Štvrtý deň rokovania
55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. februára 2006 o 9.00 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Ferdinand Devínsky, Iveta Henzélyová, Zuzana Martináková, Ján Mikuš a Eva Rusnáková. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský.
Prosím ešte povereného overovateľa pána poslanca Ivána Farkasa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o
návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady (tlač 1450).
Nech sa páči.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podal správu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 2. februára 2006.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 135 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 22 neplatných a 113 platných.
Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rozhlasovej rady zvolení Alexander Koreň, František Balun a Ján Dudra, ostatní nedostali dostatočný počet hlasov.
Nakoľko nebol zvolený potrebný počet členov Rozhlasovej rady, vykoná sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť.
Na základe uvedeného do druhého kola postupujú kandidáti Vladimír Talian, Jana Liptáková, Ľubomír Zeman a Ján Gbúr. Podrobná zápisnica je k nahliadnutiu v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že v tajnom hlasovaní za členov Rozhlasovej rady sme zvolili Alexandra Koreňa, Františka Baluna, Jána Dudru.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, samozrejme, potom sa dohodneme, kedy vykonáme druhé kolo volieb.
Teraz budeme pokračovať podľa schváleného programu
Analýzou zvýšenia účinnosti ochrany práv detí (tlač 1416).
Prosím teraz ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Ivetu Radičovú, aby materiál uviedla. Nech sa páči.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja viem, že už sa píše február, ale nemala som ešte tú príležitosť a česť byť s vami osobne, tak mi dovoľte, i keď s posunom, zaželať vám, pokiaľ možno, pokojný, úspešný a plodný rok 2006. Želám vám to navzájom a teším sa na spoluprácu v tomto predvolebno-volebnom období.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme pekne, pani ministerka. Takisto prajeme aj vám, aby ste mali veľmi úspešný rok a spoločne aby sme veľmi dobré veci vykonali, samozrejme, v prospech občanov. Nech sa páči.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem vám veľmi pekne. Uvediem stručne analýzu. Analýza prináša jednak pohľad na existujúce postavenie analogických inštitúcií na ochranu práv dieťaťa v európskych krajinách, vytvára isté predpoklady, podklady na to, aké kritériá by takáto inštitúcia mala spĺňať, a zdôvodňuje, prečo si ochrana práv dieťaťa vyžaduje špeciálnu pozornosť.
Veľmi dôležitou časťou analýzy je pohľad na u nás existujúcu sieť inštitúcií, ktoré garantujú práva, ľudské práva, so záverom, ktoré z kompetencií jednotlivým inštitúciám chýbajú na to, aby Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa mohol byť plne napĺňaný existujúcimi inštitúciami.
Dovoľte mi vysvetliť pracovne, ako by sme mali postupovať na naplnenie záverov predkladanej analýzy, ktorá prešla výbormi Národnej rady Slovenskej republiky. Dvadsaťpäť krajín Európskej únie dospelo na zasadnutí vo Varšave pracovnom k vypracovaniu kritérií na vybudovanie inštitúcie na ochranu práv dieťaťa, t. j. aké by táto inštitúcia mala mať kompetencie, postavenie, aby boli garantované práva dieťaťa.
Chceme využiť tieto existujúce vypracované kritériá pre výberové konanie, v ktorom jednotlivé existujúce inštitúcie môžu predkladať projekty, ako by mohli naplniť a potenciálne zvládnuť tieto kritériá a následne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon na inštalovanie a rozšírenie kompetencií takto vybranej inštitúcie na ochranu práv dieťaťa. Toto by bol pracovný, konkrétny postup, pri ktorom budeme na základe rozhodnutia a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky úzko spolupracovať s obidvoma relevantnými výbormi Národnej rady. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani ministerka, ďakujem.
Prosím teraz predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Júliusa Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, milí kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil tento materiál na prerokovanie dvom výborom, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Tento druhý bol aj určený ako gestorský výbor. Analýzu zvýšenia účinnosti ochrany práv detí oba výbory prerokovali a odporučili vziať na vedomie.
Z rokovania výborov, osobitne z rokovania výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vyplynul aj jeden návrh a to je návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby spolupracovala s príslušnými výbormi Národnej rady pri riešení inštitucionálneho zabezpečenia ochrany práv detí. Návrh uznesenia Národnej rady máte všetci v prílohe spoločnej správy.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďakujem aj pani ministerke, aj pánovi spravodajcovi za spoluprácu.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu a to je
návrh informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky: Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2006 a priority z neho vyplývajúce pre Slovenskú republiku (tlač 1423).
Navrhujem, aby sme rozpravu o tomto bode a nasledujúcom bode, ktorým je
návrh Monitoringu vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie (tlač 1424),
zlúčili.
Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. Áno, ďakujem pekne.
Takže pristúpime k rokovaniu obidvoch uvedených materiálov.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby materiály vlády uviedol. Nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Ctená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, uvediem teda oba materiály naraz. Je pravda, že tieto materiály súvisia.
Prvým materiálom je Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2006 a priority z neho vyplývajúce pre Slovenskú republiku.
Na základe ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. vláda Slovenskej republiky na základe odporúčania Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky vypracovala takýto harmonogram. Rezorty boli požiadané konkrétne o to, aby na základe tabuľky Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na tento rok indikovali tie úlohy, ktoré sa dotýkajú zodpovednosti konkrétneho rezortu, z tých úloh aby indikovali úlohy prioritného charakteru pre Slovenskú republiku, ďalej, k úlohám prioritného charakteru pripojili stručné a výstižné odôvodnenie, prečo a z akého hľadiska je daná úloha pre Slovenskú republiku prioritná, a požiadavka bola predložená aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a odsúhlasená, samozrejme, vládou. Každej úlohe Komisie je pridelený stupeň priority, pričom predstavuje prioritu stupeň 1 najvyššiu a stupeň 3 najnižšiu. Na základe tohto materiálu Národná rada Slovenskej republiky bude môcť kontrolovať zákonodarnú činnosť Európskej komisie a stanoviská jednotlivých rezortov a vlády Slovenskej republiky k týmto materiálom a k týmto dokumentom.
Druhý materiál, Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie, dáva veľmi podrobný odpočet toho istého problému, tej istej problematiky za uplynulý rok, to znamená za rok 2005.
Materiál presne spracováva, kto kedy a na akej úrovni sa zúčastňuje rokovania ohľadne právnych aktov Európskej únie, aké bolo stanovisko presne daného ministerstva, resp. vlády Slovenskej republiky, kedy to bolo prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky, a dáva prehľad aj o tom, či daný návrh bol odsúhlasený Európskou komisiou alebo európskymi štruktúrami alebo je to ešte otvorená téma na budúci rok. Samozrejme, aj na základe tohto materiálu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti v zmysle platného ústavného zákona môže kontrolovať aj ďalší priebeh týchto procesov.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za pozornosť a prosím ctenú Národnú radu o odsúhlasenie oboch dokumentov. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím teraz povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Jozefa Heribana, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania týchto dvoch materiálov vo výbore. Nech sa páči.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na základe rozhodnutia Národnej rady o zlúčení rozpravy predniesť z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti informáciu o prerokovaní materiálov, ktorými sú návrh informácie pre Národnú radu: Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2006 a o priority z neho vyplývajúce pre Slovenskú republiku (tlač 1423) a návrh Monitoringu vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie (tlač 1424).
Obidva materiály boli pridelené na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1443.
Výbor pre európske záležitosti venoval veľkú pozornosť najmä materiálu, ktorým je návrh informácie pre Národnú radu: Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2006 a priority z neho vyplývajúce pre Slovenskú republiku. Mal na to dva dôvody. Prvým dôvodom je, že prerokovanie tohto materiálu nielen v našom parlamente, ale aj v národných parlamentoch všetkých ďalších členských krajín Európskej únie je výsledkom snáh posilniť európsku úlohu národných parlamentov. Vyjadrením tejto dimenzie jej rokovania bola aj účasť komisára Európskej komisie Jána Figeľa na rokovaní výboru. Zaradenie materiálu do programu schôdze Národnej rady je odôvodnené aj tým, že informácia vlády o tom, ktoré návrhy Európskej komisie považuje z hľadiska Slovenskej republiky za prioritné, umožňuje lepšie plánovanie činnosti nielen výboru pre európske záležitosti, ale aj ostatných výborov podieľajúcich sa na kontrole aktivít vlády Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. Pre výkon tejto kontrolnej činnosti regulovanej ústavným zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a rokovacím poriadkom je dobrým podkladovým materiálom aj prehľad o vývoji stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie obsiahnutých v tlači 1424.
Výbor pre európske záležitosti predmetné materiály prerokoval na svojej 34. schôdzi 20. januára 2006 a uzneseniami č. 169 a č. 177 ich zobral na vedomie a odporúčal aj Národnej rade vziať ich na vedomie.
Návrhy uznesení máte k dispozícii v písomnej forme ako súčasť tlačí 1423a a 1424a. Po ukončení rozpravy o nich budeme, samozrejme, potom hlasovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o týchto bodoch programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.
Ďakujem aj pánovi podpredsedovi, aj pánovi poslancovi.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Lászlóovi Nagyovi. Nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi krátko hovoriť, lebo v prvom čítaní všetko podstatného som povedal ako zástupca predkladateľa.
Iba zopakujem, aký bol náš zámer pri predkladaní tohoto zákona.
Prvým naším zámerom bolo a je dosiahnuť, aby medzi osoby oprávnené podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky patril aj verejný ochranca práv. My nechceme, aby toto jeho predkladacie právo bolo univerzálne, ale chceme, aby takéto právo mal iba vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, ak ich ďalšie uplatnenie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala.
Druhým naším zámerom bolo rozšíriť pôsobnosť verejného ochrancu práv zo základných práv na celú maladministráciu verejnej správy. Predpokladá sa aktivita ombudsmana nielen v prípadoch, keď orgány verejnej správy konajú v rozpore s právnym poriadkom, ale aj v prípadoch, keď ich konanie je v rozpore s princípmi demokratického štátu.
Ak by boli nejaké dotazy alebo rozporovanie, tak vystúpim potom podrobnejšie v rozprave. Ďakujem pekne dopredu za vašu podporu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. decembra 2005 č. 2034 pridelila predmetný návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem zahraničného výboru, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 968 z 30. januára, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 741 z 24. januára, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 431 zo 17. januára, výbor pre verejnú správu uznesením č. 354 z 24. januára, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 453 zo 17. januára, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 460 zo 17. januára, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 287 z 24. januára a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 391 z 18. januára.
Tri výbory, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdravotníctvo, neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v spojení s čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe na stranách 3 až 6 pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 1 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým čítaním o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1372).
Dávam slovo znovu predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien Lászlóovi Nagyovi, aby návrh zákona odôvodnil.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, znova, ak dovolíte, budem hovoriť veľmi krátko z už uvedených dôvodov. A ak by sa rozprúdila rozprava, potom sa vyjadrím aj podrobnejšie k niektorým otázkam. Tu znova by som teraz chcel zopakovať iba zámer predkladateľov a nebudem diskutovať o jednotlivých podrobnostiach v tomto svojom úvodnom slove.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle toho novela zákona o verejnom ochrancovi práv, o ktorom teraz rokujeme, ukladá povinnosti orgánom verejnej správy poskytovať informácie, vysvetlenia a stanoviská verejnému ochrancovi práv v lehote 20 dní od požiadania, umožňuje verejnému ochrancovi práv ako vysokopostavenému ústavnému činiteľovi účasť na schôdzach Národnej rady, upravuje niektoré ďalšie zmeny súvisiace s procesnou činnosťou verejného ochrancu práv.
Niekoľko ustanovení novely zákona sa zaoberá zabezpečením rozšírenia pôsobnosti VOP v základných právach aj na celú problematiku maladministrácie. Ale je predpoklad, že tieto ustanovenia neprejdú v návrhu ústavného zákona, tak potom nebude ani aktuálne hovoriť o týchto ustanoveniach podrobne ani pri tejto tlači. Tak nebudem ani teraz rozvádzať odôvodnenie ustanovení, ktoré sa týkajú maladministrácie verejnej správy.
Na úvod to je všetko, pán predsedajúci, prosím, dajte ešte slovo pánovi spravodajcovi.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. decembra 2005 č. 2035 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 972 z 30. januára a uznesením č. 972a z 31. januára, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 392 z 18. januára.
Výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia s odporúčaním návrh zákona schváliť nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené na strane 3 až 13 pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 27 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne hlasovať o bode 24 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, spoločne hlasovať o bodoch 2, 5, 14, 26 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich, osobitne hlasovať o bode 22 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho a osobitne hlasovať o bode 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak dovolíte, by sme preskočili teraz jeden bod, vzhľadom na to, že ešte pán minister vnútra neprišiel, ale je tu pán minister Simon Zsolt, minister pôdohospodárstva. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas. Áno. Ďakujem.
Tak budeme pokračovať v rokovaní
návrhom na zaradenie 1,09 % majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti UniBanka, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 1433.
Dávam slovo teraz ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi, aby materiál uviedol. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál predstavuje prvý krok pri predaji akcií UniBanky vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo pôdohospodárstva vlastní 1,09 % menšinový podiel na základnom imaní UniBanky, a. s. Uvedené akcie sú vo forme zaknihovaných cenných papierov vedených na účte v Centrálnom depozitári cenných papierov v Slovenskej republike.
Hlavným dôvodom predaja akcií bol pokles nominálnej hodnoty akcií UniBanky a následné znižovanie hodnoty majetku štátu v nej v minulom období. Uvedený percentuálny podiel predstavuje zanedbateľný podiel na akcionárskych právach ministerstva pôdohospodárstva v UniBanke. UniBanka stratila poľnohospodársky charakter, ktorý mala jej predchodkyňa Slovenská poľnohospodárska banka, ktorej zakladajúcim akcionárom bolo aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky s 8,32 % akcionárskych podielov.
Ďalším podnetom k rozhodnutiu o predaji akcií bola aj ponuka majoritného akcionára UniBanky, a. s., na odkúpenie akciových podielov od drobných akcionárov UniBanky, medzi ktorých patrí aj ministerstvo pôdohospodárstvo. Získané finančné prostriedky z predaja uvedených akcií uvažuje ministerstvo pôdohospodárstva použiť na vykrytie nezabezpečených finančných potrieb rezortu pôdohospodárstva prostredníctvom predloženia návrhu na použitie finančných prostriedkov z predaja akciového podielu UniBanky na rokovanie vlády.
Materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý odporučil materiál zaradiť na prerokovanie do pléna. A taktiež tento výbor s gestorským výborom, Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo, predkladaný materiál odporučili schváliť.
Vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto materiálu.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Gestorský výbor ma poveril predniesť túto spoločnú správu k predmetnému návrhu.
Touto správou sa zaoberali dva výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu. Oba výbory prerokovali návrh a s uvedeným návrhom súhlasia a odporúčajú ho Národnej rade schváliť. Uznesenie je súčasťou tlače 1433, ktoré máte v laviciach.
To je všetko, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte máme prerokovať správu o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v Slovenskej republike (tlač 1414). Pán minister je vo výťahu, neviem, či je zaseknutý, ale odporúčam, aby sme tých pár minút počkali. To je posledný bod, ktorý teraz prerokujeme. Na 10.00 hodinu som zvolal alebo sme zvolali členov vlády. Budú odpovede na interpelácie, interpelácie, o 11.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu a potom ešte uskutočníme opakovanú voľbu členov do Rozhlasovej rady a potom by sme skončili rokovanie 55. schôdze Národnej rady.
Ako vidíte, pán minister sa nezasekol vo výťahu, takže budeme pokračovať
správou o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v Slovenskej republike (tlač 1414).
Prosím teraz pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby správu uviedol. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa za malé meškanie a za zadychčanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v Slovenskej republike vypracovanú na základe uznesenia Národnej rady č. 1970/2005, ktorým Národná rada požiadala vládu o jej predloženie.
Správu pred predložením na toto rokovanie schválila vláda svojím uznesením č. 969 zo dňa 7. decembra 2005.
Cieľom správy je priblížiť problematiku extrémizmu v celej šírke a upozorniť na možné príčiny vzniku prejavov násilia a intolerancie, ktoré sú v počiatočných fázach často verejnosťou zľahčované.
Na uvedenom základe je aj formou prezentácie ukážkových prípadov prezentované, že ministerstvo vnútra a v rámci jeho organizačnej štruktúry aj Policajný zbor, ako aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy sa tejto problematike dlhodobo aktívne venujú.
Zároveň správa poukazuje na skutočnosť, že sa tak deje nielen v oblasti represie, ale aj v oblasti prevencie. Neustále je monitorovaná bezpečnostná a spoločenská situácia a uskutočňované úspešné zásahy proti prejavom rizikových skupín.
Správa je členená do častí. V úvode sa uvádza do problematiky extrémizmu, hodnotí súčasnú právnu úpravu, bezpečnostnú situáciu a dosiahnuté výsledky v období rokov 2002 až 2005.
Ide o informatívny materiál, ktorý má čisto výpovednú hodnotu a vychádza hlavne z údajov ministerstva vnútra.
Boj proti násiliu, intolerancii a extrémizmu nie je len úlohou Policajného zboru, resp. jedného rezortu. V tejto oblasti sa viac ako v iných musia prejaviť všetky zložky štátnej správy aj samotná spoločnosť a dôsledne tieto negatívne javy odmietať. Nepostihovanie, resp. tolerovanie zdanlivo bezvýznamných prejavov násilia môže do budúcna vyvolať agresívnejšie správanie rizikových subjektov. Je preto úlohou celej spoločnosti zaujať k tejto problematike jednoznačný postoj a zabrániť opakovaniu niektorých smutných udalostí.
Významnou iniciatívou v tejto súvislosti je aj spracovanie Koncepcie boja proti extrémizmu, ktorá vychádza z analýz stavu na úseku boja proti extrémizmu. A jej schválenie uznesením vlády Slovenskej republiky predpokladám v priebehu mesiaca február v roku 2006.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladislava Polku, aby podal informáciu o prerokovaní tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v Slovenskej republike.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1436 z 9. 12. 2005 pridelil správu Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu v jednotlivých výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.
Výsledky prerokovania vo výboroch. Všetky výbory uvedenú správu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali.
Stanovisko gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Ševc a pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Takže najprv vystúpi pán poslanec Ševc, potom pán spravodajca, pán poslanec Ladislav Polka.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, možno len súhlasiť s touto optikou tejto správy, že skutočne štátne orgány sa zamýšľajú ako ďalej s prejavmi. Je to moderné, vstúpili sme do Európskej únie, prechádza rôzna kultúra, osobitne na mládež.
Mám len jednu poznámku, lebo i v tlači, ale aj v rečiach niektorých politikov sa objavuje, že aj niektoré politické strany sú extrémistické. Chcem kategoricky povedať, ten, kto chce spájať KSS s extrémizmom, je na veľkom omyle. Ak prejavujeme nespokojnosť v oblasti sociálnej a ak to má byť extrémizmus, tak prosím. Ale chcem povedať jednu vec, že sme proti všetkým násilnostiam, ktoré sa spáchajú alebo i budú páchať, budeme zásadne za to, aby slovenská spoločnosť sa demokratickými spôsobmi rozvíjala. A spájať KSS s tým v budúcnosti tvrdo odmietame. Boj za chleba nie je extrémizmom. Myslím si, že v tejto správe to nie je tak ani, ako sme politické subjekty. Ja len chcem pri tejto príležitosti upozorniť i verejnosť, i novinárov, ktorí by v budúcnosti chceli takýto pojem vo vzťahu k politickým stranám používať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ja mám na pána kolegu Ševca otázočku, či aj Červené brigády a Svetlé chodníky sú bojom za chleba.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Môj pán kolega Minárik ma predbehol. Ja som zase chcela mať otázku, či u tých 60 mil. ľudí, ktorí zomreli v gulagoch, či aj to bol ten ich sociálny program, alebo možnože to bola nejaká moderná forma diét.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ševc, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Neviem, čo to malo byť od poslancov KDH, ale myslím si, že by sa mali naučiť čítať a poznávať históriu. Neviem, čo má KSS s Červenými brigádami alebo s nejakými inými vecami. Ja chcem hovoriť a hovorím o dnešných a budúcich politických stranách a prejavoch. Takže nepleťte si jabĺčka s hruškami. A ak je niekto dneska extrémista v tejto oblasti, tak to je súčasná vláda na čele s pánom Dzurindom. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok kvôli zápisu a kvôli tomu, že si myslím, že táto diskusia si vyžaduje širšie fórum nielen prítomných poslancov, ale aj zainteresovaných ľudí v oblasti politológie, sociológie, možno aj ďalších vedných odborov, neviem ich rýchlo vymenovať a nie je to ani potrebné. Len to je taká typická slovenská vlastnosť, keď sa niečo strašné udeje ako vražda jedného študenta, tak sme všetci odhodlaní ísť aj manifestovať do ulíc a potom po mesiaci, po dvoch mesiacoch sa na to zabudne a už to nie je také dôležité, už nás to tak nevzrušuje, pretože nie je tam televízia, nie sú tam novinári a pokojne sa s tým zmierujeme.
Mňa v správe zaujala jedna veta už v predkladacej správe, ktorá veľmi múdro konštatuje, že boj proti násiliu, intolerancii a extrémizmu nie je len úlohou Policajného zboru. No veď o to ide. Preto to prerokovala vláda a bolo treba v tej správe vystihnúť úlohy aj ďalších rezortov, aj ďalších zainteresovaných a, myslím, aj tretieho sektora, pozvať ho na riešenie tohto problému, pretože Európa sa rozširuje, bude sa rozširovať a prejavy intolerancie, extrémizmu budú u nás určite, určite narastať. To skutočne nie je úlohou policajtov, aby policajti behali s obuškom po všelijakých zhromaždeniach a kontrolovali, kto je pravý, kto je ľavý extrémista, navyše, keď ešte správa obsahuje takú čudesnú definíciu ľavicového extrémizmu, ktorý tvrdí, je reprezentovaný antiglobalistami a anarchistami. No ak je anarchista ľavičiar, tak to je skutočne pre mňa, hoci aj extrémny, novinka a budem si ju musieť pamätať. Ale predstavte si toho okresného riaditeľa v čase, ktorému sa v súčinnosti zídu nejakí pre mňa nie celkom normálni ľudia, ale pre niekoho extrémistická skupina, ktorí tam hajlujú a chľastajú a ospevujú niekoho, o kom nemajú ani len tušenia, ani len tušenia o tom, čo tom bol za vraha, multivraha alebo čo to bolo za osobu, ktorá vstúpila do dejín Európy tým, že sa spustil štartovací mechanizmus druhej svetovej vojny. A títo blázni ho oslavujú. Ubezpečujem vás aj z diskusií s nimi niekedy, s týmito ľuďmi, ktorých stretnete kdekade po Bratislave, po nejakých vybraných krčmách, že skutočne nevedia, čo to je. Ale sa im to páči, je to módne a najmä je to také trošku adrenalínové alebo aj veľmi adrenalínové.
Takže chýba mi tu, kto ešte bude ďalší zainteresovaný v tejto oblasti, kto ešte ďalší napomôže polícii, by som povedal, v tej poslednej fáze, ako riešiť týchto ľudí, a chýba mi tu, čo teda veľmi postrádam, jasné, zrozumiteľné stanovisko Slovenskej informačnej služby, príp. Vojenského obranného spravodajstva. Slovenská informačná služba je tá, ktorá by mala byť tým zvonom, ktorý tu zvoní v tejto spoločnosti, ktorý upozorňuje túto spoločnosť, že sa tu niečo deje, čo ešte nemá možno charakter trestnej činnosti, kde je kompetentná polícia, ale čo je už nebezpečné a čo treba zavčasu hasiť. Ďakujem pekne za pozornosť.