Úterý 27. března 2007

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Hrušovský. Pardon, s faktickými poznámkami poslanci Kužma, Slafkovský, Dzurinda, Frešo, Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Palko, predpokladám, že tiež chce. (Reakcia poslanca.) Faktickú, áno? Tak ešte aj pána poslanca Palka, keby ste... Ďakujem pekne.

Slovo má pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, keď spojenci za 2. svetovej vojny bombardovali hitlerovské Nemecko, to dnes neznamená, že keby Nemecko bolo ohrozené, že títo spojenci ho nebudú brániť. V Srbsku sa páchali genocídy, bolo tam mučenie, bolo tam znásilňovanie. Postaviť sa proti tomu bolo presne rovnakou povinnosťou demokratov, ako postaviť sa proti hitlerovskému režimu. Odsúdenie práve zastavenia týchto zločinov je rovnakým odsúdením, ako keby ste dnes odsudzovali tých, ktorí bojovali proti Hitlerovi. To, že sa demokratické štáty stavajú proti takýmto zločinom, to neznamená, a postavili sa v histórii aj proti Hitlerovi, aj proti Miloševičovi, to neznamená, že majú niečo proti Nemcom alebo Srbom. Čiže toľko k tomu.

A k tým ostatným veciam, čo ste hovorili, podľa mňa to bola čistá kritika pána ministra zahraničia, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej má slovo pán poslanec Alexander Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja by som len pár slovami sa chcel pozastaviť pri kolegovi Slotovi, pretože ja som osobne bol v Belehrade, pardon, v Sarajeve v roku 1993 pred Vianocami, bol som aj v roku 1999 v lete v Čiernej Hore a za obidvomi utrpeniami stál vtedajší Miloševičov režim v Belehrade. Táto skupina ľudí pri moci si nechcela dať povedať od celého demokratického sveta a tam, kde zlyhá dohoda alebo dohováranie, nakoniec museli prísť k slovu aj zbrane. Ako lekára ma, samozrejme, veľmi mrzí, že pritom zomreli aj nevinní ľudia, ale tých vyše 800-tisíc Albáncov, ktorí boli v priebehu týždňa vyhnaní z domova s rôznymi sprievodnými efektmi, ktoré sa vtedy v Albánsku udiali, resp. v Kosove udiali, pardon, to boli všetko veci, ktoré demokraticky zmýšľajúcich ľudí nemohli nechať len tak chladných. A ja si myslím, že rozhodnutie vtedajšej Národnej rady podporiť a schváliť prelety nad Slovenskom, podporiť vojenskú akciu, ktorá zabránila pokračovaniu jasnej genocídy, bolo správne. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Slota, celkom stručne. Keď budete hlasovať za návrh uznesenia poslancov vládnej koalície, budete hlasovať za nezávislé, suverénne Kosovo. Toto je kľúčové, môžete hovoriť vzletne, plamenne, môžete nás urážať, môžete prekrúcať, môžete nás nálepkovať, ale máte to tam napísané.

Pán poslanec Slota, keď neviete prečítať to prvé presvedčenie, že "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu", ak neviete toto politicky prečítať, že je to o nezávislosti a suverenite Kosova, tak to môžete úplne jasne prečítať v dôvodovej správe v treťom odseku odspodu. Ja vám to prečítam: "Úplná a bezpodmienečná nezávislosť Kosova by sama osebe viedla ku konfliktu na Balkáne. Všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené."

Pán poslanec Slota, môžete rozprávať, koľko chcete, môžete nám nadávať, vy to niekedy viete aj lepšie ako dnes, ale jedno je... (Reakcia z pléna.) Ale jedno je pravdivé, prečo ste sa vzdali svojho vlastného návrhu, ktorý sformuloval pán poslanec Rydlo? Prečo ste jasne v kontinuite s tým, čo ste pred chvíľou hovorili, prečo nechcete hlasovať za svoj vlastný návrh?

Preto vám chcem veľmi pokojne a jasne povedať, bez prívlastkov, bez urážok, ak podporíte tento návrh, budete hlasovať za suverénne a nezávislé Kosovo. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Akcia NATO v Kosove bola odpoveď na režim jedného diktátora, ktorý vyhnal státisíce vlastných obyvateľov zo svojej krajiny. Bola to posledná možnosť, ako predísť masakrom, aké boli napríklad v Srebrenici alebo aj inde na území bývalej republiky Juhoslávie. Bola to možnosť, ako predísť začínajúcej genocíde. To je na vysvetlenie toho bombardovania.

V ostatnej časti prejavu pána poslanca Slotu som pochopil, že principiálne kritizuje a odmieta Ahtisaariho plán, to znamená, že nie je za nezávislé Kosovo. Ja len predpokladám, že to dokáže aj vo svojom hlasovaní a naozaj nebude hlasovať za toto. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. So záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Slotu. Očakával som a bolo zrejmé, že poslanci Slovenskej národnej strany sa pripravovali na tento bod, veď predložili aj vlastný návrh deklarácie. Očakával som, že pán predseda Slota aj zdôvodní, z akého dôvodu sa vzdali vlastného návrhu, a že uvedie dôvody, prečo pristúpili ku kompromisu, ktorý predkladá vládna koalícia. Dúfam, že v odpovedi mi na túto otázku zodpoviete. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Vladimír Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Slota, spomínali ste určitú rozpoltenosť v súvislosti s preletmi lietadiel, ktoré povolila vláda Slovenskej republiky v roku 1999. Ja by som chcel len pripomenúť jednu vec, keď hovoríme o rozpoltenosti, že nemusel by som, pretože nakoniec hlasovalo sa iba vo vláde, ja som bol vtedy poslanec a predseda strany, ktorej som členom, vtedy minister Ján Čarnogurský sa zdržal pri tom hlasovaní, ale pripomínam, že tam bolo 5 ministrov za istú stranu, ktorá sa volala Strana demokratickej ľavice, ktorí všetci hlasovali za povolenie tohto preletu. A pokiaľ mi pamäť slúži, tak celá táto Strana demokratickej ľavice s tisícami jej členov vplávala do strany SMER a teraz tam vlastne všetci sú. Nevšimol som si, že by sa nejakým spôsobom dištancovali od tej politiky z roku 1999. Takže toto hovorím na margo určitej rozpoltenosti, ktorú si musí vyriešiť aj vládna koalícia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Slota? Chce. Nech sa páči, má slovo.

J. Slota, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel teda od začiatku, keď hovoríme o Srboch ako o národe, ktorý roznáša len zlo a nenávisť a zabíjajú nevinných ľudí, ja by som chcel zdôrazniť, áno, veď určite pri tom bombardovaní to bol hlavný argument a všetci sa vyhovárali na Miloševiča. Ten je už mŕtvy. Teraz sú tam noví vo vláde, demokraticky zvolení. A myslím si, že nemajú ďaleko od myšlienok Miloševiča. Nemajú veľmi ďaleko pri obrane srbských záujmov vo vzťahu ku Kosovu a kosovským Albáncom. To chcem zdôrazniť. Keď si niekto niečo iné myslí, tak je farizej a klamár. Pretože to tak nie je. Pretože jeden premiér, prezident, druhý expremiér, minister zahraničných vecí, všetci majú rovnaký názor na tento problém.

Chcem zdôrazniť jedno, že kde sú kosovskí Albánci, hej, a akí boli oni skutočne v tej blízkej minulosti. Zoberme si 2. svetovú vojnu, keď kosovská provincia bola pod záštitou Talianska premenovaná vtedajším Albánskom na Veľké Albánsko. Neviem, ktorí z vás poznajú túto históriu. V priebehu týchto rokov boli postavené dve divízie z Albáncov SS-Wafen a SS-Kandenberg, ktorí skutočne pôsobili v západnej Európe, ktorí robili zverstvá také, že boli z toho užasnutí aj priamo esesáci Nemci a Rakúšania. Také zvieratá to boli. A povraždili 60-tisíc Srbov civilov. Tak aby sme si naliali čistého vína aj v tomto smere, aká ľudskosť je na strane kosovských Albáncov.

A chcem zdôrazniť jedno, že to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas, nedá sa pokračovať ďalej v prejave.

Teraz požiadal o slovo predseda vlády Robert Fico. (Reakcie z pléna.) Pardon. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, je 17.00 hodina. Vzhľadom na to, že máme prerokovaný iba jeden bod programu zo zákonov, je to banský zákon, a mali by sme hlasovať iba o prerokovanom bode zahraničná politika, aby sme netrhali túto diskusiu v prípade tajnej voľby, tak navrhujem, že by sme pokračovali ďalej v rozprave a hlasovali o prerokovaných bodoch programu zajtra o 11.00 hodine. Podľa predbežných konzultácií by mohol byť všeobecný súhlas. Preto sa pýtam, či ten všeobecný súhlas na takýto postup je. (Reakcie z pléna.)

Nesúhlasí kto? Poslanecký klub KDH, ak tomu dobre... Áno?

Takže za takýchto okolností budeme hlasovať, vážené dámy a páni, o návrhu, že by sme preložili hlasovanie z dnešného dňa na zajtra na 11.00 hodinu vyslovene z toho dôvodu vzhľadom na to, že máme rozbehnutú diskusiu, sú tu aktéri, bolo by dobré pokračovať kontinuálne ďalej. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme preložili hlasovanie zo 17.00 hodiny dneska na 11.00 hodinu zajtra. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 129 poslancov, za 75 poslancov, proti 43 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasovali 3.

Vážení kolegovia, tento návrh sme schválili, preto budeme pokračovať teda kontinuálne ďalej v prerokúvaní tohto bodu programu.

O slovo požiadal predseda vlády Robert Fico, má slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som nie príliš dlho, ale v niekoľkých poznámkach zareagoval na diskusiu, ktorá prebieha o budúcom štatúte srbskej provincie Kosovo.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že sme pravdepodobne jediná krajina v Európskej únii, ktorá sa budúcnosťou tejto provincie v Srbsku zaoberá ako vnútropolitickou témou. Prosím, ak je také želanie, netreba sa tomu brániť, je to potrebné rešpektovať, hoci by sme určite privítali, keby podobná diskusia takto intenzívna a takto pripravená prebiehala aj k iným dôležitým vnútropolitickým témam.

Chcel by som v každom prípade potvrdiť, že informácie, ktoré tu odzneli ohľadne Európskej únie, nie sú pravdivé, pretože Európska únia sa na všetkých svojich zasadnutiach, pokiaľ ide o jednotlivé rady, konkrétne zaoberá situáciou v Srbsku a v Kosove a myslím si, že to tak musí byť aj ďalej. Nakoniec návrh vyhlásenia, ktorý je predložený koaličnými stranami, hovorí veľmi jasne, že v spolupráci s členskými krajinami Európskej únie je potrebné hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne.

Chcel by som potvrdiť aj to, že nie je žiadny rozdiel medzi názormi, ktoré sme prezentovali v minulosti, a tým, čo je obsiahnuté v tomto návrhu vyhlásenia, pretože ja podpíšem všetko to, čo tu bolo citované, pokiaľ ide o moje vyhlásenia, a vždy budem zastávať názor, že úplná nezávislosť, v podstate poskytnutie štatútu nezávislého štátu Kosovu nemôže prispieť k stabilite v tomto regióne. V tomto duchu sme sa správali, v tomto duchu sme vystupovali aj v zahraničí a v tomto duchu je aj návrh vyhlásenia.

Mňa však zaujali dve také významné poznámky, ktoré boli urobené k samotnému vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložili strany vládnej koalície.

Prvá poznámka je, a bola opakovaná neustále dookola, že ak schválime v Národnej rade alebo ak schválite v Národnej rade Slovenskej republiky vyhlásenie predložené stranami vládnej koalície, dávame vraj srbskej provincii Kosovo nezávislosť a postavenie nezávislého štátu.

Pán poslanec Dzurinda, viete, to je tak. Tu je taký letáčik, na ktorom je napísané, že spolu si pripomíname 50. výročie Rímskej zmluvy. Všetci to tam vidíme. Je tam 50-ka, len vy tam vidíte 60-ku. A stále budete opakovať dookola, že to je 60-ka.

Prvá časť vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako je predložené stranami vládnej koalície, hovorí úplne jasne: "Národná rada vyjadruje presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam."

Prosím vás, o čom to hovoríte, že toto vraj hovorí o pozícii nezávislého štátu Kosovo? Však teda čítajte! Ja jednoducho niekedy naozaj už ani neviem nájsť vhodné argumenty na to, aby som dokázal reagovať na tvrdenia, ktoré sú evidentne v rozpore s tým, čo je formulované v samotnom návrhu vyhlásenia. Som presvedčený, že návrh vyhlásenia je v tomto duchu absolútne vyvážený a presne vieme, čo týmto vyhlásením chceme všetci povedať.

Druhá poznámka, ktorá ma mimoriadne zaujala, že vraj pripomienka vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky, že "rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999 prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu", že táto pripomienka vraj uráža slušných Srbov. Ja sa potom chcem spýtať, že - a čo s urážkou tých naozaj tisícov mŕtvych civilistov, ktorí zomreli pri bombardovaní? Toto ma najviac trápi na tejto diskusii, pán poslanec, pán poslanec Dzurinda, že bez akéhokoľvek zaváhania súhlasíte s preletom lietadiel, ktoré tam neviezli ani humanitárnu pomoc, ani hračky nezhadzovali, ani letáky nezhadzovali, ani potraviny nezhadzovali, ale zhadzovali bomby. A čo dokážu... (Potlesk.)

... čo dokážu bomby, sme videli v malom v Novákoch nedávno a to naozaj v porovnaní s tým, čo dokáže urobiť jeden bombardér, si len veľmi, veľmi ťažko predstaviť. V tomto, a ja sa plne hlásim k tomu, čo povedal, myslím, pán predseda Slovenskej národnej strany, v tomto je to hlboké farizejstvo, ktoré nemá jednoducho obdobu. Vy kľudne zahlasujete... (Potlesk.)

... kľudne súhlasíte ako nečlenský štát NATO, pripomínam, v tom čase Slovenská republika nebola v Severoatlantickej aliancii, za prelet lietadiel. Vedeli ste, čo tie lietadlá idú urobiť v bývalej Juhoslávii, a dnes sa staviate a hovoríte, že jedna veta na papieri vraj urazí slušných Srbov. A čo potom tí mŕtvi ľudia? Majme trošku úcty a, prosím vás, prestaňte s týmto farizejstvom, ktoré ako keby už nemalo ani obdobu. (Potlesk.)

Pán predseda SDKÚ, ja som o tom absolútne presvedčený, že keby dnes ste boli naďalej predsedom vlády Slovenskej republiky, tak stojíte prvý s transparentmi a kričíte "Nezávislosť Kosovu, dajme mu samostatný štát!", veď sa dobre poznáme a vieme, ako rýchlo sa prispôsobujú názory tomu, kde sa človek nachádza a čo robí. (Potlesk.)

My sa jednoducho držíme svojich pozícií. Povedali sme napríklad, že nesúhlasíme s vojnou v Iraku a stiahli sme ženijnú jednotku domov. Povedali sme, že nesúhlasíme s privatizáciou, zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska a tak ďalej atď. Prosím vás, skončite s týmto farizejstvom, pretože je nenormálne, aby niekto citoval alebo interpretoval vetu, ktorá je úplne jasne napísaná v prvom odseku, úplne inak.

Vážené dámy a páni, naša pozícia je v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. Sme tam nestálym členom a je evidentné, že ako nestály člen budeme môcť pristupovať k rokovaniam aj s vlastnými názormi, vlastnými postojmi. Som za to, aby sme maximálne toto postavenie využili, aby sme maximálne a veľmi aktívne vystupovali na pôde Bezpečnostnej rady a prinášali také riešenia, ktoré po prvé naďalej umožnia dialóg, naďalej umožnia dohodu medzi Belehradom a Prištinou a nebudú to v žiadnom prípade rozhodnutia a stanoviská, ktoré by boli diktátom.

Za takéto vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky som všetkými desiatimi, podporujem ho, samozrejme, nemôžem to prejaviť svojím hlasovaním. Ale prosím poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ak už teda chcú niesť zodpovednosť za situáciu v tomto regióne - a chcú, lebo o tejto téme diskutujú -, aby toto uznesenie prijali a takým spôsobom odmietli aj farizejstvo niektorých politikov na slovenskej politickej scéne.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

S faktickými poznámkami pán poslanec Dzurinda, Lipšic, Mikloško, Palko, Janiš, Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda, chcem vystúpiť v rozprave ako jeden z predkladateľov.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči. Len vás poprosím, bolo, pán poslanec, zvykom, že dokončíme faktické poznámky, aby nedochádzalo potom k mixu toho, na koho sa reaguje, samozrejme.

Takže, pán poslanec Lipšic, faktická poznámka.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mal dve pripomienky k vystúpeniu pána premiéra.

Po prvé, bombardovanie sa začalo 24. marca 1999. V akej strane ste, pán premiér, boli 24. marca 1999? (Smiech v sále a potlesk.) Nie náhodou v strane, ktorá podporila bombardovanie Juhoslávie vo vláde?

A po druhé, deklarácia hovorí, a trochu by som vás poprosil sledovať tú logiku, hovorí, že budúci štatút, vyjadruje presvedčenie, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve. Aký precedens? Zrejme nezávislé Kosovo. Čiže vy v texte deklarácie predpokladáte vznik nezávislého kosovského štátu, keď hovoríte, že Kosovo nemá byť precedensom. Precedensom však môže byť len jeho nezávislosť. Preto je deklarácia rozporuplná, je zlá a vôbec nie je proti nezávislosti Kosova.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, faktická.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda vlády, my tu riešime medzinárodné problémy, nie vnútropolitické problémy. Ale vy aj pán predseda Slota robíte z celej tejto záležitosti vnútropolitický problém. Keď hovoríte o vojenských preletoch v roku 1999, prečo nespomeniete to, že v tom čase Miloševičova vláda, Miloševič na čele štátu vyhnali už minimálne 200-tisíc Albáncov z Kosova? A po tomto všetkom, áno, tragicky tam išli vojenské lietadlá. A náš minister nehlasoval za to. Ale po tomto všetkom, po tejto absolútnej genocíde a vyhnania Albáncov išli do toho veľmoci, aby tento problém nejakým spôsobom riešili. A ja som naozaj zvedavý, ako vy, ktorý ste taký konzekventný ako predseda vlády krajiny, ktorá je v NATO, ako sa k tomu vyjadríte, keď v tejto deklarácii na jednej strane chcete ísť v línii veľmocí a na druhej strane vojská NATO, ktorého sme my členom, úplne spochybňujete a robíte zodpovednými za to všetko, čo sa tam dialo už dávno predtým.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Pán premiér, vy ste povedali, že sme jediná európska krajina, ktorá urobila z Kosova vnútropolitickú tému. Pán premiér, pre nás je to téma zahraničnopolitická. A vnútropolitickú tému ste z toho urobili vy. My všetci vieme, a to sa týka ako poslancov opozície, tak aj koalície, že nejakým spôsobom téma Kosovo sa dotýka aj štátnych záujmov Slovenskej republiky. A tu bola jedna veľká šanca, veľká šanca, že pokojne sme mohli dospieť k stanovisku, za ktoré by hlasovala drvivá väčšina slovenského parlamentu. A bolo by to spoločné stanovisko, ktoré by bolo vyjadrením štátneho záujmu Slovenskej republiky. Bohužiaľ, odkazom v tom návrhu vládnych poslancov na konanie vlády z roku 1999 ste túto šancu zmarili. Proste vy ste pred vyjadrením štátneho záujmu Slovenskej republiky dali prednosť vnútropolitickému zápasu a v tom je vaša malosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Dve poznámky. Pán predseda vlády, k preletom. Za vlády diktátora, diktatúry, za vlády Miloševiča bolo treba zastaviť genocídu, vyvražďovanie, zverstvá, ktoré sa v tom čase diali v Kosove. Mali ste iný spôsob, ako zastaviť toto vraždenie detí a starcov v Kosove? Mlčali ste, pán predseda vlády, vtedy. Mlčali ste. Neboli ste chlap vtedy a nie ste chlap ani dnes. Ak by ste boli chlap vtedy, boli by ste chlap aj dnes a dnes by ste sa zachovali tak, ako sa Srbi zachovali v roku 1968 pri okupácii Československa komunistickými vojskami. Srbi vtedy dokázali proti vôli celého komunistického sveta povedať nie a podporiť nás.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Pán predseda vlády, i za 2. svetovej vojny lietadlá neniesli ani hračky, ani humanitárnu pomoc. Ja si na rozdiel od vás však pána Churchila i pána Rosewelta, ktorí tieto lietadlá poslali, vážim, lebo oni bojovali proti zločinnému režimu. Takisto spojenci poslali lietadlá proti režimu a takisto ako Hitlerov režim zničili, zničili aj Miloševičov režim. Ale vy jasne dávate najavo, keďže sú to rovnaké prípady, že vám by vyhovoval evidentne aj ten Hitlerov režim, tak ako vám vyhovuje Miloševičov režim, lebo lietadlá sa nesmú poslať (veľký ruch v sále, reakcia pléna), lebo čo keď trafia niekoho. (Ruch v sále.) Nie je v tom rozdiel! Aj tie lietadlá za 2. svetovej vojny zabili civilov. A keď to takto odsudzujete, tak odsudzujete aj boj proti Hitlerovi.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kukan. (Veľký ruch v sále.)

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. K tým rečiam o tom, ako to bolo v roku 1999, by som chcel poznamenať iba to, že vláda prijala rozhodnutie vtedy aj hlasmi všetkých ministrov za SDĽ a tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vtedy takisto nikto z poslancov SDĽ nehlasoval proti tomu vyhláseniu. Sedí tu pán poslanec Faič, ktorý tu bol aj vtedy, férovo treba povedať, že sa zdržal hlasovania, ale nikto, ani pán predseda vlády Fico vtedy nám nepovedal, aké iné možnosti riešenia tej situácie, ktorá bola vtedy na Balkáne, lebo tam bola naozaj vojna, desaťtisíce Albáncov opúšťali proste svoje domovy. Boli tam koncentračné tábory, čiže podľa mňa nešlo, všetky možnosti diplomatického riešenia boli vtedy vyčerpané.

Chcel by som ešte povedať, pretože tak tu horlíte za proste Srbov, iba takú faktickú vec. Vtedajšia vláda v Belehrade neprerušila s nami diplomatické styky, po celý čas mali tu v Bratislave svoje veľvyslanectvo na čele so chargé d´ affaires a nikdy potom vtedajšej vláde Slovenskej republiky nevyčítali to, čo urobila, tak ako nám to vy tu teraz vyčítate. A vždy sme mali s vládou Srbska veľmi dobré vzťahy. Zorganizovali sme bratislavský proces, ktorý dával dohromady opozíciu proti Miloševičovi, takže tie vaše také starosti o to, ako sme vtedy proste poškodili Srbom, samozrejme, že ľutujeme tie obete na ľudských životoch, ale naše dvojstranné vzťahy zo strany Srbov nikdy neboli proste spochybnené.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Dzurinda ako navrhovateľ.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán premiér, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som reagovať na vystúpenie predsedu vlády asi v piatich bodoch.

Po prvé, chcem sa pripojiť k tým, ktorí chcú pripomenúť predsedovi vlády, kým bol na jar v roku 1999, keď vláda bola vystavená pred rozhodnutie otvoriť vzdušný priestor, neotvoriť, ako reagovať. Pán predseda vlády Fico bol vtedy poslancom za Stranu demokratickej ľavice. Strana demokratickej ľavice, mám pred sebou výsledok hlasovania, 16 poslancami z 23 verifikovala náš postoj, už niekto povedal, že mala 5 ministrov vo vláde vrátane ministra obrany, ktorí jednoznačne presadzovali takýto postoj. A nie som prvý, ktorý povie, že SDĽ bola plne inkorporovaná do SMER-u.

Ja som si dal navyše tú námahu, keď som počúval niektoré rozhorčené hlasy pána predsedu vlády Fica, a som si pozrel ako hlasoval on. Mám pred sebou zápisnicu z prezenčky, pán predseda vlády je tam podpísaný, vtedy o 9.00 hodine tu bol, ale patrí medzi tých, ktorí nehlasovali. Hľadal som, strávil som nejaký čas nad tým, že som hľadal v rôznych vystúpeniach, kedy sa vyjadril pán, vtedajší poslanec, Fico k tejto nepochybne neobvyklej téme. Diskutovali sme o Kosove vtedy, keď vláda predložila návrh uznesenia Národnej rady. Diskutovali sme obsiahlo, keď vtedajšia opozícia dala návrh na odvolanie Eduarda Kukana. Súčasný pán predseda vlády sa ku Kosovu v roku 1999 nevyjadril nikde, nikde, ani raz. Ani pre médiá som nič nenašiel. V Národnej rade sme prezreli všetky vystúpenia, jednoducho mlčal. Kto mlčí, ten svedčí.

Takže, pán predseda vlády, rád by som pripomenul, že s takýmito pojmami ako farizej na vašom mieste by som naozaj operoval veľmi, veľmi opatrne. Možnože byť oportunistom nie je oveľa väčšie vyznamenanie ako byť farizejom. Toľko k tomu hlasovaniu v roku 1999.

A keď ste už použili ten pojem farizej, pán predseda vlády, my môžeme veľmi, veľmi konzistentne pokračovať v politike na danú tému, tak ako som už o tom dnes hovoril v jednom svojom vystúpení. Keď sme prijali vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove 14. apríla 1999, stojím si za každým jedným slovom, ktoré v tom uznesení je. Nie som si istý, či ho tu treba celé čítať, ale je pravdivé to vyhlásenie, pretože sa vyjadruje ku genocíde, k ničeniu ľudských životov, detí, starých bezbranných ľudí, k masovým vraždám, ku ktorým tam dochádzalo, a práve tam je poloha Bezpečnostnej rady, práve tam je poloha Severoatlantickej aliancie, a preto potom aj Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne schválila rezolúciu č. 1244, ktorá posvätila vlastne to konanie voči bývalej Juhoslávii, ktorej je Srbská republika plnoprávnym nástupcom.

Takže chcem upozorniť pána predsedu vlády, že nadávať dnes spojencom za aktivity v roku 1999, nadávať dnes aj medzinárodnému spoločenstvu Organizácii Spojených národov a Bezpečnostnej rade. Ja z toho uznesenia prečítam len ten záver, ktorý som už dnes raz povedal, ktorý volá po zachovaní územnej integrity Juhoslovanskej zväzovej republiky. Srbská republika je legitímnym plnoprávnym nástupcom Juhoslovanskej zväzovej republiky. Čierna Hora sa odtrhla so súhlasom Srbskej republiky, takže je úplne evidentné, že nechceme nič iné len kontinuitu, nie farizejstvo, pán predseda vlády, chceme iba kontinuitu tejto našej politiky.

Vy ste hovorili, ste sa rozhovorili vo svojom prejave, vo svojom vystúpení aj o Iraku, o Afganistane. Vy ste na otázku novinára povedali, a teda otázka novinára znela: "Opozícia a mimovládne organizácie vás kritizujú, že otáčate kurz zahraničnej politiky. Prestávate sa orientovať na tradičných európskych spojencov a Ameriku?" Pán predseda vlády hovorí, že zahraničnú politiku nik neotáča, ale že nebude robiť nikomu "pudlíka", tak hovorí pán predseda vlády.

No ale keď si pozrieme to, čo dnes navrhujete Národnej rade, aby schválila, je jednoznačne otočenie toho, čo predseda vlády povedal iba pred niekoľkými týždňami. Ja už som to dnes tu čítal. Jeho výroky z 12. februára sú absolútne nespochybniteľné. Pán minister Kašický hovorí: "Nikdy nebudeme súhlasiť s akýmkoľvek riešením, s ktorým nebude súhlasiť Srbská republika." Nedávno tu mal ministra obrany. A odrazu otvoríme dokument, z ktorého trčí suverénne, nezávislé Kosovo.

Pán predseda vlády, prečo nerokovala vláda o tejto otázke? On hovoril o tom, že čo by som bol urobil ja, keby som bol predsedom vlády, ale veď súčasný premiér má so mnou skúsenosť. Bol by som pozval opozíciu, aby sme zladili záujmy tak, ako sme to robili pri referende o vstupe do Európskej únie, tak ako sme to robili pri takej citlivej otázke, ako bolo pozvať-nepozvať Turecko rokovať o Európskej únii, tak ako sme to robili pri európskej Ústavnej zmluve, keď som sa nehanbil ani mi neprekážalo pozvať aj predsedu SMER-u, aj predsedu HZDS, aby sme hľadali čo najširší politický konsenzus. Podobnú aktivitu som čakal aj od súčasného predsedu vlády a bol som rád, že povedzme SNS prichádza so svojou predstavou, z ktorej sa dalo vyjsť a na ktorej báze sme mohli nájsť konsenzus. Veď ja som nelipol na tom, že musíme hľadať zhodu na návrhu SDKÚ - DS. A stále môžeme hlasovať za návrh, ktorý SNS dala, ktorý je dobrý, je vyvážený, je pravdivý. Obsahuje to podstatné, o čo ide aj nám, súc presvedčení, že princíp územnej celistvosti a suverenity sa musí zachovať. Takže, pán predseda vlády, takto by som sa správal a takéto správanie som očakával aj od súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.

No a na záver ale predsa len to najpodstatnejšie, pretože mal som dva ciele týmto vystúpením: Po prvé ukázať, že naša politika voči Srbsku je kontinuálna od jari 1999, úplne kontinuálna. Dnes je našou povinnosťou upozorniť našich spojencov, že sa mýlia. Kamarát nie je iba ten, ktorý stále súhlasí. Na mňa vykrikujú, že som Amerikán. Ja to poviem aj dnes, cítim sa byť veľmi silným spojencom Spojených štátov, ale tu cítim, že sa mýlia. A ak my máme priority zahraničnej politiky, a ja si myslím, že mali by sme mať, a rozumieť krajinám bývalej Juhoslávie by malo byť našou prioritou. Preto sme sa opreli za Chorvátov, a preto by sme sa mali oprieť aj za Srbov a mali by sme aj s priateľmi a spojencami o tom veľmi otvorene hovoriť. Nezraziť opätky alebo robiť "pudlíkov", aby som použil povedzme ten expresívnejší výraz, ktorý sám pán predseda vlády ale vymyslel a použil.

No, teda prvý cieľ tohto môjho vystúpenia spočíval v tom, že my držíme kontinuitu, chceme pokoj, ako som povedal, na Balkáne. Chceme, aby bolo prijaté riešenie, ktoré je dlhodobo udržateľné, nie aby si povedzme jeden vysokopostavený úradník urobil fajku, že splnil svoj plán. O toto nám ide. A chceme to veľmi pokojne artikulovať ako zahraničnopolitickú tému. Presne ako hovoril povedzme kolega Palko.

No a mám potom ešte aj druhý cieľ, pán predseda vlády. Vážme slová ako farizej a tak, naozaj veľmi pokojne čítajme tieto dokumenty. Kto nerozumie tomu prvému, že "Národná rada, vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam", kto nerozumie tomu, že z toho trčí suverénne Kosovo, nech si prečíta dôvodovú správu, veď má tuším jednu stranu, predposledný odsek, "úplná a bezpodmienečná nezávislosť Kosova by sama osebe viedla ku konfliktu, všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené". No tak dáme Kosovu dve-tri podmienky, nazajtra, napozajtra, o dva dni tým nezávislým, úplne nezávislým suverénnym Kosovom bude. To je jedna vec a druhá vec je precedens.

Pán predseda vlády, veď sa nedá na užšom a kratšom priestore ilustrovať rozpor vyhlásenia predsedu vlády a navrhovanej deklarácie. Pán predseda vlády 12. 2. hovorí: "Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami." A vy píšte v návrhu vyhlásenia, že povedzme podmienečná nezávislosť Kosova nebude precedensom. No môže byť príkrejší rozpor na takom malo priestore? Aj vecnom, aj časovom? Dvanásteho druhý predseda vlády hovorí, že nezávislé Kosovo by bolo precedensom, by mohlo vyvolať nedozerné vlny, reakcie, následky, a dnes sa tvárime v návrhu vyhlásenia, že to precedens nebude.

Preto som presvedčený, že tento návrh nie je dobrý. Som presvedčený, že návrh, ktorého autorom je pán Rydlo, áno, je to naozaj tak, a ktorý si získal podporu SDKÚ - DS, získal si podporu Kresťanskodemokratického hnutia, je v národnom a štátnom záujme Slovenska. Ostatok je len prekrúcanie faktov. Chceme sa zaľúbiť doma voličom, aby nám preferencie neklesali, ale v Bezpečnostnej rade zrazíme opätky a budeme hlasovať s veľký prúdom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami, pán Podmanický, predpokladám, že s faktickou, pán poslanec. Áno. Pán poslanec Podmanický, Nachtmannová, Jarjabek, Zala, Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Pán poslanec Dzurinda, vy vždy vystupujete ako veľký humanista a tvárite sa ako demokrat, dokonca vo svojom vystúpení ste vyzvali nás všetkých, aby sme vážili svoje slová, ktoré používame v Národnej rade. Ja sa vás teda chcem spýtať, že či súhlasíte s výrokom vášho kolegu pána poslanca Kužmu, ktorý prirovnal predsedu vlády Slovenskej republiky k Hitlerovi. Ak nesúhlasíte, pán Dzurinda, tak vás prosím, aby ste sa ospravedlnili, aby ste aj vy nám dali príklad, ako sa má v tejto sále správať. Ak s tým súhlasíte, bohužiaľ, svedčí to potom o kultúrnej úrovni nielen pána Kužmu, ale celého SDKÚ a v takom prípade ja si myslím, že je absolútne nenáležité prirovnávať kohokoľvek v tejto sále k Hitlerovi. Ja to považujem za mimoriadne urážlivé vyjadrenie, ktoré podľa môjho názoru by sa malo stať predmetom disciplinárneho konania. A ak ospravedlnenie nepadne v tejto sále, ja ako člen mandátového a imunitného výboru požiadam o začatie disciplinárneho konania.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec Dzurinda, nedá mi nereagovať na vaše vystúpenie. Viacerí z klubu SDKÚ zdôvodňujete nevyhnutnosť vojenského zásahu v roku 1999. Nedávno, 7. marca, som sa s inými kolegami z Národnej rady Slovenskej republiky, za SDKÚ ste mali tiež zastúpenie, zúčastnila pracovnej návštevy na misii Spojených štátov pri Európskej únii. Strategický politicko-vojenský poradca misie Spojených štátov pri Európskej únii v tom čase ako analytik, teda v roku 1999, bol analytikom vo Washingtone a zároveň veľmi dobre poznal situáciu na západnom Balkáne, pretože tam predtým dlhé roky pôsobil, tak on v roku 1999 vo Washingtone upozorňoval, že operácia, vojenská operácia môže destabilizovať západný Balkán. Takže ja si myslím na rozdiel od vás, že je vhodné, dokonca nevyhnutné v predloženom vyhlásení pripomenúť tento rok a naše povolenie na prelety.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Buďme v tejto chvíli trošku korektní a pozrime sa na faktografiu, ktorá bola toho 14. 4. 1999. Pán poslanec Dzurinda, vy aj pán poslanec Kukan hovoríte, že neboli žiadne iné riešenia, že tento parlament nepriniesol žiadne iné riešenia toho 14. 4. 1999. Ja by som skutočne vám chcel dať do pozornosti, lebo ten materiál, ste hovorili, že ste z neho citovali a že ho máte pred sebou, bolo vtedy deväť pozmeňujúcich návrhov v tomto parlamente, deväť pozmeňujúcich návrhov, ktoré dávala opozícia k tejto téme na riešenie situácie. Hovoríme o tom nešťastnom uznesení o preletoch. Z tých deviatich pozmeňujúcich návrhov, ktoré dávala opozícia ako návrh na iné riešenia, nebolo prijaté koalíciou ani jedno. To záverečné hlasovanie potom vyzeralo tak, aby sme sa nemuseli smerom do budúcnosti hanbiť za to uznesenie, ktoré bolo prijaté, hovorím stále o preletoch, tak sme všetci vytiahli karty, čo sme boli, teda niektorí sme vytiahli karty, a tak sme sa vlastne zneprítomnili, hovorím ešte raz, aby sme sa nemuseli hanbiť za to rozhodnutie, ktoré bolo o tých preletoch. Ďakujem za pozornosť. Taká je faktografia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ján Kvorka. Ešte pán Kvorka má faktickú poznámku. (Reakcie z pléna.) Pardon, Boris Zala?

Tak potom slovo má pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Ja k tomu, k nezávislosti Kosova. No to je prekrúcanie, pán poslanec Dzurinda, absolútne, pretože my hovoríme o úplnej a neobmedzenej nezávislosti Kosova preto, že faktom, ktorému sa treba reálne postaviť, je to, že Kosovo už aj dnes užíva isté znaky nezávislosti. Dokonca aj srbský návrh, ktorý hovorí o tzv. nadautonómii, teda takých právach, ktoré by sa udelili Kosovu, ktoré prekračujú aj územnú autonómiu, vytvára isté znaky nezávislosti. My práve preto, že toto reflektujeme, tak hovoríme, že nemôžeme pripustiť úplnú a neobmedzenú nezávislosť provincie Kosova, ani keby išla opačná formulácia, ktorú ste navrhovali vy, o integritu samotného Srbska, aj tak táto integrita už je ochrnutá tým, že Kosovo už dneska má znaky nezávislosti. Čiže je to skutočne demagógia, ktorá provokuje, ktorá citovo vydiera poctivých ľudí, ktorí sú skutočne so Srbskom veľmi dobre spätí a cítia s ním, a len preto to robíte, aby ste poškodili vládnu koalíciu. Ale vy nepoškodzujete vládnu koalíciu, vy poškodzujete týmto stanoviskom Slovensko.

V krátkosti k precedensu, pán Lipšic, a tu je, pán Mikloško, treba vedieť, že niekedy treba aj dačo poučiť ľudí. My hovoríme o precedense nie k nezávislému Kosovu, ale práve k tomu, čo som spomenul. Precedensom nesmie byť ani medzinárodný protektorát, ani obmedzená nezávislosť, ani nadautonómia, o ktorej teraz hovoríme, ale ani autonómia na princípe kolektívnych menšinových práv, lebo aj proti tomu zápasíme, ani takýto precedens nechceme prijať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz teda má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni z opozície, keď sa tak na vás dívam pri tomto vašom vystupovaní v určitých momentoch, tak človek vám pomaličky vidí krv v očiach, hnev, nenávisť a treba si položiť otázku, prečo to je? Prečo ste takí? Čo vás tak znervóznilo? Myslím si, že vás znervóznilo asi to, že na tom poste ste videli premiéra, ktorý nepatrí vám, ale patrí dakomu inému. Premiéra, ktorý sa snaží robiť pre túto republiku dačo iné, nie to, čo robil ten váš premiér, ktorý tu sedel osem rokov a porobil také nezmyselné veci, ako tu už bolo povedané, ohľadom preletov, čo malo nedôsledné následky.

Pán poslanec Dzurinda sa tu snaží vystupovať, vo svojom vystúpení nás poučovať, dávať nám rozumy, ako keby my sme tu všetci boli, ja neviem, voľajakí školáčikovia a on mal patent na rozum a mohol nás tu poučovať zo všetkého, čo ani spolovice nie je pravda. Pán poslanec Dzurinda, vstúpte si do seba, zmierte sa s tým, že jednoducho vaše postavenie je teraz také, aké sa rozhodlo vo voľbách, je nezmenené, vydrží to štyri roky, máte právo na opozičné pôsobenie, máte právo na kritiku, ale buďte kritický a vystupujte aj tak, keď tu nie je premiér, ktorý vám pije krv v žilách a ktorého vy strašne nerád vidíte.

Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP