V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová bude reagovať na faktické poznámky.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Začnem od konca, pani kolegyňa, ešte sme nevideli ten návrh, ktorý je predložený do Národnej rady, ťažko povedať, aké sú tie systémové zmeny, lebo tá správa má už starší dátum. Chcem povedať, ja som nepovedala a keby ste tu možno boli, neviem, či ste boli od začiatku, že reforma je v poriadku. Ja som len argumentovala tým, že keby sme boli v inej východiskovej situácii v roku 1995 išli do reformy aj ekonomickej, tá reforma by bola ináč asi vyzerala aj pre tých, ktorí skutočne majú dnes nie vysoké dôchodky alebo malé dôchodky. Takže na začiatku som povedala, že sme dostali nie celkom, aj pán minister, aj my, asi nie celkom všetky relevantné podklady na to, aby sme sa boli ideálne rozhodli pri tej reforme. Hovorila som len to, že mal odvahu ísť do tej reformy a každý jeden, každá jedna vláda, ktorá do tejto reformy by bola išla, bude mať veľké problémy.

Pani Navrátilovej, nemyslela som si, že ju až tak vytočím, veď bola dva roky vládna poslankyňa a mohla o týchto veciach a o mnohých a dokonca aj pri reforme ešte asi aj hlasovala, čiže aj ja by som pozrela do tých hlasovaní. Pani poslankyňa, ja som nehovorila, že chcem, aby sa platilo tým rodičom, ale treba nájsť systém, alebo nech sa aj platí, ale treba nájsť systém ako túto prácu, ktorá je doma a ktorá dáva istý status aspoň morálneho ohodnotenia, sa dá započítať aj pre túto prácu. Takže prepáčte, myslím si, že vy tiež tak po niekoľkých rokoch ste sa nejako oslobodili, teším sa, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, ale prepáčte... (Prerušenie časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian, nech sa páči. Poďte, ešte ste posledný, pán poslanec, aby sme stihli tento bod prerokovať, aby sme ho mohli potom aj odsúhlasiť.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod, aby som poďakoval predrečníkovi pána ministra pánovi podpredsedovi vlády pánovi Csákymu, že odovzdal konečne papier o druhom kapitalizačnom pilieri, ktoré som mu odovzdal. Bohužiaľ, pri poslednom stretnutí, nebol tu pán minister, kde sa hovorilo o tom, za čo ručí Sociálna poisťovňa, za čo neručí, lebo v poslednom období pán minister začal horlivú debatu s ministerstvom financií o tom, aby štát ručil za vklady poistencov v prípade zlyhania Úradu pre finančný trh, takže som veľmi rád, že konečne teda bol tento papier doručený a že konečne pán minister vlastne si to prečítal a vidí, kde je problém.

Čo sa týka, vrátim sa teda k prerokovanej téme. Veľmi, dá sa povedať, bodovo chcem preukázať, koľko nedostatkov alebo koľko, by som povedal, nedokonalostí tento zákon v sebe obsahuje alebo zákon o sociálnom poistení, ktorý bol prijatý, a tieto opatrenia nie sú riešením na tieto dopady. Už aj moji predrečníci, by som povedal, dosť jasnými argumentmi poukázali na niektoré veci, takže po prvé by som chcel povedať, to, čo som kritizoval na začiatku zákona o sociálnom poistení, je to, že neexistovala dôvodová správa, dopadové štúdie, prepočty, žiadne relevantné dáta, ktoré by jasne ukazovali to, že tento zákon je jasným spôsobom diskutovaný, verejne diskutovaný v odborných kruhoch a tak ďalej. Jednoducho toto sú plody toho, čo sme schvaľovali alebo čo hlavne vládna koalícia schvaľovala v decembri v roku 2003 horúcou ihlou.

Druhá vec je. Ja len prečítam úvodnú časť tejto správy. "V súčasnom období sa vo zvýšenej miere medializuje problém takzvaných starodôchodcov a novodôchodcov. Verejnosti sa tým predostiera názor, že zákon o sociálnom poistení účinný od 1. januára je diskriminačný a jeho prijatie bolo degratívnym javom v procese dôchodkovej reformy. S týmto názorom určitej časti verejnosti však nie je možné súhlasiť a diskutovaný problém nie je vhodné generalizovať." No, chcem povedať alebo chcem sa opýtať, či milión dôchodcov je určitá časť verejnosti? Určite by som sa takto v úvodnej správe nevyjadroval o tom, že iba určitá, keď v podstate podstatná časť týchto dôchodcov je nespokojná.

Veľmi v krátkosti opatrenia na odstránenie negatívnych dôsledkov dôchodkovej reformy. Musím na začiatku povedať, že ak sme vytvorili trojpilierový systém, myslím si, že prvý pilier mal by mať určitú formu zásluhovosti, či by to mala byť forma maximálneho určenia dôchodku a od toho odvíjať, povedzme, ďalšie dôchodkové náležitosti, ale určite by mala mať nejakú filozofiu solidárneho princípu, keď druhý pilier máme minimálne vo výške polovice odvodov do Sociálnej poisťovne alebo odvodov, ktoré sú do Sociálnej poisťovne, a tretí pilier, ktorý je čisto postavený na osobnej možnosti dôchodkového pripoistenia sa. Myslím si, že určite by mal mať solidárny charakter.

A teraz valorizačný mechanizmus. Valorizačný mechanizmus na moje prekvapenie, keď som čítal stratégiu konkretizácie vstupu do Európskej menovej únie, dočítal som sa o tom, že budúca valorizácia dôchodkov je predpokladaná len na úrovni inflácie. Ak je to pravda, tak potom celý tento valorizačný mechanizmus, ktorý tu je predostretý ako jeden návrh na opatrenie, nemá jednoducho opodstatnenie a nemá doslova logiku, lebo potom sa dožijeme toho, že vlastne každý, keď bude valorizovaný dôchodok podľa inflácie, tieto rozdiely, ktoré tu už aj poslankyňa Navrátilová spomínala, nebudú mať len rozdiel nejakého zmenšovania, ale absolútne, by som povedal, pôjdu ďalším skokom alebo ďalším rozdeľovaním, nehovoriac o tom, že som bol veľmi prekvapený o tom, že pán minister Mikloš deklaroval o tom, že vie si predstaviť na solidárnej báze prvý pilier.

Čo sa týka prepočtu dôchodkov alebo zmeny spôsobené redukciou úpravy priemerného osobného mzdového bodu, musím povedať, že je to určitá forma, akým spôsobom sme sa dopracovali k tretej kategórii dôchodcov, a to kategórie dôchodcov, ktorí sú podľa zákona pred 461-kou, zákona podľa 461 a teraz dôchodcov, ktorých sa týka táto úprava osobného mzdového bodu. Ja si myslím, že to je ďalší dôsledok nesystémovosti a myslím si, čo je dôležité, je to, aby sa tento zákon nielen v niektorých ukazovateľoch menil, ale výrazným spôsobom prekopal a našiel nejakú konsenzuálnu úroveň, lebo myslím si, že aj tie príklady, ktoré tu boli uvádzané, ja som už niekoľkokrát uvádzal, keď som po prvýkrát prišiel do výboru pre sociálne veci a bývanie, tak som bol osočovaný, že mám zase nejaké výhrady voči niečomu len preto, že to je koaličné, a myslím si, že aj koaliční poslanci, dá sa povedať, prišli na to, že tieto rozdiely a tieto, by som povedal, nedokonalosti v tomto zákone sú také významné, že bez nejakého systémového prístupu k tomuto zákonu nie je možné ich odstrániť a hodnotím túto správu len ako konštatovanie, nie niečo, čo zmení tento systém. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Angyalová, Demeterová. Končím možnosť ďalších prihlášok a upozorňujem vás, páni a dámy poslankyne a poslanci, že vyzerá priebeh schôdze tak, že pravdepodobne budeme pokračovať v rokovaní, potom budeme hlasovať, potom bude interpelácia, bude predpoklad úspešne ukončiť rokovanie 50. schôdze dnes. Dobre? Takže s faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca v tej otázke, že legislatíva, ktorá sa dáva zo súčasnej vládnej koalície, skutočne je veľmi nekvalitná v tom, že nie sú vyčíslenia dopadov. Pokiaľ by to bolo bývalo, tak poslanci mohli posúdiť lepšie legislatívny návrh, ale myslím si, že už dnes plakať nad rozliatym mliekom je neefektívne a musíme rozmýšľať, ako sa tie rozdiely medzi novodôchodcami a starodôchodcami vyriešia.

Pán poslanec Brocka, ja som skutočne nehovorila, že netreba riešiť, práve naopak, treba riešiť tie rozdiely, treba nájsť tie financie, nemôže to byť tak ďalej a, samozrejme, som poukázala na to, že vláda má menšie možnosti, keď privatizovala strategické podniky, hoci sme upozorňovali, že to bude mať negatívne dopady na občanov, negatívne dopady na štátny rozpočet a nebudú môcť byť rezorty zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a ďalšie dávky sociálne uspokojované tak, ako by to bolo treba. Čiže takto treba vnímať to, čo som povedala. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím pokoj v rokovacej sále. Pani poslankyňa Angyalová s faktickou poznámkou.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Kolega ma ešte vyprovokoval predsa len zareagovať faktickou poznámkou, pretože hovoril o takzvanom tom koalično-opozičnom probléme, keď niektoré návrhy tej druhej strany nie sú tou opačnou prijímané práve preto, lebo sú z iného tábora.

Nuž, tak ja chcem s celou vážnosťou povedať, že niekedy sa nám podarilo pre niektoré návrhy získať aj koalíciu a v tomto asi nám to slúži ku cti, že všetci vieme rokovať, na druhej strane, čo sa týka návrhov pri dôchodkovej reforme, musím povedať, že prijatie zo strany koalície bolo takmer nulové. A prečo to teraz spomínam, je, že keď my sme hovorili tieto argumenty, keď my sme hovorili o tom, že takéto dopady môžu byť a vyčíslovali sme a dokonca aj tento problém si pamätám nie z mojej strany, ale zo strany iného kolegu, že bol otvorený, tak vtedy to bola demagógia, to bol populizmus, my sme tomu nerozumeli, chceli sme torpédovať reformu. Teraz keď sa koalícia k týmto problémom vracia, pán premiér hovorí o nejakej kolaudácii domu a opravách, tak teraz zrazu to je legitímne a teraz zrazu sa tým zaoberáme a snažíme sa tie veci riešiť. Som o tom presvedčená, že každé ďalšie riešenie prinesie to, že iná skupina sa bude cítiť diskriminovaná, a to preto, lebo ak teraz povieme niekoľkým ľuďom, hoci ich bude len pár, ktorí teraz majú nárok na 30-tisícový dôchodok, že v konečnom dôsledku predsa len nemajú naň nárok, tak už aj tá skupina sa bude cítiť diskriminovaná. To znamená, že jednu diskrimináciu nahradíme v ponímaní ľudí inou diskrimináciou. A toto je problém, pretože keby sme neboli tak narýchlo mnohé pozmeňujúce návrhy prijímali v tom období, keď sa prijímala reforma, tak si myslím, že sme sa tomu mohli vyhnúť. Toto mňa mrzí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec Burian, veľmi som prekvapená tým, čo ste tu uviedli, čo sa týkalo spolupráce opozičných a koaličných poslancov a s prinášaním vlastne tých tém ohľadne disproporcie dôchodkov, pretože si myslím, že tieto disproporcie, ktoré sa ukazovali, prinášali tak koaliční, ako aj opoziční poslanci a zo strany pána ministra neraz v kolégiu sme všetci sedeli, aj koaliční, aj opoziční, a hľadali sme spoločné riešenie.

A takisto by som reagovala na vás, pani poslankyňa Angyalová, že ma to veľmi prekvapilo, pretože nikdy sme tak nestáli k sebe blízko ako počas dôchodkovej reformy a vy ste si dávali práve všelijaké dôvody, za akých ich podporíte, a nakoniec ste aj tak tú reformu nepodporili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte slovo. Ešte raz poprosím, kolegyne, kolegovia, pokiaľ máte diskusiu, urobte to tak mimo rokovacej sály, aby sme tu mali zabezpečený dôstojný priebeh rokovania. Inak, ak tak nebude, preruším rokovanie schôdze. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, téma sociálneho zabezpečenia, dôchodkov stala sa počas tohto volebného obdobia naozaj veľmi diskutovanou témou, čo ma teší a aj vidím, že mnohí kolegovia tomu aj rozumejú, aj vnímajú veľmi pozorne veci, ktoré sa v nej dejú.

V prvom rade, čo by som chcel povedať, a budem hovoriť viac všeobecne, lebo chcem šetriť váš čas, a nie vyjadrovať sa ku každej pripomienke, naozaj bude viac zrejme času pri novele zákona, prvé, čo by som chcel povedal, že sociálne poistenie máme na území Slovenska asi 80 rokov. Pred 80 rokmi v Československu bývalom ako jednej z prvým krajín bolo zavedené sociálne poistenie. Za 80 rokov sa skoro vôbec nezmenilo vo svojej podstate a princípoch. Teraz sme urobili po 80 rokoch zásadnú dôchodkovú reformu, ktorá nemá obdobu svojím rozsahom, veľkosťou a zložitosťou za celé toto 80-ročné obdobie oproti vzniku vôbec princípov sociálneho poistenia. Je preto prirodzené a prijímam to, že pri takejto veľkej zmene sa nedá urobiť takáto zmena absolútne bez akejkoľvek chybičky. Ja prijímam to, že áno, niektoré veci, niektoré parametre bolo treba doladiť a treba ich doladiť, ale zároveň musím povedať, a za tým si budem stáť, že táto zmena priniesla výrazne viac pozitív ako prípadných chybičiek a prípadných negatív. Dnes sa hovorí ako o negatíve to, že niekto má vyšší dôchodok. Pred dvoma rokmi by sa mi každý vysmial, keby som hovoril o tom, že na Slovensku bude problém to, že niekto má vysoké dôchodky. Borili sme sa dlhodobo s problémom nízkych dôchodkov. Táto dôchodková reforma otvorila cestu k vyšším dôchodkom, k slušnému životu nielen pár desiatok ľudí, o ktorých sa hovorí, lebo len pár desiatok ľudí z celkového množstva dôchodcov má tie diskutované vyššie dôchodky, ale pre veľkú väčšinu ľudí, ale, samozrejme, že tá zmena musí nabehnúť postupne a že je potrebné vylepšovať ten systém, že je potrebné ho dolaďovať a že tento systém sa dá pružne dolaďovať a vylepšovať, čoho svedkom sú aj tie úpravy, ktoré sa operatívne urobili, keď to bolo potrebné.

Druhú vec, čo by som chcel povedať pri tých diskusiách o tom, ako napraviť podľa autorov týchto interpretácií nespravodlivosti. No, ja neviem, či je nespravodlivé, keď niekto naozaj po dlho, dlhoročnom počte rokov, ktoré odpracoval, má vysoký dôchodok a naozaj sa môže stať, že ten dôchodok si bude užívať relatívne veľmi krátky čas. Problémom, čo uznávam, je doba prechodu, prechodné obdobie, a to bolo pri schválení reformy zvolené krátke. Preto ho dnes predlžujeme, a preto tlmíme tento problém. Pretože tu nie je problém to, že niekomu sme niečo zobrali, že niekomu sa zhoršilo jeho životné postavenie, zabezpečenie, úroveň príjmov. Absolútne prísne sa dodržal princíp - nesiahnite na peniaze starej matky. Nikto z dôchodcov, ktorí išli do dôchodku v starom systéme, nemal ani o halier skrátený dôchodok. Naopak, systém valorizácie im dvíha dôchodky tak ako nikdy predtým. Ale je pravdou, že pár desiatok dôchodcov, ktorí išli do nového systému práve preto, že nebolo dlhé prechodné obdobie, ale všetci, a v tom sme naozaj boli súčinní s poslancami, zvolili tempo rýchlejšie, dostali dôchodky vyššie. Ale tá nespravodlivosť nespočíva v tom, že sme niekomu zobrali, ale že niekto dostal a má sa lepšie. Je namieste zamyslieť sa, či prípadným odstránením takéhoto niečoho niekomu pomôžeme. Treba si uvedomiť, že tí, ktorí majú nižšie dôchodky, nebudú mať ani o halier vyšší dôchodok, keď zoberiete, prípadne keď sa tak rozhodnete ako poslanci niekomu, kto má vyšší dôchodok a mu ho skrátite. To nebude znamenať, že tí ľudia s nižším dôchodkom budú mať dôchodky vyššie. Budú mať rovnaké, ako majú dovtedy. Akurát niekomu zasa zoberieme. A teraz treba zvážiť, či toto je ten správny prístup. (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ja vás preruším. Ešte raz vás prosím, pán Kaliňák a všetci ostatní, seriózne, nie je problém sa dohodnúť, potom neviem, ako chceme niektoré vážnejšie veci riešiť, keď nevieme byť pokojní v rokovacej sále. Pokračujte, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Teraz sa už pokúsim len veľmi telegraficky k niektorým konkrétnym, aby som tak len uviedol na pravú mieru. Viackrát tu zazneli vety o tom, že keby sme nepredali, tak by sme mali príjmy v štátnom rozpočte a mohli by byť vyššie dôchodky. No, chcel by som zdôrazniť, že dane, štátny rozpočet nemá nič spoločné s dôchodkovým systémom. Sú to oddelené systémy a či by štátny rozpočet mal o 20 miliárd viac alebo menej, nič by to nezmenilo na príjmovej situácii Sociálnej poisťovne. Čiže Sociálna poisťovňa je napájaná z odvodov a tie s privatizáciou nemajú absolútne nič spoločné, a preto hovoriť o tom, že to má nejakú väzbu, je absolútne nemiestne, a to vôbec nezachádzam do debaty o tom, kto predal, za koľko a aké vlády predávali viac a aké výhodnejšie a aké nevýhodnejšie.

Dalo by sa teraz hovoriť o tom 1,2-násobku a aký systém predčasného dôchodku, čo je sociálne zabezpečenie, čo je poistenie, ale naozaj chcem teraz šetriť váš čas. Táto debata určite prebehne pri debate o predkladaní zákona, novely zákona, veľkej novely o sociálnom poistení, takže ďakujem. Vyjadril som sa len vo všeobecnosti, myslím si, že tie opatrenia, ktoré môžu bez narušenia systému vylepšiť ten daný systém, a to je o vylepšení, pani poslankyňa Angyalová, nie o opravách, tak tie sú navrhnuté v novele a tie sa aj uskutočniť môžu a tomu vylepšovaniu sa určite nikto nikdy brániť nebude. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Brocka, želáte si ako spravodajca vystúpiť? Neželáte si vystúpiť? Dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je

návrh na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Euro-stredomorského Parlamentného zhromaždenia.

Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač č. 1294. Teraz žiadam predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Lászlóa Nagya, aby návrh uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi odôvodniť návrh uznesenia Národnej rady na doplnenie Stálej delegácie do Euro-stredomorského Parlamentného zhromaždenia o náhradnú členku, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Vážení kolegovia, ide o trošku neobvyklý postup, keď takýto návrh nepredkladá zahraničný výbor, ktorý je ale odôvodnený vzhľadom na okolnosti prípadu. Stála delegácia Národnej rady do Euro-stredomorského Parlamentného zhromaždenia v súčasnosti pozostáva z predsedu a dvoch podpredsedov parlamentu, teda nášho parlamentu, a nie je v nej žiadna žena. Pritom na poslednom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia, ako o tom informovala pána predsedu Národnej rady poslankyňa švédskeho parlamentu, bolo iniciované založenie ad hoc výboru pre ženy a Národná rada bola oslovená, aby oznámila členku tohto nového ad hoc výboru. Pán predseda Národnej rady oslovil výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby vzniknutú situáciu riešil návrhom na vymenovanie náhradníčky. Výbor navrhuje vymenovať do tejto funkcie svoju členku Zuzanu Plhákovú. (Potlesk.) Aj keď podľa pravidiel na predkladanie takýchto návrhov je za menom pani poslankyne uvedená jej stranícka príslušnosť, výbor v tomto prípade zvažoval najmä a predovšetkým jazykové znalosti kandidátky a podporil jej vymenovanie jednomyseľne. Dúfam, že rovnakým spôsobom bude návrh výboru posudzovaný aj váženou snemovňou a bude v predloženom znení schválený. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať. Nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov..., nevidím tu ani pána Cupera a nevidím tu ani... Pani Tóthová, dobre, ďakujem. Takže uvediem a potom sa vyjadrí pani Tóthová. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej... Pán Cuper, ešte, pani Tóthová, máte čas, prosím vás, ešte je iný bod programu. Tak dovoľte mi, aby som ešte raz začal a uvediem

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch ("čierne listiny") a ich rodinných príslušníkov (tlač č. 1198), správa z výborov 1198a.

Materiál uvedie pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenská politická scéna je v súčasnosti poznačená politickým súbojom medzi koalíciou a opozíciou. Národná rada Slovenskej republiky opäť funguje na princípe čierno-bieleho vnímania politických skutočností. To znamená, že parlament je rozdelený na dva hlavné tábory, opozíciu a koalíciu, ktoré sa navzájom akoby nevedeli dohodnúť na apolitických, respektíve odborných a sociálnych témach. Ak jedna strana predloží návrh do snemovne, druhá robí všetko pre to, aby neprešiel. Parlamentná politika ešte stále nedovoľuje, nie je teda o politickej kultúre, ako by sme chceli mať. Všetky aktivity sú vnímané cez politikárčenie. Odbornosť a verejnoprospešnosť sa v Národnej rade Slovenskej republiky vytráca.

V tejto hektickej dobe sme chceli predložiť návrh zákona, ktorý nemá s politikou a so súčasným rozpoložením síl nič spoločné. Je to zákon o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch, takzvaných čiernych listinách a ich rodinných príslušníkov. O jeho obsahu ste podrobne informovaní už z rozpravy v rámci prvého čítania, ktorá bola obsažná.

Ide o návrh zákona, ktorý by mal priznať odporcom komunizmu z čias od roku 1968 do roku 1989 morálnu rehabilitáciu a symbolické finančné odškodnenie v podobne príspevku za krivdy na nich spáchané spomínaným totalitným režimom. Ide o návrh, ktorý by odškodnil poslednú skupinu antikomunistov, na ktorú náš štát akosi zabúda. Je síce pravda, že vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení, ktoré schválil aj parlament koaličnou väčšinou, konštatovala, že už žiadne skupiny antikomunistov nebudú odškodňované. Avšak to neznamená, že na základe zákona č. 125 nemá táto skupina zákonné právo na rehabilitáciu. Ako všetci dobre vieme, zákon má vyššiu právnu silu ako uznesenie. Nehovoriac, že z hľadiska morálky a spravodlivosti táto skupina občanov takéto právo určite má, aj keď môj priateľ Fero Mikloško to popiera.

Nebudem zákon podrobne analyzovať z obsahovej stránky, ktorá bola prerokovaná už v prvom čítaní. V tejto časti môjho vystúpenia poukážem na pozmeňujúce návrhy, ktoré sme chceli k zákonu predložiť. Na začiatku som uviedol, že zákon by mohol byť výsledkom koalično-opozičnej zhody, preto predkladatelia robili v rámci druhého čítania všetky možné úpravy, aby jeho znenie vyhovovalo čo najširšej časti politického spektra zastúpeného v tomto parlamente. Zo zákona navrhovatelia vypustili paragraf, ktorý predpokladal mesačný 720-korunový príspevok ku dôchodku každej oprávnenej osobe. Znížili sme tým finančné dopady zákona na štátny rozpočet o takmer 9 miliónov korún ročne. Taktiež sme zo zákona vypustili odvolávku na zákon č. 553 o Ústave pamäti národa, ktorý nemá nič spoločné s mimosúdnymi rehabilitáciami a príliš zjednodušene pomenúva minulý režim zločineckým. Týmto krokom sme chceli spriechodniť návrh zákona u našich komunistických kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky. Predstavitelia vládnej SDKÚ vyjadrili rozhorčenie, že na čiernych listinách sú evidovaní občania, ktorí neskôr po roku 1968 začali spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Uviedli, že je nemorálne, ak by rehabilitáciou získali aj tieto osoby. Áno, niektorí odporcovia boli skutočne zlomení a spoluprácu s obávanou ŠtB podpísali. Ale pravda je taká, že niektorí sú vo vládnych funkciách a sedia aj v tomto parlamente. Niektorí dobrovoľne, iní pod psychickým nátlakom. Iní aj pod vyhrážkami fyzickej likvidácie. Je ťažko teraz hodnotiť, v akej atmosfére strachu dotknuté osoby existovali. Nemáme na to ani morálne oprávnenie. Dôležité je, že spoluprácu s ŠtB podpísali, čo mohli, to nemuseli robiť.

Drvivá väčšina evidovaných odporcov čiernej listiny spoluprácu ale nepodpísala. A boli proskribovaní. Predkladatelia si osvojili výhrady a predložili pozmeňujúci návrh, ktorý vyčlenil evidované osoby, ktoré boli dobrovoľnými vedomými spolupracovníkmi ŠtB a aby im nebola priznaná rehabilitácia. Text pozmeňujúceho návrhu znie: "Oprávnenou osobou nie je fyzická osoba uvedená v odseku 1. Ak bola právoplatným rozhodnutím súdu označená za vedomého spolupracovníka Štátnej bezpečnosti, alebo ak je táto osoba evidovaná ako spolupracovník bezpečnostnej zložky, o ktorej bol kedykoľvek v období od 21. augusta 1968 do 31. septembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategórii rezistent, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu."

Zákon je pripravený z hľadiska legislatívnotechnickej stránky na kvalitnej úrovni. Predkladatelia si osvojili vyše desať pozmeňujúcich návrhov z legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Tieto zmeny zákon vyčistili od legislatívnoprávnych nedostatkov. Všetky uvedené pozmeňujúce návrhy sú súčasťou spoločnej správy, ktorú odporučil gestorský výbor schváliť en bloc. Pozmeňujúci návrh o vyňatí osôb, ktoré spolupracovali s ŠtB, je pripravený predkladateľmi a je podpísaný 15 poslancami.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto všetko skupina poslancov urobila, aby tento parlament bol schopný odčiniť aj poslednú morálnu krivdu na osobách v tomto štáte. V každom prípade si myslím a presadzoval som v tomto parlamente odškodnenie viacerých skupín osôb vo vedomí toho, že každá morálna krivda spáchaná za minulého režimu musí byť odčinená. Hlasoval som a podieľal som sa na príprave zákonov nielen rehabilitačných, ale aj reštitučných, lebo si myslím, že je to povinnosťou tejto generácie politikov, ľudí, ktorí sedia a tvoria zákony v tomto štáte. Ale, bohužiaľ, aj cez vynaložené úsilie pomôcť odškodniť aj túto poslednú skupinu ľudí, ktorí by si zaslúžili v každom prípade morálnu, a teda vyjadrenú finančne satisfakciu, nie je vôľa v tomto parlamente tento návrh podporiť a aby predkladatelia neprišli o možnosť ho predložiť opätovne, sťahujem, pán predsedajúci, tento návrh z rokovania, o čom som podpísal aj list za predkladateľov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže podľa § 95 navrhovatelia stiahli tento návrh zákona, preto budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, a to je prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (tlač 1280).

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh zákona.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dozaista ste si povšimli, že ide o stručný legislatívny návrh, ktorý sa vlastne skladá z jedného ustanovenia. Preto aj moje úvodné vystúpenie bude stručné a veľmi jasné.

Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. dal možnosť zakladať súkromné vysoké školy. Pritom vychádzal z filozofie, že súkromná vysoká škola je povinná zabezpečiť si vo svojej kompetencii financie na existenciu. § 91 zákona v odseku 2 platného zákona uvádza: "Ministerstvo môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotáciu na uskutočňovanie" a teraz je uvedené, akých činností. Zákon hovorí o súhlase.

Legislatívny návrh, ktorý predkladáme, vlastne špecifikuje, aký tento súhlas má byť. Čiže do legislatívneho návrhu sa dáva pojem "kladné vyjadrenie". Čiže opakujem, zákon hovorí o vyjadrení, my hovoríme v legislatívnom návrhu o kladnom vyjadrení. Ide predovšetkým o Slovenskú konferenciu rektorov, kde sú rektori tak štátnych vysokých škôl, verejných vysokých škôl, ako aj súkromných vysokých škôl a myslím si, že to je inštitúcia, ktorej vyjadrenie by malo mať väčšiu váhu. A to je vlastne zámerom tohto legislatívneho návrhu, aby bolo posúdené, či financie je dôležitejšie dať na školy, kde symbolicky povedané zateká zo striech, alebo dať v tom momente súkromnej vysokej škole, ktorá vlastne dostáva financie podľa určenia od frekventantov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem ďalej zdôvodňovať, aj keby bolo možné uviesť ďalšie argumenty okolo financií. Ale keďže ide o prvé čítanie, ja vás chcem požiadať, aby ste to odsúhlasili do druhého čítania, kde v prípade môžeme urobiť ešte ďalšie upresnenia. Za vaše pozitívne hlasovanie ja vám vopred ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni poslanci, predkladám spravodajskú správu k návrhu pani poslankyne Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Tento návrh pán predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Súčasne pán predseda určil za gestorský výbor výbor pre vzdelanie.

Konštatujem ako spravodajca, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sa vyžadujú, to znamená, že návrh obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, a konštatujem, že aj všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetko to, čo má obsahovať. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy? Pani poslankyňa Mušková? Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa ako jediná, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)Tak keď chcete byť prvý, pán spravodajca, nech sa páči. Tak budete, pani poslankyňa, ako druhá. O to väčšie slovo budete mať.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách je zrelý na masívnu novelizáciu. Napriek tomu si myslím, že táto zdanlivo jednoduchá a malá novela, ktorej podstata spočíva len v pridaní jedného slova do textu, je nesystémová a ide proti snahe nás všetkých zvýšiť súťaživosť medzi vysokými školami, a tým aj pokúsiť sa zvýšiť ich kvalitu. Ako tu už odznelo, ministerstvo v súčasnosti môže po vyjadrení orgánov reprezentácie a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole štátnu dotáciu. Chcel by som ale podčiarknuť, ktoré sú to tie orgány reprezentácie a tieto sú záujmové a občianske združenia - Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. Chcem povedať aj to, že ministerstvo dosiaľ nevyužilo túto možnosť prispieť na financovanie súkromných vysokých škôl, ale ak chceme zvýšiť kvalitu a konkurencieschopnosť vysokých škôl a konkurenciu škôl medzi sebou, aby boli donútené súťažiť o študenta, aby sa zvyšovala ich kvalita a aby sa zvyšovala pestrosť vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, tak potom im musíme umožniť rovnaké štartovacie pozície. Nakoniec máme na to aj príklad, ktorým je financovanie súkromných základných a stredných škôl.

Prijatie navrhovaného doplnenia by mohlo spôsobiť, že aj v objektívnych účelných prípadoch poskytnutia finančnej dotácie súkromnej vysokej škole by mohlo dôjsť k zablokovaniu poskytnutia týchto dotácií niektorým z orgánov reprezentácie vysokých škôl aj z dôvodov, že ony samy sú reprezentantmi prijímateľov dotácií zo štátneho rozpočtu. To je možné klasifikovať aj ako konflikt záujmov. Najviac by takýto postup súčasne blokoval voľnú súťaž v tejto oblasti vzdelávania. Preto ako poverený spravodajca predkladám v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave ešte vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, sieť súkromných vysokých škôl sa v posledných rokoch za vlády pána premiéra Dzurindu razantne rozširuje. Umožňuje to pomerne voľné definovanie vzniku súkromnej vysokej školy zakotvenej v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. V dennej tlači sa objavila správa z tlačovej konferencie ministerstva školstva Slovenskej republiky, v ktorej pán minister školstva vidí prínos v zakladaní súkromných vysokých škôl, ako tu už bolo povedané, najmä v tom, že vytvárajú konkurenčné prostredie. Toto jeho tvrdenie však je v rozpore s názorom akreditačnej komisie, ktorá má výhrady k tomu, ako Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ku vzniku súkromných vysokých škôl pristupuje.

V hodnotiacej správe akreditačnej komisie sa jasne hovorí, že pribúdanie nových vysokých škôl na Slovensku nie je optimálne. A ja chcem vám, vážení kolegovia, vo vládnej koalícii pripomenúť sedem rokov naspäť, čo ste robili, keď sa tu robili verejné školy. Ako ste argumentovali pred voľbami. Mohli by sme sa však sporiť o tom, čo tvrdí pán minister Fronc, že počet súkromných vysokých škôl na Slovensku nie je až taký veľký než v okolitých štátoch. S týmto názorom možno ešte dnes súhlasiť. Intenzita vzniku nových súkromných vysokých škôl za posledné dva roky však nasvedčuje, že tento trend sa môže rýchlo zmeniť. Všade, kde si neuvedomili nutnosť garancie kvality vzdelávania na súkromnej vysokej škole majú dlhodobé a často neriešiteľné problémy, môžeme sa ísť poučiť do štátov, ktoré sú okolo nás. Ako tu už bolo povedané, v minulosti sa to tu aj viackrát prezentovalo, že vysoká škola sa ľahko zriaďuje, ťažko financuje a je skoro nemožné ju zrušiť.

Možnosť prispievať z dotačných prostriedkov Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vysoké školy aj súkromným vysokým školám zvyšuje záujem o vznik nových vysokých škôl hlavne humanitného zamerania. Vysoký záujem je hlavne o ekonomiku, právo, sociálnu prácu, ošetrovateľstvo a podobne. Rozdiel v činnosti verejnej a súkromnej vysokej školy je však pomerne veľký. Súkromná vysoká škola sa dokáže správať nadmieru racionálne ekonomicky a plnenie spoločenských úloh je pre ňu viac-menej okrajové. Na súkromných vysokých školách badať zníženú intenzitu vedeckovýskumnej činnosti, môžem to dokumentovať štatistikami. Publikačná činnosť na súkromných vysokých školách je saturovaná výsledkami pedagógov, ktorí pôsobia spravidla na súkromnej vysokej škole externe, výsledkami na inom hlavnom pracovisku. Napríklad v Ústave Slovenskej akadémie vied alebo aj na iných verejných vysokých školách.

Tiež kto pozná históriu vzniku vysokých škôl, súkromných vysokých škôl na Slovensku mi dá určite za pravdu, že bez príslušného lobingu vytvárania politických známostí a regionálnych tlakov projekt vzniku súkromnej vysokej školy nemôže prejsť vládou. Z uvedených dôvodov sa ohrádzajú aj rektori vysokých škôl zastúpení v Slovenskej rektorskej konferencii, aby v rozpočte kapitoly vysokých škôl boli nárokovo vyčlenené aj prostriedky na zabezpečenie bežnej činnosti prevádzky súkromnej vysokej školy, keď škola môže zo zákona vyberať finančné prostriedky na štúdium od žiakov.

Súčasnú dikciu zákona o vysokých školách vylepšuje návrh novely pani poslankyne Tóthovej, ktorá v súčasnej ekonomickej samostatnosti vysokých škôl dáva ďalšie kompetencie orgánom reprezentácie vysokých škôl, aby objektívne stanovili nutnosť poskytnutia finančných prostriedkov súkromnej vysokej škole. Myslím si, že sa tam posilní autonómia vysokých škôl. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pani navrhovateľka, môžete sa vyjadriť k rozprave.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi stručne. Ja som prekvapená, pán poslanec, že vy ako bývalý rektor vysokej školy, ktorý ste boli členom Slovenskej rektorskej konferencie, že vôbec ste povedali, že by došlo k zablokovaniu dotácií. Vôbec si to nemyslím, pretože minister vlastne dostane kvalifikované stanovisko, kde tie dotácie sú najúčelnejšie. V Slovenskej rektorskej konferencii sedia aj rektori súkromných vysokých škôl, čiže tam môže prebehnúť diskusia v danom čase dané finančné prostriedky, kde je najúčelnejšie poskytnúť, teda je možnosť aj poskytnúť súkromným vysokým školám. Takisto študentské rady. Ja nevylučujem možnosť, že v druhom čítaní to možno zúžiť iba na Slovenskú rektorskú konferenciu, pretože tá je skutočne z odborníkov, ktorí majú ekonomicky dobrý prehľad. Ale toto sú samosprávne orgány, a keď my vo všetkých odvetviach posilňujeme kompetenciu samosprávnych orgánov, je pre mňa zarážajúce, že vy ste proti tomu, aby ich rozhodnutia, ich stanoviská mali väčšiu váhu. Ja si myslím, že práve toto je cesta, ktorou máme ísť do budúcnosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť aj vy k rozprave.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, ja budem veľmi stručný. Pani profesorka, práve preto, že som bývalý rektor, tak presne viem, o čom to je, o čom je reprezentácia vysokých škôl, viem, že to je približne 250 ľudí, ktorí majú 300 rôznych názorov, a je veľmi pravdepodobné, že k takej blokácii dôjde, ja by som povedal, že s 99-percentnou istotou vieme povedať, že k takej blokácii dôjde.

Ja by som ale reagoval aj na to, čo povedala pani kolegyňa Mušková, keď hovorí, že je to v rozpore s názorom akreditačnej komisie, ktorá je proti súkromným vysokým školám. V tejto súvislosti musím povedať, že akreditačná komisia odsúhlasila šesť, minimálne šesť návrhov na vysoké školy zamietla. Čiže akreditačná komisia svojím vyjadrením odobrila tie návrhy. Chcem povedať, že máme aj mimoriadne dobré vysoké školy aj súkromné vysoké školy, napríklad Vysoká škola manažmentu, ktorú schválil tento parlament, to je jedna z vynikajúcich a veľmi dobrých súkromných vysokých škôl. A že súkromné vysoké školy vznikajú v oblasti humanít a v ekonomických disciplínach, by som povedal, že to je veľmi žiaduce, pretože v minulosti tá indoktrinácia neprebiehala v kvantovej fyzike, tie prebiehali v humanitách a v spoločenských vedách, a práve preto sa vyžaduje v tejto oblasti veľmi rýchlo vybudovať konkurenciu. Takže toľkoto odpoveď na to, čo tu odznelo. Ďakujem pekne.