu má naše vzdelávanie. A teda zákonite sa musíme pýtať, kde sú príčiny takýchto slabých výsledkov. Tých je viacej. Ja nebudem analyzovať všetky. Ale čo je pozoruhodné, je, že žiaci museli riešiť také úlohy, s ktorými sa v škole vôbec nestretli. A je teda zrejmé, že chyba nie je len v nich, ale predovšetkým v spôsobe výučby a možno z veľkej časti aj v prístupe učiteľov. Celkom určite prispieva k týmto nedobrým výsledkom aj existujúca legislatíva, teda ten školský zákon č. 29/1984 Zb., ktorý veľmi silno preferuje tzv. učiteľský princíp, ja to nazývam slovami "ruky za chrbát a ticho v triede", v ktorom sa intelektuálna kapacita mladých ľudí formuje najmä čítaním, počúvaním a napodobňovaním, inými slovami, pretrvávajúcim tereziánskym spôsobom výučby, ako to už aj pán poslanec Fronc povedal, okoreneným navyše socialistickými teóriami predchádzajúceho systému.
A keď som pred takmer mesiacom na tlačovom brífingu citoval z tohto súčasne platného školského zákona, ktorý začína slovami, že "Federálne zhromaždenie Česko-slovenskej socialistickej republiky sa uznieslo", potom to pokračuje a končí to podpismi súdruhov Husáka, Indru a Štrougala, chcel som tým povedať predovšetkým to, že ducha a filozofiu platného zákona nemôže napraviť ani jeho 19 novelizácií. A on doznal 19 novelizácií a už je to zákon, ktorý je absolútne chaotický. Nedá sa opraviť, ani jeho žiadna ďalšia novela, lebo na schátraných základoch nemožno postaviť nový dom. Predchádzajúce vlády sa snažili urobiť, čo sa urobiť dalo v tomto zákone, ale v každom prípade už naozaj patrí do šrotu. Preto je nevyhnutné, aby sme mali nový a moderný školský zákon, taký, ktorý dá viacej slobody, ale zároveň aj zodpovednosti za rozvoj a vzdelanie všetkým priamym účastníkom celého vzdelávacieho procesu, teda školám, učiteľom, žiakom a ich rodičom, a to s dôrazom na to, aby mohla škola poskytnúť svojim žiakom väčší priestor na tvorivý, ale aj kritický spôsob samostatného myslenia. Nikto zrejme nepochybuje o tom, že o chirurgickom výkone, liečbe pacienta alebo stavbe mostov či konštrukcií áut a lietadiel môže a musí rozhodovať výlučne príslušný odborník. Takisto by nadväzne malo platiť aj to, že o tom, ako sa budú učiť naše deti, môžu rozhodovať tí odborníci, ktorí túto prácu ovládajú a robia ju dobre, lebo môžeme mať desiatky dobrých projektov, ako je napr. Milénium, ale ak nebudeme mať dostatočný a motivovaný ľudský potenciál, tak potom zostaneme len v rovine deklaratívnej a prakticky nič sa nezmení. Motivácia všetkých zúčastnených strán na kvalite vzdelávania je preto hlavným cieľom tohto návrhu.
Problémy, ktoré tu máme pred sebou, nie sú jednoduché. Predkladaný zákon však definuje cesty k ich riešeniu. Zásadne odmieta jednotný systém vzdelávania, snaží sa motivovať všetkých účastníkov vzdelávania tak, aby tak žiaci, študenti, učitelia, ako aj rodičia cítili zodpovednosť za výsledok činnosti školy a mali tiež, samozrejme, dosť slobody na to, aby svoju zodpovednosť mohli aj prejaviť. Legislatívne uskutočňuje obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu. Zavádza celkovú zmenu obsahu vyučovania upustením od memorovania informácií smerom k vyvíjaniu schopností získavať, vyhodnocovať a využívať ich. Posilňuje a zlepšuje vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, informačných technológií, základných vedomostí a zručností potrebných pre každého absolventa strednej školy. Podporuje stratégie orientované na výkon úpravou vzdelávacích programov pre talentované a nadpriemerne nadané deti vo všetkých oblastiach, nielen v športe a v umení.
Pred dvomi mesiacmi sme diskutovali o novele zákona o vysokých školách. Vtedy pán predkladateľ pán podpredseda vlády a minister školstva dôvodil, že ide o reformný krok. Je veľkou chybou podľa mňa si myslieť, že reforma vysokých škôl sa dá uskutočniť bez toho, aby sa nereformovalo aj základné a stredné školstvo. Ak sa obe reformy neuskutočnia v rozumnom čase paralelne, veľmi ťažko dosiahneme tie ciele, ktoré musíme splniť, aby sme v tomto geografickom priestore hrali úlohu dôstojného, akceptovateľného, ale aj konkurencieschopného partnera. Na to však treba primeranú legislatívu. A opäť budem citovať z vládneho programu v oblasti vzdelávania: "Úlohou školy je pripravovať deti a mládež pre život a prácu v nových podmienkach európskeho trhu práce. Právo na kvalitnú výučbu znamená, že škola sa musí stať priestorom samostatnosti, tvorivosti, moderných metód výchovy a vzdelávania." Toto všetko náš predkladaný návrh školského zákona ponúka a spĺňa.
Aj preto sa, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci koalície, uchádzame aj o vašu podporu pri schvaľovaní tohto návrhu zákona. Predkladáme totiž návrh, ktorý plne zodpovedá aj vašim požiadavkám. A teda by bolo nelogické nehlasovať zaň.
Ďakujem všetkým, možno 30 poslancom, ktorí sú tu, že si ma vypočuli, a ďakujem, že ich táto problematika zaujíma. Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Devínskeho majú pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán prof. Devínsky veľmi pekne vystihol potrebu reformy školstva predovšetkým z obsahového hľadiska. Ja som presvedčený o tom, že okrem základných vedomostí, ktoré sa učia v našom školstve od základných škôl, myslím tým čítanie, počítanie, písanie, tak treba učiť predovšetkým prácu s informáciami, aby sa menej memorovalo a aby sa jednoducho viac učili zručnosti, aby žiaci a študenti si vedeli spracovať informácie a vedeli s nimi narábať. Čiže to je otázka priorít.
V tejto súvislosti je dôležitá, samozrejme, aj otázka financovania školstva. V tejto súvislosti chcem upozorniť na skutočnosť, že od roku 2000 do roku 2005 stúpala úroveň prostriedkov, ktoré išli do školstva v pomere k domácemu produktu, až nad úroveň 0,82 %. Bohužiaľ, tento rok je prvý rok, keď do školstva ide menej v pomere k domácemu produktu. A ten prvý návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je, žiaľ, tiež negatívny z tohto hľadiska, lebo by malo ísť do školstva ešte menej prostriedkov, ako to bolo v roku 2007. Takže otázku nielen obsahovej reformy, ale aj otázku financovania pokladám za veľmi, veľmi dôležitú. A verím, že na túto tému budeme hovoriť aj pri diskusii o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, 8 rokov ste boli predstaviteľom strany, ktorá vládla a ktorej nevadilo, že v školstve sa ide podľa zákona, pod ktorým sú podpísaní Štrougal a Husák. Plne s vami súhlasím, že treba prijať nový školský zákon a neriadiť sa v regionálnom školstve zákonom z roku 1984, teda z úplne iných spoločensko-politických pomerov. Vaša vláda však na to mala dostatok času a všetky prostriedky, aby ste nový školský zákon prijali. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická, pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať kolegovi prof. Devínskemu za veľmi dobré vystúpenie a za pomenovanie hlavných dôvodov, prečo treba prijať nový zákon o výchove a vzdelávaní.
To kľúčové ale, čo ma zaujalo na vystúpení pána profesora, je to, že pomenoval aj dôvody, prečo by mali poslanci vládnej koalície podporiť tento zákon. Ja ich len zhrniem do jednej vety. Tento návrh určite nejde proti zámeru vlády v oblasti školstva. Možnože ho dopĺňa, možnože ide nad jeho rámec alebo nad rámec zámerov vlády, ale určite, a o tom som presvedčený, že by sme sa mohli na tom zhodnúť, nejde proti zámerom ministerstva školstva. Preto podobne, ako to urobil pán prof. Devínsky, aj ja vás prosím o podporu tohto vládneho návrhu a pri svojom vystúpení v rozprave aj zdôvodním ďalšie dôvody, prečo by ste mali tento návrh posunúť do druhého čítania. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Devínsky, ja si vás vážim ako vysokoškolského pedagóga. A vcelku sa mi páčilo aj vaše vystupovanie, ktoré malo snahu hľadať príčiny problémov, ktoré sú v školstve. V tom, myslím, sa zhodneme všetci, že v školstve nie je všetko v poriadku a treba systém dobre zanalyzovať a treba navrhnúť riešenia, ktoré by ho posunuli dopredu. Tu máme cieľ obe strany, ako koalícia, tak aj opozícia, rovnaké.
Zaujali ma poznámky o tereziánskom systéme, ktorý je okorenený socialistickými prvkami v podobe súčasne platného školského zákona. A ja sa pýtam, či je problém len v zákone. Ja za môjho pôsobenia na vysokej škole po roku 1989 som vnímal, že úroveň žiakov, ktorí prichádzajú na vysokú školu zo stredných škôl, sa postupne znižuje. A o tých prvkoch, ktoré ste pomenovali, že chýba schopnosť tvorivo pracovať, že chýba analýza a syntéza poznatkov, ktoré na tej škole dostanú, to je svätá pravda. Otázka znie: Je to chyba zákona, keď k týmto javom dochádza po roku 1989 omnoho výraznejšie, ako to bolo predtým? Ja osobne si myslím, že nie je to chyba zákona a že ju treba hľadať aj trošku niekde inde.
A teraz k návrhu zákona, kde ste spolupredkladateľ. Prečo ste ho nepredložili počas osemročného pôsobenia vo vládnej koalícii? Ja netvrdím, že ten zákon nemá pozitíva. Áno, ale nie je dokonalý. To treba povedať úplne jednoznačne. Prečo ste ho nepredložili počas toho osemročného pôsobenia? V kuloároch sa hovorí, že nebola na to politická vôľa a dostatok politickej sily. Tak ak nebola na to politická vôľa, keď ste tú silu mali, myslím si, že aj vaši kolegovia videli jeho nedostatky.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Devínsky.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa financovania dotknem iba veľmi málo, lebo o tom budeme ešte zrejme diskutovať a hovoriť. Školstvo na tento rok dostalo o 1,8 mld. viacej, pričom vysoké školy dostali o pol miliardy menej a všetky tieto prostriedky pôjdu na valorizácie a, jedným slovom, sa prejedia.
Čo sa týka vás, pani kolegyňa Nachtmannová, keď sa pýtate, či nám to nevadilo. No vadilo nám to. Veď tých 19 novelizácií prišlo okrem asi dvoch, ktoré ešte boli pred rokom 1990, po roku 1990. A väčšina z nich prišla vtedy, keď sme my boli v koalícii.
Keď hovoríte o tom, že dosť času na diskusiu treba, tak ja by som upozornil možno na to, že prekladaný legislatívny zámer nehovoril o paragrafovom znení, predkladaný legislatívny zámer vlády bol predložený niekedy pred prázdninami, počas prázdnin a 31. júla bolo uzavreté pripomienkové konanie. Tak ja sa nedomnievam, že to je dostatočný čas na rozdiel od času pri tomto návrhu, ktorý prešiel asi ročnou diskusiou. Uskutočnili sa pritom rôzne konferencie a každý, kto chcel, sa mohol k tomuto zákonu vyjadriť.
Pán kolega Petrák, ja s vami úplne súhlasím. To, čo ste povedali, je pravda, pretože to nie je len otázka zákona, ale aj otázka ľudí. A môžeme si povedať, že boli vychovávaní všetci, aj učitelia, podľa tohto zákona. Teda ako chceme, aby to školstvo vyzeralo? Ale kedy bude ten čas, keď treba predložiť ten zákon? Ja si myslím, že ho treba predložiť čím skôr, pretože problémy, ktoré sú tu, žiaľbohu, aj vďaka legislatíve, ktorú tu máme, sa kopia. A stále tá úroveň, tak ako to vy hovoríte, naozaj tých prihlášok vo väčšine prípadov na vysokú školu klesá. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: O slovo sa prihlásila spravodajkyňa pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, za slovo. Milí kolegovia, milé kolegyne, hovoríme tu o školskom zákone. Všetci, ktorí tu vystupovali, sa zhodli na tom, že je to zákon veľmi dôležitý, že ten zákon je potrebný. Ja by som chcela apelovať na to, aby sme pokračovali v tej línii, ktorá tu už bola otvorená, a to v línii vecnosti a odbornosti, a aby sme prestali hovoriť stále o tom, kto čo kedy mal a mohol, lebo takto sa k dobrému školskému zákonu nedopracujeme. To je prvá poznámka.
Ale chcela by som predovšetkým povedať niekoľko slov k tomu, čo sme tu počuli z úst pána prof. Devínskeho. Veľmi oceňujem a chcem vyzdvihnúť, že urobil to, čo som už včera spomínala, že to neurobilo ministerstvo, a to, že aspoň čiastočne alebo rámcovo pomenoval jeden z významných a základných problémov nášho školstva. A to je kvalita výstupov. Meranie PISA bolo pre Slovensko veľmi prelomové, nielen preto, že nám ukázalo, nastavilo objektívne zrkadlo a dalo možnosť porovnania, ale aj preto, že sa vďaka týmto výsledkom prelomil istý mýtus, ktorý pretrvával vo verejnej mienke, a to mýtus, že naše školstvo je mimoriadne kvalitné, konkurencieschopné, ba lepšie, ako sú školské systémy v iných krajinách. To bolo veľmi dôležité na to, aby naozaj existovala verejná objednávka na zmenu, na reformu. A na druhej strane upozornilo to aj odbornú verejnosť, že práve kvalita výstupov je to, na čo sa máme zamerať, nielen z hľadiska merania a kontroly, ale aj z hľadiska systému školstva. To znamená, ak hovoríme o reforme školstva, dôležité je zamerať sa na výstupy oproti dôrazu na kontrolu jednotných metód a postupov. Preto sa práve v tomto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, odmieta princíp jednotnej školy, na druhej strane ale sa zdôrazňuje jednota štandardov, výstupov. Totiž ak sú kvalitne vypracované štandardy a dobrý a nezávislý systém meraní, potom je zrejmé, že každý dosiahnutý stupeň vzdelania je zárukou, že absolvent dosiahol minimálne štandardy, to znamená, je spôsobilý pokračovať na ďalšom stupni vzdelávania. Toho konzekvenciou je napr. aj možnosť odbúrať prijímacie pohovory. Myslím si, že je tu veľký priestor na to, aby sme sa bavili o výstupoch, aby sme sa bavili o spôsoboch merania. Napokon aj samotné ministerstvo zvažuje aj meranie po absolvovaní prvého stupňa vzdelávania, čo ja veľmi oceňujem.
Ja by som len ako podnet aj vlastne v rámci reakcie na to, ako včera vyzvala pani poslankyňa Mušková na spoluprácu a na odbornú diskusiu, ponúkla napr. možnosť rozšíriť Monitor 9 na naozaj celú populáciu, a teda aj na osemročné gymnáziá. Je to šanca na to, aby, po prvé, sa splnil ten z cieľov monitora, ktorý hovorí o tom, že každý absolvent daného stupňa vzdelávania má možnosť porovnať sa na celej škále v rámci celého svojho ročníka, kde je a kde sa nachádza, či je v priemere, nad priemerom a tak ďalej. To je teda jedna vec. Ak vylúčime z tohto merania žiakov osemročných gymnázií, potom nám tu vlastne uniká veľká skupina, ktorá by teoreticky mala dokonca celkovo zvýšiť ten priemer. To znamená, že vlastne nemáme zatiaľ objektívny pohľad na to, ako vyzerá tá veková kohorta. To je jeden, taký individuálny prínos toho, keby sa monitor rozšíril aj na osemročné gymnáziá. Ale je tu aj druhá stránka mince, a to problém, že nám osemročné gymnáziá rastú ako huby po daždi, čo sa niekedy stretáva aj s kvalitou, preto, lebo rodičia majú záujem o to, aby ich deti mali, dajme tomu, za sebou prijímacie skúšky, aby ich už nemuseli absolvovať po ukončení základnej školy. No a ak by bol monitor naozaj meraním, ktoré vyjadruje úspešnosť a dosiahnutie štandardov istého stupňa vzdelávania, potom by vlastne akýmsi spôsobom suploval tie prijímacie skúšky. Ten argument na uľahčenie si života tým, že dáme dieťa na osemročné gymnázium po IV. triede, by odpadol. A tým pádom zrejme by sa aj objektívne vyselektovala potreba osemročných gymnázií a zrejme by to malo pozitívny dopad aj na ich kvalitu.
Takže toľko k takej jednej jednotlivosti, ktorá hovorí o výstupoch. Ale aby som sa vrátila na začiatok, chcela by som predovšetkým zdôrazniť to, že reforma školstva má byť zameraná na to, aké vlastne produkuje deti, aké sú vzdelanostné a výchovné výstupy, ale v žiadnom prípade nie na to, aby sme trvali na dodržiavaní jednotných foriem a jednotných metód. Tým by sme okliešťovali slobodu, tvorivosť. Ďakujem pekne.