Čtvrtek 15. prosince 2005

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Teraz znovu dávam slovo. Neodchádzajte, pán poslanec. Dávam slovo pani poslankyni Gabániovej, aby informovala Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov na zmenu zákona o koncesionárskych poplatkoch. Pani poslankyňa, máte slovo.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Renáty Zmajkovičovej a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1401) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2005 č. 1424 prideliť na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 29. novembra 2005 č. 455.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby prijatia novej právnej úpravy, vyjadrenie finančného dopadu na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšší územných celkov.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1424 prideliť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1401) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, milí kolegovia, bude to veľmi stručné. Pre spravodlivosť chcem spraviť jedno, a to tak, ako som poďakovala pánu poslancovi Galbavému, takisto si myslím, že treba poďakovať pánu poslancovi Opaternému a pánovi poslancovi Jarjabkovi, že takéto legislatívne návrhy spravili. Je len otázka zaradenia do poradia, ale myslím si, že všetci traja urobili návrh, ktorý je prijateľný a v druhom čítaní možno by to mala byť skupina poslancov spoločného legislatívneho návrhu, ktorý, myslím si, že všetci akosi podporíme. Pánovi poslancovi Jarjabkovi chcem poďakovať navyše, pretože jasne povedať, že táto zmena bola v roku 2003, ja som totiž medzitým už vybehla, moja asistentka dostala požiadavku, aby to priniesla. Ja s ním súhlasím, nerobme z toho vytĺkanie politického kapitálu. Nie to je podstatné, len som mu chcela túto vďaku povedať. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcel by som len fakticky zareagovať na pani poslankyňu, na pani profesorku Tóthovú. No, vidíte, my sme takí politici už. Jedným dychom povieme - nevytĺkajme z tohto vážneho problému politický kapitál a zas na druhej strane použijete vetu, ktorá má náboj vážneho politického kapitálu. Nie je pravda, v roku 1995, keď vy ste tak a tak, budem aj ja kontrovať. V roku 1995 bol prijatý tento zákon. Na návrh pána Haťapku bolo uložené a stanovené v tomto zákone ustanovenie drakonické, ktoré hovorí o výške sankčných poplatkov a je pravda to, ako povedal pán poslanec Jarjabek, každý z nás počas siedmich rokov mal možnosť túto hlúposť a výpalnické ustanovenie zrušiť. Neurobili sme tak, lebo sme si toho nevšimli, tak buďme féroví a nevytĺkajme z toho naozaj politický kapitál.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je pravda, že samotné ustanovenie o výške drakonických poplatkov z omeškania vzniklo vtedy, pán Galbavý, ale o tom, že je to predané tým zbojníckym firmám výpalnickým, vzniklo neskôr. Takže súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že naozaj sa podieľala na tom aj koalícia, aj opozícia, i keď ja som presvedčený, že som za to nehlasoval. Ale budiš, ja sa chcem vyjadriť k tomu návrhu, ktorý predkladá pán Jarjabek a zdá sa mi najracionálnejší. Prečo? Nie preto, že bol môj bývalý kolega stranícky, ale jednoducho racionalita hovorí.

Tomáš, tebe chcem povedať, že v tvojom návrhu to generálne pardon asi sa nedá zohľadniť, naozaj tá pohľadávka bola predaná súkromnej firme, a to už by bolo asi ťažko. Musel by si dať retroaktívne ustanovenie, ale ani cestou by sa tá súkromná firma svojej pohľadávky nevzdala, jednoducho by žiadala za ňu nejakú satisfakciu a na súde by to asi zrejme neprešlo. Takže o tom sa baviť, o generálnom pardone sa tu baviť asi nedá. Tie vzťahy predchádzajúce už asi ostatnú také, aké sú.

Je tu teda ale tá myšlienka, ktorá sa mi páči v návrhu pána Jarjabka. Áno, tá stupídnosť toho návrhu bola najmä v tom, že my sme vlastne dali zákonný poklad na to, aby Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, najmä Slovenský rozhlas, proste jednoducho vyrábali právny titul práve pre tieto firmy, ktoré sa živia vymáhaním pohľadávok. Ja sa pýtam, aký rozdiel je potom medzi právnym titulom, ktorý mal Fruni, ktorý si od ľudí požičiaval akože na základe zmluvy a dnes sedí teda v nápravnovýchovnom zariadení alebo v base, ak chcete, a medzi tými, ktorým sme dali my právny titul na to, aby si kúpili verejnú pohľadávku od občanov Slovenskej republiky, de facto nie od Slovenského rozhlasu, pretože vlastne musia zaplatiť všetci občania tohto štátu tejto firme, ktorá ináč by na svoje podnikanie si musela požičať od banky za celkom slušný úrok a takto si kúpi od nás pohľadávky, ženie nás na súd, platíme súdne poplatky alebo súdne trovy a, samozrejme, zoberie nám to kopec času, lebo musíme si overovať, či naozaj je to tak.

Pritom podotýkam, do pozície dlžníka sa môžete dostať celkom ľahko a nevedome aj tým, že náhodou vám zo sporožírového účtu banka zabudne poslať, aj keď vy o tom vôbec nemusíte vedieť a môže sa to ťahať aj veľmi dlhú dobu, takže preto som za to, aby naozaj v tom zákone bolo povedané, že rozhlas, ktorý má na to podmienky, má na to ľudí, aby najprv upozornil toho koncesionára, že mu tam dlh rastie, a ak takéto oprávnenie bude mať, prosím, potom sa dá hovoriť aj o tom, že aj rozhlas má šancu žalovať takýchto ľudí na súde a nemusí s touto pohľadávkou disponovať, pretože to je voči verejnosti, a tým vylepšovať kredibilitu niektorých súkromných firiem.

To je všetko, čo chcem povedať. Prihováram sa za to, aby si teda predkladatelia možno sadli, možno sa dohodli, čo je v ktorom návrhu zákona lepšie, aby sme tento stav, ktorý sa dotýka veľmi veľa občanov Slovenskej republiky teda právne zmenili, pretože jednoducho nie je žiaduci v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera Tomáš Galbavý. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán poslanec Cuper, viem, že ste právnik a ja teraz budem uvažovať so sedliackym rozumom. Povedzte mi a vysvetlite, akú má logiku to, že spochybňujete generálny pardon a zároveň chválite návrh pána poslanca Jarjabka, ktorý hovorí o zákaze postúpenia pohľadávok pre tieto verejnoprávne inštitúcie, a to hovorí zákonom, to chce ustanoviť ex post. Generálny riaditeľ Rezník už predal tieto pohľadávky. Pýtam sa, to čo by znamenalo, ten zákon by im to zobral späť, alebo by spochybnil túto zmluvu?

Vážené dámy a páni, ak nepristúpime ku generálnemu pardonu, ak neodpustíme dlhy podnikateľom a desaťtisícom domácností, no tak vám garantujem, že počas dvoch, troch mesiacov budú vypálení, prídu o strechu nad hlavou a podnikatelia budú, naozaj poviem to ľudovo, na lopatkách. Ak chcete ako právnik spochybniť generálny pardon, pýtam sa vás, ako je to možné, že Sociálna poisťovňa urobila niečo podobné a v tej dobe to nikto nespochybňoval. Predsa retroaktivita alebo protiústavnosť neplatí, keď odpúšťame pokuty, sankčné poplatky. Iné by bolo, keby som v zákone navrhoval odpustenie poplatkov istiny, čiže poplatkov za užívanie prijímača. Naozaj dal som si zistiť, hovoril som na túto tému s fundovanými právnikmi, v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o retroaktivite a poprosím vás, ak ctená snemovňa nebude akceptovať návrh o odpustení dlhov, no, zlikvidujeme desaťtisíce domácností. Pokiaľ platí, že politika je služba verejnosti, neváhajme a urobme tak, myslím to úplne vážne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem. Tomáš, hlavne, že si rozmýšľal sedliackym rozumom, lebo ja ako právnik musím povedať, že naozaj generálny pardon by to nevyriešil, pretože dlžníci, ktorí boli vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu už nie sú dlžníkmi Slovenského rozhlasu, ale sú dlžníkmi tej firmy, na ktorú Slovenský rozhlas previedol svoj dlh. To znamená, že, a to je súkromná firma, to už nie je verejnoprávna inštitúcia, ako je Slovenský rozhlas, a na ňu sa vzťahujú iné ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, takže toto by sa riešiť podľa môjho názoru nedalo, ale ak máš takých kamarátov a právnikov a dobre ti poradili, prosím, ja som nepovedal jednoznačne, že som proti generálnemu pardonu. On má svoj zmysel do budúcnosti, od času, keď sa prijme toto ustanovenie do zákona o koncesionárskych poplatkoch, ale nie spätne, nie na tých dlžníkov, ktorí sú už dlžníkmi súkromnej firmy, na ktorú postúpil pán Rezník, čo si myslím, že to nebolo celkom v súlade s etikou a mravmi a dobrými mravmi, na ktorú postúpil túto firmu, samozrejme, pohľadávku voči občanom tohto štátu - koncesionárom. To je všetko, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, končím rozpravu o tomto bode programu. Nech sa páči, pán navrhovateľ sa chce krátko vyjadriť.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja naozaj len minútu. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým za túto konštruktívnu debatu. Samozrejme, Tomáš, v mojom prípade sa nehovorí ex post, ale v mojom prípade sa hovorí od platenia, teda od tej doby, keď eventuálne by novela začala platiť, čiže ako nepleťme si tu tieto veci. Samozrejme, tieto veci súvisia s generálnym pardonom, lebo ja si takisto myslím, že ak je nejaká možnosť vyriešiť generálny pardon právne, tak sa určite tej možnosti chyťme, preto, lebo naozaj je to spravodlivé voči tým všetkým, ktorí by inak nespravodlivo platili však, to skutočne zdravý rozum tu musí fungovať. Opäť veľmi pekne ďakujem. Poprosím aj vzhľadom na tú debatu, ktorá tu bola, aby všetky návrhy boli posunuté do druhého čítania, ak by ste boli takí láskaví, a ja sa zaväzujem a myslím si, že aj kolega Galbavý, kolega Opaterný, že urobíme z týchto troch noviel jednu novelu skupiny poslancov, ktorú si vám dovolíme v druhom čítaní predložiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu aj pani poslankyni Gabániovej a dávam slovo teraz pani poslankyni Muškovej, aby odôvodnila

 

návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386).

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Podrackou, rieši tri okruhy problémov.

Prvý súvisí s čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu zaručenia osobitnej ochrany dieťaťa. V rámci vysielania programových služieb navrhujeme špeciálny ustanovený zákaz zobrazovania maloletých vystavovaných fyzickému alebo psychickému utrpeniu nenáležitou formou. Nedávno pobúrilo verejnosť takého zobrazovanie dieťaťa, ktoré sa pokúsilo zobrať si život, ale sú aj ďalšie prípady, najmä v reláciách typu reality show. V tomto okruhu tiež riešime požiadavku vyplývajúcu z praxe, týkajúcu sa zmeny podmienok a uplatňovania jednotného systému označovania programov. Napriek tomu, že sa tento systém stal účinným nástrojom zabezpečujúcim ochranu maloletých, je potrebné upraviť v rámci jednotného systému označovania aj časové obmedzenia vysielania programov nevhodných pre maloletých do 15 rokov a pre mládež nevhodných do 18 rokov.

Druhý okruh sa týka úpravy výšky sankcií v prípade porušenia ustanovení o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a maloletých, ako aj v prípade nevykonania sankcie odvysielania oznamu o porušení zákona, ako tomu bolo nedávno. V poslednom období je trendom vysielajúcich programový formát v takzvaných reality show tlačiť obsah vysielania za hranicu akceptovateľnosti a navrhované znenie by umožnilo rade uložiť pri porušení zákona vyššie sankcie. V tomto okruhu sa tiež rieši problém nejednoznačného výkladu paragrafu o pozastavení vysielania programu alebo jeho časti. Povinnosť uplatnenia tejto sankcie napriek rozhodnutiu rady vysielatelia obchádzajú.

Tretí a posledný okruh návrhu novely upravuje procesný postup vybavovania sťažností. V roku 2005 bolo rade doposiaľ adresovaných vyše tisíc sťažností, pričom mnohé z nich sú totožné, podané na jeden prípad porušenia zákona vysielateľom. Teda sú obsahovo zhodné. Pri vybavovaní sťažností rada pre retransmisiu v súčasnosti postupuje podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Procesné povinnosti, ktoré pri vybavovaní sťažností rade zákon o sťažnostiach ukladá, však zamestnávajú radu natoľko, že sa tým odďaľuje vlastne plnenie iných, veľmi tiež dôležitých funkcií rady.

Rozšírením pôsobnosti rady o vybavovanie sťažností by sa rade umožnilo upraviť procesný postup vybavovania sťažností v štatúte rady, čím by sa vybavovanie sťažností výrazne urýchlilo. Sťažnosti podľa navrhovaného ustanovenia by teda neboli sťažnosťami podľa zákona č. 152/1998 Z. z., ale na základe ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1998 Z. z., teda vzhľadom na to, že úprava vybavovania sťažností bude vymedzená v štatúte rady, bude podliehať schváleniu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už vzhľadom na doteraz nevydané protestom verejnosti proti vysielaniu nemorálnych a neetických programov v elektronických médiách vrátane protestu Konferencie biskupov Slovenska, vrátane mnohých petícií občanov, ale i pre samotné spresnenie znenia zákona a najmä pre ochranu detí vás prosím, aby ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Tomášovi Galbavému.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386) v prvom čítaní.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2005 č. 1407 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 29. novembra 2005 č. 456.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, no, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby prijatia novej právnej úpravy, vyjadrenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vyjadrenie finančného dopadu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1407 prideliť návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386) v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Pán poslanec Madej, vy sa nehlásite, ale fotíte. Končím možnosť sa pri... Aha, pani poslankyňa, nech sa páči, ako jediná máte slovo. Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi ako spolupredkladateľke povedať pár slov o dôvodoch, ktoré nás viedli k predkladanej novele. O zmenách úpravy sankcií odvysielania oznamu o porušení zákona, pozastavení a vysielania programu alebo jeho časti podrobne hovorila pani poslankyňa Mušková, rovnako ako aj o úprave procesného postupu pri vybavovaní sťažností. Čiže k tomuto sa nebudem vyjadrovať.

Svoj diskusný príspevok chcem zamerať na presnejšiu právnu úpravu povinností vysielateľov súvisiacich s ochranou ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochrany maloletých s ohľadom na novodobý fenomén, ktorým sú reality show. Obe tieto oblasti spadajú do paragrafov v pôsobnosti 19 a 20. Keď rozmýšľame z takého filozofického pohľadu o tom, čo to je vlastne reality show, povedala by som, že ide skôr o psychosociologický kultúrny fenomén, ktorý skutočne niekedy presahuje medze etiky a morálky, čo sa v určitej miere pokúša riešiť aj táto novela. Reality show k nám prišli zo Západu, kde sú v ponukách vysielateľov už niekoľko rokov, či už ide o Big Brother, či Vyvolených. Dnes sa už hovorí o celosvetovom vysielaní Big Brother, ale aj ostatných reality show, vznikajú druhé a tretie série a možno sa reality show stanú novou formou seriálov hraných na živo bez platených scenáristov a hercov, možno je to len prechodné obdobie, ktoré zanikne a príde niečo nové, nevieme, ale preto sa chceme týmto zaoberať.

Takým pôvodným pokusom o reality show na Slovensku boli Mojsejovci. Napriek tomu, že išlo o veľmi nízku duchovnú úroveň, tak až 10 alebo 15 percent divákov radi tento program pozerali. Keď sa opýtame, kto je otcom myšlienky reality show, tak musím odpovedať, že niet žiadnych pochýb o tom, že to je George Orwell, anglický spisovateľ, ktorý sa preslávil knihou 1984, hovorí sa o tom, že tam išlo iba o, keby sme to zobrali na naše pomery, preobrátenie tých čísiel 1948, čím naznačím, čo naznačujem.

Kniha bola víziou kamerového systému kontroly na verejných aj neverejných miestach, čiže nielen vonku, ale aj doma, v súkromí a istou legislatívnou nápravou, ktorú sme urobili aj na území Slovenskej republiky, je ochrana osobných údajov. Vieme, aký to je citlivý problém a ako sa s tým zaobchádza, čiže určité bariéry sme voči ochrane súkromia zaviedli aj týmto zákonom. Ale ak sa vrátim znova k reality show, dej tejto, to poviem len dvoma vetami, sa odohráva v Londýne pod nadvládou Veľkého brata - Big Brother, to všetko sú termíny Georgea Orwella, ktorý vládne celej Oceánii.

Neexistuje vlastne miesto, kde by ľudia neboli sledovaní, kde by neboli televízne obrazovky, kde by nebolo ono veľké oko Veľkého brata a Veľký brat je všade, pretože všetko vidí a počuje. Ústredným sloganom je heslo Veľký brat ťa pozoruje. Literárne vzaté, aby som skončila s literárnym výkladom tejto problematiky, je to orwellovčina, ale ak sa na to pozrieme z politického pohľadu, tiež je to istý druh orwellovčiny v mediálnom priestore, ktorá premenúva zábavu na hru, na reality show, ktorá má veľmi vážne spoločenské dôsledky. Kým podľa Orwella slogany, ktoré treba používať, sú: Vojna je mier, Sloboda je otroctvo, Nevedomosť je sila, tak v reality show, ktoré môžeme pozorovať aj každý večer, sa rozšírili o veľmi nebezpečné, teda psychologicky aj sociologicky nebezpečné nové pravidlá hry, ktoré zasahujú do štruktúr osobností, a tieto nové slogany, ktoré, samozrejme, sa neproklamujú, ale sú v týchto reality show obsiahnuté, sú napríklad takéto: Súkromie je verejné, Pravda je udávanie protivníka alebo vždy, keď je ten duel, tak takéto udávanie protivníka tam existuje. Zmyslom sú peniaze. Hodnoty - sex a láska sú zábavná spoločenská hra a tak ďalej. Odhaľuje to istý spoločenský trend, ktorý je nebezpečný, a to je voyeurizmus vysielateľa, voyeurizmus štátu, voyeurizmus niekoho iks, čiže Veľkého brata, ktorý v podstate má rôzne následky na psychiku, pretože oslavuje myslenie a človek je takýmto spôsobom ľahko manipulovateľný. Mohli ste viackrát vidieť, ak ste pozerali reality show, čo ľudia v tých spovedniciach hovoria už po 60 dňoch pobytu vo vile, že už nevedia vlastne, kto sú, aká je ich identita, čo je pravda, čo je lož, kto sú vlastne oni sami, prečo sú tam vlastne a jedinou víziou, ktorú majú v hlave, to je tých 11 miliónov. Rozhodne toto nie je teda kultúra alebo trend spoločnosti, ktorým by sme mali pokračovať.

Do reality show sa dostávajú aj deti. Ako príklad uvediem takú menšiu reality show - výmena manželiek a jeden český príklad, ktorý sa stal asi pred jeden a pol mesiacom. V priebehu relácie takejto reality show sa zverejnilo, že dieťa v tejto rodine trpí vážnym zdravotným hendikepom. Keď sa o tom po odvysielaní dozvedeli spolužiaci, okamžite svojho rovesníka, teda spolužiaka z triedy vyčlenili z kolektívu a začali ho podrobovať zosmiešňovaniu, urážkam a ponižovaniu. Dieťa sa cítilo veľmi zle, zhoršil sa mu prospech, nechcelo sa mu chodiť do školy, a keď oslovili vysielatelia matku dieťaťa, čo si o tom myslí, povedala, že jej je to úplne jedno, lebo žiaden zákon nemôže zastaviť tok peňazí prúdiacich do ziskov vysielateľov.

Zmyslom nami predkladanej novely je teda, aspoň z môjho pohľadu, najmä teda k § 19 a § 20 nová povinnosť vysielateľa vykonať sankciu uloženú rozhodnutí rady, ktorá je zatiaľ absentujúca v § 66, ale v § 66 sa teraz dokladá, čiže bude lepšie vykonateľná, a ďalej umožňuje uložiť vysielateľov vyššie sankcie v tých prípadoch, keď je obsah za hranicou akceptovateľnosti, čo teda posúdi samotná rada.

Pristupujeme k novele s vedomím, že sankcia musí určiť hranicu, ktorú vedome, ak vysielateľ poruší, musí za to niesť aj následky, a z hľadiska právnej čistoty bude toto nie dvojznačne vykladateľné, ale len jednoznačne vykladateľné.

Ako perličku akéhosi antireality show uvediem to, čo sa stalo v Anglicku, kde po reality show Big Brother vznikla reality Big Read - Veľké čítanie, čo iniciovala vláda a ľudia sa zapájali do čítania, revitalizovali sa knižnice, predávali sa knihy a tak ďalej. Čiže ukázalo, a aj verejnosti, že existujú aj iné druhy reality show, kultúrne reality show a malo to tam veľký úspech. To je aj naša cesta ku kultúrnej spoločnosti a istej vyššej legislatívnej spravodlivosti a k politickej kultúre. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, chcem len povedať, že, samozrejme, ja túto novelu vítam, aj keď som osobne presvedčená o tom, že zákonom sa naozaj nedá vyriešiť všetko a že najpodstatnejšie je asi to, či nástroje, ktoré má rada, hlavne rada k dispozícii, využíva spôsobom, akým by mohla a mala. Pretože zákon je vždy len forma a už potom je veľmi dôležité, čo nalejete do tej formy, aký koláč upečiete. Proste akým spôsobom využijete priestor, ktorý je k dispozícii.

Fakt je, že práve v ostatnom čase, samozrejme, udelila pokuty, za ktoré v dobrom zmysle nechcem povedať, že sa môžeme z nich tešiť, ale teda, že riešia nejaké situácie, ktoré v televíziách nastali, ale súčasne ja, aj keď sledujem televíziu pomerne málo, evidujem mnohé situácie, o ktorých by som rovnako uvažovala presne takisto a ktorými viem, že sa rada nezaoberá. Takže ešte raz vítam to, ale myslím si, že reality show je fenomén, ktorý priniesla doba a že proste zákonom sa nám nepodarí ošetriť všetko a že kľúčové, ako sa budú využívať tie nástroje, ktoré rada k dispozícii má, ale možno vrátane aj tohto, ktorý dnes uvádzate. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí prítomní, ja osobne som rada, že tento legislatívny návrh je v parlamente, pretože reaguje na novú situáciu, ktorá v našej spoločnosti vznikla a na ktorú veľmi intenzívne občania reagovali a nie je tajomstvom, že prevažne reagovali záporne. Záporne reagovali preto, že táto reality, respektíve tieto reality show sa vysielajú bez právom určených mantinelov a často prechádzajú cez únosnú rovinu morálky a vkusu, ktorý má slovenská spoločnosť, a tento vkus myslím si, že je na vysokej úrovni.

Preto som opačného názoru ako minister kultúry, ktorého sme už interpelovali v tejto veci a ktorý povedal, že vlastne to je sloboda a cenzúru akosi nemôžeme robiť. Určenie mantinelov odkiaľ pokiaľ a akým spôsobom v práve nie je cenzúra. Myslím si, že práve je úlohou práva, právnej regulácie, aby určila aj tieto nové formy prejavu kultúry a prejavu nového programu v elektronických médiách, aby mali určené presne hranice, odkiaľ pokiaľ môžu a kde už to je spoločensky morálne neúnosné. Len jeden príklad. Podľa mňa je absolútne nemorálne, keď sa ráno vysiela sex na toalete. To je na vysokú pokutu. (Prerušenie časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som snáď začal trošku ináč, aj keď, samozrejme, súhlasím s predkladateľkami. Ja sa nemôžem čudovať, poprosím vás, buďte aspoň, keď ste bližšie, trošku tíško, naozaj. Ďakujem pekne. Nemožno sa čudovať komerčným televíziám, že sa správajú komerčne. To je úplne samozrejmé, majú vyskúšané formáty, ktoré sem prišli zo zahraničia, ale naozaj tá hranica toho, čo človek občas v tej televízii vidí, je úplne neuveriteľná. Mne sa preto veľmi páči ten základný názor, ktorý tu odznel, a to je to, že treba určiť hranicu, ktorú ak vedome vysielateľ poruší, musí znášať sankcie, ktoré sú jednoznačne špecifikované. Toto si myslím, že s týmto možno absolútne súhlasiť a budem veľmi rád, keď sa nám to v tomto zákone, ktorý budem podporovať, naozaj podarí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za všetky reakcie. Iste, nedá sa zákonom riešiť všetko. Začíname pomaly a ten život je ako herakleitovská rieka a prináša zmeny. Čiže aj preto sa zákony novelizujú, aby tieto zmeny sa nejakým spôsobom reflektovali.

Čo hovoril pán Miššík, je to všetko pravda. Z hľadiska komerčnej televízie sloboda je sloboda. Aj samotná moderátorka tej českej reality show Vyvolení Tereza Pergnerová povedala, že to, čo vidíme, je aj tak ešte len taká pozlátka. V skutočnosti, že keby sme nazreli za dvere reality, ktorú vlastne nemôžeme vidieť, že by sme boli oveľa viac zhrození, čím chcela odobriť to, čo sa vysiela. Ale to neznamená, že keď takýto slobodomyseľný názor má moderátorka, že sa s tým má stotožniť aj celá spoločnosť. Sú tam naozaj medzi divákmi aj maloletí, aj rôzni ľudia, či už veriaci, alebo inak zmýšľajúci o etike a o spoločenských záležitostiach, a treba myslieť aj na ich ochranu, psychickú, etickú, aj kultúrnu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394).

Pani poslankyňa Tóthová ako navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, tak ako v predchádzajúcom akútnom spoločenskom probléme koncesionárskych poplatkov, tak aj v probléme vysielania televízie, množstva násilia v nej vzniklo viacero legislatívnych návrhov. Zatiaľ čo kolegyne išli na reality show, legislatívny návrh, ktorý som vypracovala a ktorý sme predložili s pánom poslancom Urbánim, sa týka síce toho istého zákona, ale trochu inej problematiky.

My sa zameriavame na ponuky programov. Ponukou programov v zmysle zákona je zostrih z diel, ktoré budú vysielané a ktoré televízia dáva do pozornosti divákom, aby si tieto programy pozreli. Ponuka programov je určitým spôsobom aj reklama programu, ktorý bude vysielaný. Samozrejme, v rámci ponúk programov sa dávajú zostrihy z diela, ktorý televízia dáva do pozornosti televíznym divákom. Už platné ustanovenie § 19 zákona o vysielaní a retransmisii taxatívne určuje, čo nesmie byť v ponuke uvádzané. Napríklad reklama alkoholu, reklama drog, znázorňovanie strelných zbraní.

My v našom legislatívnom návrhu prichádzame s ďalšími taxatívnymi vymedzeniami a síce, že nemožno do ponúk programu dávať scény násilia a pohlavného styku. Žiaľ, dnes ponuky programov sú nasledovné: strelná zbraň, fyzické bitky, násilie a sex. Priamo vo vystrihnutej ponuke. Ja nemám ilúziu, že by sme z diel tieto scény dostali von, pretože často sú naplnením fabuly deja, pokiaľ, samozrejme, nie sú až za hranicou únosnosti, teda nenaplnia zákonom stanovený zákaz propagácie násilia. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím s tým, aby v tom vystrihnutom kúsku, v tej časti, ktorú ponúkam ako reklamu pre občana, boli práve vystrihané scény. Žiaľ, dnes napriek tomu, že zákon zakazuje do ponúk dávať scény, a teda priamo propagáciu strelných zbraní, respektíve používanie strelných zbraní, často tieto strelné zbrane práve v tých ponukách sú. Preto dúfame, že keď upresníme ešte viac a taxatívne bude to v zákone, čo nie je možné do týchto ponúk vkladať, že ponuky programov, ktoré pozerajú deti po obede, ktoré sú vysielané často aj v doobedňajšom programe, v poobedňajšom programe, veľakrát pred Večerníčkom priamo, že teda Rada pre vysielanie a retransmisiu zaktivizuje svoju zákonom stanovenú povinnosť sankcionovať to, čo nemôže byť v ponuke programu.

Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že tento legislatívny návrh dostane taktiež podporu. Myslím si, že všetci sme za to, aby scény násilia a priameho sexu nebežali v ponukách programu poobede, keď sa môžu na tieto ponuky pozerať aj pozerajú deti.

Ako poslednú poznámku chcem vás požiadať, aby ste si v našom legislatívnom návrhu opravili, ja to budem aj v druhom čítaní dávať písomne, že nejde o § 19 ods. 2 písm. a), ale písm. b). Vyplýva to aj z vlastného textu, aj v dôvodovej správe máme písmeno b), len pri prepisovaní pri rýchlom zabezpečení dodania tohto textu došlo k preklepu. Verím, že to budeme môcť v druhom čítaní opraviť, preto vás prosím, podporte tento legislatívny návrh do druhého čítania. Naši občania skutočne s takým stavom, aký je dnes, nie sú spokojní a som presvedčená, že ani matky a otcovia, ktorí sedia v tomto parlamente, nie sú spokojní s tým, že deti v poobedňajších hodinách v rámci ponúk programov takéto scény musia vnímať. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Tomášovi Galbavému.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394) v prvom čítaní.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2005 č. 1410 prideliť na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 29. novembra 2005 č. 457.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby prijatia novej právnej úpravy, vyjadrenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vyjadrenie finančného dopadu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh posunúť do druhého čítania alebo prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1407 prideliť návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1394) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP