V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Začnem odzadu. K vysokým školám. Bolo autonómne rozhodnutie vysokých škôl, že majú svoje pracoviská, katedry v Michalovciach, Lučenci, takže tieto možnosti majú. To nebolo ničie iné rozhodnutie, len týchto vysokých škôl.

Ja som hovoril o lobistoch a bol som aj na tom meste. Môžem povedať, že okrem Technickej univerzity na tom meste neloboval nikto. Tu lobovali všetci.

K pani poslankyni Tóthovej a k štátu. No, prosím pekne, štát je daňový suverén. A daňový suverén sám seba nezdaňuje ani vtedy, keď časť tejto suverenity postúpi na niekoho iného. Bolo by to trošku zvláštne, najmä keď tie prostriedky, ktorými vládnu vysoké školy, ktorými vládnu akademické ústavy, sú z rozhodujúcej miery z transferov.

A čo je volebná a čo nie je volebná kampaň? Volebnou kampaňou je sľubovať odstránenie daní na úrovni 0,2 % príjmov, sľubovať sociálny štát s obrovskou výdavkovou zaťaženosťou a nepovedať, že ako sa tie dane nastavia, aby sa táto výdavková stránka rozpočtu vedela pokryť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci podpredseda, milé dámy, vážení páni, keď prišla táto myšlienka do parlamentu pomôcť vysokým školám, vedeckých ustanovizniam a niektorým náboženským spoločnostiam, ktorých budovy slúžia na výkon kultu, aspoň týmto spôsobom, že by sa im znížilo daňové zaťaženie od obcí, ktoré nepochopili zmysel a podstatu účinkovania týchto inštitúcií, nevedel som, že to narastie až do takýchto obludných rozmerov - nepochopenie samotnej podstaty novelizácie zákona o daniach a miestnych poplatkoch.

O čo tu ide? Pán Minárik ako pravičiar tu argumentuje tým, že ide o predvolebnú agitáciu. Nie, pán Minárik, vôbec nejde o predvolebnú agitáciu a boli by ste prekvapený, že s touto myšlienkou tu vôbec neprišiel Smer ani Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko ako opozičné subjekty, na tejto myšlienke sme sa, pán kolega Minárik, zhodli všetci, ktorí pôsobíme na vysokých školách a dennodenne sa stretávame s problémom nedostatku financií, až traumatizujúcim nedostatkom financií, a ide o výchovu všetkých našich, ktorí prídu tu po nás, teda našich detí, ktorí chceme, aby boli vzdelanejší a aby mohli vykonávať nie podradné práce, ale aby mohli vykonávať sofistikovanú prácu, to znamená prácu, ktorá sa vysoko zhodnocuje a o ktorú je v Európskej únii, ale aj vo svete záujem. A ak sme si neuvedomili a spíme na vavrínoch, že sme stará európska civilizácia, ktorá zjedla všetku múdrosť sveta, tak si musíme uvedomiť, že India, Čína a niektoré ázijské a africké krajiny a juhoamerické nás veľmi tvrdo dobiehajú a možno investujú do vzdelania oveľa viacej - a ja som už nejaký svet prešiel, aj na univerzitách som bol a videl som, že tam je ten prebytok peňazí zjavný, ale u nás je zjavný nedostatok peňazí na vysokých školách. Takže v tomto smere som aj ja bol nie z volebných alebo iných dôvodov náchylný podporiť a podieľať sa na tejto novelizácii zákona.

Ak chceme pochopiť podstatu tejto novelizácie, tak sa musíme vrátiť trocha do histórie, lebo sa hovorí, že "historia magistra vitae est", teda "história je najlepšou učiteľkou". Treba si uvedomiť, za socializmu, samozrejme, vysoké školy boli napojené na štátny rozpočet, boli štátnymi školami so štátnou ideológiou, teda slúžili štátu. Áno, po novembri 1989 sme sa vrátili tam, kde vysoké školy boli pred érou komunizmu. Pán kolega Minárik, teda vrátili sme sa do histórie a to vy ako konzervatívec by ste mali pochopiť, že vždy od stredoveku, keď univerzity vznikali, existovalo niečo, čo sa nazývalo "ius academica", teda "právo akademikov". Teda akademické práva a slobody vrátane slobody toho, že nemuseli platiť dane, nemuseli podliehať mestským drábom ani magistrátskej justícii. A ak by ste si čítali dejiny Trnavskej univerzity, tak by ste veľmi rýchlo pochopili, že sa viedli po desaťročia a stáročia tvrdé zápasy medzi Trnavskou univerzitou a Magistrátom mesta Trnavy, ktorý chcel dostať pod kontrolu univerzitu.

Samozrejme, dnes je to o tom, štát síce dal akademické slobody bádania a vyučovania a všetkého, čo s tým súvisí, ale, samozrejme, trochu pozabudol, že treba túto akademickú slobodu však podržať aj finančne. Na druhej strane tým, že im vrátil majetky a zabudol povedať, že dobre, že z tých majetkov nebudú platiť dane, niekde až nekresťanské dane, kde magistrát nechce pochopiť, že môže takýmto spôsobom podporiť vzdelávanie detí svojich občanov, svojho mesta alebo celého Slovenska, ale aj zahraničia, pretože sa usilujeme o to, aby tu študovali aj zahraniční študenti, tak, samozrejme, je povinnosťou tohto parlamentu pripomenúť týmto mestám, že bolo by dobré, keby sa pozreli na tých, ktorí to urobili, že teda vyšli v ústrety tomu, čomu sa hovorí "self-government". Ak pán Minárik obhajuje "self-government", teda samosprávu mesta a jej právo nezasahovať jej do výberu daní z parlamentu, že raz jej takéto právo dal, ja si myslím, že ale tento parlament nikto nezbavil práva im tie dane upraviť alebo tie daňové povinnosti pripomenúť, aby s nimi nakladali tak, ako sa v demokratickej spoločnosti patrí.

Nebude to teda ani proti demokratickým princípom, ani proti právnemu štátu, pretože tento parlament má právo kedykoľvek samospráve, lebo tak hovorí aj čl. 6 Európskej charty o regionálnej a mestskej samospráve, že samospráva vykonáva svoju činnosť len v medziach a v rámci zákona. A zákony stanovuje tento parlament. Takže nič sa, absolútne nič sa nestane, ak pripomenieme týmto mestám, ktoré to nechcú, že teda budú vyrubovať daň maximálne v 20 alebo v 10 percentách vedeckým inštitúciám, lebo naozaj ony nezarábajú peniaze, ony práve tie peniaze potrebujú, aby poskytovali vzdelanie. Nebudem sa tu prieť o to, o čom tu už bola reč, či vzdelanie je tovar, alebo nie je tovar. Samozrejme, vzdelaná osoba poskytuje svojej spoločnosti oveľa väčší profit pri vstupe do pracovného procesu ako nevzdelaná, o tom niet sporu a, samozrejme, tá nadhodnota sa tej spoločnosti týmto spôsobom aj vráti. Nakoniec univerzita alebo nejaké vedecké inštitúcie sú ozdobou každého mesta. A mestá v stredoveku aj v novoveku o ne bojovali.

Takže nevidím dôvod, prečo by sme nepodporili aj týmto spôsobom vysoké školy, keď máme zákon o veľkých strategických investíciách, kde dávame výhody zahraničným investorom, a to nie malé výhody, v podobe daňových úľav, dávame im v podobe rôznych dotácií a ja neviem čoho všetkého. Tak buďme džentlmeni a dajme aj našim investorom do vzdelania, aby mohli lepšie prežiť. Bude to podľa môjho názoru rozumné a celkom spravodlivé, keďže z toho rozpočtu naozaj sa tých peňazí pre tie vysoké školy nedostáva. Bohatých mecénov, ako je to na Západe, nieto, a preto si myslím, že urobíme dobrý skutok v prospech našich detí, našich vnukov, ak aspoň týmto spôsobom vysokoškolským vzdelávacím inštitúciám, vedeckým ústavom, ale aj naozaj tým náboženským spoločnostiam, ktoré vykonávajú kult a vlastne učia naše deti etickým a mravným správaniam sa, aby sa im ľahšie žilo.

Ja vás teda prosím, nie kvôli tomu, že je volebná kampaň, ale kvôli tomu, že som presvedčený, že je to dobrá myšlienka a že nebude slúžiť ani ľavici, ani pravici, ani opozícii, ani koalícii, aby sme tento zákon podporili. Ja vám ďakujem vopred za podporu a teším sa, že budete všetci hlasovať za návrh zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: pán poslanec Minárik, Jaduš, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím, pán Minárik.

P. Minárik, poslanec: Pán kolega Cuper, keď som hovoril o tej volebnej kampani, nehovoril som ani k pani Tóthovej, ani k vám, aj keď vy ste to spomenuli, ale keď ste to spomenuli, dovolím si to ešte raz nejako uviesť na pravú mieru.

Ak odznie vo vystúpení poslanca veta: "Ak to neprejde teraz, spravíme to potom, keď sa dostaneme k moci." - nie je argumentácia. Nie je argumentácia žiadna pravo-ľavá ani ideologická, je to proste volebný slogan a bola to volebná kampaň. A nemôžem si pomôcť, že to chápem takto, ale myslím si, že to chápe takto mnoho ľudí. S vami vediem spor. Naozaj. Taký spor, ako sa viedol na tom magistráte a univerzite, na tom rektoráte univerzity v Trnave. To je to, čo my môžeme ako tu diskutovať. Ja len hovorím, že daňový systém má byť systém, to nie je o džentlmenstve. A čím má viacej porúch, tak tým je daňový systém svojím spôsobom horší.

Ináč k tomu, ako pomáhame a nepomáhame tým univerzitám, vyjadrenie kolegu poslanca a zároveň rektora, teraz už aj župana, pána Murgaša, on si to proste v tejto chvíli zakusuje na všetkých úrovniach. To je krásna zbierka, lebo je aj v územnej samospráve, je aj na univerzite, už možno skončil, ale má to teda zažité. On, samozrejme, povedal, že bude bojovať o tie 3 mil. korún. Bude bojovať, však prečo by nebojoval. Ale zároveň nám na tom výbore povedal, že tie 3 mil. korún ho neničia. Je to pravda, pani Mušková, že? Boli ste tam. Neničia ho. Mimochodom, rozpočet tej univerzity, dokonca aj to, čo je tam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ja nebudem hovoriť znova o tej volebnej kampani, lebo si myslím, že nepatrí to do tejto témy. Ešte raz poviem.

Viete veľmi dobre, že dá sa to chápať aj tak, že vzťahy medzi obcami a subjektmi v obciach, ktoré fungujú, sú skutočne ovplyvňované trhom alebo trhovými vzťahmi. A zatiaľ čo občan alebo podnikateľský subjekt si môže vybrať svoju obec, v ktorej bude pôsobiť, tá univerzita, tá náboženská obec skutočne si vyberať nemôže. Stáva sa akoby závislá alebo je v područí obce a stáva sa jej rukojemníkom. Tak, prosím vás, aký záujem má obec na vysokoškolskom vzdelávaní? Veď funkcie obce sú úplne iné. Ten záujem na vysokoškolskom vzdelávaní alebo na vzdelávaní vôbec má predsa spoločnosť, má štát. Takže štát by mal zasiahnuť aj do týchto vzťahov. Nerobme z inštitúcií, ako sú školy, ako sú cirkvi, nerobme z nich rukojemníkov obecných zastupiteľstiev.

Ak existujú osvietení radní, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť aj za celospoločenské záujmy, tak nevidím dôvod, ak takýto pozitívny precedens existuje, aby nemal platiť celoplošne. Skutočne, ak si radní nedokážu uvedomiť svoju zodpovednosť a na hranu noža tlačia do poplatkov aj vzdelávacie inštitúcie, tak mohli by sme ich ochraňovať vetami, že plnia záujem obce a vyberajú peniaze, kde sa len dá, ale toto predsa nie je záujem spoločnosti.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Cuper upozornil na jednu daňovú poruchu a to je oslobodenie od dane zahraničných podnikateľov. Ja chcem opätovne k tejto jeho pripomienke zopakovať druhú daňovú poruchu, konkrétne už na úrovni tejto problematiky vo vzťahu daní určovaných samosprávami som uviedla štátne budovy. Veď predsa nemôžeme povedať, že daňový suverén je štát, a preto toto môže urobiť. To môže urobiť vtedy, keď dane idú jemu, ale tu idú dane samospráve a to je vážna daňová porucha. Tak keď sa chceme hrať na daňové poruchy, tak rušme všetky daňové poruchy. Zrušme daňové výhody zahraničným podnikateľom, keď to Kresťanskodemokratické hnutie takto presadzuje, že to má byť úplne "vyšprajcované", zrušme daňovú poruchu pre štátne orgány, pretože to je tiež daňová porucha.

A potom k tej zmene pôsobenia, čo sa tu diskutovalo. Vážení, samosprávy len tie odpúšťajú, kde skutočne sedia rozumní ľudia, a tie, ktoré si chcú získať nové vysoké školy. Bratislava to neurobí, lebo vie, že právnická fakulta sa nemôže odsťahovať, že lekárska fakulta sa nemôže odsťahovať, zmeniť pôsobenie, že je tu farmácia, sú tu laboratóriá atď., že tu sú vybudované internáty a podobne. Takže takto hovoriť je hrubá, ale hrubá falošnosť a skresľovanie reality!

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať len na tú časť vystúpenia pána poslanca Minárika, kde hovorí, že pán rektor povedal, že 3 mil. ho nespasia. Možno je to v prípade pána rektora pravda, že celú univerzitu. Ale som účastný každoročných starostí, ako zabezpečiť elementárne veci na fakulte, ako zabezpečiť peniaze, aby boli pokryté mzdy, keď dekan má starosti už v septembri, či bude môcť ešte učiť do konca roka, alebo nie, pretože nikto z tých učiteľov nemôže učiť zadarmo. Nakoniec musí chodiť sa prosiť nejakým sponzorom. Samozrejme, niečo si dokážeme privyrobiť poskytovaním celoživotného vzdelávania rôznym inštitúciám, ak je od nich záujem. Tie peniaze však, samozrejme, idú na elementárne veci, investujú sa do vzdelania, do modernizácie knižníc, počítačového systému, internetu, pretože bez toho vysoká škola jednoducho existovať nemôže. Dnes dostávam od svojho asistenta už aj z Adenu, z Jemenu, maily, takže predpokladám, že asi Hakimovi tiež už zaviedli internet. A chcel by som, aby sa radní páni prišli pozrieť, v akom stave sú ešte niektoré počítače na Univerzite Komenského, ako zápasíme s elementárnymi problémami zabezpečenia vyučovacieho procesu, pretože nemáme jednoducho miestnosti. Alebo niektoré miestnosti, samozrejme, sa musia po 25 rokoch aj renovovať, takže chodíme, vyučujeme po celom meste a to kladie enormné zaťaženie na študentov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem všetkým vystupujúcim, ktorí skutočne vystúpili fundovane a zanietene pre dobrú vec. Nedá mi však, aby som napriek tomu, že pán poslanec Minárik zrejme s dobrým úmyslom vystúpil, aby som sa teraz neobrátila na neho.

Pán poslanec, tento náš návrh nie je prvým pokusom v tomto parlamente, keď chceme pomôcť vzdelávacím inštitúciám. Pán poslanec, hovorím k vám. Tento náš návrh nie je prvým pokusom v parlamente. To, že to vyšlo teraz pred voľbami, bolo len dôsledkom fungovania tohto zákona, ktorý trvá iba jeden rok, a teda skúsenosťami s ním. Nik, pán poslanec, pri fiškálnej decentralizácii, myslím si, že ani len z tých, ktorí to navrhovali, ba ani z vás poslancov, ktorí ste to schvaľovali, nerátal s tým, že na Slovensku odrazu vznikne takéto diskriminačné prostredie pre školy. Nie je predsa možné, aby niektoré školy fungovali s tým, že musia platiť dane práve tým, ktorí by mali byť hrdí na to, že majú túto inštitúciu v meste, platia 100-percentnú daň tak ako podnikateľské subjekty.

Dnes naše školstvo, veda je financované zo štátneho rozpočtu veľmi zle. Vieme, že sa nachádzame na chvoste zo všetkých štátov Európskej únie. A ak si myslíme - ja sa ospravedlňujem, ak som použila neadekvátne slovo, teda sme poslední -, ak hovoríme o znalostnej ekonomike, ak hovoríme o podpore, o absolútnej priorite vzdelaniu a školstvu, ja si myslím, že toto je taký minimálny krôčik k tomu, aby sme pomohli a tie naše deklarácie skutočne trošku aj realizovali v skutočnosti, a nielen verbálne.

Hovorili ste, pán poslanec, že je to predvolebná kampaň. Ja vám môžem zaručiť, že - vy ste politik, neviem, prečo beriete takúto ušľachtilo dôležitú vec negatívne. Môžem vám zaručiť z tohto miesta, že nikto z tohto nebude vytĺkať politický kapitál, pretože ide o dobrú vec. A ak zahlasujete za tento zákon, je to aj váš zákon, je to aj vaša podpora tohto projektu, tejto pomoci "duchovným" inštitúciám. Takže skutočne chcem poprosiť, nevytĺkajme z toho nijaký politický kapitál, podporme dobrú vec, pomôžme inštitúciám, ktoré potrebujú pomoc, a podporte tento zákon.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu... Nie, nechcete sa vyjadriť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1400).

Dávam teraz slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Miššíkovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja musím povedať, že s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, pánom poslancom Drgoncom, sme pripravili tento krátky návrh zákona z jednoduchého dôvodu, že od roku 1993 má generálny prokurátor nárok na paušálne náhrady vo výške 8-tisíc Sk. Ja nebudem polemizovať teraz s tým, či je to málo, či je to veľa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste počkali. Prosím vás, ani na balkóne by ste nemali telefonovať. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: ... ale myslím si, že minimálnou slušnosťou v tejto krajine je, že v takom ústavnom postavení, v akom je generálny prokurátor, by mohol mať rovnaké paušálne náhrady, ako majú členovia vlády, prípadne štátni tajomníci tejto krajiny.

Preto sme pripravili tento krátky návrh zákona, ktorým navrhujeme, aby generálnemu prokurátorovi patrili paušálne náhrady vo výške 80 % jeho platu. Samozrejme, po tom, ako sme zistili, že tých 80 % je veľmi vysoká suma a presahuje paušálne náhrady členov vlády, tak ja som v našom výbore urobil pozmeňujúci návrh, ktorým znižujem túto sumu na 50 % z jeho platu, čo znamená, že sa dostane na úroveň členov vlády.

Okrem toho tento návrh má aj iný cieľ. Doteraz, čo je veľmi zvláštne v tejto krajine, doteraz generálny prokurátor pri cestách do zahraničia pravdepodobne nemohol poberať diéty, resp. náhrady, pretože to nebolo nikde upravené, takže týmto návrhom my dávame do poriadku to, čo doteraz v poriadku nebolo.

Ja vás chcem všetkých poprosiť naozaj o to, aby sme sa snažili vyrovnať hendikepy všetkých ústavných činiteľov tak, aby nikto nemal pocit, že je menejcenný. Takže vás prosím o podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, a zároveň, pán poslanec Miššík, žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. (Reakcia poslanca.) Je to zvyk, ja viem, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.

Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku informáciu, túto informáciu, ktorú máme pod tlačou 1400a.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2037 z 15. decembra 2005 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 1400, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, stanoviská poslancov Národnej rady.

K predmetnému návrhu zaujali výbory stanoviská. Jediný výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie neprijali platné uznesenia, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Súčasťou informácie 1400a sú aj štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré odsúhlasil ústavnoprávny výbor.

Z mojej strany všetko. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec, pardon, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Jarjabek ako prvý, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ubezpečujem vás, že toto bude jedno z mojich najkratších vystúpení v tomto parlamente. Je mi smiešne, je mi smutne, je mi smiešno-smutne, keď chcete, ako sa tu bavíme a vymýšľame zákonné normy preto, aby sme napríklad mohli riešiť platové náležitosti, resp. plat generálneho prokurátora v súvislosti s tým, čo sme si mohli vypočuť včera v diskusii, aké platy sú na ministerstve financií, aké platy majú rôzne sekretárky rôznych pánov ministrov, ako sa tieto veci riešia bez zákonov, ako sa tieto veci riešia natvrdo bez toho, aby o tom verejnosť vedela, pritom veľmi dobre vieme, ako sa "svieti" na platy poslancov, na ich náležitosti, na platy ministrov, na platy štátnych tajomníkov, a pritom kdesi na týchto ministerstvách, napríklad na ministerstve financií sa tu "poťouchlicky", nemám na to iný výraz, ale tak, že o tom verejnosť vôbec nevie, rozdávajú platy rôznym sekretárkam tak, že mi je z toho zle.

Takže skutočne celá táto situácia dehonestuje vlastne aj tento návrh zákona, ktorý tu, vážený pán predkladateľ, dávate. Naozaj sa mi to zdá smiešne a chcel by som len ctenej snemovni dať do pozornosti, samozrejme, s platmi súvisí aj istá autorita. A teraz by som sa chcel opäť vrátiť k tomu, čo som povedal na začiatku, v tejto súvislosti si povedzme, akú autoritu má v tejto súvislosti generálny prokurátor a napríklad sekretariát ministerstva financií.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že treba v plnom rozsahu súhlasiť s predrečníkom, pretože plné budú noviny, ako sa ide zvyšovať plat generálnemu prokurátorovi. Informácie o takýchto veciach preletia novinami, ale skutočne verejnosť nevie, aké platy sú. Veď na ministerstve vnútra pred rokom a niečo bol zverejnený plat jedného riaditeľa sekcie, odboru, ktorý práve skončil právnickú fakultu, resp. vysokú školu a tiež bol vysoko nad priemerom, ba takmer na úrovni platu generálneho prokurátora. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, nemyslím si, že by bol problém, že nevieme, aké sú platy na ministerstvách alebo kdekoľvek v oblasti verejnej správy, koniec koncov pripomeňme si, ako hlboko bola diskutovaná, hlavne zo strany ZMOS-u, novela 211-ky o prístupe k informáciám, kde sa to priam napádalo, že až do takej hĺbky by sme ako nemuseli zverejňovať platy jednotlivých ľudí, ktorí pracujú pre štát alebo pre samosprávy.

Ja si skôr myslím, že táto novela je problematická v tom, že nepristúpila k tomu problému nejako systémovejšie a že sa snaží jednu konkrétnu funkciu ohodnotiť či už 80 alebo teraz to bude 50 % paušálnych náhrad. Ak chceme zvýrazniť význam ústavného postavenia a ústavnej funkcie kohokoľvek, skúsme to riešiť platom, aspoň pokiaľ to je zmysluplné v otázke administrácie. Povedzme si, na čo majú slúžiť paušálne náhrady. Paušálne náhrady majú slúžiť na to, aby sa hradili výdavky jednotlivých činiteľov, ústavných činiteľov, ktoré im majú slúžiť na výkon funkcie a povedzme na reprezentáciu, aby ich funkcia nebola dehonestovaná tým, že po nejakom stretnutí na obede, v kaviarni, kdekoľvek takýto ústavný činiteľ bude musieť odkladať účtenky a neviem čo. Ja si myslím, že môžeme povedať, že aj generálnemu prokurátorovi z tohto pohľadu platí paušálna náhrada. Neviem, či 8-tisíc, či 10-tisíc, či 50 % platu, a ani v tejto chvíli nechcem o tom diskutovať takéto podrobnosti, pretože takto pripravená novela sa mi nezdá byť v poriadku.

Paušálne náhrady. Ja som včera pri inej príležitosti povedal, že sú dve veľmi ťažko diskutovateľné témy v parlamente, to sú vlastné náležitosti poslancov a potom následne trošku aj ostatných ústavných činiteľov a poslanecká imunita. Dnes sa dostávam k druhej téme, včera som mal tú prvú. Paušálne náhrady slúžia na to, naše paušálne náhrady, aby 150 poslancov, ktorých je strašne veľa, a rovnako sudcov, ktorých je strašne veľa oproti aparátom, ktoré proti nim stoja, nemuseli účtovať. Nemuseli účtovať náklady na "pojítka", teda telefóny, služobné cesty, teda cestovné, náhrady stravného, nemuseli účtovať hotely. Nuž ale pre generálneho prokurátora, ktorý je monokratom, jeden jediný v takom veľkom aparáte nemusí mať problémy, aby toto všetko zúčtoval. Koniec koncov aj účtuje. Jeho telefóny sú preplácané prokuratúrou, jeho služobné cesty sú preplácané prokuratúrou. Načo majú slúžiť paušálne náhrady tomuto človeku? No na tú reprezentáciu. Je adekvátnych 80 % jeho platu alebo 50 % jeho platu na jeho reprezentáciu? Ak povieme, že nie, potom sa treba pýtať, na čo majú slúžiť? Možnože na všimnutie si predkladateľov.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec Minárik povedal na začiatku svojho vystúpenia, že my vieme, aké sú platy v tejto správe. No ja tvrdím, že on možno vie, ale verejnosť sa tieto platy dozvedela vlastne včera, keď sme hovorili o sekretárke napríklad ministra financií. Tak ja si myslím, že aj zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa treba týmto zaoberať, či to je adekvátne. Ja súhlasím s vami, že bavme sa o adekvátnosti alebo neadekvátnosti finančného ohodnotenia. Ale keď som hovoril vo svojom vystúpení, aj teda v tejto chvíli v nadväznosti na to, čo ste vy povedali o istej autorite, no tak tá adekvátnosť finančného ohodnotenia súvisí aj s autoritou. A keď to porovnáme s touto pani sekretárkou, ktorá možno robí neoceniteľné služby pre jedného pána ministra - všeobecne to myslím, naozaj -, tak si myslím, že generálny prokurátor tých neoceniteľných služieb robí z hľadiska spoločnosti oveľa viac a jednoducho svieti sa naňho skutočne neadekvátne viac ako na túto pani sekretárku, o ktorej možno nikto nevie a zajtra bude iná. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nezbadal som pána poslanca Drgonca, takže, pán poslanec, ešte vám dám slovo a potom môže reagovať pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dve poznámky.

Po prvé, celé toto volebné obdobie hovoríme o odmeňovaní niektorých ústavných činiteľov, keď sa objavil blokový návrh, tak sme povedali, takto to neriešme, riešme to individuálne. Teraz, keď je na stole návrh, rieši vec individuálne vo vzťahu k jednej funkcii, zase replika, riešme to balíkom vo vzťahu ku všetkým.

Všetky formy finančného vyjadrenia toho, čo dostáva ústavný činiteľ, sú aj vyjadrením, odzrkadlením jeho spoločenskej vážnosti a uznania, ktoré sa venuje tej-ktorej funkcii. Je absolútne neprimeraná disproporcia medzi súčasným postavením generálneho prokurátora a medzi postavením mnohých iných, ktorých finančné postavenie nie je dané zákonom, ale internými normatívnymi pokynmi.

Na dôvažok, keby sme si urobili dôslednú kontrolu toho, čo sa platí za vcelku smiešne verejné funkcie a za ich smiešne vykonávanie, boli by sme šokovaní, aký je nepomer medzi príjmami osôb, ktoré predstierajú, že vykonávajú činnosti prospešné právnemu štátu, a tými, ktorí stoja na čele, ktorí sú svojím spôsobom osobným garantom toho, že istý úrad, ktorý je ústavou zriadený, sa bude vykonávať v súlade s predstavami a potrebami právneho štátu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Minárik, môžete reagovať na faktické poznámky.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Len kolegovi Jarjabkovi. V tej verejnej kontrole každý, ktokoľvek a kedykoľvek a do desiatich dní má možnosť. No naozaj je to potom záujem, teda či je, alebo nie je každého jedného z nás? Ak sa to vy dozvedáte len z médií, nie je to problém toho, ako je to tu upravené, ale hovorím, nielen vy, ktokoľvek a do desať dní sa to dozvie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa ešte prihlásil spravodajca, ktorý podľa rokovacieho poriadku, samozrejme, môže.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som informovať Národnú radu a dať návrh, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch, a teda dávam návrh na to, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v informácii o výsledku rokovania vo výboroch pod tlačou 1400a, hlasovalo osobitne vzhľadom na to, že taký bol návrh aj členov gestorského výboru, aj v súvislosti s tým, že sú z hľadiska rôzneho významu a tak trošku aj nad to, ako bol pôvodný návrh. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že táto téma je veľmi zaujímavá z dvoch dôvodov. Stále tu niečo znie také, že zvyšujeme niekomu plat. Prosím vás, naozaj na verejnosti, medzi novinármi, všade to znie, že zvyšujeme niekomu plat - a to je také niečo neuveriteľné, pretože tu nejde o plat, tu ide o paušálnu náhradu, ktorá je presne určená na veci, na ktoré má byť míňaná.

A teraz sa dotknem niektorých vystúpení pánov poslancov.

Pán poslanec Jarjabek, ja som tvoj, nie je tu, tvoj príspevok pochopil tak, že asi podporíš tento návrh. A asi som to pochopil dobre, len musím povedať, že si v jednom nehovoril presne. Ja si práve myslím, že ústavní činitelia musia mať plat a paušálne náhrady upravené zákonom, pretože to je najzásadnejšia vec v tejto krajine, a práve preto sme podali tento pozmeňovák, aby nenastali disproporcie medzi tým, že jednotliví ústavní činitelia majú veľké rozdiely medzi paušálnymi náhradami a platmi.

No a k pánovi poslancovi Minárikovi. Ja som trpezlivo počúval, ale musím povedať pár poznámok, lebo si myslím, že hovoril úplne nelogicky. Paľko, ty si hovoril o tom, že na čo slúžia paušálne náhrady. Ja sa spýtam, predseda parlamentu nemá paušálne náhrady? Predseda parlamentu nemá auto? Nemá ľudí, nemá úradníkov, ktorí spracúvajú všetky jeho doklady? To je moja odpoveď na to, čo si tu hovoril. A nebolo to myslené ani nejakým zlým spôsobom.

A na záver. Očakával som všeličo, len nie tú poslednú poznámku a myslím si, že tá posledná poznámka, ktorá hovorila o tom, že sme tento návrh s pánom poslancom Drgoncom dali len preto, aby si nás všimol pán generálny prokurátor. Ja neviem, kto v tejto krajine by bol rád a dával veci tak, aby si ho všímal generálny prokurátor. Ja to nie som.

Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (tlač 1384).

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 1384.)

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, tak ako mi prikázal predseda poslaneckého klubu - krátko, jasne a stručne. Má pravdu, pretože naozaj tento návrh je v druhom čítaní. Mali ste možnosť sa oboznámiť s jeho podstatou vo výboroch a, samozrejme, dosť času preštudovať, i napriek tomu budem naozaj stručný a poviem, čo ma viedlo k tomuto návrhu zákona, a len naozaj esenciu, podstatu návrhu zákona.

V čom tkvie podstata návrhu zákona? Jeho zámerom je predovšetkým prijatie takých legislatívno-právnych opatrení, ktoré pomôžu eliminovať tvrdosť zákona. Keď hovorím o tvrdosti zákona, mám na mysli drakonické ustanovenie, ktoré trestá neplatičov, koncesionárov veľmi neprimerane, likvidačne až nespravodlivo. Poviem príklad. Za poplatok z omeškania pre fyzickú osobu rovná sa 125-násobok sumy poplatku za užívanie prijímača (rozhlasu alebo televízie), u právnickej osoby úrok z omeškania rovná sa sume 375-násobku poplatku za užívanie prijímača (či už rozhlasu, alebo televízie).

Už som nedávno spomenul, že za takýto úrok by sa nemuseli hanbiť ani úžerníci v rómskych osadách. Preto som sa rozhodol toto drakonické ustanovenie zmeniť tak, aby bolo spravodlivé, primerané. Nastavujem výšku sankčných poplatkov nanovo, ktorá sa bude odvíjať od dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS. A tu je zmena oproti pôvodnému návrhu, čiže budem sa opierať o dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS za každý omeškaný deň. Takáto nastavená pokuta je primeraná, spravodlivá, osobne si myslím, že v každom prípade koncesionárske poplatky sú tradičným príjmom verejnoprávnych inštitúcií, potrebujú tieto peniaze na to, aby mohli vykonávať kvalitne verejnú službu, ktorá im vyplýva zo zákona. Apelujem na koncesionárov, aby si svoje povinnosti plnili, ale i napriek tomu, ak niekto poruší zákon, myslím si, že by sme mali zavádzať princíp - trest primeraný jeho previneniu.

Ďalším dôležitým bodom, ktorý zavádzam, je tzv. generálny pardon. Generálny pardon, celkom jednoducho povedané, znamená odpustenie vysokých sankčných poplatkov tým, ktorí sa dostali pod hrozbu vysokých pokút vďaka súčasne platnému zákonu a jeho drakonickému ustanoveniu. Ale, samozrejme, pod podmienkou, že si splnia svoju povinnosť a svoje nedoplatky na poplatkoch si vyrovnajú do 60 dní od účinnosti tohto návrhu zákona.

Tretím dôležitým bodom je, zavádzam do zákona zámer zúžiť okruh koncesionárov, oslobodiť mobilné telefóny a počítače od platenia koncesionárskych poplatkov, pretože žiadny mobil ani počítač primárne nie je určený na to, aby prijímal televízny alebo rozhlasový signál. Hovorím o mobiloch a počítačoch, vôbec technických zariadeniach, ktoré majú schopnosť prijímať a reprodukovať televízny signál pod podmienkou, že takúto schopnosť nevyužívajú na podnikateľskú činnosť. Majitelia takýchto technológií by mali byť podľa môjho návrhu oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov. Povedal som, že je to celkom logické, pretože takéto zariadenia, ich primárny zmysel je celkom v niečom inom.

Štvrtým dôležitým bodom je ustanovenie povinností pre verejnoprávne inštitúcie, aby do šiestich mesiacov upozornili neplatičov na svoj dlh. Chcem zabrániť do budúcnosti tomu, aby sa nezopakovala podobná situácia, podobný chaos, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas si nebudú plniť svoju povinnosť päť rokov a z tohto dôvodu sa tie podlžnosti naakumulujú do obrovských súm, ktoré naozaj prinášajú problémy nielen pre verejnoprávne inštitúcie, ale aj pre tých neplatičov.

Posledným dôležitým bodom, ktorý navrhujem, aby sme akceptovali a schválili, je návrh môjho kolegu pána poslanca Jarjabka, ktorý dal pozmeňujúci návrh do môjho zákona, zakázať verejnoprávnym inštitúciám predávať pohľadávky iným právnickým alebo fyzickým subjektom. Tým by sme zabránili, aby sa stalo to, čo urobil Slovenský rozhlas, keď predal svoje pohľadávky, prirodzene, v súlade so zákonom spoločnosti a dnes máme vážne podozrenie, či ide o čistotu tohto zámeru.

Vážené dámy a páni, už poviem len jednu vetu. Včera vláda neprijala stanovisko k tomuto návrhu zákona len preto, že som sa nemohol dostaviť na rokovanie vlády. Mali sme súčasne rokovanie parlamentu. Moja prítomnosť bola nevyhnutná. Nechcem však hovoriť o tom, chcem sa vyjadriť k niečomu inému.

Pán minister kultúry Tóth zaujal stanovisko k môjmu návrhu zákona, že je legislatívne a technicky nedostatočne pripravený, a preto by nebolo dobré, aby sme ho prijímali. Práve v tejto chvíli sa ma to trošku dotklo. A pýtam sa pána ministra, čo ho viedlo k takémuto tvrdeniu, keď kompetentné inštitúty, akým je rada legislatívy vlády ako poradný orgán a na čele s ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom a ten najkompetentnejší orgán je odbor legislatívy a aproximácie práva, nemal žiadne vážne výhrady proti tomuto návrhu z pohľadu technicko-legislatívnych pripomienok. Takže v tejto chvíli si myslím, že to tvrdenie pána ministra bolo pod tlakom želaní, lebo on nechce, aby sme prijali takýto návrh. Želá si, aby verejnoprávne inštitúcie dostali peniaze aj formou takýchto obrovských sankčných pokút, ktoré visia nad fyzickými a právnickými osobami a majú naozaj likvidačný charakter. Takže bolo to vyjadrenie nekompetentné, má na to pán minister právo, ale myslím si, že bolo to nekorektné.

Vážené pani poslankyne a poslanci, poprosím vás o podporu tohto návrhu. Pomôžeme tým ľuďom, ktorí čakajú na generálny pardon, pomôžeme domácnostiam a podnikateľom, nad ktorými visí Damoklov meč v podobe hrozby vysokých likvidačných pokút. Desaťtisíce domácností by to mohlo pripraviť doslova o strechu nad hlavou a podnikateľov, živnostníkov by to položilo jednoznačne na lopatky.

Ďakujem za porozumenie, za pochopenie a som pripravený odpovedať ešte na otázky. Ďakujem pekne.