B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1385).
Dávam slovo poslankyni Zuzane Martinákovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.
Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladáme malú novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o krátku novelu, ktorá má celkom šesť bodov. Tri z nich považujeme za dôležité.
Prvá časť alebo prvý novelizačný bod sa týka jedného bodu, ktorý sa presadil v takzvaných reformných zákonoch ministra Zajaca, a týka sa práva na štrajk zdravotníckych pracovníkov, kde bolo teda zakotvené, že o tomto štrajku a o jeho zákonnosti rozhoduje vláda, čo považujeme za rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Chcem len pripomenúť, že sme skupina poslancov podala podnet na Ústavný súd. V štyroch bodoch namieta rozpor s ústavou v prípade šestice zdravotných zákonov z dielne ministra Zajaca, a toto je jeden z bodov. Okrem toho existuje už podobný výrok Ústavného súdu, ktorý vyhovel veľmi podobnému podaniu, čiže je veľká pravdepodobnosť, že Ústavný súd aj v tomto prípade rozhodne v prospech navrhovateľov, a preto v tejto novele navrhujeme upraviť tento bod tak, aby bol v súlade s ústavou a predísť tým aj rozhodnutiu Ústavného súdu.
Druhý bod sa rovnako týka podania na Ústavný súd a týka sa bezúhonnosti zdravotníckych pracovníkov, kde terajšia právna norma umožňuje odňatie licencie pre zdravotníckeho pracovníka lekára, ktorý sa niekedy veľmi dávno v minulosti dopustil aj neúmyselného trestného činu a dnes podľa platných právnych noriem mu je odnímaná licencia, čo takisto podľa iného rozhodnutia Ústavného súdu je s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavou a prijatím týchto dvoch bodov by sme vlastne predišli tomu, aby Ústavný súd o nich rozhodoval.
Za najdôležitejší považujeme bod alebo paragraf pod bodom 4, ktorý hovorí o tom, že akcie transformovaného zdravotníckeho zariadenia vláda prednostne prevedie na právnickú osobu s plnou majetkovou účasťou zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú zamestnancami transformovaného zdravotníckeho zariadenia na základnom imaní tejto právnickej osoby. Myslím si, že situácia, aká nastala v zdravotníctve po spustení takzvanej reformy zdravotníctva naozaj otvára cestu k tomu, aby zdravotnícke zariadenia preberali finančné skupiny, ktoré sú jednoznačne uprednostňované v tomto procese a tí zdravotnícki pracovníci, respektíve tie zdravotnícke zariadenia, ktoré v uplynulých rokoch preukázali, že sú schopní dostať sa z červených čísel, že sa prestali zadlžovať, a to aj za cenu znižovania vlastných platov, za cenu tvrdej driny, manažmentov týchto nemocníc a zamestnancov týchto nemocníc, sa jednoducho k zariadeniam, v ktorých pracujú, nedostanú.
Chceme tým nastaviť akúsi hrádzu tomu trendu, ktorý dnes predáva vo veľkom zdravotnícke zariadenia do rúk záujmových finančných skupín a uchádzame sa v tomto zmysle o vašu podporu. V novele je ešte jeden bod, ktorý sa týka odsunutia účinnosti zavedenia pravidiel, veľmi prísnych pravidiel na získanie kvality pre všetky zdravotnícke zariadenia, ale túto oblasť už riešil aj pán minister Zajac, ktorý pochopil, že podmienky, ktoré stanovil, sú nesplniteľné, takže potom v druhom čítaní ten šiesty bod by sme upravili vo výboroch. Uvedomujeme si, že táto oblasť je už do značnej miery upravená. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Márii Majdovej.
M. Majdová, poslankyňa: Pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1385.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku v § 67 a § 68 a tiež náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhovaná novela nemá vplyv na verejné financie, a ako sa uvádza v dôvodovej správe, bude mať stabilizačný vplyv na zamestnanosť v transformovaných zdravotníckych zariadeniach.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajkyňu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1406 z 18. novembra 2005 navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo, pričom výbor pre zdravotníctvo navrhujem za gestorský. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči. Nech sa páči, máte mikrofón.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vítam novelu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Nebudem sa vyjadrovať k bodom 1, 2, 3, 5 a 6. Body 1, 2 a 3 vlastne upravujú súčasný stav na stav, ktorý by mal byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Rád by som sa vyjadril k bodu 4, kde sa hovorí o prevode akcií transformujúcich sa zariadení a prednostnom práve zamestnancov pred ostatnými fyzickými a právnickými osobami. Myslím si, že aj z morálneho a kvalifikačného hľadiska má tento bod veľmi vážne opodstatnenie. Zhrniem to do troch bodov.
Po prvé. Zamestnanci znášali na úkor znížených miezd oddlžovanie zdravotníckych zariadení, čo im vlastne vytvára morálny priestor pre takúto zmenu v zákone.
Po druhé. I kvalifikačné kritériá týchto zamestnancov sú zárukou odbornosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Som presvedčený, že aj napriek tomu, že v mnohých týchto zariadeniach boli ľudia poprepúšťaní a viem, že sú zariadenia, kde na 30 pacientov na lôžku boli tri zdravotné sestry. A na záver vstup zdravotníkov do zariadenia s účasťou 49 percent, v ktorých má pracujúci silnú motiváciu na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1389).
Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som už po druhýkrát uviedol návrh novely zákona o službách v zamestnanosti. Je to tlač 1389. Občania so zdravotným postihnutím predstavujú v Slovenskej republike okolo 10-percentnú skupinu. Myslím si, že mnohí z nás si to ani neuvedomujeme, aká početná táto skupina je.
Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2001 prijala dokument "Medzinárodná kvalifikácia schopnosti zdravotného postihnutia a zdravia fyzických osôb". Tento dokument odporúča, aby sa vytvorili komplexné podmienky na zefektívnenie procesu ich integrácie a aby sa použil kombinovaný medicínsky a sociálny model. Tomuto by mala pomôcť podľa návrhu Svetovej zdravotníckej organizácie predovšetkým legislatíva upravujúca uvedené spoločenské a právne vzťahy. No a toto sa snaží riešiť novela predkladaného zákona.
Súčasná platná legislatíva, ktorá rieši zamestnanie zdravotne postihnutých osôb, je nedostatočná. Problém je potrebné riešiť aj preto, že počet zdravotne postihnutých občanov, ktorí sú nútení hľadať si zamestnanie, narástol, pretože sa zmenili kritériá na priznanie invalidných dôchodkov zákonom o sociálnom poistení. Kritériá na priznanie invalidných dôchodkov sa značne sprísnili, čím sa veľa zdravotne postihnutých osôb ocitlo bez príjmu, stali sa sociálne odkázaní.
Paradoxne v Bratislavskom kraji je len veľmi málo evidovaných zdravotne postihnutých občanov. Je to pravdepodobne preto, že mnohí zdravotne postihnutí občania dobrovoľne a niekedy aj na návrh úradníka požiadajú o vyradenie z evidencie. Títo zdravotne postihnutí občania nepoberajú žiadne dávky od úradu práce a je im často výhodnejšie nechodiť sa hlásiť na úrad. Okrem toho pre zamestnávateľov v súčasnosti je výhodnejšie platiť odvody, to znamená pokutu vo výške trojnásobnej minimálnej mzdy, ako by mali zamestnať zdravotne postihnutého. Mnohí zdravotne postihnutí, pretože nemajú šancu sa zamestnať, často v prijímacích údajoch zamlčia, že sú zdravotne postihnutí, a tým oficiálne štatistiky sú neobjektívne.
Návrh novely zákona, ktorý predkladám, zvyšuje tlak na zamestnávateľov, aby prijímali zdravotne postihnutých, aby aj zlepšili podmienky pre tých zamestnávateľov, ktorí zamestnajú osoby zdravotne postihnuté alebo im vytvárajú iné podmienky na ich zamestnanie v súlade so zákonom.
V predkladanej novele zákona ide o nasledovné úpravy. Návrh novely zákona spresňuje definíciu zdravotne postihnutej osoby. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že chránenou dielňou a chráneným pracoviskom zriadeným právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa stáva už vtedy, ak v nich pracuje najmenej 40 percent, a nie 50 percent občanov so zdravotným postihnutím.
Ďalej navrhovaná právna úprava ustanovuje, že príspevok na zriadené pracovisko v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa zvyšuje z 24-násobku na 30-násobok minimálnej mzdy celkovej ceny práce, aby to motivovalo zamestnávateľov.
Z praktickej aplikácie súčasne platného zákona vyplýva, že odvody, t. j. pokuty za nesplnenie povinného podielu zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím vo výške trojnásobku minimálnej mzdy sú nedostatočné. Preto navrhovaná právna úprava ustanovuje zvýšiť odvody, t. j. pokuty na 12-násobok minimálnej mzdy.
Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Navrhovaná novela zákona zvýši zamestnanosť, a tým aj produkciu HDP, preto predpokladaný hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet z vyššej produkcie HDP bude pozitívny. Negatívny vplyv na štátny rozpočet bude mať zvýšenie štátneho príspevku na chránené pracoviská.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, verím, že na základe ústavne zakotvenej sociálne orientovanej trhovej ekonomiky a v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie podporíte predkladaný návrh novely zákona. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi (potlesk), ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Pán poslanec.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na úvod mi dovoľte povedať jednu vetu, že je to veľmi veľkým trestom pre mňa spravodajcovať takýto návrh zákona, avšak ma výbor pre sociálne veci...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, každý musíme už nejakým spôsobom pykať za svoje hriechy, no tak. (Smiech.)
Z. Horváth, poslanec: ... avšak ma výbor pre sociálne veci splnomocnil vystúpiť na dnešnej schôdzi a odspravodajcovať návrh takéhoto zákona.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Účelom návrhu zákona je zlepšiť zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1408 z 18. novembra 2005 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i výboru pre sociálne veci a bývanie.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa do rozpravy aj pán navrhovateľ, pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Bódy. No, tak potom viete, pre mňa to znamená, že niečo chcete, pokiaľ používate tento prst. (Smiech.) Takže, pani poslankyňa Angyalová a pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa (ruch v sále), pani poslankyňa Angyalová, nie? (Hlasy v sále.) Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Pán podpredseda, mohli by ste povedať, že aké sú tu tie raňajky, čo sú tie vtipné.
Dovoľte mi vyjadriť sa, kolegovia, k návrhu zákona, ktorý predložil kolega Ondriaš. Predkladá ho už druhýkrát v tomto parlamente a rovnako ako v tom prípade, aj v tomto prípade sme sa rozhodli v Smere ho podporiť napriek veciam, ktoré poviem teraz.
Chcem vám povedať, pán kolega, že považujem za veľmi dobré, že javíte vôľu riešiť tento problém, pretože invalidov je naozaj niekoľko stotisíc na Slovensku. Naozaj ich situácia aj v tomto volebnom období, aspoň určitých skupín tých invalidov, sa zhoršila. V tomto volebnom období boli prijaté nástroje, ktoré boli väčšinou vo vzťahu k nim represívne, či už si vezmeme do úvahy situáciu, ktorá sa nachádza dnes napríklad v okruhu baníkov, určite viete, o ktorý okruh ľudí ide, alebo keď sa bavíme o tej spornej prílohe, ktorá umožňuje v istých prípadoch rozhodovať o tom, že niekto bol invalidný, nič sa nezmenilo, aj ostával, zrazu invalidný podľa nového zákona už nie je.
Keď si zoberieme problém konštituovania posudkových komisií, ktoré rozhodujú o invalidoch a o invalidite a problém rozhodovania, ktorý vieme, že tam nie je úplne doriešený, keď si zoberieme v podstate nevhodné časové limity na nákup niektorých pomôcok, hej, za všetko spomeniem napríklad, že len raz za desať rokov si môžete kúpiť batériu do invalidného vozíka, pričom je očividné, že ona sa vyšťaví zhruba po troch až piatich rokoch, v niektorých prípadoch aj skôr, hej, to sú všetko veci, o ktorých vieme, sú to jednotlivosti alebo vážnejšie veci a myslím si, že je dôležité zaoberať sa invalidmi.
Aj my v Smere si uvedomujeme, že táto skupina stráda a treba sa jej venovať, no a jedným z problémov, ktorým čelí táto skupina, je aj zamestnávanie a problém toho, ako sa vlastne v tejto ekonomike môžu zamestnať.
Na druhej strane ale je fakt, že si úprimne nemyslím, že represia zamestnávateľov je spôsob, ktorým môžeme zvýšiť zamestnateľnosť našich invalidných spoluobčanov. Chcem povedať, istým spôsobom toto je prvá drobná výhrada, ktorú k návrhu zákona mám, napriek tomu, že ešte raz podporíme tento návrh, a to je ten paragraf, ktorý hovorí o zvýšení pokuty za to, že nezamestnávate dostatočný počet zamestnancov, ale, samozrejme, sú tam aj dva paragrafy, ktoré, naopak, motivujú zamestnávateľov zamestnávať takýchto spoluobčanov.
Fakt je ale, že sa tam, podľa môjho názoru, nachádzajú aj legislatívne problémy, pretože návrhy, ktoré ste uviedli, majú širšie dopady, a to, že sa zmenia iba v týchto paragrafoch, to znenie, znamená, že jednoducho niektoré väzby budú nevykonateľné alebo budú v nesúlade a bude sporné, ako sa vlastne zákon má vykladať.
Myslím si ale na druhej strane, že má zmysel, a ešte raz preto podporíme návrh, že má zmysel predsa len sa pokúsiť posunúť novelu do druhého čítania, lebo si viem predstaviť, že by mohlo dôjsť k takým zmenám, ktoré aspoň niektoré z týchto problémov, ktoré ste načrtli, zo štyroch vecí, ktoré ste navrhli, by mohlo spraviť aj realizovateľným v praxi aj z hľadiska legislatívy.
V každom prípade si ale myslím, že na to, aby sme zamestnávali, aby sme umožnili to, že sa viac budú schopní zamestnať naši invalidní spoluobčania, spočíva v komplexe veci. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby aktívnou politikou trhu práce sa osobitne vyčlenili silné programy, mechanizmy, vyslovene by to bolo separátny segment, ktorým by sa aktívna politika trhu práce zaoberala, pretože sa ukázalo pri iných skupinách občanov, že má zmysel skôr podporovať zamestnávateľa, aby zobral nejaký typ znevýhodneného uchádzača, než aby represiou ho nútil, aby takého občana prijal, lebo si, bohužiaľ, myslím, že 99 percent firiem síce so šomraním, ale radšej zaplatia, aj keby sa tá pokuta hneď zvýšila. A proste nebude riešiť svoje podmienky, čo sa týka pracovných podmienok, čo sa týka náplne práce, čo sa týka rôznej administratívy, ktorá je zvýšená ohľadom týchto ľudí, skrátka súkromný sektor sa takto správa, a apriorne proste riešiť túto situáciu represiou a zvyšovaním pokút si nemyslím, že v konečnom dôsledku povedie k tomu, čo chceme, aby sa tí ľudia naozaj zamestnali. Ale chcem povedať, že si nemyslím, že táto vláda v tomto volebnom období sa dostatočným spôsobom zaoberala tým, aby sa zvyšovala zamestnateľnosť týchto ľudí, a myslím si, že by bolo naozaj dobré, keby vznikali nové nástroje a keby to bola osobitná kategória, ktorej by sme sa venovali. Toľko, ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne ako jediná s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, dosť sa čudujem, že ste tu uviedli skutočne dobré argumenty proti tomu, prečo tento zákon nepodporiť a druhým dychom hovoríte, že ho podporíte. Problém skutočne nevyrieši to, že zvýšime pokuty podnikateľom. Povinný odvod dnes je 24-tisíc korún za jedného ZŤP, ktorého nezamestnáte, navrhuje sa zvýšenie na 96-tisíc korún. Náklady na pracovníka sú už dosť vysoké a myslím si, že to ohrozí hlavne malých a stredných podnikateľov a okrem toho niektoré prevádzky ani nie sú vybavené na to, aby takého zdravotne ťažko postihnutého občana mohli zamestnať. Ja riešenia vidím skôr v tom, že napríklad v štátnych inštitúciách sa zvýši podiel zamestnávania ZŤP, že vláda bude nakupovať produkty chránených dielní. Myslím si, že aj naša armáda má priestor, aby si stanovila, že určité percento zamestnancov budú ZŤP, ako sa to rieši napríklad vo Francúzsku. A takisto si myslím, že ak chceme túto problematiku riešiť, tak skutočne nie nátlakom cez pokuty, ale motiváciou zamestnávateľov. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ja len krátko, pani kolegyňa, ja som vysvetlila, prečo si myslím, že má zmysel zahlasovať za tú novelu. Mali sme tu už iné novely. Sú to len štyri body a minimálne o jednom z nich má zmysel uvažovať, a to je bod 2, kde sa vlastne znižuje hranica, keď je pracovisko vyhlásené za chránenú dielňu. Minimálne pre tento dôvod si myslím, že má zmysel o tejto novele uvažovať. Mali sme tu už iné novely, kde sme vyhadzovali všelijaké body a priliepali, nebudeme si tu teraz hovoriť, že takto to prebieha. Takže si myslím, že malo zmysel, že táto téma je otvorená a že pre tento dôvod má zmysel ju posunúť do druhého čítania. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bódy.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, nechcem predlžovať utrpenie poslanca Horvátha, ale Slobodné fórum posunie túto novelu zákona do druhého čítania minimálne pre dôvody, ktoré uviedla kolegyňa Angyalová a ktoré sa dotýkajú druhého bodu vlastne tejto novely, kde počet osôb v chránenej dielni má byť znížený z 50 na 40 percent. Ja sa dobre pamätám, v zákone o zamestnanosti tento podiel bol 25 percent a zamestnanosť zdravotne postihnutých bola v tom čase zhruba na úrovni 13 percent z celkového počtu osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. Dnes zo štatistík vyplýva, že zanikajú jednak chránené dielne a chránené pracoviská práve pre nezmyselne veľké percento počtu ľudí, ktorí majú byť v chránenej dielni, teda tých 50, a pohybuje sa na úrovni 6 percent. Navyše, nezamestnanosť zdravotne postihnutých v globále nekopíruje nezamestnanosť v Slovenskej republike, to znamená, tak ako v Bratislave môže byť možno 90-percentná nezamestnanosť zdravotne postihnutých, tak v okrese Rimavská Sobota pri zachovávaní všetkých pravidiel zákona o službách zamestnanosti môže byť nižšia nezamestnanosť. Čo sa týka 30-násobku ako príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, samozrejme, že môžeme o tom dlhšie diskutovať, a to isté platí pre sankcie, ktoré pán Ondriaš vo svojom návrhu predkladá.
Obávam sa však, presne tak ako povedala pani kolegyňa Angyalová, že sankcia nikdy zamestnávateľovi nepomohla zamestnávať. Opak je pravdou, skôr by sme mali hľadať cestu, ako takýchto zamestnávateľov, teraz možno poviem niečo, čo sa nebude páčiť pánu ministrovi financií, znížením daní alebo nejakými odvodovými bonusmi motivovať takýchto zamestnávateľov na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím.
To, čo sa týka vystúpenia vo faktickej poznámke pani kolegyne Tkáčovej. Áno, v zákone o službách zamestnanosti už existuje povinnosť aj pre štátne inštitúcie, políciu, ministerstvo obrany zamestnávať rovnaký podiel, teda 0,3 percenta osôb so zdravotným postihnutím, ak organizácia má viac ako 20 zamestnancov. Je možno veľmi tragické, že aj, povedzme, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré by mali byť prvými, ktoré akceptujú a držia sa litery zákona, nezamestnávajú alebo len vo veľmi malom počte osoby so zdravotným postihnutím. Preto chcem ešte raz zdôrazniť, minimálne o bode 2 a doladení celej tejto novely posunutím do druhého čítania Slobodné fórum podporí. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý... počkajte. Pani poslankyňa, rokovací poriadok je veľmi jednoznačný. Pokiaľ poslanec hovorí, môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou, keď už skončil nie. No ale ešte, nakoľko dnes rokujeme ako posledný deň v tomto roku, tak dám vám takúto možnosť, takže dvaja, pán poslanec Ďaďo a pani poslankyňa Tóthová s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že tá poznámka pána podpredsedu na konci, že sme niekde pred Vianocami je namieste a hlavne namieste, aby sme si rozmysleli, čo konštatujeme.
Ja chcem reagovať na pána poslanca Bódyho. Áno, je to správne, že sú tu pripomienky, pretože nikto z poslancov, ktorý tvorí zákon, tak nemá za sebou celú legislatívnu radu vlády a, naopak, myslím si, že hanbou je to, ak spravodajca skonštatuje to, čo skonštatoval, pretože každý má právo predložiť názor, pán kolega, a vy máte právo vyjadriť sa k nemu hlasovaním.
Čo sa týka samotného návrhu, tak však preto je to prvé čítanie, a preto je to druhé čítanie, že tak ako povedal aj kolega Bódy, aj kolegyňa Angyalová, je možné návrh zákona doplniť, vypustiť a respektíve dôjsť k tomu, aby ten návrh zákona spĺňal podmienky také, ktoré treba skutočne splniť. Čiže dá sa diskutovať vecne, konkrétne na niektoré veci, ale nie so zaujatosťou, pretože ak budeme takto ďalej v Národnej rade pokračovať, tak potom skutočne tu netreba opozíciu, ale potom sa dá povedať len to, čo koalícia predloží, tak to je platné. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi pozitívne som prijala, že predložený legislatívny návrh sa zameral na osoby so zdravotným postihnutím. Ak sme si nevšimli, pred niekoľkými dňami vo veľmi zlom počasí skupina zdravotne postihnutých protestovala voči niektorým svojim nevýhodám, ktoré im vyplývajú z platného právneho poriadku. Je neodškriepiteľným faktom, že podniky radšej zaplatia uvedenú sumu, než by vytvorili miesto pre zdravotne postihnutých. Snáď tie postihy v čase prijatia boli účinné, ale dnes už tieto finančné sumy nemajú ten regulačný efekt, ktorý sa od nich očakáva. Tiež si myslím, že v predloženom legislatívnom návrhu v druhom čítaní bude čo upraviť. A ja si myslím, že pokiaľ ostane tam to ratio, hlavne, na ktoré som poukázala, že tento legislatívny návrh bude možné podporiť, pretože zdravotne postihnutým táto spoločnosť dnes neponúka to, čo sme im sľubovali v roku 1989, že bude to skupina už nie ďalej zanedbaná, na ktorú sa nemyslí, ale budeme s touto skupinou počítať a vytvárať jej podmienky, aby mohli dôstojne svoj život prežiť. Tiež ma zarazilo konštatovanie predkladateľa, ale to, čo by som povedala, by určite bola politika, a preto to radšej nepoviem. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bódy, môžete reagovať s faktickou poznámkou.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, už len v krátkosti. Všetci tu hovoríme o podpore zamestnávania zdravotne postihnutých a dívame sa na to ako na niečo, čo by snáď ani nemalo byť, ale pozrime sa na investičné stimuly, ktoré dávame veľkým podnikom, ktoré na Slovensko prichádzajú. Každý investičný stimul a investičný stimul do podporovaného zamestnávania zdravotne postihnutých má dva rozmery. Ide tu o sociálny rozmer, kde hovoríme o sebarealizácii človeka, a ide tu o druhý rozmer, a to je návratnosť ekonomická, návratnosť práce a finančných prostriedkov zdrojov všetkého, to, čo ten človek vytvorí. Takže ešte raz, podporíme tento návrh do druhého čítania s tým, že, samozrejme, prídu nejaké pozmeňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Veľmi krátko. Ja veľmi pekne ďakujem kolegom za podporu a mám len jednu poznámku k pánovi spravodajcovi. Ja chápem vaše utrpenie, keď musíte povedať, že treba posunúť novelu zákona komunistického poslanca do druhého čítania, a ja si viem aj predstaviť vaše utrpenie, ak by to ozaj aj prešlo. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predkladateľ, ja som v úvodných slovách prezentoval názor výboru pre sociálne veci a bývanie, teda nie svoj názor. Svoj názor, mi dovoľte, aby som ho prezentoval teraz.
Veľmi rád by som pomohol a vždy budem nápomocný zdravotne postihnutým osobám, ale nie takou cestou, že podnikateľom z trojnásobnej pokuty zvyšovali na 12-násobné pokuty, teda 12-násobok minimálnej mzdy. Čiže si myslím, že tadiaľto cesta nevedie a minimálne z tohto dôvodu klub SDKÚ tento váš návrh nepodporí. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 1390).
Pán poslanec Ondriaš za skupinu navrhovateľov, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás v mene klubu poslancov za KSS oboznámil s návrhom ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1390.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstrániť z Národnej rady Slovenskej republiky negatívny jav, že v súčasnosti viac ako 20 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je nezávislých. To znamená, že nereprezentujú v Národnej rade Slovenskej republiky voličov, ktorí ich na základe politických programov zvolili. Toto je výsledkom súčasnej nedostatočnej legislatívy, kde menšinová vláda vládne len za pomoci nezávislých poslancov. Absencia väčšinového postavenia vládnej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky v súčasnosti, absencia dohôd relevantných politických síl a kupovanie nezávislých poslancov umožňujú rozhodovať o dôležitých zákonoch len hŕstke jednotlivcov a záujmových skupín aj za cenu možnej netransparentnosti, klientelizmu, korupcie a iných spoločenských neduhov. Takto sa politická moc v štáte dostáva do rúk úzkej skupiny ľudí, pričom celý postup môže byť zakrytý, opäť hovorím, rúškom tajomstva a korupcie.
Preto v návrhu ústavného zákona, ktorý predkladám, sa ustanovuje, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politického hnutia alebo politickej strany, alebo členom klubu politickej strany, za ktorú kandidoval, sa nebude uplatňovať. Nemal by pritom poberať ani žiadne finančné nároky. Na jeho miesto by strana nominovala náhradníka. Ak by politický subjekt, z ktorého poslanec pochádza, bol zrušený alebo jeho činnosť pozastavená, na voľné miesto by nikto nenastúpil.
Podľa súčasnej ústavy niektoré funkcie v štátnych orgánoch sú nezlučiteľné s členstvom v politickej strane a v politickom hnutí, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Ale platná ústava umožňuje, aby poslanec bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky a počas výkonu funkcie člena vlády jeho mandát poslanca do konca volebného obdobia nezaniká, iba sa neuplatňuje. Po skončení pôsobenia v exekutíve môže naďalej vykonávať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Často sa stáva, že poslanec koalície prijme funkciu člena vlády, aj keď na to odborne nie je pripravený, pretože vie, že v najhoršom prípade má možnosť vrátiť sa vykonávať mandát poslanca Národnej rady.
V navrhovanej novele ústavy, ktorú predkladáme, toto už nebude možné. Návrh novely ústavného zákona ustanovuje, že funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena vláda.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, všetci dobre viete, že až 80 percent občanov si myslí, že ak poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na základe vlastného rozhodnutia odíde z klubu a stane sa nezávislým, nemá čo hľadať ďalej v parlamente. Navrhovaná novela ústavy presne toto ustanovuje. Ja verím, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú tu z vôle občanov a majú reprezentovať vôľu občanov, ktorí ich volili. Preto verím, že až 80 percent poslancov podporí náš návrh ústavného zákona. Odstráňme nemorálne praktiky kontroverznej činnosti takzvaných nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a pošliapavanie demokracie na pôde parlamentu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi Drgoncovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, ústavnoprávny výbor uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že legislatívna zmena ústavy zachováva ústavnosť výkonu mandátu poslanca, nemá vplyv na štátny rozpočet, neovplyvní hospodársko-zamestnaneckú sféru.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Predložený návrh zákona zavádza imperatívny mandát. Imperatívny mandát je vec, ktorá na území nášho štátu existovala podľa ústavného zákona č. 185/1939 Slovenského zákonníka v § 15 a existovala podľa ústavného zákona č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky. Tam bola upravená v čl. 3 ods. 3.
Imperatívny mandát je svojou podstatou jednou z charakteristických čŕt a zároveň pýchou takého typu organizácie formy vlády, ktorá je typická pre totalitné spoločenské zriadenia. Imperatívny mandát v podobe, v ktorej je navrhnutý, sa v porovnaní s akoukoľvek históriou obohacuje o jeden prvok. Podľa ústavy z roku 1939 to bola Štátna rada, teda orgán štátu, ktorý rozhodoval o zbavení poslanca mandátu. Podľa Ústavy Československej socialistickej republiky to boli voliči, ktorí priamo mali právo odvolať poslanca, alebo teda zbaviť ho poslaneckého mandátu.
Po prvý raz vôbec v dejinách sa navrhuje systém, kde by o mandáte poslanca rozhodovala politická strana. Na dôvažok v tomto prípade odkazujem na čl. 77 ods. 3, podľa ktorého za náhradníka by bol politickou stranou určený niektorý z kandidátov alebo z osôb uvedených na kandidátskom zozname bez ohľadu na preferenčné hlasy, teda bez ohľadu na vôľu voličov. Opäť je tu ďalší prvok, ktorý zosilňuje straníckosť tejto právnej úpravy, podľa ktorej vlastne politicky organizovaní sú lepší než ich politicky neorganizovaní spoluobčania.
Summa summarum, tento návrh predložila skupina deviatich poslancov, z ktorých všetci sú členmi Komunistickej strany Slovenska. Je to stranícky návrh, ktorý bez ohľadu na to, čo o sebe rozširuje, v skutočnosti je pokusom Komunistickej strany Slovenska o štátny prevrat.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Samozrejme, pán navrhovateľ, vy by ste sa mali vyjadriť k rozprave, ktorá nebola. Ale chcete asi reagovať na spravodajcu.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Veľmi krátko budem reagovať. Poviem len dve vety. Pán spravodajca povedal, že imperatívny mandát je znakom totalitného zriadenia. Je zaujímavé, že imperatívny mandát na Slovensku si želá 80 percent občanov a vy hovoríte, že čo si želá 80 percent občanov, je nejaké totalitné zriadenie. Ja hovorím opačne, že vy, keď hovoríte, že ste proti imperatívnemu mandátu, tak ste v menšine, tak vy ste vlastne totalita. (Smiech.) Ďalej by som chcel povedať, že sa mi páčilo, že to bol pokus o štátny prevrat, my sme na to neprišli. Ďakujem vám.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o