Štvrtý deň rokovania
50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. septembra 2005 o 9.04 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní vládnym návrhom ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, a bod programu Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka sme prerokovali ako prvý bod o 11.00 hodine, aj zmeny vo výboroch, aj zaradenie do výborov, aj všetky procesné veci súvisiace už s doterajšími zmenami počtu poslancov v poslaneckých kluboch a zvolávam poslanecké grémium na 10.45 hodinu. Poprosím členov poslaneckého grémia, aby sa o 10.45 hodine dostavili na rokovanie poslaneckého grémia, aby sme mohli dohodnúť pred hlasovaním posledné návrhy jednotlivých poslaneckých klubov na zaradenie poslancov do výborov, ako aj návrhy na zmeny v jednotlivých parlamentných výboroch.
Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v Národnej rade uviedol a odôvodnil
vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1207.
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci decentralizácie verejnej správy bol na samosprávne orgány okrem nových kompetencií prenesený aj značný objem verejných prostriedkov, s ktorými samosprávy hospodária. Na zabezpečenie kontroly ich použitia je nevyhnutné realizovať nové účinné nielen vnútorné, ale aj vonkajšie mechanizmy. V súčasnosti je zabezpečená vonkajšia kontrola územných samospráv len pokiaľ ide o hospodárenie s verejnými prostriedkami v rámci takzvaného preneseného výkonu štátnej správy.
Predloženým ústavným zákonom sa navrhuje, aby sa kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vzťahovala na kontrolu hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v širšom, respektíve v úplnom rozsahu.
Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za efektívne fungovanie verejnej správy a za hospodárne vynakladanie peňazí daňových poplatníkov. Rozšíriť právomoci Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu všetkých verejných financií vrátane financií, s ktorými hospodária orgány samosprávy, odporúčajú Slovenskej republike aj viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane OECD a konzorcia ECODES vytvoreného Európskou komisiou na monitorovanie antikorupčnej legislatívy z februára 2003.
Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou pôsobnosťou v územnej samospráve nebude rozhodovať o použití prostriedkov v samospráve. Mal by však skúmať, či tieto prostriedky boli použité v súlade so zákonom účelne a efektívne, teda v záujme celého spoločenstva občanov obce či vyššieho územného celku. Vytvorenie priestoru... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vytvorenie priestoru na objektívnu kontrolu verejných prostriedkov spravovaných obcami a vyššími územnými celkami je preto nielen naplnením odporúčaní príslušných medzinárodných inštitúcií, ale je v záujme ochrany samotných občanov.
V rámci rokovania výborov Národnej rady bol schválený len jeden pozmeňujúci návrh. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien navrhuje, aby sa predloženým vládnym návrhom novely ústavy konštituoval nový ústavný orgán - Úrad na ochranu osobných údajov. Tento návrh sa odôvodňuje v podstate tým, že len orgán, ktorému ústava priznáva nezávislosť je skutočne nezávislý. Nesúhlasím s týmto návrhom. Európske dokumenty, ktoré sa citujú v odôvodnení tohto návrhu, hovoria o potrebe nezávislosti vo výkone, podčiarkujem, vo výkone zverených úloh. Podľa môjho názoru je táto podmienka aj v súčasnosti naplnená. Nie je mi zrejmé a ani z odôvodnenia tohto návrhu nevyplýva, v čom je problém súčasnej právnej úpravy a v čom sa pociťuje nedostatok nezávislosti Úradu na ochranu osobných údajov. Zastávam názor, že zákonná úprava je dostačujúca, nie sú mi známe, ani navrhovatelia neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by ohrozovali nezávislý výkon činnosti tohto úradu. Myslím si, že aj v ústave máme štátnych orgánov relatívne dosť. Odhliadnuc od uvedeného tento pozmeňujúci návrh je návrhom nad rámec predloženej novely ústavy. Svojím obsahom nijako nesúvisí s rozšírením kontrolných právomocí Najvyššieho kontrolného úradu.
Z tohto dôvodu v zmysle § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem ako zástupca predkladateľa nesúhlas s predmetným pozmeňujúcim návrhom. Zároveň v zmysle § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku si dovoľujem požiadať, aby sa o tomto pozmeňujúcom návrhu nehlasovalo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o významný návrh novelizácie ústavy, ktorá umožní orgánu nezávislému od výkonnej moci - Najvyššiemu kontrolnému úradu kontrolovať hospodárenie obcí a samosprávnych krajov. Myslím si, žeby aj v tomto prípade mal platiť nejaký princíp. Pokiaľ sú orgány verejnej moci financované z peňazí daňových poplatníkov, mali by na sebe mať povinnosť znášať kontrolu nezávislého orgánu, ako s týmito peniazmi daňových poplatníkov nakladajú.
Z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o schválenie navrhnutej novely ústavy. Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu. Dávam teraz slovo pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru a poverenému spravodajcovi, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predseda.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. júla 2005... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Naozaj sa nedá v takejto atmosfére pokojne a zodpovedne rokovať, zvlášť keď prerokúvame návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Drgonec, poslanec: ... teda uznesením č. 1763 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1207), na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť, po prvé, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládeže, kultúru a médiá, a to uznesením č. 413 zo 6. septembra 2005; po druhé, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 618 zo 7. septembra 2005; po tretie, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 383 zo 7. septembra 2005; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 654 zo 7. septembra; výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 244 zo 6. septembra a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 349 zo 7. septembra.
Ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali platné uznesenia z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady pre verejnú správu návrh predmetného ústavného zákona neprerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V čl. I sa za šiesty bod dopĺňajú body 7 a 8, ktoré znejú:
Bod 7 - názov ôsmej hlavy znie: Prokuratúra Slovenskej republiky, verejný ochranca práv a Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Bod 8 - za čl. 151a sa vkladá čl. 151b, ktorý...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda, prepáčte, ak vás môžem poprosiť, celú spoločnú správu majú poslanci rozdanú v laviciach, takže si myslím, že by bolo asi v tejto chvíli dosť zbytočné, aby sme čítali celú spravodajskú správu, tak keby ste len zhrnuli záverečné stanovisko ústavnoprávneho výboru. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Dobre, ďakujem. Gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1207) vyjadrených v uzneseniach uvedených v správe pod bodom III tejto informácie a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave prerokoval návrh spoločnej správy. Gestorský výbor neschválil pozmeňujúci návrh výboru pre ľudské práva. Odporúčal plénu v hlasovaní odmietnuť predložený návrh. Potom gestorský výbor hlasoval o návrhu spoločnej správy, ktorú taktiež neschválil. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8 poslancov, za návrh spoločnej správy nehlasoval z poslancov nikto, 1 poslanec hlasoval proti a 7 poslanci sa hlasovania zdržali.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 861 zo 6. septembra 2005 poveril spoločného spravodajcu výborov Národnej rady Jána Drgonca, aby v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Páni poslanci, aj napriek tomu, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, máme informáciu ústavnoprávneho výboru, kde sú jednotlivé návrhy, ktoré boli sumárom návrhov z výborov, ktoré prerokúvali návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky a budeme, samozrejme, o nich v rámci hlasovania aj hlasovať. Môže ich predniesť.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Nagy, Cabaj a pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Chcem, páni poslanci, informovať, že o vystúpenie k predloženému návrhu ústavného zákona požiadal aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Takže po vystúpení pánov poslancov prihlásených do rozpravy dám slovo pánovi predsedovi NKÚ Jasovskému. Samozrejme, chcem sa vás opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby mohol vystúpiť pán predseda? (Všeobecný súhlas.) Áno. Nech sa páči, pán poslanec Nagy.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k prerokovanej novele Ústavy Slovenskej republiky s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme doriešili komplex otázok, tak ako sa teda riešia v súvislosti s personálnymi návrhmi, preto predkladám pozmeňujúci návrh v súvislosti s voľbou a odvolávaním predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. (Ruch v sále.) Dovoľte mi najskôr, aby som ten návrh prečítal.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1207). Nový bod č. 3 toho predloženého návrhu, tak ako ho obhajoval pán minister, nový bod č. 3 znie: Článok 61 ústavy ods. 1 znie: "Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na zvolenie alebo odvolanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov."
Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Ten doterajší spôsob voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu prebiehal tak, že na prijatie uznesenia bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov Národnej rady. Vzhľadom na to, že prebiehajú personálne návrhy a sú to takisto personálne návrhy, ktoré sa už niekoľkokrát riešili aj v Národnej rade, obdobne ako je to teda s funkcionármi Národnej rady, kde sa volí a odvoláva nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, preto je tento pozmeňujúci návrh, aby aj funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu boli volení a odvolávaní nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Len pre informáciu uvádzam čl. 61 ústavy, ktorý doteraz znie: "Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky." To bolo pôvodné znenie a návrh je, že teda hlasujú nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Je tam aj druhý bod, doterajšie body 3 až 6 v návrhu, tak ako je predložený vládny návrh, sa prečíslujú ako body 4 až 7, to je technická záležitosť. Myslím si, že túto netreba nejakým spôsobom zdôvodňovať.
Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tomuto návrhu vzhľadom aj na to, čo som už uviedol, žeby sme skompletizovali pôsobnosť Národnej rady v týchto oblastiach personálnych, kde Národná rada hlasuje nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Toľko k predloženému návrhu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Madej. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k predmetnému návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Len krátku poznámku aj ja musím povedať, že je určite potrebné oceniť túto novelizáciu ústavy, ktorej účelom je sprísniť kontrolu v rámci hospodárenia a financovania obcí, miest a vyšších územných celkov a je určite potrebné podporiť taký návrh, ktorý sprísni kontrolu s nakladaním v rámci verejných financií. Každý určite vie, že finančné prostriedky, ktoré získavajú aj v rámci originálnych kompetencií mestá, obce, vyššie územné celky tiež pochádzajú z daní daňových poplatníkov, takže kontrola aj v rámci tohto sektora je určite namieste.
Na druhej strane však treba aj určite zvážiť, či po určitom dosť dlhom čase netreba uvažovať o komplexnejšej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde by sa možno viaceré problémy, ktoré sa aj v tomto volebnom období vyskytli, vyriešili. Samozrejme je potrebné sa vyjadriť aj k tomuto návrhu, ktorý je čiastkový, a treba k nemu vecné stanovisko zaujať také, aké som už povedal.
V tejto súvislosti si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú už rozdané, vážené dámy a páni. Prvý by sa týkal zriaďovania vyšetrovacích výborov, o ktorých sa už v Národnej rade veľa diskutovalo. Vyšetrovacích výborov, ktorých úpravu už raz Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil, keďže sa dostala táto úprava do spoločnej správy k predchádzajúcej novelizácii ústavy.
Som toho názoru a strana Smer - Sociálna demokracia je toho názoru, že vyšetrovacie výbory by mali byť súčasťou parlamentnej demokracie na Slovensku, pretože by v rámci vyšetrovania v tomto orgáne Národnej rady bolo možné zistiť mnohé pochybenia demokracie, ktoré sú na Slovensku v súčasnosti určite, žiaľ, prítomné.
Dovolím si prečítať pozmeňujúci návrh k predmetnému vecnému návrhu, ktorý znie:
Po prvé. V čl. I sa za druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie: Bod 3. Za článok 92 sa vkladá nový článok 92a, ktorý znie: Článok 92a: "Národná rada Slovenskej republiky zriadi pre vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor, ak to navrhne najmenej pätina poslancov. Podrobnosti ustanoví zákon." Tento pozmeňujúci návrh naozaj vychádza z toho, že v prípade prijatia bude potrebné novelizovať príslušné ustanovenia pravdepodobne zákona o rokovacom poriadku a prijať zákonnú úpravu, ale sme toho názoru, že všeobecnú úpravu by mala obsahovať ako garanciu a základný nárok na vytvorenie tohto výboru aj Ústava Slovenskej republiky. Je to právna úprava, ktorá je bežná v iných štátoch tak Európskej únie, ako aj sveta a podľa môjho názoru, pán minister, už podľa vašich doterajších vyjadrení neobstojí súvislosť s tým, aké postavenie má v súčasnosti prokuratúra. Totižto sme parlamentnou demokraciou a myslím si, že minimálne vyvodenie istých politických a spoločenských konzekvencií na základe takéhoto inštitútu by malo byť namieste.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka kontroly hospodárenia a financovania politických strán a hnutí. Pozmeňujúci návrh je rozdaný na mieste. Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za strpenie.
Druhý pozmeňujúci návrh sa teda týka kontroly hospodárenia a financovania politických strán a hnutí. Vieme, že v tomto volebnom období bolo veľké množstvo problémov a podaní, ktoré, žiaľ, príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neriešil. Bolo množstvo problémov s financovaním politických strán, množstvo káuz, ktoré sa s tým prejavilo, žiaľ, konzekvencie od výboru a vlastne samotných zástupcov predmetných politických strán, ktorí rozhodujú a mali by kontrolovať sami seba, asi nie je možné ani očakávať. Preto sa navrhuje v rámci druhého pozmeňujúceho návrhu zabezpečiť, aby Najvyšší kontrolný úrad kontroloval aj finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu politickým stranám a politických hnutiam.
V tomto volebnom období sa prijala právna úprava, ktorá bude znamenať, že najbližšie volebné obdobie politické strany a politické hnutia získajú viac ako jednu miliardu Sk, ktoré si prerozdelia takýto objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. A keďže ide naozaj o nemalú sumu peňazí, finančných prostriedkov, kontrola aj v rámci tohto sektora by mala byť určite namieste. Možno by sa dalo predchádzať v tejto súvislosti aj mnohým kauzám, ktoré donedávna vznikli.
Preto si dovolím prečítať druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, v dvoch bodoch. Po prvé. V bode 1 v čl. 60 ods. 1 sa na konci dopĺňa písm. f), ktoré znie: "f) s finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu politickým stranám a politickým hnutiam."
Po druhé. Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie: Bod 3. V čl. 60 ods. 2 sa vkladá písm. f), ktoré znie: "f) politické strany a politické hnutia." Doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. g). Nazdávam sa, že nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, personálnym obsadením úradu, nakoľko aj sedemročné funkčné obdobie predsedu a podpredsedov presahuje riadne funkčné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Je garantovaná teda tak personálne, materiálne, ako aj finančne nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý by v tomto mohol poskytnúť dostatočnú a účinnú kontrolu aj finančných prostriedkov a hospodárenia politických strán a politických hnutí. Nazdávam sa, že sa tým zabezpečí vyššia transparentnosť vo verejnom živote, efektívnejšie zisťovania, postihovanie chýb vo financovaní politických strán a určite sa tým obmedzí aj istá falošná kolegialita, keďže v súčasnosti podľa tohto návrhu by kontrola už nebola vykonávaná samotnými zástupcami politických strán a hnutí, ktorí kontrolovali v súčasnosti sami seba.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj v súvislosti s týmto druhým pozmeňujúcim návrhom musím konštatovať, že si v prípade jeho schválenia bude vyžadovať zákonnú úpravu tak v zákone o NKÚ, ako aj v zákone o politických stranách a politických hnutiach, ale ja pevne verím, že ak sa nájde politická vôľa zlepšiť transparentnosť vo verejnom živote, tak v kontrolovaní hospodárenia politických strán a politických hnutí, ako aj riešenie samotných mnohých káuz, ktoré na Slovensku vznikli aj prostredníctvom vyšetrovacieho výboru predmetné zákonné úpravy by Národná rada Slovenskej republiky schváliť určite mohla. Prosím o podporu pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja - pán poslanec Šimko a pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ivan Šimko, nech sa páči.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, ja súhlasím s tým, že vyšetrovacie komisie sú štandardným nástrojom demokratických parlamentov, ale podľa môjho názoru i dnes je možné zriadiť vyšetrovaciu komisiu, a ak by prešiel ten návrh, ktorý ste vy dali do ústavy, tak by sa na súčasnom stave nezmenilo nič. To znamená, že je možné zriadiť vyšetrovaciu komisiu, ale tá komisia by nemohla mať niektoré procesné oprávnenia, ktoré sú typické pre orgány výkonnej moci. Toto bol dôvod, pre ktorý Ústavný súd vypustil z predchádzajúceho rokovacieho poriadku ustanovenia, ktoré umožňovali zriaďovať také vyšetrovacie komisie, ktoré mali niektoré procesné oprávnenia orgánov činných v trestnom konaní, napríklad predvolávanie svedkov pod hrozbou sankcie a podobne. Vtedy konštatoval Ústavný súd, že tieto oprávnenia patria výkonnej moci a nemôže si ich bez príslušného ustanovenia v ústave privlastniť parlament, ktorý patrí k inej moci, a v prípade, že ten váš návrh prejde, tak sa nič na súčasnom ústavnom stave nezmení.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľ mi, pán Madej, aby som s tebou prvýkrát dvakrát nesúhlasil, odkedy som v tomto parlamente.
Pokiaľ ide o prvú poznámku - vyšetrovacie výbory. Vyšetrovacie výbory, že nie sú v tomto parlamente, to je maslo na hlave pána Šimka a Ústavného súdu a ich nepochopenia princípov parlamentarizmu. Vyšetrovacie výbory v tomto parlamente boli, nenazývali sa výbormi, ale komisiami, čo bolo veľmi správne, pretože podľa ústavy výbory majú úplne inú funkciu ako vyšetrovaciu, orgánmi iniciačnými a tak ďalej. Komisie mali úlohu vyšetrovaciu, alebo teda boli zriaďované ad hoc komisie, ako bola napríklad komisia, ktorá mala na starosti aproximáciu. Tak je to v každom parlamentnom systéme, len naši ústavní sudcovia nepochopili túto skutočnosť a naleteli pánovi Šimkovi na jeho podanie a vtedajšej opozícii, ktorá chcela obmedziť činnosť parlamentu. Samozrejme, parlament by si ich mohol zriadiť aj dnes, pretože sú jeho vnútornou súčasťou, novelou rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide, pán Madej, o ten návrh zmeny ústavy, ktorou sa má rozšíriť právomoc Najvyššieho kontrolného úradu, ja si myslím, že právomoci kontrolného úradu voči občanom sú dostatočné aj podľa dnešnej ústavnej dikcie a nie je dôvod nijako ich rozširovať, pretože jednoducho je to nepochopenie princípov self governmentu, ktoré sú v Európskom dohovore o regionálnej a miestnej samospráve, kde štát teda nemá právo zasahovať do činnosti samosprávnych orgánov, pretože len tam, kde teda ide o prenesený výkon štátnej správy, ale nie kde ide o samosprávu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Madej. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán Šimko, ja si dovolím, pán poslanec, zareagovať tým, s čím s vami jedným súhlasím, a to, že bez príslušného ustanovenia v Ústave Slovenskej republiky to nie je možné. Tak práve preto, pán poslanec, pravdepodobne rozhodol Ústavný súd a práve preto sme sa my rozhodli navrhnúť príslušné ustanovenie do Ústavy Slovenskej republiky, aby príslušný zákon nebol potom následne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. To je dôvod, teda nie je pravda, že sa v tejto pozícii ústavne nič nemení. Ďakujem veľmi pekne, len toľko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Do rozpravy bol ešte prihlásený pán poslanec Nagy ako posledný. Nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, predkladám pozmeňujúci návrh k tejto tlači 1207. Pozmeňujúci návrh, ktorý je totožný s návrhom uvedeným v informácii 1207a. Predkladám tento návrh preto, lebo informácia nebola odsúhlasená, samotný návrh je teda neplatný. Takže predkladám totožný návrh s 15 pozmeňujúcimi návrhmi.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S 15 podpismi.
L. Nagy, poslanec: S 15 podpismi tento pozmeňujúci návrh. V krátkosti mi dovoľte, aby som jednak uviedol samotný návrh, ktorý máte v tlači 1207a, a uviedol i krátke zdôvodnenie. Návrh znie: V čl. I sa za šiesty bod dopĺňajú body 7 a 8, ktoré znejú: 7 - názov ôsmej hlavy znie: "Prokuratúra Slovenskej republiky, verejný ochranca práv a Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky."
Bod 8. Za čl. 151a sa vkladá čl. 151b, ktorý vrátane nadpisu znie: "Tretí oddiel - Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky čl. 151b." "Po prvé. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky je nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti s ochranou ich osobných údajov a dbá o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti."
"Bod 2. Na čele úradu na ochranu osobných údajov je predseda úradu. Predsedu úradu na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky."
"Bod 3. Predseda úradu zodpovedá za svoju činnosť Národnej rade Slovenskej republiky."
"Bod 4. Podrobnosti podľa ods. 1 až 3 ustanoví zákon."
V mojom krátkom vystúpení iba zopakujem najvýznamnejšie argumenty pre potrebu zabezpečenia úplnej nezávislosti Úradu pre ochranu osobných údajov občanov. Tento úrad na Slovensku vznikol na základe potreby ochrany občanov proti dotieravým záujmom a zásahom úradov do ich súkromia. Úrad vznikol preto, aby chránil občanov najmä proti štátu pred ich mocenskými orgánmi. Jeho úlohou je chrániť občanov pred zneužitím ich osobných údajov proti nim. Vo východnej Európe tieto úrady vznikali ako bezprostredná reakcia na zneužitie osobných údajov občanov komunistickou totalitnou mocou. Ukazuje sa, že enormný záujem o využitie a zneužitie osobných údajov občanov nebol iba špecifikom komunistického režimu. Tento neopodstatnený záujem zo strany štátu pretrváva aj dnes, ba navyše sa k nemu pridružil i záujem rôznych iných hospodárskych subjektov, akými sú obchodné reťazce, marketingové firmy a podobné. Aby nemohlo dôjsť v súčasnosti, ale ani v budúcnosti k zneužitiu úradu je potrebné posilniť jeho nezávislosť. Požiadavka úplnej nezávislosti súvisí s osobitným postavením Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako dozorného orgánu na ochranu osobných údajov a táto požiadavka vyslovene vyplýva aj z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pod právomocou vykonávať svoje funkcie úplne nezávisle sa nemyslí vykonávať ich nezávisle len od výkonnej moci, ale aj od vplyvov akýchkoľvek iných štátnych orgánov. Nezávislosť sa v tomto prípade očakáva aj v oblasti financovania činnosti úradu, ako aj personálnej politiky, ale aj nezávislosti od ostatných politických subjektov politickej scény. Tieto požiadavky nie sú v súčasnosti vo vzťahu k úradu splnené, nakoľko do jeho kompetencií výrazným spôsobom zasahuje Úrad pre štátnu službu. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky totiž v rámci zákona o štátnej službe nepatrí medzi orgány, ako sú napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Verejný ochranca práv a ďalšie, na ktoré vzťahuje niekoľko desiatok výnimiek zo zákona o štátnej službe. Pritom ide spravidla o orgány, pri ktorých sa tiež vyžaduje, aby pri plnení svojich úloh konali úplne nezávisle. Tieto orgány sú však zároveň kreované v Ústave Slovenskej republiky.
Tento hendikep Úradu pre ochranu osobných údajov je jedným z vážnych problémov, ktorý nezodpovedá princípu úplnej nezávislosti. Je tu teda aj ďalší rozmer, a to ústavný rámec nezávislého postavenia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky upravuje právo každého na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. V tomto kontexte ponímané základné právo na ochranu osobných údajov tvorí súčasť práva na rešpektovanie súkromného života, ako ho upravuje čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše 1. júla 2004 nadobudol účinnosť Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy 108, kde sa v preambule konštatuje presvedčenie, že len dozorné orgány vykonávajúce svoje funkcie úplne nezávisle sú prvkom účinnej ochrany osôb pri spracovaní osobných údajov. V čl. 1 ods. 3 Dodatkového protokolu sa výslovne ustanovuje, že dozorné orgány vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle. Slovenská republika ako jeden z členských štátov Európskej únie bola povinná zosúladiť svoj právny poriadok v oblasti ochrany osobných údajov s právnym poriadkom platným v členských štátoch Európskej únie.
Základným dokumentom platným pre oblasť ochrany osobných údajov je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46. Podľa čl. 1 ods. 1 citovanej smernice sa členské štáty Európskej únie zaväzujú chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov, najmä ich právo na súkromie. Podľa čl. 28 smernice sa od členských štátov Európskej únie požaduje vytvorenie dozorného orgánu s vyšetrovacími právomocami, ktorý koná pri výkone zverených úloh úplne nezávisle. A ešte dodám, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 nezávislosť orgánu verejnej moci má byť predmetom výslovnej, taxatívne určenej úpravy.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti výslovne potvrdil, že priznanie nezávislosti štátnemu orgánu v právnej úprave so silou zákona bez základu a opory v Ústave Slovenskej republiky má za následok nesúlad zákona s ústavou.
Vážené dámy, vážení páni, Európska komisia v hodnotiacej správe z konca roku 2003 akceptovala dôraz na zabezpečenie a udržanie nezávislosti Úradu pre ochranu osobných údajov, pričom atribút úplnej nezávislosti úradu pri výkone zverených úloh je jednou zo základných podmienok úplného súladu so smernicou 95/46 a Dohovorom Rady Európy 108 v znení dodatkov a Dodatkového protokolu.
Úplné nezávislé postavenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb súvisiacich s ochranou ich osobných údajov a súkromím možno v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky zabezpečiť len jeho kreovaním v Ústave Slovenskej republiky. Preto je nevyhnutné zaradiť Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky medzi orgány, ktorým nezávislosť priznáva Ústava Slovenskej republiky. Je to jediné principiálne správne riešenie, prostredníctvom ktorého možno priznať úradu postavenie, ktoré mu vzhľadom na činnosť spojenú s ochranou základných práv a slobôd fyzických osôb a ochranou ich súkromia patrí.
Národnej rade Slovenskej republiky preto teraz dávam do priamej pozornosti nutnosť riešenia otázky úplnej nezávislosti Úradu na ochranu osobných údajov spôsobom, ktorý zároveň odstráni nesúlad § 33 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, podpredseda vlády pán Lipšic vystúpil na úvod tohto bodu a hovoril, že návrh, ktorý bol schválený vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a ktorý teraz znova predkladám považuje za návrh, ktorý je nad rámec tohto návrhu, teda tejto tlače, a teda namieta proti tomu, aby sa hlasovalo. Ja zase namietam proti jeho vystúpeniu a trvám na tom, aby aj o tomto návrhu Národná rada hlasovala. Ďakujem vám pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pán spravodajca Drgonec. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vystúpenie pána poslanca som pozorne sledovala a takisto aj v prvom čítaní, a tak ako v prvom čítaní aj teraz budem reagovať. Pán poslanec hovorí, že zahrnúť jeho návrh do ústavy je jediné principiálne riešenie.
Pán poslanec, to je veľmi tvrdé konštatovanie, pretože značná časť parlamentu má opačný názor. Ja medzi nich patrím. Ja si vonkoncom nemyslím, že váš Úrad pre ochranu osobných údajov by mal byť taký nezávislý orgán ako NKÚ, Generálna prokuratúra alebo ombudsman, práve naopak si myslím, že zahrnutie takéhoto ústredného orgánu do tejto skupiny by vlastne negovalo význam týchto orgánov, ktoré sú v ústave ako nezávislé. To je po prvé.
Po druhé, vôbec si nemyslím, že ústavná kreácia je potrebná na výkon funkcií tohto úradu. Ja si myslím, že úrad by mal začať pracovať dôsledne, pretože nepracuje a v praxi nesleduje ochranu osobných údajov. Idete do niektorého podniku, nepustia vás bez toho, aby ste nepredložili občiansky preukaz so všetkými identifikačnými znakmi, ktoré môžu a majú byť uchránené. Dokonca si kupujete mobil a žiadajú od vás, aby ste dali občiansky preukaz na oxeroxovanie tohto mobilu. Čo robia pracovníci tohto úradu? Ja si myslím, že mali by sa viacej zamerať na praktickú činnosť, a nie na ústavnú kreáciu svojho úradu. Tá význam tejto otázky ani nezvýši, ani nezabezpečí v praxi lepšiu ochranu. Myslím si, že niekde to dokonca úrad preháňa a niektoré veci...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Prosím vás, v tejto chvíli, lebo upozorňujem na svoj zámer využiť slovo spravodajcu na záver v rokovaní o bode, ale v tejto chvíli by som chcel vystúpiť len s procedurálnym návrhom, pretože tu zazneli pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru by každý zvlášť mal byť predmetom osobitného hlasovania. To znamená, navrhujem na vyčlenenie na samostatné hlasovanie návrh pána poslanca Cabaja, navrhujem na samostatné hlasovanie návrh pána poslanca Madeja, pokiaľ ide o článok 92a aj druhý návrh, ktorý sa týka článku 60 ods. 1 a napokon na samostatné hlasovanie navrhujem aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Nagya.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, máte na mysli každý návrh, ktorý bol podaný. To znamená, samostatné hlasovanie o každom návrhu podanom poslancom, povedzme pánom poslancom Nagyom. Tak ste to mali na mysli, dobre. Pán poslanec, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Iba v krátkosti chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Ďakujem za váš názor, ktorý ste vyjadrovali a ktorý je veľmi podobný, ako ste to už vyjadrovali aj v prvom čítaní. Chcem vyjadriť ľútosť, pani poslankyňa, nad tým, že na predchádzajúcej schôdzi, júlovej schôdzi Národná rada rokovala o správe o činnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, kde ste nevystúpili so žiadnymi kritickými ani inými poznámkami. Tam bol priestor na to, aby ste vyjadrili svoj názor, pokiaľ máte aj kritické náhľady na činnosť tohto úradu. Tým nechcem povedať, že nemôžete kedykoľvek vyjadriť svoj názor, ale v tom prípade by to bolo náležité.
Čo sa týka vecného obsahu vášho názoru o činnosti Úradu pre ochranu osobných údajov vonkoncom s ním nesúhlasím. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien kontinuálne sleduje činnosti tohto úradu a môžem sa oprieť aj o názory svojich kolegov poslancov z výboru. Tento úrad svoju úlohu spĺňa, tak ako mu to ukladá zákon. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa prihlásil predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Všeobecný súhlas s jeho vystúpením bol, takže, nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslankyne, páni podpredsedovia vlády, dovoľte mi, aby som aj ja predniesol niekoľko slov vzhľadom na to, že zákon sa týka Najvyššieho kontrolného úradu. Ja som doteraz v parlamente vystupoval vždy len s odbornými stanoviskami, neloboval som v parlamente ani som vás, vážení páni poslanci, neoslovoval listami, v ktorom som chcel vyjadriť svoj súhlas s prijatím tohto ústavného návrhu zákona. Ja som, dámy a páni, presvedčený, že tento zákon bude prijatý. Bude prijatý buď týmto parlamentom, alebo ďalším, ale nebudeme môcť obísť Maastrichtské dohovory, Límsku deklaráciu a ďalšie dokumenty, na základe ktorých sa Slovensko zaviazalo vykonávať systém vonkajšej a vnútornej kontroly.
Ak dovolíte, ja by som len zo dve vety z jedného záveru kontroly, ktorý sme uskutočnili v jednej obci. Dovolím si, prosím, z tejto obce uviesť niekoľko slov, to, čo bolo uvedené v záverečnom protokole. Kontrolovaný subjekt nevedel preukázať použitie metódy verejného obstarávania, starosta obce a účtovníčka nevedeli dokladovať vykonanie inventarizácie za obdobie rokov 2001, 2002 ani za ďalší iný účtovný rok, kontrolovaným subjektom nebolo preukázané zúčtovanie všetkých účtovných prípadov, obec v roku 2005 nemala do majetku obce zaradený bytový dom, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002, v roku 2005 ešte nebol zaradený, starosta nakladal s hotovosťou vo výške 60-tisíc korún. Nakladanie s uvedenou sumou nevedel preukázať. Faktúry týkajúce sa výstavby tejto bytovej jednotky neboli uschované v archíve a nenachádzali sa, nevedeli ich predložiť kontrolórom. Obec nepreukázala uhradenie faktúr za stavebné práce a dodávky pre stavbu zvláštnych zdrojov za 4,5 milióna korún. Kontrolou bolo zistené uhradenie faktúr vopred pred vykonaním prác v sume 31,8 milióna korún, 32 miliónov korún. Zádržné 2,5 milióna korún bolo uhradené pred vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Bola zistená úhrada zálohy faktúry v sume 1,5 milióna korún pred uzatvorením zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby, súpis prác a tak ďalej 3,5 milióna, obec nevedela preukázať a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Dámy a páni, to je vec, ktorú má možnosť kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad a dnes hovoríme v tomto zákone o sume 100 miliárd korún, kde NKÚ vstupovať nemôže. Zvážte, prosím, sami, či je potrebná kontrola, alebo nie je potrebná. K 1. 1. 2005 mali mať všetky mestá a obce svojho vnútorného kontrolóra. Podľa údajov ministerstva vnútra k dnešnému dňu minimálne štvrtina miest obsadených nie je. Štvrtina miest. Nechceme byť, prosím, Najvyšší kontrolný úrad týmto zákonom akýmsi oponentom, ale chceme byť naozaj trošku aj v pozícii poradcu. Myslím si, že po vykonanej kontrole, po zhodnotení systému vnútornej kontroly možno lepšie pracovať a v pohode môžu pracovať aj starosta, aj predstavenstvo, zastupiteľstvo tej obce, mám pocit, že aj ich rokovania potom s ďalšími orgánmi, ako sú banky, alebo sú to zdroje zo štátneho rozpočtu, tak ako v tomto prípade zdroje zo štátneho rozpočtu - z fondu rozvoja bývania, asi ich získanie bude trošku jednoduchšie. To znamená, že to, čo som hovoril v tých deklaráciách všetkých, systém vonkajšej, systém vnútornej kontroly asi bude musieť existovať, ale znovu opakujem, skôr by sme mali záujem o určitý preventívny charakter.
Starosti o to, či NKÚ to zvládne. Najvyšší kontrolný úrad prešiel výraznou reštrukturalizáciou. Jeho štruktúra je absolútne iná a Najvyšší kontrolný úrad je pripravený na to, aby vykonával kontroly, akým spôsobom, o tom by sme mohli hovoriť v ďalšom.
Chcem poznamenať, že ak bude prijatý tento zákon, Najvyšší kontrolný úrad predpokladá rozšírenie svojich expozitúr, ich delimitáciu v rámci Slovenska, to znamená, zníženie nákladov napríklad na cestovné a možnosť použitia týchto zdrojov pre kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem za pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené. Chcem poznamenať, že som aj vďačný za pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja. Úplne iné pozície majú moji kolegovia, s ktorými som mal možnosť hovoriť - Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Česko a podobne, kde poľský pán kolega má absolútnu imunitu, v rozhodovaní o trestnom stíhaní ide pred Ústavný súd, predseda Najvyššieho kontrolného úradu má možnosť vystúpiť v parlamente, nemusí žiadať parlament o svoje vystúpenie, čo podľa mňa má logiku. Ak sa prijíma zákon a tvorí sa nejaký projekt, zrejme by bolo na základe skúseností NKÚ nie zlé vystúpiť teda aj v parlamente. Voľba iných prezidentov najvyšších kontrolných inštitúcií je na obdobie 9, 12 rokov, alebo dokonca aj na doživotie napríklad na Cypre a podobne, takže toto sú ale skôr otázky, o ktorých budeme zrejme hovoriť v nadväznosti, ak bude prijatý ústavný návrh zákona v ďalšom návrhu, ktorý bude súvisieť s Najvyšším kontrolným úradom.
Takže, tak ako som povedal, ak bude schválený tento zákon, môžeme dať určitú mieru poctivosti do rozhodovania, ale chcem poznamenať, a to je moja posledná veta, v žiadnom prípade nechceme zasahovať do kompetencií zastupiteľstiev, to znamená, hovoriť o tom, čo má byť kúpené, chceme len kontrolovať, či prostriedky boli vynaložené v súlade so zákonom. To je, prosím, všetko. Ďakujem za pozornosť.