Středa 26. října 2005

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za odôvodnenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Pán poslanec, nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 Z. z. ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie ako i dôvodovú správu. Účelom návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. Cieľom návrhu zákona je odstrániť nadbytočnosť administratívy a racionálnejšie prerozdeľovanie úloh medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Národným inšpektorátom práce. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1362 zo 7. októbra 2005 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako i výboru pre sociálne veci a bývanie. Pán predsedajúci, pán predseda, pardon, skončil som, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešteže takto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Tkáča, ktorému udeľujem zároveň aj slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni. Pokojne sme mohli spojiť rozpravu o predchádzajúcom zákone aj s týmto zákonom, lebo aj vecne, aj systémovo inšpekcia práce a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci súvisia. Presne, pokojne môžem zopakovať aj to, čo som povedal v predchádzajúcom návrhu, ak by som mal hodnotiť, čo nové tento zákon prináša, tak len o trochu viac ako nič. Veľmi som sa tešil, keď som dostal ten návrh, že si ho pozriem, a som dúfal, že potlačí sa tá kára v tejto agende dopredu, a, žiaľ, nestalo sa to. Chcel by som uviesť znovu historický pohľad na tvorbu inšpekcie práce, pretože aj v bývalom režime platil § 273a Zákonníka práce o dozore nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov so sankciami až po úroveň ministerstva. Po zmene režimu sa pripravovali mnohé právne predpisy aj v intenciách Medzinárodnej organizácie práce, pretože v tejto oblasti inšpekcie práce platí dohovor, ktorý, žiaľ, zatiaľ Slovensko neratifikovalo, tak sa tieto predpisy pripravovali vo veľkej spolupráci so zahraničnými inštitúciami. A môžem povedať, ak by som mal urobiť nejaké poradie zahraničných konzultácií, tak zákon o verejnej službe, vtedy doplnkové poistenie a inšpekcia práce tvorili súbor zákonov, kde zahraničná pomoc bola nesmierne veľká. A skúmali sa rôzne metódy a modely inšpekcie práce. Za rôznych okolností tento zákon bol potom prijatý po roku 1998. Chcem uviesť, čo som čakal od terajšej etapy vývoja, že sa predovšetkým rozšíri vecný rozsah. Teda obsah inšpekcie práce a to zrejme ešte bude čakať na ďalších nasledovníkov a síce je to predovšetkým otázka kontroly pracovných podmienok v oblasti hygieny práce. Oblasť hygieny práce je starý, večný spor medzi sociálnym rezortom a ministerstvom zdravotníctva a otázka je, že aj v súvislosti s integrovaným pôsobením inšpekcie práce by táto oblasť mohla a mala byť v oblasti inšpekcie práce. Veľmi zložitá otázka je kontroly a dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. A v tejto súvislosti, aj po skúsenostiach, ktoré máme s terajším fungovaním inšpekcie práce, si myslím, že bude treba v najbližších mesiacoch a to zrejme bude aj súčasť programov, volebných, odpolitizovať inšpekciu práce. Toto považujem za prvý základný problém, ktorý v tejto oblasti je. Nie je možné, aby štátna inštitúcia - a tam sa dokonca hovorí dnes o posilňovaní štátnosti v tejto oblasti -, aby táto inštitúcia bola závislá na politických kruhoch. V každom prípade sme zažili pôsobenie súčasnej inšpekcie práce v oblasti dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov pri hromadnom prepúšťaní v Slovenskej televízii. Tam bol niekoľkokrát porušený zákon, ale stanoviská inšpekcie práce, ktorá by mala tvoriť v podstate, povedal by som, prokuratúru pracovného práva, prokuratúru pracovných podmienok, to má byť základný strážca zákonnosti v oblasti pracovných vzťahov, tak v tejto súvislosti sme sa dozvedeli nehoráznosti na výbore pre sociálne veci a bývanie, keď štatutárny zástupca vyhlásil, že došlo pri vzťahoch odborových orgánov a vedenia STV - a to povie zástupca inšpekcie práce -, k neprekonateľnému rozporu, čo je inštitút rozvodového práva v oblasti rodinného práva. Toto povedal ako základný moment, pričom tá otázka posudzovania zákonnosti v oblasti kolektívneho pracovného práva je takisto otvoreným problémom z hľadiska vecného. Teda dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, istým spôsobom to má byť tiež filter v oblasti štrajkového práva, a v tejto súvislosti si myslím, že tento zákon z hľadiska vecného nevyriešil problém. Zas nie je problém porovnať, čo odpísal z predchádzajúceho zákona, ak sa mení zákon ako celok. V tomto zmysle sa domnievam, že a v druhom čítaní potom by sme pristúpili k niektorým pozmeňujúcim návrhom, že je mimoriadne zbytočný tento zákon v tejto podobe, v akej dnes je predložený, a skutočne rieši v porovnaní s platným stavom čosi len o trochu viac ako nič. Zásadné riešenie by som videl v tom, že sa, po prvé, prehodnotí vecný obsah a vecný rozsah pôsobnosti kompetencií inšpekcie práce, po druhé, zabezpečí sa dôsledná nestraníckosť tejto inštitúcie, samostatnosť a nezávislosť na zmene vlády. To sú aj dokumenty, ktoré hovoria v oblasti Medzinárodnej organizácie práce, o odpolitizovanie takýchto inštitúcií, ktoré musia byť relatívne samostatné, musia mať kompetencie a právomoci vo vzťahu aj k správnemu konaniu, ktoré súvisí s ukladaním sankcií, s ukladaním určitých aj negatívnych rozhodnutí, voči ktorým má byť potom, samozrejme, možnosť preskúmania a podobne. V tejto súvislosti som s týmto návrhom zákona odborne sklamaný. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k prerokúvanému bodu ústne. Potom dám, pani poslankyňa, možnosť zareagovať faktickou poznámkou. Pán poslanec Köteles, Oremus a pani poslankyňa Demeterová. Predtým ešte, zapnite sa, pani poslankyňa, potom dostanete slovo. Máte, máte, máte.

M. Demeterová, poslankyňa: Pán kolega, ja by som chcela len reagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste spomínali hromadné prepúšťanie v Slovenskej televízii. Viete dobre, že ste vtedy boli predsedom výboru a ja aj pani poslankyňa Navrátilová sme sa zúčastnili na poslaneckom prieskume práve k tejto problematike. A boli to práve odbory, ktoré nám predložili nesprávnu kolektívnu zmluvu a práve riaditeľ predložil kolektívnu zmluvu, kde sa absolútne žiadna nezákonnosť nedokázala. A to bol aj záver nášho poslaneckého prieskumu, preto ma veľmi mrzí, že teraz tu vo vašom vystúpení takéto veci zaznievajú.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč chce zareagovať. Nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Nechcem to komentovať, lebo ako môžem odborne hodnotiť vetu, že "odbory predložili nesprávnu kolektívnu zmluvu". Ja skutočne ako človek, ktorý sa zaoberá pracovným právom, tejto vete totálne nerozumiem. Čo to je nesprávna kolektívna zmluva, ja neviem. To bola platná kolektívna zmluva, po prvé, po druhé, otázka hromadného prepúšťania je dnes predmetom súdneho sporu medzi odbormi a zamestnávateľom. Takže nechcem to v tejto etape sporu komentovať. Som odborne presvedčený o tom, že pri hromadnom prepúšťaní v Slovenskej televízii došlo k mnohonásobnému porušeniu Zákonníka práce v procesných ustanoveniach týkajúcich sa súčinnosti spolurozhodovania či vzájomných vzťahov zástupcov zamestnancov a v oblasti postupu zamestnávateľa bol porušený Zákonník práce.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pani ministerka, pán predseda. Ako v predošlom prípade, (So smiechom.) aj teraz odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokoval aj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Len toľko, pán poslanec? To ste aj mne mohli prísť povedať. (Smiech v rokovacej sále.) Pán poslanec Orémus, nech sa páči. Áno, bol by som o tom rozhodol.

P. Oremus, poslanec: Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Myslím si, že k tomu zákonu, k podstate toho zákona pán docent Tkáč povedal asi všetko, čo bolo treba povedať. Ja by som povedal zopár postrehov pracovníkov a zamestnancov, ktorých sa táto novela dotýka. Tak ako aj moji predchodcovia chcem povedať, že pani ministerka nie je priamo zodpovedná pravdepodobne za tento návrh, pretože ho spracoval niekto iný, ale v konečnom dôsledku ho predkladá. Takže je potrebné jednoznačne jej tlmočiť tieto postrehy. Pôvodne mal tento zákon riešiť integráciu dozorných orgánov v oblasti inšpekcie práce, najmä stransparentniť kompetencie medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odporučili nám to aj experti Európskej únie, ktorí u nás pôsobili v rámci predvstupového procesu Slovenskej republiky do EÚ, pani Bibit Melinová, Švédsko. Pôsobila na ministerstve práce, sociálnych vecí viac ako dva roky. A jednoznačne zhodnotili súčasný stav ako duálny spôsob zo strany jednotlivých ústredných orgánov v oblasti politiky štátu v danej oblasti. Jednoducho povedané, veľa kontrolných orgánov zaťažuje zložitým spôsobom podnikateľskú sféru, navyše rôznymi metódami a spôsobmi inšpekcie praxe, čo na jednej strane spôsobuje neprehľadnosť v kompetencii kontrolných orgánov a na druhej strane sťažuje zavádzanie novej legislatívy do praxe, čo v konečnom dôsledku stojí daňových poplatníkov viac peňazí. Takže uvedený návrh zákona so závermi a odporúčaniami expertov Európskej únie sa vôbec nezaoberá. Nevyužívajú sa poznatky z rokovaní s odborníkmi na úrovni sociálnych partnerov a taktiež záverov projektov Európskej únie, ktoré v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do EÚ boli uskutočnené. Napríklad projekt Matra. V navrhovanom zákone ide najmä o zrušenie právnej subjektivity krajských inšpektorátov práce a o zriadenie nového riaditeľstva v Košiciach s patričnými kompetenciami. Rozhodovanie o všetkom z jedného miesta. Ďalej predmetom novely zákona je presunúť kompetencie z ministerstva práce, sociálnych vecí na Národný inšpektorát práce ohľadom vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP, čo je jednoznačne nesystémové riešenie a ojedinelé, ojedinelé v rámci krajín Európskej únie. Túto oblasť by mala jednoznačne zastrešovať nezávislá akreditovaná inštitúcia mimo štátneho sektora. Absolútne sa tu spochybňujú dohovory Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce č. 71 a 129 v obchode, priemysle a poľnohospodárstve. Slovenská republika ich neratifikovala, pričom zástupcovia Medzinárodnej organizácie práce nás roky žiadajú a vyzývajú, aby sme tak učinili. Prioritne je spochybniteľná nezávislosť orgánu inšpekcie práce a samotný výkon inšpektora v práci kontrolovaných subjektov. Zdôrazňujem účelovosť dôvodovej správy k predkladanej novele zákona, dokonca jej nepravdivosť ohľadom vyhodnotenia aplikačnej praxe a pýtam sa ako, kedy a kým bola vyhodnotená a aké sú jej kladné a záporné hodnotenia. Skôr je možné povedať, že po piatich rokoch účinnosti zákona o inšpekcii práce nevidíme právne, ekonomické a hlavne odborné dôvody na jeho zásadné zmeny. Dôvodová správa hovorí o odstraňovaní zbytočnej administratívy. Protestujeme proti týmto všeobecným vetám, veď po presťahovaní Národného inšpektorátu práce do Košíc došlo k prepusteniu asi 69 zamestnancov Národného inšpektorátu práce v Bratislave, pričom po finančnej stránke škody, ktoré týmto vznikli najmä z odborného hľadiska, nie je možné vyčísliť. Obsadenia týchto miest na Národnom inšpektoráte práce v Košiciach boli prioritne politicky podfarbené a nebolo vykonávané na základe odbornosti. Čiže je v rozpore so zákonom v štátnej službe. Minister práce vymenil takmer všetkých hlavných inšpektorov práce na jednotlivých krajských inšpektorátoch a čo je neodpustiteľné, bez výberových konaní. Experti Európskej únie pre danú oblasť sa pozastavujú nad skutočnosťou, ako minister práce zneužil orgány inšpekcie práce na svoje ciele, znižovanie nezamestnanosti v Slovenskej republike, pričom každému zainteresovanému človeku je zrejmé, že prioritnou úlohou orgánov inšpekcie práce v zmysle príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a smerníc Európskej únie je zabezpečiť kontrolnou činnosťou ochranu zamestnancov na pracoviskách. Takže takúto novelu zákona odmietame a navrhujeme v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní návrhu tohto zákona a navrhujeme stiahnuť ho z rokovania. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, pani poslankyňa chce, nie? Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani ministerka, nech sa páči.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za vecné pripomienky, nechcem zaskočiť, ale musím sa priznať, že právna subjektivita a zmena do jednej centrály a zrušenie právnych subjektivít ôsmich nie je práve mojou srdcovou záležitosťou, respektíve, ja som s tým nie stotožnená, takže túto pripomienku, môžem len povedať, že mi hovorí z môjho presvedčenia, v tomto harmonizujeme, v druhom čítaní môžeme vyriešiť, doplniť, spresniť, som otvorená tejto námietke, lebo myslím si, že šetrenie administratívy a finančných prostriedkov nie je asi dobrý argument v prípade inšpekcie práce.

K tým ostatným námetom, ktoré tu odzneli, nemôžem reagovať na všeobecné pripomienky typu kopírovania zákonov a podobne, nie vždy zákony, ktoré vznikli aj za predchádzajúcich vlád, sú také, že ich treba zhodiť zo stola. Možno je dobré v nich pokračovať a zachovávať kontinuitu, takže sa prihováram za kontinuitu a dopĺňanie. Samozrejme námet výboru pre životné prostredie, aby sme sa zúčastnili, rešpektujem. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie a odôvodnenie vládnych návrhov zákonov, aj za prvé, pani ministerka, vaše vystúpenie, v Národnej rade Slovenskej republiky vo funkcii ministerky, presvedčili ste viacerých poslancov, dúfam, že vám to odplatia istou toleranciou ako k dáme a k ministerke slovenskej vlády. Ďakujem pekne.

Ty choď, čo čakáš!

Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli z poverenia vlády Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona o poisťovníctve (tlač 1320),

ktorý prerokúvame ako tlač 1320. Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám predkladať novelu vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, cieľom tejto malej novely je najmä medzi poistencov štátu zaradiť aj osoby majúce príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta, tak ako sme sa dohodli s pánom poslancom Bódym v tej časti, ktorá je preňho dôležitá. Takisto zaradiť medzi poistencov štátu všetky osoby, ktoré sú nemocensky poistené a sú práceneschopné, vylúčiť príjmy zo závislej činnosti v prípadoch, keď daňovník nežiada zamestnávateľa o uplatnenie nezdaniteľného čiastkového daňového bonusu a ich príjem, jeho príjem nepresahuje 5 000 korún mesačne. Vymedziť, že uchádzači o zamestnanie budú poistencami štátu len v prípade, že ich príjem v tomto období nepresiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd, a upresniť niektoré ustanovenie týkajúce sa ročného zúčtovania. Chcem povedať, že novela tohto zákona sleduje len tie zmeny, ktoré nastali v oblasti legislatívy daňových zákonov, sociálnych zákonov a súčasne sme chceli vyňať osobných asistentov spod povinnosti platiť zdravotné poistenie a spraviť z nich poistencov štátu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému a poprosím ho, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru k predloženému návrhu vlády.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1320. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh zákona upresňuje vymedzenie poistencov, za ktorých poistné platí štát. Na základe uvedeného sa zvýši rozpočet na rok 2006 o 2 279 000 Sk, avšak tento vplyv na štátny rozpočet v roku 2006 bude zohľadnený v rámci zúčtovania poistného plateného štátom v roku 2007. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1342 z 5. októbra 2005 a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v lehote do 30 a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Sabolová, už si pán minister myslel, že sa neprihlásite, a pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán minister, ja len krátko by som chcela upozorniť, nebudem sa vyjadrovať konkrétne k niektorým takým bodom priamo v zákone, ale chcela by som vás poprosiť, pán minister, práve preto, že máme otvorený nanovo zákon o zdravotnom poistení a v súčinnosti s tým môžeme otvoriť aj niektoré iné a tam, kde sa to dotýka vzťahu poisťovní a úradu pre dohľad. Dnes máme veľmi veľa tých administratívnych náležitostí medzi týmito inštitúciami. Ak nezaplatí poistenec poistné, musí akciová spoločnosť Zdravotná poisťovňa podať návrh na Úrad pre dohľad. Dnes sú to už tisíce, by som povedala, podaní, kde treba vydať rozhodnutie o uložení pokuty. Zdá sa mi, že by bolo dobré, keby poisťovňa v prvom momente mala možnosť dať akýsi podnet alebo výzvu pre nezaplatenie poistenca, pretože tam idú zdroje, z ktorých môže aj úradovať tú agendu, a až následne ak poistenec po výzve nezaplatí, vtedy by sme mali ukladať pokuty. Je tu obrovská administratíva, kedy Úrad pre dohľad má vážnejšie problémy ako to, aby ukladal len pokuty, a bolo by dobré, keby sme to v súčinnosti tých jednotlivých zákonov vyriešili a následne potom po rozhovore s vami, možno pri tomto otvorenom zákone, by som bola rada, keby sme doriešili problémy súvisiace so systémom záchrannej zdravotnej služby.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec. Sťahuje. Pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Áno, dnes je dvestotisíc. Dvestotisíc. Päť poisťovní vygenerovalo žiadosti o pokutu. Viem to, pretože lebo včera bol za mnou predseda úradu a dohodli sme sa, že budeme práve cestou pozmeňujúceho návrhu v parlamente, skúsime to ošetriť, ale je tam trošku problém a to je problém v takzvanom platobnom alebo príkaznom práve. To znamená, musíme nájsť trošku lepšie riešenie, ako navrhuje úrad, ale viem o tom probléme a budeme ho riešiť. Takisto je nejaký problém okolo záchranných služieb, ktorý budeme riešiť, ale je riešený trošku v inom zákone a už je prakticky hotový. Prosím? Takže toto, viem o tom a pokiaľ pustíte zákon do druhého čítania, tak tento problém tých pokút budem tam riešiť. Nie musí, ale môže. To je zhruba to riešenie, ktoré by sme mali navrhnúť. To znamená, poisťovňa najprv pošle výzvy a až potom nemusí každého neplatiča, ale môže a vtedy, keď poisťovňa rozhodne, úrad už vykoná. Tak sme sa dohodli.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Novotný, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie a poprosím pána ministra obrany, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uvie

dol a odôvodnil

vládny návrh zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona o civilnom letectve (tlač 1298)

ktorý prerokúvame ako tlač 1298. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o Ozbrojených silách Slovenskej republiky a o zmene a doplnení leteckého zákona, bol pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 156 zo 16. februára 2005 k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o postupoch proti činom protiprávneho zasahovania vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.

Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť podmienky ochrany bezpečnosti a suverenity Slovenskej republiky pri zabezpečovaní nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky, osobitne v prípadoch činov protiprávneho zasahovania. Na základe dohody s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií sa v leteckom zákone tiež dopĺňa úprava vydávania súhlasov na použitie leteckého pozemného zariadenia v civilnom letectve. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s ostatnými zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz žiadam pána poslanca Šimka, Jozefa Šimka, aby za výbor gestorský pre obranu a bezpečnosť predložil svoje stanovisko a správu ako spravodajca.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 425 z 25. októbra 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. októbra 2005 č. 1359 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, otvorím rozpravu. Chcem však, skôr ako vyzvem prvých, ktorí sa prihlásili do rozpravy, upozorniť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí predložili svoje poslanecké návrhy zákonov, ktoré máme prerokúvať na súčasnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože nevidím tu všetkých prítomných, tak ako budú nasledovať po týchto vládnych návrhoch zákonov a aby sme tieto mohli postupne prerokúvať. Teraz otváram všeobecnú rozpravu k tlači č. 1298, tak ako ho uviedol pán minister Liška a spravodajca Jozef Šimko. Písomne sa neprihlásil nikto. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Šimko, Ivan. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Šimko, máte slovo.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, chcem len niekoľko slov povedať, na to, aby som zdôraznil význam tohto zákona, lebo sa niekedy "ľudovo" hovorí, že keď nejde o život, ide o málo. Ale tu ide o život, tu ide o životy nevinných ľudí, ktoré by možno museli vyhasnúť preto, aby sme chránili iné životy. Ide v podstate o situáciu, ktorá môže byť niekedy veľmi, veľmi komplikovaná a môže to byť dilema pre toho, kto rozhoduje. Je to problém, ktorý spôsobil medzinárodný terorizmus, osobitne teda útoky 11. septembra roku 2001. Problém, v ktorom je potrebné, aby bol určený spôsob a človek, ktorý rozhodne o zostrelení civilného lietadla. Myslím si, že treba aj, aby text zákona tomuto zodpovedal a aby sa nehovorilo tak trošičku zahmlievajúco: "prerušiť let". Ide o zostrelenie lietadla a podľa môjho názoru to tak treba aj napísať. Ale je to naozaj potrebné riešiť. Chcel by som zdôrazniť, že tá situácia môže nastať veľmi rozličným spôsobom. Ten príklad, tragický, ktorý zažili Spojené štáty v septembri roku 2001, je jedným príkladom. Iným príkladom by mohlo byť to, čo sa stalo v lete v Grécku, kde sa civilné lietadlo stalo neovládateľným, pretože došlo k technickej poruche. Neviem, či zahynuli už tí letci, alebo neboli schopní rozhodovať. Dve hodiny to lietadlo letelo a viem si predstaviť, v akej zložitej situácii boli príslušné grécke orgány, a nakoniec predseda vlády, ktorý podľa gréckych zákonov je oprávnený rozhodnúť o použití ozbrojenej moci v prípade, že by naozaj takáto situácia nastala. V konečnom dôsledku to lietadlo nebolo zostrelené, ale havarovalo, ale je to presne o tomto. Potrebujeme taký zákon, pretože medzinárodný terorizmus existuje a Slovensko nie mimo jeho operačného priestoru, žiaľ. Je otázka, samozrejme, ktorý funkcionár má o tom rozhodnúť. Ja si myslím, že by to mal byť predseda vlády, pretože uňho sa integrujúco stretávajú všetky štátne politiky, to znamená aj ten zahraničnopolitický aspekt, aj ten bezpečnostný aspekt. Nemusí vždy ísť o civilné lietadlo, môže ísť povedzme aj o vojenské lietadlo mimo obdobia brannej pohotovosti štátu. Samozrejme, v prípade, že nie je prítomný predseda vlády, tak v takom prípade asi prichádza do úvahy minister obrany. Určite by to však nemal byť niekto, kto nenesie priamu zodpovednosť parlamentu a tým občanom Slovenskej republiky, lebo ide o vážne rozhodnutie. Nazdávam sa, že tieto otázky je možné riešiť v rámci druhého čítania. Moje vystúpenie teraz chcelo len zdôrazniť váhu tohto rozhodovania, pretože ide o veľmi vážny zákon. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte, aby som vyslovila súhlas s názorom pána Šimka, ktorý hovorí o tom, že tento zákon je vlastne dilemou, že zabitím predchádzame zabitiu. Samozrejme, že to sa môže nepáčiť všelikomu, tak som rada, že to tu vyslovil nahlas, aj to, že vlastne ide o zákon, ktorý povoľuje zostrelenie lietadla. Ale, pravdupovediac, považujem tento návrh za čisto formálny, pretože ak by som chcela trochu odľahčiť, tak musím povedať, že kým zareaguje naša protivzdušná obrana, lietadlo - narušiteľ je už dávno za našimi hranicami, takže tešme sa, že nemáme až také dobré prostriedky protivzdušnej obrany a to lietadlo potom nech rieši niekto iný, lebo nepredpokladám, že by u nás prišlo k nejakému teroristickému útoku, že by k nám niekto poslal lietadlo, aby nás tu bombardovalo. Takže tento zákon, respektíve tento návrh my nepodporíme, lebo nesúhlasíme s takouto situáciou, ktorú pán Šimko nazval dilemou. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dovoľte mi, panie poslankyne, páni poslanci, aby som ešte raz vyzval aj menovite poslancov, ktorí predložili poslanecké návrhy zákonov, ktoré budeme v prvom čítaní prerokúvať na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, formálne upozorňujem, pán Ivan Šimko, pán Branislav Opaterný, pán Karol Ondriaš má viac tých návrhov, pani poslankyňa Demeterová je prítomná, pán poslanec Jaduš je prítomný, pán Stanislav Škoda je prítomný, pán Tibor Cabaj predkladá návrh, pán Juraj Blanár, pani Renáta Zmajkovičová, Pavol Rusko, pán Blanár opätovne, pani Katarína Tóthová a myslím, že na začiatok stačí, aby som upozornil menovite týchto poslancov, ktorí predkladajú svoje poslanecké návrhy zákonov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Teraz budeme podľa schváleného programu pokračovať

návrhom poslanca Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok (tlač 1309).

K tomuto ste dostali tlač 1309, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1325. Chcem však ešte upozorniť poslancov a poslankyne na to, že body 35 a 36 prerokujeme, ktoré mali nasledovať teraz, tieto prerokujeme, ešte raz opakujem, 35 a 36, prerokujem 8. novembra ako prvé čítanie. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Šimkovi, aby uviedol návrh zákona.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol stručnú novelu zákona, ktorý bol prijatý v roku 2004 pod číslom 172. Bol to návrh zákona, ktorý som pripravoval ešte ako minister obrany a vychádzal zo situácie, ktorá nastala alebo ktorá sa vyvíja v priebehu reformy ozbrojených síl, keď stále viac a viac nehnuteľností armáda nepotrebuje a musí sa o ne starať, musí ich strážiť, musí ich istým spôsobom aj vykurovať a potrebuje ich buď odovzdať niekomu, kto by ich mohol využívať, alebo musí stále ďalej vynakladať prostriedky na to, aby ich riadne užívala, pretože je to jej zákonná povinnosť. Normálny, štandardný postup pri nehnuteľnostiach, ktoré už štátne orgány a organizácie nepotrebujú, je taký, že ich musí najskôr tento štátny orgán, ministerstvo, ponúknuť iným štátnym orgánom bezplatne a v prípade, že ich iné štátnej orgány nepotrebujú, tak v takom prípade sa predávajú samospráve alebo súkromníkom. No ten problém je taký, že pri kasárňach je ťažké predstaviť si, ako by iný štátny orgán mohol využívať kasárne, takže v týchto prípadoch spravidla štátne orgány, iné, o tieto nehnuteľnosti záujem nemali a samosprávy by aj mali, ale zase ak by si ich mali kupovať, tak vzhľadom na to, že priamo tiež kasárne nepotrebujú, tak to bol vždy problém. Preto sme prišli s myšlienkou, že je výhodnejšie aj pre samosprávy, aj pre príslušný rezort, vtedy ministerstva obrany, ak umožníme, aby sa mohol uskutočniť bezplatný prevod týchto nehnuteľností na obce alebo na vyššie územné celky. Samozrejme, boli na to rôzne názory, ale napokon sa podarilo tento princíp prijať tým príslušným zákonom č. 172, ktorý bol prijatý minulý rok. Funguje to tak, že ak rezort zistí, že takýto neupotrebiteľný majetok, takáto nehnuteľnosť jestvuje, tak dá návrh vláde a vláda rozhodne o bezplatnom prevode na príslušnú úroveň samosprávy, či už na obec alebo na vyšší územný celok. Myslím si, že tento zákon sa osvedčil, a preto dávam teraz návrh novely, ktorá rozširuje okruh týchto nehnuteľností aj na niektoré ďalšie rezorty, ktoré majú obdobné nehnuteľnosti. Ide predovšetkým o rezort ministerstva vnútra, kde existovalo vojsko ministerstva vnútra, ktoré bolo zákonom zrušené a obdobne aj ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií, kde existovalo kedysi železničné vojsko a tiež malo svoje nehnuteľnosti, ktoré už dnes nemusia byť upotrebiteľné a taktiež by ich bolo možné takýmto spôsobom odovzdať do niektorej z týchto úrovní samosprávy. No a pokiaľ ide o ministerstvo financií, tam ide predovšetkým o zariadenia, ktoré slúžia správe hraníc, predovšetkým colné zariadenia, ktoré našim vstupom do schengenského systému taktiež stratia opodstatnenie. Pochopiteľne, bude predovšetkým na tom rezorte, ktorý bude musieť konštatovať, že ide o nadbytočnú nehnuteľnosť, a napokon to ešte posúdi vláda, čiže nemôže dôjsť k nejakému voluntaristickému prevodu týchto nehnuteľností. Samosprávy privítali už ten návrh, ktorý bol schválený minulý rok, a samosprávy, samozrejme, by boli veľmi vďačné, keby sme túto možnosť rozšírili i na tieto ďalšie rezorty. Žiadam vás preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste návrh podporili a aby ste umožnili jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Horákovi.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte aby som vystúpil k uvedenému návrhu zákona od pána poslanca Ivana Šimka ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a preto Národná rada Slovenskej republiky môže uvedený návrh novely zákona prerokovať v druhom čítaní. Môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste a želáte si vystúpiť ešte ako spravodajca? Nie. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Ústne sa prihlásil pán poslanec Číž. Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Číž, máte slovo, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, ja som dosť dlho rozmýšľal, či sa treba, alebo netreba k tejto krátkej novele vyjadriť, a nakoniec keďže ide predsa len trochu o politicky citlivú vec a niekedy tak ten náš Smer je obviňovaný z rôzneho typu populizmu, tak predsa len že by som skúsil niekoľko úvah, ktoré, pevne verím, že budú chápané ako pokus o expertné úvahy, nie o čosi, čo by malo zaváňať politikou.

Je skutočne fakt, že samosprávy sú v podstate podvyživené, je známa informácia, že modernizačný dlh, ktorý zdedili spolu s prevodom kompetencií v rozsiahlych sférach, ako je školstvo, zdravotníctvo a podobne, u samospráv predstavuje až 70 miliárd Sk, takže pozitívny vzťah štátu k samosprávam je v podstate uznaniahodná vec a v konečnom dôsledku ani v návrhu pána Šimka v danom prípade by nemuselo nič znamenať, len problém je trochu ten, že predsa len sme už v istom konkurenčnom postavení, vzťah štátu a samospráv dnes konkurenčným vzťahom objektívne je, má znaky lobistické a iných aktivít a objektívne v mnohých veciach akoby spoločnosť strácala schopnosť posudzovať, že je potrebné posudzovať celý trojuholník vzťahov, ktoré tam sú, to znamená vzťahu štátu a samosprávy a rovnako aj samosprávy a občana a vyhodnocovať kvalitu vzťahov, vyhodnocovať riadiace mechanizmy, typ právnej kultúry a správnej kultúry, ktorá sa tam uplatňuje a samozrejme zároveň vnímať rozdielne roviny záujmov, ktoré tam sú, kde jednostranné videnie a jednostranné, takpovediac kampaňovité posudzovanie niektorých vzťahov nemusí znamenať ešte objektívnu a správnu formu pôsobenia. V danom prípade napríklad, pamätám si, ako sa prejavuje vzťah štátu a obce, vzťah samospráv a štátu a podobne, dodnes je v nemeckej ústave ustanovenie o tom, že ak štát potrebuje od obce nejaký majetok, tak jednoducho on požiada, dostane ho bezplatne, užíva ho dovtedy, kým vie preukázať, že ho potrebuje, a keď ho nepotrebuje, tak ho spätne, následne vracia samospráve. Samozrejme, to je možné pravdepodobne iba v podmienkach Nemecka, kde je jednoducho istá tradícia tohto typu vzťahov, aj majetkového, medzi štátom a samosprávami, ale také čosi u nás nie je. Faktom je aj to, že nejde tu o rovnomerné pôsobenie na obce, tie stavby, o ktorých hovoríme, a to rozšírenie dnes znamená, že už nejde o presné definované stavby, ale ide o relatívne široký rámec možných budúcich stavieb, kde je už iba istý typ správneho takzvaného posúdenia, či nie je alebo nepatrí do relatívne široko koncipovaného rozsahu, keďže ideme do pôsobnosti viacerých ministerstiev, neviem koľko ich je, tuším až sedem, ktoré jednoducho spravujú štátny majetok. A v takejto situácii potom, takáto široká, voľná dispozícia pre ministerstvá, aby posudzovali, čo je a nie je nepotrebné vo vzťahu k samospráve, pravda, môže zakladať istú formu klientelistických a možno aj iných vzťahov niekedy, ale nemusí tam byť, za istých okolností zabezpečené to, čo doteraz zabezpečené zákonmi máme. To znamená, že štát je povinný spravovať svoj majetok veľmi intenzívne, starať sa oň ako dobrý hospodár a v danom prípade sú dané aj zákonom rôzne typy právnych zábran, aby bolo možné bezbreho, na základe bezprostredného, momentálneho posúdenia istých momentov, a aby sa fixoval sa na ten štátny majetok istým spôsobom. Hodnoty, o ktorých v danom prípade ide, zas sú rozdielne. Ja si, samozrejme, viem predstaviť, že viaceré veci, ktoré osobitne pán navrhovateľ tu spomína, že za istých okolností by prirodzene mohli patriť samospráve, ale viem si predstaviť, že kasárne by mohli v budúcnosti byť použité napríklad, poviem príklad, ja neviem, možno na väznicu, ak ju budeme potrebovať. Je dramaticky rozdielna hodnota týchto nehnuteľností, pričom samozrejme tým, že ju dostane obec bezplatne, môže ju na druhý deň komerčne využívať. Nič proti tomu nemám, len či naozaj má byť generálne pravidlo, že už iba vzťah pracovníka na ministerstve, v úvodzovkách, a štatutárneho zástupcu obce bude znamenať, či tá obec niečo dostane, alebo nedostane. Či tu nejde o rôzne skryté formy rôznych iných majetkových transakcií, ktoré v konečnom dôsledku môžu spochybňovať riadnu správu zvereného a štátneho majetku.

Čiže ešte raz by som rád zdôraznil, ani na sekundu mi nejde o to, spochybňovať obce ako adresátov takejto formálnej, v úvodzovkách, "pomoci", že štát im presunie mjetok, len chcem jedno povedať, keď za týchto okolností budú favorizované len tie obce, v ktorých sa takéto veľké nehnuteľnosti nachádzajú, a viem si predstaviť pomer taký, že obec za týchto okolností dostane nehnuteľnosť v hodnote 100 miliónov korún, pritom tam bude 300 obyvateľov. Nedá sa to v žiadnom prípade vylúčiť vzhľadom na tie vzťahy, ktoré tam sú, a nezdá sa mi celkom spravodlivé, aby 300 alebo 500 obyvateľov užívalo 100 miliónov korún vo vzťahu, povedzme že k iným subjektom, ktoré sú v blízkej budúcnosti, len nemajú to šťastie, že v ich katastri štát postavil za takéto veľké peniaze takúto vec.

Takže, pán Šimko, ja, samozrejme, rozumiem tomu a pevne verím a myslím to úprimne, že ste vedený jednoznačne iba ušľachtilými dôvodmi, pre ktoré ste predložili tento návrh zákona, ale dovolím si predsa len upozorniť vážených kolegov, že tento návrh obsahuje aj nie celkom rovnako vrelý vzťah ako k záujmom samospráv aj k záujmom majetku štátu. Som presvedčený, že za istých okolností by predsa len tento rozsah, takýto široký rozsah nemusel pôsobiť jednoznačne pozitívne, a ak ten, kto nakladá s právom a trošku sa zaoberá aj formálnymi náležitosťami práva, jedna z nich je aj takzvané predvídateľné odchýlky od práva. Ja tu tých predvídateľných odchýlok od práva vidím dosť, to znamená, že nastane stav, ktorý formálne a možno aj úprimne pán navrhovateľ nepredpokladá, ale taký stav tam jednoducho je, tak sa mi zdá, že pokiaľ nemáme vyčistené, celý ten vzťah, celý vzťah nepotrebného majetku štátu, aj keď v istých konkrétnych oblastiach, ale nezadefinujme celý ten mechanizmus prerozdeľovania takéhoto štátu, či má byť formou, v úvodzovkách, nejakej sekundárnej, ďalšej dotácie obciam, má to byť prejavom solidarity štátu, ktorý odstraňuje nejaké krivdy, alebo niečo podobné, alebo aký je to dôvod. Pretože dnes je obec korporácia, ktorá má zverený rozsah úloh, má povinnosť starať sa o svoj majetok a zveľaďovať ho, ale chcem povedať, rovnakú povinnosť má aj štát. Ak niekde vidíme, že je veľmi vlažný vzťah k povinnostiam správcu, tak je to veľmi často u štátu a čiastočne trošičku, odpustite mi to, pán navrhovateľ, ukazuje to aj tento váš návrh. Takže mám rozpaky. Viem si predstaviť, že tento zákon umožní urobiť niekoľko spravodlivých vecí, ale mám obrovskú obavu, že zároveň sa prostredníctvom tohto zákona urobia veci, na ktoré nebudeme viacerí hrdí a možno ani pán navrhovateľ. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP