P. Hrušovský, predseda NR SR: Traja páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža. (Ruch v sále.) Páni poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Číža, ktorý vlastne spravil také zhutnené, tryskové zosumarizovanie argumentov, ktoré už Hnutie za demokratické Slovensko po dlhšie obdobie uvádza, a to uvádza od času, keď vlastne sme iniciovali referendum za zákaz privatizovania strategických podnikov a nemôžem nepovedať, že toto všetko by sme nemuseli v tomto parlamente opakovať, zdôrazňovať, keby občania boli prišli do referenda a keby aj Smer takou razanciou, takým presvedčením, ako teraz sme počuli, sa boli vehementne postavili na stranu podpory referenda za neprivatizovanie strategických podnikov, t. j. za zákaz. A ešte musím znovu zopakovať, čo som už dnes povedala. Keby bola realizovaná myšlienka Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, dnes by občania neplakali nad vysokými účtami od plynu, od elektriky, nad vysokým vodným a stočným a ďalšími momentmi, pretože privatizovať strategické podniky bolo absolútne, absolútne nerozumné a napriek tomu, že sme i to dali do zákona, nastupujúca neskoršia vláda to zrušila. Keby bolo bývalo referendum, ani nasledujúca vláda, t. j. vláda Dzurindu by tieto nami zakotvené zákazy nemohla zrušiť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, vyzvali ste na exaktnú diskusiu alebo niečo v tom zmysle a vyjadrili ste jednu takú zásadnú myšlienku, že kde sa dávajú peniaze z privatizácie alebo použiteľnosť peňazí z privatizácie, takže jedna veľmi exaktná krátka otázka. Nedávno v parlamente bol návrh ústavného zákona o použiteľnosti peňazí alebo finančných prostriedkov z privatizácie. Povedzte mi, prosím vás, jeden rozumný dôvod, prečo strana Smer - Sociálna demokracia nepodporila tento ústavný návrh zákona, ktorý hovoril jednoznačne o možnosti použitia peňazí z privatizácie na dôchodkovú reformu a na použitie štátneho dlhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prepáčte a odpustite mi, ale skutočne niekedy ja si pripadám ako človek v ríši divov, ktorý len "zíra" a pozerá a hodnotí veci, ktoré sa tu dejú. Nechápem veci preto, pretože aj súčasná vláda, aj súčasný parlament má celý rad skúseností s privatizáciou strategických podnikov. Boli sprivatizované Východoslovenské železiarne a otázka znie: Získalo Slovensko alebo stratilo Slovensko? Získal občan alebo stratil občan? Bol sprivatizovaný Slovnaft, otázka znie: Získal občan alebo stratil občan? Bol privatizovaný plynárenský priemysel. Okrem nárastu cien plynu získal občan alebo stratil občan? Čo získalo Slovensko? Bol privatizovaný celý rad strategických podnikov a vážení zástupcovia vládnej koalície, povedzte mi jeden prípad, ktorá privatizácia jedného strategického podniku bola organizovaná a dopad mala v prospech radového občana Slovenskej republiky? Všetko, čo sme vypredali v tejto krajine, bolo v prospech zahraničného kapitálu. Na všetko, čo sa vypredalo v tejto krajine, doplatil radový občan Slovenskej republiky. A keď toto všetko máme na vedomí a sme si vedomí skutočnosti, ktorá bude nasledovať aj za privatizáciou letísk Bratislava, Košice, pýtam sa, je táto vláda v prospech občana Slovenska, alebo slúži niekomu inému? (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pani profesorka, no, druhýkrát hovoríte o tom, že rovnaká vehemencia, keby sme podporili referendum. Neviem, ktoré máte na mysli, pretože, pokiaľ viem, tak pokiaľ iste viete, Smer je parlamentnou stranou od roku 2002 a odvtedy si nepamätám, že by HZDS robilo referendum a v roku 1998, 1999 ešte ja som teda asi veľmi vehementne protestovať nemohol. Ale verte mi, že vždy som bol hlbokým zástancom takéhoto referenda a mrzí ma dodnes, že občania vzhľadom aj na mediálne a iné faktory, ktoré tu vtedy boli, nepochopili význam takéhoto referenda rovnako ako nie prvého, ktoré ešte organizovalo Združenie robotníkov. Nemám s tým problém povedať, pretože ten termín rodinné striebro je klasický konzervatívny termín, dokonca toho lorda môžem spomenúť váženým kolegom, ktorí vymysleli, prečo nemožno takto nakladať so strategickým potenciálom, ktorý máme. Pánovi kolegovi iste verím, že to myslí úprimne tú otázku. No, áno, len ten zákon mal prísť na začiatku privatizačného obdobia, kde by bola stanovená štruktúra, spôsob a mechanizmus. Len v podmienkach, keď príjmy z privatizácie sa prakticky prejedia vo väzbe na vzrast zahraničného zadlženia či domáceho, ak si pamätáte, za toto obdobie a vzhľadom na to, že každý rok sme tu schvaľovali 60- až 70-miliardové schodky štátneho rozpočtu a podobne, tak sa mi to zdalo licomerné a sme si mysleli, že pre prípad, že do budúcnosti, aspoň ja som si to teda myslel, budem hovoriť za seba, do budúcnosti už za týchto okolností nemá význam takto zväzovať ruky, ale môžem vás ubezpečiť, že keby sme to boli urobili na začiatku a v čase, keď sa ešte privatizovalo skutočné gro, tak v takom prípade by som bol za takýto zákon kedykoľvek a bezprostredne zahlasoval. Teraz sme mali pocit, že ten zákon nie je robený úprimne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, diskusia k takejto závažnej otázke ma podnietila k tomu, že som sa prihlásil aj ja so svojimi poznámkami. Na jednej strane sa hrdíme tým, že žijeme v pluralitnej spoločnosti, ktorá sa skladá z viacerých politických strán, ktoré vo svojej súťaži získajú voliča, a tak sa dostanú do Národnej rady. Na druhej strane poniektorí máte veľké výhrady, ak počujete iný názor. Tak je tu otázka potom namieste, ste demokrati alebo nie ste demokrati? Alebo len ten váš názor chcete počuť, a keď povie niekto iný názor, tak sa potom urážate na to a nazývate to rôznymi prívlastkami. Nie všetci, ale sú takí extrémisti v tejto rokovacej sále z koalície, ktorí, ak niekto niečo povie, tak nemajú nič iné na mysli, len ideologicky zdôvodňovať iné názory a poslať niekde do autu celú podstatu. Nebudem momentálne menovať, lebo každý viete, kto ako reaguje. Za slušnú reagenciu sa zaslúži aj slušná odpoveď. Ale za reagenciu takú, ktorá nič iné nemá v sebe len svoju ideológiu, si nezaslúži to ani komentovať.

Spojím to aj s inými záležitosťami. Vzťah politiky a ekonomiky. Neraz tu odznelo aj z úst pána ministra, či sme hovorili o nejakých odborných záležitostiach a navrhovali odborné návrhy. Nuž, prosím vás pekne, my všeobecne konštatujeme, že odborné návrhy sa konštatujú a riešia vo výboroch a toto spektrum tu je na to, lebo sme tu všetci politici do jedného, všetkých nás tu volili občania ako politikov a tu by sme si mali presadiť svoj politický názor, s ktorým sme išli s programom do volieb Národnej rady. Takže aj tu si poniektorí poopravte názory toho, čo politika je a kde sa politika môže a nemá konštatovať, pretože váš názor, ktorý ste tu poniektorí používali, že sa tu politizuje, tak je neprijateľný práve pre demokraciu. Čo mi vadí vôbec na systéme privatizácie okrem toho, čo tu bolo povedané.

Začnem jednou záležitosťou, ktorá sa dostala na svetlo sveta asi tým, a bola medializovaná. Skôr, ako sa tento zákonodarný orgán zaoberal otázkou privatizácie, tak už skôr sa konštatovalo o tom a boli v praxi pustené výroky ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií o tom, že nepotrebuje túto Národnú radu Slovenskej republiky na to, aby mal súhlas k privatizácii. Toto je, prosím, demokracia? Voči tomuto mám výhrady, pretože tento zákonodarný zbor si nezaslúži takéto konštatovanie, táto Národná rada jednoducho tak, ako to povedali tu diskutujúci predo mnou, stojí vždy a bude stáť zatiaľ v tomto systéme nad vládou Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky je povinná zodpovedať sa Národnej rade Slovenskej republiky za svoju činnosť a Národná rada má právo ju kontrolovať. Toto si treba zapísať za uši tí, ktorí tomuto jasne nerozumejú.

Je tu otázka aj iného charakteru. Je tu otázka samotnej privatizácie odbornosti. Pozrite sa, pán Fico, pán štátny tajomník Opaterný, pán Mikolaj konštatovali aj odborné veci, konštatovali aj ďalší. Sme však ale v pozícii takej, že niekto tu tvrdí o tom, že iný názor, ktorý sa nachádza, a ten náš názor je jasný, sme proti privatizácii strategických podnikov a sme teda aj proti privatizácii letiska, a to z národných záujmov Slovenskej republiky, ale aj bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Vy si predstavujete, že ak letisko bude vo vlastníctve inej firmy, ako je slovenská, že naše bezpečnostné záruky a záujmy bude táto firma realizovať? To je záležitosť, ktorá takisto stojí za zváženie okrem iných záležitostí.

V diskusii vznikol skôr zo strany koalície názor na znárodnenie. Ja konštatujem jednu vec, že tí, čo diskutovali v opozícii, hovorili o tom, že prehodnotia privatizáciu a nebudú znárodňovať. Ale ak to chcete nazvať tak, prosím, môže to byť aj tým spôsobom, pretože nepoznám Ústavu Slovenskej republiky, ktorá by konštatovala, že jedine súkromné vlastníctvo je tým, ktoré má byť v tejto republike. Tu sú jasne skonštatované vlastníctva aj iné a my zatiaľ máme viac ako 98 percent vlastníctva v súkromných rukách. Jednoducho robí sa tu monopol a zisky, ktoré by mali ísť aj z iných strategických podnikov do vrecka... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, páni poslanci!

V. Ďaďo, poslanec: ... Národnej banky, do vrecka nášho štátu, tak idú niekde inde. Nebolo by lepšie, ja som sa to pýtal pri rozpočte, 22 miliárd korún zisku SPP venovať do štátneho rozpočtu, ako odviesť ho do zahraničia? A to sa týka aj ostatných záležitostí.

Dotknem sa ďalšieho problému, a to je otázka podielu 34 percent. Dámy a páni, aj tí, čo konštatujete, aj ja som tu prišiel ako manažér a viem, čo je vstup zahraničného kapitálu a ako sa dá 34 percent udržať. Nedá sa a neudrží ho ani táto vláda. Jednoducho systém je taký, že ak niekto má túto menšinu, tak ten manažér si postaví také podmienky, ktoré potom nie je schopný splniť. Ak dnes nie sú peniaze v štátnej kase, tak vám navýši imanie o chvíľočku a percentíčka pôjdu pekne dole a sú na to spôsoby. Sú na to spôsoby, ktorým sa dá táto situácia jednoducho dosiahnuť.

Ďalší problém, ktorý vidím, je v tom, že vyňatie VÚC a miest z odborného hľadiska a dá sa povedať nejakého názoru pre vládu a ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií považujem za samotné znehodnotenie koaličnej dohody o prenesenej kompetencii na nižšie územné celky. Lebo ak sme im dali kompetencie, tak aspoň by sme mali, keď už nie všetko, sa sem-tam niekedy poradiť a opýtať, aký majú názor na tú alebo onú situáciu, a tú sme jednoducho obišli.

Nuž poradca. Odišla otázka vysokej ceny, všetci sme si prepočítali, koľko to asi bude, ale ja sa pýtam, myslíte si, že ak by náhodou mal poradca predsedu vlády radiť niekomu, takže bude radiť proti predsedovi vlády? A to isté je aj poradca, ktorý bol práve z tejto oblasti.

Druhá vec, ktorá sa toho týka, tak sa chcem opýtať, a tým budem pomaly končiť. Domnievate sa jednu vec, že ak by Slovenská republika sprivatizovala Schwechat, že by sme neuprednostňovali Bratislavu pred Viedňou? Však by sme popreli naše národné záujmy a naše záujmy v konkurencii uspieť viac ako susedná krajina, čiže ani táto otázka nie je celkom fér a celkom kóšer, keď hovoríme o tom, že niekto chce nasilu len pomôcť a vynikajúco pomôcť Slovenskej republike a nášmu letisku, pretože my s tým stratíme dosť hodne a môže sa skutočne stať to, že skončíme tam, kde sme nechceli, že sa staneme nejakou filiálkou Schwechatu.

V závere svojho vystúpenia skonštatujem jednu vec. Bolo mnoho konštatované o porušovaní zákonov či neporušovaní zákonov. Ja viem, že máte legitimitu aj na základe nálezu Ústavného súdu vláda, ale zároveň má tá vláda aj nejakú morálnu povinnosť? Aspoň v tomto parlamente konzultovať? Nie je to chyba, keď niekto povie, že nebude s týmto parlamentom absolútne diskutovať a spraví to, čo chce? A keby nebolo toho návrhu, ktorý predložil Smer a ostatné opozičné strany, boli by sme diskutovali o tomto probléme? Boli by sme diskutovali, tak ako sa konštatovalo zahrať do autu.

Prosím vás, uvedomte si jednu vec. Skutočne ústava nehovorí o žiadnom monopole ani žiadnej vedúcej úlohe určitej strany, ale hovorí o rovnosti vlastníctva a my chodíme a chodíme niekde úplne opačne. I z týchto dôvodov návrh na uznesenie, ktorý je, podporím a podporí ho celý poslanecký klub. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Ja by som chcel len nadviazať a zároveň doplniť slová predrečníka v tom smere, keď hovoril o vlastníckych vzťahoch. O Komunistickej strane Slovenska sa hovorí, že je extrémistická práve v súvislosti s vlastníckymi vzťahmi a musím aj tu povedať, že je to zavádzajúce a vedome klamlivé osočovanie komunistickej strany, pretože každý jeden, kto si prečítal stanovy komunistickej strany a jej program, musí vedieť, že komunistická strana je za všetky tri reformy vlastníctva. Ale nie o tom chcem hovoriť. Chcem hovoriť o tom, že keď existovala a, komunistická strana uprednostňovala štátne vlastníctve, boli postavené Východoslovenské železiarne, bol postavený Slovnaft, boli postavené rozvodné siete elektrární, atómovej elektrárne a celý rad ďalších strategických podnikov, ktoré súčasná vláda, ktorá jednoznačne je za súkromné vlastnícke vzťahy, nie je schopná ani prevádzkovať a udržiavať. To hovorí o efektívnosti vlastníckych vzťahov, to hovorí o tom, akým smerom by sa mala uberať aj súčasná ekonomika Slovenska a na čo by mala klásť dôraz, ak skutočne, tak ako vláda proklamuje, chce aj realizovať, chce realizovať zvyšovanie životnej úrovne občanov, čo, žiaľ, ešte stále po 15 rokoch alebo viacej rokoch sa jej nedarí, pretože hanbou je, že po 15 rokoch životná úroveň občanov Slovenska je stále nižšia, ako bola v 1989. roku. Napriek tomu, že sme vypredali všetko to, čo rukami pracujúcich tejto krajiny za 45 rokov tu bolo postavené a dnes tu rozmýšľame, či predáme to posledné, čo máme. No, ja si myslím, že ani ten posledný sedliak by túto otázku tak nekládol.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Dovoľte mi, vážené panie kolegyne, kolegovia, stručne zareagovať na rozpravu, ktorá sa akurát skončila. Veľmi stručne sa vyjadrím k rečníkom.

Na margo pána poslanca Horta. Nekvalifikovane zadefinované kritériá a jednoducho tu nemôžem súhlasiť, pretože odzneli tu aj poznámky, že strana Smer - SD si robí z tohto zasadnutia svoj predvolebný míting, ale ja som na to oponoval, že urobte si vy koalícia z toho predvolebný míting, obhájte svoje tvrdenia, lebo zatiaľ na nekvalifikovane zadefinované kritériá nepadli žiadne protinázory. Opakujem tie argumenty odborné, ktoré sme tu predniesli. Bola potretá konkurencia medzi bratislavským a košickým letiskom, pretože bolo umožnené privatizovať ho v jednom balíku. Letisko Košice bol iba hlúpy predaj, nebolo zamerané na podnikateľský zámer. Štát musí stanoviť východiská, kde chce letiská vo svojom vývojom programe dostať, a nie nechať všetko na poradcu, ktorý je podľa nášho názoru aj zaujatý v tomto procese. Bol nezvládnutý tender v prvej časti, bol nezvládnutý tender v druhej časti. Na toto zatiaľ nepadli žiadne odborné protiargumenty, čiže myslím si, že nie je namieste konštatovať, že nebola dobre zadefinovaná výhrada Smeru v tejto oblasti.

Veľa toho tu odznelo ohľadne zvrátenosti znárodnenia a myslím si, že tu už bolo toho veľa povedaného. Smer nikdy nepovedal, že chce znárodňovať, naopak, mám dojem, že znárodnenie sa uskutočnilo zo strany súčasnej vlády, lebo bolo tu prezentované pánom poslancom Soboňom, že jemu vlastne znárodnili určitý majetok a tam takisto sa na nič nevyhrádzalo. Chcem povedať aj to, že nie je znárodnením alebo spentením to, že dávame veľa, veľa štátneho majetku do rúk jednej finančnej skupiny? Musím zopakovať ešte to, čo som povedal, že nerád by som sa dožil stavu, keď bude Slovensko mať okrem... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj.

Ľ. Vážny, poslanec: ... prívlastku pekné a chudobné, nazývané aj Pentalandom. Krajinou, do ktorej keď priletíte, vystúpite na letisku, ktoré spravuje Penta alebo vlastní Penta. Keď sa vám niečo...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Horváth!

Ľ. Vážny, poslanec: ... stane, odnesú vás do nemocnice, ktorú spravuje Penta, sanitkou, ktorá je Penty, a poskytnutú vám lieky, ktoré sú Penty. Jednoducho, nad týmto sa tiež zamyslime, že toto takisto nie je vhodné a nie je to konkurencia, čo sa teraz deje.

Veľmi stručne zareagujem na poslanca Rusnáka. Tvrdil, že dva tendre, ale že boli umožnené dva tendre. Boli umožnené dva tendre, ale bol tam iba jeden kupujúci, to znamená, je to isté, je to potretá konkurencia.

Pán poslanec Cagala tvrdil, že nikto z HZDS nerokoval. Nie je pravdou. Na materiály, na ktorom bolo 30 poslancov, kde boli podpisy, bol podpísaný aj poslanec za HZDS. Bolo to v piatok, bolo to v hektickej dobe. Vážim si principiálny postoj HZDS k privatizácii letísk, ale nebolo HZDS v tomto procese obídené.

Pán minister hospodárstva konštatoval, že keď má letisko 35-miliardový zisk, nikto mu nedá úver, nemôžem s tým súhlasiť. Ak by malo aj nulový zisk, ale poskytne dobrý podnikateľský plán, dobrý podnikateľský zámer, na ktorom sa dá stavať, keď poskytne, že to letisko expanduje, tak ako expanduje Letisko Bratislava, okamžite dostane vysoký úver, ale netreba úver 15 miliárd, odborníci tvrdia, že stačí, aby sa letisko rozhýbalo, investícia počiatočná možno 2, 3 miliardy a postupne nabaľovať.

Bolo tu od ministra Malchárka konštatované to, že prenajímateľ by mal, že v prípade prenájmu, a nie predaja, ale v prípade prenájmu letiska je komplikovaný vzťah vymáhania dlžôb od toho, komu sa to prenajme. No, ale pýtam sa, nie je oveľa neistejší ten vzťah, ktorý zavádzate, vzťah ohľadne opätovného odkúpenia prioritne infraštruktúrneho majetku.

Veľmi stručne Vajnory. Treba si ich pozrieť. Podali sme podnet na prokuratúru, nejdem to teraz bližšie vysvetľovať.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, stále tvrdím, že privatizácia letísk Bratislava a Košice je pre štát nevýhodná, je to poškodenie strategických záujmov Slovenska, a stále tvrdím, že je to aj hospodárska vlastizrada. Preto vás prosím a žiadam, myslím si, že padlo dosť odborných argumentov v neprospech, takže prejavte svojím hlasovaním a podporte toto uznesenie, ktoré tu teraz navrhujeme. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa zdržali nemiestnych poznámok navzájom voči sebe. Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, chce vystúpiť v rozprave.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Začnem pánom poslancom Ďaďom. Pán poslanec Ďaďo, máte absolútne pravdu, keď my vo výbore si hovoríme, že odborné veci preberáme vo výbore a tu v pléne jednoducho každý má právo na svoj politický názor, čiže absolútne s tým súhlasím. Lenže politický názor, ktorý tu vyslovíme, by mal byť vyslovený ako slušne. Ja som si tu musel vypočuť niekoľko invektív od niektorých kolegov, ale v podstate nebudem na nich reagovať, je to z mojej strany zbytočné. Snažím sa vždy vystupovať tak, aby sme boli k sebe slušní. Nemusíme spolu so sebou súhlasiť. Veď to je normálne, keď niekto mal dojem, že niekoho svojím spôsobom usmerňujem. Nemal som to vôbec v úmysle.

Je pre mňa dobré, že som si mohol vypočuť túto širokú rozpravu na tému, ktorú, poviem vám úprimne, ja som na schôdzach výboru mnohokrát hovoril o tom, že je to protiústavné, ale absolútne súhlasím s tým, že diskutovať o procese privatizácie v pléne je absolútne správne. Vyslovujeme svoje názory a vyslovujeme ich pred širokou verejnosťou a ľudia nech si urobia sami záver. Dokonca ani tvrdenia typu, že to je nejaký míting, v tejto chvíli nevnímam, ako že ich treba zdôrazňovať. Ja si vážne myslím, že niektoré vyjadrenia viedli k názorom typu určitého znárodňovania a tak ďalej, ale ten názor je možno názor môj, možno iný názor je iný. Je to v poriadku. (Ruch v sále.)

Veľmi oceňujem vystúpenia niektorých pánov poslancov, povedal som, zdali sa mi vystúpenia pána Cagalu a ďalších veľmi pozitívne. Samozrejme, prekvapili ma niektorí svojimi závermi. Pán poslanec Kondrót a iní, samozrejme, mnohí sa na toto rokovanie pripravili, ale jednoducho sme vo fáze, keď po celodennom rokovaní urobíme záver. Možno mnohí prejudikujete, že záver bude taký, že to uznesenie neschválime, ale prinajmenšom sme si mohli povedať mnohé veci s tým súvisiace, či ten proces je správny.

Pán poslanec Vážny. Boli to dva samostatné tendre. Je absolútne prirodzené, do ktorých sa prihlásili vždy po štyria uchádzači. Vyhodnotenie tých tendrov bolo také, aké bolo, jednoducho povedať na úvod, že niekoho vyradíme len preto, že sa uchádza tam aj tam, je neseriózne. Uchádzali sa, keďže najlepšie výsledky dosiahol ten, kto dosiahol, tak sa mi to zdá absolútne normálne.

Privatizačná komisia nemala v úmysle urobiť záver. Záver je na vláde. Vláda definitívne rozhodne. Je to jej kompetencia, je to jej právomoc. Tí, ktorí sa zúčastnili na tendri, si toho boli vedomí, preto teraz, keď lobujú mnohí z vás, aby spochybňovali, je to takisto ich taktika, ale vždy tento je, povedal to pán minister, kto nevyhrá, je nespokojný a hľadá cestu, aby ovplyvňoval tento proces.

Pán poslanec Mečiar povedal vetu, ktorú ja som veľmi vnímal. Tá veta bola o tom, že jednoducho mlčanlivosť, a pán poslanec by mal pred plénom, absolútne sa s tým stotožňujem. Len niekedy je tu problém, je tu verejnosť, sú tu médiá a tak ďalej, a keďže je tam vstup určitého súkromného investora, je to proces zložitejší. Nie som právnik, neviem to v tejto chvíli posúdiť, ale ja osobne nemám problém zaujať stanovisko k čomukoľvek, na čom sa zúčastňujem, lebo mojou snahou je byť transparentný.

Keď dovolíte, upomenul som pána poslanca Maxona. Mne sa to vážne, pán poslanec, nepáčilo, keď ste tu v neprítomnosti zástupcov strany, ktorá má legitímne miesto tu sedieť, ich spochybňovali. Mne sa to jednoducho nepáčilo. A bolo mi to jedno, či to je tá, alebo oná strana, jednoducho je to neslušné. Buďme hrdí na to, že sme sa dostali do parlamentu na značke nejakej strany. My sme sa tu nedostali ako sami, takže jednoducho ja som to pokladal za kritiku. Čiže myslím si, že... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec, sa netýka vás.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Poprosím vás, aby ste ešte chvíľu vydržali a chcem povedať, že tá politická kultúra, o ktorej sme hovorili na začiatku, mám tú skúsenosť z minulého parlamentu, keď sme tu po nociach rokovali a si tu mnohí hulvátsky nadávali. Pán poslanec Fico bol tu prítomný, vie, aké to bolo. Dnes si myslím, že tá kultúra je trošku iná. A je to správne, pretože vývoj na Slovensku je nezvrátiteľný a jednoducho, kto si myslí, že sa vrátime pred rok 1989, je to jeho právo, ale ja verím, že to demokratické jadro, ktoré je tu v tejto snemovni, že sa jednoducho udrží ďalej. (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci. Prerušujem na päť minút, nedá sa v takýchto podmienkach rokovať. (Potlesk.) Prerušujem na päť minút. Pán poslanec, prosím, sadnite si, to naozaj...

(Päťminútové prerušenie.)

(Pokračovanie po prerušení.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Rusnák. Páni poslanci, ešte raz vás poprosím, aby sme sa naozaj navzájom rešpektovali. Pán poslanec Lintner, Abrhan. Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Číž ma tu upozornil, že jednoducho by som sa mal sústrediť na veci, ktoré v závere spravodajca má povedať. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že som si vedomý toho, čo spravodajca môže v závere povedať, ale keďže vás rešpektujem ako skúseného politika, tak to urobím v tejto chvíli, takže v rozprave by som mohol teraz vymenovať, ktorí všetci vystúpili a ospravedlňujem sa, išlo to tak rýchlo, že som si niektoré mená nepoznamenal, proste vystúpili mnohí páni poslanci z koalície i opozície, ktorí hovorili mnohí k materiálu, ktorí zase hovorili, pán poslanec, nevyrušujte ma už v závere, ktorí hovorili mnoho vecí, mnoho bolo len takých politických vystúpení, ja som zaznamenal len jeden návrh, ktorý v rozprave odznel a o ktorom by sme potom mali dať hlasovať. Tento návrh si dovolím teda zopakovať, keďže ste ho nedostali pred seba. Tento návrh predložil pán poslanec Maxon a v zmysle rokovacieho poriadku je mojou povinnosťou tento návrh, keď prídeme k fáze hlasovania, predniesť ako prvý.

Čiže návrh znie tak, že na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 1454 navrhujem doplniť návrh uznesenia o bod C s týmto textom: "Bod C. Aby predložila Národná rada Slovenskej republiky stanovisko Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky k privatizácii letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava , a. s., a Letiska Košice - Airport Košice, a. s. Podpísaný poslanec Maxon. Tak ja zatiaľ, pán poslanec, nedávam hlasovať, ja len hovorím, čo odznelo v rozprave. V rozprave odznel (smiech v sále) návrh pána poslanca Maxona, čiže ja tiež patrím k poslancom, ktorí sú tu dlhšie, takže som si vedomý toho postupu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci. Už naozaj skúsme konštruktívne pristúpiť k ďalšiemu postupu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložili navrhovatelia, ktorí požiadali o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte rozdaný a ktorý bol súčasťou návrhu skupiny 33 poslancov. Budeme najskôr hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maxon. (Hlasy z pléna). No, veď rozšírenie. Pán poslanec Cabaj, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Maxon. Ak bude návrh uznesenia schválený, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložili navrhovatelia, ktorého súčasťou bude aj návrh, ktorý predložil pán poslanec Maxon. (Hlasy z pléna.) Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 104 prítomných, 39 za návrh, 46 proti, 19 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložila skupina poslancov a ktorý máte v písomnom návrhu v laviciach. Spoločne budeme hlasovať o uznesení časti A a časti B. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 121 prítomných, 58 za návrh, 39 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme neschválili návrh uznesenia Národnej rady k privatizácii častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava a Letisko Košice.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem týmto 54. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

(Rokovanie 54. schôdze NR SR sa skončilo o 21.17 hodine.)