Druhý deň rokovania

55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. februára 2006 o 9.00 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci, pani poslankyňa Beáta Brestenská a pán poslanec Mečiar. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský a poslanci Demeterová, pani poslankyňa Demeterová a pán poslanec Šulaj.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1441).

Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Novotného, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Súčasne odovzdávam slovo poslankyni Navrátilovej, ktorá ako jediná sa včera prihlásila do rozpravy k tomuto bodu programu. Pani poslankyňa, nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Dobré ráno, myslím, že v tomto komornom prostredí si môžeme pokojne porozprávať o tom, či je to v poriadku, aby zdravotné poisťovne narábali s prostriedkami, ktoré vyberú od poistencov, tak ako narábajú. Budem reagovať na môjho kolegu spravodajcu, ktorý vlastne použil argumenty, ktoré použilo ministerstvo financií, áno, mám tam preklep v tom materiáli, ale ja si myslím, že to vôbec nie je dôležité, a súhlasím s ním aj v tom, že sa to dalo urobiť legislatívne lepšie. Dalo sa to urobiť legislatívne lepšie tak, že by sa urobila jedna zásadná zmena, čo sa týka hospodárenia s vybranými prostriedkami. Ono totiž najčistejšie by bolo, aby sa oddelili prostriedky, ktoré sa majú použiť na zdravotnú starostlivosť, a neboli v majetku zdravotných poisťovní. Čiže zdravotné poisťovne by iba spravovali tento majetok a transparentne by bolo jasné, koľko môžu použiť na svoju správu. Takáto zmena, ktorá by bola naozaj systematickejšia, bola by však zásadná zmena a neverím, že by takáto zmena v tomto zložení parlamentu prešla s nejakým väčším súhlasom. Podľa mojej mienky takáto zásadná zmena bude už úlohou ďalšieho parlamentu. Táto maličká zmena, ktorú ja navrhujem, je zmena, ktorá by mala len zabrániť, aby v tomto legislatívnom stave mohli narábať zdravotné poisťovne bez akéhokoľvek obmedzenia s prostriedkami, ktoré vyberú od poistencov. Pán kolega, argument, ktorý použilo ministerstvo financií, je presne tou ukážkou, čo sa bude diať. Totiž ja môžem používať len tie informácie, ktoré sú dostupné, ja nemám register nejakých, ktorým disponuje ministerstvo financií, ale tieto poisťovne urobili pokus, ten materiál bol vo vláde, bol verejný. Ja som vychádzala z tých informácií, ktoré mi boli dostupné. Viem si predstaviť, že to predsedu vlády rozčúlilo a že nakoniec oni tie výdavky skresali, ale to sú štátne poisťovne, štátne akciové spoločnosti. Vieš mi povedať, ako gazdujú súkromné akciové spoločnosti? Nikto z nás tu nevie, koľko používajú pre vlastné účely, a legislatívny stav je taký, že keď použijú 50 % z tých prostriedkov, neprekročia nijaký zákon. Totiž zákon hovorí o tom, že oni musia účelne nakladať len s prostriedkami na nákup zdravotnej starostlivosti. Vôbec nehovoria o tom, že musia účelne nakladať s prostriedkami, ktoré sú určené na iné účely ako na nákup zdravotnej starostlivosti. Čiže oni naozaj, keby 50 %, opakujem, 50 % použili na vlastnú správu alebo na iné účely, ako je hradenie zdravotnej starostlivosti, nikto im nemôže nič vyčítať. A teraz ja sa pýtam a to je úplne legitímne, akciová spoločnosť, ktorá môže tvoriť zisk, je filantropická organizácia, ktorá sa bude snažiť pomáhať pacientom? To sú filantropi? To sú ľudia, ktorí jednoducho vedia, čo chcú, a je to v poriadku, že vedia, čo chcú. Ale našou úlohou je, aby sme im zabránili, aby ich záujmy nejakým vysokým spôsobom neprekračovali záujmy pacientov, a to je celý zmysel tejto mojej novely. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto... Pán poslanec, podľa rokovacieho poriadku by som vám nedal slovo, ale nevadí. S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, nešlo mi zariadenie, som sa hral dlhšie s tým, takže nebola to moja vina.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale áno.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Musíte počkať pár sekúnd, kým vás zaregistruje, až potom sa môžete prihlásiť. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Som netrpezlivý. Ďakujem pekne. Ja by som len chcel pani Navrátilovej jednu poznámku. Samozrejme, že principiálne súhlasím s tým, čo hovorí, že zisk zo zdravotných poisťovní má byť kontrolovaný, len ja mám obavy, že sme zmeškali dobu, že v tejto rokovacej sále len málokto počúval, keď sme hovorili, že akciové spoločnosti a súkromné akciové spoločnosti možno v tej podobe, v akej boli podané, sa nemali schváliť. Čiže ťažko si viem teraz predstaviť tento návrh zrealizovať. Nič iné. Ja s vami súhlasím, len realizáciu, obchodnoprávne, aj keď tento zákon schválime, neviem si predstaviť realizáciu. Nič viac, nič iné ináč, návrh v princípe podporujem. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže končím rozpravu. Pýtam sa pani Navrátilovej, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca áno, nech sa páči, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Aj keď bola rozprava veľmi kratučká, predsa len by som na ňu chcel zareagovať. V podstate, principiálne s mnohým, čo hovorí pani poslankyňa Navrátilová ako navrhovateľka, aj na reakciu pána poslanca Urbániho môžem povedať, že s tým súhlasím. Naozaj, v zákone o zdravotných poisťovniach, v ktorom sme umožnili transformáciu na akciové spoločnosti, sme neuviedli limit na úhradu inej ako zdravotnej starostlivosti alebo na iné výdavky ako úhrada zdravotnej starostlivosti, čiže chýba tam niečo ako limit na správny fond, ako to bolo, ja som to hovoril pri spravodajcovaní tohto zákona, ako to bolo v predchádzajúcom zákone o zdravotných poisťovniach. No poďme naozaj o tom rozprávať, či to vieme urobiť, alebo to nevieme urobiť. Ja si myslím, pán poslanec Urbáni povedal, že asi to už nie je teraz možné urobiť. Ja si myslím, že by sme to vedeli aj teraz urobiť. Z jednoduchého dôvodu. Pretože my síce stále hovoríme, že sú to akciové spoločnosti, ale buďme úprimní, toto nie sú klasické akciové spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Toto sú akciové spoločnosti s presne určenými pravidlami podľa zákona o zdravotnom poistení, ktorý sa v mnohých bodoch odvoláva na Obchodný zákonník, ale predsa pani poslankyňa hovorí, že oni nie sú filantropi, ale predsa my sme im obmedzili možnosť zisku. Povedali sme, že zisk môžu vykazovať vtedy, keď nebude ani jeden pacient na "vejtinkliste". Ktorej akciovej spoločnosti sme povedali, že najprv musí znížiť cenu benzínu, a štát môže mať zisk, aby som uviedol príklad. Čiže nie sú to klasické akciové spoločnosti. Dve z nich, tie najväčšie, ktoré kontrolujú 80 % trhu, sú štátne akciové spoločnosti, 100-percentné štátne akciové spoločnosti, v ktorých 100-percentným zriaďovateľom je štát zastúpený ministrom zdravotníctva. Čiže nevidím to až také čierne, že by sme to nemohli urobiť, a že tá pohnútka, ktorá viedla predkladateľov, je bezvýznamná a nemožná. Vôbec nie. Na druhej strane však, prečo, keď už tak ideme do filozofickej roviny, prečo päť percent? Prečo nie štyri percentá, ako to bolo predtým. Prečo nie šesť? Prečo nie tri? Myslím si, že by sme mali o tom začať vážne diskutovať, stretnúť sa so zástupcami poisťovní, všetkých piatich, so združením poisťovní a poďme sa o tom baviť, že my zákonodarcovia máme takúto pohnútku, chceme limitovať prostriedky na správu týchto poisťovní a nech nám oni povedia, koľko potrebujú, pretože, úprimne povedané, teraz nie tak, že oni povedia, že potrebujú 15 %, ale prechádzame na trošku iný systém manažovania pacienta na trhu zdravotných služieb. Potrebujú zakladať koncentrát, potrebujú dokončiť informatizáciu, informačný systém v týchto poisťovniach, zakladajú osobné účty poistenca, majú s tým náklady. Čiže teraz mechanicky porovnať náklady spred troch rokov a povedať, keď vtedy stačilo, musí stačiť aj teraz takéto percento, s tým tiež nemôžem celkom súhlasiť. Čiže ja by som to nechal na diskusiu a dialóg s týmito poisťovňami. A posledná vec, čo som chcel povedať, lebo akosi to tu tiež vyplynulo z tej rozpravy, je taká moja poznámka k tomu, že predseda vlády vyletel z kože, keď videl ich rozpočty, no, myslím si, že neodvolávajme sa teraz na predsedu vlády, nechajme predsedu vlády naboku, skôr sa trošku tak logicky zamyslime nad tým, že dobre, máme dve 100-percentné štátne akciové spoločnosti a obmedzme ich na 4 % alebo 5 %, tak ako dávajú predkladatelia. Čo so súkromnými? Pretože ak má byť Všeobecná zdravotná poisťovňa konkurencieschopná s poisťovňou Dôvera alebo Sidéria, tak nemôžeme pre jedného určiť pravidlá, a pre druhého nie. Ak chceme určiť pravidlá aj pre súkromnú spoločnosť, tak minimálne s ňou musíme o tom diskutovať, lebo tak ako si povedal, za chodu, teraz, keď majú súkromní akcionári začať meniť podmienky, to už celkom kóšer nie je. Čiže jednoduchá novela zákona s niekoľkými riadkami, hlboký zásah do celého poisťovacieho systému, nemyslím si, že zámysel predkladateľov je chybný, to súhlasím s pánom poslancom Urbánim aj s pani poslankyňou Navrátilovou, ale myslím si, že sa to dá urobiť lepšie, a hlavne to treba precíznejšie urobiť. Žiaľ, to, čom som povedal ako spravodajca, tento poslanecký návrh zákona je pomerne slabo odborne pripravený, ako hovoria aj reakcie ministerstva financií. Treba to lepšie špecifikovať a myslím si, že ešte v tomto funkčnom období sa o tom kľudne môžeme tu rozprávať tu v tejto snemovni, a nemyslím si, že by koaliční poslanci mali zavreté uši, keď budeme rozprávať o logickom návrhu, ktorý povedie k tomu, aby sme zaistili väčší balík peňazí na hradenie zdravotnej starostlivosti. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Patakyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 1442).

Pán poslanec Pataky, nech sa páči, môžete návrh zákona uviesť.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V období pred rokom 1989 dochádzalo v ústavno-politickej praxi zo strany príslušných štátnych orgánov nie zriedka k necitlivým zásahom do existujúceho územného usporiadania, v dôsledku ktorých administratívnym rozhodnutím štátu dochádzalo k zrušeniu historicky sformovaných obcí, prípadne k ich umelému pričleneniu alebo zlúčeniu k iným obciam. Doterajšia platná úprava rozdeľovania obcí fakticky neumožňuje obnovenie pôvodných obcí, keďže viaže tento proces na prakticky nesplniteľné zákonné podmienky v praxi a to aj v prípadoch, keď by bolo obnovenie pôvodnej obce v súlade s verejným záujmom, koncentrované, vyjadrenom okrem iného aj vôľou obyvateľov žijúcich na jej pôvodnom území. Ide najmä o podmienku minimálneho počtu obyvateľov novovznikajúcich obcí, a to je tritisíc obyvateľov. Táto zákonná podmienka je vzhľadom na skutočnosť, že obce s počtom do tisíc obyvateľov tvoria drvivú väčšinu obcí v Slovenskej republike, neprimeraná. Vychádzajúc z uvedeného sa v predloženom návrhu zákona navrhuje ustanoviť osobitný postup rozdelenia obce pre prípad, ak ide o obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v minulosti pričlenená k inej obci. Tento osobitný postup liberalizuje všeobecné zákonné podmienky pre rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky a to podmienku počtu obyvateľov novovznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov celej obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície požadujúcou rozdelenie obce, respektíve obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podporí najmenej 75 percent obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce. Navrhovateľ viaže ustanovenie osobitného postupu len na prípad rozdelenia obce Kvakovce a obnovenie pôvodne už samostatnej obce Dobrá nad Ondavou. Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrenej v Ústave Slovenskej republiky ako i v Európskej charte miestnej samosprávy a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných zmien v katastri nehnuteľností. Schválenie zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet územnej samosprávy ani na pracovné sily. Schválenie zákona a jeho následné uplatňovanie v praxi by malo mať v rekreačnej oblasti Domaša pozitívny dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl ako aj na životné prostredie.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto navrhovaného zákona novely. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Patakyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, to je tlač 1442. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Patakyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 1442, v súlade s § 73 odsek 1 o rokovacom poriadku, preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlúčiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vážené kolegyne, kolegovia, pripomínam, že tento návrh sa tu objavuje opakovane a to z jednoduchého dôvodu. Kým pri predchádzajúcom predkladaní návrhu zákona parlament rozhodol a posunul tento zákon do druhého čítania, vláda vzniesla svoje pripomienky a, pripomínam, takzvaný bianko šek, ktorý bol v tom čase pripravený ako pozmeňujúci návrh vlády, ktorým vláda mala záujem, aby dostala všeobecné zmocnenie na to, aby v takýchto prípadoch rozhodovala o ktorejkoľvek obci v rámci Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, nakoniec, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý, nehlasovali sme v konečnom dôsledku za prijatie tohto zákona. Už vtedy sme vyhlásili, v prípade, že bude záujem doriešiť túto jedinú problematiku, to znamená konkrétnu časť, o ktorú ide v predloženom návrhu zákona, že tento návrh podporíme, pretože máme záujem riešiť túto situáciu. Aj keď treba pre objektivitu povedať, nebýva štandardné, aby jedna časť obce z 2 850 obcí v rámci Slovenskej republiky sa dostala ako osobitný paragraf do zákona 369, ktorý je všeobecný zákon o obecnom zriadení. Ale zrejme je to realita, ak chceme niektoré veci usporiadať, asi niekedy treba obidve oči prižmúriť a doriešiť problém, ktorý sa iným spôsobom nevie vyriešiť, respektíve môžem povedať, že zatiaľ sme nič rozumnejšie nenašli ako tento spôsob vysporiadania.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. januára tohto roku č. 1465 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu bol aj gestorský, aby výbory prerokovali predložený návrh do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci!

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nevyrušujte rokovania Národnej rady. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 1444).

Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil, uviedol. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nebudem sa v tomto úvodnom slove k návrhu zákona zaoberať zmyslom imunity ani právnou stránkou, pretože v tomto parlamente sú na to iní experti vrátane spravodajcu a je to koniec koncov aj obsahom dôvodovej správy. Nebudem sa zaoberať ani tým, či za súčasného znenia ústavy priestupkovú imunitu máme, alebo nemáme a nebude ma zaujímať ani otázka, či ju týmto navrhovaným znením budeme rozširovať, alebo nie. Dôležitá je pre mňa v tomto stave právna prax. Prax, ktorá trvá už dlhšie, ako trvá Slovenská republika, lebo sme ju prebrali z predchádzajúcej Česko-slovenskej republiky, a dokonca prax, ktorá trvá dlhšie, ako je trvanie toho ponovembrového režimu, trošku iného, ako bol ten predchádzajúci. Takže všetky parlamentné strany snáď okrem strany Smer, ale to nehovorím o jej poslancoch, hovorím o Smere ako o právnom subjekte, sa niekedy podieľali na moci, keď takáto právna prax tu existovala a nikto nemal nijaké zásadné problémy, naopak, každý ju nejakým spôsobom akceptoval.

Dámy a páni, týmto návrhom chcem riešiť problém, problém, ktorý vždy vyvstane navonok, keď niektorý z poslancov má exces a vybočí, ale hlavne problém, ktorý je naozaj reálny, reálny v tom, že automobil v rukách opitého človeka je neovládateľnou, nebezpečnou vecou, priam zbraňou. Problém, ktorý sa nedá vyriešiť inak, len zmenou, zmenou ústavy. Jeden z dvoch najcitlivejších problémov možno pre nás poslancov, pretože riešime problém, ktorý sa asi ťažko dá riešiť ináč ako zákonom. Tie dva problémy, pardon, sú naše platy, platové náhrady a imunita. Problém preto pre nás taký citlivý, lebo ťažko sa dá riešiť inak ako zákonom, respektíve ústavou a to nemôžeme prijímať nikto iný, len my a verejnosť nám ťažko uverí, že pri riešení týchto problémov sa dokážeme plne odosobniť a riešime problém výkony mandátu, nie naše osobné záležitosti. Imunita je možno ešte citlivejší problém ako platové náhrady, pretože priamo sa dotýka výkonu mandátu a ja si uvedomujem, že je to primárne, aj keď nie výlučne záležitosť, ktorá je potrebná pre opozíciu. Opozícia však žiadne riešenie nenavrhla ani po tom poslednom incidente, ktorý sa stal, takže som cítil potrebu, aby som s nejakým návrhom prišiel s mojimi kolegami z koalície.

Musíme s tým niečo urobiť. Jednoducho preto, lebo sľuby sa plniť musia, aj keď nevieme dosiahnuť ideálne riešenie a pre mňa ideálne riešenie je vyjadrené zhruba v tom návrhu, ktorý predkladal, alebo sa snažil predložiť pán minister Lipšic, a keď taký návrh do snemovne príde, ja taký návrh podporím. Tým chcem okrem iného povedať to, že ak sú pochybnosti o tom, či chcem týmto návrhom imunitu rozšíriť, tak tým mojím hlasovaním, potom vôbec, aj tento problém bude zmazaný.

Dámy a páni, ak tu vystupujú predkladatelia, tak zvyčajne na záver prosia o podporu pre daný návrh. Ja cítim, že som si predložením tohto návrhu svoju povinnosť splnil a to nechcem hovoriť, aby to vyzeralo alibisticky, ale priamo vás nežiadam, je to naozaj na vás, aby ste o tomto návrhu rozhodli slobodne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi gestorského, ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 25. januára 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona nebude mať dopad na verejné rozpočty, nezakladá nárok na pracovné sily a nebude mať vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

Podľa zaužívanej štruktúry spravodajskej správy alebo predpísanej štruktúry by som teraz ako spravodajca mal vysloviť odporúčanie na postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. To mi znalosť ústavného práva a svedomie nedovoľujú. Začnem trošku zoširša. Každý štát, teda aj Slovenská republika má štátny mechanizmus, štruktúru štátnych orgánov založenú na deľbe moci. Deľba moci sa v súčasnosti dostáva do istých problémov alebo už pred nejakými rokmi sa dostala do závozu a pretože nie je jasné, akým spôsobom by sa trojdelenie moci malo nahradiť, tak sa vytvárajú určité oporné systémy, ktoré dopĺňajú alebo prispievajú k odstraňovaniu trojdelenia moci. K takým prostriedkom patrí aj moc verejnej mienky, ktorú inštitucionálne predstavujú médiá, hromadné informačné prostriedky. Médiá na rozdiel od všetkých štátom zriadených štruktúr sa síce podieľajú na výkone verejnej moci, ale nie sú na ne postavené tie podmienky, ktoré sú stavané na výkon ktorejkoľvek zložky verejnej moci. Novinári nie sú volení, ich funkčné obdobie nie je obmedzené a tak ďalej a tak ďalej. V tomto štáte rad novinárov nie je ani odborne pripravených na to, aby vstupovali do vecí, ktoré sa týkajú uplatňovania verejnej moci. Napriek tomu s najväčším kľudom, prehliadajúc vlastné nevzdelanie, chrlia návrhy, ktoré sa v mnohých prípadoch stávajú predmetom rokovania tohto parlamentu. Uvediem len čerstvý príklad. Podľa predstáv médií by sa parlament mal zaoberať otázkou, nakoľko Harry Potter má, alebo nemá miesto v parlamentnej knižnici. To, že v rovnakom čase by sa parlament mal zaoberať otázkou zmeny úpravy Súdnej rady Slovenskej republiky, to si naši novinári predstaviť nevedia, hoci Harry Potter je absolútne podružný pre uplatňovanie verejnej moci na Slovensku a naopak, Súdna rada Slovenskej republiky, tak ako je organizovaná, neprispieva k uplatňovaniu zodpovednosti v súdnictve a teda k odstraňovaniu všetkých nedostatkov, ktoré sú všeobecne známe, ale proste podružné. Zmieňujem sa o tom predovšetkým preto, že tento návrh na zmenu ústavy je presne toho druhu, kde médiá iniciovali to, čo sa deje teraz v parlamente, to znamená návrh na zmenu ústavy, návrh na doplnenie ústavy. Nie je to chyba navrhovateľov, ale do hry sa dostáva návrh, ktorý z hľadiska vzťahov, ktoré sú predmetom ústavnej úpravy, sú veľmi podružné. Keby sme tento vlastne prvý krok k zmene ústavy na súbor detailných krokov, detailného správania rozbehli, tak sa s výhľadom na niekoľko rokov vytvorí ústava, ktorá bude absolútne neprehľadná. Miesto toho, aby to bol základný zákon štátu, podľa ktorého sa skutočne všetci budú správať, budeme mať telefónny zoznam, v ktorom bude veľmi zložité nalistovať tú úpravu, o ktorú by malo ísť. Pritom musím poznamenať, musím pripomenúť, že návrh na riešenie poslaneckej imunity nie je nevyhnutným krokom v novelizácii Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o zodpovednosť poslancov, nie je, zďaleka nie je taká neobmedzená, ako nevzdelaní novinári rozšírili. Trestná zodpovednosť poslancov sa týka len a jedine výkonu funkcie na pôde Národnej rady a v spojitosti s poslaneckým mandátom. Všetko ostatné vrátane priestupkovej zodpovednosti nie je zahrnuté do toho, čoho sa týka poslanecká imunita. Musím tiež pripomenúť rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Kadubec a Lauko, kde priamo o Slovenskej republike vyslovil Európsky súd, že priestupkové konanie je konaním, ktoré predstavuje uplatnenie trestnej zodpovednosti a teda ústavné obmedzenie sa vzťahuje v tomto prípade aj na priestupkovú zodpovednosť.

Zaznelo v médiách veľakrát, že je otázne, nakoľko priestupková zodpovednosť sa poslancom zaručuje, alebo nezaručuje. Myslím si, že skutočnosť je taká, že cez článok 78 sa v niektorých prípadoch priestupková zodpovednosť zaručuje, v iných nezaručuje. Návrh, ktorý je predmetom tohto prvého čítania, vlastne vytvára to isté. Za istých okolností poslanecká priestupková imunita bude, za iných okolností nebude. Akurát že to bude za iných okolností, než je zatiaľ dané úpravou ústavy. Ale podčiarkujem a zdôrazňujem, že táto úprava nemá kvalitu úpravy, ktorá patrí do ústavy, z toho dôvodu, že smeruje nad rámec potrebnej miery zovšeobecnenia, že zavádza detailnú reguláciu jedného z mnohých, mnohých, mnohých vzťahov. Z tohto dôvodu teda nie som schopný ako spravodajca povedať, že odporúčam prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní, ale ak sa plénum Národnej rady rozhodne prerokovať uvedený návrh v druhom čítaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1466 zo 16. januára 2006 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky so štandardnou výnimkou, teda okrem Mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania tohto návrhu v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Cabaj, Tibor. Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy a páni, dovoľte len jeden návrh k správe, ktorú predložil spravodajca. Vzhľadom na to, že predložený návrh novely ústavy sa týka imunity poslancov Národnej rady, navrhujem, aby medzi výbory, ktoré prerokujú tento návrh ústavného zákona, bol zaradený aj výbor mandátny a imunitný, pretože ak máme špeciálny výbor vytvorený na tento účel, tento by sa mal minimálne touto otázkou zaoberať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Cabaj bol jediný a posledný prihlásený do rozpravy. Všeobecnú rozpravu končím. Pán navrhovateľ... Musím počkať, kým pán spravodajca, pán navrhovateľ, želáte si na záver vystúpiť? Nie? Áno? Už som skončil rozpravu. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1445).

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1445 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 1467. Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Teraz už skutočne krátko, pretože ide o realizáciu toho predchádzajúceho a vlastne to rozhodujúce bolo povedané. Právo musí hľadať okrem iných vecí aj vyváženie rôznych záujmov. Tento návrh vlastne vyvažuje verejný záujem potreby slobodného výkonu mandátu k ochrane zdravia, životov a majetku občanov, preto vás pri tomto už o tú podporu prosím. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo poslancovi Madějovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 25. januára 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Predložený návrh zákona nadväzuje na zmenu navrhovanú v článku 78 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej má zákon ustanoviť okruh priestupkov, na ktoré sa nebude vzťahovať imunita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona je podľa dôvodovej správy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, nezakladá nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlúčiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1467 zo 16. januára 2006 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského obranného spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa ústne. Ako prvý pán poslanec Cabaj. Nikto viac? Uzatváram možnosti prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri prerokovaní predchádzajúceho návrhu ústavného zákona ja takisto predkladám návrh, aby novelou zákona o priestupkoch 372/1990 Z. z. sa takisto zaoberal mandátový a imunitný výbor. Týka sa to imunity poslancov. Toto je gestorsky výbor v tejto oblasti a preto je potrebné, aby bol zahrnutý aj medzi tými, ktoré sa budú touto otázkou zaoberať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpra... S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som povedať len, že náš klub rozhodne je za to, aby sa imunita poslancov nerozširovala, respektíve aby bola ohraničená nevyhnutnosťou. Ale nestačilo by na vyriešenie tohto problému, o ktorom teraz rokujeme, urobiť vykonávací rozkaz ministerstva vnútra? Pokiaľ viem, tak nikde nie je napísané, že poslanci sú imúnni voči pokutám za rýchlu jazdu, voči pokutám za alkohol za volantom a tak ďalej. Tento návrh a celé toto rokovanie napríklad pre mňa je urážlivé. Lebo viem, že nemôžeme hlasovať proti. Taká je mienka, ako hovoril pred chvíľočkou pán doktor Drgonec. Lenže nebudeme tak trošku vyzerať ako zbor opilcov, ktorý je nevyhnutné nejakým spôsobom umravniť takýmto, dokonca ústavným zákonom? Len to som sa chcela spýtať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Je to právo vystupujúceho na reakciu. Pani kolegyňa, nebudem sa do tých odborných vecí púšťať, pretože bude priestor, aby sme si to vo výboroch vydiskutovali, ale mám taký dojem, že každý z nás hovoril o niečom inom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Henzélyovej na vydanie zákona o rozhlasovom poplatku a televíznom poplatku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1446).

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1446. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1468. Pani poslankyňa Henzélyová je prítomná? Ja viem, že ona mala byť spravodajkyňa. Predkladá, správne, namiesto pána Galbavého bude pani Mušková, to je až v 22. poradí v predkladanom zákone. Neviete niekto z klubu, pani poslankyňa Henzélyová, čo je s ňou?

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja toto odložím, keď sa pani poslankyňa dostaví, budeme sa týmto jej návrhom zaoberať a budeme pokračovať ďalej. Nasleduje prvé čítanie

o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej a Petra Bódyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1447).

Slovo má pani poslankyňa Navrátilová, prosíme ju, aby návrh zákona uviedla.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, toto je tretí pokus dosiahnuť aby ženy, respektíve rodičia, ktorí opatrujú ťažko postihnuté deti, boli poistení zo strany štátu do veku 18 rokov tohto dieťaťa. Mám už informácie o tom, že to vládna koalícia nepodporí, pretože stal sa asi malý zázrak. To, čo bolo považované, myslím že tri roky za populizmus z mojej strany, sa stáva prioritou SDKÚ. To je skutočne nevídaný jav a neviem teraz, či mám byť hrdá alebo naštvaná. Ale faktom je, že oponovalo sa tým, že niet na to peňazí. Pred voľbami na to peniaze sú? Ja k tomu nemám čo dodať. Ďakujem.