V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcete, pán navrhovateľ, hovoriť? Nie.

Pani spravodajkyňa, chcete hovoriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime v rokovaní k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

Rozhodnutie o pridelení návrhu na prerokovanie výborom máte pod č. 224.

Slovo dávam pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorým sa sleduje odstránenie existujúcich legislatívnych a kompetenčných rozdielov, ktoré vznikli po novele zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v slovenskej samospráve.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ zosúladiť existujúci platný stav v slovenskej samospráve a pomôže odstrániť rozpor, ktorý vytvára nerovnaké podmienky pre výkon verejných funkcií v samospráve. Preto v záujme zjednotenia právnej reglementácie tejto situácie v Bratislave, aká je teda aj v iných samosprávach v našom štáte, predkladám novelu zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

Ctené kolegyne a kolegovia, zároveň vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Bačíkovi. Nech sa páči.

B. Bačík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, čl. 70, čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritnou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 224 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Do rozpravy sa ústne hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Minárik Pavol, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Frešo ako posledný. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som niekoľkými slovami podporila tento legislatívny návrh. Ja som to urobila už aj svojím podpisom pod tento legislatívny poslanecký návrh. Som hlboko presvedčená, že túto otázku treba riešiť, pretože jedine Bratislava a Košice mali iný systém menovania prednostu ako celé Slovensko. Zákon o Košiciach už zmenil túto situáciu a zanikli problémy v praxi. Hlavné mesto Bratislava je v súčasnosti jediným subjektom, ktorý na území Slovenskej republiky v rámci samosprávy má menovacie oprávnenie nie u starostu na prednostu úradu mestskej časti. Ak by to v praxi nevyvolávalo problémy, dalo by sa to prežiť. Ale to vyvoláva v praxi značné problémy. A v podstate tento legislatívny návrh ujednocuje právnu reglementáciu na celom Slovensku.

Keď pozerám na tabuľu, vidím, že viacerí sa hlásia do rozpravy. Zrejme budú uvádzať, že sa pripravuje zákon o Bratislave a tento problém by sa mohol riešiť v tomto zákone. Áno, keby bola ochota medzi primátorom Bratislavy a starostami jednotlivých mestských častí komunikovať a dohodnúť sa na určitom legislatívnom návrhu. Ale ja už počúvam tri, ak nie viac rokov, že tento zákon sa pripravuje. A, žiaľ, som akosi presvedčená, že ešte viac ako rok alebo dva roky to budem počúvať a na diskusie budem vyzývaná tak z jednej strany, ako z druhej a nevidím blízko chvíľu ujednotenia názorov tak, aby sa mohol prijať zákon, ktorý bude vyhovovať funkcionárom v Bratislave.

Ale ja kladiem otázku: Okrem špeciálnych otázok Bratislavy, prečo majú otázky, ktoré sú všeobecné a spoločné pre celé územie Slovenska, byť inak riešené práve v Bratislave, v bratislavskej samospráve, ak nejde o špecialitu hlavného mesta Slovenska? A v tejto otázke, kde je predložený legislatívny návrh, o žiadnu špecialitu nejde, čoho dôkazom je, že taký systém, ako máme my, bol zakomponovaný aj do zákona o Košiciach a uznalo sa, že tu nejde o špecialitu a v Košiciach sa urobila náprava smerom k ujednoteniu. Žiaľ, novelizácie jednotlivých zákonov prinášajú nielen nejednotnú úpravu, teda úpravu vágnu, kde nie je jasné zo zákona, napr. koľko má byť počet viceprimátorov, či jednotné číslo uvedené v zákone je rozhodnutie zákonodarcu, aby bol len jeden alebo viac primátorov, lebo napr. špecialitou Bratislavy je, že napr. pre bratislavskú samosprávu majú byť zriadené komisie na ochranu verejného záujmu, ktoré nie sú zriaďované, a pri samospráve na celom území Slovenska takéto komisie zriaďované nemajú byť.

Nejdem rozširovať problém, chcem uviesť len jedno, treba, aby veci, otázky spoločné v samospráve pre samosprávu typu, aký prijal náš právny poriadok, boli rovnako upravované. Jedine iná úprava v oblasti samosprávy by mala byť v hlavnom meste Slovenska vtedy, ak ide o špecifikum tohto hlavného mesta našej republiky.

Osobne podporujem tento legislatívny návrh. A vyzývam všetkých, aby sme z otázky jednej krátkej myšlienky v legislatívnom návrhu, ktorá má pomôcť praxi, nerobili problém zbytočnými úvahami o niečom, čo nie je predložené ešte v parlamente. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kuruc, máte faktickú alebo procedurálny návrh? (Odpoveď z pléna.) Faktickú. Tak, prosím vás, musíte si stlačiť druhé tlačidlo. A s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuruc ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu Tóthovú. Samozrejme, viem, že zákon o Bratislave je potrebný, to uznávam aj ja. Takisto si myslím, ako ste spomenuli, že treba to riešiť komplexne. Keď už teda niečo treba prijímať, tak sa pýtam, prečo sa neprijímajú aj ostatné veci, ktoré sú iné ako v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, to je napr. počet poslancov, ten je napr. takisto v Bratislave iný, ako je v zákone č. 369/1990 Zb. Tak prečo sa účelovo vyťahuje len jedna vec, a to prednostovia? Je to preto, že v niektorých mestských častiach má vládna koalícia alebo jedna strana problém s menovaním prednostov? Na toto sa pýtam. Takisto 17 rokov, to nikomu problém nerobilo, 17 rokov sa starostovia s prednostami a so zastupiteľstvom dohodli. A teraz účelovo, horúcou ihlou sa ide šiť novela zákona? Veď počkajme si na zákon o Bratislave. Kľudne to môže byť poslanecký návrh. Nemusíme čakať na primátora, môže sa to vypracovať tu. Ale účelovo meniť len jeden paragraf? Však meňme aj ostatné. Zmeňme potom aj počet poslancov alebo napr. podľa môjho názoru je trošku aj diskutabilná aj účasť starostu v mestskom zastupiteľstve, aby nemohol byť starosta zároveň aj mestským poslancom, lebo podľa môjho názoru je to konflikt záujmov. A podobné veci, nielen účelovo jednu vec, a to menovanie prednostov, riešme. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bude reagovať.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pokiaľ hovoríte o počte poslancov, asi hlavné mesto Slovenskej republiky bude mať iné nároky a iné potreby v počte poslancov, ako je to napr. v samospráve v Hornej Marikovej. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik bude pokračovať v rozprave, pripraví sa pán poslanec Kubovič.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, ak nechcem mať dlhšie vystúpenie, ako je dôvodová správa tohto návrhu, a zahrniem do toho aj dôvodovú správu ku návrhu poslancov Rafaja a Jasaňa (tlač 227), budem mať veľký problém. Jedným dychom však chcem dodať, že i tak stručné odôvodnenie prekračuje dosah, dopad a význam tohto návrhu zákona. Bratislava a jej obyvatelia majú tisíce a tisíce problémov. Množstvo z nich by sa dalo riešiť aj tu v tejto snemovni. Možno desiatka z nich má rovnaký charakter, ako tieto dva plus dva problémy, ktoré sa idú takto riešiť, teda spolu tri čiastkové riešenia predložené na dnešnú ôsmu schôdzu parlamentu. Aj keď bol, samozrejme, ten návrh (tlač 227) stiahnutý z rokovania, logika jeho odôvodnenia hovorí, že mal by prísť ten posledný, tretí návrh ako doplňujúci návrh v druhom čítaní k tejto predkladanej novele. Možno si poviete, že moje vyjadrenie nemá logiku, keď hovorím, že ide o dva plus dva, čo by malo dávať štyri, pričom ja hovorím o troch návrhoch. Áno, jeden tento návrh je v obidvoch návrhoch totožný, ale nie úplne. Inými slovami, chcem povedať, že jeden z našich kolegov sa podpísal pod dva rôzne návrhy zákona, ktoré novelizujú ten istý paragraf dvoma rôznymi spôsobmi. Prečo to spomínam? No chcem tým dokumentovať, že ako konzistentne a systémovo sa hodláme postaviť k problémom riešenia Bratislavy, nášho hlavného mesta. Budem tolerantný a už to viacej nebudem spomínať, lebo ten návrh je stiahnutý a všetko sa dá zachrániť.

Dámy a páni, o čo ide v predloženom návrhu, čo ideme riešiť. Len tak na okraj poviem, že návrh, ktorý nikto nielenže neprerokoval, ale ani nekonzultoval s tým, koho sa bytostne dotýka, teda s bratislavskou samosprávou. A teraz myslím tým obidve úrovne, aj mesto, aj mestské časti, pretože mestské časti majú tu taký nejaký väčší priestor na konzultácie, nielen konzultácie s konkrétnymi niektorými našimi. Teda čo ideme riešiť? Je to problém Bratislavčanov alebo aspoň veľkej časti Bratislavčanov, nejakej rozhodujúcej skupiny Bratislavčanov alebo aspoň malej skupiny Bratislavčanov alebo aspoň problémy návštevníkov tohto mesta? Nie, nič z tohto riešiť nejdeme, ideme riešiť problémy dvoch-troch ľudí. Komu to teda ideme "vypĺňať doliny a znižovať každý kopec, narovnávať chodníky"? Dvom-trom konkrétnym ľuďom. Riešime dvoch-troch konkrétnych verejných funkcionárov, ľudí neschopných riešiť svoje problémy, ľudí neschopných riešiť ťažkosti, s ktorými museli jednoducho počítať. Ja aspoň verím, že každý, kto ide kandidovať na nejakú funkciu, si prečíta príslušné zákony, ktoré sa tejto funkcie dotýkajú. A myslím, že ak títo ľudia kandidovali, a nielen preto, aby sa takejto súťaže zúčastnili, ale aj s dôverou, že vyhrajú, museli vedieť, do čoho idú. A myslím si len, že len naivky by mohli myslieť, že sa im nemôže stať to, čo inač v tejto krajine nie je neobvyklé, že zastupiteľstvo bude iného politického zmýšľania, ako sú oni. Najmä u kandidátov Smeru v Bratislave to bola celkom reálna možnosť.

A ešte ideme riešiť problémy, riešiteľné inými postupmi, ako je zmena zákona. Stačí trochu skúseností, komunikatívnosti, tolerancie a ochoty reflektovať danú situáciu, zobrať ju jednoducho na vedomie. Na niektorých miestach sa to darí. V Petržalke je skúsený politik, ktorý má proti sebe tridsaťsedem plus jedného, lebo asi pán Šebej tiež nebude nejaký veľmi jeho, zo štyridsiatich si s týmto problémom poradil bezproblémovo, poradil, on nemá žiaden problém. Nehovorím, že to tam fičí úplne najlepšie. Možnože by sa mu lepšie fungovalo, kebyže tých tridsaťsedem je jeho. Ale funguje. Ak sa to na dvoch miestach nedarí, to im hneď musíme hodiť záchranný pás vo forme novelizácie zákona? A ideme riešiť problém, ktorý sa nakoniec bez dohody zúčastnených strán aj tak úplne nedá vyriešiť. Dá sa s ním žiť. Obidve tieto veci dokumentuje napr. VÚC v Žilinskom kraji. Tam je taký stav, ako si želáte. Tiež tam je problém. A žije s ním ten župan. Ozaj, mimochodom, prečo, keď hlavnou motiváciou je vnútorné zjednocovanie, to je tá motivácia autorov, prečo to robia, nenovelizujú hneď aj zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch vo veci riaditeľa úradu.

Dámy a páni, v prospech navrhovaného riešenia by som ja vedel argumentovať celkom slušne a, myslím si, hlavne vecne. Určite by som sa neuchýlil len k odvolávaniu sa na zjednocovanie právnej úpravy a na systémové prepojenie a vnútornú logiku platného práva. To boli, prosím pekne, voľné citácie, ktorými argumentujete v dôvodovej správe, celej argumentácie. Je to tam dvakrát, aby tam aspoň bolo niečo, a bodka a nič viac, žiaden vecný argument tam už nie je.

Vážení predkladatelia, ja za vás zdôvodnenie nebudem robiť, ja vás nebudem suplovať, aj keď by to naozaj nebol žiaden problém, nebudem ale ani v tomto parlamente hľadať cesty, ako kompenzovať neschopnosť vašich ľudí, a preto tento návrh podporiť nemôžem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, nepočúvate ma teraz, ale ja by som vám odporučila, aby ste si, ak bude urobený záznam, prečítali ešte raz sám svoje vystúpenie. Vy ste proti, nepodporíte zákon. Ale ani jeden jediný argument ste neuviedli, prečo by mala ostať v Bratislave špecifická úprava, ktorá nekorešponduje s úpravou tej istej otázky pri 2 961 samosprávach, keď 2 961 samospráv má inú úpravu, ako ju má Bratislava. A vy tu idete hovoriť o nejakých personálnych otázkach. Vidím, že ste zaťažený systémom legislatívy, akú robila minulá a predminulá vláda, keď Trestný zákon sa tu novelizoval kvôli tomu a priamo sa uvádzalo meno, že pán obvinený Č. by mal odísť z väzby pre neschopnosť príslušných orgánov, a kvôli tomu sme museli predĺžiť väzbu a tu menovite vy ste uvádzali meno a šili zákon na konkrétny prípad. Nie som ochotná šiť zákony na konkrétne prípady, ale chcem to zosúladiť, aby úprava v Bratislave bola zosúladená s 2 961 prípadmi.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som poukázať na svojom prípade, že skutočne je to dôležitá vec. A ešte dôležitejšia vec je, či v prípade slov "zástupca starostu" by nemalo byť uvedené "jeden alebo viacerí zástupcovia starostu", pretože inak môžeme sa dostať do situácie, ktorá bude veľmi problematická. Uvediem to na príklade, lebo som bol pred mesiacom zvolený za viceprimátora mesta Bardejov a nepostačovalo toto riešenie (zástupca primátora). Politická situácia v mestskom zastupiteľstve nás prinútila, aby sme museli zvoliť dvoch viceprimátorov, pretože inač by sme boli nefunkční, nepohli by sme sa z miesta. Rozdiel bol 1 alebo 2 hlasy. A kvôli politickej stabilite na 4 roky toto riešenie bolo nevyhnutné. Ale ani pre mestá legislatíva neumožňuje, aby boli zvolení dvaja viceprimátori, ale iba 1 viceprimátor. Takže našlo sa riešenie ako poslanec dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie. Čiže pokiaľ by sme chceli povedať, aby to bolo riešenie legislatívne, mohlo by tam byť riešenie nielen jeden viceprimátor. Takže chcem poukázať, že tak jednoduchá, banálna možno záležitosť niekedy ohrozuje stabilitu zastupiteľstva niekoľkodesaťtisícových miest na obdobie 4 rokov a vytvára situácie, ktoré sú ohrozením výstavby komisií, ďalších orgánov v mestskom zastupiteľstve, ale aj finančného rozpočtu. Pokiaľ budú jednotlivé politické neorganizované a vyvíjajúce sa skupiny v mestskom zastupiteľstve súťažiť o tieto funkcie a pokiaľ nebude stabilný orgán, môže dôjsť k tomu, že je tam nielen personálna, ale aj finančná a hospodárska nestabilita. Chcem poukázať, že zástupca starostu alebo zástupcov starostu, a chcem... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Vážená pani predsedajúca, rád by som odporúčal pánovi poslancovi Minárikovi, aby si už nečítal ešte raz svoj príhovor, lebo skôr si myslím, že by si ho mohla prečítať pani poslankyňa Tóthová. Totiž problém je v tom, že ja nie som odborník v samospráve. A myslím si, že je legitímne diskutovať o tom, či tieto funkcie má menovať starosta alebo zastupiteľstvo. To je legitímne. A legitímne je diskutovať o tom aj v tom zmysle, že všetky obce na Slovensku a mestá to majú ináč, ako to má Bratislava. Ale podľa mňa politicky nie je legitímne o tom diskutovať vtedy, keď nastane problém a nevie ho ten starosta riešiť. Totiž keď po troch mesiacoch nevie riešiť tento problém, ako ho bude riešiť a ako bude žiť s tým zastupiteľstvom štyri roky? Tak budete postupne meniť všetky ustanovenia, na ktorých sa s nimi nedohodne? Proste vystupujete, chcete pomôcť starostovi vo chvíli, keď sa nevie dohodnúť. A myslím si, že veľmi hovoril pán poslanec Halecký, ktorý povedal vlastne presne to isté.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Keď sa vrátime trošku do minulosti, tak vidíme, že v minulom období sme mali možnosť riešiť mnohé problémy. Myslím, že pán poslanec Minárik tu uviedol, že tento zákon, ktorý je predložený, chce riešiť iba špecifický problém, a to účelovo. A my sme tieto veci mohli riešiť principiálne už v minulom období. Ja neviem o tom, že by nejaká taká iniciatíva vznikla skôr na komplexné riešenie. A dnešný prípad, keď bola debata okolo rušenia krajských úradov, takisto poukazoval na to, že systémové riešenie absentuje, presadzujú sa určité veci, ktoré sa chcú presadiť, či už z populistického hľadiska alebo z hľadiska riešenia personálnych vecí, tak ako to bolo pri Úrade pre dohľad či ÚRSO, či Sociálnej poisťovni alebo Eurojuste. A takéto iniciatívy môžu vzniknúť vtedy, keď chceme riešiť problém iniciatívne a principiálne v normálnom období, nie práve vtedy, keď sú konkrétne problémy. Problém, že nefungujú napr. zástupcovia primátora, bol úplne bežný aj v minulom období. A minulé obdobie tak prežil napr. Bardejov úplne bez zástupcu primátora, lebo sa nedohodli. A takých problémov je všade plno. Čiže keď budeme chcieť nabudúce presadiť napr., aby sme mali zástupcu primátora, tak zmeníme zákon aj tam? Zmeníme ho tak, že primátor bude musieť rešpektovať zastupiteľstvo alebo bude môcť blokovať ako teraz svojím návrhom zástupcu primátora? Keď chceme riešiť tieto problémy, tak ich riešme principiálne. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Minárik, prepáčte, ako zákonodarca mám pocit, že môžem a mám právo riešiť problémy. A mám pocit, že neriešim len problémy konkrétneho starostu ako lex specialis, ale že riešim problémy občanov cez zablokovanie obsadenia riadiaceho útvaru na miestnom úrade. Čiže nesúhlasím s vami, že by daná novela riešila ad hoc prípad starostu verzus schopnosť obsadiť miesto prednostu alebo zástupcu starostu. A to hovorím s plným vedomím a miestopríslušný Bratislavčan mestskej časti Rača ako zástupca starostu som tiež presvedčený, že vzájomným vydieraním sa starostu a miestneho zastupiteľstva trpia najviac občania a dokonca samotní pracovníci úradu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Najprv sa patrí poďakovať pánovi poslancovi Haleckému. Musím mu naozaj vysloviť vďaku, lebo v podstate ma podporil, aj keď nereagoval priamo na mňa, ale to v tomto prípade mňa nehnevá.

Pán poslanec Rafaj, vy, samozrejme, ako zákonodarca máte právo, aby ste riešili problémy, ale konzistentne. Ja som v tom mojom vystúpení nepomenoval toho, kto to robil nekonzistentne. Keby ste boli mlčali, nemusel by som to povedať, že ste to boli vy.

Pani poslankyňa Tóthová, už tu nie je. (Hlas z pléna.) Je tu, výborne. Pani poslankyňa, vy ste profesorka práva, vy ste nepovedali jediný argument, ktorý by vecne odôvodňoval také riešenia, aké navrhujete. Ja som povedal, že vecne by som ich vedel povedať dosť. Ale nevidím dôvod, aby som to robil za vás. A povedal som, aj prečo to nemôžem podporiť. Nemôžem to podporiť, lebo je to čisto účelové a zákony sa neprijímajú kvôli jednému alebo dvom neschopným ľuďom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v diskusii vystúpi pán poslanec Kubovič a pripraví sa pán poslanec Frešo.

P. Kubovič, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda, aby som v mojom diskusnom príspevku sa vyjadril aj k tomuto, čo tu do tejto chvíle odznelo, pretože si myslím, že po mnohých stránkach je to inšpiratívne a treba na to reagovať.

Pani poslankyňa Tóthová aj tuná predkladateľka pani Zmajkovičová nás vyzývajú, aby sme dávali do súladu dva zákony, z ktorých jeden je zákon o hlavnom meste, druhý je zákon o obecnom zriadení. Ale ja si kladiem otázku, prečo robiť zmeny v tejto chvíli, keď je štyri mesiace po voľbách, keď vlastne všetci, ktorí kandidovali, tak ako to bolo povedané, vedeli, do čoho idú, vedeli, aké zákony platia. Ja sa prihováram za to. A chcem byť konštruktívny. Súhlasím s vami. Dajme do súladu aj ostatné veci, dajme do súladu aj veci, ktoré sa týkajú počtu poslancov, pretože určite budete so mnou súhlasiť, že napr. mestská časť, keď poviem príklad, Staré Mesto, ktorá má 45 000 obyvateľov, má 38 poslancov, mestská časť Nové Mesto ich má 38, ktorá má tiež okolo 30 000 - 40 000 obyvateľov. Ešte donedávna napr. mestská časť, ktorej som bol osem rokov starostom, mala 60 poslancov. Jednoducho sú to čísla, ktoré absolútne nie sú v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak chceme, a myslíte to úprimne v dôvodovej správe, o ktorej hovoríte, tak som pripravený a, myslím si, aj náš poslanecký klub je pripravený na to, aby sme takéto zmeny urobili, ale tak, aby sme dali naozaj potom do súladu kompletne v tomto zákone všetky body, ktorých sa to týka. A ak to máme urobiť, tak sa prihováram za to, aby sme to urobili tak, aby to bolo v období pred voľbami a stanovili sme pravidlá pre budúce volebné obdobie, lebo inak celkom určite potom tie vaše frázy z dôvodovej správy, ktoré hovoria o dávaní do súladu, a dávate do súladu len jednu jedinú záležitosť, nemôžem nijako inak pomenovať, iba účelovými. A ja si to môžem na rozdiel od vás, pani Zmajkovičová, dovoliť, pretože robil som 12 rokov v samospráve tohto mesta na rozdiel od vás, ktorá ste ani deň v samospráve tohto mesta nerobili. A veľmi ma prekvapuje, že ste si dovolili vôbec takýto zákon z vášho postavenia predložiť. A potom si naozaj nemôžem položiť žiadnu inú otázku, len tú, kto vás prinútil to urobiť.

A keďže tú situáciu poznám, tak absolútne musím súhlasiť so slovami môjho predrečníka pána Minárika, ktorý povedal, že sú dvaja ľudia v Bratislave, kvôli dvom ľuďom v tomto meste ste sa podujali na účelovú zmenu, ktorá má vyniesť body pre dvoch starostov Smeru, ktorí dneska sú v Bratislave. Ale podotýkam, a to presne, páčilo sa mi prirovnanie, ktoré povedal pán Minárik. A hovoril o tom, že skúsený politik pán Ftáčnik si dokázal s vecami poradiť v zmysle zákonov. Ale dvaja ľudia, ktorí nastúpili ako nekompetentní, ktorí nastupovali do funkcie a nevedeli a nepoznali zákony, dneska hľadajú cestu, pretože vedia, že v tejto snemovni dneska existuje pohodlná 85-členná väčšina, jednoducho mašinéria zafunguje a oni to vyriešia za nich. Ja sa vás pýtam: Toto je namieste? Toto je správne riešenie? Ja sa vás pýtam, čo tým získate. Tým absolútne nič nezískate.

A vôbec sa nedá hovoriť o tom, o čom aj pán Rafaj zase hovoril, že to má byť na prospech občanov. Ja vám môžem zodpovedne povedať napr., že budem hovoriť o jednom konkrétnom prípade, na stoličke prednostu sedí človek, ktorý nikdy nebol v žiadnej politickej strane, ktorý sa celý život venoval samospráve a ktorého ako odborníka by ste na Slovensku márne hľadali kdekoľvek inde. A tohto človeka idete jednoducho týmto zákonom len preto, že potrebujete zase niekoho s vašou legitimáciou niekde dosadiť, odpáliť. A toto sú metódy, ktoré sa stávajú pravidlom pre prácu vašej politickej strany doslova a do písmena po tom, ako ste prevzali moc v tejto republike. Jednoducho toto sú spôsoby, o ktorých sa zrazu dozvedáme a ktoré tu začínajú fungovať.

Opäť vám hovorím, poďme spoločne urobiť zmeny, tak ako hovorí pani profesorka, absolútne s ňou súhlasím, že nie je namieste, aby Bratislava mala iné postavenie, lebo nemá mať prečo iné postavenie v tejto veci, ale poďme to urobiť s platnosťou od budúceho volebného obdobia. Na toto určite získate podporu možno aj celej opozície, nielen nášho poslaneckého klubu. A nebude tak okaté a jednoznačné to, o čo vám v tejto chvíli ide, účelovosť, účelovosť zameraná kvôli dvom neschopným a nekompetentným ľuďom z politickej strany Smer na obsadenie dvoch miest, dvoch, podotýkam. To je prvá poznámka, ktorú si nemôžem odpustiť. A jednoducho, taká je skutočnosť.

Druhá vec. Spomínal sa tu zákon o Košiciach. Tí, čo sme tu v predchádzajúcom volebnom období sedeli, vy ste tu tiež sedeli, si dobre pamätáte, že s iniciatívou pre nový návrh o Košiciach prišli všetko ľudia z Košíc a poslanci, ktorí v samospráve mesta Košice pracujú. To je prvá vec. Druhá vec, keď tento zákon predkladali, jasne povedali, a v celej tejto snemovni bolo všetkým poslancom jasné, že je to dohoda medzi primátorom Košíc a starostami v Košiciach. Tak bol ten zákon jednoducho predložený a predkladaný sem. Nevidel som dôvod, a, predpokladám, ani vtedy od žiadnych poslancov dôvod, takýto návrh, ktorý má prispieť k tomu, po čom volá pán Rafaj, aj ľudia, ktorí pracujú v samospráve, a následne aj občania, ktorí vlastne produkt tej samosprávy vnímajú, aby sme prijali pre vylepšenie situácie v meste Košice.

Dnes máme na stole účelovú novelu. Na druhej strane dnes prebiehajú podľa mne dostupných informácií záverečné rokovania medzi primátorom hlavného mesta, sedemnástimi, nie dvomi, podotýkam, sedemnástimi poslancami, pretože Bratislava, ak, pani poslankyňa, neviete, tak vám poviem, má sedemnásť mestských častí, nielen dve, teda medzi 17 starostami mestských častí a zákon o hlavnom meste Bratislave je v takej podobe, že predpokladám, že ak to všetko dobre pôjde, v tomto roku určite bude predložený, a tak to prisľúbil a má o to záujem aj primátor hlavného mesta, do tejto snemovne. Pevne verím, že čítate aj noviny, aj novinové články. A jeho vyjadrenia boli, ktoré žiadali práve túto snemovňu o to, aby sa týmto zákonom nezaoberala, pretože môže narušiť to krehké, čo možno existuje medzi primátorom a starostami v tejto chvíli. A ak vám nestačí, že vás o to žiada primátor, pretože nie je z vášho politického spektra, tak určite vám môže pomôcť k tomu to, že vás o to žiada aj starosta Nového Mesta, ktorý je dneska starostom s vašou podporou, teda aj vaším starostom. On sám si dobre uvedomuje, akým problémom bolo dospieť k nejakej dohode, ktorá dneska, ak poviem, že začína existovať, ale podľa mne dostupných informácií existuje, vy jednoducho ako človek, ktorý v živote nepôsobil v tejto samospráve tohto mesta, sa podpíšete pod zákon, ktorý má všetku túto krehkosť, ktorá existuje a speje k tomu, po čom volá aj pani poslankyňa a volám aj ja, ja som tiež mal záujem, aby sme mali nový komplexný zákon, ktorý bude zákonom o hlavnom meste samostatnej Slovenskej republiky, lebo tento zákon, ktorý máme, je ešte z roku 1990. A vlastne o novelizáciu toho v tejto chvíli sa usilujete.

Takže ja by som vás veľmi rád z tohto miesta, tak ako ste nás vy vyzvali na podporu, vyzval, aby ste túto iniciatívu stiahli a odložili a ponechali ju na tých, ktorí v tomto meste jednoducho pre tú samosprávu aj niečo urobili, niečo o tej samospráve vedia a, myslím si, majú dobrý záujem, aby bol predložený taký zákon, ktorý naozaj pomôže tomuto mestu.

Ešte jedna poznámka k tomu, čo povedal, aj keď vo faktickej poznámke, pán poslanec Halecký. Opäť si pomôžem, veď hlasy starostov aj vo veľkých mestských častiach, a teda aj vášho starostu pána Ftáčnika volajú presne po tom, že sú to veľké mestské časti. A po presune kompetencií majú veľké množstvo zodpovednosti a mnoho funkcií, ktoré hlavné mesto dokonca presunulo na mestské časti, ako je to v školstve napr., ktoré napr. v takej Petržalke určite zaberie dostatok času, keď sa má rozvíjať a má fungovať tak, ako je potrebné. A preto aj on sa ozval hlasom, že by bolo vhodné, aby mohol mať nielen jedného zástupcu, ale dvoch zástupcov starostu. Napr. tento návrh, neviem prečo, z akého dôvodu, ste vôbec do tohto návrhu nezakomponovali. Vôbec ste sa ním ani nezaoberali. Čiže chcem povedať, že áno, pán Halecký, treba naozaj sa možno nad tým zamyslieť, a to z prostého a jednoduchého dôvodu, aby mestá a obce možno, ja si myslím, aj na celom Slovensku, mali možnosť mať nielen jedného, ale možno aj dvoch zástupcov alebo toľko zástupcov, ako uzná za vhodné, koľko ich potrebuje dané miestne zastupiteľstvo. Jednoducho toľko si ich zvolí, ak majú tam ten pocit, že je to pre dané mesto alebo obec vhodné. A mali by sme možno práve nad takýmito vecami, ktoré naozaj riešia, dá sa povedať, konštruktívne problémy, rozmýšľať, a nie rozmýšľať nad tým, ako robiť účelové zmeny. A ja to poviem, mňa veľmi prekvapilo, že s takým záujmom a zápalom dokonca aj koaliční partneri vaši, ako je SNS a HZDS, sa púšťajú do toho, keď jednoducho toto nie je problém ani jedného z nich. A je to problém doslova a do písmena jednej politickej strany, ktorá si nevie usporiadať problémy v dvoch mestských častiach v Bratislave.

Ale aby už som sa neopakoval, dovoľte mi, aby som na záver v tejto chvíli predložil nasledovný návrh. Teda ak náhodou po tomto príhovore nebudete mať záujem pristúpiť k tomu, že tento návrh stiahnete, tak mi dovoľte predložiť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuboviča sa prihlásili pán poslanec Kužma, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako prvý vystúpi pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Kubovič, dosť ste ma inšpirovali, ale za väčší vzor si beriem pani predkladateľku, lebo tak ako Trnavčania možno nemajú radi Bratislavčanov evidentne a chcú im niečo vylepšovať proti ich vôli, tak my to tak máme s Košičanmi. A podľa jej vzoru ja by som sa mohol rozhodnúť, že začnem babrať do zákona o Košiciach. Síce tam nežijem, nič s nimi nemám spoločné, ale prečo by som im niečo proti ich vôli nepokazil. Však sebe nič nepokazím. Nie? Však sú to Košičania, mne to neublíži, ja som Prešovčan. Takže tento spôsob sa mi veľmi, veľmi páči, ako druhým kaziť život z cudzieho mesta, keď mňa sa to nedotkne. Je to geniálny nápad, keď Trnavčan mení pravidlá Bratislavčanom. To bude veľký vzor pre nás Prešovčanov. A sme tu niekoľkí, aby sme to tým Košičanom dobre natreli.

A druhý moment chcem povedať. Všade na svete sa uznáva, že slušní politici nemenia pravidlá počas hry. Všetky strany a všetci kandidáti išli do volieb s určitými platnými pravidlami. Je to úplne normálne. A aj ten zákon, na ktorý sa pani prof. Tóthová odvoláva, tiež menil pravidlá nie počas hry. Vstúpil do platnosti s novými zastupiteľstvami. Čiže ak vám ide skutočne o vec, a nie o taký drobný podvodík, a ešte nasadený z úplne iného mesta, tak dajte tam dobu účinnosti. (Ruch v sále.) A či vy nie ste nakoniec z Bratislavy, keď krútite hlavou? Asi ste z Bratislavy. Tak dajte tam účinnosť normálne od budúcich volieb. A všetci, ktorí pôjdu do volieb, budú vedieť, že za týchto podmienok tam idú.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kuruc, nech sa páči.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som takisto chcel reagovať na kolegu Kuboviča, ktorý to spomenul pri tom výpočte poslancov v mestských častiach alebo v meste. Ale opomenul počet poslancov v meste. Tam by som chcel zareagovať na to, že keď si porovnáme počet poslancov mestského zastupiteľstva v zákone č. 377/1990 Zb. s počtom poslancov v samosprávnom kraji, kde Bratislava má v samosprávnom kraji za mesto Bratislavu 36 poslancov z 50 a hlavné mesto má 80 poslancov, tak aj toto by bolo treba dať do súladu so zákonom 369/1990 Zb. Ale to evidentne predkladateľov netrápi, lebo v tom problém nemajú, tam poslancov nemajú, takže to nepotrebujú. A takisto v samosprávnom kraji už len tých 36 poslancov je menej, ako má niektorá mestská časť, či už je to Nové Mesto alebo Staré Mesto. Takže podľa môjho názoru by bolo treba dať do súladu so zákonom č. 369/1990 Zb. aj toto, nielen účelovo jednu vec, ktorá 17 rokov nikomu nevadila. Nikoho z týchto predkladateľov, ktorí tu už sedia dve volebné alebo tri volebné obdobia, tak predtým to nenapadlo. A teraz zrazu 3 mesiace po voľbách, keď ich starostovia majú problémy alebo teda starostovia jednej politickej strany majú problémy, tak účelovo sa mení zákon. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledná faktická poznámka, pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja by som sa len pár slovami pridal k tomu, čo hovoril pán kolega Kubovič. Chcel by som ho doplniť v tom zmysle, že ak chceme robiť niečo v zákonoch, ktoré sa dotýkajú samosprávy, či ide o Bratislavu a Košice alebo tristošesťdesiatdeviatku alebo tristodvojku, bolo by vhodné predovšetkým, aby sme si priamo vo výbore k tomu sadli a urobili taký zoznam problémov, ktoré samosprávy tlačia pred sebou, pretože je ich neúrekom a nemôžeme sa predsa osobitne vracať ku každému jednému z takýchto problémov, k tomu, aby sme to samostatnou novelou akosi sa snažili zmeniť v prospech jednej politickej strany, jedného zoskupenia ad hoc. To už tu bolo rozobrané, k tomu sa vracať nebudem. Ale chcem povedať ešte raz a zdôrazniť to, že podporujem myšlienku vrátiť sa k tomu, prijať to, ale nech je niečo komplexné s platnosťou od nového volebného obdobia a aby všetky problémy, ktoré dneska sú známe a chceme riešiť na samosprávach, boli v týchto zákonoch zahrnuté. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kubovič. Máte slovo.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja by som reagoval na pána Slafkovského. No veď práve to som aj hovoril. A myslím si, pán Slafkovský, že to by bola tá správna cesta. A práve výbor, ktorý spomínaš, si myslím, je práve ten vhodný, kde by sa mohli tieto informácie zozbierať a urobila naozaj taká tá novelu, ktorá nebude vyvolávať pochybnosti o účelovosti a podobných účelových veciach, ktoré opäť, ako som povedal, musím len skonštatovať, majú slúžiť len jedinému účelu.

Pán poslanec Kuruc, k tomu čosi povedal, ja by som ešte doplnil informáciu, že vlastne ten zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. bol od svojej existencie 19-krát novelizovaný, bol naposledy novelizovaný v roku 2002. No ale ja sa pýtam predkladateľov v podstate v tejto chvíli prostredníctvom toho, čo si naznačil o tých ostatných zmenách, ktoré si naznačoval, ktoré majú ísť do súladu s týmto zákonom, prečo vlastne oni už tieto zmeny nerobili od roku 2002, prečo to je práve v roku 2007 a štyri mesiace po voľbách. To je otázka základná, jednoducho na ktorú mi nikto z predkladateľov doteraz neodpovedal a nebude asi ani odpovedať, pretože by musel odpovedať len jednou jedinou vetou: "Potrebujeme obsadiť dva posty prednostov, lebo máme dvoch starostov zo Smeru v Bratislave." To je celé.