D. Bollová, poslankyňa: Áno? Ďakujem veľmi pekne. Takže ešte raz, kolegyne, kolegovia, pán minister, nebudem opakovať, čo som sa pýtala, pretože z textu to bude zrejmé. Vyjadrili ste sa, pán minister, v relácii na TA3, kde sme boli spolu, že chcete dať možnosť študovať deťom robotníkov a roľníkov, nie ja som to povedala. Netreba ma preto poúčať, že roľník, farmár je podnikateľ. A čo je roľník, pracovník poľnohospodárskeho družstva, napríklad, pán minister? Aj my, t. j. komunistická strana dávno vystupujeme s názorom, že dnešné spoločenské triedy nezodpovedajú starej klasickej kategorizácii. Nerobte z nás svojimi primitívnymi vyjadreniami analfabetov.
Po vašom vyjadrení som mala dojem v tej televízii, že považujete počet vysokoškolákov z radov robotníkov a roľníkov, ako ste uviedli, za nedostatočný, a preto im chcete pomôcť získať vzdelanie spoplatnením školstva. Ďalej v odpovedi uvádzate, že triedne zloženie študentov sledoval minulý režim a v prvom rade umožňoval štúdium deťom členov komunistickej strany. Pýtam sa vás, pán minister, aj vaši rodičia boli členmi Komunistickej strany Československa? Ak nie, ako ste teda vyštudovali? Ako vyštudovali ostatní členovia vlády, ktorí tvrdia, že nikdy v strane neboli? Podobne celé koaličné zoskupenie poslancov Národnej rady a veľká väčšina kolegov poslancov a poslankýň. Len, prosím vás, neodpovedzte, že ste nemohli u nás študovať, lebo vám to komunisti nedovolili, a preto ste študovali v zahraničí. Musela by som položiť otázku, ako je možné, že ste sa v časoch totality dostali na zahraničné vysoké školy?
Teraz konkrétne úplne k vašej odpovedi. Napísali ste mi, že nemáte vedomosti o tom, ani sa to nesleduje, či študujú deti robotníkov a roľníkov a podobne. Ale zároveň ste uviedli takúto vec, že Ústav informácií a prognóz školstva, neviem, koľko je tam zamestnancov a čím sa zapodieva, vypracúva analýzu týkajúcu sa sociálneho postavenia študentov denného štúdia vysokých škôl v Slovenskej republike. Mám taký dojem, že ak takýto ústav existuje a vypracúva nejaké analýzy, nepochybne musí vychádzať zo skúmania sociálneho prostredia, z ktorého študenti pochádzajú, ak sa analýza týka sociálneho postavenia študentov. Domnievam sa, že odpovedať na moju otázku nebolo zložité, ak by ste totiž boli ochotný sa k predmetnej otázke vyjadriť, respektíve zaujať stanovisko. S vašou odpoveďou, pán minister, nie som spokojná. Považujem ju za nekompetentnú a neserióznu.
Chcela som len vedieť, prečo ste v tej televízii použili taký vzletný výrok, že chcete pomôcť študentom z radov robotníkov a roľníkov, a ukazuje sa, že vy ani neviete, či takí nejakí vôbec na školách sú. Napriek tomuto, pán minister, želám vám pokojné Vianoce. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nie je to tak. Pán poslanec, ale musíte zavčasu, takže ako posledný pán poslanec Zubo. Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.
S. Zubo, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám interpeláciu na pána ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka v nasledujúcom znení.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Moment, pán poslanec. Vy ste si pomýlili body. Toto je bod, kde sa prerokúvajú písomné odpovede. Interpelácie len teraz otváram. Štyria sú písomne prihlásení. Dobre. Prosím? Ale čoby nie. Štyria sú písomne prihlásení. Takže ďakujem pekne. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
A budeme pokračovať v rokovaní bodom Interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Písomne sa do bodu Interpelácie prihlásili pán poslanec Čaplovič, Krajči, Mikolaj a pani poslankyňa Tóthová. Takže pán poslanec Čaplovič ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Krajči.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, mám interpelácie na troch pánov ministrov.
Prvá interpelácia je na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka. Podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás, vážený pán minister, vo veci pokračujúceho nelegálneho vývozu kultúrnych predmetov, respektíve kultúrne dedičstva zo Slovenskej republiky. V Národnej rade Slovenskej republiky sme schválili viaceré opatrenia na ochranu kultúrneho dedičstva prehlbujúceho nezákonného vývozu a obchodovania s kultúrnymi predmetmi. Či to bolo už pristúpením k medzinárodným konvenciám vypracovaných UNESCO, alebo Radou Európy, či s väzbou na právo Európskeho spoločenstva a Európskej únie, alebo zákonných noriem na ochranu kultúrneho dedičstva pamiatkového, múzejného, galerijného, archívneho, knižničného, svetského a cirkevného fondu kultúrnych predmetov.
V poslednom období to boli kroky vo veľmi špecifikovaných formách s väzbou na druhý Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, ale aj novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov.
Vážený pán minister, verím, že nemusím vám zdôrazňovať, že popri nelegálnom obchode s drogami a s takzvaným bielym mäsom sa čoraz častejšie a vo väčšej intenzite rozbieha obchod s kultúrnymi predmetmi, ktorý má dnes už internárodný až globalizujúci charakter. Popritom na Slovensku naďalej pokračuje doslovne rabovanie archeologického dedičstva v mnohých archeologických lokalitách, najmä prostredníctvom špecializovanej techniky vykrádačov pamiatkového fondu.
Prednedávnom som bol informovaný, vážený pán minister, že ste zrušili krajské útvary na boj proti kriminalite v oblasti nelegálneho vykrádania a pohybu kultúrneho dedičstva v zmysle Maltskej konvencie aj archeologického dedičstva. V susedných štátoch úspešne pokračujú práce na odhaľovaní kriminálnych činov v tejto oblasti, napríklad v Čechách sú už v tejto činnosti najmenej 15 rokov pred nami, najmä čo sa týka tých nelegálnych vykrádačiek v archeologických lokalitách. Vy ste však pristúpili k obmedzeniu tejto vysokokvalifikovanej práce v oblasti boja proti tomuto druhu vzrastajúcej kriminality v Slovenskej republike.
Preto vás, vážený pán minister, interpelujem v danej veci a prosím vás, aby ste podnikli kroky na obnovenie týchto útvarov, ktoré pracovali na odhaľovaní tohto druhu trestných činov a v prípade konkrétnych výsledkov v tomto boji proti rabovaniu a nelegálnemu vývozu týchto kultúrnych predmetov informovali aj verejnosť.
Druhá interpelácia je na pána ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca tiež v zmysle toho paragrafu rokovacieho poriadku Národnej rady. Opätovne vás interpelujem vo veci Fakultnej nemocnice Ružinov v Bratislave, pretože nepovažujem vašu odpoveď na moju predchádzajúcu interpeláciu zo dňa 26. 10. pod číslom 2742-1/2005SP za uspokojivú. Tvrdíte, vážený pán minister, že účelom zlučovania zdravotníckych zariadení v bratislavskom regióne bolo zjednodušenie ich premeny na akciovú spoločnosť s cieľom úspory ich finančných nákladov. Preto sa vás opätovne konkrétne pýtam a v tejto veci ste mi vôbec neodpovedali v predchádzajúcej interpelácii, kde, kedy a komu ste predložili organizačno-ekonomické porovnanie pre spomenuté tvrdenie. Veď dostať šesť nemocníc pod jednu "strechu" nie je jednoduché a zrejme ani lacné. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by malo zverejniť, samozrejme, ak nemá čo skrývať, záujemcov o investovanie do jednotlivých nemocníc, ako aj výšku vkladu, aj to, do čoho sa má konkrétne v tejto alebo v tej ktorej nemocnici investovať. Je zrejmé, že investor môže poskytnúť finančnú pôžičku alebo investovať do základného imania. Akciová spoločnosť sa môže správať podľa Obchodného zákonník a jednoduchými krokmi sa môže konkrétny investor stať majiteľom. A práve preto, že štát môže prísť o kontrolu nad zdravotníckymi zariadeniami, je ešte viac opodstatnené a moja požiadavka o transparentnosti, podčiarkujem o transparentnosti týchto investičných pohybov a o informácie od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V demokratickej spoločnosti je neprípustné neinformovať o aktivitách, ktoré majú, respektíve budú mať dopad na služby vo verejnom záujme, najmä ak sa to týka vkladaného majetku štátu.
Vážený pán minister, veľmi dobre viete o doterajšom neusporiadaní majetkovoprávnych vzťahov bývalej Nemocnice s poliklinikou v Ružinove. Pred transformáciu nemocníc v Bratislave, ako aj vy tvrdíte, musia byť tieto vzťahy usporiadané, a preto vás opätovne interpelujem a žiadam o predloženie záverov ministerských kontrol v bývalej Nemocnici s poliklinikou Ružinov, konkrétne od obdobia, keď bol ministrom zdravotníctva už nebohý Ľubomír Javorský. Súčasne, keďže do novo vzniknutých akciových spoločností vkladá svoj majetok štát, mala by byť verejnosť informovaná, kto ho bude oceňovať, respektíve kto ho už oceňoval. Pripomínam, že je to majetok občanov nášho štátu, daňových poplatníkov a minister, ako aj ministerstvo zdravotníctva musí sa k nemu správať ako jeho správca a služobník občanov.
Vážený pán minister, existujú dôveryhodné informácie, a vy iste o tom veľmi dobre viete, že ružinovská nemocnica nemá do dnešného dňa kolaudačné rozhodnutie o budove ešte z minulého obdobia, veľmi dávno, keď sa budova odovzdávala, ktorú chcete vkladať do akciovej spoločnosti. Interpelujem vás v tejto veci a prosím vás o vaše jasné stanovisko a vytvorenie, respektíve urobenie nápravy.
A tretia interpelácia je na pána ministra školstva Martina Fronca tiež podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady. Opätovne vás interpelujem vo veci riešenia vzájomného vysporiadania vzťahov medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Národným tenisovým centrom v Bratislave, ktoré sú stále viac a viac nejasné. V tomto duchu som vás oslovil, vážený pán minister, dňa 30. októbra 2003, t. j. viac ako pred dvoma rokmi, najmä čo sa týka využívania Národného tenisového centra v Bratislave v súvislosti s jeho uvažovanou transformáciou na akciovú spoločnosť, respektíve spoločnosť s ručením obmedzeným. Situácia sa za dva roky zrejme veľmi zmenila, a preto je namieste nová moja interpelácia s otázkou: "Vážený pán minister, aký má dnes podiel štát zastúpený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v tomto projekte a ako sa dnes realizujú záujmy štátu pri využívaní tohto pekného športového areálu, športového stánku najmä v prospech mládeže?"
Vážený pán minister, dnes už tento športový stánok nie je uvádzaný často ako NTC, ale prevažne ako Sibamac aréna. Vybudovanie Národného tenisového centra bolo plánované z celkových nákladov vo výške 590 miliónov Sk. Opakujem, zo štátneho rozpočtu a z Fondu národného majetku boli v rokoch 2001 až 2002 uvoľnené zdroje vo výške 330 miliónov Sk. Výstavbu realizovala firma Sibamac a v jej priebehu sa pristúpilo na jej preprojektovanie na multifunkčnú halu, nielen na tenis. Cena, samozrejme, s týmito zmenami aj úmerne narástla. Taktiež je známe, že zvyšných už teraz 280 miliónov korún si zapožičal od OTP banky, za ktoré sa zaručila nehnuteľnosť, t. j. stavba Národného tenisového centra. Dnes vieme, že ročné prostriedky na prevádzku NTC sa pohybujú vo výške od 18 do 20 miliónov Sk. Súčasne v zmluve medzi ministerstvom školstva a NTC, ktorá mi však nebola poskytnutá, je podľa informácie klauzula, že s uvedenou nehnuteľnosťou je možné nakladať len so súhlasom Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ďalší vývoj v danej veci však už nepoznám. Od tohto roku, vážený pán minister, sa malo ročne platiť za pôžičku 17 miliónov Sk na istinu a 12 miliónov Sk na úroky. Dovoľujem sa vás opýtať, aká bola ich skutočná výška a ako sa uvedené veci plnia a riešia aj vo vzťahu k Ministerstvu školstva Slovenskej republiky? Teda konkrétne, či váš rezort nedopláca na uvedené podlžnosti a či váš rezort má ingerenciu vstupovať do prevádzky Sibamac arény NTC a realizovať program pre mládežnícky šport, pre program, s ktorým pôvodne projekt, keď boli peniaze vyčlenené, aj počítal.
Súčasne sa hovorí o majetkovom vstupe mesta Bratislavy do Sibamac arény NTC. Bude tento vstup zabezpečovať priestor pre mládežnícky šport alebo bude znamenať tento vstup len náhradu za Park kultúry a oddychu v Bratislave? V prípade vstupu môže do týchto aktivít hovoriť Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a rokoval niekto aj s vaším rezortom?
Vážený pán minister, opätovne vás interpelujem v danej veci a oznamujem, že s väzbou na vašu odpoveď sa uskutoční, ako sme plánovali na vašom ministerstve, v tejto predmetnej veci aj poslanecký prieskum. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Mikolaj.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa v interpelácii na ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša. Vážený pán minister, v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. podľa § 129 vás interpelujem v súvislosti so závažnými skutočnosťami, ktoré sa objavili na slovenskom finančnom trhu. Úrad pre finančný trh povolil u nás činnosť otvorených zahraničných podielových fondov, okrem iných aj fondu World Investment Opportunites Funds, ktoré vykonali na Slovensku koncom deväťdesiatych rokov masívnu kampaň. Použili pritom podivné praktiky, ako napríklad vyhlásenia, že akciové trhy fondov rastú aj napriek katastrofám a nepokojom, že ide o fondy renovované, ktoré nezaznamenali pád od dvadsiatych rokov minulého storočia, že index fondov je každý rok medzi 500 najlepšími na svete a podobne.
Tieto reklamné materiály, ktoré považujem za klamlivú reklamu, sú k dispozícii pre nás všetkých. Táto kampaň zlákala stovky, možno tisícky Slovákov, aby do spomínaných fondov investovali. Občania boli presvedčovaní manažérmi fondov, ale hlavne propagačnou reklamou, že za päť rokov budú akcie zhodnotené minimálne o 30 až 40 percent. O serióznosti spomínaných fondov je však možné pochybovať.
Ako príklad uvediem konkrétneho občana, ktorý vložil 100-tisíc Sk do luxemburskej spoločnosti World Investment Opportunites Funds a za päť rokov takzvaného zhodnocovania jeho vkladu nezarobil ani korunu. Práve naopak, stratil 47 327 korún a na účte mu zostalo zo 100-tisíc len 52 673 korún. Táto situácia pripomína neblaho známe udalosti okolo BMG Invest a AWG Invest.
Vážený pán minister, na základe uvedených skutočností kladiem nasledujúce otázky.
Po prvé. Má Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Úrad pre finančný trh vedomosť o tom, že hodnoty akcií ľudí, ktorí investovali do spomínaných fondov, poklesli cirka o 50 percent?
Po druhé. Dozoruje ministerstvo financií alebo Úrad pre finančný trh otvorené zahraničné podielové fondy? Ak áno, máte vedomosti o tom, že niektorí klienti stratili za posledných päť rokov takmer 50 percent svojich investícií.
A po tretie. Mieni ministerstvo financií nejako zasiahnuť, aby sa na Slovensku nezopakoval škandál s novými nebankovými subjektmi? Za odpoveď vopred ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikolaj a potom pani poslankyňa Tóthová budú interpelovať. Ešte som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií. Takže prosím vás, aby ste tabuľu trošku upravili.
J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, mám interpeláciu na pána ministra školstva pána Martina Fronca. V týchto dňoch sa dostalo na verejnosť zhodnotenie takzvanej akademickej ratingovej agentúry ohľadom úrovne vysokých škôl. Výsledky tohto hodnotenia poukazujú na priam katastrofálnu úroveň slovenských univerzít. Aby však takéto hodnotenie malo zodpovedajúcu a vypovedajúcu hodnotu, treba odpovedať na niekoľko otázok.
Po prvé. Aké oprávnenie, akreditáciu či spôsobilosť má samotná agentúra, keď si dovolí prezentovať také závažné stanoviská a s takým vážnym dopadom?
Po druhé. Akú a kým schválenú či odporučenú metodiku hodnotenia použila a na aké účely má slúžiť?
Po tretie. Prečo neboli hodnotené všetky domáce univerzity či pobočky zahraničných univerzít, ktoré majú v absolútnej väčšine priam katastrofálnu úroveň. Jediný, kto na Slovensku má oprávnenie profesionálne hodnotiť úroveň vysokých škôl, je akreditačná komisia vlády. Pripraviť podklady pre takúto akreditáciu trvá niekoľko týždňov. Do spomínanej agentúry však žiadne oficiálne podklady zasielané neboli.
Interpelujem vás, pán minister, vo veci vášho stanoviska k metódam, postupom a výstupom agentúry, ktoré sú pre slovenské vysoké školy nepravdivé a vo svojom dôsledku aj mimoriadne škodlivé. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy s interpeláciami. Takže, pani poslankyňa, nech a páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, milí kolegovia, interpelujem pána ministra zdravotníctva v tej otázke, ktorú som mu položila na hodine otázok, ale nebola som celkom spokojná s odpoveďou, pretože mám tu analýzu stavu psychiatrickej starostlivosti na Slovensku pod drobnohľadom expertov, ktorí majú odlišné stanoviská. Preto by som prosila písomnú odpoveď s tým, že aj prezident Ligy pre duševné zdravie má trošku iné pohľady, keby mi pán minister odpovedal. Nebudem čítať vzhľadom na ekonomiku času.
Ďalej interpelujem pani ministerku Radičovú, a síce v otázke, že začiatkom zimy umrelo na podchladenie, t. j. zamrzlo 16 bezdomovcov, a poriadna zima nás len čaká. Mám otázku, či keď sa staráme o psíkov vyhodených na ulicu, ja viem, že tieto útulky sú lacnejšie, robia to mimovládky a nič proti týmto útulkom nemám, mám otázku, či nehodlá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť tento alarmujúci stav úmrtia ľudí bez domova. Veď doteraz existujúce sociálne zariadenia vonkoncom kapacitou nestačia na prichýlenie bezdomovcov v týmto zimných dňoch.
Po ďalšie, interpelujem pána ministra Ivana Mikloša, ministra financií v otázke centier pre liečbu drogových závislostí. Zaujíma ma, v ktorej kapitole schváleného štátneho rozpočtu sú zahrnuté finančné prostriedky na protidrogový program vlády Slovenskej republiky. Ide o nezanedbateľný problém, preto by ma zaujímalo, keby mi odpovedal na širšiu interpeláciu, ako tu prednášam. Opakujem, vzhľadom na ekonomiku času nebudem rozvádzať celú situáciu.
Posledná interpelácia sa týka ministra školstva Martina Fronca. Je krátka, dovolím si ju tlmočiť. Pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou. Na pôde Európskeho parlamentu vznikla iniciatíva na prijatie účinnej legislatívy, ktorá by zabránila možnosti nevhodného využívania informačných technológií, najmä počítačových hier so škodlivým obsahom podnecujúcim u detí nenávisť a násilie. V poslednom čase sa v obchodoch s hračkami objavili kópie hracích automatov pre deti. Prirodzene, nie na peniaze, ale na žetóny. Podľa vyjadrenia psychológov, ktoré už zazneli v médiách, ide o neprijateľnú výchovu ku gamblerstvu.
Pretože ide o problém, ktorý sa bytostne dotýka výchovy našich detí, zaujímalo by ma, či ministerstvo školstva vzhľadom na nekontrolovaný predaj týchto napodobením hracích automatov a počítačových hier u nás vyvinie iniciatívu na zabezpečenie nápravy, poprípade sa skontaktuje s príslušnými inštitúciami zodpovednými za kontrolu predaja tovarov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako som sľúbila, bola som stručná pri formovaní mojich interpelácií. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do interpelácií. Traja páni, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií. Pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci, interpelujem ministra dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v nedávnej minulosti prebiehali zmeny v poštovej sieti Slovenskej republiky. Po slovensky by som to povedal tak, že boli zrušené menšie miestne pošty, napríklad v mojej rodnej obci Turnianska Nová Ves. Týmito rozhodnutiami dotknutí občania prijali s nevôľou reštrikčné opatrenia monopolného poskytovateľa poštových služieb na území Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby v zmysle § 129 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som podal nasledujúce otázky: Ktoré pošty a z akých dôvodov boli zrušené v roku 2005, 2004? Aké pozitívne výsledky prinášajú tieto zmeny v sieti Slovenskej pošty? Či sa pripravujú aj do roku 2006 ďalšie zmeny tohto typu? V prípade, keď obecný úrad je ochotný hradiť náklady prevádzky miestnej pošty, či existuje možnosť obnoviť prevádzky pošty?
Interpelujem ešte raz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Dňa 9. novembra 2005 ste odpovedali na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho vo veci dobudovania diaľničného spojenia medzi mestami Bratislava - Košice. Vo vašej odpovedi len takzvaný severný variant ste uvádzali.
Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpeloval som vás a podal nasledujúce otázky v mene občanov, ktorí žijú južne od predpokladanej trasy Bratislava - Žilina - Košice, respektíve by chceli v budúcnosti využívať kratšiu, dodal by som lacnejšiu a bezpečnejšiu trasu medzi východom a západom Slovenska.
Po a, kedy sa vyrieši obchvat okolo Nitry a s tým neznesiteľná dopravná situácia na trase z Nitry smerom na Zlaté Moravce?
Po b, kedy sa dokončia výstavby cestných obchvatov v Ožďanoch, Tornali a akým spôsobom budú vyriešené problémy z dopravno-prevádzkového hľadiska možno ešte nebezpečnejších úsekov?
Po c, či sa pripravuje výstavba inak jediného cestného tunela na úseku Bratislava - Zvolen - Košice pod Soroškou?
Po d, aké sú odhady, o koľko sa zvýši počet nákladných aut na takzvanej južnej cestnej trase po zavedení takzvaného elektronického mýta.
Po e, a ešte interpelujem vás v mene cyklistov Slovenskej republiky, aby na úseku Košice - Šaca bola vytvorená možnosť cyklistickej dopravy.
Interpelácia na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a na ministra životného prostredia.
Vážení páni ministri, ako to uverejnili naše médiá, na území Ukrajinskej republiky, presnejšie na Podkarpatskej, nedávno vypukla epidémia brušný týfus. Vzhľadom na fakt, že ohnisko epidémie sa nachádza v bezprostrednej blízkosti od našich hraníc, prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o informáciu o tom, aké opatrenia boli prijaté, aby sa tá nákaza nerozšírila na územie Slovenskej republiky, respektíve, ako sú informovaní občania Slovenskej republiky, ktorí v týchto dňoch navštevujú Ukrajinskú republiku s cieľom vianočných nákupov.
Vážený minister ochrany životného prostredia Slovenskej republiky, je typickou črtou na oboch stranách hraníc s Ukrajinskou republikou, že doposiaľ neboli vybudované ani verejné vodovody, ani kanalizácie, ani čističky odpadových vôd. V tejto situácii, keď tieto v bezprostrednej blízkosti nachádzajúce sa regióny, obce a komunity sú prepojené riekami, potokmi, podzemnými vodami. Naďalej existuje reálna možnosť, že v prípade konzumácie vôd z domových studní s výkalmi kontaminované podzemné vody môžu spôsobiť rozšírenie prípadných a ďalších chorôb.
Z tohto dôvodu interpelujem ministra životného prostredia, aby vodovody, ktoré sú vo výstavbe v týchto oblastiach, napríklad Kapušianske Kľačany, Ruská, Veľké Slemence, Ptrukša, Krišovská Liesková, boli dokončené čím rýchlejšie. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo a potom pán poslanec Jaduš.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle platných právnych predpisov interpeloval pána ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka s nasledujúcou interpeláciou.
Vážený pán minister, v priestupkovom konaní dostávajú občania nominálne rovnaké peňažné tresty. To i napriek tomu, že je všeobecne známa nerovnosť vo výške finančných príjmov jednotlivých občanov a jednotlivých skupín občanov. Tým sa dostávame ku konštatovaniu, že rovný peňažný postih je nerovným trestom pre občanov s nerovným príjmom. Pre porozumenie a na potvrdenie uvedeného uvádzam jeden príklad.
Pokuta za priestupok v cestnej premávke - napríklad prekročenie rýchlosti vo výške 2-tisíc korún je pre občana, ktorý má priemerný mesačný príjem 6-tisíc korún, 25-násobne vyššia ako u občana, ktorý má príjem 250-tisíc mesačne. Táto skutočnosť podľa môjho názoru je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a možno ho hodnotiť v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z. ako priamu diskrimináciu.
V zákone, ak dovolíte, sa okrem iného hovorí. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Z uvedeného citátu je zrejmé, že v predmetnej veci ide o nerovné postihovanie občanov za rovnaké priestupky. Pre jedného občana ide o zanedbateľný výdavok 2-tisíc korún, no pre druhého 2-tisíc korún znamená takmer mesačné prostriedky na živobytie. Niektoré krajiny, napríklad škandinávske krajiny, tento nezmysel odstránili v zákonoch tým, že postihujú občanov rovnako rovnakým priestupkom z ich príjmu za čin, ktorý spáchajú. To znamená, je to odstupňované podľa výšky príjmu občana a na základe toho sa vypočíta výška priestupku.
Vážený pán minister, vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pýtam. Nepočítate a nepočíta vaše ministerstvo zaviesť obdobné alebo pripraví obdobné zákony a predpisy také, aké v súčasnosti platia v škandinávskych krajinách, aby boli rovnako zaťažení pri priestupkovom konaní občania rôznych sociálnych skupín? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, nech sa páči, môžete interpelovať a pripraví sa ako posledný pán poslanec Pavelka.
J. Jaduš, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na ministra životného prostredia.
Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou, ku ktorej podnetom by bola medializácia problému nelegálneho dovozu komunálneho odpadu z iných členských krajín Európskej únie. Súčasná legislatíva nedovoľuje, aby sa komunálny odpad pochádzajúci z inej krajiny skládkoval či likvidoval na území Slovenskej republiky. Výnimku tvorí odpad, ktorý je druhotnou surovinou alebo alternatívnym palivom. Skúsenosti z Čiech a potvrdená skutočnosť zo Slovenska však naznačujú, že nelegálne aktivity v oblasti dovozu uloženia a likvidácie odpadu z iných krajín je nielen nelegálnou, ale aj nebezpečnou a štát poškodzujúcou činnosťou, ktorá nemusí byť ojedinelá. Na základe týchto udalostí sa núka logická otázka, či sa obdobné nelegálne aktivity nedejú aj v oblasti nebezpečných odpadov.
Vážený pán minister, dovoľujem si vám preto položiť nasledujúce otázky. Sú vám známe aj iné prípady nelegálnych dovozov a likvidácie odpadov na Slovensku? Aké dôsledky sa proti prípadným aktérom týchto káuz vyvodili? Aká je účinnosť kontrolných mechanizmov, ktorými disponuje rezort životného prostredia alebo rezort vnútra? Aké opatrenia je potrebné prijať, aby k podobným prípadom nelegálneho dovozu akýchkoľvek odpadov na území Slovenska už nedochádzalo? A posledná otázka. Aká je kooperácia s relevantnými orgánmi a inštitúciami v tejto oblasti v zahraničí? Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný vystúpi pán poslanec Pavelka. Nech sa páči.
V. Pavelka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovského.
Vážený pán minister, v roku 2004 boli projekty konkrétne uvedené v mojom liste, ktorým som sa na vás obrátil 10. novembra 2005, zaradené do zásobníka projektov. Tieto projekty spadajú pod opatrenie 3. 1. budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry. Vaša odpoveď z 22. novembra 2005 ma neuspokojila, pretože ste mi v nej neodpovedali na konkrétne položenú otázku, iba všeobecne ste uviedli možnosti znovurozdelenia finančných prostriedkov na projekty z opatrení 3. 2. a 3. 3. Nebola mi však daná odpoveď na otázku, na ktorú som sa pýtal, a to, kedy, v akom časovom horizonte dôjde k poskytnutiu finančných prostriedkov na realizáciu projektov, o ktoré som sa v mojom liste zaujímal.
Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste mi oznámili: Po prvé. Kedy budú poskytnuté finančné prostriedky na realizáciu konkrétnych projektov uvedených v mojom liste zo dňa 10. novembra 2005, ktoré boli zaradené do zásobníka projektov v roku 2004?
Druhá otázka. Na ktoré konkrétne projekty zaradené do zásobníka projektov roku 2004 spadajúce pod opatrenie 3. 1., 3. 2. a 3. 3. boli do dnešného dňa poskytnuté finančné prostriedky, v akej výške pre jednotlivé konkrétne projekty a ktorým konkrétnym subjektom. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Chcem vás informovať o tom, že o 16.00 hodine pristúpime k hlasovaniam. Do toho času vyhlasujem prestávku.
(Prerušenie rokovania o 15.54 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 16.00 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím pánov predsedov poslaneckých klubov, aby pred hlasovaním ešte prišli na krátku poradu predsedov poslaneckých klubov.
(Prerušenie rokovania o 16.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 16.15 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za meškanie termínu začatia hlasovania o jednotlivých prerokovaných bodoch, ale páni predsedovia klubov, keďže sme prerokovali niektoré dôležité body a je rozdielny názor na ne, tak potrebovali sa poradiť aj tlmočiť stanoviská svojich poslaneckých klubov, preto som rešpektoval požiadavku na zvolanie poslaneckého grémia. Budeme teraz hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Poprosím teraz pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, nech sa páči, pán predseda, a pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorého poveril výbor, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu na zmenu zákona o verejnom ochrancovi práv. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Tóthová. Obe bez návrhov na hlasovanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prepáčte, pán...
J. Drgonec, poslanec: Teda bez návrhov na hlasovanie. Takže teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci!
J. Drgonec, poslanec: Takže, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 130 poslancov prítomných, 87 za návrh, 2 proti, 36 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 127 za návrh, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Národná rada návrh výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien schválila.
Ďakujem pánovi predsedovi. Páni poslanci! Poprosím teraz pána poslanca Polku, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Gála miesto pre navrhovateľov, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu poslanca Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa... (Ruch v sále.) Páni poslanci, nevykrikujte! O znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 129 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
G. Gál, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory návrh zákona...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci!
G. Gál, poslanec: ... prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 133 za návrh.
Národná rada návrh uznesenia schválila.
Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý predložili poslanci Drgonec a Miššík, ktorí navrhujú zmenu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (tlač 1400). Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Keďže nikto nevystúpil v rozprave, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Trošku hlasnejšie, pán poslanec.
J. Mikuš, poslanec: ... že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 98 za návrh, 22 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1424 z 18. novembra 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, môžete dať hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 129 za návrh, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý podala skupina poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1382. (Ruch v sále.) Poprosím... Páni poslanci! Poprosím teraz... Páni poslanci! Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.