P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Birošovi, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženej správe. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o opatreniach a programoch prijatých vládou Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi v boji s vtáčou chrípkou. Máte to ako tlač 1396.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1419 z 18. novembra 2005 pridelil správu o opatreniach a programoch prijatých vládou Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi v boji s vtáčou chrípkou na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval správu a odporučil ju vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rovnako prerokoval správu a taktiež odporučil vziať správu na vedomie.
Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola predložená správa pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach a programoch prijatých vládou Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi v boji s vtáčou chrípkou vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Správu máte rozdanú do lavíc, bola predmetom rokovania viacerých výborov, aj preto predpokladám, že po oboznámení sa s jej obsahom poslanci sú s návrhmi na opatrenie spokojní a nechcú vystúpiť v rozprave. Preto končím rozpravu. Ďakujem ministrovi, ďakujem spravodajcovi za uvedenie návrhu a poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva, aby uviedol
správu o vydaných opatreniach v súvislosti s aviárnou influenzou (tlač 1407).
Pán minister.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o vydaných opatreniach v súvislosti s aviárnou influenzou bola vypracovaná na základe bodu B1 uznesenia vlády č. 856 zo 26. 10. 2005. Toto infekčné ochorenie je spôsobené vírusom, ktorý sa šíri medzi voľne žijúcim vtáctvom a exotickým vtáctvom v prevažnej miere. Hlavným zdrojom týchto vírusov sú voľne žijúce vtáky, prevažne divé kačice. V prípade prepuknutia ochorenia musia byť všetky kŕdle vtákov, pri ktorých bola prítomnosť vírusu potvrdená, zlikvidované. Práve z toho dôvodu ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo 11,9 milióna korún na zakúpenie mobilnej jednotky, ktorá v takomto prípade môže túto likvidáciu vykonať.
Prevencia spočíva v dodržiavaní biologickej ochrany chovov a zoohygienických zásad. Ministerstvo pôdohospodárstva preto vydalo opatrenia na zabránenie prepuknutia aviárnej influenzii v Slovenskej republike a zároveň zverejnilo zoznam rozhodnutí Európskej komisie pre členské štáty Európskej únie týkajúcich sa ochranných opatrení v súvislosti s aviárnou influenzou, ktoré sú pre všetky členské štáty priamo záväzné.
S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu ochranu obyvateľov Slovenskej republiky bola zriadená aj národná protinákazová komisia a zároveň boli predložené na ministerstvo zdravotníctva a vyčíslené zoznamy ľudí v rizikovej oblasti zamestnaných.
Na záver je však potrebné povedať, že situácia v slovenských chovoch hydiny je stabilizovaná a pravidelne monitorovaná. Veľkou výhodou v porovnaní aj so štátmi Európskej únie je, že značný podiel chovov odchovaných vonku je aj to, že hydina Slovenskej republiky je chovaná intenzívnym systémom chovu. Celkovo máme 291 chovov, z ktorých 250 je uzatvorených, v ktorých chováme viac ako 25 miliónov kusov hydiny. Zvýšili sme zároveň aj monitoring divo žijúcej zveri a spracovali sme Národný pohotovostný plán, ktorý je schválený aj Európskou úniou a všetky opatrenia sú zamerané práve na predchádzanie výskytu tohto ochorenia.
Na záver mi dovoľte, aby som len poznamenal, že celkovo na svete doteraz bolo utratených viac ako 100 miliónov kusov hydiny, a preto považujeme túto oblasť za veľmi rizikovú a venujeme tomu maximálnu pozornosť. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi a prosím ho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. K veci, nech sa páči.
A. Hajduk, poslanec: Pán predseda, ďakujem pekne za slovo, len chcem upozorniť, že ste použili nejaký taký výraz, že taký poslanec tu nie je, takže upozorňujem, ja som Andrej Hajduk.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ospravedlňujem sa, pán poslanec.
A. Hajduk, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, správu o vydaných opatreniach súvisiacich s aviárnou influenzou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo s tým, že gestorským výborom je výbor pre pôdohospodárstvo.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval predmetnú správu a svojím uznesením vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo takisto prerokoval správu a svojím uznesením odporúčal, aby sme zobrali správu na vedomie. Uznesením výboru č. 424 zo 6. decembra 2005 schválil spoločnú správu výbor a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a pre zdravotníctvo a predložiť návrh na uznesenie. Návrh na uznesenie majú poslanci rozdaný v laviciach, kde je uvedené, že správu o vydaných opatreniach v súvislosti s aviárnou influenzou berieme na vedomie. Ďakujem pekne, skončil. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra hospodárstva, aby z povedenia vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade
správu k problematike výstavby kórejských investorov KIA Motors Corporation a Hyundai Mobis (tlač 1406)
a zároveň by som chcel odporučiť Národnej rade, aby sme zlúčili, keďže vecne ide o jeden ten istý problém, rozpravu, respektíve, aby sme odporučili, aby pán minister uviedol aj informáciu o výstavbe rodinných víl pre manažérov spomínaných automobiliek v jednom vystúpení a potom by sme pristúpili k rozprave. Je s takýmto návrhom súhlas? Áno. (Všeobecný súhlas.) Ďakujem pekne.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 25. októbra 2005 vám predkladám materiál, v ktorom sú vyhodnotené záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce zo zmluvy o investičnej spolupráci medzi Slovenskou republikou a KIA Motors Corporation a Hyundai Mobis uzavretej dňa 5. marca 2004.
Záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z podpísaných investičných zmlúv, ktorých plnenie je podrobne rozpracované v predloženom materiáli, spočívajú v poskytnutí štátnej pomoci priamo investorovi a inej podpory štátu a iných záväzkov. Celkovo vláda v čase prípravy investičných zmlúv na tento projekt predpokladala použiť 7,3 miliardy, a to je bez daňových kompenzácií, ktoré nemajú teda priamy vplyv na štátny rozpočet, a bez iných záväzkov regionálneho charakteru. Suma 5,8 miliardy predstavuje priamu štátnu pomoc pre KIA Motors Corporation a Hyundai Mobis v rokoch 2004 a 2008 a suma 1,5 miliardy je určená na inú podporu štátu.
K záväzkom v oblasti štátnej pomoci možno uviesť, že sa v zásade priebežne plnia, pri zabezpečovaní podporných činností je čiastočne problémový výkup pozemkov pod závodom KIA, kde je vykúpených 99 percent, pod Mobisom 97 percent celkovej plochy. V tejto súvislosti len pripomínam, že tieto procesy mali byť ukončené 31. augusta 2004.
K plneniu záväzkov v oblasti inej podpory štátu týkajúcej sa výstavby podpory infraštruktúry uvádzam, že doposiaľ bolo vykúpených už okolo 60 percent pozemkov z celkovej rozlohy 134 ha. V zásade tá výstavba, bohužiaľ, pokračovala ešte pred mojím nástupom zhruba v 11, 12 prípadoch v rozpore so stavebným zákonom. Dnes je tento rozpor odstránený, jedna výstavba pod gesciou mesta Žilina ešte nemá právoplatné stavebné povolenie podľa mojich informácií, ale bola tam udelená pokuta, podľa prísľubov, ktoré mám, by sa to malo zlegalizovať v plnej miere.
Treba len pripomenúť, alebo čo už odznelo v médiách, že sa KIA rozhodla navýšiť investíciu z 200-tisíc vozidiel na 300-tisíc vozidiel ročne. Z dôvodu naliehavosti potreby navýšenia prostriedkov projektu vláda Slovenskej republiky prijala uznesenia č. 706 a č. 850 z tohto roku, ktorými vyčlenila dodatočné prostriedky na realizáciu záväzkov vyplývajúcich z investičných zmlúv, a to v celkovej výške 1,8 miliardy, v čom je 380 miliónov na doplatky za kúpnu cenu pozemkov a 426 miliónov na výkup pozemkov pod infraštruktúrou, viac ako 1 miliardu na takzvanú inú podporu štátu.
V tejto súvislosti nadviažem na ten druhý materiál, o ktorom sa pomerne veľa diskutuje aj v médiách. Nechcem sa vyhovárať na to, čo bolo, ale jednoducho realita je taká, že neexistencia jasných pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci umožnila veľmi subjektívny prístup jednotlivým investorom, umožnila veľmi nekonkrétne zadefinúvať možnosti štátu takzvanej inej štátnej pomoci, ktoré boli výrazne netransparentné a zároveň predražovali jednotlivé investície špeciálne v KIA. Je to najmarkantnejšie, nie je to chyba teda investora, ale jednoducho v neexistencii týchto pravidiel, ktoré boli schválené pred jeden a pol mesiacom vládou Slovenskej republiky. Môj predchodca 14. júna 2005 oznámil vláde a podpredsedovi vlády, ministrovi financií, že nebude požadovať prerokovanie týchto pravidiel v PEM a vo vláde, takže toto je pravda, nie to, že naozaj bola ochota ich prijať.
Jednou z prekvapujúcich skutočností, ktoré vyplynuli na povrch, bol aj fakt, že z vyššie uvedených záväzkov ohľadom bývania v Bratislave sú spojené dodatočné výdavky vo výške viac ako 1 miliardy Sk, a to napriek ubezpečeniu v minulosti vedenia ministerstva hospodárstva, že nebudú mať tieto dodatky dodatočný vplyv na štátny rozpočet.
Celkové dodatočné potreby v čistom vyjadrení vyvolané projektom KIA sa znížili práve zásahmi ministerstva hospodárstva a ministerstva financií po veľmi intenzívnych rokovaniach s KIA a s mestom Žilina z 5,8 miliardy na 3,1 miliardy. Je pravda, že bol rozpracovaný pred mojím nástupom projekt ubytovacích kapacít na 75 rodinných domov, z ktorých 67 bude spĺňať požiadavky pre nižší manažment, 7 pre vyšší manažment, celková investícia 1,1 miliardy s tým, že investor po piatich rokoch by tieto stavby odkúpil za 934 miliónov korún o 20 percent poníženej ceny, čo sú odpisy čiastočne a je tam zohľadnený plánovaný index cien.
Ja som včera tento materiál, ktorý takýmto spôsobom som zdedil, priebežne analyzoval na ministerstve hospodárstva a stupeň poznania tejto veci vo mne vyvolal presvedčenie o rozhodnutí, že som včera pred zasadnutím vlády tento materiál z vlády stiahol a myslím si, že záväzky, ktoré sú vo forme listov a zápisov ministerstva hospodárstva s investormi nemajú takú právnu relevanciu, aby sme museli ísť do takto náročného projektu. Isteže je tam záväzok v sideletteri, je podpísaný obidvoma stranami, ktorý nie je zďaleka takéhoto rozsahu a snažíme sa to na ministerstve hospodárstva prehodnotiť, aby sme čo najviac teda ušetrili prostriedkov, keď už sa s nimi pracovalo, ako sa s nimi pracovalo v minulosti. Asi na január pripravím takýto materiál opäť do vlády, kde predpokladám, že nebude 75 rodinných domov, ale nechcel by som predbiehať.
Zatiaľ hovorím, môj stupeň poznania je taký, aký je a myslím si, že sa nám podarí ušetriť nejakých pár sto miliónov korún ešte pri ďalšom rokovaní. Trochu to vplýva na nie dobrú pozíciu štátu vo vzťahu k tomuto investorovi KIA, pretože naozaj im bolo formou listov zo strany ministerstva hospodárstva sľúbených oveľa viac, ako nakoniec vláda schválila. Rovnako to súvisí aj so štátnou pomocou pre subdodávateľské spoločnosti, kde im listom ministra hospodárstva bola sľúbená štátna pomoc vo výške 14 percent, čiže o jedno percento menej ako v spoločnosti KIA, čo nikdy nebolo predmetom rokovania vlády, čiže nemá to pre nás záväzný charakter, ale tie rokovania dnes sú o to viac pre mňa nepríjemné, ale nedá sa nič robiť, proste tieto záväzky sú vysoké a treba ich len lepšie identifikovať a snažiť sa ušetriť čo najviac, ako sa nám to podarilo v tom prípade, keď sme znížili tie predtým rozpočtované záväzky z 5,8 na 3,1 miliardy Sk. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie správy a podanie informácie. Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby k predloženej správe k problematike výstavby kórejských investorov predložil stanovisko výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči, pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V súlade s uznesením Národnej rady predložil predseda vlády na rokovanie správu k problematike výstavby kórejských investorov (tlač 1406), tak ako to tu uviedol pán minister hospodárstva. Predseda Národnej rady túto správu pridelil výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor o tejto správe rokoval, správu výbor schválil a súčasne výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade vziať na vedomie túto správu a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k bodu programu správa k problematike výstavby kórejských investorov. Chcem poslancov poprosiť, tí, ktorí sa do rozpravy prihlásia, že k informácii, ktorú predložil pán minister v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, nie je rozprava. Preto, aby sa vecne vyjadrovali v rozprave k prvému prerokúvanému bodu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Dušan, ale tu, od rečníckeho pultu. Nech sa páči, ak...
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Nerád by som bol, aby prišlo k nejakej domnienke, že chcem zneužívať toto miesto aj v rámci informácie, aj v rámci miesta, z ktorého hovorím. Neviem, či som dobre rozumel, či v rámci informácie, ktorú podal pán minister, ten materiál vlastne, o ktorom sme hovorili, ktorý bol v médiách, ide o tú 1,5 miliardy na byty, je stiahnutý z vlády. Len to som sa chcel spýtať. Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je už tradíciou, že keď rozprávame o miliardách, tak v rokovacej miestnosti je pusto. V tejto chvíli máme schválený zákon o štátnom rozpočte, takže všetko už pôjde ďalej.
Dámy a páni, ale to, čo sa deje s investíciou Hyundai KIA je ekonomický a morálny škandál. To je absurdné. Pri diskusii o rozpočte sme sa bavili o 3, 4, 5 miliónoch Sk, tu sa len tak hádžu miliardy a Národná rada Slovenskej republiky objektívne o tomto stave informovaná nie je. Aby som bol objektívny, tak oceňujem tú ambíciu súčasného ministra hospodárstva aspoň niektoré veci dať do poriadku, ale súčasne veľmi dôrazne kritizujem vládu, vládu Slovenskej republiky, pretože zaužívala sa tu rétorika, že bývalý minister hospodárstva, to by mal minister hospodárstva ono.
Dámy a páni, skoro všetky tie dokumenty schválila vláda Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že schválila základný dokument investičnej zmluvy týkajúcej sa navrhovanej výstavby závodu na montáž automobilov v Žiline.
Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov o dvoch dokumentoch. Prvý dokument, o ktorom budem hovoriť, je materiál, ktorý prerokovala vláda Slovenskej republiky a predkladateľom tohto materiálu bol pán minister financií a súčasne v tom čase poverený vedením ministerstva hospodárstva pán Mikloš. V tom materiáli sa jednoznačne konštatuje, že vláda Slovenskej republiky prevzala na seba záväzky znejúce na sumu 7,4 miliardy Sk. Rovnako v predkladacej správe sa uvádza, že napriek opakovaným požiadavkám, ústnym aj písomným, zo strany ministerstva financií nikdy neboli vláde predložené informácie o skutočných ďalších záväzkoch slovenských strán a o vyvolaných nákladoch. Nuž, dámy a páni, tak toto je ďalší škandál. Minister financií požaduje, minister hospodárstva nepredkladá. Predseda vlády tam sedí asi na okrasu a pozerá sa na to, čo minister financií žiada a čo minister hospodárstva odmieta. Takže ak hovorím o zodpovednosti, tak hovorím aj o zodpovednosti predsedu vlády, pretože predseda vlády je povinný riadiť vládu tak, aby takéto problémy nevznikali.
Súčasne, a to som citoval z vládneho dokumentu, teda časť. Ten materiál, o ktorom hovorím, je súčasne prvým, ktorý tieto záväzky jasne definuje a zároveň informuje o predpoklade ďalších finančných nákladov a finančných potrieb. V tom čase sa uvádza, samozrejme, v materiáli, že je to zatiaľ informatívna sumarizácia, vtedy to predstavovalo ďalšie potreby 5,8 miliardy Sk. Dnes síce to nie je celkom jasné ešte zatiaľ, ale hovorí sa, že by to mala byť suma približne 3,2 miliardy Sk. Ešte raz opakujem, diskutovali sme búrlivo o tom, či na informatizáciu spoločnosti dať 80, 100 alebo 120 miliónov, či napríklad Matici slovenskej pridať 5, alebo nepridať. Tu sa zrazu kvantifikuje nárast nákladov s touto investíciou, predpokladaný nárast vo výške 5,8 miliardy Sk. Odôvodňuje sa to, dámy a páni, tým, že KIA v Žiline ide zvýšiť svoju kapacitu z 200-tisíc na 300-tisíc automobilov, čo nakoniec môže byť prospešné. Vôbec ale nemáme informáciu, do akej miery je tento záväzok relevantne premietnutý do zmluvy. Investičnú zmluvu nepoznáme, lebo trištvrte roka bola alebo rok bola o tom informácia, alebo sa diskutovalo o tom, že táto zmluva podlieha obchodnému tajomstvu, no toto máme konkrétny príklad, ako obchodné tajomstvá v tejto krajine dopadnú.
Podotýkam, že pokiaľ teda aj by sa zvýšila kapacita automobilky o tých 100-tisíc automobilov viac, čo nemáme relevantne nikde potvrdené, tak ten nárast, ktorý je pre nás mimoriadne limitujúci, a to je nárast počtu pracovníkov, predstavuje navyše 719 pracovníkov. Tak si teraz prerátajme náklady navyše päť celé, samozrejme, že je to pritiahnuté za vlasy, ale koľko prostriedkov je potrebných vynaložiť na jedno pracovné miesto, keď kvantifikujeme náklady navyše vo výške 5,8 miliardy a má to pokryť alebo má to zabezpečiť pracovné miesta pre 719 pracovníkov.
V tej rekapitulácii možného navýšenia potrieb na projekt KIA Hyundai sa iná podpora štátu kvantifikuje vo výške 1,6 miliardy, na regionálny rozvoj mesta Žiliny 1,8 miliardy, už tu spomínané domy v Bratislave 1,1 miliardy, dodatočná štátna pomoc 690 miliónov, doplatenie kúpnej ceny pozemkov pod závody 380 miliónov, regionálny rozvoj obcí 200 miliónov Sk. Tento sumár potom predstavuje už niekoľkokrát spomínanú sumu 5,8 miliardy Sk.
Čo je na tomto materiáli opäť interesantné, ja rešpektujem to, že predkladateľa tlačil čas a kritická situácia, ktorá v Žiline bola, ale ten materiál, o ktorom hovorím a ktorý prerokovala vláda, tak nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. No, pravdepodobne aj tie predchádzajúce materiály neboli nikdy predmetom medzirezortného pripomienkového konania, lebo potom by sa nemohlo stať, že dnes teda hľadáme ďalších 5,8 alebo v tej lepšej alternatíve 3,2 miliardy Sk navyše na túto investíciu.
Uvediem ešte jednu veľmi zaujímavú vec a opäť chcem zdôrazniť, že hovoríme, dámy a páni, v miliardách Sk. V čase, keď minister financií predkladal ten materiál, o ktorom hovorím, poverený vedením ministerstva hospodárstva, v dokumente uviedol: "Ministerstvo hospodárstva nemá v súčasnosti dostatočné informácie, ktoré by jednoznačne preukazovali, že poukázané prostriedky sa používajú efektívne a hospodárne. Z toho dôvodu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vykoná kontrolu hospodárenia s poukázanými prostriedkami." No, dámy a páni, to je ďalší škandál. Vo vládnom dokumente sa uvádza, že ten, kto je gestorom, nemá informácie, či sa tieto prostriedky používajú efektívne a hospodárne.
Ak som teda bol iniciátorom toho, aby Národná rada Slovenskej republiky dostala správu týkajúcu sa problematiky Hyundai KIA Žilina, tak som predpokladal, že tam bude teda aj kvantifikácia alebo už aspoň zmienka, že tie kontroly prebiehajú a že dostaneme teda objektívnu informáciu, či tie prostriedky boli využívané dostatočne efektívne a hospodárne, pretože minister financií skonštatoval, že nemá o tom informácie, žeby sa vynakladali hospodárne a efektívne.
Vzhľadom na tú situáciu to bol teda môj rozhodujúci dôvod, prečo som navrhoval, aby bola ustanovená zvláštna komisia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by celú túto problematiku posúdila. Žiaľ, ten návrh neprešiel. Pozitívne hodnotím aspoň to, že v súčasnosti máme teda k dispozícii aspoň orientačnú správu, ako to v Žiline s výstavbou automobilky vyzerá.
Dámy a páni, dovoľte mi povedať niekoľko slov ešte k tej kvantifikácii možného navýšenia prostriedkov. Nebudem teda konštatovať, či to bude suma 3,2, ako prezentoval pán minister hospodárstva, alebo suma 5,8 miliardy. Rešpektujem zvýšenie položky, a aj to mohlo byť celkom inak, ale rešpektujem a myslím si, že všeobecne sme schopní rešpektovať zvýšenie položky dotácia na výkup pozemkov pod závody. To navýšenie prostriedkov predstavuje sumu 380 miliónov Sk. Aj keď som presvedčený, že pokiaľ by boli rešpektované niektoré návrhy, ktoré boli aj odprezentované vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak mohla byť táto záležitosť vyriešená za menej finančných prostriedkov a možno aj k spokojnosti aj jednej strany, aj druhej strany. V čase, keď začínal výkup, keby vlastníkom bola ponúknutá cena 250 Sk za štvorcový meter, myslím si, že všetko by prebehlo veľmi rýchlo a veľmi hladko. Ale po bitke je každý generál múdry, áno, pán kolega mi tu našepkáva, že asi tak. Na druhej strane vynakladáme 380 miliónov Sk navyše a do dnešného dňa pozemky pod automobilku KIA a pod infraštruktúru nie sú vysporiadané.
Nebudem hovoriť o tom, že ďalším škandálom je to, že vlastne štát stavia bez stavebného povolenia, respektíve investori, ktorých poveril štát touto výstavbou, že stavali a stavajú bez stavebného povolenia. To je úplne absurdné a nepochopiteľné.
Ale poďme k tým ďalším položkám z hľadiska navýšenia prostriedkov. Verejná infraštruktúra, cesty. Pôvodný rozpočet 550 miliónov Sk. Navršovanie, navŕšenie prostriedkov 662 miliónov Sk. Dámy a páni, ako bola tá investícia pripravená? Pôvodný rozpočet 550, navŕšený 662 miliónov Sk, viac ako 100-percentné navýšenie.
Dodávka vody. No, asi nikto nepredpokladal, že tam bude treba dodávať vodu a že tam bude treba zabezpečiť aj dodávku vody a, samozrejme, aj splaškovej vody proti prípadným ekologickým haváriám. Plánovaný rozpočet 100 miliónov Sk, navýšenie prostriedkov 123 miliónov Sk.
Odpadová kanalizácia. Rozpočtovaných 12 miliónov Sk, zvýšenie, dámy a páni, 41 miliónov Sk.
Predchádzanie pohromám. Nula prostriedkov, navýšenie 64 miliónov alebo 63 miliónov Sk.
Ak som hovoril, že na tie zvyšné pozemky bude potrebné oproti 300 miliónom Sk ešte ďalších 380, tak to sa týka len teda prostriedkov na pozemky pod závody. Ďalšie navýšenie sa týka zvyškových plôch, a to sú plochy pod infraštruktúru. Tam bolo pôvodne plánovaných 65 miliónov Sk, navrhované zvýšenie alebo požadované navýšenie prostriedkov 128 miliónov Sk. A ešte ďalšia dotácia na pozemky, to boli tie zvyškové plochy, čo sa týka závodov, a ďalšie navýšenie pozemkov pod infraštruktúru uvažovaných 73 miliónov Sk, navrhované zvýšenie 298 miliónov Sk.
Kapitálové prostriedky pre štátnu developerskú firmu. Tam boli plánované prostriedky vo výške 6 miliónov Sk, navŕšenie bude o 800-tisíc Sk. Takže ak by sme vychádzali z toho navýšenia, tak to navýšenie prostriedkov bude v sume 1 miliarda 820 miliónov Sk. Tam, samozrejme, nie sú zahrnuté tie veci, o ktorých sme hovorili, a to je napríklad tá pôvodne plánovaná položka 1,1 miliardy Sk na byty pre topmanažérov firmy Hyundai KIA.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že aj v tom materiáli, a nakoniec v materiáli ministra financií, aj v tom materiáli, ktorý máme v súčasnosti k dispozícii, naozaj nemôžeme z neho vyčítať, či tie prostriedky, ktoré boli v rámci štátnej pomoci uvoľnené, či boli čerpané naozaj efektívne, tak predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú správu o objemoch štátnej pomoci pri výstavbe alebo pri realizácii navrhovanej výstavby závodu na montáž automobilov v Žiline a súčasne, aby súčasťou tejto správy bolo aj zhodnotenie efektívnosti vynakladania týchto prostriedkov.
Ešte raz opakujem, že veľmi pozorne sledujem kroky ministra hospodárstva, súčasného ministra hospodárstva predovšetkým v tom kontexte, že má naozaj veľmi veľkú ambíciu dať do tohto procesu poriadok, zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Súčasne ale musím konštatovať, že na základe tejto správy ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ten prehľad som nezískal. To je dôvod, prečo teda požadujem alebo predkladám ten návrh na uznesenie k tomuto materiálu, teda nielen správu zobrať na vedomie, ale požiadať vládu, aby predložila to, čo som ústne uviedol.
Dámy a páni, súčasne musím na záver naozaj zdôrazniť. Tento prípad je jasným dôkazom, že koordinačná činnosť predsedu vlády a zodpovednosť predsedu vlády absolútne zlyhali. Aby my vo vládnych dokumentoch sme čítali, že minister financií niečo požadoval, minister hospodárstva sľuboval a neplnil a predseda vlády sa na to len tak prizeral, a išlo o niekoľko miliardové sumy, to považujem za absurdné. Dokonca v tomto materiáli sa uvádza, že na regionálny rozvoj Žiliny, a ja ho v plnom rozsahu podporujem, držím mu palce, ale na regionálny rozvoj Žiliny dokonca že boli poukázané niektoré prostriedky, ktoré ani nemali oporu v investičnej zmluve. A ak teda čítam ďalej, a už som to dvakrát povedal a tretíkrát to zopakujem, ak minister financií súčasne skonštatuje, že nemá žiadne informácie, že tie miliardy sa použili hospodárne a efektívne, tak to je ekonomický škandál. Je to ekonomický škandál aj v kontexte s návrhom rozpočtu, tak ako sme ho schválili. Ak sa miliardy zahmlievajú a o miliónikoch sa bavíme dva a pol dňa v Národnej rade Slovenskej republiky, tak to je opäť ďalšie zlyhanie vládnej koalície a predsedu vlády.
Napriek tomu, že vec, ktorú teraz spomeniem, nie je predmetom rokovania, obmedzím sa na jednu vetu. Je ďalším možným zahmlievaním používania niekoľkých miliárd Sk alebo spôsob, akým sme sa rozhodli financovať diaľnice, je ďalší takýto možný spôsob. Oddeliť financovanie diaľnic od štátneho rozpočtu a ísť cez firmy a cez ten systém, aký je teraz navrhnutý, môže o dva roky znamenať, že sa bude Národná rada Slovenskej republiky venovať ďalším miliardám navýšenia.
Dámy a páni, nech sa takéto investície realizujú akoukoľvek formou, vždy sú to peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky. V tomto prípade daňovým poplatníkom Slovenskej republiky zoberieme 500 miliónov Sk pri správnych poplatkoch, ďalších 250 miliónov pri súdnych poplatkoch, znížime im stavebné sporenie, summa summarum nám to dá s odretými ušami 1 miliardu Sk v rámci príjmu do štátneho rozpočtu a tu len tak bohapusto dvaja, traja ľudia pod vedením predsedu vlády Mikuláša Dzurindu vyrazíme 5,8 miliardy Sk. Opakujem, je to stupídny ekonomický škandál tejto krajiny. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Myslím si, že vo vláde tiež musí byť medzi ministrami určitý stupeň dôvery. Zrejme v tomto konkrétnom prípade ten stupeň dôvery nebol opodstatnený. Bezpochyby ministerstvo hospodárstva malo a má najväčšiu zodpovednosť za nezvládnutie celého tohto procesu spolupráce so spoločnosťou KIA. Dokonca aj tie rodinné domčeky, ten sideletter nikdy neprešiel vládou, bol v podstate podhodený na podpis spolu s ďalšími zmluvami. Z hľadiska teda vyhodnotenia ďalších vecí vyplývajúcich z tejto správy pán poslanec má naozaj pravdu a rád teda doplním tú informáciu. Len včera sa skončila kontrola reálne v KII za ministerstvo hospodárstva a jednou vetou odpoviem, či boli, alebo neboli účelne používané tieto prostriedky. No, neboli účelne používané tieto prostriedky a ďalej tá kontrola postúpi svoje zistenia Úradu pre verejné obstarávanie a ďalej. Ani raz nebolo využité v plnom rozsahu výberové konanie. Všetko išlo vlastne priamym zadaním, čiže vlastne od začiatku tá investícia je v nejakom zvláštnom režime, výsledok kontroly jednoznačne potvrdil, neumožňoval tie prostriedky používať racionálne a efektívne. Takže na ďalšie zasadnutie Národnej rady tieto zistenia v podobe, ako to len bude možné, dodám.
Čo sa týka finančného vyhodnotenia, toto už vláda má odo mňa, tento materiál je schválený tri týždne, takže ho len oprášime, zreálnime na január a prinesiem ho do Národnej rady.
Takisto, ak je záujem sa zúčastniť na akomkoľvek poslaneckom prieskume alebo kontrolnom dni, tak pozývam skupinu poslancov alebo pána poslanca Maxona, ak bude mať záujem, môže spolu so mnou ísť na kontrolný deň do "KIE", kde si môžeme prejsť na tvári miesta, čo je, čo nie je urobené, ako je to urobené zo strany štátu. Hovorím, pred mojím nástupom boli všetky stavby načierno, po mojom nástupe priamo pod gesciou štátu nie je žiadna stavba načierno, teda v rozpore so zákonom, pri jednej stavbe pod gesciou mesta, tomu tak bolo. Ja som na to poukázal a vyvolal som správne konanie, z ktorého vyplynulo udelenie pokuty. To je asi tak zhruba všetko. Ja sa budem snažiť parlament informovať o tejto situácii, z ktorej ja najmenej mám radosť, a k tým domčekom, tak nakoniec dôkaz toho, že v tej veci naozaj vyhodnocujeme a prehodnocujeme stále tie záväzky z minulosti, je to, že aj včera som ten materiál stiahol z vlády a budem ho prehodnocovať v prospech zníženia teda finančných nárokov na celý tento projekt. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Stáva sa tu už takým zvykom od určitých diskutujúcich, že, a stalo sa to pri rozpočte, keď sú tu rétorické cvičenia a čítajú sa tu state z rozpočtu. To isté bolo predvedené teraz tu. Nedozvedeli sme sa nič iné, iba to, čo každý poslanec Národnej rady dostal v tlači 1406. Takže rétorické cvičenia, to, čo si každý môže prečítať, nič iné sme sa z rozpravy nedozvedeli. Osobne si myslím, že keďže pokračujeme v týchto zvykoch, tak by sme tu pokojne mohli čítať všetky návrhy zákonov doslovne, ako ich predkladatelia navrhujú, a myslím si, že tadiaľto by cesta v Národnej rade Slovenskej republiky nemala ísť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Končím rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, prerušujem rokovanie 52. schôdze do 14.00 hodiny, keď budeme pokračovať pravidelným bodom programu Hodina otázok a odpovedí. Ďakujem pekne.
(Prerušenie rokovania o 13.17 hodine.)
Siedmy deň rokovania
52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. decembra 2005 o 15.06 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Otváram ďalší bod, a to
Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 14. novembra 2005, ktoré ste dostali ako tlač 1402.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení vždy uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači 1402 nachádza. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Bollovej ako jedinú. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som sa obrátila s interpeláciou na premiéra Mikuláša Dzurindu a v stanovenom čase mi dal odpoveď, nachádza sa v tlači 1402 pod číslom 10, sa mi vidí, v zozname. Pretože som nemala možnosť vystúpiť tu ústne a chcela by som na jeho odpoveď reagovať, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla, o čom sa v mojej interpelácii hovorilo.
V závere taký krátky odsek: "Žiadam vás, pán premiér, aby ste informovali Národnú radu Slovenskej republiky o absolventoch cudzích vzdelávacích inštitúcií, ktorí pôsobia na postoch vo výkonnej moci, a o dôvodoch, pre ktoré vy a ministri vašej vlády nedávate pri obsadzovaní miest odborných poradcov prednosť absolventom slovenských škôl adekvátnej špecializácie v národnom a vlasteneckom záujme." Pán premiér, pravdepodobne ma nepovažuje za vhodnú ani nejakých rečí alebo odôvodnení, napísal mi v odpovedi dva a pol riadka a text hovorí: "Vážená pani poslankyňa, nie sú mi známe skutočnosti, ktoré uvádzate vo svojej interpelácii" a tak ďalej. Tým sa to skončilo.
Ja musím vysloviť poľutovanie, že tu nie je pán premiér, lebo možnože ja mám šťastie alebo možno on, že sa nevidíme, lebo som chcela svoje vystúpenie začať oslovením okrem vážené kolegyne, kolegovia aj vážený pán premiér. Ale zároveň som chcela uviesť, že ten prívlastok vážený patrí v mojom oslovení jeho postu, rozhodne nie jeho osobe.
Pán premiér, reagujem, mám veľké výhrady voči tomu, ako prejavujete vzťah k svojmu ľudu i k svojej domovine. Z času na čas preniknú informácie, že ani vaši koaliční partneri nie sú vaším konaním nadšení. Potvrdzuje to i vaša odpoveď na moju interpeláciu. Požiadala som vás o informáciu o tom, koľko absolventov zahraničných vysokých škôl pôsobí na postoch vo výkonnej moci a koľko je medzi pracovníkmi absolventov našich slovenských vysokých škôl. Neverím, že z dotazníkov či výsledkov konkurzov pri obsadzovaní pracovných miest sa nedá zistiť miesto dosiahnutého vzdelania. Zaujíma ma to z profesionálneho hľadiska. Vyplýva to i z toho, ako príslušné miesta hodnotia úroveň nášho vysokoškolského vzdelania. Okrem iného zrejme to korešponduje aj s dnešnou informáciou v tlači o tom, aký rating dosiahli naše vysoké školy, že z 200 skúmaných vysokých škôl sa štyri naše slovenské umiestnili na konci tejto dvojstovky. A okrem toho ma to zaujímalo a zaujíma i z toho hľadiska, do akej miery podporujete pôsobenie cudzích vplyvov na riadenie štátu, na čele ktorého vo výkonnej moci stojíte. Neodpovedali ste mi, teda moje hľadiská sú vám cudzie.
Dovoľte mi vysloviť názor, že sa aktívne zúčastňujete na prenikaní a upevňovaní vplyvu nadnárodných cudzích záujmov v Slovenskej republike. Iste viete, prečo to robíte. Domnievam sa, že to viem i ja a svojou odpoveďou na necelých troch riadkoch ste to potvrdili.
Pozitívne hodnotím, že ste sa neuchýlili k politickým impertinenciám a neupozornili ste ma na veci, ktoré od vás obyčajne počúvame, že za socializmu sa obsadzovali miesta tak či onak. Na to som sa totiž nepýtala a prosím, aby ste sa neznížili k podobným replikám ani v prípadnej reakcii na moje vystúpenie. Mňa zaujíma súčasnosť a budúcnosť Slovenskej republiky. V danom prípade podpora vzdelania, rešpektovanie nevyhnutnosti zvýšenia úrovne kvality vzdelávacieho systému, uplatňovanie absolventov slovenských vysokých škôl na miestach zodpovedajúcich úrovni ich vzdelania, aby nemuseli chodiť do zahraničia umývať riady a schody, pracovať pri čistení parkov či upratovať po návštevníkoch hotelov. Bolo by asi oveľa vhodnejšie, aby sme ich vedomosti využili doma. Predpokladám, že by boli prinajmenšom tak osožní ako zahraniční asistenti či poradcovia.
Pán premiér, je mi ľúto, že musím vyjadriť nespokojnosť s vašou odpoveďou. Nežiadam, aby reagoval na toto moje vystúpenie parlament, čiže neprosím si žiadne hlasovanie.
Pán predsedajúci, chcem sa spýtať ešte, či môžem zároveň reagovať aj na...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: ... odpoveď pána ministra školstva.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, nech sa páči.