S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keďže v rozprave nezaznel iný návrh, ako som predniesol ja, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 127, za 86, proti 1, zdržalo sa 39 poslancov, 1 nehlasoval.

S. Janiš, poslanec: Dajte ďalej hlasovať o mojom ďalšom návrhu, že pridelíme predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 131, za 112, proti 1, zdržali sa 18.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1312).

Pani ministerka, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, aj pani spravodajkyňa Klára Sárközy s tým, že posledný diskutujúci bol pán poslanec Tkáč. Prihlásili sa ešte s faktickými poznámkami pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Ševc a pán poslanec Muňko. Takže ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, ale ešte pred tým, páni poslanci, ešte predtým by som chcel požiadať o váš súhlas, že body 70, 71 a 72, ktoré máme v druhom čítaní a má to pani ministerka, že prerokujeme až v ten ďalší týždeň, poprípade keby sme sa k tomu dostali zajtra alebo pozajtra, až v ten ďalší týždeň vzhľadom na to, že aj pani ministerka ešte tam potrebuje niektoré veci, poviem to tak, preskúmať. Je s tým všeobecný súhlas? (Hlasy v sále.) Áno, ďakujem pekne.

Takže ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dúfam, že budem rozprávať hlasnejšie, ako je šum v tejto miestnosti. Pán kolega Tkáč hovoril o nemocenskom poistení. Chcem poukázať na to, že ak dlhodobo upozorňujem, že neochota vlády prestavať sadzby sociálneho poistenia súvisí práve s nemocenským poistením. Nemocenské poistenie dlhodobo vykazuje 5 miliárd prebytku. Je pre mňa naozaj neprijateľné, tak ako predpokladám, že pre väčšinu poslancov, aby týchto prebytkových 5 miliárd bolo odvedených do súkromných zdravotných spoločností. Navyše, pán kolega, vy ste hovorili, že nebudete hrať sociálneho detektíva, takže ja mám nejaké informácie, ako má vyzerať poistenie, ktoré má prebrať zdravotné poistenie. Totiž naozaj ide len o nemocenské poistenie. Ostatné druhy dávok nemocenského poistenia, to znamená ošetrovné, materské a vyrovnávací príplatok majú ostať v Sociálnej poisťovni. Bude interesantné, z čoho sa to bude platiť. Predpokladám, že z úrazového poistenia, ktoré je prebytkové, takže tehotenstvo bude, prosím, úraz. Všetko tomu nasvedčuje. Ja chcem veriť, že pani ministerka bude mať väčšiu guráž odolávať pánovi ministrovi Zajacovi, ja jej v tom držím palce, lebo je to niečo podobné ako odolávať tigrovi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ševc? Áno, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ševcovi.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len podporiť návrh pána poslanca Tkáča, ktorý hovoril o predĺžení doby, počas ktorej sa nemocenské dávky nevyplácajú, z desať na štrnásť dní. To je skutočne rarita na Slovensku. Treba podotknúť, že okrem tohto postavenia zamestnancov v systéme sociálneho poistenia je znevýhodnené aj oproti samostatne zárobkovo činným osobám. Zatiaľ čo samostatne zárobkovo činné osoby sú povinné odvádzať poistné iba z polovice celoročného príjmu, zamestnanci ho musia platiť z celej svojej mzdy. Predkladateľ návrhu, neviem prečo, sa ani len neunúval zdôvodniť svoj návrh na zníženie dávok nemocenského poistenia a skrátenia doby ich poskytovania poistencom, čo, samozrejme, tiež svedčí o bohorovnosti a arogancii moci voči občanom. Z toho je jasné, že dôvodom na predloženie predmetnej novely je všetko iné ako záujem človeka. Je ňou predovšetkým snaha po finančnej stabilite, síce systému, a ústretovosť vlády voči zamestnávateľom na úkor už aj tak mizerných životných podmienok absolútnej väčšiny námezdne pracujúcich.

A ešte jednu poznámku, plne podporujem návrh, aby sa skutočne sociálne okrúhly stôl stal normálnym prostriedkom pre výmenu, diskusie, ale aj návrhom. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda vlády. Môj predrečník pán poslanec Tkáč tu povedal niektoré veci, hlavne čo sa týka dvadsiatich dvoch zákonov, ktoré boli za Dzurindovej vlády prijaté, prvej, za druhej boli zrušené. Povedal, presun 12 miliárd korún z nemocenského poistenia na ministerstvo zdravotníctva. Teraz sa pripravuje presun ďalších 5 miliárd. Vrátil sa tiež k prvému pilieru poistenia. Zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003, budú naprávať vlády, ktoré prídu, minimálne desať rokov. Vážená pani ministerka, bol by som rád, keby ste ako nová ministerka spravili pre koalíciu veľmi veľa a stiahli tento zákon a pripravili okrúhly stôl, kde sa v diskusii a v dialógu vydiskutovali tie problémy, ktoré dnes tlačia Sociálnu poisťovňu, ale tlačia vôbec občanov Slovenskej republiky. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať trom diskutujúcim. Tri poznámky k ich vystúpeniu. Prvá poznámka týkajúca sa nemocenského poistenia. Treba jednu vec zdôrazniť, že nemocenské poistenie je tradičným systémom a súčasťou sociálneho zabezpečenia v našich podmienkach, po prvé. Po druhé, nemocenské poistenie utrpelo ujmu v rokoch 1998 až 2002 nielen v tom, že sa presunulo 12 miliárd do dôchodkového zabezpečenia, čiže bolo evidentné, že za tie štyri roky sa tento systém zle nastavil, ale treba zdôrazniť jednu zásadnú vec, že dávky nemocenského poistenia neboli valorizované. A tak ako aj mediálne či vo verejnej mienke je tlak a sú diskusie o valorizácii dôchodkov, prípadne dávok štátnej sociálnej podpory či sociálnej pomoci, dávky nemocenského poistenia boli skutočne v macošskej pozícii tých, ktorí o tom rozhodovali. Druhá poznámka v tejto súvislosti je tá, že - a to už opakujem -, nebude možné riešiť komplexne otázky invalidity či otázky nemocenských dávok v čase alebo v situácii, keď nebudeme modernizovať a reformovať lekársku posudkovú službu pre účely sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti je to niečo, čo je nedotiahnuté a čo zaspalo na polceste. Tretia poznámka súvisí s tým, ako spomínali predrečníci predo mnou, to, že je nevyhnutné nájsť sociálny konsenzus. Okrúhly sociálny stôl je dôležitý najmä v predvolebnom období, pretože tento systém, ktorý skutočne bol nekompetentne riadený v posledných rokoch, potrebuje rozumný spoločný prístup všetkých, ktorých sa to bude desiatky rokov týkať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pani ministerka, chcete vystúpiť na záver rozpravy? Nech sa páči, máte slovo.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, (Hlasy v sále.) budúci týždeň budem mať zákony v druhom čítaní a vystúpim v priebehu rozpravy. Chcem povedať, že som toto pravidlo nepoznala. Je to, som nováčik na tejto pôde, ale vystúpim v priebehu rozpravy, to po prvé. Po druhé, vážim si všetky vecné faktické poznámky, ktoré odzneli na pôde tohto parlamentu a dúfam, "že mi nebude za zlé", ak na poznámky typu osobných invektív nebudem nikdy reagovať, pretože nie sú ponížením adresáta, ale ponížením toho, kto ich vyslovuje.

K tým vecným. Prvá poznámka. Na jednej strane, áno, bolo tu nespočetne veľa noviel práve zákona o sociálnom poistení z dielne Národnej rady Slovenskej republiky. Ako inštitúcia zákonodarný orgán nesie plnú zodpovednosť za tento zákon. Na jednej strane je tu kritika veľa noviel, na druhej strane počúvam výzvu, aby som pripravila vlastne ďalšiu novelu tohto zákona, alebo je tu iný návrh, aby som tento návrh stiahla a pripravila zmenený pôdorys istých možných zmien. Dúfam, že pochopíte, keď neodpoviem A, ani B v tomto okamihu, ale jednu z týchto dvoch možností zvolím.

Druhá odpoveď, ďalšia poznámka. Diskutuje sa o nemocenskom poistení, o presunoch a podobne. Pani poslankyňa, možno ste videli moju fotografiu s tigrami. Ja sa tigrov nebojím. Chcem tým povedať vecne, nemocenské poistenie je hlbokou súčasťou systému sociálneho poistenia a nielen nemocenské poistenie, ale aj celá oblasť dlhodobej starostlivosti. S touto tézou pristupujem na ministerstvo a pokúsim sa rokovať s pánom ministrom zdravotníctva, ale moje stanovisko je zatiaľ neoblomné.

K ďalším poznámkam. Ochrana v rámci poistenia je nevyhnutným predpokladom, inak poistný systém stráca zmysel.

Ďalšia poznámka, stala sa chyba. Ja teraz nebude rekriminovať, či vinou vlády, parlamentu a podobne, to nikam nevedie. Beriem ako výstup, že sa stala chyba z hľadiska šokovej terapie rozdielov dôchodkov v roku 2003 a 2004. Predo mnou je úloha, či viem a ako viem v spolupráci s vami túto chybu napraviť. Je niekoľko možností, jedna z nich, ktorá tu zatiaľ neodznela, ale považujem ju za veľmi principiálnu, je to, že systém vytvára nové sociálne rozdiely v porovnaní s pôvodnými rozdielmi v produktívnom veku. To znamená, že je tam možnosť nadpracovaním rokov mať vyšší dôchodok, ako bol najvyšší dosiahnutý príjem v danom období. To je naozaj situácia, ktorá prekračuje princípy sociálnej spravodlivosti, a tu sú možnosti regulovať tento nový systém nerovnosti a to spôsobom stanovenia stropu pre najvyššie dôchodky, napríklad vo výške 100 % dosiahnutého príjmu, ale nie viac. A zároveň použitia týchto zdrojov na zvyšovanie nízkopríjmových dôchodkov. Dali sme urobiť nejakú predbežnú analýzu. V tomto roku je to malý počet. Hneď "mi" budete namietať, že je to málo peňazí, ale to je za jeden rok. Ak ten trend bude pokračovať, tak to bude podstatne viac zdrojov, ktoré je možné takto použiť. To len na margo ďalšej chyby krásy, ktorá je v systéme. Odznelo množstvo ďalších "ako" poznámok, priam jednotlivostí, ku ktorým naozaj zaujmem stanovisko, ale ak dovolíte, bolo ich, keď som ich spočítala, iba čiarky som si robila, dokopy 37. Ak dovolíte, vrátim sa k nim, predpokladám, že zákon bude mať druhé kolo a bude šanca "pripomienky diskutovať". Ale naozaj ďakujem za všetky vecné pripomienky. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi vyjadriť sa niekoľkými vetami. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Pani ministerka sa už k tej rozprave, k tej diskusii vyjadrila. Ja by som možno parafrázovala, ale odpustite mi, ale pri niektorých svojich kolegoch som mala taký dojem, že to je "taká aforizma", že ako dlho hovorila, ako málo toho povedali. Ale teraz vecne.

Odzneli tu viaceré populistické názory. Však, samozrejme, každý má na to právo. Na niektoré reagovala už pani poslankyňa Navrátilová. Ja by som bola nerada, keby z tejto snemovne vyšli také veci, ktoré sú nepravdivé. Po prvé, a to treba zdôrazňovať, nikomu sa ani o jeden halier nezníži dôchodok zavedením novej reformy sociálneho poistenia. To je najdôležitejšie. Na Slovensku môžeme hovoriť približne o 1 300 000 dôchodcov, to číslo plus-mínus, nech mi je odpustené, odzneli tu výhrady k niektorým dôchodkom, hlavne čo sa týka tých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku podľa nového zákona a kde tie dôchodky sú vysoké. Ale pri tom číslo 1 300 000 dôchodcov tu môžeme hovoriť o niekoľkých tisícoch. Takže to je tiež dôležitý fakt, na to nesmieme zabudnúť. Nejde tu o húf ľudí. Pani ministerka na to reagovala, že v tomto roku je to málo. Snáď by sme to vedeli aj vykryť. A ešte jedno dôležité upozornenie a myslím si, že to treba povedať. Pán poslanec Burian, keď ste vystupovali, ste hovorili, že pani ministerka má zviazané ruky, pretože štátny rozpočet už je prijatý, nemôže sa pohybovať, čo sa týka zvyšovania dôchodkov. No ale to snáď vieme všetci, že dôchodky sa nevyplácajú zo štátneho rozpočtu, ale vypláca ich Sociálna poisťovňa. To je len moja poznámka a je to margo.

Potom viacerí tu zdôrazňovali, že pani ministerka je nová. Samozrejme, je nová na tomto svojom poste, ale nech mi je ešte raz odpustené, niektoré poznámky opozičných kolegov, keď sa pýtali vtedy, keď nastupovala do svojho úradu, či poznajú jej názory a viacerí tam vystupovali v tom zmysle, že ešte ju nepočuli vyjadrovať k sociálnym reformám. Tak to myslím, že to nie je chyba pani ministerky, ale chyba tých kolegov, ktorí sa pokúsili zaujímať sa o sociálne veci, ale asi sa im to nejako nepodarilo. Viacerí tu volali o okrúhlom sociálnom stole. No ja som trošičku v rozpakoch teraz. Mám tu svojich kolegov, ktorí sa na týchto okrúhlych sociálnych stoloch alebo nech to nazývame toho času, začalo to voľakedy kolégiami ministra, myslím si, že poniektorí, ktorí sme tam zostali do konca, sú navine, tomu, že ten okrúhly sociálny stôl nefungoval. Ja som prvýkrát, čo sa týka novej dôchodkovej reformy, počula vystupovať pani ministerku, vtedy tam vystupovala ako sociologička Iveta Radičová, v Studenom. To bolo ešte predtým, ako sme prijímali zákon. To bola len široká verejná diskusia. Je len na škodu veci, že sme tam boli piati alebo šiesti. Bola tam možnosť, boli tam tí, ktorí tú reformu pripravovali, boli tam odborníci jednak naši a jednako aj zo zahraničia. Takže klope sa tu na otvorené dvere a klope sa tu vtedy, keď tí, ktorých sa to týkalo, nejako sa im do tých vecí vtedy nechcelo ísť. Hovorili tu viacerí, že je to veľká novela a bolo to štrnásťkrát menené. No, však, samozrejme, každá veľká reforma prináša zmeny a až prax ukáže, že tie zmeny sú akého charakteru. A treba podotknúť a myslím si, že s tým súhlasíte všetci, ktorí sme v sociálnom výbore, že po niektorých zmenách sme volali práve na tom sociálnom výbore. A tam to bolo prijaté konsenzom. Dokonca sme prijímali uznesenia a tam nebol opozičný alebo vládny politik vtedy, keď bola o tomto široká diskusia a dovolím si tvrdiť, pred tým, ako sme tento zákon prijali. Hovorilo sa o tom, že treba vyšpecifikovať, kto za tento zákon hlasoval a kto za to zoberie zodpovednosť. Samozrejme, hlasovali za to vládni poslanci, vtedy tá vládna koalícia bola v inom zložení, keď sme tento zákon prijímali, a berieme si za to zodpovednosť a práve preto tu predkladáme aj novely a tie novely fakt prichádzajú jednak z praxe, ale myslím si, že tie novely prichádzajú práve z pôdy výboru pre sociálne veci. A s čím môžem súhlasiť, čo tu viackrát odznelo, to je posudková služba. Myslím si, že to ani v tomto zákone nie je dotiahnuté do konca a to musíme zmeniť, pretože je fakt, že prehodnocovanie invalidity a invalidné dôchodky, pokiaľ posudková služba nebude postavená na inom princípe, nebude tak, ako sme si to predstavovali. To boli moje dojmy z tohto. Myslím si, že druhé čítanie bude na to, aby sme tento zákon vylepšili a ja som si vedomá toho, že sa to jednak pozmeňujúcimi návrhmi na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie sa nám to podarí. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1341).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1341. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1361. Žiadam teraz ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Ivetu Radičovú, aby uviedla vládny návrh zákona.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som stručne vás oboznámila s vládnym návrhom zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o potrebách následných zmien v iných zákonoch. Predkladáme tento návrh z dôvodu nutnej úpravy v zmysle Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci a predovšetkým so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v oblasti bezpečnosti práce.

Vládny návrh ustanovuje základné podmienky pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Vzťahuje sa na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry a na fyzické a právnické osoby, ktoré sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona. To jest na ústav, na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeného, ktorý je zaradený do práce, ale aj na organizátora dobrovoľných aktivít a podobne. To, čo je novinkou v tomto zákone, je celá oblasť zásad prevencie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ďalej všeobecné a špecifické povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti vrátane oboznamovania, informovania zamestnancov, ďalej kontrolná činnosť zamestnávateľa a ďalej povinnosti zamestnávateľa v súvislosti so vznikom pracovného úrazu a choroby z povolania. To, čo je ďalej vo vládnom návrhu nové z hľadiska preventívnych a ochranných služieb vrátane pracovnej, zdravotnej služby, je implantácia odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, ktorí majú byť odbornými poradnými orgánmi zamestnávateľa pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Súčasťou zákona sú aj podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení, osvedčení a preukazov na vykonávanie vybraných činností a taktiež oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Podstatná zmena - zákon vytvára predpoklady potrebné na transformáciu právnej formy organizácie technická inšpekcia z príspevkovej na akciovú spoločnosť. Následne s touto úpravou sa novelizuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní a zákon Národnej rady č. 145/1995 o správnych poplatkoch a Zákonník práce. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnú správu úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Potrebné je tiež upraviť súčasný právny stav so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických ako i fyzických osôb. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh vládneho zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali nasledovné výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako i výbor pre sociálne veci a bývanie. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prosím? Do rozpravy. Otváram všeobecnú rozpravu, ale zároveň preruším rokovanie teraz, pretože predpokladám, ako prvý sa prihlásil do rozpravy písomne pán Tkáč a ak chce pán Tkáč vystúpiť teraz, sú však len dve minúty. Od 14.00 hodiny, hej, dobre. No nemôžem. Musím zachovať poradie. Najskôr sú písomne prihlásení, potom je ústne prihlásený. Ak pán spravodajca chce vystúpiť ešte, nech sa páči. Nie.

Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. Rozprava je otvorená, písomne sa prihlásil ako prvý vystúpi pán poslanec Tkáč a potom budú prihlášky, ústne, do rozpravy k tomuto bodu programu. Dobrú chuť prajem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR.: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pani ministerka ako predkladateľka je tu, pán spravodajca tiež. Rozprava bola otvorená, do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Tkáč, takže najprv pán poslanec, nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení páni, pri "veľkom" záujme poslancov Národnej rady otvárame rozpravu o veľmi zásadnom zákone, ktorý upravuje jedno zo základných ľudských práv, právo na bezpečnú, neškodnú prácu. Budeme hovoriť o chvíľu aj o zákone o inšpekcii práce a preto mi dovoľte v rámci prvého čítania povedať, samozrejme, len všeobecné úvahy o podstatne tohto zákona.

Začnem trochu teóriou tvorby práva, legislatívou, ak dovolíte. Existuje metóda tvorby práva prostredníctvom takzvanej inkorporácie, myslím tým pri úprave veľkého balíka podobných vzťahov. Metóda inkorporácie spočíva v istej syntéze existujúceho roztriešteného právneho materiálu, potom je to metóda kodifikácie alebo rekodifikácie a toto je metóda, ktorú neviem osobne inak nazvať ako metóda prepisovania toho, čo už platí. Chcel by som v tejto súvislosti povedať niektoré poznámky ešte zo starého cárskeho Ruska. V starom cárskom Rusku boli rôzne revolučné skupiny alebo pseudorevolučné skupiny, ktoré uvažovali a mali vízie, čo bude s Ruskom v situácii, keď zvrhnú cára. Každá s tých skupín mala svoju vlastnú víziu vývoja krajiny a bola tam medzi nimi jedna skupina, ktorá mala také názory, že keď cár padne, oni ho zvrhnú, zvrhnú cárizmus, tak vytrhajú koľajnice aj podvaly, pretože v tom vlaku sa vozil cár. Mne to pripadá, že v sociálnej architektúre nemôže zostať kameň na kameni. A toto je jeden z príkladov búrania toho, čo veľmi dobre a úspešne funguje.

Dovoľte niektoré príklady. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ešte z 90. rokov - mal som možnosť a česť ho moderovať tri roky -, vytvoril veľmi presný a jasný rámec pre túto otázku. Bola tam filozofická úvaha o tom, či ten samostatný zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zaradiť, alebo nezaradiť do Zákonníka práce. Nakoniec sa redukovali isté ustanovenia zo Zákonníka práce a v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z roku 1996 bola komplexne upravená táto matéria s tým, že v Zákonníku práce sa to zakódovalo ako základná pracovná podmienka, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci plus z toho vyplývajúce v korelácii povinnosti a existuje teda tento dualizmus, ktorý je rozumný podľa mojej mienky, a Zákonník práce zrejme tam ďalej bude smerovať, že bude zakotvovať spoločensky žiaduce minimá pracovných podmienok, a buď sa to presunie prostredníctvom deregulácie na kolektívne vyjednávanie, alebo budú určité segmenty upravené samostatným právom. Ak si porovnáte - a dá sa to veľmi jednoducho cez ASPI -, to, čo sa ruší, a to, čo dnes je, tak tam je obrovské množstvo jedna k jednej. To je do slova a do písmena metóda, ktorá je neobvyklá v slovenskom práve, a to je prepísanie jedného zákona a postavenie ho do polohy druhej. Toto je prvá zásadná pripomienka. Chcem ešte uviesť, že dá sa - a sú v teórii tvorby práve aj v teórii práva vôbec - metódy na meranie efektívnosti práva a efektívnosť právnej úpravy BOZP je dosť vysoká, dá sa povedať po 95. roku. Myslím tým najmä z hľadiska kvantitatívnych ukazovateľov, ako je počet stúpajúcich či klesajúcich pracovných úrazov, počet klesajúcich chorôb z povolania i počet smrteľných pracovných úrazov, prípadne tam patrí aj technológia alebo mechanizmus, inštitúty hromadných alebo nejakých masových technologických porúch a podobne, havárií, nehôd a tak. V tejto súvislosti treba povedať, že tento zákon akurát kazí to, čo funguje. A to poviem z viacerých dôvodov a mám vážne výhrady a to je aj avízo pre ústavnoprávne výbory, pre výbor pre sociálne veci a rodiny, že takto postavená kombinácia v tomto zákone, vzťahov, inštitúcií je krokom späť a je v rozpore s medzinárodným pracovným právom. O chvíľu použijem argumenty, len snáď aby som sa aj ja odvolal na autority, tak chcem povedať, že ten zákon z 90. rokov bol pripravovaný už na federálnej úrovni, to po prvé, po druhé, má mimoriadne silný audit vo vzťahu k Európskej únii, pretože je na to dokumentácia, že tento zákon je kompatibilný s právom Európskej únie, ak sa dnes odvoláva predkladateľ na to, že tam sú niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, nie je problém to riešiť v prípadnej novele platného právneho stavu. A čo ja považujem za mimoriadne krok späť, je rozpor tohto zákona s Medzinárodnou organizáciou práce. Dovoľte argumenty. Predovšetkým chcem uviesť, že návrh zákona je v rozpore s Ústavou Medzinárodnej organizácie práce, je to svetová organizácia, ktorá dnes dokumentuje svetovú, sociálnu i právnu kultúru, dokumentuje fakt, že Slovenská republika je viazaná 63 dohovormi tejto svetovej organizácie. Len pre zaujímavosť, Veľká Británia ratifikovala 102 dohovorov, Spojené štáty americké 12, z tej základnej, zo zlatého jadra, zo základnej skupiny len dve konvencie, dva dohovory, ale poďme späť k veci. Ústava Medzinárodnej organizácie práce v čl. 19 upozorňuje v odseku 8 a stanovuje princíp, že ratifikáciou dokumentov v príslušnej krajine nemôže v nijakom prípade dochádzať ku znižovaniu už dosiahnutej úrovne v požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zreteľom na národné tradície a národné zvyklosti. Ďalej chcem uviesť, že v tejto súvislosti platí ratifikovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí a existujú, samozrejme, aj tradície. Tie tradície sú už z roku 1921, keď v príslušnom zákone sa zaviedla odborová kontrola nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Nehovoriac o tom, že tieto záležitosti sú tiež vykryté, samozrejme, v Ústave Slovenskej republiky o sociálnych, hospodárskych a kultúrnych právach. V príslušnom dohovore MOP, o ktorom som už hovoril, kde sa cituje, budem citovať, že pracovníci alebo ich zástupcovia a prípadne ich reprezentatívne organizácie budú oprávnené podľa vnútroštátnych právnych predpisov a zvyklostí prešetrovať všetky stránky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou. V tejto súvislosti treba jasne uviesť, že sa spĺňa to, čo povedal občan, bývalý minister práce, keď si v nedeľu zvolal tých svojich všetkých šesť členov svojej strany na nejaký snem a povedal, že sa podarilo tejto smiešnej strane zlikvidovať odbory na Slovensku, to povedal v médiách a toto je jeden z produktov, akým spôsobom vyradiť v podstate sociálnych partnerov z podnikov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V bývalom režime platil paragraf Zákonníka práce o spoločenskej kontrole ROH v oblasti BOZP, to sa potom transformovalo a ani pri najväčšej zúrivosti pravice v 90. roku, ODS a podobne, tie tieto pokusy boli evidované, ja mám svoj archív, vtedy som robil v legislatívu, federálnu, nedošlo k vylúčeniu odborov z oblasti spoločenskej kontroly, dnes kontroly nad stavom BOZP.

Dovoľte jednu úvahu, filozofickú, a to je fakt, že v súvislosti s tradíciami, ale aj s tým, čo funguje, existuje čosi, ako je dnes podniková kultúra, ako je dnes podniková sociálna zodpovednosť, sú to nové inštitúty, ktoré presadzuje aj Európska únia, aj Medzinárodná organizácia práce, ako je spravodlivé či dobré riadenie a spravovanie, "governanc" a podobne. Všetci, alebo tieto inštitúcie smerujú v podstate k tomu, že existuje čosi, ako je deľba moci a brzdy moci na vysokej ústavnej úrovni, že toto by malo kdesi pôsobiť aj v systémoch sociálnych vzťahov v pracovnom práve a podobne, teda ešte raz poviem, že múdry podnik a múdra vláda nechá v systéme ochrany ľudí, ich života a zdravia, ich pracovných podmienok pôsobiť tie subjekty, ktoré to robia dobrovoľne, robia to vyslovene aj so svojou podporou, povedal by som, za mizernej podpory štátu, je to, dnes neviem koľko miliónov korún, ktoré sa dávajú na kontrolu orgánov bezpečnosti práce a tieto inštitúcie pôsobia ako relatívne nezávislý, povedal by som ako brzda moci, brzda proti svojvôli a tých 14 miliónov alebo koľko to dnes je, je v podstate investícia do toho, že ak títo zväzoví inšpektori bezpečnosti práce, ktorí sú technicky, profesijne vybavení, nám v systéme urobia dobré práce, zachránia jeden ľudský život, pre pána Jána, toto ideme rušiť? Toto znovu niekomu prekáža a keď tu padla poznámka, ja som starý učiteľ, aby som vedel, kto čo z vás, poviem aj pod fúzy, že od Márie Terézie niečo vykladám, tak chcem povedať, že takýto zúrivý pravicový pokus tu už bol, zlikvidovať odbory, v 90. roku. A keď sa obmedzili kompetencie odborov, tak to neprešlo ani vtedy a teraz to chcete pustiť? Má to nejaký zmysel? Znovu opakujem, ak takýmto škrtom vlastne zlikvidujete jeden relatívne samostatný, dobre vybudovaný fungujúci odborový prvok brzdy moci a zachránite jeden život, tak si to potom môžete zobrať na svoje svedomie. Ja si to na svedomie nezoberiem. Ja to považujem za vyslovene likvidačnú záležitosť a toto považujem za jednu zo základných úloh, ktoré zrejme tento zákon má plniť. Znovu opakujem, budem sa podieľať na príprave, ak to prejde, podania na Medzinárodnú organizáciu práce, aby prešetrila tieto skutočnosti, pretože je to v rozpore s platným medzinárodným pracovným právom a som presvedčený, že múdry štátnik, múdry odborník takéto veci by nemal podporovať. Samozrejme, v súvislosti s tým, že je to opísaný zákon, existuje celý rad pripomienok, ktoré súvisia s už zredukovanými kompetenciami, ako je právo upozorniť na nedostatky v oblasti bezpečnej práce, ako je právo zastaviť prácu, prepojenie tých kontrolných mechanizmov s inšpekciou práce a podobne. V tejto súvislosti sa domnievam, že formulovanie alebo teda rozšírenie postavenia zástupcov zamestnancov aj pokiaľ ide o odbory v podnikovej sociálnej politike, kde je aj starostlivosť o BOZP. Samozrejme, patrí, ako je aj otázka skvalitňovania pracovného prostredia a otázky týkajúce sa samoregulácie bez toho, aby za to zodpovedal štát, zdravotné poisťovne, či v konečnom dôsledku všetci my. V takomto prípade si myslím, že je treba jasne zdôrazniť, že pri zmenách právnych predpisov bude treba týmto otázkam venovať pozornosť v druhom čítaní.

Chcel by som ešte uviesť, že sa mení definícia registrácie úrazov v tomto návrhu zákonov. Sú tu odňaté právomoci zástupcov zamestnancov v oblasti oznamovacej povinnosti, v oblasti väzby na úrazové poistenie a osobitne tu chýbajú systémové väzby na inšpekciu práce. Likviduje sa ďalej účasť odborových orgánov pri vyšetrovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania a sú z oznamovacej povinnosti celkom vyňaté odbory. Doteraz to bolo realizované prostredníctvom vykonávacích predpisov a podľa, aj v novom zákone, teda z 90. rokov, v staro-novom zákone sú tieto záležitosti dotiahnuté v návrhu zákona tak, že poškodený zamestnanec pri narušenom systéme tripartity v podstate zostáva bez zastúpenia. Myslím si, že pôsobenie viacerých subjektov v tom istom systéme pri ochrane života a zdravia ľudí je otázka tých hodnôt, ktoré vyznáva dnes Európska únia. Nakoniec aj smernica Rady č. 89, rámcová, ale i ďalšie dokumenty jasne tlačia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci k tomu, aby sa elementárne ľudské práva neporušovali. Vážení, dodržiavanie sociálno-ekonomických práv v tejto oblasti ja považujem za stupeň a pôsobenie na stav demokracie v krajine. Likvidácia týchto opatrení je nedemokratická, či môžete, alebo nemôžete milovať zástupcov zamestnancov, to predovšetkým odborové orgány, alebo nie. Nie je to závislé a nemohlo by to byť závislé na vzťahu a konkrétnom politickom hodnotení. Chcel by som tiež uviesť, že v súvislosti aj s týmto zákonom, ale aj so zákonom o inšpekcii práce bolo ignorované sociálne partnerstvo. Neboli zohľadnené pripomienky sociálnych partnerov a sú tu napríklad alebo evidujem pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dokonca vážne aj zo strany zamestnávateľov. V súvislosti s postavením zamestnávateľov treba jednoznačne uviesť, že tam boli vyradené niektoré odvetvia, ako je napríklad textilný priemysel v prílohe č. 1. Sú tam chyby, ktoré vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe majú tiež určitý priestor v postavení zamestnávateľa. Jednoducho si myslím, že tento zákon je z radu zákonov, ktoré majú zabezpečiť stav, že v sociálnej oblasti nezostane kameň na kameni. Ja ho považujem za krok späť, za zákon, ktorý je v rozpore s Medzinárodnou organizáciou práce a vyhradzujeme si právo použiť aj vstup do kontrolných mechanizmov medzinárodných inštitúcií, ak by zákon v tomto znení mal byť prijatý. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Köteles. Nech sa páči, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pani ministerka, pán predseda, odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval aj výbor pre životné prostredie a ochranu prírody vzhľadom na to, že sú tam protichodné ustanovenia ohľadom na prácu inšpektorov Úradu jadrového dozoru.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, samozrejme.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za príhovor oboch pánov poslancov a za pripomienky. Chcela by som len podotknúť, že námietku, vzletnú, o postavení odborov môžeme nachádzať v § 29 a v § 19 na obhajobu práv zamestnanca. "Pokiaľ" je to nepostačujúce, tak veľmi rada "skonzultujem" s pánom poslancom, čo tam ešte navyše chýba. Čo sa týka výboru životného prostredia, inšpekcia práce, predkladaný návrh, môžeme zvážiť pripomienku, či je nutné zakomponovať tento námet. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pristúpime k rokovaniu o

vládnom návrhu zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1342),

ktorý prerokúvame ako tlač 1342. Poprosím teraz pani ministerku, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedla a odôvodnila návrh zákona. Máte slovo, pani ministerka.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené dámy a páni, vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, chcem podotknúť, že zákon o inšpekcii a bezpečnosti sú spojené nádoby, čo na seba nadväzujú, tie návrhy sú prepojené, to, čo je podstatné, je vymedzenie pôsobnosti orgánov inšpekcie práce, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce, v porovnaní so súčasným právnym stavom sa v tejto novele navrhuje integrovať v súčasnosti samostatný Národný inšpektorát práce a 8 krajských inšpektorátov do jedného právneho subjektu, ďalej sa navrhuje ako zmena, aby inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Zajac, poprosím vás, keby ste...

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pán minister Zajac, vy nebudete vedieť, o čom je ten zákon!

P. Hrušovský, predseda NR SR: No veď práve preto som ho upozornil na... (Hlas v rokovacej sále.)

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja viem, že mu to neprekáža, ale napriek tomu, no!

P. Hrušovský, predseda NR SR: No, pán minister... No. Nech sa páči. (Hlas v rokovacej sále.)

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Takže pre veľký úspech zopakujem, navrhuje sa, aby inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colnej správy vykonávali ich osobitné rezortné orgány inšpekcie práce. Ďalej sa v návrhu podrobne špecifikujú kompetencie orgánov inšpekcie práce a hlavne oprávnenia a povinnosti inšpektorov práce, ktoré naozaj zabezpečujú zlepšenie prevencie a stavu dodržiavania príslušných predpisov u zamestnávateľa. Novinkou je ukladanie sankcií s cieľom motivovať zamestnávateľa k dodržiavaniu príslušných právnych predpisov. V súvislosti s týmto návrhom sa novelizuje zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon č. 312/2001 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tou zmenou právnej subjektivity sa mení status štátnej služby jednotlivých úradov. Práve to som spomenula, novela o štátnej službe vzhľadom práve na ustanovenie tejto novej právnej subjektivity upravuje výnimka, v zmysle ktorej bude každý inšpektorát práce služobným úradom. Zmena v nelegálnej práci a v nelegálnom zamestnávaní a jej rozsahu sa vyčleňujú práce mimo tohto rozsahu, vykonávané ustanoveným okruhom rodinných príslušníkov a ich zamestnávanie, aby náhodou, keď nám niekto pomáha, to nebolo chápané ako nelegálna práca. Toľko k vládnemu návrhu. Ďakujem za pozornosť.