P. Hrušovský, predseda NR SR: Spievaj, Dušan.

D. Jarjabek, poslanec: No ak by som mal v tejto chvíli niečo zaspievať, pán predseda parlamentu, tak by to bola pesnička pre pána premiéra: Odíď, odíď, už stačilo. Neviem, či ju poznáte.

Pokiaľ je rezort školstva úloha definovaná pri deľbe verejných zdrojov, aj zohľadniť špecifiká jednotlivých typov študijných programov priveľmi náročná a niet ochoty riešiť ju, potom asi naozaj nebude iná možnosť, než aby sme sa, ak bude väčšinová vôľa takýto typ štúdia v tomto štáte uchovať a rozvíjať, začali zaoberať návrhmi, ktoré tu pred časom ako inšpirácie z Poľska boli, teda presunu umeleckých škôl z pôsobnosti rezortu školstva do gescie ministerstva kultúry.

Dámy a páni, priznávam, že som bol trochu v rozpakoch, keď som mal rozhodnúť, na čo upriamiť vašu ctenú pozornosť, nechcel som zneužívať vašu trpezlivosť, veď o mnohých problémoch sme tu hovorili, či už v spojitosti s problematikou novostavby národného divadla, keď nám tu rozliční ministri tejto vlády pána Dzurindu predkladali celkom protichodné koncepcie a o ďalších sme mali možnosť rozprávať v súvislosti so situáciou verejnoprávnych médií, ktorých postavenie síce vláda spečatila novými zákonmi, no pozabudla na drobnosť, že totiž každá služba čosi stojí a teraz sa tvári nezainteresovane, ba dotknuto, ak Slovenský rozhlas chce, aby štát svoj účet zaplatil. Nechcem tu už otvárať tému likvidácie štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a nefunkčnosť grantového systému, ktorý nezmyselne podporuje tlak na nárast administratívnych kapacít v rezorte, pretože normálne tvorivý človek nedokáže tie formuláre ani vyplniť, lebo na to nemá nervy, nieto ešte prelobovať ich úspech. Ani k projektu Obnovme si svoj dom sa radšej pre tie škandály, s ktorými je spojený, vyjadrovať nebudem.

V januári sme sa na mimoriadnej schôdzi parlamentu naprieč politickým spektrom na základe pádnych argumentov dohovorili, že stavom kultúry v tomto štáte sa zaoberať musíme a že nám vláda predloží analýzu situácie, návrh, ako sa z krízy dostať. Nazdávam sa, že práve tu by sa mohol prejaviť aj pán premiér, ak je schopný vládu medzirezortne koordinovať. Veď dnes naozaj nejde iba o to, aby jedna či druhá inštitúcia dostala nové zdroje, ide o tie zásadné a koncepčné zložitosti, ktoré presahujú rámec jedného rezortu. Pán predseda vlády sa však stále tvári, akoby sa úloha týkala iba rezortného ministra a jeho záujem o kultúru sa prejavuje nanajvýš prítomnosťou na prezentácii knihy o jeho vlastnej letnej túre po Slovensku či kyticami na premiérach, ktoré sa rozhodol poctiť svojou prítomnosťou.

Vážený pán premiér, viete aspoň popísať, ak už nie zrozumiteľne vysvetliť, vývoj vzťahu vašich vlád k novostavbe národného divadla? Ako je možné, že raz je to priorita vládneho programu, aj keď nesplnená, a potom hŕba betónu, ktorej sa štát musí zbaviť, aktuálne zasa stavba, ktorú slovenská kultúra potrebuje a ktorá sa má z verejných zdrojov dokončiť. Rád hovoríte o svojich konzistentných názoroch, ale čo je potom toto? Svedectvo nekonzistentnosti názorov vašich poradcov a spolupracovníkov, alebo absencia vlastného názoru?

Dámy a páni, vysloviť nespokojnosť s výkonom úradu predsedu vlády je iste závažný krok. Hlasovať o jeho odvolaní z tejto funkcie je prejavom vyššieho stupňa takejto nespokojnosti. V bilancii Mikuláša Dzurindu ako najdlhšie úradujúceho poprevratového predsedu vlády sa nájdu aj svetlé okamihy a nik mu ich neberie. Ale tých situácií a procesov, ktoré nezvládol a ktoré pod jeho vedením vláda vyriešila zle, polovičato a nie na prospech občanov štátu, z ktorých vôle a pre ktorých by vláda mala pracovať, je nepomerne viac. Ak Mikuláša Dzurindu neprestala baviť hra na hasiča neustálych koaličných sporov, ak ho vnútorne napĺňa sústavné obháňanie podpory pre každé jednotlivé rozhodnutie menšinovej vlády, je to jeho problém a jeho zábavka. Spravovať veci verejné tak, aby občan mohol byť na svoju vládu pyšný, dôverovať jej a spoliehať sa na to, že splní úlohy, ktoré jej vo voľbách zveril, to však nie je hra. To vážna úloha a poslanie. Pán predseda vlády Slovenskej republiky ju opakovane a dlhodobo nezvláda a vláda pod jeho vedením prijíma rozhodnutia, ktoré spoločnosť väčšinovo odmieta. Iste tu niekoľko ráz budeme počúvať a už sme počúvali o tom, že koalícia dostala vo voľbách dôveru na štyri roky, že má na to právo a že na takýto čas si rozvrhla svoje úlohy, ba že teraz to už bude lepšie. Pán premiér, ale to sme už od vás tiež počuli. Už vieme, že to len zlá a netrpezlivá opozícia sa derie k moci, že najneskôr rok 2001, to ste povedali, bude rokom prelomu a budeme sa mať lepšie. Už máme dávno za sebou to avizované posledné zdražovanie, to ste tiež povedali. Už poznáme tú pesničku o reformách, ktoré už prinášajú makroekonomický efekt a občanova peňaženka to pocíti až o mesiac či o pol roka. To všetko tu už bolo. To všetko sme už od vás počuli, pri všetkých týchto rečiach ste sa tvárili podobne seriózne a vážne, ako by ste sa tvárili, keby ste tu sedeli. Ale vieme aj to, že sme stále (Potlesk.) medzi najchudobnejšími v Európe, že máme vysokú nezamestnanosť, nízku cenu práce a minimum sociálnych istôt. Vieme, vážený pán premiér, že keby ktorýkoľvek z vašich obľúbených priateľov predsedov vlád a prezidentov v Európe i zámorí navrhol svojmu ľudu takú terapiou, ktorú ste naordinovali Slovákom a ostatným občanom tejto republiky, už by sa vo vládnom bavoráku či mercedese veru nepovozili. V demokratických štátoch totiž premiérov, ktorí nevládnu na prospech štátu a jeho občanov, netrpia a ani netolerujú. Jednoducho ich pošlú z úradu preč. A už vôbec tam neveria rečičkám o tom, že niektorá koalícia je jedine možná.

Dámy a páni, nebude iste jednoduché ujať sa správy vecí verejných po skončení Dzurindovej éry. Nebude ľahké predovšetkým znovu presviedčať občanov, aby uverili, že vláda nemusí občanom škodiť a prijímať rozhodnutia, ktoré ťažko dopadnú na najpočetnejšiu skupinu tých najmenej solventných. Veľa driny bude treba vynaložiť na to, aby sa zjednodušila správa štátu, pretože za Dzurindu sa u nás stalo čosi nevídané. Pravica v príkrom rozpore s obsahom tohto politického pojmu vytvorila kafkovský labyrint štátnej administratívy. Vo vražednej kombinácii s obyčajou tejto koalície novelizovať zákony ešte skôr, ako vstúpia do platnosti, a najnovšie i nápadom novelizovať právne normy cez absolútne nesúvisiace zákony, ako vláda predviedla na príklade pokút za dopravné prostriedky, zamontovaných do zákona o Horskej službe, sa za sedem Dzurindových rokov podarilo čosi pre demokratický štát neuveriteľné. Veď pre občana tejto republiky, dámy a páni, je dnes malým dôvodom na oslavu získanie pasu, technického preukazu, výpisu z katastra, slovom absolvovanie jednoduchej operácie, ktorá by mala prebehnúť za desať minút. U nás si na to musíte brať dovolenku a pripraviť sa na hororovú tlačenicu. Aj to je, vážený pán premiér, iba detská nemoc reformizmu. Nie je to len jeden z množstva prejavov skutočnosti, že táto vláda sa prioritne koncentruje na seba samu a na udržanie svojich kresiel a na vládnutie samotné už jej veľa energie, času a vôle nezostáva?

Dámy a páni, končím slovami, ktoré sa tu dnes budú skloňovať v mnohých pádoch. Premiéra a vládu, ktorá nefunguje, treba vymeniť. Každý deň odkladu spôsobí len ďalšie problémy a nepríjemnosti. To predsa vieme všetci. Tak teda nebuďme masochisti.

Ďakujem vám za trpezlivosť, ale verím, že vaša trpezlivosť s pánom premiérom je už vyčerpaná. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Dušan!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja môžem len súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec. Pán poslanec, chcem sa však spýtať, všimli ste si, že to gesto pána premiéra trvalo voči vám len jednu minútu a pán premiér potom hneď odišiel? Čo si myslím, že bolo skôr iné ako pozitívne gesto. Takže aj to hovorí o slušnosti toho, ako človek chce komunikovať tvárou v tvár. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, ktorý sa vzdáva, pani poslankyňa Masácová sa vzdáva, pán poslanec Kondrót tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Devínsky vraj sa vzdáva, pani poslankyňa Angyalová tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Banáš, vzdáva sa? Áno, pán poslanec Galbavý, vzdáva sa, pán poslanec Paška tu nie je, stráca poradie, pani poslankyňa Martináková stráca poradie. Tak ešte raz. Pán poslanec Kondrót, nie je tu? Tým pádom vypadol. Pani poslankyňa Angyalová tiež, pán poslanec Paška nie, pani poslankyňa Martináková nie. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? (Hlasy v pléne.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Potom, potom mu daj...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale dám vám slovo, pán poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zrušte to, zrušte všetko!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte raz. Zrušte všetkých a znovu sa opýtam, lebo... Všetkých zrušte. (Hlasy v pléne.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: To je Paľo Minárik. (Hlasy v pléne.) Nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, dohoda bola na grémiu, do deviatej budeme rokovať. Ja sa pýtam všetkých tých, ktorí sú tu. Takže ešte raz, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ústne do rozpravy! Ôsmi. Páni poslanci, nehrajte sa.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, nie, nič, buď trpezlivý, dobre, prečítaj...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prečítame všetkých, ale už som skončil. To znamená, že tí, ktorí sa budú hrať, vypadnú, to je ich problém. Ešte raz. Skončil som možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Číž posledný. Takže čítam. Pán poslanec Čaplovič, Lintner, Murgaš, Cabaj... (Hlasy z pléna.) Prosím? Dám vám slovo s procedurálnym, samozrejme. (Ruch v sále.) No ale čítam ešte raz všetkých, do rozpravy. Pán poslanec Čaplovič, pán poslanec... (Hlas hlas z pléna: To je procedurálny!)

Páni poslanci, moja trpezlivosť tiež končí pri určitom bode. Pýtal som sa jasne, ak sa chcete prihlásiť s procedurálnym návrhom, tak sa budete hlásiť potom! Takže ešte raz, zrušte všetkých, ešte raz, zrušte všetkých! Pán poslanec Číž, každý dostane možnosť, dokonca aj pán poslanec, ktorý vystupoval, pán poslanec Jarjabek, nestihol, ja mu dám slovo, aby mohol reagovať na faktickú. Aj vy dostanete možnosť, samozrejme, s procedurálnym, ale keď sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy, tak nech sa hlásia tí, ktorí sa hlásia ústne do rozpravy, a dodržujte rokovací poriadok. Nech sa páči, každý, kto sa hlási ústne do rozpravy, môže sa prihlásiť!

P. Hrušovský, predseda NR SR: Minárik! Paľo Minárik, kľud!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Trinásti páni poslanci. Čítam ešte raz.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím vás pekne, dajte tam program na prihlásenie sa do rozpravy!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, to je v poriadku. Ten, ktorý zatlačí dvakrát, tak raz je procedurálny, raz do rozpravy. Žiaľ, páni poslanci, keď tu budú sedieť 25 rokov, sa to nenaučia. Bodka. Ideme. Pán poslanec Horváth, do rozpravy? Áno! Pán poslanec Tkáč, do rozpravy. Pán poslanec Mikuš, do rozpravy. Pán poslanec Devínsky, do rozpravy. Pán poslanec Jaduš, do rozpravy sa hlásil, videl som, pán poslanec Šulaj, do rozpravy. Pán poslanec Janiš, do rozpravy. Nech sa páči, posúvajte ďalej.

A čo mám prečítať, pán poslanec, to, čo nevidím? (Hluk v sále.) To už všetci padnutí na hlavu? (Hlas z pléna: To bolo takzvané koaličné gesto.)

Tak. Pán poslanec Janiš, áno, pán poslanec Cabaj, do rozpravy? Aj, aj. V poriadku. Pán poslanec Muňko, do rozpravy. Pán poslanec Číž, do rozpravy. Procedurálny návrh, potom umožním, samozrejme. Pán poslanec Madej, do rozpravy. Pán poslanec Horváth? Do rozpravy a pán poslanec Čaplovič, v poriadku. Takže títo... Pán poslanec, nevyrušujte ma, tam máte miesto, nech sa páči. Pán poslanec Horváth už raz bol, pán poslanec Madej už bol, pán poslanec Mitrík už bol, takže prosím vás, aby ste všetkých tých, ktorí poprípade sú dvakrát, dali do poriadku a teraz dávam možnosť najprv odpovedať na faktickú poznámku pánovi poslancovi Jarjabkovi a potom procedurálne návrhy. Nech sa páči. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, skutočne, pán predsedajúci. Ja len by som odpovedal pánovi poslancovi jednou vetou. Viete, pán poslanec, to, že pán premiér odišiel, to ma netrápi, mňa skôr trápi, že sa vráti.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, s procedurálnym návrhom pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no, školíte nás o tom, že nevieme sa niečo naučiť. Chcem teda, ale bez konfliktu, zbytočne, nechcem nič eskalovať a pevne verím, že konáte v dobrej vôli a v presvedčení, že je to správne. Chcel som sa po skončení, keď sa zistilo, že 15 minút pred skončením sa vzdávajú štyria poslanci práva vystúpiť, tak som vás chcel v mene troch poslaneckých klubov požiadať o prestávku na päť minút, aby tí, ktorí sú, nepočítali s tým, ak prirodzene, normálne rozmýšľajú, tak odišli, lebo vedeli, že za 15 minút nestihnú hovoriť. Iste uznáte, že podľa rokovacieho poriadku mám nárok minimálne na desaťminútovú prestávku a možno aj na dvadsať, keby som bol žiadal. Napriek tomu ste zvolili taký postup, že najprv ste dali z ničoho nič prihlášky, ústne a potom odpovedal na faktickú otázku, pričom pán kolega Jarjabek, hoci logicky a organicky by bolo, keby najprv bol zodpovedal na faktickú otázku a potom by sme boli vybavili procedurálne otázky a potom by ste boli dali prípadne, no ale, prosím, verím, že sa to mohlo stať aj neúmyselne, len poprosím, ak je to ešte možné, my by sme potrebovali desaťminútovú prestávku, tak že by ste znovu nás dali prihlásiť do rozpravy, aby sme mohli zrealizovať naše rokovacím poriadkom garantované právo a pokúsiť sa ešte tých poslancov, ktorí oprávnene neočakávali, že prídu na rad, že ich pozveme, aby sa mohli aspoň prihlásiť do rozpravy ústne. Zdá sa mi to korektné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, korektné je to, že tí, ktorí zvolali túto schôdzu, budú tu sedieť. Tí páni poslanci, ktorí odišli skôr, nehnevajte sa, tak buď to nemysleli vážne, alebo si mysleli, že dnes nebude, nebude možnože čas, aby sa dostali. Takže tí, ktorí sa prihlásili, nech sa páči, je ich 16 alebo neviem koľko, lebo sa stále hlásia ďalší, ale tí, ktorí sú zapísaní a sú zaznamenaní normálne v hlasovacom zariadení, tí dostanú slovo. A ostatní, nie je možné, aby som ešte raz otvoril podľa rokovacieho... Pán poslanec, dal som vám slovo, zbytočne kričíte. Pán poslanec Horváth, procedurálny? Nie. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, procedurálny návrh.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, snáď nemyslíte, že ešte my sa budeme presvedčovať o rokovacom poriadku. Ak si prehráte záznam, minimálne slušné bude od vás, keď sa ospravedlníte tomuto plénu, pretože ja som bol prvý prihlásený s procedurálnym návrhom a procedurálny návrh sa bez akýchkoľvek obštrukcií, jednoducho dáva priestor, aby sa mohol ten, kto má procedurálny návrh, vyjadriť. Ak ste druhý raz porušili rokovací poriadok tým, že dostal Dušan Jarjabek možnosť na reakciu, znova mimo rokovacieho poriadku, ja to beriem, že možno z veľkodušnosti, ak vtedy nestihol, alebo sa neprihlásil, že sa to urobilo, ale znova to nešlo podľa rokovacieho poriadku a medzitým boli ešte ďalšie akty, ktoré tu boli, to znamená prihlasovanie sa, potom už neviem, do akej odpovede môže reagovať poslanec, keď už medzitým bol daný priestor, aby sa prihlásili poslanci takzvane ústne alebo cez tabuľu, aby mohli reagovať. Takže zastávam názor, jednoznačne ste porušili rokovací poriadok a mrzí ma to napriek tej dohode, ktorá bola.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak niekto porušil rokovací poriadok, to ste napríklad vy. Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu, jedna vec. Druhá vec, ja keď som otvoril možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, až potom som zbadal, že pán poslanec, ktorý sa hlási, hlásil sa len ručne, to znamená nie cez zariadenie s návrhom, faktickým, aby mohol odpovedať na ďalšiu faktickú poznámku, preto som mu dal slovo. Nemusel som, ale som to urobil, lebo ja si myslím, že je to v poriadku. Aj slušnosť existuje v tejto Národnej rade. Takže, páni poslanci, ešte raz, pán poslanec Cabaj s procedurálnym návrhom, nech sa páči, podajte najprv procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku.

T. Cabaj, poslanec: Vzhľadom na to, že komu niet rady, tomu niet pomoci, tak v mene dvoch klubov predkladateľov a poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS žiadam, aby predseda Národnej rady zvolal poslanecké grémium, kde je potom priestor, aby sme si toto vysvetlili, pretože ja skutočne nechcem porušiť rokovací poriadok a nerád by som sa staval do roviny, že kto ho viac poruší, či vy alebo ja. Tiež ovládam a viem, čo sa dá spraviť, a ešte budem aj... Že bolo to slušné. Takže ten návrh som predložil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda zvoláva poslanecké grémium. Nech sa páči. Hneď.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tí, ktorí poprípade ešte by nevedeli, to znamená, že dnes už končíme, lebo dohoda bola do deviatej. Pán poslanec Cabaj tu mal procedurálny návrh, na základe ktorého predseda zvoláva poslanecké grémium, to znamená, že dnes už sa rokovať nebude, zajtra začíname s rokovaním alebo pokračujeme v rokovaní predchádzajúcej schôdze, a to prerokovaním návrhov zdravotníckych zákonov. Takže prerušujem rokovanie tejto schôdze a pán predseda zvoláva poslanecké grémium.

(Prerušenie rokovania o 20.53 hodine.)