A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa Gibalová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, ďakujem vám za odpoveď. Vaša odpoveď bola v podstate celý algoritmus prechodu kompetencií v sociálnej oblasti, konkrétne v opatrovateľskej službe, teda v istom časovom harmonograme, ktorý je nám známy a ktorý poznáme. Domnievam sa však, som presvedčená, že aj napriek tomu, že opatrovateľská služba je originálnou kompetenciou obcí, predsa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako garant celej sociálnej pomoci, celej štátnej sociálnej politiky by malo mať v rámci koncepcie sociálnej pomoci zapracovanú aj požiadavku spracovania analýzy aj v tejto opatrovateľskej službe, aj keď prešla na kompetencie ako originálna kompetencia obcí. Veď predsa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v § 66 v pôsobnosti ministerstva vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb a predsa aj táto služba je služba sociálna a najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov a v tejto oblasti poskytovania opatrovateľskej služby sa veľmi porušujú práva a slobody občanov. Preto si myslím, že takáto analýza by mala byť vypracovaná a opäť vás prosím, aby ste sa tým zaoberali a nakoniec aj v ostatných strategických materiáloch na stránke ministerstva ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani poslankyňa, musím pripomenúť, že skutočne ide o originálnu pôsobnosť obcí. Na Slovensku máme 2 883 obcí, vrátane mestských častí Bratislava, Košice, myslím, 2 916. Nie je možné, aby ministerstvo práce vykonalo analýzu poskytovania opatrovateľskej služby v tomto obrovskom rozsahu obcí. Navyše pripomínam, že ako originálna pôsobnosť jednoznačne podmienky poskytovania opatrovateľskej služby sú zakotvené v zákone o sociálnej pomoci a ostatné - výška úhrady, spôsob úhrady, spôsob platenia úhrady a taktiež aj financovanie - prešlo do originálnej pôsobnosti obce, čiže ministerstvo práce v tomto prípade skutočne nemá. Štátny dozor je niečo iné. Ide práve o dodržiavanie a je zameraný najmä na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Ale vykonávanie a za koncepciu sociálnych služieb zodpovedajú vyššie územné celky, ktoré by takéto niečo mohli spracovať.
V tejto súvislosti pripomeniem jedno, že generálna prokuratúra urobila, prešetrila vlastne celkovú situáciu v tejto oblasti, o čom je správa, ktoré obce poskytujú a ktoré neposkytujú, sú tam prokurátorské upozornenia a v spolupráci s vyššími územnými celkami pripravujeme analýzu sociálnych služieb ako-takých a ich poskytovanie. Mala by byť hotová do konca tohto mesiaca, takže aspoň zhruba. Ale konkrétne údaje sa ani nedozvieme, pretože ani štatistiku, ktorú si majú obce plniť, ani tú neplnia.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Smolková a položila ju ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, súdy v Košiciach pracujú vo veľmi nevyhovujúcich priestorových podmienkach. Predchádzajúca vláda tento problém neriešila. Ako budete problém priestorov súdu v Košiciach riešiť vy?"
Nech sa páči, pán minister.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, ďakujem vám pekne za položenú otázku. O tomto probléme viem a začali sme ho riešiť. Podnikli sme aj prvé kroky. Jedným z riešení je nový objekt. Zástupcovia Krajského súdu v Košiciach začali prvé rokovania. Druhou možnosťou je nadstavba na súčasnej stavbe, kde sídlia všetky košické súdy. Finančne je výhodnejšie získať vhodnú budovu. Išlo by o lacnejšie a hlavne rýchlejšie riešenie. Nechcem sa ale opakovať. Najlepšie by bolo, keby sa aj uskutočnil poslanecký prieskum na tomto súde, lebo s konečnou platnosťou vy rozhodnete a budete rozhodovať o štátnom rozpočte a bez financií je táto debata zbytočná.
Dávam do pozornosti jeden fakt, že sudca by mal mať možnosť aspoň dvakrát do týždňa pojednávať. Žiaľ, tu má pojednávaciu miestnosť iba raz za 10 a viac dní. Takže takto sa občania skoro zrýchlenia súdneho konania v Košiciach nedočkajú. Netreba v tejto spojitosti zabúdať na sankcie zo strany Európskeho súdu ľudských práv.
Pri tejto príležitosti nemôžem nereagovať aj na predchádzajúce pasívne obdobie, kedy predseda Krajského súdu v Košiciach na tento problém upozorňuje, čo som zo spisov zistil, minimálne 9 rokov dozadu. Teda 8 rokov pred nástupom do pozície ministra spravodlivosti zo strany mojej je potrebné konštatovať aj to, že tá budova bola projektovaná dávno v minulosti pre 298 osôb. Teraz tam sedí 608 osôb. Teda sudcovia sedia v pivniciach po troch, štyroch. Hlavná vec, že v minulosti sa 0,5 mld. korún dalo pre 15 sudcov jedného osobitného súdu a ostatné súdy Slovenskej republiky sú v takom stave, v akom sú, že nám padá strecha na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, že kotolňu nemá Okresný súd Čadca, že v Prešove bola zastavená rekonštrukcia Krajského súdu Košice, že sú absolútne už tri roky meškajúce práce na rekonštrukcii Okresného súdu v Leviciach, vo Vranove a všetko je to dedičstvo predchádzajúceho obdobia, kedy 0,5 mld. korún sa dalo na jeden súd. Tu máme ťažké dôsledky. To je všetko. Sú otázky?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Smolková, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán podpredseda, že ste zodpovedali na túto moju otázku. Myslím si, že to, čo ste povedali vo svojom vystúpení, nevystihuje tú problematiku úplne, pretože treba ešte dodať a škoda, že tu nesedí váš predchodca, že toto je skutočnosť, že sedia sudcovia v pivniciach, ale je tam taká zima, že v zime musia vo svojich vlastných kanceláriách sedieť v kabátoch. Pojednávajú v miestnostiach 15 m2, kde v lete je 35° C, takže skutočne tie podmienky sú nevyhovujúce. Ja v mene všetkých sudcov v Košiciach vám ďakujem, že sa budete touto problematikou v najbližšom čase zaoberať. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: A ešte na doplnenie, aby skutočne nevyznievalo to z našej strany ako len ospravedlnenie na minulé obdobie, to vôbec nie, ja som len považoval za potrebné zo širších súvislostí ozrejmiť okolnosti. Ja som dokonca vstúpil do rokovania aj s Národnou bankou Slovenska, pretože tí tam núkajú budovu po odchode, pri prechode na euro budú mať asi prebytočné priestory a takisto aj s predsedníčkou Ústavného súdu v Košiciach, kde ona po priestorových prehodnoteniach dospela k záveru, že budú mať nejaké voľné miesta.
Čiže na prechodné obdobie chceme riešiť aj situáciu pomocou podporných alternatívnych riešení, aby sme sa skutočne dopracovali k tomu, že by ten sudca mohol pojednávať. Lebo takto sme sa dostali do pozície, že kedy my, štát, a hlavne prechádzajúce obdobie sme tu konkrétne zabezpečili prieťahy v súdnom konaní. Toto je výsledok, konkrétny výsledok, kedy štát má na svedomí spôsobenie prieťahov v súdnom konaní. To je rukolapný dôkaz, ktorý je nespochybniteľný ničím. Ale hovorím vám, že situácia je teraz taká, aká je a ideme viacerými smermi. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Mária Sabolová ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: "Pán minister, vyjadrite oficiálny názor na rezort životného prostredia k poslaneckým zákonom o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a o ochrane prírody a krajiny. Sú v súlade so smernicami Európskej únie?"
Prosím o odpoveď pána ministra Jureňu, ktorý zastupuje pána ministra Izáka. Nech sa páči.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Takže pretlmočím stanovisko ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka.
Vážená pani poslankyňa, vaše vyžrebované otázky č. 3 a 40 si dovoľujem spojiť do jednej odpovede vzhľadom na ich identický kontext. Oficiálny názor Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sa formoval už počas príprav predložených poslaneckých noviel zákonov, keďže naši odborní pracovníci konzultovali mnohé otázky so zástupcami ich predkladateľov. Tento vzájomne iniciatívny prístup nám umožňuje aj na oficiálnej úrovni, ktorú v zmysle vašich otázok prezentujem, stotožniť sa v podstatnej časti s predloženými poslaneckými návrhmi oboch zákonov. Predložené poslanecké návrhy zákonov korešpondujú s celým radom našich praktických skúseností, s vykonávaním oboch novelizovaných zákonov.
Navrhovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. zachováva v súlade s aarhuským dohovorom právo verejnosti na získavanie relevantných informácií o vplyvoch na životné prostredie v procese úradných konaní. Tieto možnosti sa voči verejnosti rozširujú. Napríklad účastníkom konaní budú môcť byť všetky aj neochranársky zamerané združenia. Na druhej strane celkom prirodzene vítame, ak sa predloženou novelou skráti lehota na vyjadrenie verejnosti. Súčasná lehota bola spolu s možnosťou odvolania neraz až zlomyseľne zneužívaná takzvanými ochranárskymi občianskymi združeniami na spomaľovanie úradných rozhodnutí. O tom napokon svedčia konkrétne prípady v rozhodovacej praxi nášho rezortu.
Podobne vítame aj novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. Predložená novela zákona v prvom rade významným spôsobom približuje našu legislatívu ostatným krajinám Európskej únie. Jej predmetom je aj začlenenie Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 865/2006 o evidencii chránených druhov živočíchov a rastlín. Novela zákona tiež prináša viacero pozitívnych prvkov do praxe, napríklad v oblasti prevozu chránených druhov, decentralizácie vydávania nevyhnutných dokumentov a tým priblíženia sa k zainteresovanej verejnosti, čo sa dá v praxi uskutočniť s minimálnymi dopadmi na štátny rozpočet.
Záverom odpovede môžem, pani poslankyňa, konštatovať, že predložené návrhy noviel prispejú nielen k zjednodušeniu a zrýchleniu vykonávania oboch zákonov. Nedôjde pritom ani k porušeniu Smernice Európskej komisie, či Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva. Predložené poslanecké novely zákonov ich dikciu dodržiavajú, pričom novela zákona č. 15/2005 Z. z. aj vhodne implementuje posledné nariadenia Rady Európskeho spoločenstva v oblasti dohovoru CITES. Preto ich prijatie po formálnych úpravách vítame.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Sabolová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Keďže ste sa dotkli, pán minister, ako zastupujúci minister ministra životného prostredia, aj toho, že je to poslanecký návrh a zlepšuje to urýchlenie legislatívy, myslím si, že toto je, toto by si minister vlády, ktorý predkladá tak vážne, alebo mal byť predkladať tak vážne dve normy, ak ich prerokujeme ako poslanecké návrhy, nemal dovoliť, pretože sú to vážne normy, ktoré by mali byť v súlade so smernicami. Nie všetko to, čo tu zaznelo, je v súlade so smernicami. Ja môžem odcitovať len niekoľko smerníc, ktoré neboli dodržané.
A druhá poznámka je aj tá, že hovoríte, verejnosť nebude vylúčená, je podstatný rozdiel v tom, ak je účastníkom konania verejnosť alebo je zúčastnenou osobou v konaní. Ale tým, že to nešlo oficiálnym pripomienkovým konaním, nebolo možné na to poukázať. Nie je to, niektoré veci a v paragrafe nie sú v súlade ani s našimi predpismi, ktoré by mali slúžiť na ochranu územia, NATURA 2000. Chýbajú tu niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s Nariadením Rady č. 338/1997, nie sú v súlade s ďalšími predpismi Európskeho spoločenstva, Smernica č. 92/43 EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, 79/409 EHS z 2. februára 1979, proste je tu oveľa viacej chýb, ktoré by sa boli vychytali v pripomienkovom konaní.
A stalo sa normou a pravidlom, pán minister, že sa v parlamente predkladajú poslanecké návrhy, aby sa vyhlo pripomienkovému konaniu a tak sa dostávame do stavu, kedy musíme potom novelizovať, opravovať zákony a predkladať ich ako vládne. Pýtam sa vás, pán minister, je správne predkladať poslanecké návrhy, ktoré ničím neohrozujú nejakú alebo nie sú potrebné na to, aby došlo ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Tak pochopiteľne, že vaše vznesené pripomienky a otázky sú zaznamenané a budú pretlmočené kolegovi, ministrovi životného prostredia pánovi Izákovi a verím, že zaujme ďalej k nim stanovisko.
Čo sa týka môjho osobného postoja k týmto novelám, tak ja ich tiež vítam, i keď môžem súhlasiť s časťou vášho vyjadrenia, že nie úplne komplexne budú riešené všetky potrebné náležitosti, ktoré by bolo potrebné riešiť. Na druhej strane však je potreba i v nadväznosti na niektoré ďalšie prebiehajúce procesy, napríklad v spojitosti s Tatranským národným parkom a v spojitosti so zonáciou bolo potrebné, aby sa niektoré tieto zákony novelizovali, konkrétne zákon o ochrane prírody.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: To je všetko? Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Ágnes Biró a adresovala ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "V programovom vyhlásení vlády ste prisľúbili postupné zvyšovanie príspevkov na financovanie kultúry. V prvom návrhu výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je však pre kultúru naplánovaných o 0,5 mld. Sk menej ako tohto roku. Čo môžeme očakávať, naplníte svoj sľub, alebo súhlasíte s odsunutím rezortu?"
Nech sa páči, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Návrh rozpočtu pre ministerstvo kultúry, ako iste viete, je prvým návrhom zo strany ministerstva financií, návrhom, s ktorým sa určite nemôžem stotožniť a to aj z toho hľadiska, ktoré vy spomínate v otázke, že taký návrh by bol v protiklade s programovým vyhlásením vlády, ale je aj v protiklade s potrebami kultúry. Iste viete aj to, že tá konečná výška rozpočtu nielen ministerstva kultúry bude ešte výsledkom viacerých rokovaní.
Ale teda odpoviem na vašu otázku asi tak, že pre mňa je absolútnou prioritou, aby výsledkom týchto rokovaní bolo to, že rozpočet ministerstva kultúry v roku 2008 bude vyšší ako tohtoročný rozpočet.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Biró, máte možnosť položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku.
Á. Biró, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Ťažko je na túto odpoveď pána ministra dať nejakú ďalšiu doplňujúcu otázku. Ja len chcem podotknúť to, že východiskové rozpočty, povedzme, pred dvomi rokmi v roku 2005 boli 3,7 mld. Sk, teda oveľa lepšie, než v tomto roku a vždy ten proces bol taký, že prebiehali dosť tvrdé rokovania na to, aby sa ten rozpočet zvýšil. Ale zatiaľ nejako som nevnímala, nebadala, takže moja otázka bude veľmi stručná. Nedávno som čítala v novinách, že pán minister kultúry Českej republiky podmienil svoje ďalšie pôsobenie vo vláde tým, že ten rozpočet sa naozaj, kultúry, zvýši, i keď Česká republika má oveľa väčší rozpočet ako Slovenská republika na tento rezort, na náš rezort kultúry. Takže moja otázka je, že: Aj vy budete taký razantný pri obhajobe a naozaj môžeme očakávať koncom roka vyšší rozpočet, ako bol tohto roku? Či zvolíte razantnejšie kroky, ako bolo v roku 2007 alebo 2006 v záujme vyššieho rozpočtu na rok 2008?
M. Maďarič, minister kultúry SR: Môžem povedať, že už som mal nejaké rokovania s ministrom financií, ale to podstatné je a zopakujem to, hovorím, že to je moja absolútna priorita, z toho aj niečo vyplýva.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister? Ďakujem.
Ďalšiu otázku adresoval pán poslanec Pavol Minárik a adresoval ju taktiež ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, je pravda, že na empore Dómu sv. Martina nebude "nikdy" stáť nový organ, napriek tomu, že investor je odhodlaný splniť všetky zákonné podmienky? Investor je RKC, ktorá je iste zárukou, že je schopná a ochotná zákonné podmienky dodržať."
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, neviem, či nikdy nebude na empore Dómu sv. Martina nový organ. Ja si myslím, že bude. Ale tá otázka nie je len otázkou nového organu, tá otázka súvisí aj s tým, čo sa stane so starým organom. Preto mi dovoľte aj v tomto zmysle odpovedať.
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave ako príslušný špecializovaný orgán štátnej správy vydal 31. októbra 2006 k zámeru vlastníka starého organu na jeho žiadosť na jeho premiestnenie a umiestnenie nového rozhodnutie, v ktorom určil podmienky, za ktorých je prípustné predmetný zámer realizovať. Podotknem, pre mňa bolo zarážajúce, že súhlas na inštaláciu nového organu dal pamiatkový úrad vo chvíli, keď nemal vedomosť o ďalšom nakladaní s historickým organom. To znamená, kde presne by mal byť historický organ premiestnený.
Okrem toho sa ministerstvu kultúry zdalo, že krajský pamiatkový úrad sa pri svojom rozhodnutí opieral o posudky, ktoré sa zaoberali viac muzikologickými aspektmi organu na úkor pamiatkových aspektov. Preto ministerstvo kultúry dalo podnet, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky prešetril rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Po tomto prešetrení bolo konštatované, že právne nedošlo k pochybeniu, čiže nie sú dôvody, pre ktoré by bolo možné alebo nutné to rozhodnutie krajského pamiatkového úradu zrušiť. Ja osobne si myslím, že neogotický organ, ktorý bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, by mal zostať na pôvodnom mieste ako súčasť kompletne zachovaného neogotického interiéru Dómu sv. Martina.
A vychádzam tu aj z medzinárodných dohovorov, v ktorých je Slovensko signatárom a podľa ktorých je potrebné, pokiaľ je to možné, chrániť predmety kultúrneho dedičstva v ich autentickom prostredí, v autentickom výraze. Každopádne je uvedené rozhodnutie právoplatné a vlastník v zmysle jeho podmienok požiadal o vydanie rozhodnutia k zámeru na reštaurovanie a premiestnenie starého organu, vrátane jeho dočasného premiestnenia počas reštaurovania. Nakoľko v oboch týchto žiadostiach zistil správny orgán určité nedostatky, vyzval vlastníka na doplnenie podaní a konania v zmysle správneho poriadku prerušiť. Platné rozhodnutia orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu nevylučuje realizáciu zámeru na umiestnenie nového organu, po dodržaní stanovených podmienok teda môže investor v danom zámere pokračovať. V súčasnosti prebiehajú rokovania o presnom mieste osadenia nového organu a jeho plánovanej podobe.
Pani podpredsedníčka, skončil som odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku?
P. Minárik, poslanec: Áno.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán minister, to "nikdy" je vyjadrenie ľudí z vášho úradu a vyjadrenie jedného z vašich poslancov a rovnako, ako kebyže to nikdy nemá byť, sa aj správajú štátne orgány, ktoré sú vo vašej gescii. Pán minister, vás to zrejme neznepokojuje, pretože vy ste sa tiež vyjadrovali, že výmena by asi nemala nastať. Mňa to veľmi prekvapuje a najmä ma prekvapuje, keď úradník z vášho rezortu v oficiálnom liste si dovolí posudzovať oprávnenosť a priorizáciu investície súkromného investora, Rímskokatolíckej cirkvi, do ktorej štát neprispieva ani korunou. Je to v oficiálnom liste 547/2007-51/424 podpísané Mgr. Jozefom Lenhartom. Pán minister, toto by vás malo znepokojovať najmä preto, že ide o investíciu, ktorá sa rovná približne 1 % z vášho rozpočtu. Niekto je tu ochotný investovať 1 % z vášho rozpočtu čisto v prospech verejnosti a niekto si zaumienil, že bude robiť tomuto prekážky namiesto toho, aby tomu pomáhal. Ja si myslím, že pán Gerhard Woehl je veľkou zárukou, že organ bude absolútne špičkový, najmä keď tomuto človeku zverili stavbu organu k 250. výročiu úmrtia Johanna Sebastiana Bacha v Lipsku.
Pán minister, kto bude znášať finančné dôsledky toho, že vaše podriadené úrady nekonajú a dnes už prešvihli lehotu, pretože pán Woehl zrejme nebude mať veľké pochodenie pre takáto správanie slovenských štátnych orgánov a bude určite investora penalizovať. Kto bude znášať finančné dôsledky a kto bude znášať aj morálne dôsledky, že sa takáto investícia môže zmariť?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, odpovedajte, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Takto, pán poslanec, otázka nestojí a chcem vás upozorniť, že orgány mne podriadené zodpovedajú aj za ochranu pamiatok, nielen za akceptáciu nových investícií, a preto som aj týmto začal moju odpoveď, že my sa musíme dívať aj na to, ako bude zaobchádzané so starým organom. A ja, samozrejme, vítam, ak cirkev je ochotná postaviť nový, moderný a zo zvukovej stránky, akustickej stránky dobrý organ. Ale takisto viem, že cirkev má zámer postaviť nový kostol, veľký kostol a pýtam sa, prečo nie je možné nový organ umiestniť do nového priestoru. A prečo chceme opäť robiť isté barbarské kroky a tam, kde je neogotický interiér, kde je neogotický organ, toto chceme narušiť a dnes naozaj nevieme povedať, v tejto chvíli nevieme povedať, kde bude premiestnený ten neogotický organ, na ktorom napríklad hrával aj Franz Liszt. V ktorom štáte sa stavajú tak k pamiatkam? (Hlas z pléna.) Ja tomu verím, pán poslanec. V ktorom štáte sa stavajú takto k pamiatkam? Vy by ste sa na to mali pýtať a tam by ste mali kritizovať ministra kultúry alebo inštitúcie, keď nedbajú dostatočne na ochranu kultúrnych pamiatok.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, je pravda, že sa nestihne akreditácia platobnej agentúry k 1. 1. 2008 a sú ohrozené platby farmárom?"
Nech sa páči, odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, Pôdohospodárka platobná agentúra je akreditovanou agentúrou aj v súlade s kritériami ustanovenými Nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 1290/2005 a Nariadením Komisie č. 885/2006 platných pre nové programovacie obdobie 2007 až 2013 a to z dôvodu, že nedochádza k zmene systému poskytovania podpôr pôdohospodárom.
Ministerstvo každé tri roky predkladá Európskej komisii výsledky dohľadu nad akreditačnými kritériami a naposledy boli predložené v roku 2004. V tomto roku nám vyplynula úloha predložiť výsledky plnenia akreditačných kritérií platobnej agentúry. Na ten účel ministerstvo zabezpečuje preskúmanie akreditačných kritérií. Vykonanie preskúmania akreditačných kritérií bude zverené nezávislému orgánu súkromného práva, ktorý bude určený na základe výsledku verejného obstarávania. Ministerstvo zabezpečilo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré je zverejnené v úradnom vestníku EU/S od 13. 6. 2007 pod číslom S111/137 187-2007. Preskúmanie akreditačných kritérií je časovo nastavené tak, že poskytovanie podpôr pôdohospodárom nebude ohrozené.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister? Ďakujem.
Pani poslankyňa Tkáčová, môžete sformulovať doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja v podstate nemám otázku, tú otázku, ktorú som mala, som položila. Ale keďže sa pohybujem medzi roľníkmi a títo sa ma na tieto veci pýtali, preto som považovala za najrozumnejšie spýtať sa toho, kto má na starosti Poľnohospodársku platobnú agentúru a som rada, že ste ma uistili v tom, že platby ohrozené nie sú. A neberte to ani ako vyrývanie, ani ako nič iné. Bývalý minister pán Simon vám potvrdí, že čo sa týkalo platobnej agentúry, jej budovania a akreditácie, vždy výbor pre pôdohospodárstvo bol v strehu a kontroloval to práve v záujme roľníkov.
Takže, ďakujem pekne za informáciu a odpoveď.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ja by som ešte v krátkosti zareagoval. Oceňujem, že bola vybudovaná platobná agentúra a jej funkčnosť. Platobná agentúra zamestnáva momentálne cca 600 pracovníkov a má 18 regionálnych pracovísk v rámci Slovenskej republiky. Platobná agentúra v decembri minulého roku v predstihu splnila základnú úlohu vyplatenia podpôr priamych platieb. Ale zároveň sa ukázali i niektoré nedostatky, môžem to tak nazvať, také detské choroby, a platobná agentúra nebola schopná urobiť účtovnú závierku, preto bol vykonaný audit, čo sa týka softvéru a zároveň sa vykonávajú i ďalšie audity ekonomického a právneho charakteru. Takže vnímam to tak, že tieto problémy tam treba operatívne riešiť ku spokojnosti pôdohospodárov.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Katarína Tóthová, adresovala ju ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Zákonom sa do 31. 12. 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené určité opatrenia, aby trhové nájomné nebolo pre časť nájomníkov sociálnou katastrofou. Pán minister, aké opatrenia pripravuje váš rezort?"
Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií: Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedajúci za bytovú politiku a bývanie ešte v roku 2005 vypracoval Návrh koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2010, ktorý vláda schválila uznesením č. 636 a súčasne týmto uznesením uložila zodpovedným ministrom aj legislatívne úlohy, ktoré nie sú smerované voči mnou riadenému rezortu.
Napriek tomu som ešte koncom minulého roka súhlasil s tým, aby na príprave týchto mimoriadne komplikovaných legislatívnych úloh sa podieľali aj zástupcovia ministerstva financií a to konkrétne v pracovnej skupine zriadenej ministrom výstavby a regionálneho rozvoja na príprave návrhu zákona, ktorý upraví podmienky nájomných vzťahov v nájomnom bytovom fonde. Okrem tejto úlohy vláda spomínaným uznesením uložila aj podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja pripraviť novelu Občianskeho zákonníka, ktorým sa upravia podmienky poskytovania bytových náhrad.
Vážená pani poslankyňa, problematiku výšky nájomného, resp. jeho reguláciu či dereguláciu, čo je v zásade to isté, "riešili" všetky vlády od roku 92. To, že sa touto problematiku zaoberáme aj teraz po 15 rokoch, len podčiarkuje úspešnosť riešenia tejto úlohy. Transformačný proces v minulosti bol často živelný a nekoncepčný a toto je jeden z dôsledkov tohto procesu, v ktorom došlo k obrovskému prevodu štátneho majetku, krachu podnikov, straty zamestnania stoviek tisícov občanov a k sociálnym disproporciám v jednotlivých regiónoch. Súhlasím s vami, že spoločenské náklady pretavené do ľudského nešťastia v rôznych podobách ako dôsledku necitlivej spoločenskej transformácie sú obrovské a ich dôsledky trvajú. I keď téma deregulácie nájomného je v kompetencii iného rezortu, ministerstvo financií sa od nej neodťahuje a ako som už naznačil, ostatne tak ako ani od iných tém, bude participovať na riešení tejto otázky.
Príspevok ministerstva financií však k riešeniu sociálneho statusu občanov chápem v prvom rade v tom, aby prispel k spoločenskej stabilite, stabilite verejných financií, ich efektivite, najmä na strane výdavkov, racionalizácii celej verejnej správy a k jej profesionalizácii. Vaša otázka, pani poslankyňa, je v zásade základnou otázkou, ktorá je symptomatická pre spoločenské diskusie na Slovensku a podľa mňa znie: Kedy, kde a v akom rozsahu nastupuje solidarita, teda štát a v akej miere je za svoju životnú situáciu zodpovedný v tej danej chvíli konkrétny jednotlivec?
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister? Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, v tej vašej poslednej, keď, do akej miery je zodpovedný za svoju situáciu jednotlivec. Dnes doobeda pred parlamentom bola dosť značná skupina týchto občanov, ja ich nazývam určitým spôsobom znevýhodnených občanov a medzi nimi boli aj prípady, kde sa narodili v byte, ktorý teraz obývajú a takmer po 68 a 70 rokoch bývania v tomto byte musia sa vysťahovať. Teda, ako zavinili túto situáciu? Myslím nulovo v tomto prípade, aj ide o sociálny prípad. A ďalej chcem uviesť, že všetky opatrenia, ktoré by vláda, resp. jednotlivé ministerstvá, ktoré ste vy uviedli, plnili, mali plniť to, čo si predstavujeme na zmiernenie sociálnych dopadov, v podstatnej miere má finančný základ. Preto moja doplňujúca otázka je, či v rozpočte na budúci rok ministerstvo financií počíta aj s balíkom peňazí, ktorý by umožnil zrealizovať tie opatrenia, ktoré pripravia vami spomínané rezorty.
Ďakujem dopredu za zodpovedanie otázky.
J. Počiatek, minister financií SR: Práve v tomto kontexte som aj naznačoval, že ministerstvo financií bude, samozrejme, tak ako v rámci všetkých rezortov sa snažiť optimalizovať alokáciu tých finančných prostriedkov do oblastí, kde je to naozaj prioritné. Ako to dopadne vo finálnej konštrukcii rozpočtu, v tomto momente ešte neviem predpovedať, ale, samozrejme, sme súčasťou tých rokovaní s relevantnými ministerstvami, aby sa tak stalo. Ale návrh rozpočtu ešte nie je v takej podobe, aby som vedel záväzne toto potvrdiť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister? (Minister financií SR J. Počiatek: Áno.) Ďakujem.
Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Klára Sárközy ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, v analýze vplyvov zavedenia 2. piliera na hospodárenie Sociálnej poisťovne sa píše o viacerých alternatívach vo veci sprísnenia podmienok nároku na predčasný dôchodok. Mohli by ste konkretizovať navrhované opatrenia v tejto oblasti?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súčasnom období je návrh zákona, ktorým sa mení aj zákon č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, predmetom vnútorného pripomienkového konania. Bude prerokovaný na porade vedenia na budúci týždeň vo štvrtok. Pretože dnes sme ho stiahli z porady s tým, že ešte niektoré veci dopracujeme, jeho pracovná verzia predpokladá aj novelizáciu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. V zmysle tejto novely by s účinnosťou od 1. januára 2008 nárok na tento dôchodok vznikol osobe iba za predpokladu, že bude ...
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani ministerka, prepáčte.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážení členovia vlády, čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul.
Končím preto tento bod programu. A zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 287 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 286a.
Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariána Januška, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, vážení poslanci, materiál predkladám na rokovanie v nadväznosti na zámery vlády Slovenskej republiky premietnuté do programového vyhlásenia vlády zachovať účelovosť Štátneho fondu rozvoja bývania a súčasne zefektívniť využívanie verejných zdrojov.
V predloženom materiáli sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona, ktoré majú vytvoriť priestor na kvalitnú správu takmer 30 mld. Sk verejných zdrojov, ktoré fond už v súčasnosti obhospodaruje. Tieto výdavky sú v súčasnosti vzhľadom na rast spravovaných finančných prostriedkov a rast cien nedostatočné.
Návrh rieši spojenie účelov výstavba bytov v bytových domoch a výstavba bytov v rodinných domoch do jedného účelu. Súčasne sa pre obe formy navrhuje doplniť obstarávanie bytu v polyfunkčnom dome, ktorým je dom s prevažujúcou funkciou bývania. Zanedbanosť bytového fondu si vyžaduje podporiť obnovu stavieb na bývanie a zrušiť doterajšie plošné obmedzenia. Tieto plošné obmedzenia však zostávajú zachované na obstarávanie bytov.
V návrhu sa dopĺňa nový účel, ktorým je obnova zariadenia sociálnych služieb a definuje sa jej rozsah, pričom sa súčasne vymedzuje, že ide o zariadenia s celoročným bývaním. Zmenou, ktorá je riešená v predloženom návrhu zákona, je správa účtov otvorených Štátnym fondom rozvoja bývania v prospech stavebníkov pre čerpanie a splácanie poskytnutej podpory.
Návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodujúca časť pozmeňujúcich návrhov má charakter legislatívnotechnických návrhov a v zmysle toho bol vyslovený súhlas s ich znením.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Milade Belásovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 352 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 190 z 13. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 145 zo dňa 14. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 59 zo 14. júna 2007.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a:
1. informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru;
2. predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z..
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 68 z 18. júna 2007.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím vás, rozpravu.