Tretí deň rokovania

55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

2. februára 2006 o 9.00 hodine

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám pekný dobrý deň a otváram tretí rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady Juraj Blanár a Iveta Henzélyová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský.

Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1383 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1383a.

Dávam slovo poslankyni Ľudmile Muškovej, aby návrh zákona odôvodnila.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v krátkosti priblížila návrh novely zákona a oboznámila vás s okolnosťami, ktoré nás viedli k tomu, že sme tento návrh spolu s pánom poslancom Čaplovičom pripravili na novelizáciu.

V roku 2004 sa previedli na obce nové kompetencie a s nimi aj právo vyberať miestne dane prijatím príslušného všeobecne záväzného nariadenia. Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. neboli pozemky a stavby škôl, Slovenskej akadémie vied, cirkví a náboženských organizácií spoplatnené. Treba povedať, že zákonodarca taxatívne v § 17 ods. 1 vymedzil, že od dane sú oslobodené pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, čím sa od dane automaticky oslobodili základné školy. Ale musím teraz povedať, že nie všetky, lebo sú základné školy, ktoré sú v zriaďovateľskej funkcii krajských školských úradov. Stredné školy prešli pod správu vyšších územných celkov a tieto sa dohodli s obcami, kde školy sídlia, o oslobodení od dane, čo sa vo veľmi veľa prípadoch aj stalo, a musím poďakovať starostom a primátorom týchto obcí, že takto pristupovali k inštitúciám, ktoré sú skutočne, dá sa povedať, osvetou a vzdelávacou inštitúciou, ale sú však aj stredné školy, ktoré musia platiť, ako trebárs podnikateľské subjekty.

Uplatňovanie zákona však prinieslo aj mimoriadne veľké rozdiely pri stanovovaní výšky poplatkov, pretože v niektorých obciach sa napríklad vysokým školám priznali tiež poplatky na úrovni podnikateľských subjektov. Takýto postup je neobvyklý, pretože poslaním vysokých škôl nie je podnikateľská činnosť, ale výskumný a vzdelávací proces, čo štát v minulosti vždy rešpektoval. Vyskytli sa tiež prípady, keď spoplatnenie nehnuteľností, v ktorých prebiehajú náboženské obrady, boli na úrovni poplatkov, ktoré obec vyberá tiež len od podnikateľských subjektov, čo nie je dobré, lebo kostol nikdy nebol a nebude slúžiť na podnikanie. Budovy vysokých škôl, budovy slúžiace na vykonávanie náboženských obradov a budovy v správe Akadémie vied majú špecifický charakter. Užívané budovy sú čo do plochy rozsiahle, majú veľké posluchárne, prednáškové auly, laboratóriá, resp. priestory na vykonanie náboženských obradov, v prípade kostolov a synagóg je tento faktor veľmi výrazný. Veľká časť kostolov a synagóg v Slovenskej republike sú kultúrnymi pamiatkami, ktoré by mali byť práve zveľaďované zo strany obce a štátu, a nie, ako je to teraz, zaťažované daňami.

Slovensko ako krajina vstupujúca do modernej Európy potrebuje kultúrnych, vzdelaných a morálne pevných občanov a tu hrá dôležitú a nezastupiteľnú úlohu vzdelanie prezentované vysokými školami, veda zastúpená Slovenskou akadémiou vied a duchovná obroda, kde majú nezastupiteľné postavenie cirkvi a náboženské spoločnosti. Nedá sa vyčísliť, koľko navrhovaná zmena v zákone ušetrí finančných prostriedkov, v každom prípade to bude príspevok na zvýšenie prostriedkov do vzdelania, vedeckú činnosť a zvýšenie duchovného rozvoja mnohých občanov, ktoré naša spoločnosť tak nutne potrebuje.

K novele sme dostali stanoviská kompetentných inštitúcií, ktorých sa navrhovaná zmena pozitívne dotýka.

Rada vysokých škôl Slovenskej republiky, zastúpená jej predsedom prof. Ing. Liborom Vozárom, nám píše, citujem: "Rada vysokých škôl Slovenskej republiky sa oboznámila s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, a vyjadruje tomuto návrhu plnú podporu."

Slovenská rektorská konferencia, zastúpená jej prezidentom prof. Ing. Vladimírom Bálešom, v obsažnom príspevku uvádza, citujem: "Slovenská rektorská konferencia vyjadruje Vašej iniciatíve plnú podporu, nakoľko nadväzuje na naše úsilie o podobné riešenie, o ktoré sme sa už skôr usilovali v parlamente. Vysoké školy ako nositelia špičkového vzdelávacieho a výskumného potenciálu Slovenskej republiky dokážu v prípade oslobodenia od dane získané prostriedky efektívnejšie využiť. Súčasný stav prináša veľké rozdiely vo vyrubovaní tejto dane. Sú obce, v ktorých daň vôbec nie je vyrubená, je odpustená v zmysle zákona, a na druhej strane sú obce, mestá, kde sú vysoké školy zdanené rovnako ako podnikateľské subjekty. Slovenská rektorská konferencia sa touto situáciou zaoberala na svojom mimoriadnom zasadnutí 27. októbra 2005 a poverila ma hľadaním riešenia. Vysoké školy pre svoju hlavnú činnosť potrebujú vhodné priestorové zabezpečenie, ktoré je vysoko špecifické (laboratóriá, prednáškové miestnosti, posluchárne), a ich zdanenie sadzbami, ktoré sa používajú pre podnikateľské subjekty, považujeme za neprimerané. V rámci budovania znalostnej ekonomiky Váš návrh predstavuje zmenu, ktorá smeruje k doladeniu daňovej reformy na základe jednoročných skúseností s jej aplikáciou v praxi. Veríme, že Vaša iniciatíva nájde pochopenie aj u ostatných poslancov parlamentu a bude príspevkom aj pri zavádzaní programu Minerva."

Z Konferencie biskupov Slovenska, zastúpená jej predsedom mons. Františkom Tondrom, vyberám, citujem: "Konferencia biskupov Slovenska vyjadruje tejto iniciatíve plnú podporu, pretože súčasný stav prináša veľké rozdiely vo vyrubovaní tejto dane. Sú mestá a obce, v ktorých cirkvi neplatia túto daň, a na druhej strane sú mestá a obce, v ktorých cirkvi platia nerovnako vysokú daň. Pozemky a na nich stojace stavby slúžiace na vykonávanie náboženských obradov sú neziskové. Skutočnosť, že tieto priestory neprinášajú zisk, a pritom slúžia širokej verejnosti, zohľadnili odpustením daní už viaceré mestské a obecné zastupiteľstvá. Sme presvedčení, že Váš návrh bude pozitívne prijatý, pretože sa zhoduje so zmýšľaním mnohých samospráv. Cirkvi a náboženské spoločnosti totiž svojou činnosťou napomáhajú duchovnému rozvoju a blahu mnohých občanov."

Ďalej Židovská náboženská obec v Bratislave, zastúpená jej výkonným predsedom pánom Alexandrom a tiež pánom Dr. Petrom Salnerom, predsedom Židovskej náboženskej obce, zaslala dve stanoviská. Citujem z oboch: "Podporujeme Vašu iniciatívu týkajúcu sa zákona o miestnych poplatkoch. Ústredný zväz židovských náboženských obcí je majiteľom vyše šesťsto židovských cintorínov v Slovenskej republike, len v niektorých obciach sa podarilo dosiahnuť oslobodenie. V mene Židovskej náboženskej obce v Bratislave úprimne vítame a podporujeme iniciatívu na úpravu tohto zákona. Jeho zavedenie do praxe osobitne poctila práve naša obec. Príslušné orgány hlavného mesta totiž využili schválené znenie v plnom rozsahu vo svoj prospech, čo negatívne ovplyvnilo náboženské, kultúrne a vzdelávacie aktivity, ktoré naša komunita vykonáva. Zdanenie objektov a pozemkov, ktoré slúžia na cirkevné, vzdelávacie a vedecké aktivity, považujeme principiálne za nesprávne, osobitne sa nás však dotklo zdanenie cintorínov. Vnímame to ako zjavnú nespravodlivosť."

Ospravedlňujem sa pánu Dr. Salnerovi, že nemám čas citovať jeho list v širšom rozsahu, a teda len toľko z jeho listu, toľko zaujímavých myšlienok.

Zo Slovenskej akadémie vied, ktorá je zastúpená predsedom prof. Ing. Štefanom Lubym, už ste dostali vlastne všetci poslanci list s touto výzvou, citujem: "Dovoľujem si obrátiť sa na Vás so žiadosťou, aby ste pri ďalšom prerokovaní v Národnej rade podporili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Tieto dane finančne zaťažujú pracoviská Slovenskej akadémie vied a efekt mierneho navýšenia rozpočtu Slovenskej akadémie vied 2006, ktorý sleduje podporu doteraz finančne poddimenzovanej vedy a výskumu Slovenskej republiky, sa tým znovu stráca. Vopred Vám ďakujeme za Vašu podporu."

Evanjelická cirkev augsburského vyznania, zastúpená pánom generálnym dozorcom Ing. Jánom Holčíkom a pánom generálnym biskupom prof. Dr. Júliusom Filom, mi zaslala toto stanovisko, citujem: "Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku víta iniciatívu poslancov a podporuje návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady." Koniec citátov.

Uvedomujeme si, vážení kolegovia, že návrh zákona bude mať dosah na príjmy obcí a miest, v ktorých neboli budovy a pozemky pre vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied, cirkvi a náboženské spoločnosti oslobodené od dane. Výška dosahov, myslím si, však nebude taká enormná, aby si obce nemohli s touto stratou príjmov poradiť. Myslím si, že taká Bratislava, ktorá dala vysokým školám 100-percentnú daň tak ako podnikateľským subjektom, teda vysokým školám, je taká bohatá, že tie peniaze skutočne nemôžu chýbať.

Tiež vás chcem, vážení kolegovia, upozorniť, že uprednostňujeme schválenie návrhu, ktorý je v spoločnej správe, ktorý lepšie precizuje náš pôvodný návrh a znie: "Pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie alebo na vedeckovýskumné účely, na vykonávanie náboženských obradov vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníctve štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl, vo vlastníctve Slovenskej akadémie vied alebo vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom."

Vláda síce vyjadrila negatívne stanovisko, ale myslím si, že návrh novely zákona nie je zásahom do právomoci obcí a zároveň aj do príjmov obcí.

Ďalej vo svojom stanovisku by som chcela povedať, že ak sú také obrovské rozdiely na Slovensku, ako sú vo vyrubovaní dane, vytvára absolútne diskriminačné prostredie vzájomne medzi školami.

Vážení kolegovia, verím, že ste vypočuli hlas inštitúcií, ktoré sa na nás obracajú so žiadosťou o pomoc, ktorú v dnešnej dobe nutne potrebujú. Väčšina z nás prežila roky na vysokej škole, vedeckom pracovisku, poprípade navštívila krásne slovenské kostoly, synagógy a podobne, ktorými sa môžeme chváliť aj pred zahraničím, považujte schválenie tohto návrhu zákona za akt úcty, ktorú by všetci rozumne zmýšľajúci ľudia v strede Európy mali preukazovať inštitúciám, ktoré im v živote viackrát pomohli a na ktoré má dnes zákon negatívny dosah.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, ďakujem pekne za porozumenie, že nepoužívate telefón v sále.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

V. Horák, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom mi dovoľte, aby som vás upozornil, že ste dvakrát dostali informáciu o výsledku rokovania, tlač 1383a. V tej prvej bol preklep, v pozmeňujúcom návrhu č. 4 bol nesprávne uvedený dátum účinnosti. Platná je tá, kde je napísané v pozmeňujúcom návrhu č. 4, že "január 2006" sa nahrádza slovami "1. január 2007". Takže poprosím, keby ste si zobrali tú správnu spoločnú správu. A teraz mi dovoľte, aby som ju celú prečítal.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada uznesením č. 2039 z 15. decembra 2005 pridelila návrh poslancov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ostatné výbory neprijali platné uznesenie. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom číslo III tejto informácie vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy - sú to celkovo 4 pozmeňujúce návrhy, ktoré tu máte, ktoré upresňujú znenie tohto návrhu zákona z legislatívnej stránky, a v štvrtom sa posúva už spomínaná účinnosť návrhu zákona. Vzhľadom na to, že ani výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor neprijal platné uznesenie, tak nie je odporúčanie gestorského výboru ako o týchto štyroch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať.

Takže týmto by som vyčerpal všetko, čo som potreboval povedať, a môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Oznamujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku - pán poslanec Dušan Čaplovič zo strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť a potom sa budú môcť prihlásiť ostatní poslanci ústne k tomuto bodu programu.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať k predkladanej navrhovanej novele zákona č. 582/2004 Z. z. tri poznámky a jeden pozmeňujúci návrh.

1. Nedávno prijala vláda Slovenskej republiky program Minerva, program podporujúci formovanie poznatkovej spoločnosti, program spoločnosti učiacej, program spoločnosti opierajúcej sa o vedomosti, kultúru myslenia a uvažovania, program spoločnosti informačnej aj humanizujúcej. Stalo sa tak po štyroch rokoch systematického upozorňovania opozície, ktorá tieto ciele mala stanovené a o nich hovorila na jednotlivých rokovaniach Národnej rady vo vzťahu najmä k Lisabonskej a Barcelonskej stratégii. Je to správny krok správnym smerom, je to však len prvý krok, o ďalších však nás môžu presvedčiť len konkrétne skutky či činy. Treba však pamätať, že formovanie spoločnosti založenej na vzdelaní, vedomostiach a informačných technológiách nie je možné realizovať len prostredníctvom deklarovaného mierneho zvýšenia verejných zdrojov v štátnom rozpočte výhľadovo na roky 2006 až 2008 na vedu, vzdelanie a informačné technológie, orientovaných predovšetkým do platov a odvodov, sociálnych, prospechových a motivačných štipendií, chvalabohu, avšak nepokrývajúcich rozvoj vzdelávacích a vedeckých aktivít v prijateľnom prostredí.

Formovanie takejto spoločnosti však môžeme realizovať aj prostredníctvom ďalších priamych a nepriamych stimulov, napríklad cez legislatívu. Môžeme ju tvárniť aj napríklad oslobodením od DPH učebníc, učebných pomôcok, skrípt a vedeckých monografií, znížením DPH v oblasti služieb vo verejnom záujme, v oblasti vzdelávania, vedy a kultúry. Ale aj - a v tomto prípade v predloženej novele - odpustením, resp. oslobodením od miestnej dane pre pozemky a stavby, ktoré slúžia na vzdelávanie, vedu a výskum, náboženské obrady, ktoré sú vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, ale aj cirkví a náboženských spoločností.

V týchto priestoroch sa prevažne nevykonáva žiadna podnikateľská činnosť, samozrejme, ak nechápeme vzdelanie, vedu a kultúru len ako akýkoľvek tovar, napríklad automobil, plesové šaty, fľašu portského a balíček cigariet, tak ako to chápete niektorí vy, poslanci Národnej rady. (Reakcia z pléna.) Tieto priestory slúžia prevažne na vzdelávacie, vedeckovýskumné a obradné účely. Nie sú to tržnice, podniky, banky, hotely, obchody, športové štadióny a podobne. Oslobodením od miestnej dane umožňujeme vysokým školám, pracoviskám Slovenskej akadémie vied, cirkvám a náboženským spoločnostiam takto ušetrené zdroje vynaložiť na účely vedy, výskumu a vzdelávania, na výchovno-pastoračnú činnosť, a to vo verejnom záujme občanov, spoločnosti a štátu.

2. Odmietam považovať tento návrh ako nesystémový, ktorý zasahuje do právomocí obcí a vytvára akýsi precedens. Výnimku oslobodenia od dane z nehnuteľností už dnes majú napríklad budovy, podčiarkujem, budovy ústredných orgánov štátnej správy. Ak vláda Slovenskej republiky odmieta rozšíriť oslobodenie od miestnej dane aj na nehnuteľnosti vysokých škôl, SAV a registrovaných cirkví a náboženských spoločností, potom je systémové zrušiť aj túto výnimku, ktorú sme v minulosti prijali.

Všetci dobre vieme, že napríklad ministerstvá majú dostatok finančných zdrojov na platenie miestnej dane zo svojich nehnuteľností, predovšetkým konkrétne v Bratislave. Naopak, nedofinancovaným školám, vedeckým pracoviskám SAV, cirkvám a náboženským spoločnostiam výrazne znižuje finančné zdroje, ktoré možno prospešnejšie využiť vo vzdelávacej, vedeckej a pastoračnej činnosti.

3. Návrh platnosti novely je pozmenený, ako informoval pán spravodajca z nášho gesčného výboru, aby platil od 1. 1. 2007, čiže až v nasledujúcom období, a teda zohľadňuje skutočnosť tohoročného už rozbehnutého procesu prijímania všeobecne záväzných nariadení na rok 2006 v obciach a mestách. Teda tento návrh je predložený pro futuro (do budúcnosti). Dotýka sa to teda času po tohoročných parlamentných voľbách.

Pevne verím, že poslanci toto zvážia a poprípade, ak sa to nepodarí podporiť v tomto parlamente, môžem vás ubezpečiť, že v budúcom parlamente, pokiaľ tam budú opozičné strany, tak túto novelu prijmeme. Presadíme to v najširšom zmysle slova aj u stredných a vysokých škôl, pracovísk SAV a registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to aj vo vzťahu k národným a regionálnym kultúrnym zariadeniam. Ak najmä mestá na Slovensku, teraz podčiarkujem, veľké mestá špeciálne, lebo v malých mestách často nachádzame oveľa viac prístupu a pochopenia k tejto oblasti, tak najmä veľké mestá nevedia pochopiť význam vzdelávacích, vedeckých, kultúrnych a cirkevných inštitúcií pre toto mesto, pre národ a pre štát, pre občanov tohto štátu, tak musia často do tohto procesu vstúpiť vo verejnom záujme občanov nášho štátu aj volení zástupcovia občanov Národnej rady a, samozrejme, aj vláda Slovenskej republiky.

Verím však, že takéto kroky v budúcnosti nebude treba, ctené dámy a vážení páni, a túto novelu v druhom a treťom čítaní podporíte. Ďakujem vám za pozornosť a súčasne by som si dovolil predložiť jeden pozmeňujúci návrh.

V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. V § 17 ods. 1 písm. c) sa vkladá za slovami, teraz citujem, "a náboženských spoločností evidovaných štátom" nový text v tomto znení, citujem, "taktiež pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania, školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov alebo školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov" - toľko citát.

Odôvodnenie: Stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov majú špecificky vzdelávací a výchovný charakter. Budovy a pozemky, v ktorých vykonávajú svoju vzdelávaciu a výchovnú činnosť vo verejnom záujme, a nie činnosť založenú na zisku v trhových podmienkach. Odpustením miestnych daní z užívaných nehnuteľností sa zrovnoprávňujú všetky školy a školské zariadenia v pôsobnosti obcí a miest, krajských samosprávnych krajov, krajských školských úradov, verejných a štátnych vysokých škôl, pretože z titulu svojho základného zamerania aj v zriaďovacích listinách, ktoré im schválili ich zriaďovatelia, nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

Ďakujem vám za pozornosť. A tento pozmeňujúci návrh dávam pánovi spravodajcovi, nech sa páči. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, faktickú poznámku? (Reakcia poslankyne.) Do rozpravy sa hlásite. Tak najskôr faktickú poznámku pán poslanec Jaduš a potom dám šancu prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jadušovi, prosím.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel podporiť nielen samotný návrh zákona, ale aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán Čaplovič. My sme všetci boli svedkami toho, ako sme bojovali v rámci rozpočtu o každú jednu korunu, a myslím si, že práve tento návrh je jeden z tých návrhov, ktoré by skutočne mohli bez nároku na ďalšie zdroje pomôcť vysokému a strednému školstvu.

Treba povedať, že sídla vysokých a stredných škôl sú prevažne vo všetkých mestách, to znamená, že aj rozpočty týchto veľkých miest, predovšetkým krajských miest, sú oveľa pružnejšie ako rozpočty malých obcí, malých dedín. A pokiaľ existuje precedens, že v mnohých obciach, aj v tých, ktoré sú skutočne dedinami a sú tam sídla nejakých učilíšť alebo sídla stredných škôl a vedeli odpustiť tieto dane, tak nevidím dôvod, prečo by sa nemohli rovnako zhostiť takejto istej aktivity aj obce s oveľa väčšími prostriedkami a príspevkami.

Treba ďalej povedať, že je mi trošku ľúto, že už dnes existujú aj súkromné vysoké a súkromné stredné školy, ktoré skutočne, aj keď sú súkromné a majú právo podnikať, nevyberajú poplatky navyše. To znamená, žijú len z toho, čo dostanú zo štátneho rozpočtu. A tu sa mi to javí ako akási kvázi diskriminácia, prečo by aj tieto školy nemali byť rovnako podporované, pretože z hľadiska metodiky prídelu finančných prostriedkov zo strany ministerstva školstva sa nehľadí na súkromné školy inak ako na ostatné školy.

Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme v budúcnosti aj takúto nerovnováhu vedeli odstrániť, ale musíme niečím začať a chápem to ako prvý krok k tomu, ako zmierniť tie napätia vo financovaní stredného a vysokého školstva. Myslím si, že rovnako každý z nás má takýto záujem a že to podporíme. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Minárik, pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, považujem za svoju takmer povinnosť vystúpiť k tejto téme, pretože dlhé roky som pôsobila na vysokých školách a aj dnes pôsobím na verejných vysokých školách - na Právnickej fakulte v Bratislave, Právnickej fakulte v Banskej Bystrici - a vnímam finančnú situáciu týchto vysokých škôl nielen z tlače a ústneho podania, ale priamo z prostredia, ktoré sa borí s finančnými problémami.

Štátna dotácia verejných vysokých škôl na Slovensku je totiž jednou z najnižších dotácií z 25 krajín Európskej únie. Štátna dotácia dosahuje len niečo okolo 0,82 % HDP, pričom cieľom Lisabonskej stratégie je dosiahnuť až 2 % HDP z rozpočtu krajín Európskej únie. Aj v tomto stave dlhodobého podfinancovania verejných vysokých škôl na Slovensku je situácia nevyvážená. Mnohé mestá na Slovensku podporujú činnosť verejných vysokých škôl aspoň tým, že im čiastočne alebo úplne odpúšťajú daň z nehnuteľností. Ale sú aj mestá, napríklad Bratislava, kde je situácia úplne, ale úplne iná. Deficit mesta totiž bol sanovaný aj vysokými daňami z nehnuteľností verejných vysokých škôl. Napríklad Univerzita Komenského na daniach platila 10 500-tisíc Sk, pričom v rozpise štátnych dotácií na tento účel neboli vyčlenené verejným vysokým školám vonkoncom žiadne prostriedky. Opakujem, platili vyše 10 500-tisíc korún, ale zo štátneho rozpočtu na tento výdavok ani koruna. A preto Univerzita Komenského, ako, samozrejme, aj ostatné verejné vysoké školy v tých mestách, kde samospráva postupovala tak, že trvala na platení týchto daní, tieto verejné vysoké školy museli na úkor financovania vysokoškolského vzdelávania dotovať rozpočet mesta.

A teraz by som chcela upozorniť na jednu právnu skutočnosť, ktorú ani predkladatelia v dôvodovej správe neuvádzajú a ani predrečník ju nespomenul. Totiž v zákone o vysokých školách v § 16, ktorý hovorí o rozpočte vysokej školy, sa v odseku 4 uvádza, že výnosmi, teda príjmami vysokých škôl môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Teda tvorcovia vysokoškolského zákona predpokladali, že samospráva bude prispievať na existenciu, na chod verejných vysokých škôl, a pritom realita je taká, že verejné vysoké školy vysokými daňami prispievajú na chod samosprávy. Čiže tu skutočne je určitá aj disharmónia systémového pôsobenia dvoch právnych predpisov. A teda je aj podklad na to, aby tieto dane mohli byť zákonom. Už vychádzajúc zo súladnosti vysokoškolského zákona a teraz zákona, ktorý sa navrhuje novelizovať, by to bolo súladné.

Chcem poukázať aj na skutočnosť, že podľa zákona č. 131/2002 o vysokých školách v platnom znení, a to v § 1 ods. 4 písm. i) "vysoké školy napĺňajú svoje poslanie vytváraním modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry, umenia, najmä pre potreby štátnych orgánov, obce a vyššie územné celky". Takúto povinnosť im zákon ukladá. Teda vysoké školy vychovávajú odborníkov aj pre samosprávy. Tu je ďalší dôvod na to, je to ich zákonná povinnosť, aby to, čo predkladatelia v novele uvádzajú, aby sa táto ctená snemovňa s tým stotožnila a odsúhlasila.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som znovu uviedla informáciu z Univerzity Komenského, a to, že táto verejná vysoká škola si z vlastných zdrojov kryje náklady na svoju činnosť až v 18 %, čo je na univerzite klasického typu vo svete asi horná hranica, maximum, čo je prípustné na to, aby z financií išlo na existenciu školy až takéto veľké percento, pretože také vysoké percento ohrozuje kvalitu pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.

Preto sa obraciam aj na poslancov a hlavne na poslancov vládnej koalície, že ak vláde a tomuto politickému zoskupeniu a ich predstaviteľom skutočne ide o rozvoj vysokoškolského vzdelania, vedy, výskumu na Slovensku, tak podporia predloženú novelu v plnom rozsahu.

Ja vám ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Minárik. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj ja si považujem za povinnosť vystúpiť k tomuto zákonu, a nielen preto, že poznám tu druhú stranu, tak ako dôverne pozná pani kolegyňa Tóthová tu stranu vysokých škôl, ja poznám dôverne zase stranu samospráv.

Aj keď je mi ťažko vystupovať k tomuto. Ja ako človek, ktorý naozaj, naozaj má záujem znižovať dane, sa mám vyjadriť inak, ako sa vyjadrili predrečníci. Ja, ktorý som presadil rovnú daň do programu Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré ju následne presadilo do programu vlády a táto vláda ju zrealizovala. Ja, ktorý som navrhoval do nášho programu ešte nižšie zdanenie, ako nakoniec sme boli schopní v tejto snemovni prijať.

Dámy a páni, ja podpíšem všetko, čo povedal kolega Čaplovič alebo čo povedala kolegyňa Tóthová o potrebe rozvoja vedy, vzdelávania, o tom, aby sme tu podporovali informačnú spoločnosť, moderné technológie. Dámy a páni, ale nerobme to falošne. Robme to z tých daní, ktoré si táto snemovňa určila pre štátny rozpočet. Táto snemovňa rozhodla ako daňový suverén, že určitú daň postúpi niekomu inému na správu a ja si myslím, že tomu, komu ju postúpila, dôverovala. Ak mala vtedy pri tom rozhodnutí túto dôveru, mala by jej dôverovať aj dnes. Dôverovala jej v tom, že jej umožnila daňové úľavy a daňové odpustenia. A dnes jej túto dôveru už neprejavuje a pre určité subjekty to chce vyriešiť plošne vo svojej kompetencii - a to, myslím, nie je správne.

Ak sa vyskytli nejaké poruchy v systéme, nie je dobré ich nahradiť ešte väčšou poruchou, tým, že samospráve, miestnej samospráve túto kompetenciu určovať dane zoberieme. Už sme urobili jednu chybu, keď sme určili horné hranice a zasiahli sme do ich kompetencií.

Dámy a páni, dobre, návrh - v poriadku - znižuje dane, ale mám taký dojem, že je falošný. Je to čistá volebná kampaň a pán kolega Čaplovič vo svojom vystúpení sa tým ani netajil. Pán kolega Čaplovič, ja vám budem veriť, že je to úprimné a že je to úprimná podpora rozvoja vzdelávania a vedy, vtedy, keď nebudete sľubovať socialistický štát, ale keď do svojho programu dáte celoplošné systémové zníženie daní.

Priatelia, viete, o čom sa bavíte? Mimo tých 18 %, ktoré si zarobí Univerzita Komenského, tu nejde o percentá zdanenia, tak ako zdaňujeme inými rozhodnutiami. Pre Univerzitu Mateja Bela 0,2 %, aby sme vedeli, o čom sa bavíme, z ich transferov, ktoré dostávajú od štátu. Pre ostatné univerzity je rozpätie od 0,2 - 0,7 %. Toto má byť tá celoplošná podpora vedy, vzdelávania?

Áno, stretli sme sa so silnými lobistickými skupinami. Ja som rád, že môžem povedať, že to tak bolo. Stretli sme sa s cirkvami, s vysokými školami aj s Akadémiou. Všetci títo boli lobistické skupiny a ja som rád, že to môžem povedať, konečne sa z toho dá odstrániť ten pejoratívny nádych, ktorý lobistické skupiny majú, pretože nikto týmto skupinám nepovie, že nezastávajú dobré ciele.

Dámy a páni, ale my sme tu nielen na to, aby sme robili volebnú kampaň, ale aj na to, aby sme boli schopní odolať lobistickým skupinám, najmä keď chceme dodržať princíp. A ten princíp je dôvera a nezasahovanie do samospráv. Myslím, že to môžem povedať, keď sme tu odhlasovali postúpenie do druhého čítania, išiel som okamžite hlasovať na mesto, lebo som aj mestský poslanec. A mne je veľmi ľúto, že sa mi nepodarilo presvedčiť viacej kolegov, aby mesto Bratislava postupovalo tak ako iné mestá. Ako mnohé iné mestá, ktoré si vážia svoje vysoké školy, vedecké ustanovizne a cirkvi, ktoré pôsobia na ich území. Dokonca som bol neuveriteľne naštvaný, keď som prehral to hlasovanie. Neuveriteľne som bol naštvaný, ale na druhej strane budem nahnevaný, možno nie až tak, ale určite budem nahnevaný, keď prehrám hlasovanie a tento zákon prejde, lebo ukážeme, že to s tými samosprávami nemyslíme vážne a že nechceme im tú dôveru dať.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová, Čaplovič, Jarjabek a Jaduš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Tóthová vystúpi prvá.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Minárik, ďakujem, že ste s časťou mojich názorov súhlasili, pretože si myslím, že sa nedá s tým nesúhlasiť, takže rozvoj vedy, školstva, výskumu - tam nikto nemôže nesúhlasiť.

Ale to, čo ste hovorili o falošnosti, neberiem. Neberiem preto, že už táto vládna koalícia bola určitým spôsobom falošná, keď dala do zákona, že neplatia dane štátne inštitúcie, t. j. orgány verejnej správy, štátnej správy. Tak ak ste jednoznačný, ak to ozaj tak myslíte, dajte pozmeňujúci návrh, že zo zákona sa vylučujú aj štátne orgány a potom sa bude realizovať v plnom rozsahu kompetencia samosprávy a vaše presvedčenie o tom, že to tak má byť. Ak to neurobíte, ja vám neverím a vravím, že vy ste falošný, pretože už táto výnimka bola urobená. A keď už sme zasiahli a je tu dôvod, tak podľa mňa ešte väčší dôvod je u vysokých škôl, pretože tie štátne organizácie by mali peniaze dávať zo štátneho rozpočtu a štát má pomáhať samosprávam, má im dávať financie. Ale takto je to aj v rozpore s tými, v súlade s duchom zákonov, ktoré som uviedla, pretože predtým legislatíva, teda platná legislatíva vyšla z princípu, že samosprávy budú dotovať obce.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež v úvode poďakovať sčasti za ocenenie nášho prístupu pána poslanca kolegu Minárika, ale nemôžem s ním súhlasiť predovšetkým v dvoch veciach.

Po prvé v tom, že je to predvolebná kampaň. Pokiaľ pozná moje vystúpenia od prvého dňa, keď som vstúpil do parlamentu, tak som vystupoval, resp. som predkladal s kolegami návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali povedzme DPH, vyňatia DPH pre vysokoškolské učebnice, pre skriptá, pre školské potreby, s pánom kolegom Jarjabkom. Často som hovoril pri každom jednom prerokúvaní rozpočtu o tom, že, žiaľ, meškáme s projektom alebo s programom Milénium s nadväznosťou na Lisabonskú a Barcelonskú stratégiu. A vlastne toto všetko zapadá do toho rámca mojich vystúpení, a preto som aj s kolegyňou Muškovou tento návrh predložil, pretože je to komplex otázok, ktoré treba riešiť vo verejnom záujme v prospech tých vzdelávacích, vedeckovýskumných, kultúrnych, obradných, kultových a rôznych aktivít.

A špeciálne by som chcel podčiarknuť, že sa mýlite, nie je to projekt socialistický štát, ale sociálny štát, a tento projekt pripravila Strana európskych socialistov. Tento projekt, v ktorom sme členmi aj v rámci Európskej únie, a tento projekt Dokonalá Európa je na webových stránkach a môžete si ho prečítať. A dotýka sa aj takých oblastí, ako je kultúra, keď Blair prisunul obrovské finančné prostriedky povedzme do kultúrnych zariadení, aby mohli dať zadarmo vstupy do múzeí, veľkých múzeí vo Veľkej Británii. To sú všetko aktivity, ktoré vytvárajú priestor na vzdelávanie, na kultivovanie občana a predovšetkým na celoživotné vzdelávanie.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V reakcii na pána poslanca Minárika naozaj musím len potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, trošku mi zobral vietor z plachiet, lebo, viete, vy môžete naozaj o všetkom hovoriť, čímkoľvek argumentovať, ale len čo poviete slovo "volebná kampaň", v tej chvíli vám musím prestať dôverovať preto, lebo povedzte mi najskôr, čo potom z vášho pohľadu nie je volebná kampaň? A môžeme nehovoriť len o poslednom období, ale hovorme o posledných, hovorme vôbec o štyroch rokoch volebného obdobia. Veď toto naozaj nie je argumentácia. To je demagógia!

Ešte raz, ja budem s vami, a určite aj moji kolegovia, o všetkom vecne debatovať, pre a proti. Toto je skôr istý boj dvoch filozofií nazerania na svet, pán kolega. Ale v žiadnom prípade, keď vy poviete, že je to volebná kampaň, celý tento problém zhadzujete. Tak ja by som vás veľmi pekne poprosil, argumentujte tak, ako ste argumentovali doteraz, len bez toho slovíčka volebná kampaň, lebo tu sa naozaj potom nedá argumentovať, lebo tá druhá strana vám povie, že je volebnou kampaňou to, čo hovoríte vy.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa, pán poslanec, chcel len vecne držať niektorých argumentov, ktoré ste použili, bez tých politických nuáns. My predsa neberieme kompetenciu samosprávam. Ja som nepočul o tom, žeby sme my zobrali kompetenciu samosprávam, vyrubovali miestne dane, miestne poplatky, po prvé.

Po druhé, vysoké školy, stredné školy plnia predsa verejný záujem. Vysoká ani stredná škola si nemôže vybrať miesto svojho podnikania tak ako podnikateľský subjekt. Vy viete veľmi dobre, pán poslanec ako poslanec komunálny, že každý podnikateľský subjekt, ktorému sa nepáči alebo ktorého zaťažuje výška miestnych daní a poplatkov, sa rozhodne podnikať dajme tomu v inom meste, kde sú tie poplatky nižšie. Urobí si prevádzku nie v Bratislave, ale v Pezinku alebo v nejakom inom meste, kde jeho náklady na tieto dane a poplatky budú oveľa nižšie. On si to môže dovoliť. Ale viete si predstaviť, že sa vysoká škola, univerzita presťahuje do Pezinka kvôli takýmto daniam?

Neviďte to v tej rovine politickej, ale skutočne viďte to v rovine tej, že tým školám skutočne treba pomôcť a tie prostriedky, ktoré by boli takto ušetrené, by oveľa lepšie poslúžili v rozpočte školy ako v rozpočte mesta, pretože vy sám dobre viete, ako to v mestských zastupiteľstvách v boji o rozpočet chodí, presne takisto ako na pôde Národnej rady, koľko sa dá ušetriť, koľko sa dá urobiť oveľa viac, ak by sme tieto prostriedky efektívne využívali.

A ďalšia vec, ktorú by som vám chcel povedať, je predsa nehorázne, ak si niektoré mestské zastupiteľstvá na úkor verejných zdrojov sanujú svoje vlastné rozpočty a svoje vlastné aktivity. Aj o Bratislave by sme vedeli povedať, koľko peňazí vyhodila do luftu len pre nehorázne politické rozhodnutia.

Takže ešte raz, viďte to vo vecnej rovine a nerobte z toho politiku!