Pátek 3. února 2006

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Predpokladám, pán poslanec Zubo tiež má faktickú poznámku. Nech sa páči, zapnite mu dve minúty.

S. Zubo, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len to chcel povedať, že súhlasím plne so slovami pána poslanca v tom smere, že celý rad rôznych skupín v tejto republike je a človek na prvý pohľad ani by nepochopil situáciu a skutočnosť, na čo všetko sa tie skupiny naväzujú, aké korene a aké zdroje majú. Je až zarážajúce, že aj v súčasnom parlamente niektorí páni poslanci v útokoch na Komunistickú stranu používajú propagandu, ktorá bola propagandou fašistického Nemecka a jej ideológov. Ja vás veľmi pekne prosím, študujte si tieto veci, porovnajte ich a možno sa potom budete hanbiť, že používate Goebbelsovu propagandu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem tiež podporiť pána kolegu Polku v upozorneniach na to, čo všetko sa u nás deje, pričom nič proti tomu vláda nepodniká. Svojho času na výbore pre obranu som tiež protestovala, že sa nezasiahlo voči hajlujúcim skupinám pri oslavách SNP, pretože to zrejme ideológii tohto štátu nevyhovovalo, ale sú okamžite ochotní, ako napr. pán minister Fronc, vyhlásiť že nebudú podporovať žiadne extrémistické, fašistické ani komunistické organizácie. Veľmi by som bola rada, keby sme si naozaj vymedzili, resp. vyjasnili obsahy pojmov slov, ktoré používame. Takže podporujem pána Polku a myslím si, že s touto správou nebudeme súhlasiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Ja sa tiež pripájam k predrečníkom a chcem podporiť slová pána poslanca Polku. Veľakrát je to až na smiech, akým spôsobom formálne sa vieme postaviť k veci, keď vznikne problém, pričom veľmi rýchlo na neho vieme zabudnúť. Hlavne tí politici, ktorí v tom čase, keď sa to udialo, si žiadali takéto správy, tu ani nie sú v sále, aby sa zaujímali o túto tému. Príde mi to prinajmenšom také ignorantské.

Ale rada by som k veci ešte povedala toľko. Myslím si, že polícia môže oveľa viac spraviť preto, aby bojovala proti intolerancii a rasizmu nielen tým priamym spôsobom, že bude potláčať takéto skupiny a takéto prejavy, ale aj tým, že sa zapojí do vzdelávania a výchovy, ako to kedysi bývalo v rámci výučby. Je to vo vašich rukách, pán minister. A myslím si, že je to veľká výzva aj pre vás, lebo tam je práve ten moment, keď sa dá podchytiť mládež a naviesť ju tým správnym smerom. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca, môžete reagovať na faktické poznámky.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za poznámky. Cieľom môjho vystúpenia nebolo ani tak poukazovať na to, čo je v správe zlé, ale na to, čo by mala táto správa nabudiť. V roku 1990 niekedy v jeseni som ako odborár bol hosťom Luxemburskej odborovej centrály a mali sme možnosť diskutovať s vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a financií pánom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorý neskôr šéfoval Európskej komisii. A ten nás vtedy na margo tripartity upozorňoval, že úlohou vlády v takých štátoch, ako bolo Luxembursko a iné, je poskytnúť teplo, svetlo a priestor na to, aby zamestnanci a zamestnávatelia hľadali riešenie svojich problémov. Ten istý model bol trebárs v škandinávskych krajinách, od Dánska vyššie. V tejto správe by som očakával, že vláda poskytne svetlo, teplo a priestor na širokú spoločenskú diskusiu o tomto probléme. My si skutočne pred ním zatvárame oči.

A pokiaľ ide o políciu, som za to, aby polícia zvýraznila svoj podiel na prevencii, ale, opakujem, je to tá posledná možná bariéra na tých stupienkoch, na tých priehradkách k rozvoju intolerancie násilia a extrémizmu, ale v prvom rade by to mali byť, nechcem teda ich pomenovať, aj iné inštitúcie, ktoré tú osobnosť vyvíjajú odmalička. Všimnite si naše reportáže v televízii, tie zábery z rómskych kolónií alebo usadlostí alebo čo to je. Veď to je taká navigácia na intoleranciu, až to nie je pekné. Ja nerozumiem tomu, čo robia niektoré tie naše rozhlasové a televízne rady okrem boja o zvolenie šéfa rozhlasu alebo televízie, ale púšťať tieto zábery medzi verejnosť a iniciovať tie spúšťacie mechanizmy, pretože ak vidíte ľudí, ktorí v Žiari nad Hronom bojujú za svoje sociálne postavenie tým, že neplatia to, čo platia ostatní občania, a tí sa v televízii potom prezentujú ako oprávnení bojovníci za to, kde budú bývať a ako budú bývať a ako primátor je na nich krutý, že požaduje od nich také svinstvo, ako je platenie nájomného, no tak tam asi je skutočne pravdivé to, že musíme sa do toho všetci zapojiť. A myslím si, že začiatok je na škole, predovšetkým na škole. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stručne sa vyjadrím k niektorým momentom z diskusie.

Objavili sa tu isté spochybnenia, definície ľavicového extrémizmu. Trúfam si povedať, že ten ľavicový extrémizmus vôbec nie je definovaný nejakým čudným spôsobom, ako to bolo spomenuté, ale je definovaný štandardným a presným spôsobom. Nikde nie je napísané, že každý ľavičiar je extrémista, naopak, niektorí ľavičiari patria k ľavicovým extrémistom, takisto ako niektorých pravičiarov možno zaradiť k pravicovému extrémizmu. Ľavicový extrémizmus je definovaný ako extrémizmus skupín, ktoré čerpajú svoje myšlienky jednak teda z ideí komunizmu alebo, čo poznáme, čo je, z ideí anarchizmu, kde pripomínam, že anarchizmus znamená vlastne odmietanie a popieranie akejkoľvek vlády právneho rámca, akéhokoľvek právneho poriadku a vlády. A ešte je tam aj tendencia k násiliu, fyzickému násiliu. Čiže toto je definícia ktorá je úplne presná. A považujem za nebezpečné, keď v parlamente sa hovorí a uznáva sa problém jednej časti extrémizmu ale zľahčuje sa alebo dokonca sa popiera nejakým spôsobom iná časť extrémizmu.

Čo sa týka požiadavky, aby tá správa obsahovala komplexnejšie úlohy iných rezortov ako ministerstva vnútra a Policajného zboru. Tak táto požiadavka je oprávnená, len nie celkom presná, ako som už uviedol vo svojom úvodnom slove. Stanoviská, úlohy iných rezortov, celej spoločnosti budú definované v Koncepcii boja proti extrémizmu, ktorou sa bude vláda zaoberať už v tomto mesiaci február roku 2006.

Ešte k aktivite polície. Tu by som chcel povedať pani poslankyni Štrofovej, to nie je tak, že by polícia iba postupovala proti extrémizmu iba tým, že používa represiu, že nepoužíva prevenciu, to tak nie je, len nie ste o tom informovaná, asi o tom treba viacej rozprávať. Bežia preventívne projekty, ktoré robí polícia, kde sa pracuje s mládežou, kde policajti chodia do škôl, robia prednášky, diskutujú s mládežou, vysvetľujú. Sú to napr. projekty "Správaj sa normálne" alebo "Policajt je tvoj kamarát". To sú projekty, ktoré bežia už niekoľko rokov a bežia úspešne. Nepamätám si prípad, že by teda polícia zanedbávala alebo prehliadala také prejavy extrémizmu ako, povedzme, hajlovanie. Naša polícia postupuje, pani poslankyňa, veľmi prísne v týchto veciach. Sú ľudia, ktorí sú stíhaní trestne za to, že sa dopustili takéhoto niečoho, že hajlovali na verejnosti. Polícia ide naozaj v boji proti extrémizmu na doraz, využíva všetky možné právne prostriedky. To, ako poznám situáciu na Slovensku a keď ju porovnám so situáciou v iných okolitých krajinách, ktoré sú podobné ako Slovensko, tak viem, že slovenská polícia ide dôraznejšie proti prejavom extrémizmu, v trestných stíhaniach postupuje dôraznejšie. Spomeniem napr. trestné stíhanie členov Pospolitosti. Pochybujem, že by k takému niečomu došlo v krajinách, ktoré sú okolité.

Takže toľko, panie poslankyne, páni poslanci. Dúfam, že som korektne zareagoval na všetky podstatné pripomienky, ktoré tuná boli vyslovené. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som avizoval, na 10.00 hodinu sme zvolali členov vlády. Ale vzhľadom na to, že je to neplánovaný bod, teraz v piatok interpelácie a odpovede na interpelácie, tak fakticky tu by sme mali mať len 6 členov vlády. Chcem sa opýtať, či je aj za týchto okolností súhlas s tým, aby sme tento posledný bod alebo tieto dva posledné body dnes dokončili a tým pádom dnes dokončili aj 55. schôdzu alebo aby sme potom rokovanie o týchto dvoch bodoch presunuli na budúci týždeň. Ja vám prečítam, kto by tu mal byť: páni ministri Palko, Zajac, Fronc, Tóth, Simon, Gyurovszky a Kukan. No už sú tu traja. Pozrite sa, ešte raz. Ak sa dohodneme, tak, ak chcete, aby sme to mali budúci týždeň, tak to budeme mať budúci týždeň. A kvôli týmto dvom bodom prerušíme... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ja si myslím, že počuť, čo hovorím, takže ak sa chcete prihlásiť o slovo, nech sa páči, máte tam tlačidlo. Takže, ešte raz, môžeme, samozrejme, kvôli tým dvom bodom prerušiť rokovanie 55. schôdze a budeme v ňom pokračovať budúci týždeň alebo za týchto okolností, ako som povedal, účasti šiestich členov vlády môžeme mať aj odpovede na bod interpelácie alebo interpelácie. Chcem vedieť váš názor. Tu musí byť konsenzus. (Reakcia z pléna.) Teraz?

Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, mám opačný názor, pretože nebolo to včera uvedené takto a nemôžeme vziať právo poslancom, ktorí momentálne tu nie sú, aby mohli vystúpiť s interpeláciami. To je argument podľa mňa, lebo zmenu programu nemôžeme urobiť my tu. To nebolo včera povedané.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, no tak to si vyprosím, lebo ja som to hovoril včera po grémiu, že je dohoda taká, že ak dokončíme všetko do 11.00 hodiny, tak o 11.00 hodine budeme hlasovať o všetkom a tým pádom skončíme 55. schôdzu Národnej rady. To znamená, každý vedel, že ak tie body, ešte pred sebou včera čo sme mali, prerokujeme, tak budeme mať tie interpelácie. Ja som to ohlásil po grémiu.

Pán poslanec Škoda , nech sa páči, máte slovo.

S. Škoda, poslanec: Veľmi ma mrzí, že naši kolegovia, ktorí sú z Bratislavy, ráno vstanú a sú v práci, nehľadia na tých, ktorí cestujú 300 km, 500 km a musia sem prísť. Ďakujem pekne za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ale ešte poslední dvaja, aby sme tu neviedli ohľadne toho rozpravu.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ja len si myslím, že je dostatočne logické, keď sem prídu páni ministri. Naozaj to bolo včera povedané, takže to, čo hovoríš ty, pán podpredseda, že by bolo logické, keby sme tie interpelácie odrobili dnes, lebo ja som sa práve podľa, toho čo si včera hovoril, na tie interpelácie pripravil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, ja chcem povedať že som tiež za to, aby sme tie interpelácie urobili a mali pokoj.

A pánovi Škodovi chcem povedať, že zase my to máme ľahšie do práce, ale vy zase máte o to vyššie náhrady poslanecké. Ďakujem. (Smiech.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, to nie je dobrá cesta.

Pani poslankyňa Tóthová, väčšinový názor je taký, ak mi dovolíte, tak tie interpelácie uskutočníme.

Už tu máme 5 ministrov.

Takže ďakujem za pochopenie.

Takže otváram ďalší bod, a to sú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. decembra 2005 (tlač 1456).

Otváram rozpravu a pýtam sa, či má záujem niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam členov vlády na interpelácie. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi stručne vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Fronca, ktorého som interpelovala s tým, že som požiadala o jeho názor na skutočnosť, ktorá šokovala mnohých rodičov, a síce, že v obchodoch s hračkami pre deti sa objavili akési kópie hracích automatov, kde síce nie peniažkmi, ale žetónmi tým istým spôsobom, aký má systém hrací automat, sa detičky mohli zabávať. Považujem túto hračku ako predvýchovu pre gamblerov, pre ľudí, ktorí budú raz závislí a z ktorých budú rodiny nešťastné, a nešťastní budú aj oni.

Pán minister mi odpovedal okrem frázy, čo majú robiť školy a školské zariadenia: "Ministerstvo školstva sa k predaju hračiek nevyjadruje. Je to obchodná politika, ktorú riadi ministerstvo hospodárstva."

Vážený pán minister, ak je vaše stanovisko takéto, tak ja som veľmi smutná, že máme na čele rezortu školstva takéhoto ministra, ktorého to nezaujíma. Pre neho je to len biznis a nech sa pán minister hospodárstva vyjadrí k tomu ako k biznisu. Vás vôbec nezaujíma výchovná stránka, negatívne účinky takýchto hračiek a ich dopady na mládež, ktorú máte v rezorte.

Pán minister, je to ďalší vážny dôvod, aby ste ako minister už ďalej nepôsobili, aby ste boli odvolaný.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do tohto bodu programu.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pardon, beriem späť, mýliť sa je ľudské, pán minister chce reagovať. Takže nech sa páči, pán minister Fronc, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa, bolo by korektné, aby ste prečítali celú moju odpoveď a nevytiahli z nej len jednu vetu. Ja som vám napísal, čo všetko robí ministerstvo preto, aby jednoducho naše deti boli správne vychovávané. Ale na druhej strane ministerstvo nemôže zasahovať do vecí, na ktoré nemá kompetencie. Na toto ministerstvo nemá kompetenciu. A myslím si, že vaše stanovisko skutočne je pozoruhodné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prepáčte, páni poslanci, ešte pán minister vnútra chce reagovať. Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani profesorka, vážená pani poslankyňa, chcem vás len informovať o tom, že predvčerom sa vláda Slovenskej republiky zaoberala aj posúdením vášho návrhu zákona, ktorý ste predložili spolu s vaším kolegom pánom poslancom Urbánim, návrhom zákona, ktorým chcete, aby médiá nemohli vysielať cez deň upútavky na programy, upútavky obsahujúce násilie a sexuálnu tematiku.

Chcem vás len informovať o tom, že pôvodný návrh vlády znel, že vláda nesúhlasí s vaším návrhom zákona. Ja som navrhol pozmeňujúci návrh, že vláda s ním súhlasí. Za tento pozmeňujúci návrh som hlasoval ja, pán minister László Miklós a pán minister školstva Martin Fronc. Síce sme nepresadili súhlas s vaším návrhom zákona, ale aspoň sme zamedzili, že vláda vyslovila nesúhlas, vláda nezaujala stanovisko. Čiže upozorňujem na veľmi pozitívnu úlohu, ktorú zohral aj pán minister školstva Martin Fronc, ktorého ste teraz veľmi kritizovali.

A musím poznamenať pri tejto príležitosti, páni poslankyňa, že naše vzťahy sú dobré a mám vás veľmi rád, ale teraz ste sa zachovali ako veľmi, veľmi nevďačná osoba. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci vidím, že je dobrá nálada.

Takže ďakujem pekne aj dvom ministrom, ktorí odpovedali.

A ak dovolíte, definitívne tento bod programu ukončím.

V rokovaní budeme pokračovať bodom

interpelácie poslancov.

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne sa do tohto bodu prihlásil pán poslanec Cuper, ktorý má slovo, a potom umožním, samozrejme, sa prihlásiť aj ústne.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predseda, zastupujúci podpredseda a vedúci schôdze, milé dámy, vážení páni, moja interpelácia bude smerovať ministrovi školstva, vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi.

Vážený pán minister školstva, zaujímalo by ma, či sa chystá v tomto roku nahradenie učebnice dejepisu Slovensko v novom storočí od autorov Dušana Kováča, Ivana Kamenca a Viliama Kratochvíla z roku 1996. Mohlo by sa tak totiž stať vďaka navŕšeniu finančných prostriedkov o 10 mil. korún na vydávanie učebníc, ktoré v minulom roku schválila Národná rada Slovenskej republika na návrh mojej kolegyne Dany Podrackej. Čiže by boli prostriedky a rovnako aj objednávka. Tá vychádza z potrieb vyučovacieho procesu. Poznanie vlastných dejín je pre novú slovenskú mládež veľmi dôležitou vecou. Nová slovenská generácia si zaslúži objektívny pohľad na dejiny vlastného národa, pán minister. Vďaka takémuto objektívnemu pohľadu sa totiž vytvárajú v nových generáciách pozitívne postoje formulované minulým poznaním a odrážajúce sa v budúcom dianí v celej spoločnosti. Žiaľ, spomínaná učebnica autorov Kováča, Kamenca a Kratochvíla už neposkytuje takéto záruky správneho formovania budúcich generácií. Dejinné poznanie o našej minulosti v tejto učebnici nie je objektivizované, ale cez prizmu postojov spomínaných autorov deformované podľa starých klišé čechoslovakistickej a, žiaľbohu, často aj komunistickej ideológie. Nič proti čechoslovakizmu a komunistickej ideológii, každý si môže vyznávať ideológiu, akú chce, dnes je totiž pluralizmus, veď Česko-Slovensko zohralo v dejinnej etape vo vývine dejín slovenského národa pozitívnu úlohu, no dnes sú takéto postoje už prekonané a doslova škodiace. Preto je potrebné nahradiť túto učebnicu a stiahnuť ju zo siete základných škôl. Nový text by mal byť už očistený od množstva terajších nedostatkov, ktoré autori vedome či nevedome a recenzenti vedome či nevedome prehliadli.

V tejto učebnici sa pokračuje v pestovaní škodlivého kultu osobnosti, akou je Tomáš Garrique Masaryk, a nedostatočne sa vysvetľujú okolnosti neakceptovania pôvodných dohôd pri vzniku Prvej Česko-slovenskej republiky. Konkrétne mám na mysli nikdy nenaplnené Clevelandskú dohodu a Pittsburskú dohodu o vzniku česko-slovenského štátu. Takýto pohľad na dejiny už je prekonaný anachrosyndikalizmom. Rovnako dôležitú stať o tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika na základe preskúmania archívov Masaryka, ako o tom prináša svoju správu v knihe Kauza Štefánik vydanej v Matici slovenskej aj autor Emil Karol Kautský, je potrebné nanovo prepracovať a konečne aktualizovať. Kto má záujem neustále novým generáciám podsúvať nezmysly o tejto vážnej tragickej udalosti?

No a konečne treba objektivizovať aj informácie o existencii prvej Slovenskej republiky, ktorú tak často sme nazývali tzv. slovenským štátom z rokov 1938 až 1945. V terajšej učebnici autori pristupujú k tejto téme jednostranne, čo poznaniu vtedajšej skutočnosti viac škodí, ako pomáha. Z mnohých nepresností a aj nezmyslov uvediem fakt, že tu sú nepresne a nepravdivo prezentované osobnosti Slovenska ako Martin Rázus, tak aj Imrich Karvaš či iní. Neobjektívne je hodnotený celý spoločensko-politický systém slovenského štátu, ale presnejšie Slovenskej republiky, ak chcete, prvej Slovenskej republiky v trebárs takých podstatných maličkostiach, ako je konštatovanie, že mohla existovať len jedna strana, lenže podľa vtedajšej platnej ústavy a právnych noriem mohli mať všetky národy a národnosti žijúce v tomto štáte, teda Nemci, Maďari, Rusíni aj Slováci, každý aspoň jednu politickú stranu. Teda išlo o akýsi druh korporativizmu, ktorý je skresľovaný v tejto učebnici. Ja tieto skutočnosti, ktoré vtedy existovali, sa nesnažím obhajovať, ani netvrdím že by mali byť obhajované v novej učebnici, ale mal by byť napísaný pravdivý obraz o ich existencii, ako si to zaslúži každý národ a jeho mladé generácie, ktoré takto vyzbrojené objektívnymi informáciami o vlastnom národe môžu si vytvárať aj pozitívny obraz do budúcnosti, čo pokladám z hľadiska existencie aj v zjednotenej Európe, ktorá stavia na existencii národných štátov, národných kultúr, za absolútne nevyhnutné.

Preto, pán minister, vás interpelujem a žiadam o odpoveď, či bude táto učebnica stiahnutá zo základných škôl a bude nahradená novou učebnicou, ktorá by mala, myslím si, už byť na svete v budúcom školskom roku. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do tohto bodu. Pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Pavelka, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec Jarjabek bude ďalší interpelujúci.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vec: interpelácia ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona.

Vážený pán minister, v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vo veci neopodstatnene zdĺhavého procesu uznania poľovného práva SVPP Ponikvica v poľovnom revíri Rokoš.

Obrátili sa na mňa predstavitelia Poľovníckej spoločnosti vlastníkov pozemkov Ponikvica, Diviaky nad Nitricou a upozornili ma, že sa svojich práv nemôžu ujať v dôsledku zákulisnej manipulácie a dohôd záujmových skupín. Vás na svoje poznatky a podozrenia upozornili napr. aj listom z 9. decembra uplynulého roku.

Vážený pán minister, mimoriadne ma zaujíma vaše stanovisko k podozreniu z manipulácie s materiálom, myslí sa tým "strácanie sa" dokumentov a zámerné neriešenie problematiky kompetentnými štátnymi zamestnancami v pôsobnosti vášho rezortu, ktoré obsahuje a presvedčivo dokumentuje list SVPP Ponikvica zo 7. decembra 2005.

Ďakujem vám za kvalifikované vysvetlenie problému a odpoveď.

A už len taká malá poznámočka pre vás, pán minister, na margo, že nie som poľovník, teda aby ste si to nevysvetľovali inak, ako si to máte vysvetliť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete interpelovať a potom pán poslanec Pavelka.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážení prítomní, moja prvá interpelácia bude opakovaná interpelácia pána ministra Fronca, pretože ja som sa pýtala na jeho názor, opakujem, ja som sa pýtala na jeho názor na hračky takéhoto typu a ich vplyv na výchovu mládeže. A ja som bola zdvorilá, pán minister, že som prečítala len jednu vetu, že som neprečítala ďalšie. V interpelácii, kde to opakujem a prosím vás o váš názor, ste mi neodpovedali, že v súvislosti s používaním nevhodného obsahu o počítačoch a internetoch čo robí ministerstvo, a ďalej, čo v rámci plnenia Akčného programu národnej kategorizácie konkurencieschopnosti bude ministerstvo školstva realizovať v projekte Kurikulárna transformácia s informačnými a komunikačnými technológiami. S týmto tie malé deti a hračky nemajú vonkoncom, ale vonkoncom nič spoločné.

Preto dovolím si vyjadriť sa aj k vystúpeniu pána ministra Palka. Nieže som bola nevďačná, bola som zdvorilá, že som nezhodila pána ministra v tom smere, že úplne o inom odpovedal, ako som sa ho pýtala. Ja totiž, aj keď ma podporili vo vláde, za čo som vďačná, v legislatívnom návrhu, ktorý sme spravili s pánom poslancom Urbánim, dúfam, že aj oni boli presvedčení o dobrom úmysle a vhodnosti toho legislatívneho návrhu, ale nie som ochotná mlčať v otázkach, ktoré sú v spoločnosti pálčivé, len preto, aby som získala sympatie pri prerokovávaní niektorých mojich návrhov. Čiže to je interpelácia opätovná interpelácia pána ministra Fronca.

Ďalej si dovolím interpelovať jedinou otázkou pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, koľko financií z rozpočtu má na protidrogovú činnosť a ako ich využije, pretože pán podpredseda vlády Mikloš mi povedal, že nevie teda o koľko prostriedkov kde ide, pretože je to v jednotlivých rezortoch.

A taktiež pán minister hospodárstva keby mi odpovedal, to bude na ministra hospodárstva, akú sumu má v rozpočte na protidrogovú činnosť a na aké účely bude využitá, pretože tiež som dostala odpoveď všeobecnú od pána podpredsedu Mikloša, že tieto rezorty majú financie na túto činnosť.

A ďalej mám interpeláciu na pána ministra Palka, ktorú si dovolím prečítať.

Vážený pán minister, možno len uvítať aktivitu Policajného zboru pri postihovaní trestného činu poškodzovania cudzej veci tzv. sprejerstvom, ako sa to stalo nedávno v Skalici, kde sa podarilo odhaliť páchateľov, ktorí postriekaním objektov spôsobili škodu za viac ako 100 000 korún. Som presvedčená, že prvá vlna tejto "náhražkovej" adrenalínovej činnosti mladých sprejerov opadne a existencie nového zákona, teda Trestného zákona prinesie spoločnosti efekt.

Nepochopiteľné je však, že z dielne ministerstva vnútra sa navrhuje novela priestupkového zákona, kde by priestupkom malo byť sprejerstvo. V Trestnom zákone je totiž formulovaná skutková podstata tak, že už akékoľvek postriekanie bez spôsobenia akejkoľvek škody je trestným činom. A dovolím si odcitovať pojem priestupok, ktorý je uvedený v tomto platnom zákone a aj po novelizácii bude platiť: "Priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone," a teraz ide podstata, "ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin." Čiže ak niečo je už trestným činom, nemôže byť priestupkom.

Preto moja otázka je, pán minister, očakávam vaše vysvetlenie uvedenej skutočnosti: Je podľa vášho názoru možné, aby to, čo je dnes už v platnom práve trestným činom, bolo zároveň kvalifikované ako priestupok? Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Pavelka.

V. Pavelka, poslanec: Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som podal interpeláciu na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Gyurovszkého.

Vážený pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, na 52. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som podal interpeláciu týkajúcu sa projektov spadajúcich pod opatrenie 3. 1. - Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry, v ktorej som vás požiadal, aby ste mi oznámili skutočnosti, ktoré v tejto interpelácii boli konkrétne uvedené pod bodmi 1 a 2.

Na túto svoju interpeláciu som dňa 4. 1. obdržal od vás písomnú odpoveď. Táto odpoveď svedčí o tom, že interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nepovažujete za hodnú vašej pozornosti. Vo svojej odpovedi ste úplne ignorovali moju žiadosť o oznámenie skutočností, na ktoré som sa v mojej interpelácii pýtal.

Som nesmierne rozhorčený nad trúfalosťou, akou ste boli schopný vôbec nebrať do úvahy otázky, s ktorými som sa na vás obrátil, čo považujem za urážku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý využíva svoje právo dané mu najvyšším zákonom štátu, Ústavou Slovenskej republiky. Vaša odpoveď ma teda prinútila k tejto v danej veci už druhej interpelácii.

Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste mi oznámili po prvé, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky na realizáciu konkrétnych projektov uvedených v mojom liste ešte zo dňa 10. novembra 2005, ktoré boli zaradené do zásobníka projektov v roku 2004, po druhé, na ktoré konkrétne projekty zaradené do zásobníka projektov v roku 2004 spadajúce pod opatrenia 3. 1., 3. 2. a 3. 3. boli do dnešného dňa poskytnuté finančné prostriedky, v akej výške pre jednotlivé konkrétne projekty a ktorým konkrétnym subjektom to bolo určené.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako posledná bude interpelovať pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, interpelujem pána ministra zahraničných vecí, pána ministra hospodárstva a pána ministra kultúry vo veci zrušenia zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu.

Kompetentní, teda vláda Slovenska od svojho vzniku stále hľadá a dodnes nenašla, okrem vysielania Slovenského rozhlasu, zahraničného vysielania, adekvátnu formu pre propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí. Zahraničné vysielanie vzniklo práve s úmyslom propagácie nášho štátu. Dnes sa uvažuje o jeho zrušení.

Dovoľte, vážení kolegovia, uviesť krátku genézu jeho vzniku. Zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu, Radia Slovak International, vzniklo niekoľko dní po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Už 4. januára 1993 sa v krátkovlnnom éteri ozvalo vysielanie slovenskej redakcie určené pre krajanov v zahraničí. Koncom marca toho istého roka sa pridali programy v angličtine, nemčine, francúzštine a ruštine, v marci 2003 k nim pribudlo vysielanie v španielčine. Slovenské zahraničné vysielanie sa tak veľmi rýchlo zaradilo do veľkej komunity medzinárodných vysielateľov. Hlavným poslaním zahraničného vysielania je prezentovanie Slovenska, informovanie o aktuálnom dianí v politike, kultúre, športe a tak ďalej. Jeho status je podobný obdobným staniciam v zahraničí, je súčasťou verejnoprávneho rozhlasu, jeho činnosť je však podľa zákona plne financovaná zo štátneho rozpočtu, resp. mala by to tak byť, veď je to predsa objednávka štátu. Rozpočet zahraničného vysielania sa v posledných rokoch pohyboval na úrovni 55 mil. až 60 mil. Sk ročne vrátane platieb rádiokomunikáciám za šírenie krátkovlnného signálu. Každá zo 6 redakcií zahraničného vysielania pripravuje denne polhodinový magazín o dianí Slovenska, pričom správy sú aktualizované dvakrát denne. Tieto magazíny sa zaoberajú prakticky všetkými aspektmi života krajiny, zvláštnu pozornosť venujú prírodným krásam a cestovnému ruchu. V priebehu ostatných 3 rokov pravidelne organizovali aj poslucháčske súťaže zamerané na propagáciu. V poslednom čase to boli najmä slovenské kúpele, pričom hlavnou cenou bol vždy dvojtýždenný pobyt pre dve osoby v daných kúpeľoch. Takto zahraničné vysielanie spropagovalo kúpele v Bardejove, Dudinciach, Vyšných Ružbachoch, Rajeckých Tepliciach a Piešťanoch a výhercovia boli z rôznych krajín, z Francúzska, Ukrajiny, Nemecka, Kanady. Programové úlohy sa zabezpečujú v každej redakcii štvorčlenným redakčným kolektívom. V priebehu uplynulých päť rokov prešlo zahraničné vysielanie výraznou redukciou počtu zamestnancov. Celkový stav sa znížil o desať ľudí, napriek tomu, že vzniklo pracovisko web editorov a španielska redakcia. Dominantným spôsobom šírenia programu zahraničného vysielania sú práve krátke vlny. Každý program sa vysiela paralelne na dvoch krátkovlnných frekvenciách z vysielača v Rimavskej Sobote, čo zabezpečuje príjem signálu prakticky na celom svete. Do októbra 2003 sa vysielalo na troch frekvenciách. Dnes vieme, že už tá jedna frekvencia bola zrušená, žiaľ. Od roku 1998 sa však zahraničné vysielanie venuje aj svojej web stránke, teda vysiela cez ňu. Je prakticky jedinou stránkou na Slovensku, ktorá prináša dvakrát denne aktualizované správy o dianí na Slovensku v nemčine, francúzštine, španielčine a ruštine. Okrem aktuálneho spravodajstva obsahuje stránka širokú paletu informácií z ekonomiky, kultúry, dejín, profily osobností a tak ďalej. Stránka každej redakcie umožňuje vypočuť si aj sedem posledných programov. V tom istom roku začalo Rádio Slovensko vysielať i cez satelit prostredníctvom britskej spoločnosti World Radio Network. Satelitné pokrytie týchto staníc pritom reflektuje jazykové oblasti sveta, angličtinu do Severnej Ameriky, Austrálie a Oceánie, nemčinu do Európy, francúzštinu do Európy a Afriky, ruské programy sa vysielajú terestriálne na stredných vlnách s perspektívou FM pokrytia veľkých ruských miest. Významnou stratégiou zahraničného vysielania od roku 2000 sa stáva hľadanie možností umiestňovania slovenských programov, resp. príspevkov vo vysielaní iných staníc. Výrazným spôsobom pomáha plniť hlavné poslanie, medializovať Slovensko, jeho problémy a úspechy v zahraničí. Francúzska redakcia pravidelne spolupracuje s Radiom France International, napr. v roku 2005 takto umiestnila v programe RFI 50 príspevkov o Slovensku. V januári 2004 v spolupráci s českými partnermi z Rádia Praha pripravili projekt prezentácie oboch krajín pred vstupom do Európskej únie na vlnách najpočúvanejšej francúzskej stanice France Info. Nemecká redakcia spolupracuje na príprave dvoch rozhlasových magazínov stanice Deutsche Welle, pripravuje spoločný magazín s Rádiom Praha, prispieva i do programu zmiešanej stanice BBC RFI vysielaného v Nemecku. V roku 2005 takto umiestnila viac ako 60 príspevkov. Anglická redakcia sa podieľa na spoločnom projekte medzinárodných vysielateľov krajín V-4 a Rakúska. Týchto päť partnerov pripravuje od marca 2002 spoločný týždenný program, ktorý sa vysiela na frekvenciách všetkých zúčastnených staníc, príležitostne ho do svojej nočnej ponuky zaraďuje i americké nekomerčné National Public Radio. Ruská redakcia pravidelne publikuje svoje materiály o Slovensku v ruskom magazíne. Slovenská redakcia zas programovo mapuje aktuality krajanského života v zahraničí, má svojich pravidelných prispievateľov v mnohých krajinách sveta. Toto všetko sú iniciatívy, ktoré významným spôsobom rozširujú mediálny priestor pre propagáciu Slovenskej republiky. Direct mail, priame zasielanie denných správ elektronickou poštou, je služba, ktorú zriadili od septembra 2004. Radio Slovak International je jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá prináša denné spravodajstvo zo Slovenska v nemčine, ruštine, francúzštine a španielčine. Adresátmi tejto služby sú predovšetkým príslušné ambasády i so sídlom v Prahe či Viedni, zahraničné firmy sídliace u nás i fyzické osoby. Takýmto spôsobom informujú hospodársku i politickú elitu daných jazykových oblastí, ktorá žije tu, resp. má profesionálny záujem o Slovensko. Slovensko má aj spätnú reakciu, má spätný listový ohlas, ktorý mal spočiatku v rokoch 1993 až 1996 výrazne stúpajúcu tendenciu, tá stúpajúca tendencia nie je až tak výrazná teraz, ale takisto je stúpajúca. V tomto období dostáva priemerne 9 000 až 10 000 listov ročne. Sú prakticky z celého sveta. Všetky krajiny V-4, chcem podotknúť, šíria svoj program cez krátke vlny. Slovensko by bolo teda prvou krajinou tohto zoskupenia, ktoré by sa takéhoto spôsobu šírenia vzdalo. Je to dôležité aj z hľadiska imidžu, ale najmä z hľadiska perspektívy udržania si frekvencie pri nábehu digitálneho vysielania, šíreného cez krátke vlny. To je toľko k tej genéze.

Rada by som sa vyslovila k vláde našej, ktorá v stredu 22. 12. 2005 udelila Slovenskému rozhlasu 10 mil. Sk na prevádzku slovenského medzinárodného vysielania zahraničného. Podľa slov ministra kultúry pána Františka Tótha uznala svoju zákonnú povinnosť podporovať zahraničné vysielanie verejnoprávneho rozhlasu. Pán minister súčasne poznamenal, že zákon o Slovenskom rozhlase však neurčuje, koľko má štát na toto zahraničné vysielanie prispievať. Treba upresniť, že zmienená suma sa týka nákladov na toto vysielanie za práve končiaci sa rok a predstavuje menej ako 20 % skutočných nákladov za denné vysielanie v šiestich jazykoch na krátkych vlnách, satelitoch a internete. Znamená to okrem toho, že v priebehu najbližších mesiacov prestane zahraničné vysielanie svoj program šíriť cez krátke vlny a staneme sa tak možno jedinou, no určite jedinou krajinou V-4, ktorá v tomto frekvenčnom pásme nebude mať svoje zastúpenie a prestane vysielať svoje programy určené špecificky pre krajanov v zahraničí. Ja by som to nazvala, že vláda napísala triler v tomto vysielaní. Pokračovaním je, že na tento rok vláda nevyčlenila na toto vysielanie ani korunu, a pritom zákon o Slovenskom rozhlase v § 21 hovorí jasne aj o tom, príjmy sú, Slovenského rozhlasu, najmä, a to transfer zo štátneho rozpočtu určený na úhradu výdavkov na vysielanie zo zahraničia. Vyvodiť z tohto textu záver, že vláda síce má povinnosť podporiť nejakou čiastkou túto službu, ale nie plne ju financovať, je právnou ekvilibristikou. Na mieste je teda otázka, či si zriaďovateľ, štát, zastúpený ministerstvom kultúry, ale aj hospodárstva, ale aj zahraničných vecí želá , aby bolo Slovensko naďalej prítomné vo svetovom éteri, alebo nie, či vláda, ktorá vedie tento štát, chce, aby tento štát bol propagovaný cez éter. Ak zruší vysielanie, uvedomme si, že tento krok bude krokom nezvratným, už nikdy sa nemôže vrátiť k tomuto spôsobu vysielania.

Chcem preto apelovať na týchto troch pánov ministrov, aby skutočne zastavili tento proces zrušenia zahraničného vysielania, pretože prídeme snáď o jeden z najväčších možností propagácie Slovenska v zahraničí. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila s interpeláciou.

Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

A zároveň vás chcem informovať, že do 11.00 hodiny vyhlasujem prestávku. O 11.00 hodine pristúpime k hlasovaniam. Po odhlasovaní všetkých bodov, ktoré sme prerokovali, pristúpime k tajnej voľbe a ukončíme 55. schôdzu. Takže do 11.00 hodiny je prestávka.

(Prerušenie rokovania o 10.38 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP